Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100284
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100284.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: D&J Design s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta
5528, 984 01 Lučenec, IČO: 44 561 504, právne zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom
Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava, IČO: 50 807 471, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská
Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie
zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-05-75-2.3/P-A22, A24, A25-23 zo dňa 9.5.2023 v znení dodatku

č. 1 zo dňa 26.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný vykonal v období od 4.1.2023 do 9.5.2023 u žalobcu a na Inšpektoráte práce Banská

Bystrica podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) inšpekciu práce zameranú na
kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ktoré upravujú náležitosti pracovných zmlúv, pracovný čas,
poskytovanie mzdy, čerpanie dovolenky, zabezpečovanie stravovania a skončenie pracovného pomeru.

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bol výkon inšpekcie zameraný na kontrolu
dodržiavania povinností zamestnávateľa vo veci pravidelného a preukázateľného oboznamovania
zamestnancov z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj „BOZP“)
a zabezpečenie bezpečnostnotechnickej služby pre zamestnancov. Súčasťou výkonu inšpekcie bola
aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaným obdobím boli mesiace
07/2022-10/2022 vo vzťahu k zamestnancom A. A., B. C., a B. D. E. a vo vzťahu k zamestnancom

D. F. a G. H. posledné 3 mesiace trvania ich pracovného pomeru. V prípade zamestnancov I. C., J.
K. a L. M. bol výkon inšpekcie zameraný na kontrolu dodržiavania ustanovení Zákonníka práce, ktoré
upravujú skončenie pracovného pomeru. O výsledku inšpekcie bol vyhotovený dňa 9.5.2023 protokol č.
IBB-05-75-2.3/P-A22, A24, A25-23 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 26.5.2023 (ďalej aj ako „protokol“
alebo „protokol o výsledku inšpekcie práce“).

2. V časti „Pracovnoprávne vzťahy“ bod B) 1. – 11. protokolu boli uvedené zistené nedostatky. V bode
B) 1. žalovaný konštatoval porušenie vo vzťahu k vzniku pracovného pomeru, keď žalobca ako
zamestnávateľ nedohodol so zamestnancom G. H. (PZ zo dňa 1.6.2015) v pracovnej zmluve podstatnú
náležitosť, a to stručnú charakteristiku druhu práce, na ktorý zamestnanca prijal, čím porušil § 43 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce.

3. V bode B) 2. – 7. protokolu žalovaný konštatoval porušenie vo vzťahu k mzdovým podmienkam, keď
žalobca nedohodol so zamestnancami B. D. E. (PZ zo dňa 30.9.2010), A. A. (PZ zo dňa 31.1.2019)a B. C. (PZ zo dňa 31.1.2019) v pracovnej zmluve ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu –
výkonnostné a osobné ohodnotenie a podmienky ich poskytovania, čím porušil § 119 ods. 2 a 3
Zákonníka práce. Žalobca ďalej neposkytol zamestnancovi B. D. E. (PZ zo dňa 30.9.2010) za každú

hodinu práce vykonanej v sobotu počas kontrolovaného obdobia 07/2022 a 10/2022 a zamestnancovi
G. H. (PZ zo dňa 1.6.2015) za každú hodinu práce vykonanejv sobotu počas kontrolovaného obdobia
12/2022 popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej 1,79 Eur, čím porušil § 122a ods.
1 Zákonníka práce. Žalobca rovnako neposkytol zamestnancovi B. D. E. (PZ zo dňa 30.9.2010) za
každú hodinu nočnej práce vykonanej počas kontrolovaného obdobia 07/2022 popri dosiahnutej mzde

mzdové zvýhodnenie najmenej 1,43 Eur, čím porušil § 123 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca nevyplatil
zamestnancom B. D. E. (PZ zo dňa 30.9.2010), A. A. (PZ zo dňa 31.1.2019) a B. C. (PZ zo dňa
31.1.2019) mzdu a náhradu mzdy za mesačné obdobie 10/2022, zamestnancovi G. H. (PZ zo dňa
1.6.2015) mzdu a náhradu mzdy za mesačné obdobie 11/2022 a 12/2022 a zamestnancovi D. F. (PZ zo
dňa 6.9.2019) mzdu a náhradu mzdy za mesačné obdobie 10/2022 vo výplatnom termíne dohodnutom
so zamestnancami v pracovnej zmluve, čím porušil § 130 ods. 2 v nadväznosti na § 132 Zákonníka

práce. Žalobca tiež nevyplatil zamestnancom D. F. (PZ zo dňa 6.9.2019), I. C. (PZ zo dňa 1.6.2015) a J.
K. (PZ zo dňa 8.6.2017) pri skončení pracovného pomeru mzdu a náhradu mzdy splatnú za mesačné
obdobie 11/2022 a zamestnancom G. H. (PZ zo dňa 1.6.2015) a L. M. (PZ zo dňa 26.8.2020) pri
skončení pracovného pomeru mzdu a náhradu mzdy splatnú za mesačné obdobie 01/2023 v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru, čím porušil § 129 ods. 3

v nadväznosti na § 132 Zákonníka práce. Žalobca taktiež nevydal zamestnancovi D. F. (PZ zo dňa
6.9.2019) pri vyúčtovaní mzdy za mesiac 10/2022, zamestnancovi G. H. (PZ zo dňa 1.6.2015) pri
vyúčtovaní mzdy za mesiace 12/2022 a 01/2023 a zamestnancovi L. M. (PZ zo dňa 26.8.2020) pri
vyúčtovaní mzdy za mesiac 01/2023 doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy,
o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy

a o celkovej cene práce, čím porušil § 130 ods. 5 Zákonníka práce.

4. V bode B) 8. protokolu žalovaný konštatoval porušenie vo vzťahu k dovolenke, keď žalobca neurčil
zamestnancom B. D. E. (PZ zo dňa 30.9.2010), A. A. (PZ zo dňa 31.1.2019), B. C. (PZ zo dňa 31.1.2019)
a D. F. (PZ zo dňa 6.9.2019) v priebehu kalendárneho roka 2021 čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky, na

ktoré menovaným zamestnancom vznikol nárok v priebehu kalendárneho roka 2021 a zamestnancovi
G. H. (PZ zo dňa 1.6.2015) v priebehu kalendárnych rokov 2021 a 2022 čerpanie aspoň 4 týždňov
dovolenky, na ktoré menovanému zamestnancovi vznikol nárok v priebehu kalendárnych rokov 2021
a 2022, čím porušil § 111 ods. 1 Zákonníka práce.

5. V bode B) 9. – 11. protokolu žalovaný konštatoval porušenie vo vzťahu ku skončeniu pracovného
pomeru, keď žalobca nevydal zamestnancovi G. H. (PZ zo dňa 1.6.2015) pri skončení pracovného
pomeru potvrdenie o zamestnaní, čím porušil § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca ďalej neuviedol
v dohodách o skončení pracovného pomeru, ktoré uzatvoril so zamestnancami I. C. (PZ zo dňa
1.6.2015), J. K. (PZ zo dňa 8.6.2017) a L. M. (PZ zo dňa 26.8.2020), dôvod skončenia pracovného

pomeru – skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, čím porušil
§ 60 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca taktiež neposkytol pri skončení pracovného pomeru dohodou
z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnancovi L. M. (PZ zo dňa 26.8.2020),
ktorého pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, odstupné najmenej v sume
dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, a zamestnancom I. C. (PZ zo dňa 1.6.2015) a J.

K. (PZ zo dňa 8.6.2017), ktorých pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
odstupné najmenej v sume trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku, čím porušil § 76 ods. 2
písm. b) a c) Zákonníka práce.

6. V protokole bolo žalobcovi v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce

uložené opatrenie odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch č. 3., 4., 9., 10. a 11. protokolu
najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce. Žalobcovi bola zároveň v súlade s
ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov uvedených v bodoch č. 1 až 11. protokolu a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce
písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin

(body č. 1 až 11. protokolu) a o odstránení nedostatkov (body č. 3., 4., 9., 10. a 11. protokolu), vrátane
dokladov, ktorými preukáže odstránenie nedostatkov, do 35 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie.7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného
protokolu v spojení s dodatkom č. 1 a jeho zrušenia z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm.
e) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“). Žalobca namietal

správnosť výrokov 7., 9., 10. a 11. protokolu. Úvodom poukázal na skutkový stav a popísal žalovaným
zistené a následne v protokole vytýkané nedostatky. Odkázal na svoje vyjadrenia k protokolu o výsledku
inšpekcie práce, konkrétne k výrokom 7., 9., 10. a 11. a tieto zopakoval. Namietal, že procesným
postupom inšpektora práce pri vyhotovovaní protokolu bol žalobca dotknutý na svojich právach, pričom
dôsledky tohto porušenia sa môžu premietnuť do nezákonnosti konania – rozhodnutia žalovaného.

Žalobca ďalej poukázal na dodatok č. 1 k protokolu vypracovaný žalovaným dňa 26.5.2023 a na tvrdenia
žalovaného v ňom uvedené. K súdnemu prieskumu protokolu o výsledku inšpekcie citoval ust. § 13 ods.
2, § 14 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 4 písm. b) zákona o inšpekcii práce a tiež rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/47/2017. V rámci žalobných bodov namietal nezákonnosť
žalobou napadnutého protokolu predovšetkým z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovaným
nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne, že v konaní ktoré vydaniu napadnutého

protokolu došlo k takým vadám, ktoré majú za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Namietal,
že žalovaný vypočul 3 bývalých zamestnancov žalobcu, (I. C., J. K. a L. M.), pričom svoj zámer
vypočuť menovaných zamestnancov žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil, neoznámil mu termín
ich výsluchu a neumožnil mu byť prítomný na ich vypočutí. Žalobca tak nemal možnosť byť na
výsluchu prítomný, klásť im otázky, overovať vierohodnosť záverov, ktoré z ich výpovede vyplynuli

a procesne reagovať na závery vyplývajúce z výpovedí daných osôb. Skutočnosti, ktoré vyplynuli
z výpovede, boli nosnými pre úvahy žalovaného, na ktorých založil svoje rozhodnutie obsiahnuté
v protokole o výsledku inšpekcie práce. Argumentácia, v zmysle ktorej sa podávanie informácii zo
strany zamestnancov do zápisnice vykonáva bez prítomnosti žalobcu z dôvodu, aby zamestnanci neboli
pri podávaní informácii ovplyvňovaní žalobcom neobstojí, nakoľko sa v čase podávania informácii už

nejednalo o zamestnancov žalobcu, a teda odpadol žalovaným uvádzaný dôvod neupovedomenia
žalobcu o termíne vypočutia ním uvádzaných osôb. V danej súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4As/2/2005 zo dňa 20.1.2006, v zmysle ktorého
dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces obvineného z priestupku napr. vtedy, ak správny
orgán obmedzí právo osôb, ktoré čelia obvineniu z priestupku, vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov

proti sebe a dosiahnuť ich predvolanie a vypočutie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok
ako svedkov proti sebe. Žalobca ďalej namietal, že z protokolu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný
požiadal o poskytnutie informácie práve uvedené 3 osoby, ak na inom mieste žalovaný uvádza, že
žalobca skončil pracovný pomer s celkovo 32 zamestnancami. Rovnako nie je z protokolu zrejmé, či
žalovaný požiadal o podanie informácie aj ďalšie osoby a ak tieto osoby poskytli informácie, aký dopad

mali tieto na žalobou napadnutý protokol. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžo/87/2008 zo dňa 29.4.2008, v zmysle ktorého vo všetkých veciach, v ktorých sa
rozhoduje o sankcii voči účastníkovi konania musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť
domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Vyššie uvedeným konaním tak žalovaný založil vadu konania spočívajúcu v porušení práva

na obhajobu a práva na riadne dokazovanie. Táto vada sa následne prenáša do protokolu o výsledku
inšpekcie práce. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný nezohľadnil návrhy žalobcu realizované podaním
zo dňa 15.5.2023, ktorými navrhoval získanie informácii od D. F., G. H. a L. M. ohľadne doručenia
výplatných pások a tiež získanie informácii od G. H. ohľadne doručenia potvrdenia o zamestnaní.
Žalovaný sám iniciatívne získaval informácie, ktoré sú v neprospech žalobcu a tvoria podklad pre

protokol o výsledku inšpekcie práce, avšak rovnako iniciatívne nepostupoval v prípadoch, kedy boli
informácie v prospech žalobcu. Uvedené konanie žalovaného považuje žalobca za arbitrárne, pričom
táto arbitrárnosť sa premietla aj do protokolu o výsledku inšpekcie práce. Žalobca pokladá záver
žalovaného o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
vo vzťahu k zamestnancom I. C., J. K. a L. M., za predčasný. V konaní bolo potrebné skúmať skutočnú

vôľu dotknutých zamestnancov a teda, či oni samotní nemali záujem skončiť pracovný pomer, napr.
z dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Uvedeným spôsobom však žalovaný nepostupoval, takýto záver
nevyplýva z obsahu právneho spisu, čím založil vadu protokolu spočívajúcu v nedostatočnom zistení
skutkového stavu veci.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podanie informácií do zápisníc bolo vykonané
v rámci výkonu inšpekcie práce, ktorého procesný priebeh upravuje zákon o inšpekcii práce. Výkon
inšpekcie práce vrátane jeho ukončenia a vyhotovenie protokolu resp. dodatku k protokolu sa riadi
zásadne zákonom o inšpekcii práce. Výnimku z uvedeného upravuje ust. § 21 ods. 3 zákona o inšpekciipráce, kde sa na taxatívne vymenované prípady podľa citovaných ustanovení použijú všeobecné
predpisy o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Tak je tomu napríklad v prípade rozhodovania

inšpektorátu práce už ako správneho orgánu o uložení pokuty v správnom konaní, ktoré nasleduje,
resp. môže nasledovať po ukončení výkonu inšpekcie práce, kde protokol je jedným z podkladov pre
správne konanie. Takéto rozhodnutie o uložení sankcie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci, musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí
obsahovať predpísané náležitosti v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku. V protokole

o výsledku inšpekcie práce sú uvedené, resp. konštatované porušenia právnych predpisov, ktoré boli
zistenézpodkladovpredloženýchkontrolovanýmsubjektom,čiobstaranýchinšpekciouprácevpriebehu
inšpekcie práce. Protokol o výsledku inšpekcie práce nie je rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu a
na jeho vyhotovenie sa nevzťahuje Správny poriadok, ale zákon o inšpekcii práce. Žalovaný vo svojom
vyjadrení ďalej uviedol, že podanie informácií fyzickou osobou bolo inšpektorom práce realizované
formou zápisnice o podaní informácie, čo bolo uskutočnené zákonným spôsobom v súlade s ust. § 16

ods. 5 zákona o inšpekcii práce. Splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý sa dostavil na prerokovanie
protokolu, bol s týmito zápisnicami pri prerokovaní protokolu oboznámený, mal možnosť požiadať o
vyhotovenie ich fotokópií, rovnako tak mohol urobiť aj žalobca dodatočne v rámci lehoty na vyjadrenie
sa k protokolu. Inšpektor práce umožnil splnomocnenému zástupcovi vyjadriť sa k protokolu jednak pri
samotnom prerokovávaní protokolu, ako aj v rámci lehoty na písomné sa vyjadrenie k protokolu.Výkon

inšpekcie práce sa ukončil dodatkom, ktorý bol vyhotovený po posúdení písomného vyjadrenia
zamestnávateľa k obsahu protokolu. V rámci výkonu dozoru inšpektori práce postupovali zaužívaným
spôsobom v sústave inšpekcie práce pri kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Žalovaný
tiež uviedol, že inšpektor práce sa v rámci spisovania zápisníc o podaní informácie pýtal vypočutých
zamestnancov ako došlo ku skončeniu ich pracovného pomeru. Ani jeden z vypočutých zamestnancov

neuviedol, že by zamestnávateľa sám oslovil a požiadal o skončenie pracovného pomeru. Skutočnosť,
že sa jednalo o skončenie zo strany žalobcu ako zamestnávateľa podporuje aj fakt, že u žalobcu v
sledovanom období skončilo pracovnoprávny vzťah 32 zamestnancov, ktorých na ich pozíciách nikto
nenahradil – žalobca namiesto nich neprijal žiadnych nových zamestnancov. Z registra poistencov
vedeného Sociálnou poisťovňou vyplýva, že zamestnanci I. C. a L. M. neuzatvorili po skončení

pracovného pomeru so žalobcom iný pracovný pomer a zamestnanec J. K. skončil u kontrolovaného
zamestnávateľa pracovný pomer dňa 14.11.2022 a do nového zamestnania nastúpil až dňa 6.9.2023.
Tvrdenie žalobcu, že menovaní mali skončiť pracovný pomer z dôvodu získania výhodnejšieho
zamestnania sa tak javí ako účelové. Žalovaný uviedol, že inšpektor práce v rámci zápisníc o podaní
informácie nezisťoval u zamestnancov, či im zamestnávateľ poskytol výplatné pásky a potvrdenie o

zamestnaní, nakoľko zápisnice boli vyhotovené za účelom doplnenia a získania ďalších informácii vo
veci skončenia pracovného pomeru. Z praktického hľadiska ani nie je možné sa zamestnancov v rámci
spisovania zápisníc pýtať na jednotlivé porušenia povinností zamestnávateľa. Výkonom inšpekcie práce
v tomto prípade bolo zistených 11 nedostatkov. Žalobca ako zamestnávateľ v rámci výkonu inšpekcie
práce uviedol, že zamestnancom zaslal výplatné pásky prostredníctvom poštového podniku, nepredložil

o tom však žiadny doklad, napríklad fotokópiu z evidencie došlej a odoslanej pošty, alebo nejakej inej
internej agendy, ktorá sa štandardne vedie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či žalobca výplatné
pásky zaslal a či boli zaslané pri vyúčtovaní mzdy. Uvedené sa rovnako týka aj potvrdenia o zamestnaní.
V neposlednom rade má žalovaný za to, že protokol je vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii
práce a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záverom uviedol, že protokol ako správny akt

suigeneris vo všeobecnosti podlieha súdnemu prieskumu len v rozsahu uložených opatrení, pretože len
tie sa môžu dotknúť subjektívnych práv žalobcu. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn.: 24S/98/2017-75 zo dňa 12.1.2018, v zmysle ktorého môže súd vykonať dokazovanie
len na to, aby mohol dospieť k záveru, či opatrenie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo
veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a) Správneho súdneho poriadku

nie je súdom skutkovým. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že ani z jedného
žalobou uplatneného dôvodu nezákonnosti protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica o výsledku
inšpekcie práce č. IBB-05-75-2.3/P-A22, A24, A25 - 23 zo dňa 9.5.2023 a dodatku č. 1 k protokolu č.
IBB-05-75-2.3/P-A22, A24, A25 - 23 zo dňa 26.5.2023 nie je možné dospieť k záveru, že tento nie je
v súlade so zákonom, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Žalobca sa v reakcii na vyjadrenie žalovaného nestotožnil s názorom žalovaného, v zmysle ktorého
je postup pri získaní informácii potrebných na výkon inšpekcie práce upravený len zákonom o inšpekcii
práce. Poukázal na ust. § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, čl. 2. ods. 2. Ústavy SR a čl. 36 Listinyzákladných práv a slobôd. Pozornosť upriamil tiež na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.
ÚS 226/1995 zo dňa 4.7.1996 a sp. zn. PL. ÚS 21/04 zo dňa 26.4.2025. Žalobca sa rovnako nestotožnil
s tvrdením žalovaného, že vyjadrenie žalobcu v čase až po podaní informácie fyzickou osobou, mohlo

ovplyvniť rozhodnutie žalovaného vo veci samej a pridržal sa názoru, že uvedené nezodpovedá právu
na spravodlivý proces. Tiež namietal, že skutočnosť, že žalovaný disponoval výpisom zo Sociálnej
poisťovne, ktorým preukazuje ďalšie zamestnanie fyzických osôb, ktoré podali informácie potrebné na
výkon inšpekcie práce (I. C., L. M. a J. K.) vôbec nevyplývajú z administratívneho spisu. Aj z uvedeného
považoval za zrejmé, že vyjadrenie žalobcu k podaniu informácii nemohlo reálne ovplyvniť rozhodnutie

žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného je rovnako zrejmé, že tento ich pred poskytnutím informácie
informoval o samotnej možnosti získania odstupného pri skončení pracovného pomeru. Zotrval na
svojom tvrdení, že žalovaný nepristupoval rovnakým spôsobom k získavaniu informácii v prospech
žalobcu ako v jeho neprospech. Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný vyberal fyzické
osoby za účelom poskytnutia informácii z okruhu možných fyzických osôb. Skutočnosť, že žalovaný
oslovil viacerých, vyplynula až v konaní o správnej žalobe. Dodal, že z obsahu administratívneho spisu

vyplynulo, že podanie informácie zo strany L. M. a I. C. prebehlo v rovnakom čase, t. j. 6.4.2023 o 10:00
hod., a preto takto získaný dôkazný prostriedok nie je v súlade s postupom podľa Správneho poriadku
a uvedené porušenie má za následok nesprávnosť celého rozhodnutia žalovaného.

10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojich skorších vyjadreniach k správnej žalobe.

Uviedol,žezákonoinšpekciipráceumožňujezískavaťpodkladyprerozhodnutiesprávnehoorgánu ešte
predsamotnýmzačatímsprávnehokonania.Správnyorgánpostupujevsúladesust.§12ods.1písm.a)
až f) zákona o inšpekcii práce, keď inšpektor práce požaduje informácie a vysvetlenie. Takéto dôkazné
prostriedky nemožno považovať za získané v rozpore so zákonom. Do registra Sociálnej poisťovne
žalovaný nahliadol z dôvodu vysporiadania sa s námietkami žalobcu vo vzťahu k skončeniu pracovného

pomeru z dôvodu žalobcom tvrdenej možnosti skončenia pracovného pomeru kvôli existencii ponuky
výhodnejšieho zamestnania. Väčšina námietok žalobcu bola pritom uplatnená až po ukončení výkonu
inšpekcie práce – v samotnej žalobe. K procesu kontaktovania osôb žalovaný uviedol, že inšpektor
práce požiadal telefonicky o súčinnosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, v rámci ktorého
žiadal poskytnutie všetkých telefonických kontaktov osôb, s ktorými bol ukončený pracovnoprávny vzťah

a následne tieto kontaktoval. Inšpektor práce spísal zápisnice o podaní informácií so všetkými osobami,
ktoré sa dostavili na im oznámené miesto (Úrad práce a sociálnych vecí Lučenec) a v im oznámenom
čase (10:00 hod.) a boli ochotné vypovedať. Z uvedeného dôvodu sa v zápisniciach o podaní informácií
osobamiI.C.aL.M.nachádzarovnakýčasovýúdaj:10:00hod.Zápisnicevšakbolispisovanépriebežne
za sebou, po poradí ako osoby vstupovali do miestnosti, pričom uvedenie rovnakého času teda znamená

zrejmúnesprávnosťvrámcivedeniaadministratívyspisu,nemajúcuvplyvnaskutočnostivnichuvedené.
Inšpektorpráceneuvádzalzistenéporušenievovzťahukuvšetkým32zamestnancom,ktorýchpracovný
pomer skončil, ale len k zamestnancom, ktorí sú uvedení v jednotlivých bodoch protokolu.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
je neprípustná.

17. Podľa 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a

podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

18. Podľa 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, a pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k
bezprostrednémuavážnemuohrozeniuživotaazdraviainšpektorapráce,môžeinšpektorprácevykonať
inšpekciu len za účasti príslušného zodpovedného zamestnanca.

19. Podľa 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce,v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) a povinnosť
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin,
b) predložiť príslušnému inšpektorátu práce informáciu o splnení opatrení na odstránenie zistených

porušení predpisov a ich príčin.

20. Správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že inšpektor práce žalobcovi
v protokole v znení dodatku č. 1 nariadil v časti OPATRENIA podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona
o inšpekcii práce odstrániť zistené nedostatky uvedené v časti Zistené nedostatky v bodoch č. 3., 4.,

9., 10. a 11. protokolu v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie, pričom tieto
boli špecifikované tak, že:

Bod 3.: Žalobca neposkytol zamestnancovi B. D. E. (PZ zo dňa 30.9.2010) za každú hodinu práce
vykonanej v sobotu počas kontrolovaného obdobia 07/2022 a 10/2022 a zamestnancovi G. H. (PZ zo

dňa 1.6.2015) za každú hodinu práce vykonanej v sobotu počas kontrolovaného obdobia 12/2022 popri
dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej 1,79 Eur, čím porušil § 122a ods. 1 Zákonníka práce.
Zamestnanec B. D. E. vykonal v mesiaci 07/2022 prácu v sobotu (dňa 16.7.2022) v rozsahu 7,75 hodiny
a žalobca mu poskytol mzdové zvýhodnenie len za 7,5 hodiny a v mesiaci 10/2022 prácu v sobotu
(dňa 22.10.2022) v rozsahu 4 hodiny, za ktoré žalobca zamestnancovi mzdové zvýhodnenie neposkytol

vôbec. Zamestnanec G. H. vykonal v mesiaci 12/2022 prácu v sobotu (dňa 17.12.2022) v rozsahu 5,25
hodiny, za ktoré žalobca zamestnancovi neposkytol mzdové zvýhodnenie vôbec.

Bod. 4.: Žalobca neposkytol zamestnancovi B. D. E. (PZ zo dňa 30.9.2010) za každú hodinu nočnej
práce vykonanej počas kontrolovaného obdobia 07/2022 popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie

najmenej 1,43 Eur, čím porušil § 123 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec B. D. E. vykonal v mesiaci
07/2022 prácu v noci v rozsahu 5 hodín a zamestnávateľ mu poskytol mzdové zvýhodnenie len za 4,75
hodiny.

Bod. 9.: Žalobca nevydal zamestnancovi G. H. (PZ zo dňa 1.6.2015) pri skončení pracovného pomeru

potvrdenie o zamestnaní, čím porušil § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ k výkonu inšpekcie
práce nepredložil doklad o jeho vydaní zamestnancovi.

Bod. 10.: Žalobca neuviedol v dohodách o skončení pracovného pomeru, ktoré uzatvoril so
zamestnancami I. C. (PZ zo dňa 1.6.2015), J. K. (PZ zo dňa 8.6.2017) a L. M. (PZ zo dňa 26.8.2020),

dôvod skončenia pracovného pomeru – skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, čím porušil § 60 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ dňa 25.10.2022 prijal
rozhodnutie o organizačnej zmene, podľa ktorého sa z dôvodu poklesu objednávok a ukončenia
spolupráce s francúzskym odberateľom BUT INTERNATIONAL a z dôvodu nerozbehnutia internetového
obchodu zrušuje pracovná pozícia administratívny pracovník v logistike a projektový manažér na

internetový predaj. Uvedená zmena sa týkala dvoch zamestnancov, s ktorými mal zamestnávateľ
skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okrem týchto
zamestnancov zamestnávateľ skončil počas obdobia 10/2022- 02/2023 pracovný pomer aj s ďalšími
32 zamestnancami, ktorí vykonávali pre zamestnávateľa prácu hlavne na pracovnom mieste pomocnýrobotník vo výrobe, dohodou o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu a na základe
žiadosti zamestnancov. Inšpektor práce požiadal zamestnávateľa o vyjadrenie, aký dopad mal pokles
objednávok a ukončenie spolupráce s francúzskym odberateľom BUT INTERNATIONAL na zníženie

počtu ostatných pracovných mieste, okrem pracovných miest administratívny pracovník v logistike
a projektový manažér, ktorých sa organizačná zmena týkala, ako aj o vysvetlenie situácie ohľadom
skončenia pracovného pomeru takéhoto počtu zamestnancov. Zamestnávateľ v danej veci poskytol
nasledovné vyjadrenie (uvedené na č.l. 9 protokolu). Inšpektor práce sa za účelom preverenia
uvedených skutočností ako aj na základe toho, že zamestnávateľ neprijal do pracovnoprávneho vzťahu

v sledovanom období žiadneho zamestnanca ako náhradu za zamestnancov, ktorí mali podľa vyjadrenia
zamestnávateľa na základe vlastnej žiadosti skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom, skontaktoval
s niektorými bývalými zamestnancami zamestnávateľa. Inšpektor práce spísal zápisnice o podaní
informácie s fyzickými osobami J. K., I. C. a L. M., podľa ktorých ku skončeniu ich pracovného
pomeru došlo z iniciatívy zamestnávateľa. Dôvodom skončenia pracovného pomeru mal byť nedostatok
práce pre zamestnancov a podľa vyjadrenia menovaných zamestnancov mal zamestnávateľ už vopred

– pred oslovením zamestnancov za účelom skončenia pracovného pomeru pripravené podklady ku
skončeniu pracovného pomeru vrátane žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zo strany
zamestnancov.

Bod. 11.: Žalobca neposkytol pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu podľa § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce zamestnancovi L. M. (PZ zo dňa 26.8.2020), ktorého pracovný pomer trval
najmenej dva roky a menej ako päť rokov, odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku, a zamestnancom I. C. (PZ zo dňa 1.6.2015) a J. K. (PZ zo dňa 8.6.2017),
ktorých pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, odstupné najmenej v sume
trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku, čím porušil § 76 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce.

21. Zároveň mu podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na
odstráneniezistenýchporušenípredpisovuvedenýchvbodochč.1ažč.11aichpríčinadoručiťpísomnú
správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin (body č.
1. až 11. protokolu) a o odstránení nedostatkov (body č. 3., 4., 9., 10., 11.) vrátane dokladov, ktorými

preukáže odstránenie nedostatkov do 35 dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce. Na základe
vyjadrenia sťažovateľa k protokolu inšpektor práce vyhotovil dodatok č. 1, v ktorom skonštatoval, že
žalobca vo svojom stanovisku nepreukázal nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu obsahu
protokolu.
22.Správny súd(užzhľadiskaotázkysplneniaprocesnýchpredpokladovvecnéhoprieskumuprotokolu)

považoval za podstatné predovšetkým posúdiť, či žalobou napadnutý protokol z inšpekcie práce v znení
jeho dodatku možno považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu a teda či ide o taký akt, ktorý
by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. V
tejto súvislosti preto bolo potrebné vyhodnotiť povahu opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b)
zákona o inšpekcii práce. Predmetnou problematikou sa zaoberal i Veľký senát Najvyššieho správneho

súdu slovenskej republiky (ďalej len ,,Veľký senát“), ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022
zo dňa 4.12.2023, uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by
sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo
vykonateľnosť.Inšpektorprácenemánapresadenietýchtoopatrenížiadneprostriedkybezprostredného
donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zákona uvedie

zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12
ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Hoci na nesplnenie
uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, základným
predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2
písm. b) cit. zákona uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho

predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne
formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré
kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.
Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce

vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú
akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle §
3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce uvedené v
protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistenénedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru Veľkého senátu nie
je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe §

7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej
veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré
takýto zásah predstavujú.

23. Okrem uvedeného Veľký senát dal vo vyššie označenom rozhodnutí do pozornosti, že môže ísť

napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii
práce v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku,
pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o
situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi
konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym
zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. V rozsudku sp. zn. 6Sžk/14/2020 pritom

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k tejto otázke doplnil, že by mohlo ísť o situácie, kedy
nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym
zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky)
alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by
bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt.

24. V predmetnej veci žalobca v rámci jednotlivých žalobných bodov takýmito účinkami uloženými
opatreniami výslovne neargumentoval, no v bode IV. žaloby viažucom sa k otázke súdneho prieskumu
protokolu poukázal na príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/47/2017. Vlastnú argumentáciu v tomto smere nepredostrel/

nerozvíjal, pričom podstata žalobných bodov vo vzťahu k protokolu bola sústredená smerom k
nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci žalovaným, ako i ďalších vád v konaní, ktoré mali
mať dopad na zákonnosť protokolu. Správny súd poukazuje na to, že už v predošlej judikatúre
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, resp. i Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikybolvsúvislostisotázkouprieskumuprotokoluzinšpekcieprácepomeredostatočne

azrozumiteľnevymedzenýpredmetjehosúdnehoprieskumu,keďmožnosťjehoprieskumubolazúžená,
resp. sa vzťahovala len na časť Opatrenia. Smerodajným bol predpoklad, aby protokol obsahoval
autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. (pozri napr. rozsudok sp. zn.
8Sžk/6/2016, sp. zn. 1Sžk/54/2020, sp. zn. 1Sžk/11/2021). Pokiaľ opatrenia neobsahujú vynútiteľné
uloženie konkrétnej povinnosti kontrolovanému subjektu a teda ich nemožno preskúmať, potom

nemožno preskúmať ani zistené nedostatky uvedené v protokole, ktoré sa majú takto odstrániť. Teda
nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone
inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne
preukázané.

25. Vo vzťahu k opatreniu nariadenému podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce
správny súd poukazuje na to, že z jeho obsahu je zrejmé, že opatrenie, ktoré nadväzuje na zistené
nedostatky (neposkytnutie časti mzdových nárokov, neposkytnutie odstupného, nevydanie potvrdenia
o zamestnaní, neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohodách o skončení pracovného
pomeru), je formulované všeobecne a explicitne z neho nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré

má žalobca plniť, prípadne ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2
zákonaoinšpekciipráce.Idetakoopatrenie,nazákladektoréhoježalobcapovinnýodstrániťnedostatky
identifikované v časti Zistené nedostatky v bodoch 3., 4., 9., 10., 11. protokolu v znení dodatku č.1,
spočívajúce v už vyššie popísanom porušení konkrétnych pracovnoprávnych predpisov. Pokiaľ sa
týka znenia predmetného opatrenia, toto je formulované všeobecne a to bez toho, aby konkrétne,

či bližšie precizovalo/špecifikovalo spôsob, akým má dôjsť k odstráneniu zistených nedostatkov, čim
úplne korešponduje zo znením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Inými slovami, je v
ňom uvedená len povinnosť bližšie neurčeným spôsobom odstrániť nedostatky zistené v bodoch 3.,
4., 9., 10. a 11. V danej veci nešlo ani o prípad prekročenia oprávnenia, ktoré vyplýva žalovanému
z uvedeného ustanovenia zákona o inšpekcii práce, keď ním nariadené opatrenie neobsahuje napr.

explicitnú povinnosť vyplatiť dotknutým zamestnancom peňažné plnenie v stanovej výške (dostatočne
určitej, resp. určiteľnej), ako tomu bolo vo veciach sp. zn. 6Ssk/142/2023 a sp. zn. 6Ssk/13/2023. Forma
vysporiadania, resp. náprava ďalších zistených nedostatkov bola ponechaná na žalobcovi. Samotný
proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy,nie je predmetom súdneho prieskumu protokolu, že má odstrániť len tie nedostatky, ktoré sa uňho aj
skutočne vyskytli.

26. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobcovi bolo v protokole nariadené
opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorého nevyplýva konkrétna povinnosť,
ktorú má plniť alebo ktorá by svojim obsahom predstavovala iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona.
Preto takto formulované opatrenie nemôže priamo zasahovať do subjektívnych práv, povinností alebo
právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je

preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ sa týka posúdenia povahy protokolu z
inšpekcie práce, v posudzovanom prípade protokol, vrátane tam uvedených opatrení, je len jedným z
podkladov, z ktorých môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona
o inšpekcii práce, a ako taký nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv,
povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. Rovnaký charakter má aj uložená povinnosť
podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona o inšpekcii práce, pretože ide o všeobecnú povinnosť na

prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o procesnú povinnosť
doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je
ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Aké konkrétne preventívne opatrenia zamestnávateľ prijme za
účelom splnenia tejto povinnosti, je výlučne na jeho úvahe. Preto takto formulované povinnosti nemôžu
priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1

písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.

27. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie Veľkého senátu, preskúmaním
žalobných bodov v kontexte zásahu do práv, povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného,
dospel k záveru, že napadnutý protokol žalovaného v znení jeho dodatku nie je spôsobilý zasiahnuť do

právneho postavenia kontrolovaného subjektu, jeho preskúmanie je tak vylúčené s poukazom na § 7
písm. e) SSP, a preto žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne neboli zistené dôvody pre postup

podľa § 171 ods. 1 SSP.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Banskej Bystrici prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Banskej Bystrici (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby

bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.