Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce podanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121202317
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121202317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Leškova 3A, 811 04 Bratislava, IČO: 36 847 143, proti
žalovanému: EYS Trading Invest Limited, so sídlom Mandar House, 3rd Floor, Johnson´s Ghut 0,
Road Town Tortola, Britské panenské ostrovy, IČ: 1976796, právne zastúpenému: DLMU Malý s. r. o.,
so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 643 876, o určenie
pravosti, výšky a poradia zapretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu

Bratislava III č.k. B1-25Cb/12/2022-223 zo dňa 15.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.
B1-25Cb/12/2022-288 zo dňa 27.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-25Cb/12/2022-223 zo dňa 15.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-25Cb/12/2022-288
zo dňa 27.08.2024 v rozsahu výroku I. o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania o d m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/12/2022-223 zo dňa

15.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-25Cb/12/2022-288 zo dňa 27.08.2024 v rozsahu
výrokov II. a III. p o t v r d z u j e .

III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh na prerušenie konania zamietol, vo
výroku II. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, vo výroku IIII. priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 161 ods.
1, ods. 2, ods. 3, § 162 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 164, § 255 ods. 1, ods. 2 § 262 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
určenia, že pohľadávka 1. záložného veriteľa EYS Trading Invest Limited uplatnená v exekučnom
konaní pred súdnym exekútorom E. F. F. G. v konaní 405EX 246/18 vo výške 186.891,84 eur spolu s
trovami exekúcie exekútora ku dňu dražby a príslušenstvom v rozsahu úrokov a nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške spolu 27.365,47 eur nie je zabezpečená záložným právom evidovaným
na LV XXXX pre k.ú. A. podľa V-17424/06 ako prvým v poradí a zároveň, že táto pohľadávka nie je
oprávnená čo do pravosti, v celosti do výšky a prvého poradia. V žalobe tvrdil, že 13.07.2020 o 10:00 sa
na Exekútorskom úrade E. F. F. G., uskutočnilo rozvrhové pojednávanie v exekučnej veci oprávnenéhovedenej pod sp. zn. 405EX/246/2018. Žalobca podal 15.07.2020 v súlade s § 161 a nasl. EP námietky
proti rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti. Dňa 26.02.2021 bola žalobcovi doručená výzva Okresného
súdu Banská Bystrica na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky v lehote 30

dní od doručenia výzvy. Zhrnul, že žalobca a C. C. sa stali záložnými veriteľmi povinného na základe
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti z 08.02.2010 zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. A.
pod číslom vkladu V-2868/10 z 02.03.2010. V čase zápisu záložného práva záložného veriteľa 2 viazlo
na špecifikovanej nehnuteľnosti záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s. podľa V-17424/06
z 18.12.2006. Predmetné záložné právo zabezpečovalo pohľadávky, ktoré vznikli na základe zmluvy o

úvere uzatvorenej medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. a povinným. Povinný úver nesplácal a Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku spoločnosti GRAT s.r.o., pričom predmetná pohľadávka bola
postupne prevádzaná na viacero zahraničných „schránkových“ obchodných spoločností so sídlom na
Cypre, Seychelách či Panenských ostrovoch. Dňa 06.11.2017 vydal Okresný súd Bratislava II rozsudok
sp. zn. 42Cb/126/2017, ktorým priznal spoločnosti UNITED FINANCIAL GROUP LTD. pohľadávku v
sume 209.928,74 eur spolu s úrokom z omeškania 13% ročne zo sumy 23.036,90 eur od 31.05.2017

do zaplatenia. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.05.2018 postúpila spoločnosť
UNITED FINANCIAL GROUP LTD. pohľadávku žalovanému. Žalovaný sa vyššie uvedeným spôsobom
stal vlastníkom pohľadávky v sume 209.928,74 eur s príslušenstvom, ktorú následne vymáhal v
exekučnom konaní. Súdna exekútorka následne stotožnila pôvodnú pohľadávku Slovenská sporiteľňa,
a.s. v sume 23.036,90 eur zabezpečenú záložným právom prvým v poradí s pohľadávkou žalovaného

v sume 209.928,74 eur a tým priznala žalovanému postavenie záložného veriteľa prvého v poradí.
Podľa žalobcu bola pôvodná pohľadávka Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 23.036,90 eur neoprávnene
navýšená na sumu 209.928,74 eur. Ďalej namietal, že pôvodnú pohľadávku Slovenská sporiteľňa, a.s.
zabezpečenej záložným právom prvým v poradí a pohľadávku žalovaného vymáhanú v exekučnom
konaní nemožno stotožniť. V čase prvého postúpenia pohľadávky pôvodným záložným veriteľom

Slovenská sporiteľňa, a.s. totiž nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči povinnému uplatnený nebol a
teda ani pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty neexistovala a nemohla byť ani predmetom postúpenia.

3. Žalovaný sa vyjadril tak, že nárok žalobcu neuznal. Uviedol, že pohľadávka bola žalovanému v plnej
výške209.928,74eurpriznanározsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.42Cb/126/2017-155zodňa

06.11.2017, právoplatným dňa 28.12.2017. Pohľadávka žalovaného tak bola predmetom samostatného,
právoplatne ukončeného súdneho konania, pričom existenciu a výšku tejto pohľadávky nemožno ďalej
rozporovať ani posudzovať. Zdôraznil, že žiadne z v žalobe uvedených tvrdení žalobcu sa nevzťahujú
ku skutočnostiam, ktoré nastali po vydaní, resp. po právoplatnosti označeného rozsudku.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, sumarizujúc skutkový a právny stav, v prvom rade
vysvetlilpodstatuuplatnenianámietokvzmysle§161EPazapieraciehoprejavuvzmysle§162EP,ktoré
žalobca zamieňal. Súd prvej inštancie uviedol, že zapierací prejav je potrebné vykonať na rozvrhovom
pojednávaní, v lehote na podanie námietok ho už nie je možné relevantne uviesť. Ak účastník podá
podanie, ktoré označí ako námietky podľa § 161 EP a toto podanie obsahuje tvrdenia o pravosti, výške

alebo poradí iných pohľadávok, prejedná sa toto podanie podľa § 162 EP. Základnou podmienkou, ktorú
súd následne skúma je, či účastník uviedol tieto tvrdenia už na rozvrhovom pojednávaní. Následkom
postupu podľa § 162 EP je zapieracia žaloba (incidenčná žaloba), ktorá je určovacou žalobou sui
generis, pri ktorej sa nepreukazuje naliehavý právny záujem. Pokiaľ teda žalobca opakovane uvádzal,
že námietky podal v zákonnej trojdňovej lehote, bolo jeho tvrdenie podľa súdu prvej inštancie pre

rozhodnutie tohto sporu absolútne irelevantné. Prebiehajúci spor nie je sporom podľa § 161 EP, ale
sporom podľa § 162 EP, pri ktorom je dodatočné podanie námietok v lehote nepodstatnou skutočnosťou.
Dôležité je len to, či bol zapierací prejav vykonaný na rozvrhovom pojednávaní a v akom rozsahu. Súd
prvej inštancie uzavrel, že nejde o prílišný formalizmus, ale o zákonný príkaz daný súdu rozhodovať
len o nárokoch ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zapreté čo do pravosti, výšky, poradia alebo

spôsobu úhrady. Exekučný poriadok neumožňuje žiadne dopĺňanie zapieracieho prejavu v trojdňovej
lehote, práve naopak, viaže ho na moment pojednávania o rozvrhu. Žalobca už v žalobe uviedol,
že podal námietky proti rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti podľa § 161 EP. Súd prvej inštancie
sa zaoberal obsahom zápisnice o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti sp. zn. 405EX/246/18-131,
28Ek/1282/2018, ako aj skutkovými okolnosťami predmetnej veci. Následne súd prvej inštancie uzavrel,

že výzva exekučného súdu adresovaná žalobcovi nie je pre konajúci súd z hľadiska posúdenia rozsahu
zapieracieho prejavu žalobcu relevantná. Konajúci súd posudzuje zapierací prejav žalobcu v rozsahu,
v akom bol uplatnený na pojednávaní o rozvrhu, pretože takto znie samotný zákon. Súd prvej inštancie
preto vychádzajúc zo zápisnice o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti sp. zn. 405EX/246/18-131,28Ek/1282/2018 uviedol, že žalobca na rozvrhom pojednávaní zaprel pohľadávku 1. záložného veriteľa
čo do pravosti a čo do výšky. Pohľadávka 1. záložného veriteľa je ale judikovanou pohľadávkou, ktorá
bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/126/2017-155 zo 06.11.2017. Žalobca

netvrdil existenciu žiadnych skutočností, ktoré by mali nastať po vydaní rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava II č. k. 42Cb/126/2017-155 zo 06.11.2017, a preto podľa súdu prvej inštancie v súlade s
čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP a v súlade s R 53/2019 je zapierací prejav žalobcu, ktorým
namietal pravosť a výšku pohľadávky žalovaného nedôvodný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
nemohol preskúmať tvrdenia žalobcu, že pohľadávka žalovaného bola neoprávnene navýšená na sumu

209.928,74 eur, keďže k tomu došlo pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, ako
aj sa zaoberať tvrdeniami žalobcu, že zmluvná pokuta nebola predmetom postúpenia pohľadávky zo
strany Slovenská sporiteľňa, a.s. Na uvedenom závere podľa súdu prvej inštancie nič nemenilo ani to,
že Okresný súd Bratislava II rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Keďže na rozvrhovom pojednávaní
žalobca nezaprel pohľadávku žalovaného čo do poradia, je podľa súdu prvej inštancie žaloba žalobcu
v tomto rozsahu nedôvodná, a preto sa nemal dôvod sa zaoberať popretým poradím pohľadávky

žalovaného, keďže relevantný je len zapierací prejav vykonaný na rozvrhovom pojednávaní. Žalobca
zápisnicu prevzal, pričom nepreukázal, že v danom čase namietal, že v zápisnici nebolo uvedené
zapretie poradia pohľadávky. Podľa súdu prvej inštancie preto nejde o formálny nedostatok zápisnice
o rozvrhu výťažku, ale o právne následky pre samotného žalobcu, pretože pre súd je relevantný
len zapierací prejav žalobcu zachytený v zápisnici o rozvrhu výťažku. Pokiaľ žalobca namietal, že

pohľadávku zaprel aj čo do poradia, toto jeho tvrdenie nebolo ničím podložené a bolo priamo v rozpore
so znením zápisnice. Žalovaný sa na rozvrhovom pojednávaní vyjadroval tiež len k výške a pravosti
zapretej pohľadávky, čo znamenalo to, že žalobca skutočne poradie pohľadávky nezaprel. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie samotnej súdnej exekútorky v elektronickej správe z
27.09.2023, ktorá žalobcovi uviedla, že námietky boli v zápisnici zapísané presne tak, ako boli na mieste

uvedené a nadiktované. Nebolo preto potrebné opätovne súdnu exekútorku vypočúvať k obsahu prejavu
žalobcu na rozvrhovom pojednávaní. Súd prvej inštancie teda tento návrh na doplnenie dokazovania
zo strany žalobcu zamietol. V nadväznosti na uvedené mal súd prvej inštancie zato, že žalobca na
rozvrhovom pojednávaní nezaprel pohľadávku aj čo do jej poradia, a preto nemal dôvod sa zaoberať
žalobou žalobcu v tomto rozsahu. Výzva Okresného súdu Banská Bystrica bola podľa súdu prvej

inštancie pre posúdenie tohto sporu nepodstatná. Dôležitým bol len zapierací prejav žalobcu zachytený
v zápisnici o rozvrhovom pojednávaní.

5. Keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, zamietol aj návrh žalobcu na
prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom

policajného zboru Bratislava II ČVS: ORP-1020-3-VYS-B2-2023. Podľa súdu prvej inštancie sa v
trestnom konaní neriešila otázka, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže sa tam rieši
len otázka, ktorá by mohla mať význam pre obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava II
(terajší Mestský súd Bratislava III) pod sp. zn. 42Cb/126/2017 aj to s neistým výsledkom. Súd prvej
inštancie preto zhrnul, že nebol tak daný žiadny dôvod prerušenia tohto konania.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu
úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7.Súdprvejinštancieopravnýmuznesenímč.k.B1-25Cb/12/2022-288zodňa27.08.2024opravilzrejmú
chybu v písaní, a to v označení žalobcu.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu, a to podľa §
365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že výrok rozsudku zmení podľa žalobného návrhu žalobcu a zaviaže žalovaného k náhrade
trov konania, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Odvolateľnamietalnedostatočnéodôvodneniarozhodnutia,keďvýrokII.aIII.napadnutého
rozsudku, je odôvodnený veľmi vágne. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP,
výroky II. a III. rozsudku sú v celom rozsahu nelogické a zmätočné, nakoľko odporujú predneseným

ústnym/písomným vyjadreniam žalobcu počas celého súdneho konania, ako aj samotnému predmetu
a podstate sporu. Vychádzajúc z judikatúry Ústavné súdu SR a Najvyššieho súdu SR považoval
odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a nepreskúmateľný,
keďže v závere rozhodol tak, že žalobu zamietol. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci nesprávnea svojvoľne postupoval pri aplikácii jednotlivých ustanovení zákona. Žalobca preukázal právny vzťah
a naliehavý právny záujem, pričom práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento
spor rieši a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, a to vzhľadom na uvedené nezákonné konanie

žalovaného v neprospech žalobcu. Odvolateľ sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že neaplikoval prílišný formalizmus, ale len zákonný príkaz rozhodovať len o nárokoch, ktoré boli na
pojednávaní o rozvrhu zapreté čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady. Žalobca v priebehu
konaní zotrval na svojich tvrdeniach, že na rozvrhovom pojednávaní poprel pohľadávku čo do pravosti,
výšky a poriadia, čo nebolo sporné. Uvedené vyplýva aj z výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo

dňa 01.12.2020 adresovanú súdnej exekútorke, ktorú vyzval, aby predložila vyjadrenie oprávneného
(žalovaného) k zapieraciemu prejavu veriteľa A. B. (žalobcu), čo do pravosti, výšky a poradia pohľadávky
oprávneného (žalovaného), nakoľko dňa 15.07.2020 právny zástupca žalobcu v zákonnej lehote doručil
na exekútorský úrad námietky proti rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti. Na základe výzvy Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 01.12.2020 je zrejmé, že súd sa bez pochýb zaoberal námietkami čo
do pravosti, výšky a poradia pohľadávky. Rovnako tak výzva Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

24.02.2021 bola žalobcovi adresovaná výzva na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky a poradia
pohľadávky. Rovnako tak aj z vyjadrenia súdnej exekútorky zo dňa 27.09.2023, v ktorom sa aj súdna
exekútorka jednoznačne vyjadruje, že je „zrejmé, že súd sa bude zaoberať námietkami čo do pravosti,
výšky a poradia pohľadávky“ nie je pochýb o tom, že žalobca zaprel riadne a včas pohľadávku, čo
do pravosti, výšky a poradia. Pohľadávka žalobcu bola v celom rozsahu popretá čo do pravosti, výšky

a poradia. Chýbajúce jedno slovo v zápisnici o popretie čo do pravosti je iba formálny nedostatok a
pochybenie zo strany súdnej exekútorky, čo však nemôže byť na ťarchu žalobcu. Zápisnica o rozvrhu
výťažku o dňa 13.07.2020 obsahuje viacero chýb a nedostatkov, čo z nej robí nedôveryhodnú listinu.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pri oprave chýb v zápisnici v rozvrhu výťažku vzal do úvahy
iba opravu dátumu konania rozvrhu výťažku, avšak chýbajúce slovo - poradie, už do úvahy nevzal a

nepovažoval ho za formálny nedostatok. Na základe uvedeného sa nestotožnil s argumentom súdu prvej
inštancie, že nepostupoval formalisticky, ale iba v súlade s právom. Súd prvej inštancie sa nezaoberal
žalobou z hľadiska, či sa jedná o prípad obchádzania zákona a porušenia dobrých mravov, ani z
hľadiska existencie prebiehajúceho trestného konania. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s
návrhom žalobcu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania. Trestné konanie

sa neskončilo a naďalej prebieha. V predmetnom trestnom konaní je vytýčený termín výsluchu žalobcu
na deň 18.01.2024. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy prebiehajúce trestné konanie, a to aj napriek
tomu, že zásadnou otázkou pri rozhodovaní v danom konaní je posúdenie pravosti a výšky pohľadávky,
ktorá je predmetom rozvrhu výťažku v exekučnom konaní, a ktorej poradie a zabezpečenie môže
zaniknúť v prípade, ak daný právny úkon pochádza z trestného konania, ktoré následne zakladá možnú

obnovu konania vo veci sp. zn. 28Cb/174/2016, v ktorom bola tato pohľadávka pochádzajúca z trestného
činu protiprávne judikovaná.

9. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že tvrdenia žalobcu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP sú iba všeobecnými tvrdeniami, pričom žalobca ďalej nekonkretizoval, v

čom konkrétne má byť odôvodnenie rozsudku v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, v čom
konkrétne má byť výrok II. a III. rozsudku nelogický a zmätočný a ktoré tvrdenia konkrétne majú
odporovať predneseným ústnym/písomným vyjadreniam žalobcu počas celého súdneho konania, ako
aj samotnému predmetu a podstate sporu. Žalovanému preto nie je zrejmé, aké skutočnosti žalobca
v rámci predmetného odvolacie dôvodu napáda. Tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, keď tvrdí, že súd

prvej inštancie mal vziať do úvahy formálny nedostatok zápisnice, ktorým má byť chyba v písaní
spočívajúca v absencii slovného spojenia „čo do poradia“. Je zrejmé, a vyplýva to priamo z dôkazov
predložených žalobcom, že zápisnica je v časti uplatnenia námietok správna. V tomto smere žalovaný
poukázal na komunikáciu so súdnou exekútorkou ohľadom opravy zrejmých chýb v písaní zápisnice o
rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti č.k. 405Ex 246/18-131 zo dňa 13.07.2020. Z obsahu zápisnice

je zrejmé a potvrdzuje to aj súdna exekútorka vo svojej e-mailovej komunikácii zo dňa 27.09.2023, že
žalobca urobil zapierací prejav (označený ako námietky) na pojednávaní v takom rozsahu, ako bol v
predmetnej zápisnici uplatnený, t.j. je nepochybné a nesporne to vyplýva aj z vykonaného dokazovania,
že zapierací prejav nebol podaný „čo do poradia“. Ak žalobca tvrdil, že trestné konanie prebieha,
túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, keďže trestné stíhanie začína vydaním uznesenia v

zmysle § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, preto samotné podanie trestného
oznámenia ešte automaticky neznamená, že OČTK začnú vo veci trestné stíhanie. Opätovne poukázal
na skutočnosť, že žalobca už trestné oznámenie na základe totožného skutkového základu podal
dňa 18.08.2016, pričom toto bolo uznesením OR PZ BA II ČVS: ORP-1184/3-VYS-B2-2016 zo dňa14.10.2016 odmietnuté. Vzhľadom na skutočnosti, že od odmietnutia pôvodného trestného oznámenia
nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali protiprávne až trestné konanie žalovaného, je
očakávateľné, že OČTK nové trestné oznámenie žalobcu odmietne z dôvodu jeho duplicity s poukazom

naprekážkurozhodnutejveci(resiudicata).Knávrhužalobcunaprerušeniekonaniazdôvodupodaného
trestného oznámenia (nie z dôvodu prebiehajúceho trestného konania, keďže trestné stíhanie začaté
nebolo) uviedol, že v prvom rade, ak by aj trestné konanie prebiehalo (čo neprebieha) uvedené by
nepredstavovalo takú relevantnú otázku pre prebiehajúce civilné konanie, od ktorej výsledku by závisel
výsledok tohto konania. Na základe uvedeného navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil.

10. Žalobca v replike uviedol, že výroky II. a III. napadnutého rozsudku považuje v celom rozsahu
za nelogické, nakoľko odporujú predneseným ústnym/písomným vyjadreniam žalobcu počas celého
súdneho konania, ako aj samotnému predmetu a podstate sporu. Žalobca v odvolaní celkom konkrétne
uvádza, v čom podľa jeho názoru spočívajú konkrétne nedostatky napadnutého rozsudku. Ďalej

upozornil, že z vyjadrenia súdnej exekútorky zo dňa 27.09.2023, v zmysle ktorého je „zrejmé, že súd
sa bude zaoberať námietkami čo do pravosti, výšky a poradia pohľadávky“, nie je pochýb o tom, že
žalobca zaprel riadne a včas pohľadávku, čo do pravosti, výšky a poradia. Tak ako žalobca uviedol
v odvolaní, zápisnica o rozvrhu výťažku zo dňa 13.07.2020 obsahuje viacero chýb a nedostatkov, čo
z nej robí nedôveryhodnú listinu. Súd prvej inštancie pri oprave chýb v zápisnici v rozvrhu výťažku

vzal do úvahy iba opravu dátumu konania, avšak chýbajúce slovo - poradie, už do úvahy nevzal a
nepovažoval ho za formálny nedostatok. K tvrdeniam žalovaného ohľadom trestného konania uviedol,
že žalovaný nedisponuje informáciami z vyšetrovacieho spisu, nemôže preto ani len predvídať, ako
dopadne trestné stíhanie. Vzhľadom na skutočnosť, že OČTK vylúčili duplicitu trestného oznámenia
s trestným oznámením zo dňa 18.08.2016, predvolali na výsluch žalobcu s tým, že aktuálne OČTK o

trestnom oznámení konajú a do dnešného dňa nebolo trestné oznámenie odmietnuté. Trestné konanie
teda aj naďalej prebieha a neskončilo sa.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom
spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom

odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do
výrokovej časti napadnutého rozsudku. V rozsahu napadnutého výroku I. o zamietnutí návrhu žalobcu

na prerušenie konania odvolací súd ustálil záver o potrebe odmietnutia odvolania žalobcu z dôvodu jeho
neprípustnosti.

12. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

13. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

15. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

16. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

17. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o písm. a) zastavení
konania, písm. b) odmietnutí podania vo veci samej, písm. c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
písm. d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, písm. e)

zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, písm.
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
písm. g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, písm. h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, písm. i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, písm. j) odklade vykonateľnostirozhodnutia, písm. k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, písm. l)
zabezpečení dôkazného prostriedku, písm. m) nároku na náhradu trov konania, písm. n) prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, písm. o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o

návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

18. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. „Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej.
Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho
konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali
konečným spôsobom“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/204/2013).

20. Z dikcie vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že o prerušení konania súd rozhoduje uznesením,
avšak pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje samostatným uznesením, ale
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je v takom prípade súčasťou meritórneho
rozhodnutia vo veci samej. Zákonodarca v citovanom ustanovení § 357 písm. n) CSP vymedzil
prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie iba v prípade, ak súd rozhodol o prerušení

konania, a to z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V prípade, ak bol návrh na
prerušenie konania zamietnutý, nie je proti takémuto uzneseniu odvolanie v zmysle § 357 písm. n)
CSP a contrario prípustné (totožne Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1204 s.).
Vzhľadom na skutočnosť, že proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na

prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom
policajného zboru Bratislava II ČVS: ORP-1020-3-VYS-B2-2023, odvolanie nie je prípustné, odvolací
súd s poukazom na § 386 písm. c) CSP odvolanie žalobcu v rozsahu výroku I. napadnutého rozsudku
odmietol.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

24. Podľa § 161 ods. 1 až 3 EP osoby a orgány, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie
(§ 154 ods. 1), a osoby, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní, môžu vzniesť u
exekútora námietky proti rozvrhu výťažku do troch dní po doručení tohto rozvrhu. Námietky sa zapíšu

do zápisnice. O námietkach rozhodne súd spolu s rozhodnutím o rozvrhu. Námietkam možno vyhovieť,
len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona.

25.Podľa§162EPsúdrozhodneonárokoch,ktorébolinapojednávaníorozvrhuzapretéčodopravosti,
výšky, poradia alebo spôsobu úhrady (§ 44). Takéto rozhodnutie je účinné proti všetkým veriteľom i proti

povinnému.

26. Odvolateľ namietal, že preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pričom súd prvej
inštancie aplikoval prílišný formalizmus, keďže pohľadávka žalobcu bola v celom rozsahu popretá čodo pravosti, výšky a poradia, a to s poukazom na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica, ako aj
formálny nedostatok a pochybenie zo strany súdnej exekútorky v zápisnici o rozvrhu výťažku, čo súd
prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania nezohľadnil.

27. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že negatívna určovacia žaloba (v zmysle § 44 ods. 1 až
6 EP), keď žalobca sa domáhal určenia toho, že pohľadávka nie je po práve čo do pravosti, výšky
a prvého poradia, je žalobou o určenie práva. Žalobca nie je povinný preukazovať naliehavý právny
záujem, pričom k predmetnému záveru dospel aj súd prvej inštancie (bod 17. odôvodnenia napadnutého

rozsudku). Každý kto požaduje uspokojenie svojho nároku z rozdeľovacej podstaty má právo zaprieť
pravosť,výškualeboporadieostatnýchpohľadávokzaradenýchdorozvrhu.Zapretiepohľadávkyjevšak
potrebné vykonať najneskôr na rozvrhovom pojednávaní, čo vyplýva zo znenia § 162 EP. K rovnakému
právnemu výkladu dospel aj súd prvej inštancie (bod 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku),
čo je správnou interpretáciou aplikovaného ustanovenia § 162 EP. Následne súd prvej inštancie
predovšetkým skúmal, či predmetná pohľadávka bola zapretá v žalovanom rozsahu. V tejto súvislosti

súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu zápisnice o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti sp. zn.
405EX 246/18-131, 28Ek/1282/2018 správne uzavrel, že žalobca poprel pohľadávku 1. záložného
veriteľa čo do jej pravosti a výšky. V nadväznosti na predmetný skutkový záver a aplikáciu príslušného
ustanovenia § 162 EP, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že nemá dôvod sa zaoberať nárokom
žalobcu v rozsahu zapretia poradia pohľadávky. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nezaoberal

nárokom žalobcu v rozsahu zapretia poradia pohľadávky nie je nepreskúmateľným a arbitrárnym
záverom, ako sa nesprávne domnieval odvolateľ, ale ide o dostatočne a presvedčivo zdôvodnený záver.
Súd prvej inštancie sa v tomto smere aj vysporiadal so všetkými relevantnými argumentami žalobcu, keď
vysvetlil, že výzva Okresného súdu Banská Bystrica nie je pre posúdenie napadnutého rozsahu zapretia
na rozvrhovom pojednávaní podstatná. Výzva súdu totiž nemôže dodatočne zakladať právo žalobcu na

zapretie pohľadávky v rozsahu, v ktorom takéto zapretie nebolo vykonané na rozvrhovom pojednávaní.
Rovnako to platí aj pre vyjadrenie súdnej exekútorky v exekučnom konaní, keď uviedla, že „súd sa bude
zaoberať námietkami čo do pravosti, výšky a poradia pohľadávky“. Nesprávnou je aj úvaha odvolateľa
o prílišnom formalizme súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval absenciu zapretia pohľadávky v rozsahu
jej poradia v zápisnici o rozvrhovom pojednávaní len za formálny nedostatok. Za formálny nedostatok

nie je možné považovať absenciu vykonania zapretia v rozsahu poradia pohľadávky na rozvrhovom
pojednávaní, ktoré by zakladalo právo na podanie incidenčnej žaloby v zmysle § 44 EP v spojení s §
162 EP.

28. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil namietané logické nedostatky

alebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa mali
zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, keď skonštatoval nedôvodnosť negatívnej
určovacej žaloby v zmysle Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie dostatočne argumentačne
vysvetlil neopodstatnenosť nároku žalobcu spočívajúcom v zapretí pohľadávky čo do pravosti, výšky
a jej poradia, ktorými sa v podstatnom rozsahu zaoberal v bode 15. až 22. odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Úvaha súdu prvej inštancie, vychádzajúca z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna
a žiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje. Súd prvej inštancie dostatočne uviedol svoju argumentáciu
v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu, ako aj
príslušným právnym posúdením reagujúc na podstatné námietky žalobcu, keď uzavrel, že zapierací
prejav je nedôvodný s ohľadom na to, že pravosť a výška pohľadávky je daná judikovanou pohľadávkou

(bod20.odôvodnenianapadnutéhorozsudku),akoajvysvetlil,žezapretímporadiapohľadávky,ktorénie
je obsahom zápisnice o rozvrhu výťažku, nemá dôvod sa zaoberať (bod 21. odôvodnenia napadnutého
rozsudku).

29. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie tak zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd
prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti zistil, aké dôkazné prostriedky použil
a s ohľadom na použitú argumentáciu strán konania sa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami, ako
aj podstatnými otázkami majúcimi vplyv na rozhodnutie o veci. Odvolateľova námietka, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s prebiehajúcim trestným konaním a s otázkou obchádzania zákona a

dobrých mravov, ktoré v zmysle podanej žaloby spájal s navýšením pohľadávky cez rôzne právne
inštitúty, nie je opodstatnená. Predovšetkým je treba uviesť, že súd prvej inštancie sa zaoberal
prebiehajúcim trestným konaním v rámci posúdenia návrhu na prerušenie konania, keď uzavrel, že
predmetnýnávrhniejedôvodnýsohľadomnato,žesavtrestnomkonaníriešilenotázka,ktorábymohlamať význam pre obnovu konania. Zároveň súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého
rozsudku skonštatoval, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. V danom prípade bolo v prípade negatórnej určovacej žaloby

podľa Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1 až 6 EP) rozhodným to, že žalobca nezaprel pohľadávku
v rozsahu poradia pohľadávky, z dôvodu ktorého sa potom súd prvej inštancie nezaoberal zapretím
v časti poradia pohľadávky, zatiaľ čo v časti zapretia pohľadávky čo do jej pravosti a výšky je pohľadávka
judikovanou, v rámci ktorej v súlade s judikátom R 53/2019 žalobca netvrdil existenciu skutočností, ktoré
nastali po vydaní rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/126/2017-155 (teda ani okolností

spočívajúcich v námietke zneužitia práva prostredníctvom neoprávneného zvyšovania pohľadávky
prostredníctvom zmluvných pokút).

30. Odvolací súd záverom uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo
a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. V nadväznosti na vyššie
uvedený rozbor odvolací súd konštatuje nenaplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) CSP. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom tak nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací
súd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne
správny potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).