Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200243
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3020200243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12 19Sas/1/2024

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovaného č. 671 225 6100 0 zo dňa 08.06.2020, takto

r o z h o d o l :

12 19Sas/1/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

10 19Sas/1/2024

Administratívne konanie a predchádzajúce súdne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2017 (ďalej len
prvostupňového rozhodnutie“) uvoľnila v prospech žalobcu výplatu invalidného dôchodku od 01.08.2006

v sume 6.212,- Sk mesačne. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016 bol zmenený
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 15Sd/29/2016 zo dňa 20.10.2014 tak, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 31.01.2013 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni,
ústredie na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil Sociálnej poisťovni, ústredie
vysporiadať sa s nárokom žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení“), ako aj s výmerou dôchodku

vovýškeustanovenejpreprípadinvaliditynásledkompracovnéhoúrazuutrpenéhopriplnenípracovných
úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie (§ 34 ods. 3 veta druhá v spojení s § 30 ods. 2 písm. a)
a ods. 7 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.05.1992), správnosť hodnotenia doby
učňovského pomeru v odbore baník a uvoľnenie výplaty tohto dôchodku v správnej výške zákona č.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejlen„Zákonosociálnompoistení“).Sumainvalidnéhodôchodku
žalobcu bola určená opätovne podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok,
t.j. k 16.10.1990. Invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie, bol vypočítaný z

priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je
3.723,- Kčs. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov, pre výšku dôchodku jej rozhodných 42
rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 38 rokov, II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej kategórii
2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 2 roky. Základná výmera je 60% priemerného
mesačného zárobku za 20 rokov v I. pracovnej kategórii. Zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods.

2 a 5 Zákona o sociálnom zabezpečení predstavuje 26% priemerného mesačného zárobku (za 18
rokov v III. Pracovnej kategórii – 18 x 1% = 18% a za 4 roky v I. pracovnej kategórii – 4 x 2 = 8 %).
Dôchodok ku vzniku nároku je 86% priemerného mesačného zárobku, 2.877,- Kčs mesačne. Zvýšenie
za pracovný úraz je 10% priemerného mesačného zárobku, t.j. 373 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok je
tak vo výške 3.250,- Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok je 50% tejto sumy, to znamená 1.625,-
Kčs mesačne. Žalobca v roku 1995 napriek viacerým výzvam neposkytol Sociálnej poisťovni mesačný

priemer hrubých zárobkov za obdobie 12 mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa rozhodovalo
o nároku na ďalšiu výplatu čiastočného invalidného dôchodku, teda nepreukázal splnenie podmienok
podstatného poklesu zárobku podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Od 02.08.1995 bola zastavená
výplata čiastočného invalidného dôchodku žalobcu. Žalobcov zdravotný stav bol posúdený na základe
kontrolnejlekárskejprehliadky05.02.2009.Podľazáverovposudkovejkomisiesociálnehozabezpečenia

bol žalobca naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné
zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Záverom Sociálna poisťovňa uviedla,
že týmto rozhodnutím vykonáva rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/55/2015
zo dňa 28.09.2016.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 671 225 6100 0 zo dňa 22.02.2018 tak, že
odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z pripojeného
súdneho spisu sp. zn. 28Sa/14/2018 správny súd zistil, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.

28Sa/14/2018-61 zo dňa 18.12.2019, zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. 671 225 6100 0 zo dňa 22.02.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušeným rozhodnutím
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie žalovaného č. 671 225 6100 0 zo dňa
20.11.2017 vo veci uvoľnenia výplaty invalidného dôchodku. V uvedenom rozsudku Krajský súd v
Trenčíne poukázal na to, že ani po vrátení veci rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016 nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, ako sa žalovaný
vysporiadal s otázkou správnosti hodnotenia doby učňovského pomeru žalobcu v odbore baník. Ďalej
súd konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia nebol zrejmý myšlienkový postup správneho orgánu pri
postupe dosadzovanie jednotlivých veličín do vzorca vyplývajúceho z príslušných právnych predpisov.
Súd ďalej poukázal na to, že z časti odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v III. pracovnej

kategórii mal žalobca odpracovať 38 rokov, na inom mieste sa javí, že je to 20 rokov v I. pracovnej
kategórii a 18 rokov v III. pracovnej kategórii, pričom žalovaný deklaroval, že žalobca sa stal invalidný v
dôsledku pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a že základná
výmera jeho invalidného dôchodku je 60% priemerného mesačného zárobku za 20 rokov v zamestnaní
I. pracovnej kategórie. Súdu nebolo zrejmé, prečo žalovaný následne uviedol, že pre zvýšenie základnej

výmery invalidného dôchodku aplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, hoci
sám citoval ustanovenie § 30 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení. V kontexte čiastkového výpočtu
nebolo súdu zrejmé zaradenie položky 18 rokov do III. pracovnej kategórie, ak sám žalovaný deklaroval,
že invalidný dôchodok bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Uvedené spôsobilo nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného.

3. Žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa opätovne rozhodol o podanom odvolaní žalobcu
rozhodnutím č. 671 225 6100 0 zo dňa 08.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie v plnom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplynulo, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Bol

vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, ktorý po úprave pre výpočet
dôchodku jej 3.723,- Kčs. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov, pre výšku dôchodku
jej rozhodných 42 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 38 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov,
v I. pracovnej kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 2 roky. Nakoľko žalobcautrpel pracovný úraz v I. pracovnej kategórii počas základnej vojenskej služby v roku 1988 a nemohol
získať aspoň 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie pre výpočet invalidného dôchodku a
keďže schéma vymeranie invalidného dôchodku a jednotlivé zložky jeho výmery sú obdobné ako pri

vymeraní starobného dôchodku, bolo potrebné uplatniť § 22 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení. Z uvedeného dôvodu tvorí základná výmera invalidného dôchodku 60% priemerného
mesačného zárobku za 20 rokov v I. pracovnej kategórii. Zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods. 5
zákona o sociálnom zabezpečení predstavuje 26% priemerného mesačného zárobku za 18 rokov v III.
pracovnej kategórii – 18 x 1 = 18 (pričom zvyšných 20 rokov z III. pracovnej kategórii bolo žalobcovi

zohľadnených v I. pracovnej kategórii pri základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu,
že utrpel pracovný úraz počas základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórii) a za
4 roky v prvej pracovnej kategórii, ktoré účastník konania reálne odpracoval – 4 x 2 = 8%. Dôchodok
žalobcu ku dňu vzniku nároku, 16.10.1990, je 86% priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.202,- Kčs
mesačne. Zvýšenie za pracovné úrazy 10% priemerného mesačného zárobku, t.j. 373 Kčs mesačne.
Invalidný dôchodok bol žalovaným určený vo výške 3.575,- Kčs mesačne. Podľa § 31 ods. 1 písmena

b) Zákona o sociálnom zabezpečení najvyššia výmera invalidného dôchodku je 3.250,- Kčs mesačne.
Čiastočný invalidný dôchodok účastníka konania k 16.10.1990 je 50% tejto sumy, čo znamená 1.625,-
Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok sa žalobcovi priznal s prihliadnutím na skutočnosť, že sa
stal čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 1 písmena b) Zákona o sociálnom zabezpečení následkom
pracovného úrazu počas základnej vojenskej služby. Čiastočný invalidný dôchodok žalobcu sa ďalej

podľa príslušných zákonných ustanovení postupne zvyšoval od 01.01.2017 sa zvýšil na 285,10 Eur
mesačne. K námietke žalobcu, že mu nebol hodnotený učňovský pomer v odbore baník, žalovaný
uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko na účely dôchodkového zabezpečenia doba štúdia žiaka
stredného odborného učilišťa pripravovaného pre zamestnanie I. pracovnej kategórie sa započítava
ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje pravidelne

na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonávajú zamestnania I. pracovnej kategórie. Ak
ide o zamestnanie I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných
baniach, započítava sa takto doba štúdia od začiatku školského roka, v ktorom sa žiak podľa učebného
plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí. Podľa evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia, vystaveného zamestnávateľom OKD Dúl ČSA o.z. Karviná, bola

zhodnotená doba učňovského pomeru od 01.09.1983 do 30.06.1985 v III. pracovnej kategórii a od
01.07.1985 v I AA kategórii. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že učeň
sa začal pripravovať na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí od tretieho ročníka a takto
bola doba zamestnania v I. AA kategórii zhodnotená. K námietke žalobcu, aby mu bol invalidný
dôchodok prekvalifikovaný do I. pracovnej kategórie spätne od 16.10.1990 je nutné uviesť, že invalidný

dôchodok účastníka konania bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Záverom žalovaný uviedol, že dané
rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/14/2018
zo dňa 18.12.2019 a opakovane dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca uviedol, že v

napadnutom rozhodnutí nebolo postupované zákonným spôsobom. Prvostupňovým rozhodnutím bola
žalobcovi uvoľnená výplata invalidného dôchodku, za ktorý sa považuje čiastočný invalidný dôchodok od
01.08.2006 v sume 6.212,- Sk mesačne. Uvedená suma bola v priebehu rokov zvyšovaná zmysle § 82
zákonaosociálnompoistení,pričomzurčenýchsúmprečiastočnýinvalidnýdôchodoksumuinvalidného
dôchodku ustálila vo výške 50%. Podľa žalobcu mu nebola zhodnotená doba jeho učňovského pomeru

v odbore baník. Žalobca ďalej uviedol, že považuje za nesprávne zaradenie do III. pracovnej kategórie,
podľa ktorého bola vypočítaná výška jeho invalidného dôchodku. Uviedol, že je nesporné, že sa učil
na strednom odbornom učilišti banskom pre zamestnanie I. pracovnej kategórie a praktické vyučovanie
sa uskutočňovalo na pracoviskách v bani so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
a keďže praktické vyučovanie sa uskutočňovalo pravidelne na pracoviskách alebo v prevádzkach I.

pracovnej kategórie, toto sa má započítať do I. pracovnej kategórie. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaným
vypočítaný dôchodok ku dňu 16.10.1990, ako 86% priemerného mesačného zárobku, s pridaním 10 %
vo výške 373 Kčs, bol celkovo stanovený na sumu 3.575,- Kčs. Keďže v tom čase najvyššia výmera
invalidného dôchodku podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení mohla byť len 3.250,-Kčs mesačne, a čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku, vykonaný výpočet
žalovanéhojenesprávny,keďstanovil18rokovzaradeniažalobcuvIII.pracovnejkategórii,alezvyšných
20 rokov žalobcu zaradil do I kategórie. 18 rokov v III. pracovnej kategórii je podľa žalobcu mylné, keď

invalidný dôchodok mu bol vymeraný len z I. pracovnej kategórie.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú

podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.

7. Žalovaný námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Žalovaný uviedol, že podľa evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia, vystaveného zamestnávateľom OKD Dúl ČSA o.z. Karviná, bola
zhodnotená doba učňovského pomeru od 01.09.1983 do 30.06.1985 v III. pracovnej kategórii a od
01.07.1985 v I AA kategórii. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že učeň sa

začal pripravovať na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí od tretieho ročníka a takto bola
doba zamestnania v I AA kategórii zhodnotená. K námietke žalobcu, ktorou sa domáha priznania
invalidného dôchodku ako úrazového dôchodku a to s vymeraním podľa I. pracovnej kategórie žalovaný
uviedol, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. K námietke žalobcu,
že výpočet invalidného dôchodku a jeho zaradenie do III. pracovnej kategórie za 18 rokov len vo

výške 18% je nesprávne a mylné, žalovaný uviedol, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I.
pracovnej kategórie pričom zvýšenie základnej výmery invalidného dôchodku podľa § 22 ods. 5 Zákona
osociálnomzabezpečenípredstavuje26%priemernéhomesačnéhozárobkuza18rokovvIII.pracovnej
kategórii (18x1) a za 4 roky v I. pracovnej kategórii (4x2), ktoré žalobca reálne odpracoval.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike uviedol, že súhlasí s tvrdením žalovaného, že sa stal invalidným v dôsledku
pracovného úrazu, ktorý utrpel v zamestnaní zaradenom v I. pracovnej kategórii, a tak jeho základná
výmera invalidného dôchodku je 60% priemerného mesačného zárobku. Podľa žalobcu však nebola

správne vypočítaná zvýšená percentuálna výška invalidného dôchodku podľa § 22 ods. 5 zákona o
sociálnom zabezpečení, pričom táto nemá byť zvýšená o 26% ako to uvádza žalovaný, ale v prípade
žalobcu to má byť 22 rokov v I. pracovnej kategórii (22x2), ktorá má byť zvýšená o 10%, čiže dohromady
114%, Čo predstavuje 4.244,22 Kčs. Žalobca ďalej uviedol, že hoci § 31 ods. 1 písmena B zákona o
sociálnom zabezpečení bola zákonodarcom limitovaná najvyššia výmera invalidného dôchodku, toto

zákonné obmedzenie bolo zrušené zákonom o sociálnom poistení od 01.01.2004.

9. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.

Súdne konanie na KS TN a kasačné konanie

10. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 29Sa/14/2020 zo dňa 15.12.2021 rozhodol tak, že
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne skutkovo a právne zdôvodnil aplikáciu §

22 ods. 5 Zákona o sociálnom zabezpečení, neuviedol prečo vo zvýšení základnej výmery pripočítal
žalobcovi 18 rokov ako dobu zamestnania v III. pracovnej kategórii, pričom z rozhodnutia vyplýva, že po
18. roku veku do dňa nároku na invalidný dôchodok nebol žalobca zamestnaný v inej pracovnej kategórii
ako v I. pracovnej kategórii.

11. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 29Sa/14/2020 zo dňa 15.12.2021 podal žalovaný
kasačnú sťažnosť z dôvodu, že Krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Kasačnú sťažnosť žalovaný odôvodnil rovnakou argumentáciou, ako uviedol vo vyjadrení k žalobe, či
v samotnom napadnutom rozhodnutí.

12.OpodanejkasačnejsťažnostirozhodolNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyrozsudkomsp.zn.
6Ssk/47/2022 zo dňa 29.11.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 29Sa/14/2020 zo
dňa 15.12.2021 zrušil a vec vrátil správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozsudku najvyššieho správneho súdu vyplýva, že odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčínenekorešponduje s právnymi otázkami nastolenými skorším rozhodnutím Najvyššieho súdu k samotnému
predmetu konania. Zároveň najvyšší správny súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou
správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postup

žalovaného a vo veci opätovne rozhodnúť.

13. Správny súd výzvou zo dňa 27.01.2025, v zmysle pokynu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, uvedenom v odseku 36 rozsudku sp. zn. 6Ssk/47/2022 zo dňa 29.11.2023, vyzval žalobcu, či
trvá na podanej žalobe. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 06.03.2025 uviedol, že žiada správny

súd, aby dohliadol na správny postup žalovaného. Následne správny súd výzvou zo dňa 16.07.2025
vyzval žalobcu, čí súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca v podaní
doručenom správnemu súdu dňa 02.09.2025 uviedol cit.: „Chyba v súdnom procese ! Nie je správne
označený a zaviazaný odporca. Sociálna poisťovňa, ústredie ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava nenesie
priamu zodpovednosť za trestný čin vojenský, ktorý sa stal počas výkonu ZVS a to tak, že po úraze
zo dňa 13.7.1988 mi nebola poskytnutá liečba podľa pokynov lekára. Nebol som vyradený zo služby

a bol som zámerne zmrzačený pre účasť v signatúre charty 77. Ide o trestný čin vojenský komunistický
na odporcoch komunistického režimu a porušovanie ľudských práv na obetiach komunizmu v časovom
horizonte 35 rokov. Z právneho hľadiska OSP § 586(1) sa dovolávam neplatnosti.“

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

14. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach

fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134
ods. 2 písm. d) SSP.

15. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.

Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
Rozsudok bol dňa 27.10.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného
vyhotoveniarozsudkubezodôvodnenianaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdu,pričommiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

21. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.22. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23.Podľa§263ods.1Zákonaosociálnompoistení:invalidnýdôchodokačiastočnýinvalidnýdôchodok,
ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003
za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj
po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca,

práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon
týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

24. Podľa § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka
vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu

dávky.

25. Podľa § 112 ods. 5 druhá veta Zákona o sociálnom poistení : výplata dávky po preukázaní
rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od
preukázania týchto skutočností.

26. Podľa§37ods.1písm.b)Zákonaosociálnomzabezpečení:občanmánároknačiastočnýinvalidný
dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.

27. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o sociálnom zabezpečení: čiastočný invalidný dôchodok je polovica

invalidného dôchodku.

28. Podľa § 30 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení : ak bol občan predo dňom vzniku
nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou
dosahujenajmenej25rokov,tvorízákladnávýmerainvalidnéhodôchodku60%priemernéhomesačného

zárobku, ak ide o občana uvedeného v § 22 ods. 1 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom
pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v
priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2.

29. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení : k základnej výmere sa pripočítajú občanom

uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku
zamestnania za každý rok zamestnania
I. pracovnej kategórie 2%
II. pracovnej kategórie 1,5 %
III. pracovnej kategórie 1%

pripočítanej doby 1%
priemerného mesačného zárobku.

30. Podľa § 30 ods. 7 Zákona o sociálnom zabezpečení : invalidný dôchodok občana, ktorý sa
stal invalidným následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemerného mesačného zárobku vyšší ako

invalidný dôchodok vypočítaný podľa odsekov 1 až 6. Toto zvýšenie nepatrí, ak príčinou úrazu bola
opitosť občana alebo zneužitie omamných prostriedkov.

31. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení : najvyššia výmera invalidného
dôchodku je mesačne 3 250 Kčs, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej

kategórie alebo ak ide o občana uvedeného v § 21 ods. 1 písm. b) alebo ak sa stal invalidným následkom
pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v
priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2.

32. Čiastočný invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá bola vyplácaná na základe Zákona

o sociálnom zabezpečení po splnení zákonných podmienok. Po prijatí Zákona o sociálnom poistení
nárok na túto dávku ostal zachovaný, ak bol tento nárok ku dňu 31.12.2003 priznaný, pričom od
01.01.2004 sa považuje za invalidný dôchodok.33. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalovaný uvoľnil vyplácanie
čiastočného invalidného dôchodku žalobcovi vo forme invalidného dôchodku od 01.08.2006.

34. Na základe obsahu správnej žaloby, vyjadrenia k žalobe a repliky žalobcu, rovnako tak
z predchádzajúcich súdnych konaní, správny súd za sporné medzi účastníkmi konania stanovil, či
žalovaný určil správnu výšku priznanej dávky žalobcovi.

35. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom žalovaného dňa 05.02.2009, pričom bolo

konštatované,žežalobcasapovažujezačiastočneinvalidnéhopodľaZákonaosociálnomzabezpečení,
keďže sa stal čiastočne invalidným v dôsledku pracovného úrazu.

36. Žalobca v správnej žalobe namietal, že jeho nárok na (čiastočný) invalidný dôchodok nebol
vypočítaný zo zamestnania v I. pracovnej kategórii, ďalej namietal že čiastka zvýšenia invalidného
dôchodku bola nesprávne vypočítaná z III. pracovnej kategórie, pričom mala byť vypočítaná výlučne z I.

pracovnej kategórie a namietal, že mu pri výpočte výšky dávky nebolo započítané štúdium na strednej
odbornej škole baníckej.

37. K prvej žalobnej námietke, podľa ktorej žalobcovi bol nesprávne vypočítaný nárok na (čiastočný)
invalidný dôchodok, keď mu tento nebol vypočítaný zo zamestnania v I. pracovnej kategórii, keďže utrpel

pracovný úraz počas povinnej vojenskej služby, správny súd uvádza, že uvedená žalobná námietka je
nedôvodná. Z napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že základná výmera dôchodku
žalobcu mu bola určená podľa § 30 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, teda vo výške 60 %
priemerného mesačného zárobku, keďže sa žalobca stal (čiastočne) invalidným v dôsledku pracovného
úrazu. Žalobcovi tak bola určená správna výška nároku podľa zamestnania v I. pracovnej kategórii.

38. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný postupoval nesprávne, keď pri čiastke zvýšenia základnej
dávky nesprávne vychádzal z III. pracovnej kategórie, kde žalobcovi započítal 18 rokov (18x1=18%),
a z I. pracovnej kategórie, kde žalobcovi započítal 4 roky (4x2=8%). Dohromady tak celková výmera
nároku žalobcu predstavuje 86 % priemerného mesačného zárobku. Žalobca uviedol, že správne

mu malo byť celkovo zohľadnené celé obdobie z I. pracovnej kategórie, teda čiastka zvýšenia
mala byť určená vo výške 44 % (22x2). Celkovo tak výška nároku žalobcu mala predstavovať 104
% priemerného mesačného zárobku. Žalobca teda namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil
napadnuté rozhodnutie, čím bola daná jeho nepreskúmateľnosť. Správny súd po tom, čo sa oboznámil
s obsahom napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k záverom rozsudku Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky uvedených v rozsudku 6Ssk/47/2022 zo dňa 29.11.2023, ako aj vo vzťahu k
záverom predošlých rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/14/2018 zo dňa 18.12.2019
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016, dospel k záveru,
že žalobcom vznesená námietka je síce dôvodná, ale vo svojej podstate nezakladá dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že aj napriek skôr vysloveným právnym

názorom a záverom Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaný
dostatočne nezdôvodnil, prečo žalobcovi pri zvýšení výmery invalidného dôchodku bola započítaná
doba zamestnania v III. pracovnej kategórii. V zmysle uvedených rozsudkov sa žalovaný detailne
zaoberal opisom výpočtu nároku žalobcu, kedy nebolo sporné, ktoré roky boli započítané a ktoré
boli reálne odrobené, ale absentovala celková argumentácia, prečo žalovaný vychádzal pri výpočte

zvýšenia výmery z III. pracovnej kategórie, keď žalobca preukázateľne nebol v III. pracovnej kategórii
zamestnaný,resp.nazákladeakejskutočnostižalobcovizapočítalčiastočneIII.pracovnúkategóriuanie
výlučne I. pracovnú kategóriu. Napriek uvedenému však správny súd tento nedostatok napadnutého
rozhodnutia nepovažuje sa taký, ktorý by zakladal dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Keby
aj výpočet žalobcu, hoc nedostatočne odôvodnený, bol správny, a teda že žalobcovi patrí nárok

vo výške 86% priemerného mesačného zárobku, táto suma by (v čase vzniku nároku-16.10.1990)
predstavovala sumu 3.202,- Kčs. Za pracovný úraz bolo žalobcovi k vzniknutej dávke pripočítaných
ďalších 10 % priemerného mesačného zárobku, v sume 373 Kčs, teda nárok celkovo predstavoval
3.575,- Kčs. Avšak, Zákon o sociálnom zabezpečení limitoval výšku invalidného dôchodku (z ktorej sa
následne priznávala výška čiastočného invalidného dôchodku) sumou 3.250,- Kčs (§ 31 ods. 1 písm. b)

Zákona o sociálnom zabezpečení), pričom žalobca nespĺňa podmienky priznania vyššej limitácie výmery
invalidného dôchodku (§ 31 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení). Z takto vypočítanej sumy
žalobcovi patrí suma čiastočného invalidného dôchodku vo výške 50 % sumy invalidného dôchodku
(§ 37 ods. 5 Zákona o sociálnom zabezpečení), a teda suma 1.625,- Kčs mesačne. Žalobcovi,bez ohľadu na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, tak bola priznaná najvyššia prípustná suma
invalidného dôchodku. Žalobcom uvedený výpočet tak nemá vplyv na priznanú výšku nároku žalobcu.
Z prvostupňového rozhodnutia je ďalej zrejmé, akým spôsobom bol nárok žalobcu valorizovaný od roku

1995ažpovydanierozhodnutia,čímo.i.žalovanýsplnilpovinnosťuloženúNajvyššímsúdomSlovenskej
republiky a vysporiadal sa so správnosťou výšky priznaného nároku.

39. Žalobca v replike namietal, že na jeho nárok sa nemá vzťahovať limitácia nároku na invalidný
dôchodok určená Zákonom o sociálnom zabezpečení, keďže podľa Zákona o sociálnom postení sa

nárok čiastočného invalidného dôchodku považuje za invalidný dôchodok. Správny súd sa s uvedenou
námietkou nestotožnil. To, že sa nárok priznaného čiastočného invalidného dôchodku prestal formálne
označovať ako čiastočný invalidný dôchodok a považuje sa v zmysle Zákona o sociálnom poistení
za invalidný dôchodok, bez ďalšieho neznamená, že sa naň nebudú vzťahovať ustanovenia Zákona
o sociálnom zabezpečení vrátene ustanovenia § 31, ktoré určuje maximálnu výšku nároku. Ak by
tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, v takom prípade by sa vôbec nemala posudzovať čiastočná invalidita

žalobcu, ako tomu bolo v lekárskom posudku zo dňa 05.02.2009, ale mala by sa posudzovať celková
invaliditapodľaZákonaosociálnompoisteníanárokbysamalpriznaťlenakbyžalobcasplnilpodmienky
na priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného
správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

40. Správny súd k vyššie uvedeným argumentom len dodáva, že ak by správny súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a došlo by k jeho zrušeniu, s ohľadom na vyššie
konštatované závery správneho súdu k otázke výšky nároku žalobcu na (čiastočný) invalidný dôchodok,
administratívne konanie by bolo len formálne zopakované bez reálnej zmeny na právach žalobcu. Tento
záver správneho súdu potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa

ktorej „... rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (sp. zn. 4Sž/98-102/2002
zo dňa 17.12.2002) alebo „...pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov
sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť
priaznivejší výsledok“ (sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016).

41.Poslednoužalobnounámietkoužalobcanamietal,žemuprivýpočtenárokunapriznaniečiastočného
invalidného dôchodku nebola správne započítaná doba štúdia na strednej odbornej škole baníckej.
Rovnako Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 28Sa/14/2018 zo dňa 18.12.2019 konštatoval,
že žalovaný sa s touto otázkou nevysporiadal. Správny súd konštatuje, že uvedená žalobcom

vznesená námietka je nedôvodná, pričom žalovaný sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal, čím
bola splnená aj povinnosť uložená Krajským súdom v Trenčíne. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového
zabezpečenia doba štúdia žiaka stredného odborného učilištia pripravovaného pre zamestnanie I.
pracovnej kategórie sa započítava ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa vyučovanie

uskutočňuje v pracoviskách alebo prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. pracovnej kategórie.
Ak ide o zamestnanie I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných
baniach, započítava sa doba štúdia od začiatku školského roka, v ktorom sa žiak podľa učebného
plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí. Podľa evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia, vystaveného zamestnávateľom OKD Dúl ČSA o.z. Karviná, bola

zhodnotená doba učňovského pomeru od 01.09.1983 do 30.06.1985 v III. pracovnej kategórii a od
01.07.1985 v I. AA kategórií. Od tretieho ročníka bola doba zamestnania žalobcu zhodnotená v I. AA
kategórii.

42. Správny súd ani nad rámec žalobných námietok nezistil také nedostatky napadnutého rozhodnutia,

ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Hoci správny súd konštatoval nedostatky napadnutého
rozhodnutia, ktoré by hypoteticky zakladali dôvod na jeho zrušenie, avšak aj v prípade odstránenia
uvedenýchnedostatkovbytietonemalipozitívnyvplyvnaprávažalobcu.Pretosprávnysúdnepovažoval
za účelné, aby zrušil napadnuté rozhodnutie. Ak by správny súd tak učinil a následne by došlo
k opätovnému preskúmaniu nároku žalobcu, preskúmanie nároku by malo len formálny charakter, keďže

žalobcovi bol priznaný najvyšší možný nárok invalidného dôchodku v zmysle Zákona o sociálnom
zabezpečení, ktorý bol v priebehu rokov valorizovaný v zmysle zákona.43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako
aj postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom
a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

44. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný
úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol
v konaní pred správnym súdom, ako aj v kasačnom konaní, úspešný, správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na
náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario).

Poučenie:

2 19Sas/1/2024

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.