Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210208
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723210208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu
o mal. dieťa: G. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXXX/X, G., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov - matka S. Č., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXXX/X, G., G. J. L.
XXXX/XX, G. - E., právne zast.: Mgr. Peter Lindeman, advokát, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, a otec
C. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. XXX, právne zast.: JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo námestie
13, 052 01 Spišská Nová Ves, o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/105/2023-221 zo dňa 18.11.2024 v

spojení s opravným uznesením č.k. 14P/105/2023-224 zo dňa 16.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 14P/105/2023-234 zo dňa 16.12.2024 tak, že:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 09.01.2020, č.k. 14P/268/2019-32 v časti osobnej
starostlivosti tak, že maloletého G. zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
týždenných intervaloch s dňom a hodinou striedania piatok o 15.00 hod. Matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o mal. G. od piatku každého nepárneho kalendárneho týždňa do nasledujúceho

piatku každého párneho kalendárneho týždňa a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od piatku
každého párneho kalendárneho týždňa do nasledujúceho piatku každého nepárneho kalendárneho
týždňa.

Rodičia budú maloleté dieťa preberať v stanovenom čase v piatok 15.00 hod. v školskom zariadení,
ktoré maloleté dieťa navštevuje.

V prípade, že maloleté dieťa nebude schopné nastúpiť do školského zariadenia, rodičia si maloleté dieťa

budú preberať a odovzdávať v určenom čase v piatok o 15.00 hod. v bydlisku rodiča, ktorému interval
osobnej starostlivosti končí, ktorý odovzdá maloleté dieťa druhému rodičovi, ktorému začína interval
osobnej starostlivosti.

II. Osobitne sa upravuje striedavá osobná starostlivosť o maloletého G. počas sviatkov a prázdnin a to
nasledovne:
V párnom kalendárnom roku bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti otca od 23. decembra od 9.00

hod. do 28. decembra do 16.00 hod. a v osobnej starostlivosti matky od 28. decembra od 16.00 hod. do
1. januára nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod.
V nepárnom kalendárnom roku bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky od 23. decembra od
9.00 hod. do 28. decembra do 16.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od 28. decembra od 16.00 hod.
do 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod.
Počas letných prázdnin bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti:
- otca od 1. júla od 9.00 hod. do 15. júla do 19.00 hod. a od 1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta

do 19.00 hod.,- matky od 15. júla od 19.00 hod. do 1. augusta do 9.00 hod. a od 15. augusta od 19.00 hod. do 31.
augusta do 19.00 hod.

Rodičia sú povinní si maloleté dieťa odovzdať a prevziať v mieste bydliska rodiča, u ktorého sa dieťa
nachádza v čase skončenia osobnej starostlivosti, a to v stanovený deň a hodinu.
Po skončení úpravy počas vianočných sviatkov a letných prázdnin rodičia pokračujú v striedavej osobnej
starostlivosti podľa režimu uvedeného vo výroku I.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
majetok.

IV. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P 63/2022-93 zo dňa 25. októbra 2022 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23 CoP 7/2023-136 zo dňa 28. marca 2023 v časti určenia
výživného tak, že výživné sa počas striedavej starostlivosti neurčuje.

V. Otec je povinný prispievať matke sumou 50 % z preukázaných výdavkov na školné, školské pomôcky
a výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého, vždy do 15 dní od predloženia dokladov o týchto
výdavkoch.

VI. Návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 25.10.2022 sp. zn 14P 63/2022 v časti osobnej
starostlivosti maloletého tak, že maloletého G. N., L.. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa každý nepárny týždeň od piatka od 15tej hodiny do nasledujúceho piatka do 15tej hodiny
s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred základnou školou v G.. Otec je oprávnený zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň od piatka od 15tej hodiny do nasledujúceho
piatka do 15tej hodiny s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred základnou školou v G., ktorú dieťa

aktuálne navštevuje,

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
majetok.

II. Počas vianočných sviatkov všeobecná úprava striedavej osobnej starostlivosti neplatí a rodičia sú
oprávnení stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:
- v párny rok od 23. 12. od 9.00 h do 28. 12. do 16.00 h bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti
otca a od 28. 12. od 16.00 h do 01.01.nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 h bude maloleté dieťa
v osobnej starostlivosti matky.

- v nepárny rok od 23. 12. od 9.00 h do 28. 12. do 16.00 h bude maloleté dieťa v osobnej starostlivosti
matky a od 28. 12. od 16.00 h do 01.01.nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 h bude maloleté
dieťa v osobnej starostlivosti otca
- počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v čase od 1.7. od 9.00 h
do 15.7. do 19.00 h. a od 1.8. od 9.00 h. do 15.8. do 19.00 h- matka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom od 15.7. od 19.00 h do 1.8. do 9.00 h. od 15.8
od 19.00 h. do konca prázdnin ( 31.08. ).

Po ukončení styku počas vianočných prázdnin a letných prázdnin rodičia pokračujú v rámci všeobecnej
úpravy striedavej osobnej starostlivosti, počas vianočných sviatkov a letných prázdnin obaja rodičia
prevezmú dieťa v mieste bydliska rodičia, u koho sa aktuálne nachádza maloleté dieťa a po ukončení
realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdajú mal. dieťa rodičovi, kde má mal. dieťa byť v osobnej
starostlivosti.

Výživné sa počas striedavej starostlivosti n e u r č u j e.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať matke polovicou sumy na výdavky na školné, školské pomôcky a
výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nepochybne v záujme maloletého, aby sa jeho rodičia,
ku ktorým má vybudovaný vzťah, v čo najširšej možnej miere podieľali spoločne na jeho výchove a
spoločne mu zabezpečovali uspokojovanie jeho potrieb. Z vykonaného dokazovania možno prijať záver,

že maloletý G. má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, hoci v súčasnej dobe uprednostňuje
otca, u ktorého chce byť. Tieto závery vyplynuli zo znaleckého dokazovania, kde maloletý uviedol, že
chce byť s oboma rodičmi, ale viac chce byť s otcom.
Obaja rodičia majú záujem podieľať sa na výchove svojho syna a rovnako tak obaja spĺňajú všetky
predpoklady, aby výchovu a starostlivosť o maloletého mohli zabezpečovať. Ako vyplynulo zo záveru

znaleckého posudku, obaja rodičia sú schopní zabezpečiť výchovné prostredie, ktoré je vhodné pre
zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého. Taktiež v domácnosti každého z rodičov má maloletý
vytvorené vhodné podmienky. Vykonaným dokazovaním súd ani u jedného z rodičov nezistil žiadne
fatálne zlyhanie v jeho úlohe rodiča vo vzťahu k maloletému G..
Matka závery znaleckého posudku síce akceptovala, no tvrdiac, že otec neakceptuje liečbu maloletého,

zľahčoval zdravotný stav maloletého, neplnil si s maloletým školské povinnosti, maloletého zaťahoval
do rodičovských záležitostí (otec si s maloletým dohodoval stretnutia bez predchádzajúcej konzultácie a
dohody s matkou), mala za to, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme
maloletého, najmä to bude mať negatívny dopad pre zdravý vývoj maloletého.
Matka nesúhlasila so zverením maloletého G. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom svoj

postoj opierala o tvrdenia, že otec neakceptuje zdravotný stav maloletého, odmieta medikamentóznu
liečbu, so synom si vždy neplní školské povinnosti, pričom práve tieto nedostatky zo strany otca ohrozujú
zdravývývojmaloletého.Jepravdou,žeotecvčasepodanianávrhu,akoajpočasvyšetreniauznalkyne,
odmietal priznať, že má syna so zdravotným postihnutím, v tom čase nedodržiaval liečbu, zľahčoval
tvrdenia matky, odmietal jej vysvetlenia. V súčasnej dobe, najmä po poslednom vyšetrení maloletého

u pedopsychiatričky v G., ktorého sa zúčastnil aj otec, ktorá mu vysvetlila zdravotný stav maloletého,
otec konečne začal akceptovať jeho zdravotný stav. Rovnako si otec uvedomil aj nevyhnutnosť užívania
liekov, nakoľko po nich u maloletého nastal výrazný progres a akceptuje aj užívanie liekov. Možno tak
skonštatovať, že tvrdenia matky, ktoré mali otca diskvalifikovať zo starostlivosti o ich syna v závere
konania neboli preukázané.

Vykonané znalecké dokazovanie jednoznačne v tomto konkrétnom prípade favorizuje striedavú formu
výchovy u maloletého G., a to vzhľadom na citové väzby maloletého na jeho rodičov, blízkosť miesta
bydliska oboch rodičov. Samostatná starostlivosť ktoréhokoľvek z rodičov za súčasnej úpravy styku
maloletého s druhým rodičom nie je v záujme toho maloletého. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne

vyplynulo, že maloleté dieťa potrebuje starostlivosť oboch rodičov, pretože každý z rodičov má vlastnosti,
ktoré ten druhý nemá a ktoré majú pri starostlivosti a výchove nezastupiteľné miesto. Zároveň sa
spoločne dopĺňajú a ako celok majú pozitívny vplyv na potenciál maloletého. Vykonané dokazovanie
potvrdilo, že obaja rodičia majú vhodné prostredia na výchovu svojho syna, pokiaľ je syn v ich
starostlivosti, tomuto riadne zabezpečujú uspokojovanie jeho potrieb či už materiálnych alebo citových,

a obaja dôsledne dbajú ako o správny fyzický, tak aj psychický vývoj svojho dieťaťa. Maloletý v rámci
konania síce preferoval otca, ale súčasne vyjadril svoj pozitívny vzťah tak k matke, ako aj k svojmu otcovi
a rovnako pozitívne hodnotil aj starostlivosť každého zo svojich rodičov. Súčasne zo záverov znaleckého
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že maloletý potrebuje starostlivosť oboch rodičov, pričom rodičiasa potrebujú spojiť, využiť svoje silné stránky, aby pomohli svojmu synovi. Vzhľadom na uvedené možno
konštatovať, že najvhodnejším spôsobom ako upraviť starostlivosť o maloletého G., je jeho zverenie
do striedavej starostlivosti oboch jeho rodičov, pričom ako vhodný interval pre striedanie rodičov v

starostlivosti o syna sa aj vzhľadom na závery znaleckého dokazovania javí týždňový interval striedania.
Otec síce spočiatku tvrdil, že sa na styku počas prázdnin, sviatkov vedia s matkou dohodnúť, čo však
matkanepotvrdila,pretonapokonobajarodičiažiadali,abyajpočasuplatňovaniastriedavejstarostlivosti
boli osobitne upravené Vianoce, Silvester a letné prázdniny. Otec navrhol Vianoce jeden rodič, Silvester
druhý rodič, letné prázdniny po 15 dní. Súd s prihliadnutím na návrh otca, sa pri stanovovaní rozdelenia

starostlivosti počas jednotlivých prázdnin a sviatkov spravoval pravidlom parity, kde starostlivosť počas
týchto období rozdelil na polovicu a zároveň určil, že ďalší rok si rodičia vymenia Vianoce a Silvester tak,
aby maloletý mal možnosť jednotlivé sviatky a prázdniny stráviť s každým z rodičov, prípadne podieľať
sa s nimi na ich zvykoch a tradíciách počas tohto obdobia, či si s rodičmi vytvoriť tradície vlastné.
Odovzdávanie maloletého pri striedaní týždenných intervalov súd určil pred základnou školou, pričom
neurčil konkrétnu, ale základnú školu, ktorú bude maloletý aktuálne navštevovať, a to o 15.00 hod. po

skončeníškolskéhoklubu.PočasvianočnýchsviatkovaSilvestra,letnýchprázdninupravilodovzdávanie
maloletého dieťaťa v mieste bydliska rodiča, u koho sa aktuálne nachádza maloleté dieťa a po ukončení
realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdajú mal. dieťa rodičovi, kde má mal. dieťa byť v osobnej
starostlivosti. Zároveň nie je vylúčené, aby po vzájomnej dohode si rodičia maloletého odovzdali aj inde.
Matka súčasne žiadala zvýšiť výživné. Súd však rozhodol tak, že počas trvania striedavej starostlivosti

výživné pre maloletého neurčil, nakoľko rodičia majú približne rovnaký príjem, a preto nerozhodoval
o zvýšení výživného. Možno konštatovať, že životná úroveň rodičov je približne na rovnakej úrovni.
Rovnako tak dôležitou okolnosťou je, že obaja rodičia sa na výchove maloletého podieľajú rovnakým
dielom. Zároveň však súd uložil otcovi povinnosť prispievať polovicou sumy na výdavky spojené so
školným, školskými pomôckami, zdravotným stavom, nakoľko súd má za to, že je spravodlivé, aby sa

na týchto výdavkoch, ktoré vznikajú mimo domácnosti každého z rodičov, podieľali spoločne. Jedná sa
o výdavky na školné, ktoré je v súčasnej dobe 150 eur mesačne, školským klubom, ktoré je 20 eur
mesačne, strava v škole 45 eur, školské potreby (bežné aj zvýšené na začiatku školského roka) a tiež
krúžky. Taktiež súd určil aj, že otec je povinný prispieť aj polovicou sumy na výdavky na zdravotnú
starostlivosť, nakoľko maloletý má zdravotné postihnutie, navštevuje viacerých lekárov - odborníkov, s

čím sú spojené zvýšené výdavky. Taktiež podľa názoru a odporúčania znalkyne, maloletý by sa mal
podrobiť dôkladnej diagnostike, s čím tiež môžu byť spojené zvýšené výdavky. A súčasťou liečby môžu
byť aj rôzne terapie, sedenia u odborníkov, na ktoré by sa mali poskladať obaja rodičia rovnako.

4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 5, § 24 ods. 3, 5, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62

ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. §
52, § 57, § 58 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimo sporového poriadku (ďalej len „CMP“).

6. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 14P/105/2023-234 zo dňa 16.12.2024 rozhodol tak,
že cit.:

„I. O p r a v u j e znenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.11.2024 v časti výroku I. vyhláseného

rozsudku tak, že správne znenie znie :

M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 09.01.2020, č.k. 14P/268/2019-32 v časti osobnej
starostlivosti maloletého tak, že maloletého G. N.Ž., L.. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloleté dieťa každý nepárny týždeň od piatka od 15tej hodiny do nasledujúceho piatka do 15tej hodiny
s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred základnou školou v G.. Otec je oprávnený zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň od piatka od 15tej hodiny do nasledujúceho
piatka do 15tej hodiny s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred základnou školou v G., ktorú dieťa
aktuálne navštevuje.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
majetok.II. O p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 14P/105/2023 - 219 zo dňa 18. 11. 2024 vo
výroku I. v označení rozsudku, ktorý sa mení osobná starostlivosť maloletého z nesprávneho označenia
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.10.2022 sp. zn 14P/ 63/2022 tak, že správne znenie má

byť :

M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 09.01.2020, č.k. 14P/268/2019-32 v časti osobnej
starostlivosti maloletého tak, že maloletého G. N.Ž., L.. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloleté dieťa každý nepárny týždeň od piatka od 15tej hodiny do nasledujúceho piatka do 15tej hodiny
s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred základnou školou v G.. Otec je oprávnený zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň od piatka od 15tej hodiny do nasledujúceho
piatka do 15tej hodiny s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred základnou školou v G., ktorú dieťa
aktuálne navštevuje.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
majetok.

III. Ostatné časti rozsudku zo dňa 18.11.2024 č.k. 14P/105/2023- o s t á v a j ú nezmenené.“

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá má za to, že v predmetnej veci súd
prvej inštancie nepostupoval v zmysle ust. § 202 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), keď jeho odôvodnenie, hlavne zistenie skutkového stavu z vykonaného

dokazovania a ohľadne dôvodov nesúhlasu matky maloletého dieťaťa so striedavou starostlivosťou
nie sú presvedčivé a dostatočné. Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasí z dôvodu, že otec
maloletého G. neakceptuje jeho zdravotný stav a odmieta lekármi nariadenú medikamentóznu liečbu.
Záver súdu prvej inštancie o tom, že v súčasnej dobe otec konečne začal akceptovať zdravotný stav
dieťaťa, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, všetky vyšetrenia s maloletým od začiatku vždy

absolvovala len matka a napriek nesúhlasu otca zabezpečila pre dieťa aj adekvátnu vzdelávaciu
inštitúciu. Otec dieťaťu nepodáva počas pobytu u neho určené lieky, čo má závažné dôsledky na jeho
zdravie, lebo lieky musí užívať pravidelne. V prípade vynechania liečby sa zhoršuje jeho správanie v
škole, má agresívne správanie, prejavy zlosti a nepozornosti. Otec dieťaťa si so synom neplní riadne
školské povinnosti a problém je aj pri odovzdávaní dieťaťa, nakoľko nedodržiava termín odovzdania a

vrátenia. Otec pokračuje v manipulovaní syna, nedvíha telefón, keď je dieťa v jeho starostlivosti, neplní
si s ním školské povinnosti. Ďalej nad rámec uvádza, že otec uviedol, že nad rámec výživného zakúpil
dieťaťu bicykel, kolobežku, mobil, helmu, výstroj na štvorkolku, lyže, snowboard, avšak príspevok na
úhradu školného, resp. na nákup liekov medzi týmito výdavkami akceptuje, čo potvrdzuje tvrdenie matky,
že otec si maloletého kupuje, keďže od neho dostáva predovšetkým materiálne veci. Namietala, že

navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, avšak o tomto návrhu súd nerozhodol, čo predstavuje
vadu konania. Súd tiež nevenoval dostatočne pozornosť posúdeniu možnosti otca maloletého prispievať
na výživu sumou 150 eur mesačne v prípade schválenia striedavej starostlivosti. Otec dlhodobo pracuje
ako C. vo vlastnom dome, má neoficiálnu prevádzku, a teda nie je pravda, že za posledné 2 roky
nepracoval. Dňa 4.11.2024 si obnovil živnosť, avšak C. činnosť vykonáva nepretržite a jeho príjem z

tejto činnosti aj vzhľadom na nim prezentované výdavky je oveľa vyššia. Navrhuje preto, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukazuje na správanie matky, ktorá sťažuje jeho rodičovské
kompetencie, ako aj jeho účasť na vyšetreniach u pedopsychiatričky. Otec akceptuje zdravotný stav

dieťaťa, jeho liečbu, podáva mu pravidelne lieky. Otec navštívil psychologické vyšetrenie s maloletým
v D. G., aby sa lepšie zorientoval a mohol byť maloletému nápomocný. Popiera tvrdenia matky, že
sa nevie o dieťa postarať. Ohrádza sa voči tvrdeniam, že dieťa chodí do školy nepripravené. Režim
maloletého aj vzhľadom na jeho zdravotnú diagnózu je v súčasnosti rozhádzaný, čo nie je v prospech
dieťaťa. Ohrádza sa voči tvrdeniam matky o manipulácii dieťaťa, umožňuje mu telefonovať s matkou. Je

si vedomý, že maloletý vníma konflikt rodičov, a preto žiada, aby súd rozhodol v čo najkratšom možnom
čase. Otec zakupuje dieťaťu športovú výbavu, prispieva matke výživným, a teda aj tvrdenie, že si dieťa
kupuje, je účelové. Námietku matky považuje za irelevantnú týkajúcu sa tvrdenia, že sa súd nezaoberal
jej návrhom na zvýšenie výživného, nakoľko takýto návrh matka nepredniesla ani v záverečnom návrhu,ani sa návrhom týmto nedomáhala. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie vyčerpávajúcim spôsobom
prostredníctvom znaleckého dokazovania, výsluchom znalkyne, psychologičky, šetreniami kolíznej
opatrovníčky a ďalšími listinnými dôkazmi. Má za to, že rozsudok je vecne správny a navrhuje

odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Matka nie je ochotná akceptovať závery znaleckého posudku,
odporúčania znalkyne, ani psychologičky a kolíznej opatrovníčky, ktoré vedú k tomu, že otec má so
synom vytvorený krásny vzťah plný lásky a dôvery a že otec je pre zdravý vývoj maloletého nepochybne
rovnako potrebný ako matka.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Konštatuje,
že v súčasnosti starostlivosť dieťaťu, ktoré si vyžaduje individuálny prístup s vysokou mierou tolerancie,
empatie a porozumenia dokážu zabezpečiť obaja rodičia rovnako, obaja mu poskytujú stabilné a
podnetné prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a spokojne. Bolo vykonaných množstvo pohovorov
s oboma rodičmi. Vzhľadom k záverom znaleckého posudku má kolízny opatrovník za to, že obaja sú
schopní a majú predpoklady zabezpečovať starostlivosť dieťaťu a majú vytvorené vhodné podmienky

na starostlivosť o maloletého G. a maloletý G. má oboch rodičov rovnako rád a rád s nimi trávi čas.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala v celom rozsahu na svojich tvrdeniach, vyjadreniach
a odvolaní. Zdôraznila nezodpovednosť otca, čo sa týka bezpečnosti dieťaťa, keďže otec vozí syna na

sedadle spolujazdca nepripútaného, aj bez použitia autosedačky. Z nedávnej skúsenosti svedkov sa k
nej dostala informácia o podozrení na to, že bol otec pri rannom odovzdávaní syna v škole pod vplyvom
alkoholu, čo matku neprekvapuje, nakoľko sama bola neraz svedkom toho, že otec bol v prítomnosti
syna pod vplyvom alkoholu, čo nemá dobrý vplyv na dieťa, matka so zverením maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasí. Namieta, že otec neplatí výživné včas, t.j. do 15-teho

dňa v mesiaci, ale zväčša pred koncom mesiaca.

11. V ďalšom vyjadrení matka uviedla, že s vyjadrením kolízneho opatrovníka nesúhlasí, považuje svoje
odvolanie za naďalej dôvodné. V podanom odvolaní sa dostatočne vyjadrila k tomu, prečo s rozhodnutím
súdu prvej inštancie nesúhlasí a v čom vidí jeho nesprávnosť.

12. V ďalšom vyjadrení otec poukazuje na skutočnosť, že znalkyňou bola matkina povaha vyhodnotená
ako citovo nezrelá, neprispôsobivá, skeptická, afektovaná. Je teda nepochybné, že matka akékoľvek
konanie otca v súvislosti s maloletým vzťahuje výlučne na seba. Otec odmieta tvrdenie, že by jazdil
pod vplyvom alkoholu alebo že by nepripútaval maloleté dieťa v autosedačke. Vyhodnotil obdobie

skúšobnej striedavej starostlivosti ako maximálne pokojné, dieťa je z psychického hľadiska pokojnejšie.
Otec nespochybňuje rodičovské kompetencie matky, avšak považuje za potrebné uviesť, aby si matka
uvedomila, že maloletý sa mu často sťažuje na správanie jej partnera. Vo vzťahu k tomu, že matke
posiela peniaze koncom mesiaca, uvedené potvrdil a zdôvodnil to tým, že ho matka nikdy neupozornila
na to, že jej tento systém nevyhovuje a zároveň uviedol, že finančné prostriedky jej bude zasielať k 15-

temu dňu v mesiaci.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP),

keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vecne správny vo svojej podstate,
avšak s potrebou odstránenia nejasností v jeho formulácii a napravenia procesného postupu súdu
prvej inštancie, čo je možné odstrániť jedine prostredníctvom formálnej zmeny rozhodnutia tak, ako to

predpokladá ust. § 388 CSP.

14. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na odvolacienámietky matky mal. dieťaťa je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, o zastupovaní maloletého a správe jeho majetku oboma rodičmi, o neurčení výživného

počas striedavej starostlivosti a uložení otcovi povinnosti prispievať matke polovicou sumy na výdavky
na školné, školské pomôcky a výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého.

15. Odvolacia argumentácia matky spočíva v tvrdení, že otec podľa jej názoru dlhodobo neakceptuje
zdravotný stav maloletého G., odmieta predpísanú medikamentóznu liečbu a počas pobytu maloletého

u neho mu lieky nepodáva, čo má negatívny vplyv na jeho zdravotný stav, správanie a školský prospech,
otecnezabezpečujeriadneplnenieškolskýchpovinnostímaloletého,nedodržiavatermínyodovzdávania
a preberania dieťaťa a správa sa manipulatívne. Počas pobytu maloletého u otca s ním matka stráca
kontakt, otec jej nezdvíha telefón a neinformuje ju o priebehu starostlivosti. Matka tiež namietala, že
otec sa snaží získavať priazeň maloletého poskytovaním materiálnych vecí (bicykel, kolobežka, mobilný
telefón, výstroj na lyžovanie a pod.), avšak neprispieva na podstatné výdavky, ako školné či lieky.

Namietalatiež,žesúdnedostatočnezhodnotilreálnezárobkovémožnostiotca,ktorýdlhodobovykonáva
C. činnosť vo svojom rodinnom dome, jeho príjmy z tejto činnosti sú vyššie, ako v konaní uvádzal.
Poukázala na nezodpovedný prístup otca k bezpečnosti maloletého, keď ho vozí v motorovom vozidle
na sedadle spolujazdca nepripútaného a bez použitia autosedačky. Zároveň uviedla, že podľa informácií
svedkov existuje podozrenie, že otec bol pri odovzdávaní syna v škole pod vplyvom alkoholu, pričom

sama bola viackrát svedkom toho, že otec sa v prítomnosti maloletého nachádzal pod vplyvom alkoholu.
Takéto správanie považuje za nevhodné a škodlivé pre dieťa.

16. Na druhej strane otec popiera všetky obvinenia matky a uvádza, že správanie matky dlhodobo
sťažuje výkon jeho rodičovských práv a kompetencií, najmä pokiaľ ide o jeho účasť na lekárskych

vyšetreniachavýchovumaloletého.Otecpopreltvrdeniamatky,žebynebolschopnýsaodieťapostarať,
alebo že by maloletý prichádzal do školy nepripravený. Tvrdenia matky o manipulácii dieťaťa odmieta,
keďže maloletému umožňuje pravidelný kontakt s matkou.

17. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom o zverení maloletého dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov, o neurčení výživného počas striedavej starostlivosti uviedol
skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby
tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne
závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
„Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť

rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací
súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci,
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom o zverení maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o neurčení výživného počas striedavej

starostlivosti v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce
skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody matky nenašli v rozhodnutí
odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny,
avšak s potrebou odstránenia nejasností v jeho formulácii a napravenia procesného postupu súdu prvej
inštancie, čo odvolací súd argumentuje nasledovne.

19. Prvotná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. bola realizovaná rozsudkom
súdu prvej inštancie č.k. 14P/268/2019-32 zo dňa 9.1.2020 tak, že v zmysle schválenej rodičovskej
dohody bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na jeho
výživu sumou 300 eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým G.. Následne súd prvej

inštancie rozsudkom č.k. 14P/63/2022-93 zo dňa 5.10.2022 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej
konanie o zverenie maloletého G. do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov zastavil a upravil
stykotcasmaloletýmG.nakaždýpárnytýždeňvmesiacivstreduavpiatokod15.00hod.do17.30hod.,
a každý nepárny týždeň v mesiaci od štvrtka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 7.30 hod.a zároveň upravil stretávanie počas vianočných sviatkov a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Uvedený rozsudok bol v dôsledku podaného odvolania zmenený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 23CoP/7/2023-136 zo dňa 28.3.2023 vo vzťahu k úprave výživného tak, že otcovi bola uložená

povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 200 eur mesačne.

20. Zo zisteného skutočného stavu teda vyplýva, že posledná úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému G. vo vzťahu k forme starostlivosti o maloletého bola realizovaná rozsudkom
súdu prvej inštancie č.k. 14P/268/2019-32 zo dňa 9.1.2020 a vo vzťahu k výživnému a úprave styku

rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 14P/63/2022-93 zo dňa 5.10.2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 23CoP/7/2023-136 zo dňa 28.3.2023.

21. Vzhľadom k uvedenému konštatuje odvolací súd nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
pri rozhodovaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. s poukazom
na ust. § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a

výžive maloletých a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní síce zisťoval odôvodnené potreby maloletého, porovnával ich
s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, reflektoval pomery na strane oboch rodičov,

rovnako tak na schopnosti a možnosti povinného rodiča. Z procesného postupu súdu prvej inštancie na
druhej strane vyplýva, že súd nesprávne postupoval, keď vyhlásil a následne aj v písomnom vyhotovení
rozsudku uviedol rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 25.10.2022 sp.zn. 14P/63/2022, pričom
zo skutočného stavu vyplýva, že uvedeným rozsudkom bola realizovaná posledná úprava výkonu
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k výživnému, nie však k forme osobnej starostlivosti. Osobná

starostlivosť o maloletého G. bola naposledy realizovaná rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.
14P/268/2019-32 zo dňa 9.1.2020, uvedený rozsudok mal byť vyhlásený na pojednávaní 18.11.2024 v
časti výroku I. a následne mal byť aj uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku. Rovnako súd opomenul
pri rozhodovaní o zmene úpravy výživného uviesť, resp. označiť rozsudok, ktorým bola naposledy
určená súdom vyživovacia povinnosť, t.j. rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/63/2022-93 zo dňa

25.10.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoP/7/2023-136 zo dňa 28.3.2023,
preto odvolací súd uvedené procesné pochybenia súdu prvej inštancie napravil, jednak odstránením
nejasností v jeho formulácii, ako aj doplnením správneho označenia rozsudkov Okresného súdu Poprad,
ktorými bola naposledy určená forma starostlivosti o maloletého G., a takisto bola určená vyživovacia
povinnosť voči maloletému G., prostredníctvom zmeny rozhodnutia tak, ako to predpokladá ust. § 388

CSP.

23.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Námietka matky, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil dôkazy a nedostatočne odôvodnil
svoje rozhodnutie, neobstojí. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, z akých

dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní otázky vhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky relevantné skutočnosti - osobnostné
predpoklady oboch rodičov, doterajšiu starostlivosť o maloletého, výsledky znaleckého dokazovania,
aj stanovisko kolízneho opatrovníka. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovaniapoukazujeprimeraneapodpornenato,žepodľaustálenejsúdnejpraxeodinýchdôkaznýchprostriedkov
sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191
CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť

posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho
súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri
rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných
znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré účastníci vnímajú svojimi zmyslami. Znalkyňa v
prejednávanej veci tak vychádzala z vyhodnotenia psychologického vyšetrenia rodičov maloletého

prostredníctvompsychodiagnostickýchmetód,keďvdanomprípadebolopotrebnézistiť,ktorévýchovné
prostredie je najvhodnejšie na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja
maloletého dieťaťa. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom, odvolací súd konštatuje, že znalkyňa
ustanovená vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a vykonané psychologické
vyšetrenie, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné závery a podklady, z ktorých
pri zodpovedaní jej zadaných odborných otázok postupovala. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery

znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy vzájomných vzťahov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre zabezpečenie
ďalšej starostlivosti o maloletého, dopadu konfliktov medzi rodičmi na maloleté dieťa a aj pokiaľ ide
o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletého a v nadväznosti na to i vhodnosti výchovného
prostredia pre maloleté dieťa.

26. Žiada sa však zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov nezaložil výlučne na záveroch znaleckého dokazovania svedčiacich
v prospech tejto formy starostlivosti, keď závery znaleckého dokazovania sú akceptovateľné aj v
kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku),

najmä výsluchov rodičov, ako aj listinných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací
súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletého a s
prihliadnutímnavšetkyokolnostiprejednávanejvecipovažujerozhodnutiesúduprvejinštancieozverení
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za správne. Odvolací súd preto nevidí
dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku, pričom opakovane zdôrazňuje, že závery znaleckého

posudku je potrebné hodnotiť z hľadiska ich logickosti a presvedčivosti s tým, že účastník konania, ani
súd nemôže znalecký posudok hodnotiť z hľadiska odbornosti, keďže na to nemá potrebné znalosti.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že matka neuviedla v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré by
mohli zakladať dôvodné pochybnosti o obsahu a záveroch predmetného znaleckého posudku.

27. K odvolacej námietke matky, že otec neakceptuje zdravotný stav maloletého a odmieta jeho liečbu,
odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplýva. Z výpovedí účastníkov,
správy odborníkov a znaleckého posudku vyplynulo, že otec je si vedomý zdravotného stavu dieťaťa,
rešpektuje odporúčania lekárov, dieťaťu lieky zabezpečuje a riadne ich podáva. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že obaja rodičia majú primerané rodičovské kompetencie a sú schopní sa o

maloletého starať.

28. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku matky, že otec zanedbáva školské povinnosti
dieťaťa a nedodržiava termíny odovzdávania. Tieto tvrdenia matka nepodložila žiadnymi objektívnymi
dôkazmi. Z vykonaného dokazovania ani z vyjadrení kolízneho opatrovníka nevyplýva, že by počas

pobytu u otca dochádzalo k zásadnému zhoršeniu školského prospechu alebo správania maloletého.
Rovnako nebola preukázaná ani námietka matky, že otec manipuluje maloletého alebo že bol v
jeho prítomnosti pod vplyvom alkoholu. Takéto tvrdenia matky zostali len v rovine jej subjektívneho
presvedčenia a neboli podporené žiadnym relevantným dôkazom.

29. Súd prvej inštancie preukázateľne starostlivo a komplexne posudzoval záujmy maloletého dieťaťa,
čím dal súd jasne najavo, že dieťa nie je len pasívnym a objektívnym pozorovateľom udalostí, ktoré sa
ho týkajú, ale je predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému je venovaná pozornosť. Odvolací
súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky skutočnosti prejednávanej veci a následky
svojho rozhodnutia nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám

maloletého. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa, osobnosť rodičov,
vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah maloletého ku každému rodičovi. Odvolací súd dospel v preskúmavanej
veci k záveru, že v konaní bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a
starostlivosť o maloletého syna. Matka uvádzala svoje subjektívne tvrdenia, že starostlivosť otca budemať nepriaznivý vplyv, pričom tieto tvrdenia dopĺňa svojimi úvahami. Uvedené tvrdenia však vôbec
žiadnym spôsobom nepreukázala a tieto neboli ani v rámci konania na súde prvej inštancie preukázané
ako pravdivé. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia matky sú v rovine jej

subjektívnych pocitov a tvrdení, ktoré neboli žiadnym dôkazom preukázané. Súd prvej inštancie sa
pritom v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

30.Odvolacísúdkonštatuje,žezvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žeotecmákmaloletémupozitívny,
citovo naplnený vzťah, založený na dôvere a vzájomnej náklonnosti. Znalecké posúdenie prinieslo
odborný, nestranný pohľad na rozvrátené vzťahy rodičov, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravý fyzický a
psychický vývin mal. syna. Odvolací súd uzatvoril, že rodinné prostredie mal. G. vyžaduje stabilizáciu
za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu.

31. Súd prvej inštancie dôvodne upravil aj zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku
v bežných veciach, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké
práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď
jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a

nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.

32. Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k
deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne

zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň,
počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov
a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú
vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase

rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v
súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie
atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny
zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu
výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej

povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k
zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce
rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej
úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení
pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom

výroku.

33. Námietky matky sa týkajú skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností otca
maloletého a správnosti záveru o neurčení výživného počas striedavej starostlivosti. Odvolací súd
nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov rodičov, a teda ich

schopností a možností (body 17., 18., 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

34. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, súd pri určení výšky výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov

výživné neurčuje.

35. Ako bolo uvedené vyššie, v prípade striedavej starostlivosti a za splnenia podmienky porovnateľnej
životnej úrovne rodičov sa výživné v zásade neurčuje. V ustanovení § 62 ods. 6 Zákona o rodine savšak výslovne uvádza, že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd
pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Zákon

teda nevylučuje, že pri zohľadnení individuálnych okolností tej-ktorej prejednávanej, aby súd rozhodol o
určení výživného na dieťa niektorému z rodičov i za situácie, že dieťa je zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa vychádza z toho, že obaja
rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť „in natura“ v rámci tohto typu starostlivosti o
dieťa a v zásade sa za takýchto okolností výživné neurčuje, pokiaľ majú rodičia porovnateľnú životnú

úroveň. Inak povedané, ak rodičia venujú maloletému dieťaťu rovnaký čas a ich finančné možností sú
približnerovnaké,potomnietdôvodunato,abysaniektorýzrodičovpodieľalnavýživnomformouúhrady
akejkoľvek finančnej čiastky druhému rodičovi. Výživné sa určí vtedy, ak je nutné zabezpečiť rovnakú
životnú úroveň dieťaťa pre prípad disproporcie v príjmoch rodičov. V posudzovanej veci odvolací súd
vníma, že v individuálnych situáciách dochádza medzi rodičmi ku konfliktom pri úhrade výdavkov na
maloleté deti. Prioritne však odvolací súd akcentuje fakt, že bežné výdavky by mal maloletým deťom

uhrádzať rodič, v ktorého starostlivosti aktuálne sú. Súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom
fungujúcej striedavej starostlivosti je dohoda rodičov, ktorí priebežne uhrádzajú náklady v prospech
svojich detí, pričom pri jednotlivých výdavkoch môže vzniknúť istá disproporcia (nie je možné pravidelne
vykonávať „vyúčtovania“ každej elementárnej položky výdavkov). Preto aj účastníci v aktuálnej veci by
mali dbať na tento princíp. Akékoľvek ďalšie konflikty pri úhrade výdavkov rodičov na maloleté dieťa

pri nezmenenej životnej úrovni otca a matky môžu negatívne vplývať na procesnú pozíciu dotknutého
rodiča v prípadnom ďalšom konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa a čo je najpodstatnejšie, v
konečnom dôsledku aj ovplyvniť samotné maloleté dieťa.

36. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak vyživovaciu povinnosť matke ani otcovi neurčil. Rodičia

majú maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v rovnakom pomere, pričom bolo
preukázané, že životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká. Nebol preukázaný žiadny dôvod,
ktorý by odôvodňoval určenie vyživovacej povinnosti zo strany niektorého z rodičov. Odvolacie námietky
matkysúnedôvodné.Otecriadnevkonanípredsúdompreukázaldosahovanýpríjemavýdavky.Vtomto
duchu odvolací súd prijíma záver, že životná úroveň rodičov a rovnako majetkové pomery, od ktorých

sa odvodzuje výška výživného na maloleté dieťa, sú približne rovnaké.

37. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku matky, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil
zárobkové pomery otca. Z predložených listín a zistení vyplýva, že otec v čase rozhodovania mal
obnovenú živnosť a svoje príjmy preukázal. Matka nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali,

že jeho reálne príjmy sú vyššie, než bolo súdom zistené.

38. Zároveň vo výroku V. tohto rozsudku odvolací súd rozhodol, že otec je povinný prispievať matke
sumou 50 % z preukázaných výdavkov na školné, školské pomôcky a výdavky spojené so zdravotným
stavom maloletého, vždy do 15-tich dní od predloženia dokladov o týchto výdavkoch, rovnako podľa §

388 CSP, keďže vo vzťahu k uvedenému súd prvej inštancie formuloval výrok, ktorý nebol vykonateľný,
a teda nebol spôsobilý stať sa exekučným titulom, pretože nespĺňal základné požiadavky na určitosť
a vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok neurčoval konkrétnu sumu, ktorú má otec zaplatiť, ani spôsob jej
určenia. Výdavky (na školné, školské pomôcky a výdavky spojené so zdravotným stavom) sú veľmi
širokéameniasavčase.Niejejasné,komuakedymáotecprispievať-mesačnepopredloženídokladov

a pod. Absencia lehoty a spôsobu plnenia spôsobuje, že bez tejto informácie nie je možné určiť, kedy
sa povinnosť stane splatnou a či je možné podať návrh na exekúciu, keďže výrok neobsahuje, kedy má
byť platba vykonaná. S poukazom na § 232 CSP, aby bol výrok vykonateľný, musí byť presne určitý,
zrozumiteľný a vynútiteľný, teda exekútor musí vedieť, čo má byť vykonané, v akej výške a kedy. Z
uvedených dôvodov odvolací súd zmenil znenie výroku súdu prvej inštancie na určenie povinnosti otcovi

prispievať matke sumou 50 % z preukázaných výdavkov na školné, školské pomôcky a výdavky spojené
so zdravotnou stavom maloletého dieťaťa, a to vždy do 15-tich dní od predloženia dokladov o týchto
výdavkov, aby bol presne určený spôsob výpočtu (% z reálnych výdavkov), určená lehota na zaplatenie
(15 dní), a aby bolo plnenie vynútiteľné, ak matka predloží doklady.

39. Výrokom VI. odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keďže z obsahu spisu
vyplýva, že matka v priebehu konania si takýto návrh riadne uplatnila. Odvolací súd však nesúhlasí, že
súd nerozhodol o jej návrhu, ak aj opomenul uvedený výrok vyhlásiť, keďže z vykonaného dokazovania,
ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd sa otázkou výživnéhovo vzťahu k maloletému G. zaoberal. Námietka matky, že súd nerozhodol o jej návrhu na zvýšenie
výživného, je podľa názoru odvolacieho súdu preto neopodstatnená.

40. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu v spojení s
opravným uznesením zmenil podľa § 388 CSP a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch I., II., III.
a IV. tohto rozsudku.

41. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia ust.

§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Odvolací súd zároveň nevzhliadal
dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle
§ 55 CMP.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).