Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14SaZ/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100969.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, číslo cestovného dokladu: C., toho času pobytom na
neznámom mieste, zastúpený advokátom Mgr. Marekom Hanicom, so sídlom advokátskej kancelárie
Majoránová 71, 821 07 Bratislava, IČO: 42 416 728, zapísaným v zozname SAK pod č. 7013,
proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska
13, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia zo dňa 02.06.2025, č. konania PPZ-HCP-
BA2-2025/036255-003, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.07.2025 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-100-005/2024-AV zo 10.10.2024 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ho podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z.

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny,
a zároveň mu podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložil zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky a všetkých členských štátov [§ 2 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov] na
dobu päť rokov.
2. Žalobca úvodom ozrejmil, že okrem správnej žaloby, podal voči prvostupňovému rozhodnutiu aj
odvolanie a návrh na obnovu konania, ako aj podnet na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia

mimo odvolacieho konania, ktoré adresoval žalovanému. Svoj postup zdôvodnil tým, že prvostupňové
rozhodnutie podľa jeho názoru nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože mu nebolo nikdy účinne
doručené. Prvostupňové rozhodnutie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry až dňa 30.01.2025, kedy sa
žalobca o tomto rozhodnutí dozvedel od svojho predchádzajúceho splnomocneného zástupcu.

II.

Konanie na správnom súde

3. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca už v čase podania žaloby disponoval oznámením Riaditeľstva
hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave (ďalej ako „odvolací orgán“) zo dňa 02.06.2025, v ktoromodvolací orgán oznámil žalobcovi spôsob vybavenia podaného odvolania tak, že odvolanie vyhodnotil
ako podané oneskorene neoprávnenou osobou. V oznámení zároveň odvolací orgán skonštatoval, že
nezistil dôvody na obnovu konania, ani na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo

odvolacieho konania.
4. Vzhľadom k tomu, že uvedené oznámenie odvolacieho orgánu sa v zmysle konštantnej judikatúry
považuje za opatrenie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“), ktoré tvorí samostatný predmet súdneho prieskumu (viď napr.: rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz23.novembra2017,sp.zn.3Sžf/29/2016),správnysúdžalobcu

podľa ustanovenia § 59 ods. 1 SSP uznesením vyzval aby špecifikoval, či trvá na súdnom prieskume
právoplatného prvostupňového rozhodnutia, ktorý je podľa ustanovenia § 7 písm. a) SSP neprípustný,
alebo sa v skutočnosti mienil domáhať súdneho prieskumu predmetného opatrenia.
5. Žalobca, v reakcii na výzvu správneho súdu dňa 25.07.2025, predložil upravené znenie svojej žaloby,
kde špecifikoval jej predmet tak, že sa domáha preskúmania zákonnosti oznámenia odvolacieho orgánu
o spôsobe vybavenia jeho odvolania zo dňa 02.06.2025, č. konania PPZ-HCP-BA2-2025/036255-003

(ďalej ako „napadnuté opatrenie“).
6. V ďalšom ozrejmil namietaný procesnoprávny a hmotnoprávny charakter vád administratívneho
konania, pričom uvedené námietky mali byť v prevažnej časti zhodné s tými, ktoré uplatnil v podanom
odvolaní a návrhu na obnovu konania, a ktoré smerujú k vadám právoplatného prvostupňového
rozhodnutia.

7. Vo vzťahu k napadnutému opatreniu, žalobca uvádza ako dôvod jeho nezákonnosti skutočnosť, že
prvostupňové rozhodnutie nebolo žalobcovi nikdy doručené, a preto nikdy nedošlo k zmeškaniu lehoty
na podanie odvolania, tak ako je to uvedené v predmetnom opatrení.
8. Podľa názoru žalobcu, prvostupňové rozhodnutie nemalo byť nikdy vydané, nakoľko žalobca vzal
ešte pred vydaním tohto rozhodnutia svoju žiadosť o udelenie prechodného pobytu späť (16.09.2024),

a zároveň dňa 08.10.2024 oznámil skončenie pobytu na území Slovenskej republiky. Pokiaľ už žalovaný
prvostupňové rozhodnutie vydal, nemal ho podľa názoru žalobcu doručovať žalobcovi na adresu v
Slovenskej republike, keďže sa už žalobca, v zmysle jeho oznámenia zo dňa 08.10.2024, na území
Slovenskej republiky nenachádzal.
9. Žalobca spolu so správnou žalobou navrhol aj priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa

ustanovenia § 237 ods. 2 SSP, dôvodiac, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí
žalobcovi nenapraviteľný následok na živote a zdraví.
10. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 09.07.2025 poskytol svoje vyjadrenie v tejto veci aj
žalovaný, ktorý uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručované a úspešne doručené
jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 24.10.2024, pričom odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo

podané až 24.02.2025, teda až po uplynutí príslušnej lehoty na jeho podanie.
11. Žalovaný nepovažuje argumenty žalobcu týkajúce sa zániku plnomocenstva za relevantné, nakoľko
plnomocenstvo bolo udelené splnomocnenému zástupcovi žalobcu na všetky právne úkony, a toto
plnomocenstvo nebolo zo strany žalobcu v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia odvolané,
ani zo strany splnomocneného zástupcu vypovedané.

12. Čo sa týka späťvzatia žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu zo dňa 16.09.2024 žalovaný
uvádza, že toto späťvzatie nemalo vplyv na konanie o vyhostení a uloženie zákazu vstupu na územie
Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov podľa § 82 ods. 2 písm. i), resp. § 82 ods. 3
písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko ide o samostatné konanie, nezávislé od konania o udelenie
prechodného pobytu. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda vydané a doručované v súlade so zákonom.

13. Na základe uvedeného žalovaný navrhol aby správny súd žalobe v tejto veci nepriznal odkladný
účinok a žalobu s poukazom na § 7 písm. a) SSP odmietol.

III.
Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 231 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo
opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 237 ods. 2 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu
so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú

ustanovenia § 185 až 189 . Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do
15 dní od jeho podania.16.Podľa§3ods.1písm.c)SSPopatrenímorgánuverejnejsprávysanaúčelySSProzumiesprávnyakt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
18. Podľa § 54 ods. 2 zákona o správnom konaní, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa
oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

19. Podľa § 60 zákona o správnom konaní, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie
z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.

IV.
Právne posúdenie správneho súdu

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.
a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 231 SSP, posudzujúc
správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) na základe skutkového
stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SSP), preskúmal zákonnosť napadnutého
opatrenia žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru,

že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia
podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP.
21. Správny súd v tejto právnej veci identifikoval ako predmet sporu skutočnosť, či došlo k porušeniu
zákona pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia žalobcovi, a teda, či odvolanie žalobcu bolo
skutočne podané oneskorene, tak ako je to uvedené v napadnutom opatrení.

22. Tak ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného, ako aj zo zhodných tvrdení žalobcu
a žalovaného, prvostupňové rozhodnutie bolo doručované splnomocnenému zástupcovi žalobcu,
na základe plnomocenstva predloženého žalovanému zo dňa 31.07.2024, na základe ktorého bol
splnomocnený zástupca, okrem iného, oprávnený preberať peňažné i nepeňažné poštové zásielky,
doporučené listové zásielky adresované žalobcovi, zásielky do vlastných rúk, ako aj iné zásielky na

finančné prostriedky doručované šekmi poštou.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené plnomocenstvo nebolo vo vzťahu k žalovanému ešte pred
doručovaním prvostupňového rozhodnutia zo strany žalobcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu
vypovedané, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď prvostupňové rozhodnutie doručoval práve
splnomocnenému zástupcovi žalobcu.

24. Vzhľadom na to, že zásielky adresované splnomocnenému zástupcovi žalobcu boli z jeho strany
opakovane preberané, nie je možné od žalovaného spravodlivo očakávať, že by mal mať akúkoľvek
pochybnosť o platnosti udeleného plnomocenstva, navyše v situácii, keď si samotný žalobca uvádzal
v písomnom styku so žalovaným rovnakú korešpondenčnú adresu, aká je uvedená na udelenom
plnomocenstve.

25. Skutočnosť, že sa prvostupňové rozhodnutie dostalo do dispozičnej sféry žalobcu až 30.01.2025,
teda po viac ako 3 mesiacoch od jeho doručenia splnomocnenému zástupcovi žalobcu zo
dňa 24.10.2024, nemožno vyčítať žalovanému. Žalovaný si svoju zákonnú povinnosť splnil
odoslaním prvostupňového rozhodnutia osobe oprávnenej preberať písomnosti v mene žalobcu podľa
predloženého plnomocenstva, pričom prvostupňové rozhodnutie sa po jeho prevzatí splnomocneným

zástupcom dňa 24.10.2024 nachádzalo v jeho dispozičnej sfére.
26. Na zákonnosť postupu žalovaného pri jeho doručovaní známemu splnomocnenému zástupcovi
žalobcu nemá vplyv ani žalobcom uvedený argument o zániku udeleného plnomocenstva v dôsledku
späťvzatia žiadosti o udelenie prechodného pobytu, resp. oznámenia žalobcu, že sa nezdržiava na
území Slovenskej republiky. Z obsahu udeleného plnomocenstva totiž jednoznačne vyplýva, že sa

jedná o všeobecné plnomocenstvo, ktoré nie je výlučne naviazané na konanie o udelenie prechodného
pobytu žalobcovi a jeho účelom je (okrem iného) preberanie akýchkoľvek písomností v mene žalobcu.
Zastavenie konania o udelení prechodného pobytu teda nemá na platnosť udeleného plnomocenstva
žiadny vplyv. Rovnaká argumentácia platí aj vo vzťahu k oznámeniu o tom, že žalobca sa nezdržiava na
území Slovenskej republiky. Takéto oznámenie bez ďalšieho nemá vplyv na platnosť predtým udeleného

plnomocenstva na preberanie písomností v mene žalobcu, skôr naopak, opustenie územia Slovenskej
republiky zo strany žalobcu samotné udelenie plnomocenstva na preberanie písomností v jeho mene
odôvodňuje.27. Ak teda žalovaný prvostupňové rozhodnutie doručoval na známu adresu splnomocneného zástupcu
žalobcu, a ten prvostupňové rozhodnutie prevzal, k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania voči tomuto
rozhodnutiu nedošlo v dôsledku nezákonného procesného postupu žalovaného, tak ako to tvrdí žalobca

v podanej žalobe.
28. Správny súd mal za preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručené dňa 24.10.2024, 15 dňová lehota na podanie odvolania podľa ustanovenia § 54
ods. 2 zákona o správnom konaní teda začala plynúť 25.10.2024 a v dôsledku jej márneho uplynutia
sa prvostupňové rozhodnutie stalo právoplatným dňa 08.11.2024. Žalobca podal svoje odvolanie proti

prvostupňovému rozhodnutiu až 21.02.2025, teda až po uplynutí 15 dňovej lehoty na jeho podanie podľa
ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o správnom konaní. Na základe uvedeného správny súd konštatuje,
že napadnuté opatrenie, v ktorom žalovaný konštatuje, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu bolo podané oneskorene, bolo vydané v súlade so zákonom.
29. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný v napadnutom opatrení nedostatočne
vysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a žalobcovi

len oznámil, že nezistil dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 zákona o správnom konaní, ani
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 zákona o správnom konaní,
správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku sp. zn. 8Sžo/116/2015
„Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, resp. podnet na nariadenie obnovy
konania, je podľa odvolacieho súdu potrebné posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva. Na

výkon tohto dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny nárok. Odložením podnetu
ako nedôvodného, a teda nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet smeruje, nezasahuje správny
orgán do sféry subjektívnych práv účastníka konania, tie zostávajú týmto negatívnym výsledkom
vybavenia podnetu nedotknuté. Taktiež správny akt, ktorým bolo účastníkovi konania oznámené
vybavenie tohto podnetu nie je preskúmateľný v správnom súdnictve.“ Na základe uvedeného sa teda

správny súd argumentácii žalobcu týkajúcej sa vybavenia jeho podnetu na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, resp. podnetu na nariadenie obnovy konania, v súvislosti s prieskumom
zákonnosti napadnutého opatrenia, nezaoberal, nakoľko oznámenie o vybavení predmetných podnetov
nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
30. Správny súd sa rovnako nezaoberal ani argumentáciou žalobcu týkajúcou sa prvostupňového

rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie v zmysle vyššie uvedených záverov nadobudlo právoplatnosť dňa
08.11.2024, a preto je aj toto rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu podľa ustanovenia § 7 písm.
a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy
a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

31. V zmysle vyššie uvedených záverov týkajúcich sa zákonnosti napadnutého opatrenia, správny súd
žalobu podľa § 240 SSP ako nedôvodnú zamietol.
32. Záverom správny súd dodáva, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol
zamietnutý samostatným uznesením podľa ustanovenia § 237 ods. 2 v spojení s § 188 SSP.
33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému

právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167
ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave.
Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia nadobúda
právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej
sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, (i) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, (ii) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnutérozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, (iii) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§
439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť (i) označenie

napadnutého rozhodnutia, (ii) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, (iii)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a (iv) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie

advokátaalebosaobrátiťnaCentrumprávnejpomoci(§26ods.2vspojenís§449ods.2písm.b)SSP).