Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 84Cb/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324205442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1324205442.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: advokátska kancelária Nedelka Kubáč advokáti s.r.o., so
sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 731 proti žalovanému: DIGI SLOVAKIA, s.r.o.,
so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722, o zdržanie sa nekalosúťažného konania,
rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou o zdržanie sa nekalosúťažného konania podľa § 53 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“) a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným
súdu dňa 29.06.2024 domáhal voči žalovanému nariadenia nasledovného neodkladného opatrenia
podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP): „Žalovaný je

povinný do troch dní od doručenia tohto uznesenia zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v
sprístupňovaníaretransmisiinasledovnýchtelevíznychkanálovnaúzemíSlovenskejrepubliky:1.Prima
KRIMI; 2. Prima LOVE; 3. ČT :D/Art; a zdržať sa ich akéhokoľvek ďalšieho ponúkania alebo distribúcie
na území Slovenskej republiky.“

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil opisom nasledovných

rozhodujúcich skutočností. Žalobca na území SR poskytuje komplexné telekomunikačné služby a
podniká ako mobilný operátor. Významnou zložkou podnikania žalobcu je poskytovanie retransmisie a
sprístupňovanie televíznych programov prostredníctvom internetového prenosu, ktoré žalobca ponúka
koncovým užívateľom (spotrebiteľom) na základe zmlúv o poskytovaní služby retransmisie v rámci
jednotlivých programových balíčkov produktu Orange TV. Žalobca takýmto spôsobom poskytuje
retransmisiupribližne200televíznychkanálovdomácichazahraničnýchvysielateľovvrátaneprístupudo

archívu týchto programových služieb. Retransmisiu týchto televíznych kanálov poskytuje žalobca vždy
na základe zmlúv uzatvorených s vysielateľmi predmetného televízneho (audiovizuálneho) vysielania,
ktorých obsahom je okrem iného vždy aj vysporiadanie autorských práv a práv s autorským právom
súvisiacich k šírenému vysielania a udelenie zodpovedajúceho súhlasu zo strany vysielateľov resp.
iných majiteľov práv k vysielaniu a retransmisii týchto televíznych kanálov. Predmetom podnikania
žalovaného je okrem iného vysielanie televíznej programovej služby, poskytovanie elektronických

komunikačných sietí a rovnako retransmisia televíznych kanálov domácich a zahraničných vysielateľov,
ktoré žalovaný ponúka na území SR. Pokiaľ ide o retransmisiu, žalovaný ponúka viac ako 100
domácich a zahraničných televíznych kanálov prostredníctvom svojej internetovej televízie a viac ako
140 programov prostredníctvom svojej káblovej a satelitnej televízie. Súčasťou programových balíčkov
ponúkaných žalovaným na území SR sú pritom aj nasledovné televízne kanály: a) Prima KRIMI, b) Prima
LOVE, c) ČT :D - ČT Art (ďalej aj ako „dotknuté TV kanály“). Vlastníkom/držiteľom vysielacích práv k

dotknutým TV kanálom sú:a) FTV Prima, spol. s r. o., Vinohradská 3217/167, 100 00 Praha 10, Česká republika, IČO: 48115908
(„FTV Prima“) a
b) Česká televize, Kavčí hory, 140 70 Praha 4, Česká republika, zriadená zákonom č. 483/1991 Sb., o

České televizi, IČO: 00027383 („ČT“), (ďalej aj ako „držitelia výhradných práv“).

3. Z tvrdení FTV Prima a ČT pritom vyplýva, že v súčasnosti pre územie Slovenskej republiky
nie je možné na retransmisiu/distribúciu dotknutých TV kanálov udeliť adekvátne licenčné práva.
Žalovaný tak retransmisiu dotknutých TV kanálov na území SR poskytuje zjavne bez akéhokoľvek

právneho základu spočívajúceho vo vysporiadaní autorských, resp. s nimi súvisiacich práv, s držiteľmi
týchto práv a teda v rozpore so zákonom. Za účelom odstránenia tohto protiprávneho stavu zaslal
žalobca dňa 24.07.2023 žalovanému predžalobnú výzvu, kde žalovaného na jeho protiprávne konanie
upozornil a vyzval ho k okamžitému zdržaniu sa distribúcie a retransmisie dotknutých TV kanálov na
území Slovenskej republiky. Na predmetnú predžalobnú výzvu žalovaný neodpovedal a ani nijakým
iným spôsobom nereagoval. Širšia ponuka TV kanálov poskytovaných žalovaným zvyšuje atraktivitu

produktových balíčkov, za ktoré od koncových zákazníkov (spotrebiteľov) prijíma žalovaný zmluvnú
odmenu. Svojím protiprávnym konaním tak žalovaný získava neoprávnenú konkurenčnú výhodu oproti
všetkým súťažiteľom, vrátane žalobcu, ktorí výhradné práva držiteľov výhradných práv rešpektujú.
Ak by totiž žalobca, alebo iní súťažitelia žalovaného, ktorí rešpektujú výhradné majetkové práva
držiteľov výhradných práv, chceli rozšíriť svoje produktové balíčky o dotknuté TV kanály, a efektívne

tak konkurovať žalovanému šírkou svojej ponuky TV kanálov, museli by s držiteľmi výhradných práv
uzatvoriťadekvátnelicenčnézmluvyadržiteľomvýhradnýchprávuhrádzaťdojednanúzmluvnúodmenu.

4. Protiprávnosť konania žalovaného má podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný protiprávne
ponúka dotknuté TV kanály ako súčasť svojich produktových balíčkov a tak získava neoprávnenú

konkurenčnú výhodu oproti žalobcovi, ako aj ostatným súťažiteľom, ktorí na rozdiel od žalovaného
dodržiavajú autorské právo. Žalobca a ostatní právo rešpektujúci súťažitelia by tak za účelom vyrovnania
atraktívnosti programových balíčkov nimi ponúkaného TV vysielania voči žalovanému museli vynaložiť
dodatočné náklady na získanie licencie na retransmisiu, resp. distribúciu dotknutých TV kanálov od
držiteľov výhradných práv. Protiprávne konanie tak žalovanému umožňuje resp. je spôsobilé umožniť

súťažnú výhodu v podobe finančných ziskov, ktoré by inak nemohol dosiahnuť. Uvedené zisky spočívajú
v získavaní zákazníkov, ktorí by si programové balíčky od žalovaného nepredplatili, resp. by predplatné
týchto balíčkov nepredĺžili či zrušili, ak by tieto balíčky neobsahovali aj dotknuté TV kanály. Žalovaný sa
tým podľa žalobcu dopúšťa nekalej súťaže podľa generálnej klauzuly obsiahnutej v § 44 OBZ.

5. Žalobca vo svojom návrhu ďalej poukazuje na naplnenie všetkých troch podmienok generálnej
klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 OBZ. Prvá podmienka konania v hospodárskej súťaži sa v
judikatúre vykladá široko a odvodzuje sa od vymedzenia tzv. súťažného vzťahu. Súťažiteľmi sú tak
všetky subjekty, medzi ktorými dôjde na základe objektívnej povahy ich výrobkov či služieb, alebo na
základe ich konania, k hospodárskemu stretu záujmov. V predmetnej veci pritom k takémuto stretu

dochádza, pretože žalovaný protiprávne ponúka dotknuté TV kanály s cieľom zvýšiť svoje predaje,
čím zasahuje nielen do výhradných práv držiteľov výhradných práv, ale aj získava neoprávnenú
konkurenčnú výhodu oproti svojim konkurentom, vrátane žalobcu. Súťažný zámer žalovaného je pritom
nesporný, pretože ponúkaním dotknutých TV kanálov v rámci svojich produktových balíčkov, ktoré
môžu na území SR ponúkať výhradne držitelia výhradných práv resp. nimi licencované osoby, zvyšuje

žalovaný svoje vlastné tržby. Ako žalobca, tak žalovaný ponúkajú koncovým zákazníkom veľmi podobné
až totožné produkty, konkrétne balíčky TV kanálov prostredníctvom internetovej resp. káblovej TV,
pričom obaja súťažia o rovnakého koncového spotrebiteľa. Z uvedeného je tak zjavné, že medzi
žalobcom a žalovaným dochádza k hospodárskemu stretu záujmov a žalovaný tak koná so žalobcom v
hospodárskejsúťažiavzhľadomnacharakterponúkanýchproduktovsúžalobcaažalovanýkonkurentmi

na relevantnom trhu v SR. Je preto podľa žalobcu možné zhrnúť, že v danej veci jednoznačne
existuje súťažný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže si vzájomne konkurujú poskytovaním
retransmisie televíznych kanálov/programových služieb v rámci produktových balíčkov ponúkaných
koncovým zákazníkom (spotrebiteľom).

6. Druhou podmienkou generálnej klauzuly nekalej súťaže je existencia rozporu konania s dobrými
mravmi súťaže. Právo na konanie v hospodárskej súťaži kladie prirodzene vyššie nároky, než sú
kladené na bežné konanie subjektov mimo hospodárskeho styku. Medzi základné predpoklady patrí
celkom určite aj rešpekt k dodržiavaniu právnych predpisov. Z pohľadu práva nekalej súťaže sa tedaza protiprávne (v rozpore s dobrými mravmi) považuje aj také konanie, ktorého dôsledkom je porušenie
právnych predpisov verejného, či súkromného práva. V tejto súvislosti ide o tzv. sudcovské skutkové
podstaty porušenia práva nekalej súťaže, ku ktorým patrí aj porušenie noriem súkromného práva so

súťažným dopadom, vrátane porušenia práv k autorskému dielu a práv súvisiacich s autorským právom.
Žalovaný sprístupňuje a ponúka dotknuté TV kanály v rámci svojich produktových balíčkov v rozpore
s § 125 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon bez toho, aby mal akýmkoľvek spôsobom
vysporiadané práva k ich retransmisii voči držiteľom výhradných práv. Žalovaný tak svojim protiprávnym
konaním nastavuje pomýlený štandard, podľa ktorého by malo byť v súlade s dobrými mravmi konanie

v rozpore s právnymi predpismi za účelom získania súkromného hospodárskeho prospechu. Konanie
žalovaného navyše nie je v žiadnom prípade ani poctivé či slušné. Žalovaný si je pritom minimálne
spornostisvojhokonaniadobrevedomý,atonielensohľadomnadoručenúpredžalobnúvýzvuzostrany
žalobcu, v ktorej ho žalobca informoval o protiprávnej povahe a dopadoch jeho konania, a ktorú žalovaný
ignoroval, ale aj s ohľadom na vlastné verejné reakcie na webových stránkach, keď sa o dotknutých TV
kanáloch vyjadruje spôsobom, že ich ďalšie sprístupňovanie aj s ohľadom na možné práve otázky svojim

zákazníkom „negarantuje“. Alibistickým postojom v otázke sprístupňovania dotknutých TV kanálov
má pritom žalovaný sledovať primárne svoj vlastný prospech a jeho konanie bezpochyby významne
poškodzuje nielen žalobcu, ale aj ďalších súťažiteľov dodržiavajúcich autorskoprávne, či iné právne
predpisy. Takýto postoj svedčí podľa žalobcu o ľahostajnosti a konaní v zlej viere zo strany žalovaného.
Podľa názoru žalobcu je jednoznačné, že porušenie dobrých mravov súťaže napĺňa konanie, kedy

subjekt ponúka produkt, na ktorého predaj nemá oprávnenie, oproti subjektu, ktorý by také oprávnenie
musel získať štandardnou cestou prostredníctvom odplatného vysporiadania autorských a s nimi
súvisiacich práv s držiteľmi výhradných práv. Platí teda, že pokiaľ žalovaný ponúka dotknuté TV kanály,
ku ktorým nemá žiadne práva, dopúšťa sa konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé
privodiť inému súťažiteľovi (žalobcovi) škodu v podobe odlivu potencionálnych zákazníkov. Pre úplnosť

žalobca upozorňuje, že nie je vôbec podstatné, či žalovaný svojim konaním mal za cieľ dobré mravy
porušiť. Rozhodujúci je totiž konečný výsledok tohto konania, ktorý sa prejavil v právnej a majetkovej
sfére žalovaného. Tento záver výslovne potvrdil okrem iného aj Najvyšší súd SR, podľa ktorého „Pre
rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti

konania, ani úmysel klamať.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 364/2005 a rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/138/2000). V neposlednom rade žalobca uvádza, že konanie
žalovaného je okrem iného klamlivé tiež voči koncovým zákazníkom. Žalovaný totiž prostredníctvom
svojichproduktovýchbalíčkovcelkomúčelovoponúkaasprístupňujedotknutéTVkanály,hociktomunie
je oprávnený. Koneční zákazníci si pritom nie sú neexistencie oprávnenia k sprístupňovaniu dotknutých

TV kanálov na strane žalovaného vedomí a nakupujú tak produktové balíčky od žalovaného, ktorý ich
na slovenskom trhu neoprávnene ponúka. S ohľadom na vyššie uvedené možno podľa žalobcu zhrnúť,
že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Druhá podmienka generálnej klauzuly
tak má byť splnená.

7. Treťou podmienkou je, aby konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu. Nekalosúťažné
konanie subjektov je vo všeobecnosti posudzované ako tzv. ohrozovací delikt. Zodpovednosť rušiteľa
sa posudzuje podľa objektívneho princípu (zavinenie sa neskúma a ani sa nijako nepredpokladá).
Na vznik zodpovednosti za ujmu teda stačí už ohrozenie príslušných chránených práv. Spôsobenie
ujmy teda nie je obligatórnym znakom nekalosúťažného konania, stačí, ak ujma len hrozí, a aktívne

legitimovaný subjekt sa môže domáhať ochrany proti takémuto konaniu pomocou dostupných právnych
prostriedkov. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR podľa ktorého: „Pod dobré mravy súťaže sa
zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné
z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré
zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma

môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. októbra 2008 sp. zn. 3 Obo 147/2007). Pre kvalifikáciu konania
ako nekalosúťažného sa teda podľa ustálenej judikatúry „vyžaduje pouhá způsobilost přivodit újmu
soutěžitelům nebo spotřebitelům, není tedy nutný sám vznik újmy“ (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 32 Cdo 139/2008 zo dňa 29.04.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5 Obo/138/2000). Konanie žalovaného, ktorý aktívne ponúka a sprístupňuje dotknuté TV kanály v
rámci svojej ponuky produktových balíčkov pre svoju internetovú a káblovú TV, žalovanému poskytuje
neoprávnenú konkurenčnú výhodu, keďže neoprávnene a bezplatne využíva cudzie vysielanie na
rozšírenie a teda zatraktívnenie vlastnej produktovej ponuky. Takéto konanie žalovanému umožňujezískavať neodôvodnenú výhodu, za ktorú by žalobca, či akýkoľvek iný súťažiteľ musel platiť adekvátnu
licenčnú odmenu. Z uvedeného je zrejmé, že takéto protiprávne konanie žalovaného je spôsobilé
žalobcovi spôsobiť ujmu spočívajúcu v strate obchodných príležitostí predať vlastné produktové balíčky

pre internetovú resp. káblovú TV a s ňou spojenú ujmu vo forme ušlého zisku. Žalobca pritom v
súlade so starostlivosťou riadneho hospodára a svojimi zákonnými povinnosťami investoval vysoké
finančné náklady na získanie výhradných práv na retransmisiu kanálov/programov, ktoré ponúka v rámci
svojich produktových balíčkov. Žalovaný naopak ponúka dotknuté TV kanály bez toho, aby musel,
tak ako žalobca, vynaložiť náklady na výhradné práva držiteľov výhradných práv. Ujma tak vzniká

žalobcovi už len týmto konaním, pretože sa ním stráca návratnosť jeho investícií, ktoré by mu poskytli v
relatívnom vyjadrení konkurenčnú výhodu oproti žalovanému, nebyť protiprávneho konania žalovaného,
ktorým si tento kompenzuje vlastnú konkurenčnú nedostatočnosť za predpokladu dodržiavania
právnych predpisov. Skutočnosť, že koncoví zákazníci sa pri voľbe produktových balíčkov jednotlivých
poskytovateľov retransmisie rozhodujú primárne na základe šírky programovej ponuky vrátane ponuky
dotknutých TV kanálov, potvrdzujú okrem iného aj údaje žalobcu zozbierané prostredníctvom aplikácie

Q., ktorá slúži na zber spätnej väzby od koncových zákazníkov. Zo spätnej väzby zozbieranej od
konkrétnych koncových zákazníkov žalobcu je zrejmé, že dostupnosť dotknutých TV kanálov, ako
aj iných českých TV programov, je koncovými zákazníkmi (divákmi) vnímaná veľmi citlivo, a často
tvorí rozdielové kritérium, na základe ktorého sa koncoví zákazníci rozhodujú o predĺžení, či naopak
odpojení ponúkaného programového balíčku. Navyše, v roku 2023, teda potom, ako žalobca na základe

tvrdení držiteľov výhradných práv a držiteľov výhradných licencií prestal okamžite ponúkať retransmisiu
dotknutých TV kanálov vlastnej internetovej televízie, zaznamenal pokles mesačného prírastku nových
koncových zákazníkov priemerne z 1.450 za rok 2022 na 1.130, teda takmer o 30 %. Tento pokles
pritom nie je vysvetliteľný externými makroekonomickými faktormi, ani internými mikro faktormi ako
sú napr. cena ponúkaných balíčkov, o čom má svedčiť graf prírastku nových zákazníkov, ktorý tvorí

jednu z príloh podanej žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie žalovaného je
okrem toho klamlivé aj voči koncovým zákazníkom žalovaného. Žalovaný totiž prostredníctvom svojich
obchodných aktivít účelovo sprístupňuje a ponúka dotknuté TV kanály, hoci k takejto činnosti nie je
oprávnený. Výhradné právo retransmisie dotknutých TV kanálov na slovenskom trhu majú výhradne
držitelia výhradných práv resp. nimi licencované subjekty. Žalobca je tak presvedčený, že aj tretia

podmienka generálnej klauzuly je konaním žalovaného jednoznačne splnená.

8. Žalobca je presvedčený, že protiprávne konanie žalovaného, ním preukázané v tomto návrhu, si
zároveň vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, aby konaním žalovaného nedošlo
k dodatočnej a nezvrátiteľnej ujme na strane žalobcu. Žalobca si zároveň dovoľuje upozorniť, že na

základe rozhodovacej praxe súdov SR je v tomto prípade potrebné prihliadať na skutočnosť, že v
prípade, ak je v konaní osvedčené, že žalovaný sa môže dopúšťať nekalej súťaže, v zásade existuje aj
naliehavá potreba pre vydanie neodkladného opatrenia o tom, aby sa uvedeného konania zdržal (viď
napr. rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/17/2022 zo dňa 20.04.2022). Žalobca
však potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania odôvodňuje aj s poukazom na

nasledovné skutočnosti.

9. Po prvé, zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný sa voči žalobcovi naďalej
dopúšťa protiprávneho nekalosúťažného konania, ktorým žalobcu zásadným spôsobom poškodzuje, a
to napriek upozorneniam zo strany žalobcu. Každý jednotlivý deň totiž konaním žalovaného dochádza

k ovplyvňovaniu nákupného chovania zákazníkov a k ich odlivu v prospech programových služieb
protiprávne predávaným prostredníctvom predajnej stránky žalovaného na území SR. V dôsledku
toho sa potom znižujú príjmy žalobcu. Nakoľko sú predajné stránky žalovaného, ako aj jeho priame
marketingové aktivity, dostupné neobmedzenému počtu príjemcov, zvyšuje sa možný rozsah škody a
závažnosť predmetného protiprávneho konania. Žalovaný sa naopak neoprávnene obohacuje každý

deň, počas ktorého dotknuté TV kanály ponúka. Pokračovanie žalovaného v jeho protiprávnom
konaní len zvyšuje ujmu spôsobenú žalobcovi, ako aj iným poskytovateľom TV vysielania dodržujúcim
všeobecne záväzné právne predpisy a v neposlednom rade aj samotným držiteľom výhradných práv, a
prispieva tak k deformácii súťažných podmienok na trhu retransmisie TV vysielania.

10. Po druhé, neodkladná potreba úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovaným je daná aj
skutočnosťou, že odďaľovanie nápravy protiprávneho stavu by mohlo mať za následok trvalé respektíve
dlhotrvajúce (relatívne) posilnenie trhovej pozície žalovaného na úkor žalobcu a ostatných súťažiteľov
rešpektujúcich právny poriadok a jeho etablovanie na trhu ako hráča, ktorý je na základe protiprávnehokonania schopný svojim zákazníkom na trhu ponúkať širšiu ponuku produktových balíčkov. Trhová
pozícia stratená na úkor žalovaného by sa pritom žalobcovi získavala späť len náročne a s vynaložením
vysokých finančných prostriedkov investovaných do marketingu, keďže zákazníci žalovaného by si voči

nemu za daný čas vybudovali istú mieru lojality a návyku na širšiu ponuku produktových balíčkov a
pri úvahách o potenciálnej zmene poskytovateľa retransmisie by zákazníci čelili aj ďalším finančným či
obchodným bariéram, akými sú napríklad transakčné náklady na hľadanie a porovnanie nových ponúk
či ukončenie existujúcich zmluvných vzťahov so žalovaným.

11. Po tretie, čím dlhšie bude aktuálny protiprávny stav trvať, tým náročnejšie bude v budúcnosti
dosiahnuť jeho nápravu. Nedostatok disciplíny dodržiavať právne predpisy na strane žalovaného,
a nemožnosť nápravy sa domôcť zo strany žalobcu, tak budú na trhu pôsobiť ako odobrenie či
schvaľovanie protizákonnej praxe a budú k nedodržiavaniu právnych predpisov motivovať aj ostatných
súťažiteľov.

12. Po štvrté, z pohľadu právnej ochrany hospodárskej súťaže nie je principiálne tolerovateľný stav,
keď jeden, či viacero účastníkov hospodárskej súťaže, vedome porušujú či ohrozujú práva a právom
chránené záujmy ostatných súťažiteľov. Zároveň platí, že žalovanému nariadením neodkladného
opatrenia nevznikne žiadna ujma. Ako už žalobca uviedol, žalovaný neustále ponecháva dotknuté TV
kanály vo svojej ponuke a bolo by krajne nespravodlivé, pokiaľ by v takomto konaní mohol aj naďalej

pokračovať. Sám žalovaný napokon tvrdí, že ich ponúkanie v budúcnosti nemôže garantovať, aj s
ohľadom na vyporiadanie autorských resp. s nimi súvisiacich práv. V konečnom dôsledku by takéto
konanie bolo v rozpore so zásadou, že žalovaný nesmie ťažiť zo svojho nepoctivého alebo protiprávneho
činu, ani z protiprávneho stavu, nad ktorým má kontrolu. Za daných okolností nepostačuje žalobcovi
žiadna iná možnosť ochrany jeho práv, než obrátiť sa na súd s týmto návrhom na dočasnú úpravu

pomerov medzi účastníkmi. Na základe uvedeného je podľa žalobcu možné vyvodiť jednoznačný záver,
že v danom prípade sú splnené podmienky existencie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným.

13. Vo vzťahu k efektívnosti neodkladného opatrenia žalobca uvádza, že uložením navrhovanej

povinnosti žalovanému odstrániť zo svojej programovej ponuky dotknuté TV kanály možno objektívne
dosiahnuť ochranu práva žalobcu na rovné, férové a zákonné súťažné podmienky pred ťažko
napraviteľnou ujmou, ktorá by mu vznikla neoprávneným predajom dotknutých TV kanálov žalovaným.
V danom prípade navyše neprichádzajú do úvahy iné právne nástroje (ako napr. zabezpečovacie
opatrenie), ktoré by ohrozenému právu žalobcu dokázali poskytnúť dostatočne efektívnu a účinnú

právnu ochranu. Princíp efektívnosti navrhovaného neodkladného opatrenia preto žalobca považuje za
naplnený.

14. Za naplnený považuje žalobca aj princíp primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V
danom prípade ide o odstránenie dotknutých TV kanálov, ktoré tvoria len malú časť celkovej ponuky

žalovaného. Ide pritom výhradne o tie TV kanály, ktoré sú žalovaným ponúkané v rozpore s právnymi
predpismi. Svojim rozsahom tak navrhované neodkladné opatrenie nemôže byť v žiadnom prípade
považované za neprimerané resp. neprimerane zasahujúce do práv žalovaného. Žalobca tak záverom
uvádza, že potreba bezodkladnej úpravy vzájomných pomerov medzi stranami je v danom prípade
odôvodnená, pričom nariadené neodkladné opatrenie v súdom určenom rozsahu nepredstavuje ani

neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného.

15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktorú sú založené v spise, a to s
Notárskou zápisnicou osvedčujúcou právne významnú skutočnosť o vysielaní vybraných televíznych
staníc prostredníctvom televíznej služby spísanej dňa 15.05.2024 pod N 393/2024, Nz 14701/2024 s

prílohami; listina „Sdělení k Upozornění na možné nezákonné šíření vysílaní FTV PRIMA na území
Slovenskej republiky ze dne 16. února 2024“ od spoločnosti FTV Prima, spol. s r.o., so sídlom
Vinohradská 3217/167, 100 00 Praha 10, Česká republika spolu s prílohou, email zo dňa 19.04.2024,
v ktorom má obchodný manager Českej televize potvrdiť informáciu, že prevzaté vysielanie programov
ČT sport a ČT Art/Déčko nie je možné licencovať pre územie Slovenskej republiky, výzva k zdržaniu

sa protiprávneho konania, predžalobná výzva žalobcu adresovaná žalovanému zo dňa 24.07.2023,
screenshot z webovej stránky žalovaného zo dňa 10.05.2024, spätná väzba zákazníkov žalobcu cez
aplikáciu Q. a graf, žalobcom označený ako graf prírastku nových zákazníkov.16. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné

opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno (okrem iného)
strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

23. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z

ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené.

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 Civilného sporového

poriadku).

25. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností osvedčiť, že pomery medzi
stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal

taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.

26. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods.1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená,
že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.

27. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako

je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri

ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

28. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

29. Podľa § 44 ods. 1 OBZ nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž
sa zakazuje.

30. Pod pojmom „hospodárska súťaž“ sa rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej

oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Podmienkou konania
v hospodárskej súťaži v sebe zároveň implikuje súťažný vzťah medzi účastníkmi. Súťažný vzťah vzniká
medzi tými subjektmi, ktoré majú súťažný zámer a konkurujú si na trhu. Trh musí byť predmetom, časom
a priestorom vymedzený tak, aby si jednotlivé trhové ponuky konkrétnych subjektov mohli navzájom
konkurovať. Pojem „dobré mravy súťaže“ sú judikatúrou ustálené ako pravidlá a zvyklosti, ktoré sa

dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažitelia považujú
za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 29.07.1994, sp. zn. 1 Obo 180/94). Za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže je vo všeobecnosti
možné považovať také konanie, ktoré odporuje poctivému presvedčeniu profesionálov v danej oblasti
o tom, ako má byť hospodárska činnosť vykonávaná, alebo je v rozpore s tým, čo ako poctivú činnosť

vníma verejnosť. V každom jednotlivom prípade je však nevyhnutné posúdiť, či konkrétne konanie
subjektu je možné v individuálnych okolnostiach prípadu subsumovať pod porušenie dobrých mravov
súťaže. Pojem „ujma“ je tu podstatne širší ako škoda v jej klasickom ponímaní. Ujma totiž zahŕňa nielen
škodu, ale aj nemajetkové zadosťučinenie.

31. Vo vzťahu k osvedčeniu skutočností preukazujúcich, že v danom prípade sa zo strany žalovaného
jedná o nekalú súťaž, súd uvádza, že v prípade žalobcu i žalovaného pre potreby rozhodovania o
nariadení neodkladného opatrenia má za osvedčené, že sa jedná o konkurentov na relevantnom trhu,
keď žalobca i žalovaný, s ohľadom na charakter nimi ponúkaných produktov, oslovujú totožnú cieľovú
skupinu potenciálnych zákazníkov, resp. spotrebiteľov a teda existuje medzi nimi súťažný vzťah. S

ohľadom na uvedené je možné konštatovať, že správanie žalobcu i žalovaného možno posudzovať
v rámci hospodárskej súťaže a že žalobca a žalovaný sú medzi sebou v súťažnom vzťahu, teda sú
súťažiteľmi na relevantnom trhu.

32. Vo vzťahu ku skutočnosti, že konanie žalovaného, aby naplnilo skutkovú podstatu generálnej

klauzuly nekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 1 OBZ musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže,
súd uvádza, že právna náuka rozlišuje medzi pojmom dobré mravy súťaže a pojmom dobré mravy
vo všeobecnosti. Nie každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je konaním v rozpore s
dobrými mravmi súťaže. Musí ísť o také konanie, ktoré objektívne vylučuje alebo v negatívnom slova
zmysle mení funkciu hospodárskej súťaže (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

22.04.2008, sp.zn. 1 Obo/239/2006). V tomto smere žalobca tvrdí, že osvedčil skutočnosť, že žalovaný
porušuje dobré mravy súťaže tým, že koná protiprávne a porušuje autorské práva. Uvedená skutočnosť
má byť osvedčená vyjadrením FTV Prima, spol s r.o., z ktorého vyplýva, že dotknuté programy Prima
KRIMI a Prima LOVE sú určené na šírenie na území Českej republiky a preto ich licenciu na šírenie naúzemí Slovenska nesposkytuje. Vo vzťahu k programu ČT :D/Art má uvedené preukazovať predložená
emailová komunikácia, z ktorej vyplýva, že Ing. P. Q., obchodný manager v rámci Českej televízie
potvrdil, že prevzaté vysielanie programov ČT sport a ČT Art/Déčko nie je možné licencovať pre územie

Slovenskej republiky. K uvedeným tvrdeniam súd uvádza, že vo vzťahu k programom licencovaným
spoločnosťou FTV Prima, spol. s r.o. má súd žalobcom tvrdené skutočnosti za osvedčené predloženým
vyjadrením a priloženým splnomocnením, no vo vzťahu k Českej televízii nie je súdu zrejmé, kto je osoba
odosielajúca predmetný email a či je splnomocnená na poskytovanie takýchto informácii, vo vzťahu k
posúdeniu ich relevantnosti, nakoľko vo vzťahu k oprávneniu Ing. P. Q. konať v mene Českej televízie

žalobca nepredložil súdu žiadne splnomocnenie, ktoré by ho verifikovalo. V tomto smere v aktuálnom
štádiu konania súd nemá za nepochybne osvedčené, že žalovaný má konať protiprávne aj vo vzťahu
k šíreniu programu ČT :D/Art.

33. Čo sa týka naplnenia poslednej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže, a to, že konanie
žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi súd uvádza, že žalobcove tvrdenia sú v prevažnom

rozsahu jeho subjektívne názory, ktoré osvedčuje priložením spätnej väzby zákazníkov žalobcu cez
aplikáciu Q. a ním predloženého grafu, z ktorého má vyplývať pokles mesačného prírastku nových
koncových zákazníkov o takmer 30% ( pri poklese zákazníkov priemerne z 1.450 na 1.130 sa jedná
o pokles 22% - pozn. súdu), čo nemá byť vysvetliteľné externými makroekonomickými faktormi, ani
internými mikro faktormi, ako sú napr. cena ponúkaných balíčkov.

34. Z predloženej spätnej väzby zákazníkov žalobcu však vyplýva, že nespokojnosť zákazníkov spočíva
aj v iných skutočnostiach, a to: zvyšovanie cien bez adekvátnej protihodnoty, výrazné zhoršenie
služieb, zmena podmienok v ponuke TV kanálov po podpise zmluvy s viazanosťou bez dohody so
zákazníkom, nekomunikovanie akýchkoľvek zmien so zákazníkom vopred, neposkytovanie benefitov

verným zákazníkom a pod. Vo vzťahu k tvrdeniu, že na základe šírky programovej ponuky sa zákazníci
žalobcu rozhodujú o predĺžení, či naopak odpojení ponúkaného programového balíčku, súd uvádza, že
ponuku žalovaného, ktorá by oslovovala nových potenciálnych zákazníkov a zahŕňala by dotknuté TV
programy žalobca neosvedčil a zároveň súd poukazuje priamo na vyjadrenia nespokojných zákazníkov
žalobcu, ktorí namietajú rôzne skutočnosti, medzi inými aj samotnú nekomunikáciu žalobcu o zmene

programovej štruktúry so zákazníkmi vopred, náhle odpojenie českých TV staníc bez adekvátnej
náhrady a celkovo vysokú cenu za žalobcom poskytované služby. Za uvedené však nezodpovedá
žiadnym spôsobom žalovaný. Napokon aj tvrdenia o finančnom benefite žalovaného zostávajú v
aktuálnom štádiu konania bez relevantného osvedčenia zo strany žalobcu. Samotné profitovanie práve
a jedine žalovaného na úkor žalobcu vysielaním práve a jedine tých programov, ktoré navrhuje žalobca,

aby žalovaný prestal sprístupňovať, teda súd považuje v aktuálnom štádiu konania za neosvedčené.

35. Zároveň z priloženého grafu, z ktorého má byť súdu zrejmý pokles zákazníkov nie je zrejmé nič,
keďže okrem toho, že nie je v úradnom jazyku, v ktorom sa vedie konanie a žalobca k nemu nepriložil
preklad z anglického jazyka, nie je z neho zrejmý ani pokles zákazníkov tak, ako to tvrdí žalobca (pokles

priemerne z 1.450 na 1.130) a už vôbec nie príčiny takéhoto prípadného javu (ktorý jav priloženou
prílohou nemá súd za osvedčený).

36. Napokon súd považuje tvrdenie žalobcu o tom, že „žalovaný prostredníctvom svojich produktových
balíčkov celkom účelovo ponúka a sprístupňuje dotknuté TV kanály, hoci k tomu nie je oprávnený a

koneční zákazníci si pritom nie sú neexistencie oprávnenia
k sprístupňovaniu dotknutých TV kanálov na strane žalovaného vedomí a nakupujú tak produktové
balíčky od žalovaného, ktorý ich na slovenskom trhu neoprávnene ponúka“, za ničím nepodložený
subjektívny názor žalobcu, pretože skutočnosť, či žalovaný oslovuje nových zákazníkov s ponukou
aj dotknutých TV kanálov žiadnym spôsobom neosvedčil (nepriložil akúkoľvek ponuku zo strany

žalovaného, ktorá by obsahovala aj dotknuté TV kanály, ani screenshot programovej ponuky žalovaného
z jeho webovej stránky a pod.). Žalobca tak neosvedčil ani ním uvedené tvrdenie o tom, že ponúkanie
dotknutých kanálov zo strany žalovaného je spôsobilé privodiť inému súťažiteľovi (žalobcovi) škodu v
podobe odlivu potencionálnych zákazníkov, keď neosvedčil skutočnosť, že by žalovaný dotknuté TV
programy ponúkal potenciálnym novým zákazníkom. Z totožného dôvodu tak žalobca neosvedčil ani

tvrdenie o tom, že ponúkanie dotknutých TV programov novým zákazníkom je spôsobilé žalobcovi
spôsobiť ujmu spočívajúcu v strate obchodných príležitostí predať vlastné produktové balíčky pre
internetovú resp. káblovú TV a s ňou spojenú ujmu vo forme ušlého zisku.37. Vo veci rozhodujúci súd má za to, že pri skúmaní naplnenia podmienok generálnej klauzuly
nekalej súťaže nie je samé o sebe rozhodné, či tvrdeným závadným konaním sú porušované predpisy
verejného práva, či práva súkromného, ale rozhodné naopak je, či tvrdené konanie, ktoré je v rozpore

s právnymi predpismi, má kauzálny vzťah k hospodárskej súťaži a dopad v súťaži. Teda, či tvrdené
konanie je porušením dobrých mravov súťaže, došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a toto
konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, teda či sú dané predpoklady
kvalifikácie konania podľa § 44 ods. 1 OBZ (viď napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 3
Cmo 253/97). Preto súd v žiadnom smere netvrdí, že prípadné osvedčené, resp. následne v konaní

i preukázané, porušovanie zákonných noriem zo strany akéhokoľvek subjektu v rámci hospodárskej
súťaže je tolerovateľné, no pre naplnenie skutkovej podstaty generálnej klauzuly je potrebné, za
súčasného splnenia podmienok osvedčenia všetkých skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o
nariadení neodkladného opatrenia, osvedčiť aj tvrdenie, že práve takýmto konaním dochádza k ujme,
resp. práve takéto konanie je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Súd uvedené tvrdenia žalobcu v
aktuálnom štádiu konania nemá za osvedčené a preto nemá v aktuálnom štádiu konania za osvedčené

kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre naplnenie skutkovej podstaty generálnej klauzuly nekalej
súťaže.

38. Zároveň súd uvádza, že môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná

kumulácia nie je vylúčená. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V

tomto smere súd uvádza, že nemá za osvedčenú ani naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu, keď zo samotných tvrdení žalobcu, osvedčených aj listinnými dôkazmi (výzva
ku zdržaniu sa protiprávneho konania adresovaná žalovanému) vyplýva, že ním tvrdené protiprávne
konanie žalovaného má trvať už minimálne od júla roku 2023, kedy bola žalovanému adresovaná
výzva na ukončenie protiprávneho konania, pričom žalobca žalobu podal až po roku od uvedenej

skutočnosti, čo nenavodzuje dojem, že by vzniknutá situácia bola pre samotného žalobcu natoľko
naliehavá, že by osvedčil potrebu bezodkladne, v aktuálnom štádiu konania, upraviť pomery medzi
stranami práve navrhovaným neodkladným opatrením. Súd má za to, že žalobca tak neosvedčil ani
jednu z kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre samotné nariadenie neodkladného opatrenia, a
to podmienku osvedčenia takej naliehavosti situácie, ktorá by spĺňala intenzitu potrebnú pre úpravu

pomerov medzi stranami sporu formou nariadenia neodkladného opatrenia súdom. S ohľadom na
uvedené je preto irelevantné posúdenie proporcionality, efektívnosti a dočasnosti navrhovaného
neodkladného opatrenia v predmetnej veci.

39. S poukazom na všetko uvedené vo veci konajúci súd zastáva názor, že v aktuálnom štádiu konania

nie sú splnené podmienky nevyhnutné pre nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia
a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.