Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120250006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120250006.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej

a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu:
CHRANENEPRACOVISKO.eu, s. r. o., so sídlom Sadová 29/A, Ivanka pri Dunaji, IČO: 44 667 931,
zastúpeného: Hronček & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kálov 1, Žilina, IČO: 47 248
327, proti žalovanému: F K L stavebná, spol. s r.o., so sídlom SNP 85, Ludanice, IČO: 31 104 266,
zastúpenému: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., so sídlom Pri parku 8, Maňa, IČO: 50 528
874, o zaplatenie 12.298,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany č. k. 9Cb/10/2020 - 333 zo dňa 10. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Cb/10/2020 - 333 zo dňa 10.
decembra 2021 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol a druhým výrokom
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V merite veci svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 268, § 536 ods. 1 a 3, § 546 ods. 1, § 549
ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“),
ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „OZ“). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny spolu
s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za vykonanie stavebných prác naviac podľa zmluvy o dielo.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo zo dňa 21.08.2015
podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi Slovenskou republikou - Ústav na výkon odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby Ilava (objednávateľ) a žalovaným (zhotoviteľ) a zmluvy o dielo zo
dňa 04.09.2015 podľa ust. § 536 a nasl. OBZ medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako

zhotoviteľom. V oboch zmluvných vzťahoch došlo k riadnemu uhradeniu ceny v dohodnutej výške a k
odovzdaniu diela dňa 05.02.2016. Dohodu o vykonaní prác naviac žalovaný popieral, namietajúc, že
žalobca nepreukázal ich skutočný výkon a ani to, v prospech koho mali byť práce naviac realizované.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je pre neunesenie dôkazného bremena možné
vyhovieť, keďže žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie dohody o zmene rozsahu diela, spočívajúcej
v dohode o vykonaní prác naviac. Vychádzal najmä zo znenia čl. II bod 2.4 zmluvy o dielo, uzatvorenej

medzi stranami sporu, ktoré stanovovalo povinnosť zhotoviteľa realizovať práce a dodávky nad
rámec zmluvy na základe návrhu objednávateľa alebo zhotoviteľa, po odsúhlasení objednávateľom a
projektantom, v prípadoch v ňom bližšie uvedených a z čl. XV bod 15.4, podľa ktorého bolo možné
zmeny a doplnky zmluvy uskutočniť len písomnými dodatkami, inak sú zmeny a doplnenia neplatné.
Dodatok č. 1 zmluvy o dielo predložený žalobcom, nebol datovaný a podpísaný ani jednou zmluvnou

stranou, t. j. žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. S poukazom na ust. § 549
OBZ o možnosti dojednania zmeny rozsahu diela súd konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k
vzájomnej dohode o rozšírení rozsahu predmetu diela, spočívajúcej v dohode o vykonaní prác naviac,
a preto žalovanému ako objednávateľovi nevznikla povinnosť zaplatiť inú než zmluvne dojednanú cenu
diela. Ak aj žalobca vykonal práce nad dojednaný rozsah diela, ale súčasne neboli splnené podmienky
podľa ust. § 549 OBZ, nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie hodnoty týchto prác na základe

pôvodnej zmluvy o dielo. Rovnako nemôže požadovať zaplatenie primerane zvýšenej ceny titulom
bezdôvodného obohatenia, nakoľko v spornom prípade nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a § 454 OBZ. V tejto súvislosti súd poukázal aj na
ust. § 272 ods. 2 OBZ, podľa ktorého ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže
meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

6. Pri uplatnení žalovaného nároku vychádzal žalobca zo zmluvného záväzku - dohody o prácach
navyše, ktorej súčasťou malo byť aj dojednanie ceny za ich vykonanie. K navrhovanému alternatívnemu
posúdeniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd dodal, že v prípade poskytnutia plnenia
bez právneho dôvodu (platnej dohody), resp. uzavretia dodatku k zmluve o dielo, ide o odlišné skutkové

tvrdenia a odlišný skutkový základ oproti tvrdeniam uvádzaným v žalobe, ktorými si žalobca uplatnil svoj
žalobný nárok. Odlišnosť spočíva tiež v tom, že v prípade ak si žalobca uplatnil nárok za práce naviac,
išlo výslovne o peňažný záväzok, zatiaľ čo pri bezdôvodnom obohatení ide o peňažný ekvivalent za
vykonané práce za mimozmluvné plnenie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s úvahami žalobcu o
nároku na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti podľa ust. § 268 OBZ, v prípade

neplatne uzatvoreného dodatku zmluvy, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu zaviniť žalovaný. Vznik škody
na strane žalobcu konaním žalovaného súd v konaní za preukázaný nemal, pričom z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že o dodatku konal za žalovaného U.. N. a za žalobcu I.. F.. P. ako štatutárny
zástupca subdodávateľskej firmy žalobcu, ktorí sa v emailovej komunikácii zo dňa 11.03.2016 zmienili
o plánovanom podpísaní dodatku konateľom žalovaného, N.. B..

7. Dodatok nepodpísala ani jedna zmluvná strana, pričom U.. N. nemal oprávnenie uzatvárať v mene
žalovaného dodatky o zmene zmluvy o dielo, t. j. dodatok týkajúci sa naviac prác. Z výpovede
konateľa žalovaného ďalej vyplynulo, že si nespomína na avízo prác naviac, či už zo strany U..
N., subdodávateľov, či niekoho ďalšieho, počas plnenia diela. V konaní preto súd nezistil príčinnú

súvislosť medzi správaním sa žalovaného a neplatnosťou právneho úkonu - dodatku a vznikom škody.
Pochybnosti vyvolal obsah samotnej emailovej komunikácie zo dňa 11.03.2016, v ktorej U.. N. okrem
iného uviedol, že potom môže byť vystavená faktúra, pričom predmetná faktúra, na základe ktorej si
žalobca v konaní uplatnil svoj nárok, bola vystavená ešte pred touto emailovou komunikáciou, a to dňa
29.02.2016.

8. Na základe uvedených skutočností súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na odvolacie dôvody

podľaust.§365ods.1písm.b/,d/,f/ah/CSP(nesprávnyprocesnýpostup,inávadakonania,nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci), prostredníctvom ktorých namietal vynesený
rozsudok v celom jeho rozsahu.

10. Namietal nesprávne právne posúdenie záväzku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia,

argumentujúc prostriedkami procesnej obrany uplatnenými v priebehu prvoinštančného konania. Trval
na tom, že bez vykonania prác naviac, by dielo nebolo možné riadne dokončiť, čo potvrdili aj svedecké
výpovede U.. N., F.. P. a U.. N.. Obe zmluvy o dielo v bode 2.1 totožne ustanovovali, že dielo bude
realizované v rozsahu a v súlade s podkladmi objednávateľa a ponukou zhotoviteľa, kde v zmysle bodu2.2 sa podkladmi objednávateľa rozumie už vypracovaná projektová dokumentácia v stupni realizačný
projekt a ponukou zhotoviteľa v zmysle bodu 2.3 už predložená cenová ponuka a ostatné dokumenty.
Žalobca ďalej poukázal na bod 2.4 zmluvy, ktorým sa zhotoviteľ zaviazal zrealizovať prípadné práce

a dodávky nad rozsah vymedzený v bode 2.1 na základe návrhu objednávateľa, resp. zhotoviteľa
po odsúhlasení objednávateľom a projektantom. Žalobca nikdy nebol (z dôvodu absencie takéhoto
návrhu) v zmysle bodu 2.4 zaviazaný zrealizovať práce naviac, t. j. nikdy nebolo povinnosťou žalobcu
v zmysle zmluvy zo dňa 04.09.2015 so žalovaným vykonať práce naviac. Túto povinnosť mal podľa
zmluvyodielouzatvorenejdňa21.08.2015medzižalovanýmaobjednávateľomprávežalovaný.Žalobca

dôvodne očakával, že dodatok k zmluve bude žalovaným podpísaný, nakoľko prax medzi stranami sporu
nenasvedčovala opaku. Za týchto okolností žalobca začal vykonávať naviac práce ešte pred tým, ako
bol predmetný dodatok zmluvnými stranami podpísaný.

11. Vykonaním prác naviac bez právneho základu (podpísaného dodatku), muselo podľa presvedčenia
žalobcu zákonite dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Nesúhlasil s

konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 30.1 odôvodnenia rozsudku: „...Žalobca ďalej uvádza, že
ak by sa súd nestotožnil s tým, že medzi žalobcom a žalovaným bol platne uzavretý dodatok č. 1
k zmluve dielo, je potrebné prihliadať na ustanovenie § 454 OZ, t. j. na bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného na úkor žalobcu. Ide pritom o odlišné skutkové tvrdenia oproti tvrdeniu uvádzaného v
žalobe, ktorým tvrdením si žalobca uplatnil svoj žalobný nárok. V prípade, že má ísť o plnenie vykonané

bez platnej dohody, resp. uzavretia dodatku v zmluve o dielo, tak v prípade plnenia poskytnutého bez
existencie právneho dôvodu predstavuje odlišný skutkový základ nároku od jeho vymedzenia v žalobe.
Odlišnosť spočíva tiež v tom, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok za naviac práce, išlo výslovne o peňažný
záväzok, pričom pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, ide o peňažný ekvivalent za vykonané práce za
bezzmluvné plnenie.“

12. Konajúci súd podľa žalobcu nepostupoval správne, keď sa bezdôvodným obohatením v danom
prípade ďalej žiadnym spôsobom nezaoberal, len stroho skonštatoval odlišnosť skutkových tvrdení.
Neprihliadnutie súdu na prípadný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/174/2018 zo dňa

30.04.2019: „Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe“.
Obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. Cpj 37/78 zo dňa
21.12.1978: „Podľa ustanovenia § 454 OZ neoprávnený majetkový prospech má aj ten, za ktorého
sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. K skutkovej podstate tohto neoprávneného majetkového
prospechu sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou

povinnosťou iného občana. Tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola
samapovinnáplniť.Ďalejjepotrebné,abyten,ktoplnízainého,nemalprávnupovinnosťnatotoplnenie.“

13. V nadväznosti na citované rozhodnutia, ktoré považoval za relevantné v predmetnej sporovej veci,
tvrdil, že s výkonom prác naviac začal bez podpísaného dodatku v dobrej viere, aby bolo možné

hotové dielo odovzdať včas, v súlade so zmluvou. Vykonaním prác bez podpísaného dodatku (právneho
dôvodu) došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, ktorý vykonal práce namiesto
žalovaného. Nakoľko naturálna reštitúcia nie je objektívne možná, prichádza do úvahy výlučne vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavpeniazoch.Žalobcasabezdôvodneobohatilosumu12.298,82eur,naktorú
znela aj neuhradená faktúra, pre výpočet ktorej boli použité totožné premenné ako v prípade stanovenia

ceny v zmluve.

14. Podotkol, že súd nie je viazaný formálnym označením žaloby (na plnenie) a v zmysle zásady iura
novit curia, je povinný prihliadnuť aj na nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca
považuje za natoľko zásadné, že strohé konštatovanie obsiahnuté v záverečnej časti odôvodnenia súdu

prvej inštancie neobstojí z hľadiska kritérií kladených na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

15. Povinnosť žalovaného vykonať práce naviac potvrdzuje nielen znenie bodu 2.4 oboch zmlúv, ale aj
záznamy v stavebnom denníku, ktorý je súčasťou súdneho spisu (návrhy objednávateľa a zhotoviteľa
na č. l. 1363110, 1363141 a 1363112). Tie dokazujú, že pri procese dojednávania zmien a prác naviac

bol prítomný len žalovaný. V konaní nebola sporná skutočnosť, že s vykonaním predmetných prác
naviac sa nerátalo, keďže tie neboli zahrnuté v pôvodnej projektovej dokumentácii, ako ani v ponukách
zhotoviteľov. Pokiaľ by mal záznam zo stavebného denníka prestavovať prejav vôle žalovaného voči
žalobcovi, muselo by byť z takéhoto záznamu zrejmé, že je určený žalobcovi a rovnako by muselobyť zrejmé, že sa takýto prejav vôle dostal do jeho dispozičnej sféry. Žiadny takýto záznam sa však v
stavebnom denníku nenachádza.

16. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu tri záznamy zo stavebného denníka na č. l. 1363110
(„zápis objednávateľa“ zo dňa 15.10.2015), 1363141 („zápis zhotoviteľa“ zo dňa 03.12.2015) a 1363112
(„zápis zhotoviteľa“ zo dňa 20.10.2015).

17. Zápis na č. l. 1363110 možno podľa názoru žalobcu chápať ako návrh objednávateľa podľa bodu

2.4 zmluvy o dielo zo dňa 21.08.2015 uzatvorenej medzi Slovenskou republikou - Ústav na výkon trestu
odňatia a Ústav na výkon väzby Ilava ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom, pričom tento
záznam je podpísaný za objednávateľa I.. U.. N., za projektanta I.. Y. a za zhotoviteľa U.. N..

18. Zápis na č. l. 1363141 možno chápať ako návrh zhotoviteľa podľa bodu 2.4 zmluvy o dielo zo dňa
21.08.2015 na zrealizovanie prípadných prác naviac (zmeny trás rozvodov zdravotechniky), pričom aj

tento záznam bol odsúhlasený a podpísaný za objednávateľa I.. U.. N. a za projektanta I.. Y..

19. Zápis na č. l. 1363112 možno chápať ako návrh objednávateľa podľa bodu 2.4 zmluvy o dielo zo
dňa 21.08.2015 na zrealizovanie prípadných prác naviac (zmeny trás rozvodov zdravotechniky), ktorý
za objednávateľa podpísal I.. U.. N.. Podpis zhotoviteľa tu síce absentuje, avšak je nepochybné, že

takýto prejav vôle objednávateľa bezodkladne došiel do dispozičnej sféry zhotoviteľa, v mene ktorého
konal U.. N., a to z dôvodu, že jeho podpis figuruje na všetkých záznamoch v stavebnom denníku
bezprostredne pred a po tomto zázname. Na totožnom liste stavebného denníka sa nachádza zápis
z rovnakého dňa označený ako „zápis zhotoviteľa,“ kde U.. N. konštatuje, že vzhľadom na nesúlad
projektovej dokumentácie dôjde pri realizácii kanalizačného potrubia k nadspotrebe materiálu a k

vykonaniu prác naviac. Vo vzťahu k týmto záznamom žalobca tvrdil, že zahŕňajú skutočnosti, ktoré
boli dôvodom vykonania všetkých prác a spotrebovaného materiálu, ktorých hodnotu si v tomto konaní
nárokuje. Výpovede svedkov U.. N., I.. U.. N. a I.. F.. P. jednoznačne potvrdili, že všetky položky z Prílohy
č. 1 Dodatku, boli nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia zmien uvedených v predmetných
záznamoch stavebného denníka.

20. Záznamy v stavebnom denníku taktiež preukazujú, že s vykonaním prác naviac boli všetky
zainteresované strany oboznámené, pričom tieto boli zo strany objednávateľa - Slovenskej republiky
- ÚVTOS a ÚVV Ilava výslovne navrhnuté a odsúhlasené. Prejavy vôle objednávateľa a žalovaného,
spoľahlivo zachytené v stavebnom denníku, mali povahu návrhov a odsúhlasenia v zmysle bodu 2.4

zmluvy zo dňa 21.08.2015. Povinnosť vykonať tieto práce naviac vyplývala priamo žalovanému ako
zhotoviteľovi podľa zmluvy zo dňa 21.08.2015, o čom ďalej svedčia podpisy uvedených svedkov v
stavebnom denníku. S ohľadom na citované ustanovenie bodu 2.4 zmluvy bol žalobca presvedčený o
povinnostižalovanéhotietoprácevykonať,keďžesúčasnejesplnenápodmienka,ktorútotoustanovenie
predpokladá („na základe návrhu objednávateľa, resp. zhotoviteľa po odsúhlasení objednávateľom a

projektantom“). Pán U.. N. síce nebol štatutárnym orgánom žalovaného, no napriek tomu bol v danej
veci oprávnený konať a vystupovať v jeho mene, čo potvrdil aj Krajský súd v Nitre ako súd konajúci v
skutkovo obdobnej veci žalovaného. V konaní vedenom pod sp. zn. 26Cob/28/2019 súd v bode 24 a
25 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že konaním jeho zamestnanca „I.. S..“
došlo k prekročeniu jeho oprávnenia konať v mene žalovaného.

21. Žalobca súdu vytkol, že pri posudzovaní škody, ktorá mu vznikla nepodpísaním dodatku žalovaným,
nijakým spôsobom neprihliadol na „culpa in contrahendo“ (predzmluvnú zodpovednosť), podstata ktorej
spočíva vo vyvodení zodpovednosti za škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že konal v dobrej viere, keď
začal s výkonom prác naviac v domnienke, že v dohľadnej dobe bude dojednávaný dodatok uzatvorený.

Kritériom pre priznanie takejto škody je dobrá viera kontrahenta: „Při jednání o uzavření smlouvy je
jedna ze stran kontraktačního procesu v důsledku chování druhé potenciální smluvní strany v dobré
víře, že smlouva bude uzavřena, tehdy jestliže je dosažena shoda na celém obsahu smlouvy a chybí již
pouze její stvrzení v dohodnuté či předepsané formě, případně tehdy, dospěla li kontraktační jednání do
takové fáze, kdy se dohoda na obsahu smlouvy a její následné stvrzení jeví, vzhledem k dosavadním

projevům stran, jako prakticky jisté“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cso 462/2018 zo dňa
25.07.2018).22. V tejto súvislosti žalobca poukázal na email zo dňa 09.03.2016, v ktorom F.. P. ako konateľ
subdodávateľskej spoločnosti žalobcu, zaslal žalovanému Dodatok k Zmluve a predpokladaný rozpočet
vykonaných prác. V odpovedi odoslanej toho istého dňa U.. N. uviedol, že pri stretnutí s konateľom

žalovaného „to dotiahne k podpisu a následne pošle potvrdený súpis prác naviac.“ Následne dňa
11.03.2016, U.. N. zaslal F.. P. potvrdený súpis prác naviac a potvrdil mu, že v daný deň by mal byť
podpísaný aj predmetný Dodatok, pričom sa zaviazal zabezpečiť jeho doručenie na podpis žalobcovi s
dovetkom, že následne dôjde k vystaveniu faktúry znejúcej na žalovanú sumu.

23. Na základe opísaného komunikačného procesu pri plánovanom podpísaní Dodatku, sú podľa
presvedčenia žalobcu zastúpené všetky požiadavky pre úspešné priznanie škody vyplývajúcej z
predzmluvnej zodpovednosti žalovaného. Z emailovej komunikácie sporových strán vyplýva, že
žalovaný opakovane žalobcu ubezpečoval, že dôjde k podpísaniu predmetného dodatku, ktorý sa mal
stať riadnym právnym základom pre vykonanie prác naviac. Počas celej komunikácie medzi sporovými
stranami, ani počas samotného výkonu prác naviac, ani raz nevyplynula pochybnosť o tom, že k

podpísaniu dodatku nedôjde.

24. Žalobca z uvedených dôvodov označil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné,
nesprávne a právne neudržateľné. V odôvodnení sa súd podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal
s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré boli pre samotné konanie rozhodujúce a kľúčové

a následne vec nesprávne právne posúdil, pričom nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a
ustálenou rozhodovacou praxou. Súd naviac o žalobe rozhodol formalisticky, bez dostatočného
vysporiadania sa s tvrdeniami žalobcu, pričom pri samotnom rozhodovaní o žalobe opomenul
argumentačne ozrejmiť, prečo uvedené konanie nebolo posúdené ako bezdôvodné obohatenie
žalovaného, resp. prečo nemožno žalobcovi priznať náhradu škody. Zo všetkých nastolených dôvodov

žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

25. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby v prvom rade preskúmal formálne
náležitosti odvolania, konkrétne platnosť elektronického podpisu na odvolaní žalobcu. Poukázal na

to, že pri softvérovej kontrole priamo na portáli ÚPVS (slovensko.sk) vychádza najavo notifikačné
hlásenie, že podpis právneho zástupcu žalobcu na odvolaní je neplatný (viď príloha tohto vyjadrenia).
PodrobnostisoftvérovejkontrolyzistenécezportálW.:/..P.dávajúzáver,ževadaspočívavrevokovanom
podpisovom certifikáte. V tejto situácii sa je nutné odvolanie považovať za nepodpísané, tzn. vykazujúce
vadu povinnej všeobecnej náležitosti procesného podania podľa ust. § 127 ods. 1 písm. e/ CSP, ktorú

nemožno zhojiť dodatočným podpísaním odvolania pre uplynutie odvolacej lehoty. Týmto je daný dôvod
na odmietnutie odvolania podľa ust. § 386 písm. d/ CSP v spojení s ust. § 363 CSP. Odhliadnuc od
uvedeného žalovaný s odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil a žiadal, aby odvolací súd alternatívne
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania.

26. Namietal, že žalobca nebol od počiatku schopný ustáliť, na základe akého právneho titulu si žalobný
nárok uplatňuje, pričom ako pán sporu („dominus litis“) musí vedieť určiť, o čom bude súd rozhodovať.
Prvotne požadoval zaplatenie zmluvnej ceny za stavebné práce naviac vykonané titulom Dodatku č. 1
k Zmluve o dielo zo dňa 04.09.2015. Dodatok č. 1 však nebol nikdy platne uzavretý. Bod 15.4. zmluvy

zreteľným spôsobom upravuje, čo sa považuje za platné dodatkovanie zmluvy o dielo, pričom toto
pravidlo nebolo dodržané. Nad všetky pochybnosti teda absentuje zmluvný titul, ktorý by zaväzoval
žalovaného na plnenie požadované žalobou. Rovnako nebola dodatkovaná ani zmluva o dielo zo dňa
21.08.2015 medzi žalovaným a hlavným investorom ÚVTOS a ÚVV Ilava.

27. Neskôr žalobca naznačil, že odvodzuje žalobný nárok z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť na strane žalovaného. Žalovaný Väznici Ilava neúčtoval a ani od nej nedostal zaplatené
ani o jedno euro viac než je pôvodná cena za dielo vo výške 520.934,91 eur bez DPH, účtovaná
čiastkovými faktúrami č. 2015054, č. 2015064, č. 2015072 a č. 2016003. Jediný existujúci protokol
medzi žalovaným a Väznicou Ilava deklaruje odovzdanie a prevzatie diela len v pôvodne kontrahovanom

rozsahu 520.934,91 eur bez DPH (625.121,89 EUR s DPH), pričom Väznica Ilava od neho neprevzala
žiadne práce naviac.28. Aj v prípade, ak by odvolací súd uznal za hodnoverne preukázané vykonanie stavebných prác
naviac, nemôže existovať rozumná pochybnosť ohľadom záveru, že tieto stavebné práce neboli plnené
do majetkovej sféry žalovaného, ale priamo do majetkovej sféry Väznice Ilava, lebo o hodnotu (cenu)

týchto prác bola zhodnotená väzenská budova (konkr. objekt č. 4 / bastión), čo je dané samotnou
povahou bezdôvodného obohatenia, ako mimozmluvného inštitútu. Ak teda teoreticky malo nastať
nejaké bezdôvodné obohatenie, subjektom bezdôvodne obohateným môže byť len väznica Ilava, voči
ktorej mala žaloba smerovať.

29. Napokon žalobca vyslovil aj takú alternatívu, že žalobný nárok odvodzuje z náhrady škody za to, že
Dodatokč.1neboluzavretýažiadalnahradiťškoduprameniacuzneplatnostiprávnehoúkonupodľaust.
§ 268 a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. S úvahou žalobcu, že postoj žalovaného možno podradiť
pod tzv. culpa in contrahendo nesúhlasil, keďže tento inštitút vyžaduje splnenie a najmä vierohodné
preukázanie všetkých predpokladov vymedzených právnou teóriou a súdnou praxou. Žalobca nielenže
tieto predpoklady nepreukázal, ale jeho úvahy ohľadom culpa in contrahendo sú súborom teoretických

špekulácií.

30. Žalobca v konaní ani v odvolaní ničím neosvedčil v akom konkrétnom aspekte žalovaný postupoval
protiprávne, keď namietal porušenie jeho právnej povinnosti v podpisovej procedúre dodatku k zmluve.
Z verejne dostupných údajov obchodného registra musel mať vedomosť o osobe majúcej u žalovaného

podpisové oprávnenie, a že touto osobou je konateľ N.. B., ktorý bol z tohto titulu jedinou oprávnenou
osobounakonanievmenežalovanéhovzmluvnýchveciach(vočiVäzniciIlavaajvočižalobcovi),pričom
túto právomoc nikdy nedelegoval na inú osobu. Svedkovi U.. N. tak neprislúchala právomoc cez dodatky
k zmluve o dielo kontrahovať stavebné práce naviac, a tým zvyšovať objem týchto prác. Nemôže tak
obstáť snaha žalobcu o aplikáciu ust. § 15 Obchodného zákonníka, s cieľom umelo pripísať svedkovi

U.. N. viac právomocí ako skutočne mal a sám o sebe definoval. Pokiaľ by uvedený svedok mal takú
právomoc, akú žalobca vehementne presadzuje, mohol by predmetný dodatok zmluvy podpísať aj sám,
čo však neurobil, nakoľko si uvedomoval svoju právnu pozíciu a najmä pozíciu konateľa žalovaného. V
tejto súvislosti žalovaný dodal, že priamym nadriadeným U.. N. bol konateľ N.. B. a svedok U.. N. nemal
žiadnu prekážku, aby textový návrh dodatku (ak skutočne bol niekým v reálnom čase vypracovaný)

poslal konateľovi, ktorý by ho preskúmal z pozície konateľa a rozhodol o tom, či vôbec a za akých
podmienok bude dodatok podpísaný. Namiesto toho U.. N. komunikoval v tejto veci s D.. F., ktorý nemal
žiadnu právomoc, keďže od konateľa N.. B. nikdy nedostal žiadne plnomocenstvo. Svedok U.. N. sa
v súdnom výsluchu nedôveryhodne vyhováral na kolegov, ktorí vraj mali zariadiť podpísanie dodatku
medzi stranami sporu a rovnako v emailovej komunikácii z marca 2016 výslovne upozornil svedka

F.. P., ktorý komunikoval v mene žalobcu, že na dodatku sa vyžaduje podpis konateľa žalovaného. V
tomto kontexte vonkoncom neprijateľne vyznieva žalobcovo tvrdenie, že pri výkone stavebných prác
naviac postupoval v dobrej viere, resp. v dobromyseľnom očakávaní podpísania dodatku. Možno iba
konštatovať, že vlastnú ľahostajnosť v obchodnom styku žalobca vyhlasuje za svoju dobromyseľnosť a
súčasne za zlomyseľnosť žalovaného. Napokon žalobca nepreukázal ani vznik škody v majetkovej sfére

a ani príčinnú súvislosť medzi namietaným protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou,
ktoré tak ostali len v rovine teoretických úvah.

31. Deň po doručení vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, bolo súdu prvej inštancie doručené doplňujúce
podanie žalovaného označené ako „Námietka proti formálnej vade odvolania žalobcu“, v ktorej

okrem platnosti podpisu právneho zástupcu žalobcu, namietol aj skutočnosť, že podpis bol vykonaný
súkromnýmčipovýmobčianskympreukazom,niepovinnýmadvokátskymčipovýmpreukazomprávneho
zástupcu žalobcu, ktorým však nie je fyzická osoba T.. D. W., ale právnická osoba - advokátska
kancelária Hronček & Partners, s.r.o. To znamená, že nebol použitý mandátny podpisový certifikát, ale
súkromný certifikát, ktorý navyše v čase podpisu (resp. pokusu o podpis) bol revokovaný. Vo vzťahu

k uvedenému žalovaný potom dôvodil, že každé elektronické podanie advokáta, resp. advokátskej
kancelárie, musí byť autorizované advokátskym čipovým preukazom, čo v súvislosti s podaným
odvolaním žalobcu nebolo splnené.

32. Na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 05.09.2024 žalobca, zotrval na svojich

predošlých vyjadreniach spolu s prezentovanou skutkovou a právnou argumentáciou, ktorú zastával od
začiatku konania.33. Námietku proti formálnej vade odvolania označil za plne nedôvodnú a v rozpore s ustáleným
výkladom práva v otázke používania tzv. mandátnych certifikátov vs. použitia iných, zákonom
aprobovaných spôsobov elektronického podpisovania. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 189/2022 zo dňa 27.04.2022, v ktorom vyslovil právny
názor, že prístup k vykonávaniu procesných úkonov tak, ako ho prezentuje žalovaný, by bol
prejavom prepiateho formalizmu: „Podanie advokátskej spoločnosti adresované orgánu verejnej moci,
autorizované konateľom advokátskej spoločnosti prostredníctvom jeho občianskeho preukazu možno
akceptovať ako riadne autorizované podanie strany konania. Opačný záver by bol prejavom prepiateho

formalizmu. Skutočnosť, že stavovská samosprávna organizácia advokátov vydáva aj svoje mandátne
certifikáty slúžiace na autorizáciu podaní, neznamená, že podanie autorizované konateľom advokátskej
kancelárie iným právne aprobovaným spôsobom nie je možné považovať za riadne autorizované
podanie pre účely posúdenia, či ide o úkon právnej služby, za ktorý patrí odmena.“

34. K citovanému rozhodnutiu žalobca dodal, že povinnosť advokáta, resp. advokátskej kancelárie

podpisovať elektronické podania výlučne mandátnym preukazom nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu a nemá oporu v platnom práve, pričom žalovaný svoju argumentáciu v námietke nijako právne
nezdôvodnil. Odvolanie bolo podpísané preukazom (s príslušným certifikátom) na meno T.. D. W., ktorý
je konateľom a advokátom - osobou konajúcou v mene právneho zástupcu (advokátskej kancelárie). K
námietke neplatnosti použitého certifikátu, žalobca konštatoval, že takúto „vadu“ neeviduje. Certifikáty

použité pri elektronickom podpise dokumentu podania odvolania zo dňa 27.12.2021 boli v relevantnom
čase platné. Odvolanie bolo teda riadne podpísané, elektronicky podané a doručené príslušnému súdu.
Tútonáležitosťnavyšeskúmalešteprvostupňovýsúd,ktorýpodmienkuvyhodnotilakosplnenú.Zároveň
ak by aj bola zistená takáto vada, ide o odstrániteľnú vadu, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 373 CSP.

35. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovaného uviedol, že tie neobsahujú žiadne relevantné skutkové,
čiprávneargumenty,ktorébyvyvrátilialebooslabiliodvolacienámietkyžalobcu.Pokiaľideoidentifikáciu
titulu uplatneného nároku podotkol, že žaloba znela na zaplatenie sumy špecifikovanej v podanom
návrhu. Žalobca opísal skutkový stav, na základe ktorého si nárok uplatnil, pričom jeho právna
kvalifikácia je povinnosťou súdu. Nemožno voči žalobcovi vyvodzovať „sankcie“ za to, že v konaní

uviedol aj do úvahy prichádzajúce iné právne posúdenie existujúceho skutkového stavu. Ak by ho aj
neuviedol, súd by právne posúdenie musel vykonať sám. V predmetnej sporovej veci išlo o vzťahy
tvorené reťazou subdodávateľov, kde hlavným objednávateľom bol ÚVTOS a ÚVV Ilava a hlavným
dodávateľom žalovaný, ktorý práce nerealizoval sám, ale prostredníctvom žalobcu ako subdodávateľa.
Vo zvyšku už vyjadrenie predstavuje len zhrnutie procesnej obrany a predošlých skutkových tvrdení

žalobcu.

36. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

37. Vzhľadom k námietke žalovaného, že právny zástupca žalobcu neautorizoval podanie podľa ust. §

23 ods. 1 zákona o e-Governmente a ust. § 8 ods. 1 zákona o dôveryhodných službách mandátnym
certifikátom, ktorým je podľa § 3 písm. n/ bod 3 zákona o e-Governmente identifikačné číslo organizácie,
sa prioritne zaoberal otázkou, či na podané odvolanie žalobcu možno prihliadnuť a konštatuje, že takúto
vadu podania, ktorá by viedla k odmietnutiu odvolania podľa ust. § 386 písm. d/ v spojení s ust. § 127
ods. 1 písm. e/ CSP, z obsahu spisového materiálu nezistil.

38. Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente v znení neskorších predpisov (Autorizácia
a preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby), osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci,
vykoná autorizáciu elektronického podania, a/ ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a
zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania

vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou
pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá
je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“
podľa osobitného predpisu, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis
nezakazuje, b/ kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje

minimálnysúborosobnýchidentifikačnýchúdajovreprezentujúcichjedinečnýmspôsobomfyzickúosobu
podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,
ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou
podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.39. Podľa § 8 ods. 1, veta prvá, zák. č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách v znení neskorších
predpisov, mandátny certifikát je kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis vydaný fyzickej osobe

oprávnenej zo zákona alebo na základe zákona konať za inú osobu alebo orgán verejnej moci alebo
v ich mene, alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu alebo vykonáva
funkciu podľa osobitného predpisu (ďalej len "mandatár”).

40. Z obsahu doručenky zažurnalizovanej na č. l. 369 vyplýva, že odvolanie žalobcu bolo doručené

do elektronickej schránky súdu dňa 27.12.2021 (žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa
13.12.2021, doručenka na č. l. 362). Podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v
elektronickej správe k podanému odvolaniu na č. l. 370, podanie elektronicky podpísal D. W., ktorého
identifikátorom je jeho rodné číslo a adresa trvalého bydliska, s výsledkom platnosti podpisu - platná,
ktorý je podľa zápisu obchodnej spoločnosti v obchodnom registri konateľom právneho zástupcu
žalobcu. Žalovaný okrem neplatnosti podpisu konateľa právneho zástupcu žalobcu namietal podpis

právneho zástupcu žalobcu na odvolaní, vykonaný súkromným čipovým občianskym preukazom jeho
konateľa ako fyzickej osoby, a nie povinným advokátskym čipovým preukazom, dôvodiac, že každé
elektronické podanie advokáta, resp. advokátskej kancelárie, musí byť autorizované advokátskym
čipovým preukazom, čo v súvislosti s odvolaním nebolo splnené.

41. Odvolací súd v kontexte uvedeného, stotožniac sa s jeho závermi, poukazuje na uznesenie
NS SR sp. zn. 4Ndc/10/2022 zo dňa 27.10.2022, podľa ktorého zmyslom a účelom autorizácie
elektronicky uskutočneného podania vo veci samej je záruka identifikácie strany sporu a autenticity
podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis
konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a

podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej
v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri
posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadujúcej podpis, ako jednej zo všeobecných náležitostí
podania CSP v prípade elektronickej podoby podania vo veci samej je rozhodujúce, ktorej osobe patrí
KEP použitý na autorizáciu podania vo veci samej (odvolania). V posudzovanej veci je touto osobou

nepochybne D.. W. - advokát a konateľ obchodnej spoločnosti zastupujúcej žalobcu v predmetnom
konaní. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe ďalej vyplýva, že
odvolanie (podanie vo veci samej) autorizoval D.. W. ako fyzická osoba, ktorý je v rámci kontroly platnosti
podpisu identifikovaný rodným číslom a adresou trvalého bydliska (zhodné so zápisom právneho
zástupu žalobcu - advokátskej spoločnosti v obchodnom registri). V tejto súvislosti odvolací súd

podporne poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 189/2022 zo dňa
27.04.2022, ktorý konštatoval, že „podanie advokátskej spoločnosti adresované orgánu verejnej moci,
autorizované konateľom advokátskej spoločnosti prostredníctvom jeho občianskeho preukazu možno
akceptovať ako riadne autorizované podanie strany konania. Opačný záver by bol prejavom prepiateho
formalizmu. Skutočnosť, že stavovská samosprávna organizácia advokátov vydáva aj svoje mandátne

certifikáty slúžiace na autorizáciu podaní, neznamená, že podanie autorizované konateľom advokátskej
kancelárie iným právne aprobovaným spôsobom nie je možné považovať za riadne autorizované
podanie pre účely posúdenia, či ide o úkon právnej služby, za ktorý patrí odmena.“

42. Uvedené potom nevylučuje prijatie záveru odvolacieho súdu o tom, že podanie advokáta

autorizované prostredníctvom jeho občianskeho preukazu možno rovnako akceptovať ako riadne
autorizované, a preto je potrebné naň riadne prihliadať a v odvolacom konaní o ňom aj riadne rozhodnúť.
43. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) ďalej po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. §
387 ods. 1 ho potvrdil.

44. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.45. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

46. Podľa § 538 OBZ, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z
povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby
dielo vykonával sám.

47. Podľa § 549 ods. 1 OBZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak
nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú;
ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane
zvýšenú.

48. Podľa § 549 ods. 2 OBZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú

jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím
na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním
diela.

49. Podľa § 552 ods. 1 OBZ, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci,

na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky
znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného
odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ
oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy,
môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

50. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd
dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobcom namietaných odvolacích dôvodov, nakoľko súd prvej
inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne skutkové a právne závery
premietnutédovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Vjehoodôvodneníjasneazrozumiteľnevysvetlil,
zktorýchdôkazovvychádzal,akovykonanédôkazyvyhodnotil,ktoréskutočnostipovažovalzanesporné

a akými úvahami sa pri vyhodnotení vykonaných dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé,
ako sa súd vysporiadal so zásadnými skutkovými tvrdeniami a procesnou obranou strán sporu. Odvolací
súd tak nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže ten sa so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre vydanie meritórneho rozhodnutia precízne
vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.

51. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal zo zákonných ustanovení a zo
skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre
posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním, a ktoré nepochybne

existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do veci samej v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP,
preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na doplnenie
a zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam žalobcu uvádza
nasledovné.

52. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny
titulomneuhradenejfaktúryč.201602zaprácerealizovanénadrámeczmluvyodielozodňa04.09.2015,
ktorú žalovaný odmietol uhradiť a faktúru mu vrátil s tým, že medzi zmluvnými stranami (objednávateľom
a žalovaným) nedošlo k rokovaniam a dohode o zmene rozsahu diela v zmysle bodu 2.4 zmluvy o dielo.
Žalovaný poprel nárok žalobcu v celom rozsahu, majúc za to, že okrem toho, že žalobca nepreukázal

okolnosti a detaily údajnej dohody o zmene rozsahu diela, v konaní nepreukázal ani to, že práce naviac
reálne vykonal a v prospech koho mali byť tieto práce vykonané.

53. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby išlo o

niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,
prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a
nesprávnosťrozhodnutiavdôsledkupríslušnéhoodvolaciehodôvodumusíbyťvneprospechodvolateľa.54. Žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia hneď z niekoľkých odvolacích dôvodov, no v odvolaní
bližšie neuviedol, v čom konkrétne majú jednotlivé odvolacie dôvody spočívať. Predovšetkým z obsahu
odvolania nie je zrejmé, v dôsledku akého nesprávneho procesného postupu žalobca videl porušenie

práva na spravodlivý proces a inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok vydanie nesprávneho
rozhodnutia vo veci samej. Po preskúmaní spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd napriek absentujúcemu zdôvodneniu uplatnených
odvolacích dôvodov pochybenie na strane konajúceho súdu, ktoré by zakladalo prípustnosť odvolania
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP, nezistil. Uplatnené odvolacie námietky žalobcu možno podradiť

len pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Odvolací súd však za dôvodnú nepovažoval námietku nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia veci.

55. Podľa bodu 2.4 zmluvy o dielo, zhotoviteľ sa zaväzuje zrealizovať. pripadne práce a dodatky nad

rozsah stanovený touto zmluvou na základe návrhu objednávateľa (resp. zhotoviteľa po odsúhlasení
objednávateľom a projektantom) z dôvodu rozšírenia predmetu zmluvy alebo práce, ktoré neboli
zachytené v projektovej dokumentácii uskutočnenie je a ich nutné z dôvodov súvisiacich s realizáciou
predmetu zmluvy, resp. práce, ktoré vznikli ako rozdiel výmer projektovej dokumentácie, a ktoré
zhotoviteľ pri ocenení predmetu ponuky podľa projektovej dokumentácie nemohol zistiť.

56. Podľa § 272 ods. 2 ObZ, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť
alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

57. Podľa bodu 15.4 zmluvy o dielo, zmeny tejto zmluvy, ktoré nemajú vplyv na predmet zmluvy, termín,

cenu a záručnú dobu, môžu robiť zmluvné strany zápisom v stavebnom denníku.

58. Podľa bodu 15.5 zmluvy o dielo, ostatné zmeny a doplnky zmluvy možno uskutočniť len písomne
dodatkom k tejto zmluve, inak je zmena, či doplnenie neplatné.

59. Podľa § 15 ods. 1 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

60. Podľa § 15 ods. 2 ObZ, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto
konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

61. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žalovaného
nároku, keďže v konaní nebola preukázaná existencia písomnej dohody (dodatku k zmluve), v ktorej
sa strany sporu mali dohodnúť na rozsahu a cene vykonania naviac prác (zmena rozsahu diela),

ktoré boli podľa tvrdenia žalobcu nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkyschopnosti diela. Žalobca svoj
nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky odvodzoval práve od tohto dodatku, za tvrdenia, že jeho
neplatnosť zavinil žalovaný. Zo znenia bodu 15.4 a 15.5 zmluvy o dielo vyplýva, že všetky zmeny a
doplnky zmluvy, ktoré majú vplyv na predmet zmluvy, termín, cenu a záručnú dobu, môžu robiť zmluvné
strany len písomným dodatkom k tejto zmluve, inak je zmena, či doplnenie neplatné. V predmetnej

sporovej veci je potrebné aplikovať aj kogentné ust. § 272 Obchodného zákonníka o zmene zmluvy,
podľa ktorého ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť
iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Uzatvorenie
takejto dohody žalovaný poprel, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ohľadne dodatku na
základe nedatovaného súpisu vykonaných prác naviac, mal v mene žalovaného konať stavbyvedúci

U.. N., ktorý nemal oprávnenie na konanie v zmluvných veciach. Podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi
objednávateľom (Slovenskou republikou - Ústav na výkon odňatia slobody a Ústav na výkon väzby
Ilava) a žalovaným, bol na jeho strane oprávnenou osobou na rokovanie vo veciach zmluvných jeho
konateľ U.. B. a U.. N. bol určený ako stavbyvedúci. Rovnako podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi
žalovaným a žalobcom (subdodávateľ), bol oprávnenou osobou na rokovanie vo veciach zmluvných na

strane žalovaného jeho konateľ U.. B..

62. V predmetnom spore nemožno aplikovať ani ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže
žalobcovi už zo znenia platne uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo muselo byť známe, že takétooprávnenie U.. N. nevyplýva ani z povahy výkonu jeho práce, a preto prekročenie rozsahu poverenia
U.. N. nemôže žalovaného zaväzovať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako dospel žalobca k záveru
o oprávnení U.. N. na konanie v zmluvných záležitostiach, keďže z náplne práce stavbyvedúceho,

definovanej v ust. § 37 stavebného zákona, takéto oprávnenie nevyplýva, a nevyplýva ani zo znenia
pracovnej zmluvy, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Napokon U.. N. aj vo svojej výpovedi priznal, že do
náplnejehoprácenepatríschvaľovaniezmienzmluvyanavyšovanieobjemualebocenydiela.Jezjavné,
že ohľadom zmeny rozsahu diela žalobca od počiatku nekonal s konateľom žalovaného N.. B., ktorý
bol podľa zmluvy o dielo oprávnenou osobou na konanie vo veciach zmluvných, a preto nepodpísanie

písomného dodatku zmluvy o dielo a jeho následnú neplatnosť nemožno pričítať žalovanému. Navyše
žalobcom predložený dodatok k zmluve nebol datovaný ani podpísaný žiadnou zo zmluvných strán.
Z emailovej komunikácie medzi konateľom subdodávateľa žalobcu F.. P. a stavbyvedúcim žalovaného
U.. N. z marca 2016 vyplýva, že schválenie a podpísanie písomného dodatku k zmluve sa riešilo až
následne, po vykonaní naviac prác, ktorých súčasťou bol súpis podpísaný stavbyvedúcim žalovaného
U.. N.. Žalobca aj vo faktúre č. 201602 uvádza, že ju žalovanému vystavil za práce naviac na základe

Dodatku č. 1 k zmluve o dielo s dodaním 29.02.2016, teda ešte pred vyhotovením a plánovaným
podpísaním dodatku k zmluve o dielo stranami sporu, pričom v e-maili zo dňa 11.03.2016 stavbyvedúci
U.. N. subdodávateľovi oznámil, že faktúru má vystaviť až potom, ako dôjde k podpísaniu dodatku
konateľom žalovaného.

63. Nadväzne odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o porušení predzmluvnej
povinnosti žalovaného, ktorý mal nepodpísaním písomného dodatku spôsobiť žalobcovi škodu tým,
že začal s dohodnutým výkonom prác, naviac v dobrej viere, že žalovaný dodatok v dohľadnej dobe
podpíše. Konateľ žalovaného nebol povinný pristúpiť k podpisu dodatku, ktorý v jeho mene dojednala
neoprávnená osoba, stavbyvedúci U.. N., a takéto konanie žalovaného nezaväzuje ani podľa ust. § 15

ods. 1 v spojení s ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko zo samotného znenia zmluvy o dielo žalobca
vedel a musel vedieť, že U.. N. pri jednaní o dodatku k zmluve o dielo prekročil rozsah svojho oprávnenia
vyplývajúceho z jeho pracovného zaradenia a náplne práce stavbyvedúceho. Žalobca v konaní ani
netvrdil, že pri jednaní o vykonaní naviac prác a podpísaní predmetného dodatku zmluvy vôbec rokoval s
konateľom žalovaného, ako osobou oprávnenou na rozhodovanie v zmluvných záležitostiach, ale sa iba

spoliehal na to, že podpísanie dodatku konateľom žalovaného zabezpečí na základe predošlej emailovej
komunikácie jeho stavbyvedúci U.. N..

64. Zo znenia bodu. 2.4 oboch zmlúv o dielo (1/ medzi Slovenskou republikou - Ústav na výkon odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby Ilava ako objednávateľom a žalovaným ako zriaďovateľom; 2/ medzi

žalobcom ako subdodávateľom a žalovaným ako zriaďovateľom) vyplýva, že akékoľvek práce naviac
(nad rozsah predmetu zmlúv o dielo) boli podmienené návrhom objednávateľa, resp. zhotoviteľa po
odsúhlasení objednávateľom a projektantom. V konaní nebolo preukázané ani to, že by si objednávateľ
v súlade s bodom 2.4 zmluvy o dielo objednal práce naviac, ani že schválil vykonanie takýchto prác
spolu s projektantom na návrh zhotoviteľa (žalovaného) a rovnako ani písomné uzatvorenie dodatku k

zmluve o dielo v zmysle bodu 15.5 zmluvy o dielo medzi objednávateľom a zriaďovateľom na základe
takéhoto návrhu. Napokon sám žalobca uznal, že v zmysle zmluvy zatvorenej medzi objednávateľom
a zhotoviteľom (žalovaným), bolo realizovanie naviac prác podmienené návrhom objednávateľa, resp.
zhotoviteľa. Takýto návrh preto nemohol iniciovať žalobca v pozícii subdodávateľa žalovaného, keďže
žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s objednávateľom diela. Podľa zmluvy o dielo uzatvorenej

medziobjednávateľom(Slovenskourepublikou-ÚstavnavýkonodňatiaslobodyaÚstavnavýkonväzby
Ilava) a žalovaným, bol oprávnenou osobou na rokovanie vo veciach zmluvných na strane objednávateľa
U.U.. I.. L. P. a M.. I.. U.. N. bol určený len ako technický dozor, ktorý vo výpovedi dňa 29.09.2021
uviedol, že si na uzatvorenie písomného dodatku ohľadom prác naviac nespomína a na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či vo veciach technických konal s pánom B. odpovedal, že nie, jednal len so

stavbyvedúcim U.. N. a potom aj s F.. P.. Svedok si takisto nepamätal kto, kedy a v akej forme odovzdal
objednávateľovi práce naviac a kto tieto práce za objednávateľa prevzal. Medzi objednávateľom a
žalovaným existuje len protokol o odovzdaní a prevzatí diela v pôvodne kontrahovanom rozsahu, s
uvedením dátumu prevzatia dňa 05.02.2020, teda ešte pred vykonaním žalobcom fakturovaných prác
naviac, pričom vo vzťahu k týmto prácam nebol medzi objednávateľom a žalovaným evidovaný žiaden

zápis o odovzdaní a prevzatí prác.

65. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

66. Podľa § 132 ods. 1 a 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

67. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

68. Pokiaľ žalobca v odvolaní polemizoval s povahou zápisov na jednotlivých stranách stavebného
denníka s tým, že ich možno považovať za návrhy objednávateľa a zhotoviteľa na práce naviac podľa
bodu2.4zmluvyodielo,natietoodvolacísúdnemoholprihliadnuť,nakoľkoišloonovéskutkovétvrdenia,
ktoré žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. V zmysle ust. § 384 ods. 3 CSP možno
doplniť dokazovanie v odvolacom konaní len za podmienok uvedených v ust. § 366 CSP, ktoré upravuje

takzvané „novoty“ v odvolacom konaní. V tomto ustanovení je uvedené, že prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie. Žalobca až v odvolacom konaní vyvodil skutkové tvrdenia z dôkazu zo
dňa 18.09.2020 (návrh na doplnenie dokazovania), ktorý mal k dispozícii už pred vydaním rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Žalobca tieto skutočnosti vo vzťahu k jednotlivým zápisom v stavebnom denníku
netvrdil, iba uvádzal, že potreba vykonania prác naviac nepochybne vyplýva zo zápisov v stavebnom
denníku, predovšetkým zo zápisu zo dňa 15.10.2015 na č. l. 1363110, zápisu zo dňa 20.10.2015 na

č. l. 1363112 a zápisu zo dňa 03.12.2015 na č. l. 1363141, pričom tieto úvahy podrobne rozvinul až v
rámci podaného odvolania. Inými slovami, žalobca mal v priebehu prvoinštančného konania dôvodnosť
žalovaného nároku za preukázanú jednotlivými zápismi, no až v odvolacom konaní začal tvrdiť, že
tieto zápisy majú povahu návrhu objednávateľa a zhotoviteľa v zmysle bodu 2.4 zmluvy o dielo, ktoré
odôvodňovali vykonanie prác nedatovaným a nepodpísaným Dodatkom č. 1 zmluvy o dielo.

69. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti žalobcu aj znenie ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa
ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Odvolací
súd konštatuje, že na podklade časových reálií uplatnenia prostriedkov procesného útoku zo strany
žalobcu,medziktorépatriaajskutkovétvrdenia(ust.§149CSP),vpreskúmavanejvecinemoholdospieť

k záveru, že odvolateľ tieto skutkové tvrdenia bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom
prvejinštancie,apretoide otzv.neprípustnúnovotuvodvolacomkonaní.Takýtoprostriedokprocesného
útoku preto už nebolo možné v odvolaní použiť, a odvolací súd naň nemohol prihliadnuť.

70. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

71. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

72. Podľa § 268 OBZ, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej
bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody
platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).

73. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu vo vzťahu k nároku vyplývajúcemu
z bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody, ku ktorej sa odvolací súd vyjadril už v
predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozhodnutia. V časti nároku o náhradu škody žalobca
dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepreukázal základné atribúty náhrady škody (t. j. porušenieprávnej povinnosti žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi). Ako už odvolací súd skôr
konštatoval, medzi objednávateľom a žalovaným nedošlo k uskutočneniu návrhu na vykonanie naviac
prác podľa bodu 2.4 zmluvy o dielo, ani k následnému uzatvoreniu dodatku podľa bodu 15.5 zmluvy o

dielo,ktoréhopredmetommalibyťžalobcomfakturovanénaviacpráce.Žalobcovitedanemohlavzniknúť
škoda tým, že plnil za žalovaného, nakoľko ten nemal povinnosť plniť v zmysle bodu 2.4 v spojení s
bodom 15.5 zmluvy o dielo.

74. Žalobca nepreukázal ani základné predpoklady nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor
iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje jeho vydanie. Občiansky zákonník pre
prípad vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, upravuje v ust. § 457 jeho dôsledky tak, že
určuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné
bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý. Podľa ust. § 451 OZ je povinným

zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa bezdôvodne obohatil a
oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť) ten, na úkor
koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo
výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného objektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu
by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Je nesporné, že bezdôvodné obohatenie v predmetnom prípade

na strane žalovaného nevzniklo, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný prijal úhradu
od objednávateľa nad rámec zmluvne dojednanej ceny diela. Nemožno opomenúť ani skutočnosť,
že zmluvne dojednané dielo sa realizovalo pre objednávateľa prostredníctvom žalovaného a jeho
subdodávateľa (žalobcu). Odvolací súd opätovne poukazuje na fakt, že medzi objednávateľom a
žalovaným existoval len protokol o odovzdaní a prevzatí diela v pôvodne kontrahovanom rozsahu, s

uvedením dátumu prevzatia dňa 05.02.2020, teda ešte pred vykonaním žalobcom fakturovaných prác
naviac, pričom vo vzťahu k týmto prácam nebol medzi objednávateľom a žalovaným evidovaný žiadny
zápis o odovzdaní a prevzatí naviac prác. Bezdôvodné obohatenie preto nemohlo vzniknúť na strane
žalovaného, ktorý za namietané práce naviac, vykonané žalobcom a jeho subdodávateľom, neprijal od
objednávateľa žiadnu odmenu.

75. Súd prvej inštancie potom správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením.

76. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu
(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP")
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,

ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
splnil.

77. Zhrnúc uvedené a konštatujúc, že ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.80. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).