Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 107C/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207615.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX
E., zastúpená: Mgr. Martin Černák, advokát, so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 50 026 399
proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. X, XXX XX E. o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 01.10.2025
domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti žalobkyne spočívajúcich vo verejnom šírení nepravdivých, urážlivých a hanlivých informácií

o žalobkyni a to najmä o tom, že žalobkyňa je zlodejkou, že žalovanej a iným osobám dlhuje peniaze,
že sa žalovanej vyhrážala smrťou, utratením a podrezaním, že je veľmi nebezpečnou osobou, ktorá
má útočiť na verejnosti a okrádať ľudí, že žalovanú fyzicky napadla, že sa voči nej dopustila spáchania
trestného činu nebezpečného vyhrážania, že s príslušníkmi polície udržiava intímne vzťahy, ktoré jej
zabezpečujú beztrestnosť, že je podvodníčkou, bezdomovkyňou, chorou osobou a osobou užívajúcou
omamné látky a aby súd zakázal žalovanej kontaktovať žalobkyňu osobne, písomne, telefonicky a

prostriedkami elektronickej komunikácie. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že žalovaná je sestrou
J. G., ktorá bola spolužiačkou žalobkyne na vysokej škole. Pri ich vzájomných stretnutiach žalobkyňa
prichádzala aj do osobného kontaktu so žalovanou a považovala ju za svoju známu. Od júna 2025
však žalovaná začala na verejnej sociálnej sieti Facebook pod užívateľským menom „F. G.“ opakovane

zverejňovať fotografie zachytávajúce tvár žalobkyne spolu s verejnými príspevkami, v ktorých sa o
žalobkyni vyjadruje nepravdivo, urážlivo a dehonestujúco, a to konkrétne: dňa 02.6.2025 zverejnila
fotografiu žalobkyne a k nej text, podľa ktorého sa žalobkyňa mala žalovanej nebezpečne vyhrážať,
že ju majú kryť trnavskí policajti, že sa s nimi stretáva a že jedným z nich má udržiavať intímny
pomer, že nikde nepracuje, že má dlhovať žalovanej peniaze a že už má 12 rokov okrádať mužov; dňa
08.06.2025 zverejnila príspevok, v ktorom uvádza, že žalobkyňa sa jej mala nebezpečne vyhrážať, a

verejne žalobkyni oznamuje, že čoskoro bude v médiách; dňa 13.06.2025 zverejnila príspevok, v ktorom
uvádza, že žalobkyňa sa jej mala v minulosti vyhrážať utratením a podrezaním a v deň zverejnenia tejto
správy malo medzi stranami sporu dôjsť k incidentu v nákupnom stredisku K. L. G. E., pri ktorom mala
žalobkyňa na žalovanú zdvihnúť ruku a snažiť sa na ňu zaútočiť; dňa 17.06.2025 zverejnila príspevok, v
ktorom uvádza, že žalobkyňa mala na ňu zaútočiť a že sa jej mala vyhrážať podrezaním a utratením, a
rovnakovyjadrujedomnienku,podľaktorejmalažalobkyňaužiťomamnélátky;dňa03.08.2025zverejnila

príspevok, v ktorom označuje žalobkyňu za podvodníčku, na ktorú malo byť podané už druhé trestné
oznámenie za napadnutie, že má dlhovať 1000 eur, a na polícii ju majú kryt p. A. (žalovaná mázrejmena mysli vyšetrovateľku A., ktorá vypočúvala žalobkyňu v súvislosti s trestným oznámením) a M. N. O.;
dňa 24.08.2025 žalovaná zverejnila príspevok, v ktorom vyzýva verejnosť, aby ju kontaktovali osoby,
ktorým sa žalobkyňa mala vyhrážať smrťou stým, že čím viac takýchto osôb bude, tým viac bude možné

ju dostať do basy. Zároveň žalovaná uvádza, že mala byť zo strany žalobkyne napadnutá v nákupnom
centre K. L. G. E., pred ktorou sa mala ukryť v garáži nákupného strediska, avšak mala byť „vyvinená
podvodom bc. O.“(pozn. žalovaná má zrejme na mysli vyšetrovateľa M. N. O., ktorý žalobkyňu vypočúval
v súvislosti s vyššie uvedeným trestným oznámením žalovanej). Žalovaná zároveň označuje žalobkyňu
za chorú osobu; dňa 24.08.2025 žalovaná zverejnila príspevok s fotografiou žalobkyne a správou, podľa

ktorej sa jej žalobkyňa mala viackrát vyhrážať, že ju dá utratiť a podreže, že má mať pomery s trnavskými
vyšetrovateľmiažemábyťužívateľkounávykovýchlátok;dňa24.08.2025žalovanázverejnilapríspevok,
v ktorej označuje žalobkyňu za bezdomovkyňu, podvodníčku, „tlstú prasnicu s trvalým pobytom v E.“,
osobu, ktorá má byť psychiatricky liečená, ktorá nie je žalovanej schopná vyplatiť dlh a nebyť jej sestry,
tak už leží pod mostom; dňa 27.08.2025 žalovaná zverejnila fotografiu žalobkyne s príspevkom, v ktorom
vystríha verejnosť pred žalobkyňou s trvalým pobytom v E., ktorú označuje za veľmi nebezpečnú osobu,

ktorá má útočiť na verejnosti, okrádať ľudí a peniaze im nevracia, že má na sociálnej sieti viacero
užívateľských mien (nickov) a má si stále vytvárať nové, že na ňu má byť podané trestné oznámenie v
súvislosti s nebezpečným vyhrážaním a že policajti v Bratislave už o nej majú vedieť; dňa 27.08.2025
žalovaná zverejnila fotografiu žalobkyne s príspevkom, v ktorom označuje žalobkyňu ako podvodníčku,
osobu nebezpečne sa vyhrážajúcu, ktorá mala na ňu zaútočiť v nákupnom stredisku K. L. G. E.; dňa

27.08.2025žalovanázverejnilapríspevok,vktoromoznačuježalobkyňuzapodvodníčku,ktoráopätovne
„roztiahne nohy“ na polícii, keď si bude opätovne chcieť vydobyť beztrestnosť; dňa 08.09.2025 žalovaná
zverejnila fotografiu žalobkyne s príspevkom, v ktorom vystríha verejnosť pred žalobkyňou, ktorá má
bývať v E., uvádza, že na ňu už bolo podané trestné oznámenie, ktoré malo byť podvodom vyšetrovateľa
N. O. a pani A. z OR PZ v Trnave odmietnuté podvodom, že má bezdôvodne útočiť a prostredníctvom

viacerých užívateľských mien na sociálnych sieťach (nickov) okrádať ľudí; dňa 10.09.2025 žalovaná si
vytvorila na sociálnej sieti Facebook nový užívateľský účet pod názvom „C. piča fajčiarka“, pri ktorom
zverejnila fotografiu zobrazujúcu tvár žalobkyne a následne k uvedenému profilu umiestnila príspevok,
v ktorom žalobkyňu označuje za podvodníčku, osobu s nebezpečným vyhrážaním, útočníčku v K. L.,
ktorá má žalovanej dlhovať peniaze. V dňoch 14.07.2025 a 05.08.2025 sa žalovaná opätovne usilovala

neúspešne kontaktovať žalobkyňu zo svojho čísla (XXXXXXXXXX) tentokrát prostredníctvom pevnej
linky č. XXX/XXXXXXX zriadenej na meno tety žalobkyne P. C., u ktorej žalobkyňa istý čas bývala. Dňa
14.07.2025 telefón zdvihla sestra žalobkyne O. O.. V telefonáte sa ozval hlas žalovanej s otázkou „B.
C.?“ na ktorú sestra reagovala slovami „Kto volá?“ Na to jej žalovaná oznámila, že „..Je na ňu trestné
oznámenie. Bude to v televízii..“, na čo sestra zložila telefón. V ten istý deň bolo z čísla XXXXXXXXXX

realizovanýchďalších20volaní,pričomsestražalobkyneužtelefónnedvíhala.Dňa05.08.2025žalovaná
volala zo svojho čísla na uvedené číslo XXX/XXXXXXX celkom tri krát, pričom raz telefón zdvihla teta
žalobkyne P. C., ktorej žalovaná uviedla, že „na B. C. pôjde ďalšie trestné oznámenie, lebo ma napadla“
a zložila telefón. Žalovaná minimálne v období od 02.06.2025 až doposiaľ na verejnej sieti Facebook pod
užívateľským menom „F. G.“ opakovane zverejňuje obrazové snímky zobrazujúce osobu žalobkyne, o

ktorej vedome šíri nepravdivé skutočnosti, podľa ktorých jej má žalobkyňa dlhovať finančné prostriedky,
že sa jej mala nebezpečne vyhrážať smrťou, podrezaním a aj ju napadnúť v nákupnom stredisku, že
má byť veľmi nebezpečnou osobou, ktorá dlhodobo okráda ľudí a bezdôvodne na nich útočí, že má
byť podvodníčkou, bezdomovkyňou a osobou užívajúcou omamné látky, že má mať s príslušníkmi
polície dobré vzťahy, ktoré jej zabezpečujú beztrestnosť, a že má s nimi udržiavať aj intímny pomer

(napr. „čoskoro roztiahne podvodníčka i rišková nohy pz na starohájskej keď si zas bude chcieť vydobyť
beztrestnosť...“). Žalovaná vo svojich znevažujúcich príspevkoch nielen označuje žalobkyňu menom,
priezviskom a miestom pobytu (E.), k týmto príspevkom opakovane prikladá fotografiu zobrazujúcu
tvár žalobkyne, z čoho možno nepochybne vyvodiť jej vedomé, úmyselné a cielené znevažujúce
konanie voči konkrétnej osobe - žalobkyni. Žalobkyňa je zo strany žalovanej neustále a dlhodobo

prostredníctvom sociálnej siete verejne a neopodstatnene osočovaná, ponižovaná a zastrašovaná, čo
podstatným spôsobom zhoršuje jej kvalitu života. Žalovaná od apríla 2022 až doposiaľ sa neustále
usiluje akýmkoľvek možným spôsobom nadviazať kontakt so žalobkyňou. Správanie žalovanej pritom
poškodzuje nie len samotnú žalobkyňu, ale aj jej blízku rodinu, nepriaznivo to ovplyvňuje jej každodenný
život a má negatívny vplyv aj na jej duševné zdravie.

3. Navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila elektronickú
komunikáciu, zoznam neprijatých hovorov, potvrdenie o oznámení zo dňa 02.06.2023, návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.06.2023, Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn.102C/2/2023 – 43 zo dňa 07.07.2023, zápisnicu o výsluchu zo dňa 30.07.2024, rozhodnutie Okresného
úradu Trnava č. OU-TT-OVVS2-2024/041637-010 zo dňa 14.10.2024, príspevky zo sociálnej siete
Facebook.

4. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľkou.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné

odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr
do troch dní od jeho vyhotovenia.

13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.

CSP nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností
navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému
subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený
skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol
súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu

a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.14. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 1 predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba

bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzajúc z procesnej
stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým
v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne
v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne
osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré
sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým
spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na

rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

15. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia
spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje

ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval
relevantnosť a nevyhnutnosť takého zásahu do subjektívneho práva. Nariadenie je opodstatnené
vtedy, ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej
ujmy, pričom je nevyhnutné vychádzať zo zákonnej premisy, hoci aj len predbežnú ochranu práva
jednej zo strán môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak strana osvedčila s veľkou mierou

pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia, alebo domáhania sa svojho práva v spore. Ďalej je
nevyhnutné, aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana domáha, nevyhnutne úzko súviselo
s predmetom konania vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom a
sledovaným cieľom nedokladaného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu dočasnou formou
za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinnosti.

16. Z hľadiska skutkového predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a v dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich
pravdivosti a je na mieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Neodkladné

opatrenie možno vydať iba vtedy, ak strany uvedú skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní
vo veci samej (v prípade, že ich preukážu) môžu byť úspešní a dovtedy (pred meritórnym rozhodnutím)
im treba poskytnúť dočasnú právnu ochranu, resp. dočasne upraviť ich vzájomný vzťah.

17. V danom prípade súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť,
nakoľko navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčila potrebu ani opodstatnenosť
nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver, že
popísaného konania voči žalobkyni (zverejnené príspevky na sociálnej sieti Facebook od 02.06.2025) sa
dopúšťa práve odporkyňa. Navrhovateľka predložila príspevky zverejnené na sociálnej sieti Facebook

pod užívateľským menom F. G., v ktorých sa hovorí o osobe B. C.. Predložené listiny však neosvedčujú
a nemožno z nich nijako vyvodiť záver, že príspevky pod užívateľským menom F. G. uverejňuje práve
odporkyňa. Napriek tomu, že zverejnené príspevky obsahujú fotografie tváre, vulgarizmy a osočujúce
tvrdenia, nevyplýva z nich, že ich autorom je skutočne odporkyňa. Súd nespochybňuje, že táto situácia
je pre navrhovateľku nepríjemná, avšak za daných okolností má súd za to, že navrhovateľka dostatočne

neosvedčila potrebu ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci, rovnako ani
okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka však
môže brániť svoje práva na ochranu osobnosti aj naďalej, avšak inými zákonnými prostriedkami než
neodkladným opatrením, nakoľko predmetná vec nenesie znaky naliehavosti, aj keď ich navrhovateľka
subjektívne môže pociťovať a na osvedčenie, resp. preukázanie navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti,

že popísaného konania voči nej sa dopúšťa odporkyňa, je potrebné vykonať dokazovanie, čo nie je
súčasťou konania o nariadení neodkladaného opatrenia. Navrhovateľka predložila spolu s návrhom aj
listiny, ktoré sa netýkajú predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na tie súd preto
neprihliadal(komunikáciasinýmiosobaminežodporkyňouzroku2023alistinyzroku2024).Relevantnédôkazy bezprostredne sa týkajúce veci sú iba príspevky zverejnené na sociálnej sieti Facebook, tieto
však skutočnosti tvrdené navrhovateľkou neosvedčujú.

18. Zosumarizujúc vyššie zmienené, navrhovateľkou uvádzané dôvody navrhovaného neodkladného
opatrenia súd posúdil ako dostatočne neosvedčujúce opodstatnenosť nariadenia neodkladného
opatrenia a vzhľadom na nejasnosti ohľadom osoby dopúšťajúcej sa namietaného konania voči
žalobkyni aj ako neurčité. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že
navrhovateľke nemožno poskytnúť predbežnú ochranu navrhovaným neodkladným opatrením. Súd

vyhodnotil skutkové tvrdenia navrhovateľky tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť
nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka tak v konaní neosvedčila potrebu bezodkladne
upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Súd síce zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, teda z procesného hľadiska bola úspešná odporkyňa, tej však v konaní žiadne

trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže súd voči nej doposiaľ neurobil žiaden procesný úkon.
Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.