Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31Csp/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226571
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124226571.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., toho času bytom E. X, F. C., o zaplatenie sumy 7.889,81
eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 631,32 eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne
zo sumy 315,40 eur od 09.12.2023 do zaplatenia a 9,5% ročne zo sumy 315,92 eur od 09.12.2023
do zaplatenia, všetko v splátkach 50,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počínajúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky
riadne a včas sa stane zročným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 5.2.2024, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 15.5.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.889,81 eur, úrok vo výške 448,75 eur, úrok z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 7.889,81 eur od 9.12.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 307/20016 Z. z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku
1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému
na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej
prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo
doručiťdovlastnýchrúk. Žalobcanavrholpokračovanievkonaní.Vzmysle§10ods.3zák.č.307/20016
Z. z. o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrhom na pokračovanie v konaní zrušil
a Okresný súd Banská Bystrica postúpil žalobu na tunajší súd.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom

dňa 06.06.2022 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom
Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8.541,- eur zo strany žalobcu. Žalovaná
sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 157,96 eur.Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala.
Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému
splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom

Ukončenie zmluvy dňa 23.11.2023 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k
splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie
povinností, žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy
uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje
vo výške 9,5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 09.12.2023 navýšená o 5 percentuálnych bodov.
Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 03.01.2024 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy
s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda
žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Ohľadne
špecifikácie žalovanej sumy žalobca odkazuje na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad
(splátkový kalendár). Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 2.054,- eur. Ako vyplýva

z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 8.338,56 eur , ktorý pozostáva
z nasledovných položiek:
Istina vo výške 209,54 eur, táto suma prestavuje istinu 14.-17. splátky spolu vo výške 209,54 eur. Úrok
vo výške 448,75 eur, táto suma prestavuje úrok 14.-17. splátky spolu vo výške 448,75 eur. Zosplatnená
istina vo výške 7.680,27 eur, táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 18.- 96. splátku

spolu vo výške 7.680,27 eur.
Podaním zo dňa 20.11.2024 doplnil žalobca skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity žalovanej.
Uviedol, že zohľadnil skutočnosť, že úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovanej,
čím ide o tzv. refinancovaný úver v zmysle § 7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ. V rámci tohto typu úveru
zákonodarca nevyžaduje rovnakú mieru odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa

splácať úver ako v prípade iných spotrebiteľských úverov, pretože ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 sa
neuplatňujú. Aj napriek flexibilnejšiemu prístupu pri posudzovaní príjmov a výdavkov, žalobca vykonal
potrebné predikcie a prepočty, pričom vychádzal z údajov poskytnutých klientom, ako aj z informácií
získaných z relevantných registrov. Cieľom bolo zabezpečiť, aby refinancovanie úveru prinieslo klientovi
výhodu v podobe zníženia mesačných splátok a nižšieho úroku, čo je v súlade s cieľom refinancovania

ako nástroja na zlepšenie finančnej situácie spotrebiteľa. Týmto spôsobom žalobca zabezpečil, že
refinancovaný úver bol poskytnutý v prospech žalovanej, pričom si zachoval primeranú opatrnosť
a zodpovednosť pri posúdení jej schopnosti splácať nové podmienky úveru. Žalobca vychádzal pri
skúmaní bonity žalovanej z dokumentov:
1. Interný dokument o posúdení bonity

2. Úverová správa z registra NRKI
3. Výpis z bankového účtu za účelom preukázania príjmu a výdavkov
4. Potvrdenie o výplate dôchodkových dávok
Žalobca si za účelom overenia bonity žalovanej a zistenia jej finančnej situácie na základe lustrácie v
registri NRKI zo dňa 06.06.2022 overoval, či je žalovaná vedená v tomto registri, a s akými záznamami.

Z tejto lustrácie vyplýva, že žalovaná v čase podania žiadosti o úver mala ďalšie dva existujúce
úvery s výškou mesačných splátok 217,- eur, ktoré riadne splácala. Žalobca pri posudzovaní bonity
žalovanej riadne zohľadnil výšku mesačných splátok na výdavkovej strane žalovanej. V danom prípade
žalobca preveroval výšku príjmu žalovanej výpisom z jej bankového účtu a potvrdením o výplate
dôchodkových dávok zo sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že v čase žiadosti o spotrebiteľský úver

poberala žalovaná príjem z dôchodkových dávok v celkovej sume 573,90 eur. Táto suma bola základom
pre výpočet maximálneho limitu splátky (MLS). V prvom kroku bol zohľadnený čistý mesačný príjem
spotrebiteľa, ktorý mal žalobca overený vo výške 573,- eur. Tento príjem je základným ukazovateľom, na
základe ktorého sa následne posudzujú ďalšie faktory splácania úveru. Ďalšou položkou, ktorá vstupuje
do výpočtu MLS sú náklady na zabezpečenie základných životných potrieb a osôb, voči ktorým má

spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť podľa § 7 ods. 20 písm. b. ZoSÚ. V čase žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru bolo životné minimum ustanovené Opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z. na sumu 218,06 eur. Vzhľadom na údaje z NRKI, žalovaná už
splácala existujúce úvery, pričom splátky dosahovali celkovú hodnotu 217,- eur mesačne. Mesačné
splátky existujúcich úverov v celkovej sume 217,- eur boli konsolidované na základe nového úveru

v plnej výške. Tzv. vankúš predstavuje hodnotu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver
podľa § 2 ods. 5 a ods. 6. Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017. Vankúš bol vypočítaný
v súlade s týmito ustanoveniami zákona ako výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa aživotným minimom spotrebiteľa: (573-218,06) x 0,4 = 142,- eur. Žalobca zohľadňoval aj výšku mesačnej
splátky 54,- eur, ktorá bola dohodnutá v rámci inej úverovej zmluvy, ktorú mala žalovaná uzavretú
so žalobcom. Buffer predstavuje 20 percent zo životného minima klienta a prípadne vyživovaných

detí. Žalobca začal ukazovateľ „stress buffer“ používať až v septembri 2022 z dôvodu nepriaznivého
makroekonomického vývoja, preto v tomto prípade nebol zohľadnený žiadny dodatočný buffer a do
výpočtu MLS bola započítaná nula. MLS = 573 eur - 218,06 eur -217 eur + 217 eur – 54eur – 142eur –
0 eur. MLS = 158,94 eur. Podľa stanovených pravidiel musí byť hodnota MLS vyššia než výška splátky
posudzovanej žiadosti, aby mohol byť úver schválený. V tomto prípade bola výška mesačnej splátky

posudzovanej žiadosti 157,96 eur, čo je o 0,98 eur nižšie ako vypočítaný MLS. Na základe uvedeného
výpočtu a posúdenia schopnosti splácania bol žalovanej poskytnutý úver s mesačnou splátkou, ktorá
neprekračuje stanovený maximálny limit splátky a je v súlade s jej finančnými možnosťami. Žalobca
má za to, že dostatočne preukázal, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupoval s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver, mal k dispozícii údaje tak o jej
príjmoch a výdavkoch ako aj o rodinnom stave, zároveň vykonal aj lustráciu v NRKI. Dňa 12.12.2022

žalovaná nahlásila zmenu osobných údajov v rámci telefónneho kontaktu so žalobcom, kedy ako adresu
na doručovanie uviedla novú adresu: E. XXX/X, F. C., XXXXX, Slovenská republika. Z tohto dôvodu
žalobca adresoval „výzvu na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 17.10.2023 a „výzvu k splateniu celého
úveru“ zo dňa 23.11.2023 na adresu E. XXX/X, F. C..

5. Žalobca ako dôkazy predložil Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 3.1.2024, ePotvrdenku,
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.6.2022 s prílohou č. 1 (č.l.85), Úverové podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. Vaša konsolidácia IKO122, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
17.10.2023, ePotvrdenku, Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 23.11.2023, ePotvrdenku, výpis
čerpania splátok a úhrad, výpis z účtu žalovanej (č.l. 64-68), potvrdenie Sociálnej poisťovne o výplate

dôchodkových dávok z 30.5.2022 (č.l. 69), interná správa o posúdení bonity (č.l. 73), úverová správa
y registra NRKI (č.l. 71-72).

6. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 10.6.2024 do vlastných rúk. Ešte pred otvorením
pojednávania dňa 19.2.2025 k veci uviedla, že je ochotná úver splácať, ale v takých vysokých splátkach

to nezvláda. Zvládala to ako tak, kým nebola taká vysoká inflácia, ale už teraz je to ťažko. Uviedla, že je
starobná dôchodkyňa, dôchodok má vo výške 751,- eur mesačne, ale to až teraz po dvoch zvýšeniach,
čo trochu pomohlo. Žije sama v podnájme, ten platí mesačne vo výške 300,- eur. Je veľmi chorá, žila
2,5 roka v zariadení pre seniorov, z toho bola rok ležiaca. Keď sa dala dokopy, nezvládala to tam
psychicky a odišla do podnájmu. Má 4 vážne diagnózy, prekonala infarkt, sepsu, reumatickú horúčku a

embóliu pľúc. Výdavky na lieky má mesačne 40,- eur. Telefón mesačne platí 24,50 eur, životnú poistku
si platí, aby ju mali za čo pochovať. Uviedla, že sa pokúsi obrátiť na žalobcu, aby sa nejako dohodli.
Podaním doručeným súdu dňa 4.5.2025 žalobca uviedol, že žalovaná ho kontaktovala so žiadosťou
osplácaniedlhuvmesačnýchsplátkachpo50,-eur,avšakvzhľadomnavýškupohľadávkyaskutočnosť,
že vykonala poslednú úhradu v prospech žalobcu 13.7.2023, t.j. takmer pred dvoma rokmi, žalobca

s návrhom žalovanej nesúhlasí.

7. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 10.9.2025, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu,
ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti
žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila zlým zdravotným stavom (potvrdenie č.l. 92) ,o odročenie pojednávania nepožiadala žiadna zo strán. Z vykonaného dokazovania v konaní súd zistil
nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 6.6.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo okrem iného poskytnutie účelového úveru žalobcom žalovanej
vo výške 8.541,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v 96-tich splátkach vo výške 157,96
eur mesačne do 15. dňa v mesiaci, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 16,02%,
RPMN 17,3%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 15.164,16 eur. V konaní nebolo sporným,

že žalobca úver žalovanej poskytol a žalovaná naň uhradila celkom sumu 2.054,- eur. Poskytnutým
úverom došlo k refinancovaniu dvoch úverov žalovanej, ktoré mala voči žalobcovi (čiastka k splateniu
1.367,-eur)aspoločnosti365.bank,a.s.(čiastkaksplateniu3.754,-eur),pričomzvyšoksumynadrámec
refinancovania bol žalovanej vyplatený na jej účet (príloha Zmluvy č.1 - č.l. 85).

12. Listom zo dňa 17.10.2023, označeným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, žalobca vyzval

žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 509,36 eur s upozornením, že ak dlžnú sumu nezaplatí do
15 dní od doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru.
Informácia pre žalovanú obsiahnutá vo výzve bola, že dlžná suma obsahuje nezaplatené úroky 316,57
eur, zmluvné pokuty 36,- eur a istinu 156,79 eur.

13. Žalobca následne listom zo dňa 23.11.2023 - Výzva k splateniu celého úveru, oznámil žalovanej,
že v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č. XXXXXXXXXX, ju žalobca
vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe Zmluvy vo výške 8.386,56 eur.

14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy

(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa
alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené
úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom

ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;
obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 a ž 42.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 879y ods. 1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov
z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku
2 nie je ustanovené inak.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Na základe právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodnou iba v časti
a vo zvyšku je potrebné ju zamietnuť. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (Zmluva) právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľapríslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru
(§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), keďže
žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná

vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Súd tak vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi Zmluvy podľa
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení ZoSÚ.

31. Žalobca si voči žalovanej uplatňoval nárok na sumu istiny 7.889,81 eur a úroku 448,75 eur s úrokom

zomeškania,ktorýžalobcavžalobe,ktorájepredmetomtohtosporu,vymedzilskutkovotak,žeuplatňuje
nárok na úhradu istiny a úroku omeškaných splátok č. 14 až 17, celkom vyčíslený žalobcom v sume
658,29 eur (istina v sume 209,54 eur a úrok v sume 448,75 eur), a v zostatku nárok v sume 7.680,27 eur,
ktorý vznikol ako následok zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky
riadne a včas v podobe iba neuhradenej istiny zostávajúcich splátok úveru.

32. Súd dospel k záveru, že žaloba je v časti uplatneného nároku na úhradu nesporne neuhradených
aomeškanýchsplátokúveruč.14až17.dôvodná.Vkonanítotižnebolosporným,žežalobcaažalovaná
uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver nesporne vo výške 8.541,- eur. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi a
poplatkami sa žalovaná zaviazala splácať v 96-tich mesačných splátkach po 157,96 eur splatných do 15.

dňa v mesiaci, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 16,02%, RPMN 17,3%, celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola 15.164,16 eur, úverová zmluva teda obsahovala všetky zákonom
určené a požadované povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd tiež vyhodnocoval či žalobca
riadne skúmal pred poskytnutím úveru žalovanej jej bonitu, pričom dospel k záveru, že žalobca skúmal
príjmové pomery žalovanej (zabezpečil si aj výpis z účtu žalovanej a potvrdenie Sociálnej poisťovne o

výške dôchodku žalovanej), zisťoval jej rodinný stav (údaje uvedené priamo v Zmluve v podobe toho,
že žalovaná je vdova a nemá vyživovacie povinnosti), ako aj jej záväzkové pomery lustráciou v registri
NRKI, a teda súd nemá za to, že by došlo k hrubému porušeniu povinnosti žalobcu v tomto smere s
dosahom na výšku plnenia uplatňovaného žalobcom. Podrobnejšie a hlbšie skúmanie posudzovania
bonity žalovanej žalobcom by v tomto konaní nebolo hospodárnym ani relevantným, keď súd dospel k

záveru, že predčasné zosplatnenie úveru uskutočnené žalobcom nebolo platným pre neurčitosť výzvy a
rozpor so zákonom. Žalovaná nesporne neuhradila žalobcovi splátky úveru č. 14 až 17 riadne a včas, čo
potvrdzuje i výpis čerpania splátok a úhrad (č.l. 17), z ktorého vyplýva, že splátka č. 14 splatná 15.8.2023
bola uhradená v sume 0,52 eur a splátky č. 15 až 17 neboli uhradené vôbec. Keďže tak žalovaná dlžnú
sumu pozostávajúcu z neuhradenej istiny a úroku splátok č. 14 až 17 dosiaľ nesporne neuhradila, súd

jej vo výroku I. uložil zaplatiť žalobcovi sumu 631,32 eur predstavujúcu 4 neuhradené mesačné splátky
úveru č. 14 až 17, vo výške á 157,96 eur, po odpočítaní sumy 0,52 eur, ktorá už bola podľa výpisu
čerpaniasplátokaúhradzapočítanánaúhradusplátkyč.14.Súdtužalobcovinepriznalnímuplatňovanú
sumu istiny a úroku splátok č. 14 až 17 celkom vo výške 658,29 eur, keď žalobca v konaní nepreukázal,
že by dané 4 omeškané a uplatňované splátky č. 14 až 17 predstavovali dlžnú sumu celkom 658,29 eur,

ale pri nespornej výške mesačnej splátky 157,96 eur a uplatňovanom počte 4-och omeškaných splátok
bez ďalšieho pri úhrade splátky č. 14 v rozsahu 0,52 eur, mohol žalobcovi priznať iba sumu 631,32 eur.
Vo zvyšku uplatňovaného nároku na úhradu omeškaných splátok č. 14 až 17, t.j. vo výške 26,97 eur súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II. rozsudku).

33.SúdžalobunáslednevovýrokuII.zamietolajvozvyškuuplatňovanéhonárokuvovýške7.680,27eur
predstavujúceho nárok na úhradu predčasne zosplatneného úveru. Keďže žalobca si vo veci uplatňoval
nárok na zaplatenie predčasne zosplatneného úveru pre omeškanie žalovanej s úhradou splátok, súd vo
veci skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok úveru podľa
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ platných v čase zosplatnenia budúcich splátok úveru a s tým spojenú

platnosť úkonu - výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a výzvy k splateniu celého úveru podľa § 565 OZ. Je v
záujme ochrany žalovanej ako spotrebiteľa skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku,
pričomsúdjevspotrebiteľskýchsporochexoffopovinnýskúmaťokreminéhoajplatnosťtýchtoprávnych
úkonov. Žalobcu uplatňujúceho si v konaní nároky z predčasne zosplatneného úveru v tomto konaní
zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení

s § 565 OZ.

34. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 OZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov
spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátkotrvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú
možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého
dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí

uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ.

35. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že žalobca neuviedol v liste zo dňa
17.10.2023, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9
v spojení s § 565 OZ, splátku úveru, so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní, a pre neuhradenie

ktorej jej hrozilo zosplatnenie úveru. Rovnako žalobca v liste zo dňa 23.11.2023, ktorým využil svoje
právo na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ neuviedol, pre omeškanie
žalovanej so zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.

36. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru z tohto dôvodu nie je platné, pretože veriteľ - žalobca
v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 OZ.

Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá predchádzala tomuto
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva žalobcu zo dňa 17.10.2023, takisto neobsahovala údaj
o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bola žalovaná v omeškaní s jej zaplatením, a pre
ktorú, v prípade jej neuhradenia jej hrozí predčasné zosplatnenie úveru.

37. Súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na to, či
neuvedenie konkrétnej splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia a
následne jeho neplatnosť, alebo nie. Uvedená nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu
SR, ktoré rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára
2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 právnu vetu (ktorá bolo publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR pod číslom 3/2025) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ.)“

38. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z
uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a
ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je,

či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre
omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava
z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o

splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone

ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

39. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára
2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6. septembra 2023 sa
Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávkypre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo
vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje
rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53

ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie
z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn.
5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023
sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 a uviedol, že aj keď je v
týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia

celejpohľadávkypristratevýhodysplátok,takzároveňjetamzdôraznenáajpotrebaidentifikáciesplátky,
pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia
na § 53 ods. 9 OZ.

40. Aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a §

53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä

v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

41. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024.

42. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom
zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru

len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na
uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Ak upozornenie veriteľa na možnosť
využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon
neurčitý a dôsledkom toho podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého
úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ (absentuje platné a

účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru),
a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ neplatný.

43. Uvedené závery vyslovuje súd vedomý si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonník v § 53 ods.
9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje ako obligatórnu

náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého
úveruidentifikáciukonkrétnejomeškanejsplátkyúveru.Určitosťprávnehoúkonuakopožiadavkanajeho
obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí, ktoré pre konkrétny
právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí byť z právneho úkonu
pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne pochopiteľná, teda bez

rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnych náležitosti
stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol pre jeho
adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

44. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa § 53 ods. 9 OZ upozorní

dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa § 565 OZ (teda na zosplatnenie celého úveru),
pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky
trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom.
Dlžníkovi-spotrebiteľovi musí byť zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku úveru veriteľ zvažuje
možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej

vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky, a
tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že
konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.45. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý
úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac
ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v

prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie,
teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu
celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“
uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd

pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo
(ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť
len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ totiž nemá byť prostriedkom,
ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý
by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/181/2023 zo dňa
19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do
pozornosti,ževrámcirozhodovacejčinnostisaužzaoberalotázkourežimustratyvýhodysplátok,pričom
uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade

s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/2/2023,
5Cdo/188/2023, 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022)“.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval
pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, dôsledkom čoho
súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného žalobcom výzvou
k splateniu celého úveru zo dňa 23.11.2023 ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre
jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaná bola povinná splácať splátky úveru i

potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, keďže neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na
povinnosť žalovanej pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

48. Súd tak nemohol žalobcovi priznať ním uplatňovaný nárok na zaplatenie neuhradeného, predčasne
zosplatneného úveru, a tak žalobu v časti prevyšujúcej vo výroku I. priznaný nárok na zaplatenie

neuhradených splátok 14-17 zamietol, keďže zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, a preto mu voči žalovanej dosiaľ nárok na úhradu
predčasne zosplatneného úveru v žalobcom uvádzanej sume (7.680,27 eur ako predčasne zosplatnená
istina splátok) nevznikol. Žalobca v žalobe netvrdil, že by uplatnený nárok na úhradu danej sumy
odvodzoval od jednotlivých už splatných splátok úveru, ale svoj nárok v časti o zaplatenie sumy 7.680,27

eur špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd tak nemohol priznať
žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozsudku, pretože by mu tým priznal
plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu (súčasne nepoznajúc ani výšku istiny jednotlivých
splátok úveru, keď v žalobe je uvedená iba celková suma splátky 157,96 eur, pričom žalobca si po
predčasnom zosplatnení uplatňoval už iba istinu splátok) než aký bol určený žalobným návrhom, a

teda by svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu a konaním a rozhodovaním nad rámec
žalobcom pôvodne skutkovo vymedzených nárokov iba z iniciatívy súdu by súčasne porušil princíp
rovnosti sporových strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

49. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti,

na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanej.
Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný.
Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným
plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to,
ktorébolovpetitežiadané.Súdtedanemôžežalobcoviprisúdiťniečoiné,nežžiadal;povedanéinak,súd

musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného
princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216
CSP.Vkontexteuvedenéhopotomniejemožnépriznaťžalobcoviplnenienazákladeiných,nežvžalobe
tvrdených skutkových okolností. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“.Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania

vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
122/2012 z 3. októbra 2012).

50. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 vyplýva, že v
najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo veci

rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného
(spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S
týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné, a
napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok
na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu

a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové
rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací
súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného
petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

51. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu
uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že
súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože
by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok

na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové
okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku a počet splatných
splátok (keď žalobca si v konaní pritom uplatňoval nárok iba na istinu po zosplatnení) bez toho, aby
tým nahrádzal činnosť žalobcu. Žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu, uplatnený nárok
vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok na úhradu istiny a úroku omeškaných splátok č. 14 až

17, celkom vyčíslený žalobcom v sume 658,29 eur, a v zostatku nárok, ktorý vznikol ako následok
zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas v podobe iba
neuhradenej istiny. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto
žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval
a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať

žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Súd nad rámec
poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala,
by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným
spotrebiteľ (§ 294 CSP).

52. Súd žalobcovi okrem sumy 631,32 eur predstavujúcej istinu a úroky splátok č. 14 až 17 priznal aj
zákonný úrok z omeškania z tejto dlžnej sumy od žalobcom uplatňovaného dátumu, keď žalovaná v
deň 9.12.2023 už bola v omeškaní s úhradou daných uplatňovaných splátok úveru (ktoré boli splatné
15.8.2023, 15.9.2023, 15.10.2023 a 15.11.2023), a to v súlade s vykonávacím predpisom, keď žalovaná
sa do omeškania s úhradou dostala vždy v deň nasledujúci po splatnosti. Žalobca tak má popri dlžnej

istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 314,50 eur (splátka 14
v sume 157,96 eur mínus už uhradených 0,52 eur a splátka 15 v plnej výške) a 9,50% ročne zo sumy
316,92 eur (splátky 16 a 17 á 157,96 eur) od 9.12.2023 do zaplatenia, keď výška základnej úrokovej
sadzby ECB bola v období splatnosti splátok 14 a 15 vo výške 4,25 % ročne a v čase splatnosti splátok
16 a 17 4,50% ročne. Vo zvyšku uplatňovaného nároku na úroky z omeškania súd žalobu zamietol.

53. V priznanej časti nároku súd umožnil žalovanej úhradu pohľadávky v splátkach (§ 232 ods.
3,4 CSP) vo výške 50,- eur mesačne, ktoré pôvodne žiadala od žalobcu, keď v konaní zobral do
úvahy jej postavenie spotrebiteľky v spojení s tým, že mal v konaní za nesporné jej zlé majetkové
a príjmové pomery (žalovaná je vdova a starobná dôchodkyňa, ktorej jediným príjmom je dôchodok,

z ktorého vynakladá 300,- eur iba na nájom a taktiež má pravidelné výdavky na lieky), a rovnako aj
nepriaznivý zdravotný stav (keď žalovaná nesporne prekonala viacero vážnych diagnóz), pričom pri
splátkach vo výške 50,- eur mesačne bude žalobcovi priznaná pohľadávka uhradená za približne rok,
čo zodpovedá i judikatúrnemu pravidlu umožnenia splácania dlhu v splátkach, pričom žalobca nebudetakýmto postupom nijako vážne zasiahnutý. Ak by pritom žalovaná riadne neuhradila ktorúkoľvek zo
splátok, dôjde k zosplatneniu celého dlhu.

54. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

58. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

59. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca sa žalobou domáhal úhrady sumy istiny s vyčísleným úrokom
vo výške celkom 8.338,56 eur, priznaná mu bola suma 631,32 eur, a teda úspech žalobcu v konaní
predstavuje 7,5%, čomu zodpovedá úspech žalovanej 92,5%. Z uvedeného vyplýva nárok žalovanej

voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 85% trov konania. Súd však žalovanej s poukazom na
čl. 4 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, pretože jej v konaní takéto trovy
nevznikli. Súd mal za to, že bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovanej
uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia
princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).