Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniela Pilarčíková
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Život a zdravie
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/27/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010076
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5822010076.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej
A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 30.11.2023 v Námestove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX/XX, C. - B. E., vydatá, opatrovateľka,
na slobode
u z n á v a s a v i n n o u , ž e
dňa 31.08.2021 v čase okolo 13:45 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, EČ: C.
v meste Tvrdošín, pri vychádzaní z parkoviska pri obchodnom dome ABBA prechádzala cez cestu I/59
smerom na ulicu SNP, pričom nedala z ľavej strany prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu
Škoda Octavia EČ: C., ktoré po ceste I/59 v smere od kostola do Trstenej viedol vodič F. G., nar.
XX.XX.XXXX, pričom došlo k zrážke vozidiel, kde pri dopranej nehode vo vozidle Škoda Octavia EČ:
C. spolujazdkyňa H. I. I., nar. XX.XX.XXXX, utrpela veľkú tržne zmliaždenú ranu temennej oblasti hlavy
vpredu dĺžky cca 15 cm, odreninu kože brady tváre,
ľahší stupeň stredne ťažkej poruchy sluchu – celková strata sluchu 28, 6% eventuálne 31,9 %,
pomliaždenie a krvný výron ľavej ruky s obvyklou dĺžkou liečby zranení maximálne 10 až 14 dní, pričom
takto svojím konaním porušila dôležitú povinnosť podľa ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b); § 4
ods. 1 písm. c); § 21 ods. 1) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
t ý m s p á c h a l a
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 158 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú H. I. I., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., J. K. XXX/XX
a poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX v I. H., trvale bytom C., L. K. XXX/XXX s nárokom na náhradu
škody o d k a z u j e na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv 421/21/5507-13 podal dňa 17.03.2022
tunajšiemu súdu obžalobu na A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zákona.
Obžalovaná sa vyjadrila, že má záujme konať o dohode o vine a treste, prokurátor s konaním o dohode
o vine a treste nesúhlasil a po prečítaní obžaloby, obžalovaná po zákonnom poučení urobila podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý je jej kladený za vinu.
Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré jej súd prečítal,
obžalovaná odpovedala, že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý je jej kladený za vinu, bola poučená o
svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bola oboznámená s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu a dobrovoľne sa priznala a uznala
vinu za skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona. Samosudkyňa vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku neprijala, aj s poukazom
nastanoviskoobhajobykpodanejobžalobe,vktoromnamietali,žeujmanazdravívrozsahuuvádzanom
v obžalobe nevznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a zároveň vyhlásila, že na hlavnom
pojednávaní bude vykonávať dokazovanie ku všetkým výrokom.
Poškodená H. I. I. si uplatnila nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 2.293,40 eur.
Poškodený F. G. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 750,- eur.
Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že predtým ako vyšla svojim vozidlom
z parkoviska, presvedčila sa najskôr zľava, a potom aj sprava či po ceste neprichádzajú vozidla, keď
vyšla vozidlom na cestu, došlo k nárazu a už si nič viac nepamätá. Bola sa ospravedlniť p. G., ktorý
jej sám povedal, že nevie, či poškodená I. bola v čase nehody pripútaná bezpečnostným pásom. On
jej povedal, že sa s vozidlom pohýňal a poškodenej pomáhal zapnúť bezpečnostný pás, lebo mala so
sebou nejaké veci, dáždnik, tašky, ale že či bola skutočne zapásaná, to povedať nevedel. V nemocnici
ona a aj poškodená podpisovali reverz. Boli obidve vyšetrené a nič im nebolo. Keďže je zdravotníčka,
tak vie, že keby mali nejaké zdravotné komplikácie, nechali by ich na pozorovaní a domov by ich
hneď nepustili. Pracuje cez mestský úrad ako opatrovateľka, stará sa o imobilné osoby, alebo o osoby
s mentálnym postihom. Svojho konania si je vedomá a to čo sa stalo, ľutuje. Ospravedlnila sa tak
p. G., ako aj p. I.. Vodičské oprávnenie má už 30 rokov, ako opatrovateľka pracovala aj v Nemecku,
kde používala osobné motorové vozidlo. Považuje sa za dobrého vodiča so skúsenosťami. V minulosti
nemala dopravnú nehodu a ani nebola postihnutá za dopravný priestupok. V prípade, ak jej bude
uložený trest zákazu činnosti, bude musieť zmeniť prácu, keďže sa stará o ľudí, ktorí sú zaradení do 4.
stupňa postihnutia, sú to ležiaci pacienti, s ktorými chodí na vyšetrenia, na ktoré ich vozí. Poškodenej I.
ponúkla sumu 2.000,- eur, najskôr súhlasila a potom túto sumu odmietla. Čo sa týka poškodeného G.,
komunikovala s poisťovňou, v ktorej si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody. Bolo jej povedané, že
poškodenému uhradili sumu cez 800,- eur, že hodnota jeho vozidla je 1.000,- eur, a preto si on nemôže
žiadať uplatňovať škodu vyššiu ako je hodnota jeho vozidla. Poškodený bol aj za ňou s pokladničnými
bločkami, žiadal aby mu ich preplatila, že mu ich nepreplatila poisťovňa.
Svedkyňa poškodená H. I. I. vypovedala, že z predmetnej dopravnej nehody si pamätá, že vozidlom,
ktoré viedol svedok poškodený G., išli v smere z Tvrdošína do Trstenej. Vo vozidle sedela na mieste
spolujazdca a v časti mesta, kde sa nachádza M. M., vychádzala z parkoviska vozidlom obžalovaná,
ktorá im nedala prednosť a došlo k nárazu. Pri náraze vo vozidle sa aktivoval airbag. Po zrážke jejtiekla krv z jazvy na hlave. Pamätá si, že sa ešte odpásala, otvorila si dvere, vyšla z vozidla, sadla
si na obrubník, a to už odpadávala. Pamätá si, že s ňou niekto kýval, aby nezaspala. Potom prišla
záchranka, ona strácala vedomie a pamätá si iba také útržky. V nemocnici jej museli zošiť ranu na hlave,
vyholili jej vlasy, prišla o polovicu vlasov. V nemocnici sa jej pýtali, že či chce ostať na hospitalizáciu,
ale ona sa pýtala domov, prišli pre ňu rodičia. Keď sa posadila, zbadala rodičov a hneď zasa odpadla.
Museli počkať, kým jej dotiekli infúzie, a napriek tomu, že opätovne odpadla, rozhodla sa, že chce ísť
domov s rodičmi. Rodičia jej povedali, že celú noc nespali, lebo ju chodili kontrolovať. Ráno sa zobudila,
ešte v pohode prešla do kúpeľne a v kúpeľni odpadla, spadla na hlavu a utrpela medzi obočím nad
koreňom nosa tržnú ranu asi 4 cm. Bezprostredne po nehode ju ešte bolelo stehno a tiež ruka, ale to
nerozvádzala, bola celá dobitá. Mala celú hlavu v obväzoch a keď jej obväzy dali dole, tak prišla na to,
že jej strašne šumí v ušiach. A keď jej niekto niečo hovoril a stál za ňou, tak vôbec nepočula. Navštívila
ORL, kde zistili, že utrpela stratu sluchu na 42 %. Chodila na vyšetrenia nielen na chirurgiu, ale aj na
ORL, kde jej odporučili navštevovať hyberbalickú komoru 20 sedení, čo využila. Keďže sluch sa jej už
nenavrátil do stavu pred nehodu, nosí načúvacie zariadenie v oboch ušiach. Ešte dodala, že už nie
je v takej zdravotnej kondícii, ako bola pred nehodou. To šumenie v ušiach počula vtedy, keď jej sňali
obväz, aj sa pýtala, že čo to môže byť a bolo jej povedané, že to býva z airbagov, že to prejde. Po
obviazaní hlavy nepočula, ale pripisovala to tomu, že má obväzmi obviazanú celú hlavu, mala to ako
čiapku na hlave a počula všetko tlmené. Pred nehodou problém so hluchom žiadny nemala. Obväzy
mala 3 dni. Pád v kúpeľni nemal vplyv na jej sluch, pretože žiadnu zmenu sluchu vtedy nepocítila. Pred
nehodou bola na ORL keď mala 9 rokov, súviselo to s vyberaním mandlí, problémy so sluchom nemala.
Na vyšetrení krčnej chrbtice nebola. Nikdy v minulosti sa pred nehodou nesťažovala na zhoršenie
sluchu. Čo sa týka vírusových ochorení, prekonala toxoplazmózu, mohla mať 22 rokov a dlhodobo
sa lieči na chudokrvnosť, vždy keď ide k lekárovi, má zlé výsledky krvi. V minulosti asi pred 5 rokmi
jej diagnostikovali mentálnu anorexiu. S určitosťou môže povedať, že vo vozidle bola pripútaná. Je
typ človeka, ktorý sa pripútava bezpečnostným pásom aj na zadných sedadlách. Načúvací aparát má
v obidvoch ušiach, nosí ho v oboch ušiach preto, aby si zvykla aj pravá aj ľavá hemisféra, a pokiaľ z
výsledkov audiogramu vyplynula, že na jedno ucho počuje lepšie, tak asi to tak bude. Nepamätá si,
že by zvracala po vystúpení z vozidla, alebo že by ju na zvracanie napínalo a takisto ani po tom páde
v kúpeľni, tiež si nepamätá, že by ju napínalo na zvracanie alebo že by zvracala.
Samosudkyňa s poukazom na základné zásady trestného konania § 2 ods. 10, 11 Tr. poriadku
za účelom spravodlivého rozhodnutia, rozhodla o pribratí znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
otorinolaryngológia (ORL) na posúdenie zranenia poškodenej H. I. I., konkrétne akútnej percepčnej
poruchy sluchu, nakoľko k uvedenému zraneniu bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru
chirurgia, ktorý nebol osobou kompetentnou pre posúdenie tohto druhu zranenia. Po vypracovaní
znaleckého posudku č. 3/2023 znalcom doc. MUDr. Norbertom Lukanom, PhD., súd na návrh
prokurátora znalca predvolal na hlavné pojednávanie, na ktorom bolo umožnené znalcovi klásť
k vypracovanému znaleckému posudku otázky.
Znalec H. N. I., O. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 3/2023, ktoré predniesol aj na
hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že nie je možné vylúčiť preexistenciu
podprahovej sluchovej poruchy, ktorá sa zhoršila explóziou airbagov pri nehode. V prípade preexistencie
latentnej sluchovej poruchy je pravdepodobnosť zhoršenia sluchu cca o 10 % stanovenej podľa
Sabina-Fowlera. Podľa Zákona č. 461/2003 Z.z. je percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti
do 10 percent, čo je možné verbálne uzatvoriť, že výbuch airbagov spôsobil ľahké zhoršenie sluchu,
pričom sluch na lepšom uchu je v pásme subnormy (pokles do 24,9 % vľavo podľa Sabina-Fowlera).
V prípade, že poškodená mala sluch v norme, sa v dôsledku vplyvu komorbidít (prekonané infekcie,
chudokrvnosť, mentálna anorexia) zistený pokles sluchového prahu klasifikuje ako ľahší stupeň stredne
ťažkej poruchy sluchu – celková strata sluchu podľa Sabina-Fowlera je 28,6%, ev. 31,9%. Hranica
stredne ťažkej poruchy sluchu je 55% pre obojstrannú nedoslýchavosť a percentuálna miera poklesu
zárobkovej činnosti je v tomto stupni 20-25 %. S ohľadom na komorbidity, ako aj subnormu na ľavom
uchu je podiel poklesu zárobkovej činnosti stanovený na 20%. Obojstrannú vnútroušnú poruchu sluchu
s prevahou vpravo stanovuje maximálne na dolnej hranici stredne ťažkej poruchy sluchu a v zmysle
sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch - položka II/285b
Zákona č. 437/2004 Z.z. stanovil na 125 bodov, čo je v prepočte 2.832,50 eur. Zároveň zo záverov
znaleckého posudku vyplynulo, že úraz poškodenej zo dňa 01.09.2021, pri ktorom utrpela tržnú ranu
v strede čela, s poukazom na veľkosť a lokalizáciu rany, je nepravdepodobné, že by tento úraz mal
za následok otras labyrintu a súčasne poškodil sluchový analyzátor v obidvoch ušiach. Obvyklú dĺžkuliečby stanovil na 10 až 14 dní, počas ktorej sa podávajú infúzie s kortikosteroidmi a vtedy sa odporúča
pridať liečbu pretlakovým kyslíkom. Zároveň znalec MUDr. Norbert Lukán, PhD. vypovedal, že závery,
ku ktorým dospel chirurg H. P. P. vo svojom znaleckom posudku k sluchovej poruche, že sa jedná
o ťažké poškodenie zdravia, je absolútnou dezinterpretáciou. V danom prípade poškodená na jedno
ucho takmer úplne počuje a na druhom uchu sa jedná o stredne ťažkú poruchu sluchu. Z údajov,
ktoré mal k dispozícii, vzhľadom na takmer normálny sluch na druhom uchu on preklasifikoval sťaženie
spoločenského uplatnenia z 200 bodov na 125 bodov a doba liečenia v tomto prípade je ako uviedol
aj vo svojom znaleckom posudku 10-14 dní. V znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo, chirurgia
H. P. je uvedená doba liečenia 47-51 dní, pretože MUDr. Jelenčík zahrnul do doby liečenia aj obdobie,
počasktoréhopoškodenávrámcifakultatívnejliečby,t.j.dobrovoľne,absolvovala20sedenípretlakovým
kyslíkom, pričom toto liečenie nebolo nevyhnutným, bolo iba na odporúčanie lekára. Táto liečba mohla
mať pridanú hodnotu, ale iba za situácie, ak by sa liečenie pretlakovým kyslíkom nasadilo bezprostredne
po nehode. To, že táto liečba bola nasadená po 14 dňoch základnej liečby, už nemalo prakticky význam
na zlepšenie sluchu. Čo sa týka šumenia v ušiach, ktoré spomínala svedkyňa poškodená, bolo to
v dôsledku hluku vzniknutom pri explózii airbagu, ktorý dosahuje viac 120 dB, čo je súčasťou akútneho
ohlušenia, ktoré býva bežne aj pri návšteve napr. rokového koncertu.
Svedok poškodený F. G., ktorého výpoveď bola prečítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku
z prípravného konania vypovedal, že uvedeného dňa išiel svojim vozidlom do banky do Trstenej, kde
cestou zbadal stopárku, ktorú už kedysi viezol a tak jej zastavil pred autobusovou zastávkou. Ona si
sadla ako spolujazdkyňa, ešte jej upravil dáždnik, aby si mohla zapnúť bezpečnostný pás. Následne dal
smerovku vľavo, keďže nič nešlo, zaradil prvý prevodový stupeň, pohol sa na cestu, a keď už bol vo
svojom jazdnom pruhu, zaradil druhý prevodový stupeň, pridal plyn a v tom mu do cesty vybehlo vozidlo
Škoda Felícia, ktoré mu nedalo prednosť na hlavnej ceste. Vozidlo, ktoré mu nedalo prednosť, zbadal
asi 10 metrov pred ním. Hneď šliapol na brzdu a snažil sa vyhnúť vozidlu vľavo, napriek tomu došlo
k zrážke, kde vystrelili obidva airbagy. K zrážke došlo v 3 jeho jazdného pruhu bližšie k stredu vozovky,
narazil do predného kolesa a predného stĺpika vodičových dverí, mal rýchlosť cca 30 max 40 km/hod.
Svedkyňa poškodená H. D., ktorej výpoveď bola prečítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku
zprípravnéhokonaniavypovedala,žeknehodesavyjadriťnevie,nebolaočitýmsvedkomnehody.Dcéra
A. B. mala súhlas na používanie osobného motorového vozidla, ktoré malo účasť na dopravnej nehode.
Postupom podľa § 268 ods. 1, 2 Tr. poriadku so súhlasom obžalovanej a prokurátora bol prečítaný
znalecký posudok č. 47/2021 z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, vypracovaného znalcom MUDr.
Jánom Jelenčíkom a znalecký posudok č. 1/2022 vypracovaný znalcom Ing,. H. B. z odboru doprava
cestná.
Zo znaleckého posudku č. 47/2021 z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, vypracovaného znalcom
MUDr. Jánom Jelenčíkom vyplynulo, že poškodená H. I. I. pri dopravnej nehode utrpela veľkú
tržne zmliaždenú ranu temennej oblasti hlavy vpredu dĺžky cca 15 cm, odreninu kože brady tváre,
pomliaždenie a krvný výron ľavej ruky a tiež poruchu sluchu, ku ktorej však nebol kompetentný sa
vyjadrovať, nakoľko uvedené zranenie spadá do oblasti ORL, nie do oblasti chirurgie. Zo záverov
znalca vyplynulo, že zranenia: veľká tržne zmliaždená rana temennej oblasti hlavy vpredu dĺžky cca
15 cm, odrenina kože brady tváre, pomliaždenie a krvný výron ľavej ruky majú charakter ľahkých
zranení a tieto zranenie vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Poškodená bola v čase
nehodyjednoznačnepripútanábezpečnostnýmpásom,vopačnomprípadebyutrpelaurčitezávažnejšie
poranenia hlavy. Zranenia, a to veľkú tržne zmliaždenú ranu temennej oblasti hlavy, odreninu kože brady
tváre a pomliaždenie a krvný výron ľavej ruky utrpela poškodená v prvej fáze úrazovo nehodového deja
aobjektívnynálezzodpovedá mechanizmuúrazupodľaúdajovpoškodenej.Poškodenábolavsúvislosti
s týmito zraneniami obmedzená v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej
ambulanciiurgentanutnosťouopakovanýchkontrolaošetrenínachirurgickejambulancii.Prvýchsedem
dní pociťovala bolesti hlavy, ktoré boli intenzívnejšie prvé štyri až päť dní, zvýrazňovali sa pri vstávaní,
chôdzi a pri pohybe hlavou a v priebehu liečby mali klesajúcu intenzitu. Počas celej doby liečenia mohla
vykonávať ľahšie domáce práce a bola pri nich sebestačná.
Zo znaleckého posudku č. 1/2022 z odboru doprava cestná vyplynulo, že technika jazdy obžalovanej
nebola správna, nakoľko pri výjazde z vedľajšej cesty – parkoviska OC Abba, na hlavnú cestu
nezaregistrovala prichádzajúce vozidlo idúce po hlavnej ceste, čo malo za následok vznik dopravnej
nehody. Potrebné je uviesť, že obžalovaná v okamihu začiatku rozjazdu na hlavnú cestu nemala
obmedzený dohľad na vozidlo Škoda Octavia, s ktorým došlo k zrážke. Technika jazdy vodiča F. G.,ktorý viedol vozidlo Škoda Octavia, možno hodnotiť ako správny, pohyboval sa rýchlosťou nižšou, ako
je dovolená rýchlosť pre uvedený úsek cesty. Rýchlosť vozidla obžalovanej – obžalovaná bez reakcie
a nárazová rýchlosť cca 10 km/h. L. G. nedokázal zrážke zabrániť , obžalovaná nehode zabrániť mohla
takým spôsobom, že by uskutočnila vjazd na hlavnú cestu najskôr k okamihu, po vzájomnom minutí
koridorov pohybu oboch vozidiel. Možno konštatovať, že obžalovaná nedala prednosť v jazde vodičovi
vozidla Škoda Octavia a obžalovaná mala dostatočný výhľad na rozpoznanie vozidla Škoda Octavia.
Následne na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, a to najmä lekárske správy, zápisnicu
z ohliadky miesta dopravnej nehody, záznam k dopravnej nehode, dokumentácia k nehode a správy
na obžalovanú.
Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, a taký čin spácha závažnejším spôsobom
konania.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.
Podľa § 158 Tr. zákona odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potrestá, ak inému z nedbanlivosti
ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného
Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že
môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá
nedbanlivosť).
Obžalovaná konala vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia
následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že
následok nenastane.
Pod porušením dôležitej povinnosti treba rozumieť také porušenie povinnosti, ktorá má za danej situácie
spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život, pričom aj podľa ustálenej súdenej praxe,
nedanie prednosti je porušením dôležitej povinnosti, pretože následky takého to porušenia sú často
spojené s ohrozením života a smrťou. Obžalovaná porušila povinnosti uložené jej ust. § 3 ods. 1, ods.
2 písm. a), b), § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Podľa § 3 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovúčastníkcestnejpremávkyjepovinnýdodržiavaťpravidlácestnejpremávky
ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, poslúchnuť pokyn vyplývajúci z
dopravnej značky alebo dopravného zariadenia
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 21 ods. 1 Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom,
oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej
cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde
vozidlu idúcemu po ceste.
Podľa§137ods.2písm.c/,j/Zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c) také porušenie pravidiel
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví
alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody
alebo škodovej udalosti, j) nedanie prednosti v jazde.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc predovšetkým z výpovede obžalovanej, ktorá sa k skutku aj
priznala a svoje konanie oľutovala, tiež z výpovedí poškodených H. I. I. a F. G., znaleckého dokazovania
z odboru cestná doprava a z odboru zdravotníctvo, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody
a fotodokumentácie mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná pri výjazde
z vedľajšej cesty, konkrétne z parkoviska, nedala prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čo
malo za následok vznik dopravnej nehody. Obžalovaná v okamihu začiatku rozjazdu na hlavnú cestu
nemala obmedzený výhľad. Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody tiež vyplynulo, že výjazd
z parkoviska Abba je tiež označený aj dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“. Obžalovaná sa tak
bezpečne nepresvedčila, či po hlavnej ceste neprichádza iné vozidlo a vykonala vjazd na hlavnú cestu
tak, že spôsobila vznik kolízie v príčinnej súvislosti s ktorou došlo k vzniku následku – ublíženia na zdraví
poškodenej Mgr. Lucie Letašiovej. Výrok o vine obžalovanej môže byť založený len na dôkazoch, ktoré
celkom vylúčia pochybnosť o tom, že bol skutok spáchaný, spáchala ho obžalovaná a skutok vykazuje
znaky trestného činu. Vina obžalovanej tak bola jednoznačne preukázaná jej výpoveďou, ako aj
výpoveďami svedkov poškodených, ktorí potvrdili, že obžalovaná nedala prednosť vozidlu, v ktorom
oni sedeli poškodený na mieste vodiča a poškodená na mieste spolujazdca a bezprostrednou príčinou
kolízie tak bolo nedanie prednosti vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, pričom nedanie prednosti v jazde
je porušením dôležitej povinnosti tak, ako to súd konštatoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia
svojho rozsudku. Zároveň tieto závery vyplynuli aj zo znaleckého dokazovania z odboru doprava cestná,
z ktorého vyplynulo, že na vzniku nehody, nemal žiadne zavinenie poškodený, teda vodič vozidla
Škoda Octavia, ktorý prechádzal vozidlom po hlavnej ceste. V konaní obžalovanej bolo preukázané
zavinenie na súdenom prečine vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona. Pri
nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah môže rozvinúť,
čo v danom prípade bolo preukázateľne dokázané. Súd oproti obžalobe konanie obžalovanej kvalifikoval
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, pretože zranenia, ktoré v príčinnej súvislosti
sdopravnounehodouutrpelapoškodenáH.I.I.,nemalipovahuťažkejujmyakototvrdilaobžaloba,ktorá
sa odvolávala na znalecký posudok z oboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia. Obžaloba vychádzajúc
zo záverov znaleckého posudku z oboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia, klasifikovala najzávažnejšie
zranenie poškodenej H. I. I., ktorým bola porucha sluchu ako ťažkú ujmu na zdraví, pričom posúdenie
tohto zranenia neprináležalo odvetviu chirurgia, ale spadalo do odvetvia otorinolaryngológie. Súdom
pribratý znalec MUDr. Norbert Lukán, PhD., ktorý bol kompetentným sa k sluchovej poruche poškodenej
vyjadriť uviedol, že závery, ku ktorým dospel chirurg H. P. P. v znaleckom posudku, že sluchová porucha,
ktorú utrpela pri dopravnej nehode poškodená, je vzhľadom k dobe práceneschopnosti zranením,
majúcim povahu ťažkej ujmy na zdraví, sú absolútnou dezinterpretáciou. V prípade poškodenej,
poškodená na jedno ucho takmer úplne počuje a na druhom uchu sa jedná o stredne ťažkú poruchu
sluchu. V znaleckom posudku MUDr. Jelenčíka z odboru zdravotníctvo, chirurgia je uvedená doba
liečenia poranenia sluchu 47-51 dní, pretože znalec MUDr. Jelenčík zahrnul do doby liečenia aj obdobie,
počasktoréhopoškodenávrámcifakultatívnejliečby,t.j.dobrovoľne,absolvovala20sedenípretlakovým
kyslíkom, pričom toto liečenie nebolo nevyhnutným, bolo iba na odporúčanie lekára. Táto liečba mohla
mať pridanú hodnotu, ale iba za situácie, ak by sa liečenie pretlakovým kyslíkom nasadilo bezprostredne
po nehode, čo sa v tomto prípade nestalo, pretože liečba bola nasadená po 14 dňoch základnej liečby
a už nemala prakticky význam na zlepšenie sluchu. Znalec MUDr. Norbert Lukán, PhD. tiež uviedol, že
za obvyklú dĺžku liečby tohto poranenia poškodenej stanovil na 10 až 14 dní. Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že ani jedno zranenie, ktoré utrpela poškodená H. I. I. v príčinnej súvislosti
spredmetnoudopravnounehodou,nemápovahuťažkejujmynazdraví,apretosúdkonanieobžalovanej
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho, či ide
o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona, a to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa,je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu predovšetkým následkom konania obžalovanej, ktorým je ujma na zdraví
a v tomto konkrétnom prípade aj okolnosťami, za akých k takémuto následku došlo, a to výlučným
zavinením na strane obžalovanej a v neposlednom rade tiež závažnosťou porušenia povinnosti
obžalovanej ako vodiča.
K osobe obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ nebola súdom prejednávaná a ani trestaná. V
evidenčnej karte vodiča má jeden záznam, za priestupok na úseku cestnej premávky v r. 2005 -
všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky. V mieste bydliska požíva dobrú povesť. Pracuje ako
opatrovateľka Mestského úradu Tvrdošín s výbornou pracovnou morálkou.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, osobu, pomery a možnosti jej nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu,
podľa ktorého má pôsobiť, na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa
prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k
riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči
ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona, na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest bol ukladaný podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Na strane
obžalovanej bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala.
Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností súd znižoval hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice
alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti
zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Súd tak modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a obžalovanej ukladal
trest odňatia slobody v rozpätí 0 až 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu prihliadol na závažnosť trestného
činu, význam chráneného záujmu (život a zdravie), okolnosti, za akých k nemu došlo - porušením
dôležitej povinnosti vodiča, vrátene následku. Za danej situácie súd pri prevahe poľahčujúcich okolností
pristúpil k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere dva mesiace so skúšobnou dobou
18 mesiacov. Súd uvažoval nad peňažným trestom, ktorý však nakoniec neuložil, keďže poškodená
naposledy pri preštudovaní spisu deklarovala príjem ako opatrovateľka 500,- eur a vyjadrila sa, že
v prípade uloženia povinnosti nahradiť škodu, žiada splátkový kalendár v mesačných splátkach po 20,-
eur. Súd zároveň popri podmienečnom treste odňatia slobody uložil obžalovanej aj trest zákazu činností
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu na úplne dolnej hranici vo výmere 12 mesiacov. Súd
pristúpil k uloženiu trestu zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na úplne dolnej
hranici, a to i napriek závažnosti porušenia povinnosti vodiča, ktoré nemožno ničím ospravedlniť. Naviac
obžalovaná predmetnú dopravnú nehodu zavinila výlučne sama, bez akéhokoľvek spoluzavinenia inej
osoby. Pričom dopravnú nehodu zavinila porušením dôležitej povinnosti vodiča tak, že nedala prednosť
v jazde vodičovi idúcemu po hlavnej ceste, ktorá je naviac pomerne vysoko frekventovaná, pričom
nedanie prednosti v jazde možno spojiť s najtragickejšími následkami na živote účastníkov dopravných
nehôd. Aj v tomto prípade sa znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia vyjadril, že v prípade
ak by poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom, následky na jej zdraví by boli závažnejšie.
Súd napriek týmto okolnostiam uložil trest na úplne dolnej hranici, pričom prihliadal na skutočnosť,
že obžalovaná sa k vine priznala, svoje konanie oľutovala, viedla a aj vedie riadny život a možno ju
považovať aj za disciplinovanú vodičku.
Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.Poškodených H. I. I. a F. G. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obom poškodeným bola uhradená časť škody poskytnutím poistného
plnenia z povinného zmluvného poistenia, pričom tieto doklady súdu neboli predložené a z vykonaného
dokazovania tak nebolo zrejmé, či poškodenými uplatnené nároky na náhradu škody už neboli aspoň
čiastočneuhradené.Súdtaknemalvšetkypodkladypotrebnéprerozhodnutieoichnárokochnanáhradu
škody, na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré by presahovalo potreby vykonania dokazovania o vine a treste a trestné konanie by sa tak iba
predĺžilo. Súd preto poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.