Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominika Dziaková, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4P/90/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625207108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Dziaková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625207108.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dominikou Dziakovou, PhD. vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, v náhradnej osobnej
starostlivosti D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matky: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX a otca: F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, o návrhu matky na zrušenie náhradnej
osobnej starostlivosti a zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje sa náhradná osobná starostlivosť maloletého dieťaťa A. B., nar. X.XX.XXXX nariadená
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XX/X/XXXX-XX zo dňa 24.3.2023, ktorým bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti D. B., nar. XX.X.XXXX.
II. Súd zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke.
III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV.Otecmaloletéhodieťaťajepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťamesačnesumouvovýške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
V. Styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XX/X/XXXX-XX zo dňa 24.3.2023.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, osobne podaným na tunajší súd dňa 25.9.2025, domáhala
zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti, ktorú maloletému dieťaťu poskytovala stará matka a zverenia
maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec maloletého dieťaťa bude povinný
prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 100 eur mesačne. Uviedla, že okrem A. má ešte dve
deti - už plnoletého syna G. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je ZŤP. Toho času
býva v prenajatom rodinnom dome v H., H. XXXX. Vzhľadom k tomu, že si našla bývanie a jej pomery
sa zlepšili, má záujem o znovu zverenie maloletej A. do jej osobnej starostlivosti. Jej starostlivosť vie
plnohodnotne zabezpečiť a tak isto aj o ostatné deti. S deťmi má vytvorený pekný vzťah a rešpektujú
ju. Pomáha jej matka.2.Súdvsúladesust.§31zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)aust.
§ 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vec prejednal v neprítomnosti
otca maloletého dieťaťa, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, predvolanie si prevzal,
avšak na pojednávanie sa neodstavil, neospravedlnil sa, ani sa k veci nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, náhradného rodiča a
kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Senica
sp. zn. XX/X/XXXX, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého dieťaťa,
potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, správami z prešetrených pomerov na strane
maloletého dieťaťa a jeho matky zo dňa 23.10.2025 a 27.10.2025, ako aj ostatným, na vec sa
vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov - E. B., nar. XX.XX.XXXX a otca F. B.,
nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. XX/X/XXXX-XX zo dňa 24.03.2022,
právoplatným dňa 04.05.2023 bola maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX spolu so svojim bratom, teraz už
plnoletým G. B., nar. XX.XX.XXXX zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX.
5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanom návrhu, v ktorom žiadala
zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom. Navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa
do jej osobnej starostlivosti, otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na maloleté dieťa
výživným v minimálnej zákonnej výške a styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom ponechal
neupravený. Uviedla, že sa presťahovala do H. – I. a vtedy sa rozhodla, že chce mať všetky tri svoje deti
pri sebe. Asi dva týždne je už A. u nej nastálo, má izbu s bratom, ktorý má však už 18 rokov a doma je
len sporadicky. V domácnosti s nimi žije jej ďalšia dcéra A., ktorá je ZŤP. Matka ju ošetruje, stará sa o ňu,
preto ani nemôže pracovať. Poberá 940 eur opatrovateľský príspevok a prídavky na deti. S otcom sa
maloletá vôbec nekontaktuje, ani on neprejavuje záujem o stretávanie s maloletou. Výdavky na maloletú
sú bežné, nezvýšené. Uvedomuje si, že školské výsledky maloletej sú slabé a uviedla, že maloletú bude
motivovať k zlepšeniu školských výsledkov a školskej dochádzky.
6. Náhradný rodič – stará matka maloletej na pojednávaní uviedla, že súhlasí s návrhom matky
maloletého dieťaťa na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom a zverením
maloletého dieťaťa do jej starostlivosti, zhoršenú dochádzku a školské výsledky prisudzuje puberte
maloletej. S matkou maloletej majú dobré vzťahy. A. ju navštevuje, sú stále v kontakte.
7. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na ňou zistené
skutočnosti v rodine maloletého dieťaťa navrhuje, aby maloleté dieťa zostalo v starostlivosti svojej matky,
ktorá sa o dieťa osobne stará už cca dva týždne. S maloletou A. vykonal OSPOD priamy kontakt -
pohovor. Maloletá kolíznej opatrovníčke uviedla, že v domácnosti matky je spokojná, s matkou majú
pekný kamarátsky vzťah a pomáha matke. Pokiaľ ide o školu, uviedla, že v škole ju to nebaví, chce si
zarábať a tak prispieť aj sebe, aj matke zvýšenými príjmami.
8. Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho matky zo
dňa 23.10.2025 a 27.10.2025 vyplývalo, že biologická matka maloletej A. žila na adrese J. C. XX, K., B..
S deťmi bola v pravidelnom kontakte a svojej matke v rámci svojich možností finančne pomáhala. Pred
časom sa prisťahovala do mesta H. – I., kde si prenajala 3 – izbový rodinný dom s kúpeľňou, WC, práve
kvôli svojim deťom. Maloletá A. tu má vytvorený svoj vlastný priestor. Žije tu spolu s matkou, ktorá má
ešte jednu dcéru maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a plnoletým bratom G.. Maloletá A. je ZŤP a matka sa
o dieťa príkladne stará. Syn G. po ukončení PŠD v ZŠ E. I. D. nemal záujem ďalej študovať a pripravovať
sa na budúce povolanie. Evidoval sa na príslušnom ÚPSVaR. Privyrába si občasnými brigádami. Príjem
matky predstavuje opatrovateľský príspevok na mal. A. vo výške 940 eur mesačne. Výdavky: nájomné s
energiami 500 eur mesačne, poistenie 30 eur mesačne a 50 eur mesačne paušálny poplatok za telefón.
Pokiaľ sa o maloletú nezačala starať matka, príkladne sa o ňu starala stará matka, do ktorej náhradnej
osobnej starostlivosti bola zverená. Otec maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX, býva na adrese C. XXX v
dome po nebohej starej matke. Žije s priateľkou, s ktorou má dieťa mal. B. L., nar. XX.XX.XXXX. Otec
je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Senica, prac. H.- I.. Privyrába si príležitostnými brigádami v
oblasti stavebníctva.9. Pokiaľ ide o samotnú maloletú, zo správy kolíznej opatrovníčky vyplýva, že maloletá A. je žiačkou 7.
ročníka ZŠ E. I. D.. Celkový prospech je veľmi slabý, práca na vyučovaní obmedzená, alebo žiadna.
Vzťah k učeniu je u A. negatívny. Maloletá A. bude mať tento školský rok ukončenú povinnú školskú
dochádzku a už nechce pokračovať v štúdiu ďalej. Má záujem sa brigádne zamestnať. Na základe
uvedených skutočností kolízna opatrovníčka konštatovala, že matka má v súčasnosti vytvorené vhodné
podmienky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletú A. a prejavuje vážny záujem vykonávať
riadnu starostlivosť o maloletú. Zo šetrení je zrejmé, že maloletá je v domácnosti matky spokojná. Preto
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately navrhol súdu návrh matky schváliť.
10.ZlustrácievRegistriobyvateľovSRazlustrácievSociálnejpoisťovnivyplývalo,žematkamaloletého
dieťaťa je slobodná, má tri vyživovacie povinnosti. Z oznámenia mesta H. – I. zo dňa 16.10.2025
vyplývalo, že matka maloletého dieťaťa žije na adrese H. XXXX, s troma deťmi, pričom ide o podnájom
v rodinnom dome, ktorý je v dobrom technickom aj vizuálnom stave. Matka sa mestu vyjadrila, že jednej
z dcér poskytuje 24- hodinovú starostlivosť, nakoľko táto je ZŤP. Majiteľ domu, kde matka žije sa mestu
vyjadril, že domácnosť sa snaží udržiavať v čistote a prejavuje snahu o výchovu detí. Mesto neeviduje
žiadne sťažnosti voči matke maloletej, v meste nemá zlú povesť. Samotná maloletá prejavuje snahu
v domácnosti pomáhať matke.
11. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR a z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplývalo, že otec maloletého
dieťaťa je slobodný, má dve deti, nie je evidovaný ako zamestnaný. Z oznámenia Sociálnej poisťovne
vyplývalo,žeotecmaloletejzaposledných12mesiacovnebolpoberateľomžiadnychdávokvyplácaných
Sociálnou poisťovňou. Zo správy obce C. vyplývalo, že otec maloletej býva s družkou a deťmi v obecnom
nájomnom byte nižšieho štandardu v rómskej osade, je nekonfliktný, o prácu záujem nejaví, väčšinu
dňa trávi doma, nebol obcou prerokovávaný v priestupkovom konaní. Z lustrácie v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že otec maloletej nemá evidované žiadne priestupky.
12.Podľa§44ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„Zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich
a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o
maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.
Podľa § 47 ods. 1 písm. e/ Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným
rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je minimálna
výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 1.7.2025 v sume
38,92 eur (30 % zo sumy 129,74 eur).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
13. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pokiaľ osobná starostlivosť
maloletému dieťaťu nie je poskytovaná alebo nemôže byť poskytovaná jeho rodičmi, je potrebné
túto dieťaťu zabezpečiť niektorou z foriem náhradnej starostlivosti (náhradná osobná starostlivosť,
pestúnska starostlivosť, ústavná starostlivosť). Základným predpokladom nielen pre nariadenie
náhradnej starostlivosti, ale aj pre jej ďalšie trvanie je tak jej nevyhnutnosť, t.j. nemožnosť alebo
nespôsobilosť oboch rodičov poskytovať maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť, z čoho vyplýva jej
dočasnosť. Znamená to teda, že pokiaľ po nariadení ktorejkoľvek formy náhradnej starostlivosti čo i len
jeden z rodičov prejaví ochotu maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť poskytovať a je na plnenie
tejto zložky rodičovských práv a povinností spôsobilý, je povinnosťou súdu vysloviť rozhodnutím zánik
dôvodov, pre ktoré bola náhradná starostlivosť u maloletého dieťaťa nariadená a umožniť tak obnovenie
spoločného spolužitia maloletého dieťaťa s rodičmi, resp. aspoň s jedným z rodičov ako prirodzenéhorodinného vzťahu a v zmysle práva dieťaťa na starostlivosť svojich rodičov (článok 7 Dohovoru o právach
dieťaťa).
14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa
na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti
bol podaný dôvodne. Maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke
D. B., nar. XX.X.XXXX rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XX/X/XXXX-XX zo dňa 24.3.2023,
právoplatným dňa 4.5.2023 z dôvodu, že pôvodná náhradná rodička – druhá stará matka maloletej
už nemohla zabezpečovať náhradnú starostlivosť, avšak vtedy ešte matka maloletého dieťaťa nebola
schopná zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, hoci už vtedy uviedla svoju snahu si pomery
upraviť a dieťa si k sebe zobrať. V konaní bolo preukázané, výpoveďou matky maloletého dieťaťa,
ako aj šetreniami kolízneho opatrovníka, že maloleté dieťa sa už cca dva týždne nachádza fakticky v
domácnosti u svojej matky a matka maloletého dieťaťa sa od tohto času o maloleté dieťa riadne stará,
pričom kolízny opatrovník nezistil v rámci šetrenia pomerov na strane matky, ako aj na strane maloletého
dieťaťa nijaké nedostatky v poskytovanej starostlivosti. Matka maloletého dieťaťa býva v spoločnej
domácnosti s maloletým dieťaťom, svojou ďalšou dcérou a synom v dome, ktorý má v podnájme.
Maloletá je zdravá, vyjadrila sa, že v domácnosti matky je spokojná a praje si zostať v starostlivosti svojej
matky. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že matka maloletého dieťaťa má vo svojej
domácnosti vytvorené vhodné bytové podmienky na výchovu maloletého dieťaťa a je schopná aj po
finančnej stránke zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súd prihliadol na všetky vyššie
uvedené skutočnosti a zohľadnil najlepší záujem maloletého dieťaťa s poukazom na ustanovenie čl. 5
Základných zásad Zákona o rodine ako aj článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa (záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi). Súd s poukazom
na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že zrušil náhradnú osobnú starostlivosť D. B., nar. XX.X.XXXX
o maloleté dieťa a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa a o dieťa sa riadne stará. Takéto rozhodnutie je
aktuálne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd v súvislosti so zverením maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky poukazuje na to, že otec maloletého dieťaťa sa o dieťa nezaujíma, nevyvíja
požiadavky na styk.
15. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, a to s poukazom na to, že rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len vo vzťahu k maloletým
deťom a vznikajú priamo zo zákona narodením detí. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na
zásadne rovnoprávnom postavení matky aj otca pri ich výkone. Maloletým deťom zákon poskytuje
špeciálnu ochranu, a to tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Až dospievaním sa z dieťaťa
postupne stáva subjekt schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho
primeranej spôsobilosti na právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených
oblastiach pomoc až do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu
rodičovských práv a povinností. Najvyšším princípom rodičovských práv a povinností je záujem dieťaťa.
K rodičovským právam a povinnostiam patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku
maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je
irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Žiaden z rodičov nebol obmedzený ani pozbavený
rodičovských práv a povinností.
16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že s otázkou zmeny úpravy výkonu
zložky rodičovských práv a povinností - poskytovaním osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu,
nevyhnutne súvisí aj otázka úpravy výživného. Pokiaľ súd pristúpi k zmene rozhodnutia o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti rodiča, je povinný upraviť aj rozsah vyživovacej povinnosti toho rodiča, ktorému maloleté
dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, v danom prípade otca maloletého dieťaťa. Súd pritom
postupuje v zmysle kritérií, uvedených vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach a prihliada na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a
osobnú starostlivosť o dieťa v súlade so zásadou, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami rodičov a dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Životná úroveň
povinného rodiča je pritom objektívna kategória, nadväzujúca na jeho majetkové pomery. Súd pri určení
výšky výživného vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaRSR a z majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov otca. V konaní bolo preukázané, že otec
maloletého dieťaťa má okrem maloletej ešte jedno dieťa, zamestnaný nie je. Nepoberá žiadne štátne
sociálne dávky. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal otca maloletého dieťaťa na platenie výživného
v minimálnej výške, ktoré je otec maloletého dieťaťa povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal
z toho, že platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima, je povinnosťou každého rodiča
bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem.
17. Súd zároveň neupravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom, nakoľko matka
maloletého dieťaťa tento nežiadala upraviť a keďže sa otec maloletého dieťaťa nezaujíma žiadnym
spôsobom o maloleté dieťa, akákoľvek úprava styku by bola nadbytočná a neopodstatnená.
18. V súvislosti s tým, že súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, súd zároveň rozhodol aj o zmene
rozsudku Okresného súdu Senica č. k. XX/X/XXXX-XX zo dňa 24.3.2023, ktorým bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke D. B., nar. XX.X.XXXX.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôžu podať odvolanie matka maloletého dieťaťa, náhradný rodič a kolízny
opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368
Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého dieťaťa podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.