Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114011019
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6114011019.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu
a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného W. Y.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na neverejnom
zasadnutí konanom 22. júla 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného W. Y. proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2023, sp. zn. 4To/83/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného W. Y. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „okresný súd") rozsudkom zo 17. marca 2023 č. k.
2T/52/2014-502 uznal obvineného W. Y. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ) za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom
skutkovom základe, že:

-v presne nezistený deň a to 18. alebo 19. decembra 2013 v čase okolo 17.30 hod. v U. U. na W. XX,
v priestoroch prízemia pri výťahu, v bytovom dome, fyzicky napadol J. Y., nar. XX. A. XXXX tak, že ho
najprv chytil za odev v oblasti hrudníka a následne strčil dole po schodoch, následkom čoho spadol po
schodoch až do priestoru pivnice, čím mu spôsobil zlomeninu tela stavca L1 a zlomeninu krčka ľavej
ramennej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a dve operácie s odhadovanou dobou liečenia

v trvaní 4 až 5 mesiacov.

Okresný súd za tento trestný čin uložil obvinenému W. Y. podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený s tým, že podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súčasne okresný súd podľa

§ 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného J. Y. (ďalej tiež „poškodený") odkázal s jeho nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej
tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 21. septembra 2023, sp. zn. 4To/83/2023 podľa §
319 Trestného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vincenta
Danihela PhD. vo svoj prospech dovolanie z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm.
g) a písm. i) Trestného poriadku, t. j. z dôvodu, že malo byť zásadne porušené právo na obhajobu (§
371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), že dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na
dôkazoch, ktoré nemali byť vykonané v súlade so zákonom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku) a

dovolaním napadnuté uznesenie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku).V dovolaní, v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obvinený
poukázal na nedostatky odôvodnenia odvolacieho súdu, ktorý na jeho „odvolacie námietky" nereagoval,

pričom sa „vôbec" s nimi nevysporiadal. Vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov popiera
spáchanie skutku mu kladeného za vinu a v tejto súvislosti poukázal na úpravu skutku v základnom
trestnom konaní. Poškodený ani v jednej z ním uvádzaných verzií neuviedol, že ho obvinený „strčil
dole po schodoch." Súdmi ustálený mechanizmus vzniku zranení „strčením" podľa názoru obvineného
poškodený netvrdil, nevyplýva ani z konfrontácie, ani z vykonaného vyšetrovacieho pokusu a nevyplýva

ani zo znaleckého posudku znalca MUDr. T. J. č. 3/2014 zo 17. februára 2014 a MUDr. J. X. č.
18/2020 z 25. septembra 2020 (vyššie uvedení znalci uviedli ako najpravdepodobnejší mechanizmus
vzniku zranení poškodeného „strčenie" alebo „potiahnutie" inou osobou - pozn. dovolacieho súdu).
Obvinený má za to, že súdy nedostatočne reagovali na jeho tvrdenia, že poškodený „opakovane menil
výpoveď" a mal uviesť minimálne päť verzií skutkového deja. Ďalej poukázal na rozsah zranení (ktoré
sa v porovnaní s obžalobou zmenili - pozn. dovolacieho súdu). Okrem zlomeniny driekového stavca a

ramenného kĺbu poškodeného neboli lekárskym vyšetrením alebo počas hospitalizácie poškodeného,
„indikované žiadne iné zranenia." Následne polemizoval so závermi do konania pribratých znalcov,
ktorí za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodeného považujú „postrčenie" alebo
„potiahnutie" cudzou osobou, pričom obvinený pokladá za významné, že znalci zároveň nevylúčili ani
možnosť vzniku zranení bez cudzieho zavinenia. Keďže pokladá výpoveď poškodeného pre jej zmeny

za nevierohodnú, podľa jeho názoru jeho tvrdená verzia mechanizmu vzniku zranení poškodeného je
vierohodnejšia a pravdepodobnejšia ako verzia poškodeného a svedkov. Z vykonaného dokazovania
vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, či sa obvinený dopustil skutku a v tejto súvislosti sa dovoláva
uplatnenia zásady v pochybnostiach v prospech obvineného (latinsky in dubio pro reo). Úpravu skutku
v podobe vypustenia úderov, kopov, skákania po chrbte a údery do tváre poškodeného a v tej súvislosti

v rozsudku okresného súdu uvedené odôvodnenie, považuje obvinený za arbitrárne. Krajský súd sa
zasa nemal vysporiadať s namietanými chybami konania a osobitne s tým, že podľa názoru obvineného
nevyplýva verzia „strčenia" z vykonaného dokazovania. V dôsledku čoho malo byť zásadne porušené
právo obvineného na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Obvinený ďalej
vyjadril presvedčenie, že odvolací súd neuviedol na podklade akých dôkazov dospel k záveru o „strčení"

ako mechanizmu vzniku zranení poškodeného. Keďže tento súd nereagoval na jeho „námietku", že
verzia o „strčení" sa nemá „zakladať na vykonanom dokazovaní" má byť rozhodnutie krajského súdu
nepreskúmateľné a zásadne porušujúce právo obvineného na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, obvinený ho vzhliadol
vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. J. X. č. 18/2020 z 25. septembra 2020, pre ktorý bola
povolená v poradí druhá obnova konania, keď tento dôkaz nemal byť vykonaný prečítaním listiny a jeho
vyhodnotením. V odvolaní znovu navrhoval vykonanie tohto dôkazu krajský súdom a krajský súd na
tento jeho návrh nereagoval.

Ďalší dovolací dôvod, a to nesprávne právne posúdenie zisteného skutku podľa § 371 ods. 1 písm.
i) Trestného poriadku, má byť naplnený tým, že zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku nemá
vyplývať a ani nie je v nej vyslovene uvedené, že obvinený konal úmyselne. Následne obvinený
rozvádzal jeho úvahy v duchu, že zo skutkovej vety len vyplýva, že „strčil" poškodeného, ale nie je

v nej uvedené, akou intenzitou mal byť poškodený „strčený", čo pri nízkej intenzite „strčenia" môže
viesť, nie k úmyselnému zavineniu zranení poškodeného, ale k zavineniu nedbanlivostnému. Skutkovej
vete ďalej vytýka, že v nej nie je uvedené, či mal poškodený po „strčení" po schodoch padnúť na
prednú stranu tela alebo na chrbát. V súvislosti s pádom poškodeného na obvinený následne rozvinul
hypotézu o ďalšom pohybe poškodeného počas pádu, a to „otočením, resp. pošmyknutím alebo

potknutím sa a otočením" z čoho obvinený vyvodil, že pád poškodeného nemal byť spôsobený len
jeho konaním, ale aj skutočnosťou otočenia sa poškodeného počas pádu. Podľa jeho názoru, súdy v
základnom trestnom konaní nedostatočne odôvodnili aj záver o priamom úmysle obvineného jasným,
zrozumiteľným spôsobom, neuviedli na podklade akých dôkazov dospeli k záveru o jeho priamom
úmysle, čím mali porušiť ustanovenia § 168 ods. 1 a § 176 ods. 2 Trestného poriadku.

Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie práv
obvineného, zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a okresnému súdu prikázal,aby trestnú vec obvineného v potrebnom rozsahu prostredníctvom iného sudcu znovu prerokoval a
rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej tiež
„prokurátor"), ktorý uviedol, že po obnove konania sa okresný súd zameral na znalecký posudok
MUDr. X., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý bol dôvodom povolenia obnovy konania,
ako aj na skorší znalecký posudok MUDr. J., taktiež znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, keď
v obnovenom konaní sa obaja znalci zhodli, že najpravdepodobnejšou verziou mechanizmu vzniku

zranení poškodeného je strčenie alebo potiahnutie cudzou osobou a nebola tak zistená žiadna zásadná
odlišnosť medzi výpoveďami a posudkami znalcov. K úprave skutku súdmi v základnom konaní
prokurátoruviedol,ževdanejvecizostalazachovanátotožnosťskutku,pretožepoúpraveskutkuzostala
zachovaná časť pôvodného konania, ako aj jeho následku. Rozhodnutia súdov považuje prokurátor
za dostatočne odôvodnené s relevantnou argumentáciou. Súdy v danej veci postupovali zákonne a
krajský súd sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho ustálil na podklade zákone vykonaných

dôkazov okresný súd. V podstate z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie
obvineného podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej tiež Tr. por.") zamietol.

K písomnému vyjadreniu prokurátora k dovolaniu obvineného, obvinený a ani jeho obhajca nepodali
písomnú repliku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred
vydanímrozhodnutiaodovolanískúmalprocesnépodmienkyprepodaniedovolaniaazistil,žedovolanie
bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom
obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v

zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.),
že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že dovolateľ pred
podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne zistil, že v prípade dovolania obvineného W. Y. je zrejmé, že nie sú naplnené ním

uplatnené dôvody dovolania, a preto ho podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti už
právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability
právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave

najzásadnejšíchazákonomtaxatívnevymedzenýchprocesnýchahmotnoprávnychvád,ktorébysvojimi
dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie
nie je taktiež prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého
stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Jednotlivé dovolacie

dôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu,
pričom z hľadiska obsahu, dôvody dovolania (§ 371 ods. 1 písm. a/ až n/ Tr. por.), v porovnaní s dôvodmi
zakotvenýmivTrestnomporiadkuprezrušenierozsudkuvodvolacomkonaní,súkoncipovanépodstatne
užšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota, nezakladala sa ďalšia riadna opravná

inštancia a dovolanie teda nemožno ponímať ako „ďalšie odvolanie".

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené
právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por., dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť
bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3
nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná
okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred

odvolacím súdom.

Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcua zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv
obvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú
jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.

Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení
obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr.
por., pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto ustanovenia nie je akékoľvek porušenie
práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia
na priebeh a výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva.

K námietkam údajného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
pripomína, že odôvodnenia rozhodnutí okresného a krajského súdu v súhrne tvoria jeden celok,
keď sa odvolací súd so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu stotožnil (viď strana 4
odsek 5 a 6 uznesenia krajského súdu). Tu sa žiada dodať, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s
hodnotením vykonaných dôkazov okresným súdom, nemusí osobitne reagovať na jednotlivé výhrady

alebo nesúhlas strán konania s hodnotením dôkazov súdom nižšieho stupňa a postačuje, keď odvolací
súd odkáže na odôvodenie súdu prvého stupňa. V danom prípade okresný súd (viď strana 12
odsek 2 rozsudku okresného súdu) a taktiež krajský súd (viď strana 4 odsek 4 uznesenia krajského
súdu) jasne uviedli, že aj po druhej obnove konania dospeli k nepochybnému záveru, že zranenie
poškodeného zavinil obvinený, okresný súd sa vysporiadal s obvineným tvrdenou verziou skutku, ktorú

odmietol ako nepravdepodobnú, ako aj motívom konania obvineného (reakcia na neoprávnené zásahy
poškodeného do spoločných zariadení bytového domu - ventilov kúrenia). Z odôvodnení súdov v
základnom konaní je zrejmé, že obvineným predložené dôkazy, ktoré viedli k povoleniu obnovy konania,
v konečnom dôsledku zásadne nezmenili dôkaznú situáciu v porovnaní so stavom pred povolením
obnovy konania (viď strana 12 odsek 1 rozsudku krajského súdu), keď súdy naďalej nemali pochybnosti

o tom, že zranenia poškodeného spôsobil obvinený a došlo k čiastočnej úprave skutku vo vzťahu k
rozsahu zranení poškodeného (údery do oblasti tváre neboli preukázané) a na podklade znaleckých
posudkov bol ustálený mechanizmus vzniku zranení poškodeného (strčením). S poukazom na vyššie
uvedené nemožno mať za to, že by rozhodnutia zo základného trestného konania, boli nedostatočne,
nepreskúmateľne, či arbitrárne odôvodnené, a preto v trestnej veci obvineného (z ním uvádzaných

dôvodov) nie je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Pokiaľ obvinený namietal
nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k úmyselnému zavineniu skutku, tak uvedené chyby, obvinený
nemôže v dovolaní použiť podľa § 371 ods. 4 Tr. por., pretože ich nenamietal najneskôr v odvolacom
konaní.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Pokiaľ obvinený mal za nezákonne vykonaný dôkaz v podobe znaleckého posudku MUDr. J. X. č.
18/2020 z 25. septembra 2020, ktorý nebol prečítaný postupom podľa § 269 Trestného poriadku, tak

dovolací súd túto námietku nepovažuje za opodstatnenú, pretože znalecké posudky sa nevykonávajú
ich prečítaním postupom podľa § 269 Tr. por., ale výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní podľa §
268 a nasl. Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok
bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný

čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný
za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou
správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom
rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú
v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto

dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/29/2018,
2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda slúži
výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa
domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenouv ustanovení § 371 ods. 3 Tr. por., ktorá prináleží iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.
Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.
skutkovej vete rozsudku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a

nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007-II, S/3/2011, R/7/2011). Za skutkové sa pritom považujú
tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania,
prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov- ich posudzovanie je dominanciou konania
odvolacieho.

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietol, že v skutkovej vete nie je vyslovene uvedené, že konal úmyselne,
tak uvedená námietka nie je opodstatnená z pohľadu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm.
i) Tr. por. Skutková veta doslovný výraz úmyselne nemusí obsahovať, pričom postačí ak obsahuje
slovné spojenia, z ktorých je možné úmysel vyvodiť. V danom prípade sú to slovné spojenia „fyzicky
napadol", „najprv chytil za odev... a následne strčil dole po schodoch...", z ktorých je možné vyvodiť
priamy úmysel obvineného. Pokiaľ by obvinený v dovolaní napádal aj otázku preukázania jeho úmyslu,

tak daná námietka je skutkovej povahy, pretože v dovolacom konaní na podklade dovolania obvineného
(na rozdiel od dovolania ministra spravodlivosti v zmysle § 371 ods. 3 Tr. por.), túto otázku dovolací súd
preskúmavať nemôže (pozri aj S 3/2011).

Vzhľadom k tomu, že obvinený W. Y. chybami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním

uvedené dovolacie dôvody, ani žiadne iné dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného
poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm.
c) Trestného poriadku odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.