Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-30Cb/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120372080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6120372080.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: LAKARNO s.r.o., so

sídlom Štefánikova 76, 071 01 Michalovce, IČO: 47 689 781, zastúpeného JUDr. Michaelom Medviďom,
advokátom so sídlom Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, proti žalovanému: Forum Poprad, a.s., so sídlom
Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 732 117, zastúpenému HALAMA LEGAL, advokátní kancelář,
s.r.o., so sídlom Národní 58/32, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 24 693 006, o zaplatenie
79.934,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu
08.09.2020, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.10.2020, domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 79.934,88 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy
konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá má v predmete činnosti aj vedenie
účtovníctva; okrem iného vedie účtovníctvo aj obchodnej spoločnosti BONGIORNO s.r.o., ktorá má

v nájme prevádzku v obchodnom centre Forum v Poprade, ktoré patrí žalovanému. Dňa 21.02.2020
žalobca za spoločnosť BONGIORNO s.r.o. vykonal úhradu na účet žalovaného vo výške 79.934,88 eur.
Nepozornosťou zamestnanca došlo k chybe, pretože zamestnanec pri výbere účtu odosielateľa vybral
nesprávne číslo účtu, a tak finančné prostriedky boli omylom uhradené z účtu žalobcu a nie z účtu
spoločnosti BONGIORNO s.r.o. Po zistení chyby žalobca mailom a listom požiadal o vrátenie finančných
prostriedkov.Žalovanýmailomzodňa17.04.2020oznámilžalobcovi,žesituáciurieši.Dopodaniažaloby
však žalovaný žalobcovi finančné prostriedky nevrátil, čím mu okrem povinnosti zaplatiť istinu vznikla aj

povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania ako i náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 31Up/1664/2020 z
22.09.2020, proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore uviedol, že žalovaný nárok je
v celom rozsahu nedôvodný.
3.1. Žalovaný odôvodnil podanie odporu tým, že vlastní a prevádzkuje obchodné centrum Forum
Poprad, ktoré má približne 119 nebytových jednotiek. Tieto jednotky prenajíma spoločnosť Forum

Poprad, a.s. rôznym nájomcom. Od 2.12.2015 až do roku 2020 bola jedným z nájomcov spoločnosť
BONGIORNO s.r.o., so sídlom Jantárova 8, Košice 040 01, IČO 36 582 735, ktorá si prenajímala od
žalovaného nebytové jednotky č. 1.338 a č. 1.211, 1.211 B na účely prevádzky dvoch reštaurácií (Pizza
z Pece a Rock'n'Roll). Nájomca mal približne už od roku 2018 zlú platobnú morálku ohľadom platenianájomného a musel byť opakovane prenajímateľom v tomto ohľade upomínaný. Zlá platobná morálka a
ekonomické problémy údajne súviseli s tým, že medzi konateľom nájomcu (a zároveň jeho tretinovým
spoločníkom, pánom R. P.) a ostatnými dvoma spoločníkmi spoločnosti BONGIORNO s.r.o., panovali

dlhodobo nezhody. Posledné dve upomienky o dlžné nájomné vystavila za žalovaného
dňa 14.2.2020 riaditeľka obchodného centra pani Ing. U. X., a to na 50.999,41 eur (za reštauráciu
Rock'n'Roll), ďalej na 33.835,47 eur (za reštauráciu Pizza z Pece), celkom teda na sumu 84.834,88 eur,
podľaktorýchmalaspoločnosťBONGIORNOs.r.o.,uhradiťtútosumudo21.4.2020.Konateľspoločnosti
BONGIORNO s.r.o., pán P., v odpovedi na tieto upomienky kontaktoval e-mailom dňa 21.2.2020 o 11.27

hod. riaditeľku obchodného centra p. X. a sľúbil jej, že dôjde k úhrade dlžného nájomného tak, že suma
79.934,88 eur bude uhradená prevodom z bankového účtu, a suma 4.900,- eur bude uhradená vkladom
hotovosti na bankový účet žalovaného. Pán P. tento sľub splnil; dňa 14.2.2020 došlo k vloženiu sumy
1.900,- eur v hotovosti na bankový účet žalovaného a dňa 18.2.2020 ďalšej sumy v hotovosti vo výške
3.000,- eur, celkom teda 4.900,- eur. Zvyšok dlžnej sumy, teda 79.934,88 eur, bol uhradený na bankový
účet žalovaného dňa 21.2.2020 ako sľúbil pán P. - teda presne v posledný deň dodatočnej lehoty na

zaplatenie dlhu, ktorú poskytol žalovaný nájomcovi vo svojich upomienkach zo 14.2.2020. Táto platba
bola odoslaná z bankového účtu č. U s tým, že v platobnej poznámke, ktorá je uvedená na príslušnom
bankovom výpise z 21.2.2020, a ktorú zadal k platbe sám odosielateľ platby (teda spoločnosť LAKARNO
s.r.o.) bolo jasne špecifikované, že sa jedná o úhradu nájomného za spoločnosť BONGIORNO s.r.o.,
a to za nebytové jednotky č. 1.338 a č. 1.211, 1.211 B. Už len z tejto nespochybniteľnej skutočnosti

žalovaný vyvodzuje, že v žiadnom prípade nemohlo ísť o tzv. platbu „omylom“.
3.2. Žalovaný sa vzhľadom na uvedené skutočnosti dôvodne domnieva, že sa nájomca, respektíve jeho
konateľ pán P., dohodol so spoločnosťou LAKARNO s.r.o. ako žalobcom o tom, že žalobca zaplatí časť
dlžného nájomného vo výške 79.934,88 eur za nájomcu a na jeho účet, a to zrejme preto, že žalobca
túto sumu spoločnosti BONGIORNO s.r.o. požičala na úhradu dlžného nájomného alebo, alternatívne,

došlo medzi spoločnosťami LAKARNO s.r.o. a BONGIORNO s.r.o. k inej obdobnej dohode. Konateľ
BONGIORNO s.r.o. pán P. a konateľ žalobcu pán O. sa preukázateľne poznajú a museli byť spolu
v minulosti v úzkom obchodnom či pracovnom vzťahu. Z výpisu z obchodného registra SR ohľadom
spoločnosti žalobcu totiž vyplýva, že pán P. bol v minulosti takisto spoločníkom a konateľom žalobcu,
rovnakoakopánO..Pôvodompoužitýchfinančnýchprostriedkovsažalovanýnemôžeanizaoberať,hoci

je zvláštne, že žalobca mal podľa verejne dostupných informácií ešte v roku 2018 nulové (!) tržby. Ďalšou
významnou skutočnosťou je aj to, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa pána O. reklamoval
platbu „omylom“ u žalovaného až po uplynutí takmer dvoch mesiacov po jej odoslaní, a to 17.4.2020.
Podľa názoru žalovaného je vysoko nepravdepodobné, že by žalobca nereklamoval tak vysokú mylnú
platbu u jej adresáta oveľa skôr než po uplynutí takmer dvoch mesiacov, ak by skutočne došlo k jej

odoslaniu z účtu odosielateľa omylom. Žalovaný prostredníctvom riaditeľky obchodného centra pani Ing.
U. X. požiadal v období okolo 17.4.2020 pána P. aj pána O. o vysvetlenie, ako mohlo vôbec dôjsť k
takejto mylnej platbe. Pán P. oznámil najprv pani X. telefonicky verziu, že platbu odoslala omylom z účtu
žalobcu akási pani účtovníčka z externej účtovnej spoločnosti, ktorá poskytuje účtovné služby obom
spoločnostiam (spoločnosti LAKARNO s.r.o. aj spoločnosti BONGIORNO s.r.o.). Pán O. zase pani X.

telefonicky oznámil, že predmetnú platbu odoslala jeho nemenovaná zamestnankyňa, s ktorou už ale
medzitým rozviazal pracovný pomer. Pretože sa jednalo o čas bezprostredne nadväzujúci na vyhlásenie
karantény kvôli pandémii Covid 19, pani X. požiadala pána O., aby jej sprostredkoval aspoň telefonický
kontakt s dotknutou bývalou zamestnankyňou, aby jej táto potvrdila aspoň telefonicky verziu pána O..
Pán O. najprv odpovedal kladne, avšak po niekoľkých minútach telefonoval pani X. späť s tým, že po

poradesosvojímadvokátomrušísvojsľubsprostredkovaťtentotelefonát.Ktomudňa17.4.2020odoslal
pán P. list nazvaný ako „Čestné vyhlásenie Spoločnosti“ (BONGIORNO s.r.o.), v ktorom už evidentne
zladil svoje vysvetlenie s verziou pána O..
3.3. Žalovaný je teda toho názoru, že všetky okolnosti veci dokladajú, že sa pôvodne pán P. s pánom
O. dohodli po platobnej upomienke žalovaného z 14.2.2020 na tom, že žalobca uhradí za spoločnosť

BONGIORNO s.r.o. časť dlžného nájomného vo výške 79.934,88 eur. Následne došlo dňa 13.3.2020 k
nútenému uzatvoreniu reštaurácií a obchodov v obchodnom centre Poprad v rámci krízových opatrení
Úradu verejného zdravotníctva SR. V nasledujúcich niekoľkých týždňoch si pán P. mohol vyhodnotiť, že
tieto opatrenia budú mať pre jeho reštaurácie a podnikanie nepriaznivý ekonomický dopad, a dohovoril
sa s pánom O., aby platbu dodatočne označil za chybnú či mylnú a vyžiadal si ju od spoločnosti Forum

Poprad, a.s. naspäť. Ak by spoločná verzia nájomcu BONGIORNO s.r.o. a žalobcu o mylnej platbe
mala byť vierohodná, musel by nájomca, okrem iného, doložiť, že ku dňu 21.2.2020 (t. j. posledný
deň dodatočnej lehoty k úhrade dlžného nájomného v upomienke) mal na svojom bankovom účte
sumu aspoň 79.934,88 eur. To sa ale nikdy nestalo. Ďalej by musel žalobca hodnoverne doložiť svojesubjektívne a ničím nepodložené tvrdenie, že jeho údajná bývalá zamestnankyňa „omylom“ odoslala
veľmi vysokú sumu 79.934,88 eur z účtu žalobcu. Žalovaný poukázal tiež na to, že ponúkol pánovi P.
i pánovi O., že ak priamo spoločnosť BONGIORNO s.r.o. sumu 79.934,88 eur žalovanému dodatočne

uhradí, a to aspoň na účet notára alebo advokáta do úschovy, okamžite žalobcovi platbu vráti. Ani
toto priateľské riešenie však nebolo akceptované, a to zrejme preto, že nájomca BONGIORNO s.r.o.
vyššie zmienenou sumou nikdy nedisponoval. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalobca
spornú sumu vedome, dobrovoľne a nie omylom zaplatil na účet žalovaného so súhlasom nájomcu
BONGIORNO s.r.o. a v jeho mene. V žiadnom prípade sa tak nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie

na strane žalovaného, ako tvrdí žalobca.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný. So žalovaným
nemá žiadny obchodný vzťah, neexistuje medzi nimi žiadne právne ani ekonomické prepojenie, nič
v jeho priestoroch neprevádzkuje ani nevyužíva iné jeho služby. Uvedené preukazuje aj skutočnosť,
že všetky upomienky o nezaplatení faktúr boli adresované spoločnosti BONGIORNO a nie žalobcovi.

Ani v komunikácii medzi JUDr. P. a žalovaným sa žalobca nespomína. Akýkoľvek prísľub JUDr.
P. o nedoplatkoch spoločnosti BONGIORNO sa netýka žalobcu a k ničomu ho nezaväzuje. Je
nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli odoslané z účtu žalobcu, ktorý žalovanému vysvetlil, že
došlokomylu.Žalobcaposkytujeslužbyviacerýmklientom,nielenspoločnostiBONGIORNO,atohlavne
vo forme správy ich bankových účtov, aby sa nezaťažovali s prevodnými príkazmi. Dôvody uvedené

v odpore sú len subjektívnym názorom žalovaného bez akýchkoľvek dôkazov. Vzťah medzi konateľmi
JUDr. P. a JUDr. O. je iba pracovný, keďže žalobca poskytuje spoločnosti BONGIORNO účtovné služby,
správu účtov a ďalšie služby v administratívnej sfére. Žalobca mal aj má finančné prostriedky na svoje
fungovanie a rozvíjanie sa, dôkazom čoho je samotný fakt, že v roku 2020 bolo možné, aby z jej účtu
bola odpísaná suma 79.934,88 eur; nie je povinný preukazovať, odkiaľ disponuje touto čiastkou a aká

čiastka sa nachádza na jeho účtoch. Od roku 2018 mal dostačujúci čas na vytvorenie finančných rezerv
a na rozvoj v roku 2020. Žalobca už vo vyjadrení pre žalovaného uviedol, že spravuje viacero účtov
pre externé spoločnosti, denne dostáva veľa správ o debetných transakciách, pri ktorých sa neuvádza
názov účtu, ale iba číslo účtu (v tvare IBAN), z ktorého boli finančné prostriedky odčerpané. Nie je možné
pamätaťsivšetkyčíslaIBANúčtov,apretoniejemožnéhneďadekvátnezareagovať,keďdôjdekomylu.

V tom čase už boli aj opatrenia v rámci ochorenia COVID-19, na ktoré žalobca musel reagovať a venovať
sa hlavne štúdiu opatrení a kompenzácií pre podnikateľov, čo spadá k službám, ktoré žalobca poskytuje
svojimklientom.AžpriúčtovanívlastnejspoločnostiLAKARNOs.r.o.bolozistené,žedošlokzávažnému
omylu. Hneď na to bola telefonicky kontaktovaná riaditeľka žalovaného, následne aj písomne. Keď
žalobca zistil omyl, osobu, ktorá pochybila, prepustil. V rámci zákona o GDPR nemôže bez jej súhlasu

poskytnúťúdaje,nakoľkoby(podľažalobcu)porušilzákon,čobolovysvetlenéajp.X..Žalobcaposkytuje
vedenie účtovníctva ako externá firma, má aj zamestnancov, ktorí jej pomáhajú a nemôže za to, že
p. X. zmienenú situáciu zle pochopila, vysvetlila si ju po svojom a prekrútila vyjadrenia Ing. O. ako aj
JUDr. P.. V písomnej forme jej obe strany samostatne vysvetlili vzniknutú situáciu a považovali to za
uzavreté.P.X.odmietavráteniefinančnýchprostriedkov,čímpoškodzujerozvojspoločnostižalobcu,ako

aj jej existenciu. Zadržiava finančné prostriedky bez právneho alebo ekonomického podkladu, nakoľko
medzi spoločnosťami Forum Poprad, a.s. a žalobcom nie je žiadne podnikateľské alebo iné prepojenie,
a tým sa neoprávnene obohacuje na úkor cudzích finančných prostriedkov. V rámci správy cudzích
účtov máme vo vlastnom internet bankingu priradených viacero spoločností, kde pri vykonaní prevodu
je jednoduché sa prekliknúť a mylne zadať číslo odosielateľa. Využívame služby TATRABANKY, kde

ich rozhranie poskytuje roletu s účtami a bohužiaľ bolo zle vybrané číslo účtu odosielateľa. Spoločnosť
Forum Poprad, a.s. využila žalobcu ako rukojemníka v spore so spoločnosťou BONGIORNO s.r.o., kde
nešťastnúzhodunáhodvyužívaakoprostriedokprevymoženiesvojichpohľadávok.Poškodzuježalobcu
na základe dohadov bez ekonomického alebo právneho podkladu.

5. Žalovaný v duplike navrhol vykonať výsluch pána Y. T., ktorý bol v minulosti spoločníkom a
konateľom spoločnosti BONGIORNO s.r.o., za ktorú žalobca úmyselne a bez akéhokoľvek omylu uhradil
predmetnú platbu 79.934,88 eur. Pán Y. T. žalovanému dňa 8.11. 2020 totiž potvrdil svojím písomným
vyhlásením s úradne overeným podpisom, že sa bývalý konateľ spoločnosti BONGIORNO s.r.o., pán
JUDr. R. P., výslovne dohodol so žalobcom, že predmetná suma 79.934,88 eur bude odoslaná v

mene a na účet spoločnosti BONGIORNO s.r.o. z účtu žalobcu. Toto je ďalší kľúčový dôkaz o tom, že
žalobca klame, ak tvrdí, že išlo o platbu omylom. Spoločnosť BONGIORNO s.r.o. mala v inkriminovanej
dobe bankové účty zablokované exekútorom z dôvodov dlhov na DPH a kartové terminály platieb v
reštaurácii prevádzkovanej spoločnosťou BONGIORNO s.r.o. v obchodnom centre Forum Poprad, a.s.boli presmerované na bankový účet žalobcu. Aj tieto skutočnosti dokazujú a podporujú dôveryhodnosť
tvrdenia žalovaného, že sa nemohlo jednať o platbu omylom. Žalobca vo svojom vyjadrení z 22.10.2020
predkladá iba subjektívne tvrdenia, ktoré neopiera o žiadne dôkazy. Napríklad, ak žalobca tvrdí, že

vykonal platbu tzv. „omylom“ zo svojho účtu, a že potom prepustil svoju bývalú pani účtovníčku, ktorá
platbu realizovala, bolo by jedine správne a logické, aby táto pani účtovníčka bola navrhnutá súdu
k výsluchu, aby bolo postavené na isto, že v tejto súvislosti uvádza žalobca pravdu. Žalobca ale
identitu bývalej účtovníčky úmyselne zatajuje nielen pred žalovaným aj pred súdom a vyhovára sa
na ustanovenia zákona o GDPR. K tomu žalovaný uviedol, že ustanovenia GDPR nijako žalobcovi

nebránia, aby bola údajná bývalá pani účtovníčka navrhnutá žalobcom na výsluch v rámci tejto žaloby
k otázke, či naozaj predmetnú platbu realizovala omylom alebo nie. Zákon o GDPR dokonca ani
nezamedzoval žalobcovi, aby so súhlasom údajnej bývalej pani účtovníčky umožnil žalovanému vzniesť
priamo na túto osobu otázku (písomne či aspoň telefonicky), za akých okolností bola platba skutočne
vykonaná. Navyše, ak by bola pravdivá verzia žalobcu, potom by musel (logicky) doložiť, že jeho
bývalá účtovníčka mala dispozičné právo k bankovému účtu spoločnosti BONGIORNO s.r.o., a že

táto účtovníčka jednoducho omylom odoslala sumu nájomného, ktorú BONGIORNO s.r.o. dlhovala
žalovanému, z účtu žalobcu namiesto z účtu spoločnosti Bongiomo s.r.o. Nič také ale žalobca nedoložil.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa jeho bývalá účtovníčka jednoducho „preklikla“ v internet bankingu Tatrabanky,
kde údajne malo dôjsť k tomu, že bolo „zle vybrané číslo účtu odosielateľa“, k tomu žalovaný uviedol, že
aj toto tvrdenie žalobcu je nevierohodné, pretože nie je možné, aby sa v jednom internetovom platobnom

formulári Tatrabanky mohla jedna osoba prihlásiť prístupovými kódmi rôznych spoločností k viacerým
bankovým účtom takých spoločností a potom sa tzv. „prekliknúť“ ohľadom čísla účtu odosielateľa, ako
to tvrdí žalobca. Do systému Tatra banky sa dá prihlásiť len jednotlivo za jedného klienta unikátnymi
prístupovými kódmi príslušného klienta, čiže sa nemohlo stať, že by si bývalá účtovníčka žalobcu mohla
akosi ľubovoľne vyberať, z akého účtu mala príslušná platba odísť. Účtovníčka navyše jasne uviedla

do kolónky „informácie pre príjemcu“, že sa jedná o platbu za BONGIORNO s.r.o. (jednotka 1.338 a
jednotka 1. 211 a 1.211 B). To znamená, že mala celkom iste v úmysle určiť platbu na úhradu dlhu na
nájomnom, ktorý mala vtedy spoločnosť BONGIORNO s.r.o. voči žalobcovi (zrejme malo byť správne
uvedené žalovanému, pozn.).

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a
to detailom pohybu na účte vedenom v Tatra banke, a.s. z 21.02.2020, mailovými výzvami žalobcu zo
14. a 17. apríla 2020, listom žalobcu zo 17.04.2020, mailovou odpoveďou žalovaného zo 17.04.2020,
zmluvou o nájme k priestoru č. 1.211 s prílohami 1 až 9 spolu s dodatkami č. 1 až 3 a prílohou A,
upomienkami z 24.10.2018, 05.04.2018, 12.02.2019, zmluvou o nájme k priestoru č. 1.338 s prílohami 1

až 7 spolu s dodatkom č. 1, mailom z 21.02.2020 potvrdzujúcim vykonanie vkladov 1.900,- eur a 3.000,-
eur v hotovosti a expresnej platby z Tatra banky, a.s. v sume 79.934,88 eur (č. l. 137 spisu) spolu s
fotokópiami prevodných príkazov a detailom pohybu na bankovom účte, výpisom žalobcu z databázy
FinStat.sk, výpisom z OR žalobcu, čestným vyhlásením spoločnosti BONGIORNO s.r.o., oznámením
o porušení a budúcom odstúpení od nájomnej zmluvy zo 14.02.2020 pre prevádzky Pizza z Pece a

Rock'n'Roll, výpismi z účtu žalovaného z 23.04.2020, výpisom z OR spoločnosti GORNOBEN, s.r.o. v
likvidácii (predtým BONGIORNO s.r.o.), písomným vyjadrením pána Y. T., písomným vyjadrením Ing. H.
J. z 03.02.2022, výpisom z registra poverení na vykonanie exekúcie týkajúcim sa povinného spoločnosti
BONGIORNO s.r.o. a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že žalovaný
vlastní a prevádzkuje obchodné centrum Forum Poprad, v ktorom prenajíma nebytové jednotky rôznym
nájomcom. Jedným z nich (od 2.12.2015 až do roku 2020) bola spoločnosť BONGIORNO s.r.o., IČO 36
582 735, ktorá si prenajímala od žalovaného nebytové jednotky č. 1.338 a č. 1.211, 1.211 B na účely
prevádzky dvoch reštaurácií; táto spoločnosť mala nedoplatky na nájomnom. Posledné dve upomienky

o dlžné nájomné vystavila za žalovaného dňa 14.2.2020 riaditeľka obchodného centra pani Ing. U. X., a
to na 50.999,41 eur (za reštauráciu Rock'n'Roll), ďalej na 33.835,47 eur (za reštauráciu Pizza z Pece),
celkom teda na sumu 84.834,88 eur, podľa ktorých mala spoločnosť BONGIORNO s.r.o., uhradiť túto
sumu do 21.2.2020. Dňa 14.2.2020 došlo k vloženiu sumy 1.900,- eur v hotovosti na bankový účet
žalovaného a dňa 18.2.2020 ďalšej sumy v hotovosti vo výške 3.000,- eur, celkom teda 4.900,- eur.

Zvyšok dlžnej sumy, teda 79.934,88 eur, bol uhradený na bankový účet žalovaného dňa 21.2.2020
v posledný deň dodatočnej lehoty na zaplatenie dlhu, ktorú poskytol žalovaný nájomcovi vo svojich
upomienkach z 14.2.2020. Táto platba bola odoslaná z bankového účtu č. U s tým, že v platobnej
poznámke, ktorá je uvedená na príslušnom bankovom výpise z 21.2.2020, a ktorú zadal k platbe sámodosielateľ platby (teda spoločnosť LAKARNO s.r.o.) bolo jasne špecifikované, že sa jedná o spoločnosť
BONGIORNO, jednotky č. 1.338 a č. 1.211, 1.211 B. Sporným v konaní zostala skutočnosť, či išlo o
úhradu dlžného nájomného žalobcom za spoločnosť BONGIORNO s.r.o., alebo išlo o mylnú platbu z

účtu žalobcu namiesto z účtu spoločnosti BONGIORNO s.r.o. „prekliknutím“ účtovníčky žalobcu v rámci
internet bankingu.

8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.
8.1. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
8.2. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
8.3. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8.4. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

9. Rozhodujúcou skutkovou otázkou pre meritórne rozhodnutie sporu bolo zistenie, či v rozhodovanom
spore došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu.

10. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. čl. 15 ods.
1 a 2 CSP), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne
spravdepodobnené,žeplnenímdlhuspoločnostiBONGIORNOs.r.o.žalobcomžalovanémusažalovaný
obohatil na úkor žalobcu, ako to tvrdil žalobca. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

preukázania základu ani výšky žalobou uplatneného nároku.

11. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo
základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno
tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom

(onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie
povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má
pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v
meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo
základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná

tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.

Beck, 2016, s. 568-569).

12. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa
následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť
a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.

Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).13. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“

zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má
charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované
tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a
je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.

Beck, 2016, s. 571).

14. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na
tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať,
že žalovaný sa prijatím plnenia od žalobcu, ktoré predstavovalo plnenie dlhu spoločnosti BONGIORNO
s.r.o., obohatil na úkor žalobcu. Nestačí, že žalovaný v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy

(uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného skutočne došlo.

15. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného
práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie

sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných
reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú
majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava
bezdôvodnéhoobohateniasaneuplatní.Acontrariosaprávnaúpravabezdôvodnéhoobohateniauplatní
výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v

dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2012 sp. zn. 2 Cdo 92/2010: „Podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia

iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného
pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však
len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním

bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde
o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne
vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané.“

16. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za iného predstavuje osobitnú skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia. Základným predpokladom vzniku tohto záväzkového vzťahu je zákonom,
zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Táto osoba
(A) je tak dlžníkom voči veriteľovi (B). Ak tretia osoba C, ktorá sama nemá povinnosť plniť voči osobe
B, a napriek tomu osobe B plní s následkom zániku dlhu osoby A (teda osoby B i C majú vedomosť i

úmysel smerujúci k solúcii dlhu osoby A), vznikne reparačná právna povinnosť, kde povinnou osobou
bude subjekt A - v rozhodovanej veci spoločnosť BONGIORNO s.r.o. a oprávnenou osobou subjekt
C - v rozhodovanej veci žalobca. K uvedenému následku by však nedošlo, ak by sa plnenie osoby
C voči osobe B udialo proti vôli pôvodného dlžníka (osoby A); tento predpoklad je vyvoditeľný zo
všeobecnejzásadysúkromnéhopráva,atozozásadyindividuálnejautonómievôlejedinca.Niejepritom

rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, avšak nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené
proti jeho vôli. Bezdôvodne sa v tomto prípade obohatí nie ten, komu bolo plnené, ale ten, za koho sa
plnilo. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo
970/2006, sp. zn. 30 Cdo 4256/2008 a sp. zn. 21 ICdo 16/2012.

17. Vykonaným dokazovaním, konkrétne detailom pohybu na účte žalobcu vedenom v Tatra banke,
a.s. z 21.02.2020, bolo preukázané, že úhrada žalovanej sumy bola žalobcom realizovaná v pobočke
banky za poplatok za spracovanie vo výške 30,- eur (porov. č. l. 9 spisu), t. j. žalobca týmto
listinným dôkazom predloženým ním samým vyvrátil jeho vlastné nepravdivé tvrdenie, že pri úhradežalovanej sumy došlo k omylu nepozornosťou zamestnanca, ktorý v rámci internet bankingu pri výbere
účtu odosielateľa vybral nesprávne číslo účtu, a preto boli finančné prostriedky omylom uhradené
žalovanému z účtu žalobcu a nie z účtu spoločnosti BONGIORNO s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že

žalobca spornú sumu vedome, dobrovoľne a nie omylom zaplatil na účet žalovaného. V konaní pritom
nebol produkovaný dôkaz o tom, že by úhrada predmetnej sumy bola realizovaná proti vôli pôvodného
dlžníka, t. j. spoločnosti BONGIORNO s.r.o; uvedené napokon nebolo ani tvrdené. Nedošlo tak k
bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu; na úkor žalobcu sa v tomto vzťahu mohla
obohatiť len spoločnosť BONGIORNO s.r.o. Keďže žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre

vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, žalovaný nie je v rozhodovanom spore
pasívne vecne legitimovaný.

18. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu mimozmluvného
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok na zaplatenie
79.934,88 eur s príslušenstvom. Žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, neuniesol

dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, čo má za následok jeho
neúspech v spore. Preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

19. Návrhžalobcunavykonaniedokazovaniavýsluchomsvedkovsúdzdôvoduhospodárnostizamietol,
keďže v spore bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, nie skutkovú; výrok rozsudku by tak neboli spôsobilé

zvrátiť svedecké výpovede.

20. Záverom súd dodáva, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov.

I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).
21.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.