Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010618
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010618.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5 4T/22/2025

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
30.10.2025 v Prešove takto

r o z h o d o l :

2 4T/22/2025

Obžalovaní:

1. ml. A. B. nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX,
D..

2. E. F. nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. XXX,
E.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

spoločnýmkonaním,popredchádzajúcejvzájomnejdohode,dňa26.09.2024,vpodvečernýchhodinách,
v presne nezistenom čase, mal. G. H., mal. D. I. a iná doposiaľ neodsúdená osoba neoprávnene vošli na

oplotený pozemok rodinného domu na adrese D. J. XXX, K. A., ktorý patrí poškodenej L. C., a to tak, že
preskočili oplotenie uvedeného rodinného domu, kde cez pozemok prešli k rodinnému domu a pri ňom
pristúpili k otvorenému oknu na ktorom sa nachádzala sieťka proti hmyzu, kde mal. G. H. a mal. D. I. zo
zeme zodvihli inú doposiaľ neodsúdenú osobu do výšky okna, ktorý na okne odstránil sieťku proti hmyzu
a cez okno vnikla doposiaľ iná neodsúdená osoba do priestorov rodinného domu spoločne s mal. G. H.
a mal. D. I., pričom za bránou rodinného domu na vyššie uvedenej adrese ostali obžalovaný ml. A. B.
a obžalovaný E. F., ktorí sledovali situáciu, kde následne mal. G. H., mal. D. I. a iná doposiaľ neodsúdená

osoba z priestorov rodinného domu odcudzil predmety, a to 1 ks tepláky zn. NIKE, červenej farby v
hodnote 10,-€, 1 ks mikina zn. NIKE, červenej farby v hodnote 10,-€, 1 ks televízor zn. Thomson, čiernej
farby výr. čísla Z 1914005885, typ 40FE5606, s ovládačom čiernej farby a kartou skylink v hodnote 150,-
€, 1 ks retiazka, striebornej farby o dĺžke 59,5 cm v hodnote 12,-€, 1 ks parfum o objeme 75 ml, žltej
farby, výr. zn. LA RIVE, typ: For Woman v hodnote 25,-€, 1 ks pánske nohavice, čiernej farby v hodnote
7,-€, 1 ks parfum o objeme 35 ml, fialovej farby, výr. zn. LOVE DE TOI v hodnote 15,-€, 1 ks fľaša zn.
Nicolaus vodka sweet kiss cherry o objeme 0,5 1 v hodnote 6,99,-€, 1 ks fľaša zn. Chatenau Sekt o

objeme 0,75 1 v hodnote 8,99,-€, 1 ks fľaša zn. Frankovka modrá o objeme 0,75 1 v hodnote 2,54,-€, 1
ks parfum o objeme 35 ml, fialovej farby, výr zn. LOVE DE TOI v hodnote 15,-€, 1 ks koberec o rozmere140 x 200 cm, krémovej farby, výr. zn. BAHAR v hodnote 20,-€, pričom uvedené odcudzené predmety
z priestorov rodinného domu nosili osobám nachádzajúcich sa za bránou, a to obž. ml. A. B. a E. F. a
tieto odcudzené predmety si medzi sebou rozdelili, pričom týmto svojím konaním spôsobili poškodenej

L. C. krádežou vyššie uvedených odcudzením predmetov celkovú škodu vo výške 282,55 Eur,

t e d a

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a tam neoprávnene zotrvali a čin spáchali

prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a najmenej s dvoma osobami,
č í m s p á c h a l i

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX

Podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 98 písm. a/ Trestného zákona súd podmienečne
upúšťa od potrestania mladistvého obžalovaného, pretože vzhľadom na povahu spáchaného činu a na
doterajší život obžalovaného možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na

jeho nápravu.

Podľa § 101 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 106 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a § 108 Trestného zákona ukladá obžalovanému ml. A.

B. výchovné opatrenie – napomenutie s výstrahou.

Za to mu súd ukladá:

Obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX v Prešove

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 49 ods. 2
Trestného zákona a na § 39 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

3 4T/22/2025

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 05.05.2025 obžalobu
pod číslom 3Pv 499/24/7707 – 7 na obžalovaných E. J., ml. A. B. a E. F. pre skutok, ktorého sa mali
títo obžalovaní dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v tomto rozsudku (s tým, že iná doposiaľ

neodsúdená osoba uvedená v rozsudku je v obžalobe označená ako obžalovaný ml. E. J.) a ktorý
prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2025, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.10.2025, súd vylúčil obžalovaného E. J. z tohto konania na samostatné konanie.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2025, boli
obžalovaníml.A.B.aE.F.natomtohlavnompojednávanípoučeníotom,žekuskutku,ktorýsaimkladie

za vinu, môžu urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučeníurobili obaja obžalovaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že sú vinní zo
spáchania skutku, ktorý sa im v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaní A. B. a E. F. na všetky položené

otázky odpovedali ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky,
obhajkyne, zákonnej zástupkyne a opatrovníka, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaných o vine prijať.
Následne súd vyhlásenie obžalovaných ml. A. B. a E. F. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených

v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaných v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti
o vine týchto dvoch obžalovaných. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že
sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní
súd v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaných ml. A. B. a E. F. o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom

ich viny, uznal obžalovaných ml. A. B. a E. F. za vinných zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
tak, ako je tento skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku (s modifikáciou oproti obžalobe
vyvolanou vylúčeným obžalovaného E. J.), pričom obžalovaní v skutkovej vete opísaným konaním
spoločnýmkonanímneoprávnenevniklidoobydliapoškodenejaneoprávnenetamzotrvaliačinspáchali
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu (oplotenie a okno) a to s najmenej dvoma

osobami, čím obaja naplnili skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie oboch týchto obžalovaných posúdil ako konanie v priamom

úmysle, pretože obaja obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným v
skutkovej vete rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana práva na
súkromie a nedotknuteľnosti obydlia /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného E. F. a generovaného elektronicky ku dňu

vyhlásenia tohto rozsudku vyplýva, že tento bol tri krát súdne trestaný, naposledy v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 31T/33/2024. V predchádzajúcich dvoch záznamoch odpisu sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z takéhoto odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného ml. A. B. vyplýva, že rozhodnutím

Okresnej prokuratúry Prešov pod sp. zn. 2Pv 477/24/7707 bolo jeho trestné stíhanie pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona dňa 19.02.2025 podmienečne zastavené so skúšobnou
dobou v trvaní 12 mesiacov, ktorá trvá do 03.05.2026.

Z hodnotenia obžalovaného ml. A. B. zo Základnej školy v Jarovniciach vyplýva, že prospech žiaka je

podpriemerný, neprepadol ani raz a jeho správanie na hodinách je v poriadku. Komunikácia s matkou
je dobrá ale v poslednej dobe sa matka sťažuje na syna, že ju nepočúva.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 28.02.2025 vyplývajú bytové a rodinné
pomery mladistvého obžalovaného A. B., kedy úrad cituje aj vyššie uvedenú správu školy. V čase

preverenia matka neavizovala žiadne výchovné problémy s mladistvým, ktorý rešpektuje autoritu a vo
voľnom čase sa zdržiava v okolí domu. Pomáha matke s domácimi prácami, nepožíva alkohol, nefetuje.
Obžalovanýsavyjadril,žechodípravidelnedoškolyavyhýbasaprotiprávnemukonaniu.Jejednorazovo
evidovaný v evidencii úradu ako záškolák. S matkou a mladistvým bol urobených výchovný pohovor.

Zo správy Obce Jarovnice zo dňa 21.02.2025 o správaní sa oboch obžalovaných vyplýva, že obžalovaný
mladistvý A. B. býva s rodičmi a má desať súrodencov. Správanie má dobré a v mieste bydliska nemá
žiadne problémy. Obžalovaný E. F. žije v chatrči, má dve deti. Správanie má dobré a nie sú s ním žiadne
problémy. Je evidovaný v evidencii uchádzačovo zamestnanie. Ani jeden z nich nebol prerokúvaný
komisiou pre verejný poriadok obce a neboli im uložené žiadne opatrenia.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný E. F. bol doposiaľ 6
krát priestupkovo postihnutý, z toho trikrát za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,raz za priestupok proti verejnému poriadku a dvakrát za priestupky v súvislosti s porušením prijatých
protipandemických opatrení.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný ml. A. B. doposiaľ nebol
priestupkovo postihnutý.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov vedeného pod sp. zn. 31T/33/2024 vyplýva, že dňa
10.07.2024 podal prokurátor obžalobu na obžalovanému E. F. pre skutok, ktorý v podanej obžalobe

právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 od. 1 Trestného zákona. Trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 31T/33/2024 zo dňa 12.07.2024, právoplatným dňa
30.07.2024, súd uznal obžalovaného E. F. za vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby,
a pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku z podanej obžaloby mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov a zároveň
mu uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Skúšobná doba tak plynula do 30.10.2025.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie

po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

U obžalovaného ml. A. B. zohľadnil skutočnosť, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný a ani

priestupkovo postihnutý a tiež prihliadol aj na skutočnosť, že sa ku skutku priznal a skutok aj úprimne
oľutoval. Nakoľko sa jedná o mladistvého, súd pristúpil k odklonu od trestania trestami určenými pre
mladistvých, a to zvýrazňujúc výchovný účel trestu, ktorý je potrebné u mladistvého páchateľa, ktorý
doposiaľ nebol súdne trestaný, dať do popredia. Navyše zohľadnil aj podiel ml. A. B. na trestnej činnosti,
ktorý nebol ten, kto vošiel do domu, ale ostal spolu s obžalovaným E. F. za bránou domu a odoberal

veci, ktoré im ostatní páchatelia vynášali. Nebol ani iniciátorom tejto trestnej činnosti. Preto súd považuje
za postačujúce už prejedanie tejto trestnej veci pred súdom, ktoré vzhľadom na jeho podiel na trestnej
činnosti a jeho osobu môže mať dostatočný korekčný efekt na jeho správanie do budúcna. Preto
za podmienok uvedených v § 101 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 98 písm. a)
Trestného zákona podmienečne upustil od jeho potrestania. Obžalovaný A. B. má však aj negatívne

poznatky najmä zo strany školy o veľkom počte vymeškaných hodín, ako aj záškoláctva a tiež už mu
bolo prokuratúrou podmienečne zastavené trestné stíhanie za prečin krádeže. Preto súd určil skúšobnú
dobu podmienečného upustenia od potrestania v maximálnej možnej dĺžke jedného roka a zároveň
uložil výchovné opatrenie - napomenutie s výstrahou preto, aby obžalovaný korigoval svoje právanie
do budúcna a už sa protiprávnej činnosti vyvaroval. Ak tomu tak nebude, súd mu môže uložiť za tento

skutok trest zodpovedajúcu nielen skutku a jeho následkom, ale pri ňom zohľadní aj neúčinné výchovné
opatrenie.

U obžalovaného E. F. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný v priebehu
vyšetrovania ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36

písm. l) Trestného zákona/. Okrem toho zohľadnil aj jednu priťažujúcu okolnosť, a tou je skutočnosť
vyplývajúca z odpisu registra trestov ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 31T/33/2024,
že obžalovaný E. F. skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda už bol v minulosti
odsúdený /§ 37 písm. h) Trestného zákona/, čím je zároveň v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona
vylúčené podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Preto súd obžalovanému uložil trest

odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme. Nakoľko obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona znížil
trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorú Trestný zákona pri
trestnom čine podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona stanovuje na jeden rok až päť rokov. Zároveň súdzohľadnil aj jeho účasť na trestnej činnosti, kedy podobne ako obžalovaný ml. A. B. stáli za plotom
a preberali ukradnuté veci, čím sa v menšej miere, ako ostatní páchatelia podieľali na spáchanej trestnej
činnosti. Preto by uloženie trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzbe súd považoval za neprimerane

prísne a preto súd mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu aj v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov v jeho nepodmienečnej forme je podľa presvedčenia
súdu dostatočnou odpoveďou štátu reprezentovaného súdom na konanie obžalovaného a súd verí, že
pre obžalovaného bude mať aj dostatočný výchovný ale aj odstrašujúci efekt, kedy vo výkone trestu
bude mať dostatok priestoru, aby si dôsledky svojej trestnej činnosti na právach poškodených uvedomil.

Nakoľko poškodená L. C. si do skončenia prípravného konania náhradu škody neuplatnila, súd o škode
týmto rozsudkom nerozhodoval.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

3 4T/22/2025

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.