Rozsudok – Schválenie právneho úkonu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Ps/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725201734
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725201734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou v právnej

veci navrhovateľky a súdom ustanovenej opatrovníčky A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XX,
XXX XX C., v konaní zast.
AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen a osoby s obmedzenou spôsobilosťou na
právne úkony D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt
F. B. G. XXXX/X, XXX XX H., o schválenie právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na schválenie právneho úkonu zamieta.

II. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 14. 05. 2025 sa navrhovateľka, ktorá je opatrovníčkou osoby
s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, domáhala schválenia právneho úkonu, a to Dohody
o zániku vecného bremena, ktorej predmetom je zrušenie, resp. zánik vecného bremena zriadeného
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky a G. B.,
nar. XX. XX. XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode
č. XX bytového domu na ulici F. B. G. vo H. so súp. č. XXXX, postavenom
na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,

XXXX/XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 4839/966043 k celku
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve, pričom sa
jedná o nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Zvolen, katastrálnom odbore, nachádzajúce sa
v okrese Zvolen, katastrálnom území Zvolen a sú zapásané na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“
alebo „byt“). Navrhovateľka v návrhu uviedla, že vecné bremeno k nehnuteľnostiam zodpovedá právu
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony doživotne bývať v týchto nehnuteľnostiach a tieto
nehnuteľnosti užívať a v povinnosti povinných (vlastníkov) toto právo oprávnenej osoby obmedzenej

v spôsobilosti na právne úkony strpieť. Vecné bremeno bolo zriadené Darovacou zmluvou zo dňa
09. 07. 2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní V XXXX/XXXX-XXXX/XX.
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony nehnuteľnosti,
resp. právo z vecného bremena nevyužíva, nakoľko je umiestnená v J. – J. K. L.
a jej návrat do bežného života je pre jej zdravotný stav vylúčený, z čoho navrhovateľka vyvodila záver,
že vecné bremeno existuje výlučne ako obsolentné právo. Navrhovateľka
tiež zdôraznila, že účelom dohody o zániku vecného bremena je jednak zrušenie resp. zánik vecného

bremena a jednak aj poskytnutie rovnocenného benefitu osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony spočívajúceho v zabezpečení a zaopatrení osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony,
a to najmä v záväzku platiť poplatky za umiestnenie osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
v DSS, ktoré nie sú kryté jej príjmom. K stavu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkonynavrhovateľka uviedla, že táto trpí duševnými poruchami spojenými s vekom, najmä Alzheimerovou
demenciou s nepriaznivou prognózou a poruchami adaptácie, jej zdravotný stav si vyžaduje trvalú
opateru, ktorú

jej navrhovateľka a G. B. neboli schopní poskytovať. Zmluvou o platení
za poskytované služby č. XX/XXXX v znení dodatku sa navrhovateľka zaviazal platiť za pobyt
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v DSS, pričom uviedla, že tieto skutočne platí.
Navrhovateľka tiež poukázala na to, že zabezpečenie a zaopatrenie osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony je väčšou hodnotou ako obsolentné právo z vecného bremena, ktoré táto osoba nevyužíva

a v budúcnosti, podľa tvrdení navrhovateľky, využívať nebude.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení k návrhu navrhovateľka pripojila
listinné dôkazy, a to Súhlas (č. l. 6 súdneho spisu), Dohodu o zániku vecného bremena
(č. l. 7 súdneho spisu), Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Ps/1/2025
(č. l. 10 súdneho spisu), Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 12 a č. l. 14 súdneho spisu), Rozsudok

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Ps/2/2023 (č. l. 16 súdneho spisu), Zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby č. XX/XXXX (č. l. 24 súdneho spisu), Zmluvu č. XX o platení hrady za poskytované sociálne
služby (č. l. 26rub súdneho spisu), Dodatok č. 4 k zmluve
č. XX/XXXX o poskytovaní sociálnej služby (č. l. 28rub súdneho spisu), Kalkulačný list
(č. l. 29rub súdneho spisu) a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a. s. (č. l. 30 súdneho spisu).

3. Následným podaním, doručeným súdu dňa 28. 05. 2025 navrhovateľka na výzvu súdu uviedla, že
vecné bremeno bolo zriadené darovacou zmluvou zo dňa 09. 07. 2015, ktorou osoba obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony ako vlastníčka darovala byt navrhovateľke so súčasným zriadením
vecného bremena. Následne (dňa 26. 07. 2018) uzatvorenou darovacou zmluvou navrhovateľka ako

darkyňa darovala podiel na byte o veľkosti 1 svojmu manželovi, G. B.. Následne, na základe dohody
o urovnaní zo dňa
22. 01. 2020, za nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu, uhradila navrhovateľka osobe s obmedzenou
spôsobilosťou na právne úkony sumu 25.000,00 Eur.

4. Na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení navrhovateľka k vyjadreniu pripojila listinné dôkazy,
a to Darovaciu zmluvu medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (č. l. 44 súdneho
spisu), Darovaciu zmluvu medzi navrhovateľkou a G. B. (č. l. 47 súdneho spisu) a Dohodu o urovnaní
(č. l. 49 súdneho spisu).

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 18. 08. 2025. Pojednávania
sa zúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľky a právna zástupkyňa opatrovníčky. Súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložila navrhovateľka, ako aj dôkazmi, ktoré v zmysle zásady
zistenia skutočného stavu veci (čl. 6 CMP vyšetrovací princíp) obstaral samotný súd. Konkrétne sa
jednalo o nasledovné dôkazy: Správa o výkone opatrovníctva

(č. l. 61 a č. l. 84 súdneho spisu), Prehľad platieb za mesiace január – jún 2025 (č. l. 84rub súdneho
spisu), Prehľad pohybov na hotovostných depozitách za obdobie od 01. 01. 2025
do 25. 06. 2025 (č. l. 85 súdneho spisu), Správa o povesti (č. l. 89 súdneho spisu), Potvrdenie o trvalom
pobyte (č. l. 93 súdneho spisu) a Odpoveď Sociálnej poisťovne (č. l. 97 súdneho spisu). Súd sa tiež
oboznámil s celou matériou súdneho spisu vedeného pod

sp. zn. 19Ps/4/2025 a tiež s obsahom pripojených súdnych spisov sp. zn. 14Ps/2/2023 a 18C/18/2019.
Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky tak,
ako to na pojednávaní navrhla jej právna zástupkyňa, a to s odôvodnením, že výpoveď navrhovateľky
v kontexte posudzovanej veci nemá potenciál zmeniť súdom poskytnuté predbežné právne posúdenie
veci o tom, že právny úkon, ktorý navrhovateľka navrhla súdu

na schválenie nie je v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony,
a to z toho dôvodu, že súd v konaní rozhoduje o schválení konkrétneho a konkrétnym spôsobom
formulovaného právneho úkonu (Dohody o zániku vecného bremena) ktorého znenie bolo dané tak, ako
bol tento právny úkon spísaný, a ktorého znenie nemôže výpoveď navrhovateľky v akomkoľvek smere
zmeniť, resp. modifikovať ani žiadnym iným spôsobom ovplyvniť.

6. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
zákonnýmzástupcomfyzickejosoby,ktorúsúdrozhodnutímpozbavilspôsobilostinaprávneúkonyalebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,je súdom ustanovený opatrovník.

7. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,

ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

8. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba klad do
katastra nehnuteľností.

9. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

10. Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí
určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

11. Podľa § 119 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“), právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca

za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.

12. Podľa článku 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje procesné ustanovenia upravujúce schválenie právneho
úkonu vykonaného zástupcom za osobu obmedzenú v spôsobilosti
na právne úkony v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale len ustanovenia upravujúce
schválenie právneho úkonu vykonaného zákonným zástupcom za osobu maloletú. Súd preto s

použitím pravidla analógie (čl. 3 ods. 1 CMP) dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 119 CMP
aj na posudzovanú vec, teda aj na schvaľovanie právneho úkonu za osobu plnoletú, obmedzenú
v spôsobilosti na právne úkony, a to ako veci čo do obsahu a účelu najbližšej .

14.Ustanovenie§119CMPzakotvujeakozákladnékritériumpreschválenieprávnehoúkonuurobeného

zákonným zástupcom za maloletú osobu záujem tejto maloletej osoby.
Súd mal s použitím analógie (ods. 13 odôvodnenia tohto rozhodnutia) za to, že plnoletej osobe
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je potrebné poskytnúť obdobnú právnu ochranu ako je tomu
v prípade osoby maloletej, ktorá rovnako nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a teda
je potrebné, aj v prípade schvaľovania právneho úkony vykonaného za plnoletú osobu obmedzenú

v spôsobilosti na právne úkonu, skúmať,
či schvaľovaný právny úkon je v záujme tejto osoby. Toto kritérium, ako kritérium rozhodujúce, vyplýva
nie len zo zákona, ale aj z rozhodovacej praxe súdov vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu
o osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, vrátane konaní o schválenie právnych úkonov. Vo
všeobecnosti totiž platí, že súdy dohliadajú

na spôsob výkonu funkcie opatrovníka (§ 277 CMP) a dôsledne skúmajú skutočné záujmy osôb
obmedzených v spôsobilosti na právne úkony na vstupovaní do právnych vzťahov, a teda aj na
vykonávaní právnych úkonov, ktoré predkladajú opatrovníci takýchto osôb súdu na schválenie.

15. Predmetom dokazovania v posudzovanej veci tak bolo, okrem existencie zákonom predpísaných

náležitostí právneho úkonu navrhnutého na schválenie aj zisťovanie,
či je právny úkon, ktorý za osobu s obmedzenou spôsobilosťou uzatvoril opatrovník ustanovený súdom,
v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou alebo nie je v záujme tejto osoby.

16. Súd v záujme uvedeného skúmal aj to, či takýmto právnym úkonom (a zánikom vecného bremena)

nebude ohrozená potenciálna možnosť osoby s obmedzenou spôsobilosťou využiť jej prislúchajúce
práva, resp. či jej za zanikajúce práva plynúce z vecného bremena bude poskytnutá zodpovedajúca
náhrada, pričom súd musel zvažovať záujem tejto osobynie len v čase dobrých rodinných vzťahov a za situácie, za ktorej je osoba s obmedzenou spôsobilosťou
umiestnená v domove sociálnych služieb, ale musí rátať aj s možnosťou komplikácie rodinných vzťahov,
ekonomickýchpomerovvrodinečismožnosťouvyskytnutiasasituácie,vktorejbyosobasobmedzenou

spôsobilosťou nemohla viac byť umiestnená v DSS.

17.ZrozsudkuOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.14Ps/2/2023zodňa28.09.2023malsúdzapreukázané,
že D. E. bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak,
že nemôže okrem iného vstupovať do záväzkovo-právnych vzťahov akými sú zmluvy majetkovej

povahy, najmä zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy
o pôžičke, úverové zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení
vecného bremena, uzatvárať dohody v dedičskom konaní a spísať závet, ako aj konať pred súdmi.
Predmetným rozsudkom bola za opatrovníčku osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony
ustanovená navrhovateľka. Z uvedeného rozsudku mal súd tiež za preukázané, že osoba s obmedzenou
spôsobilosťou trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá nie je vyliečiteľná a liečbou je len málo

ovplyvniteľná.

18. Z Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 09. 07. 2015 medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou ako
darkyňou a navrhovateľkou ako obdarovanou mal súd za preukázané,
že osoba s obmedzenou spôsobilosťou darovala a navrhovateľka ako dar prijala nehnuteľnosť, pričom

sa darkyňa s obdarovanou dohodli, na zriadení, v prospech darkyne ako osoby oprávnenej z vecného
bremena, vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu. Darkyňa toto
prijala a obdarovaná sa zaviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť.

19. Z Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako darkyňou a jej manželom ako

obdarovaným dňa 26. 07. 2018 mal súd za preukázané, že navrhovateľka svojmu manželovi darovala
do jeho výlučného vlastníctva podiel 1 nehnuteľnosti, pričom obdarovaný vzal na vedomie existenciu
vecného bremena v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

20. Z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou a navrhovateľkou dňa

22. 01. 2020 mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa v súvislosti so súdnym, konaním vedeným na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18C/1/2019 o vrátenie daru, dohodli, že navrhovateľka vyplatí osobe
s obmedzenou spôsobilosťou finančné vyrovnanie vo výške 25.000,00 Eur a osoba s obmedzenou
spôsobilosťou vezme žalobu späť.

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd za preukázané, že k nehnuteľnosti
je zriadené vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka bytu umožniť v prospech osoby
s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti.

22. Na účely uzatvorenia dohody o zániku vecného bremena bol uznesením Okresného súdu Zvolen

sp. zn. 10Ps/1/2025 zo dňa 14. 04. 2025 ustanovený osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
kolízny opatrovník, p. G. B. nar. XX. XX. XXXX.

23. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby mal súd za preukázané, že túto uzatvorila dňa 26.
10. 2023, teda po vyhlásení rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, avšak ešte pred

jeho právoplatnosťou (rozsudok 14Ps/2/2023 nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2023), osoba
s obmedzenou spôsobilosťou ako prijímateľka sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby.
Poskytovateľ sa prijímateľke zaviazal poskytovať sociálnu službu na základe rozhodnutia a posudku
o odkázanosti, a to pobytovou formou odo dňa
26. 10. 2023, na neurčitý čas, pričom úhrada za uvedenú službu bola dohodnutá vo výške 26,50 Eur/

deň. Pokiaľ ide o skončenie poskytovania sociálnych služieb, zo zmluvy vyplýva, že poskytovateľ môže
jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby
za v zmluve uvedených podmienok s výpovednou lehotou jedného kalendárneho mesiaca.

24. Zo Zmluvy o platení úhrady za poskytované sociálne služby zo dňa 26. 10. 2023, ktorú uzatvoril

poskytovateľ sociálnej služby s navrhovateľkou ako platiteľkou úhrady mal súd
za preukázané, že navrhovateľka sa zaviazala doplácať poskytovateľovi sociálnej služby časť úhrady
za poskytované služby.25. Z Dodatku č. 4 uzavretého dňa 04. 03. 2025 medzi osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne
úkony prostredníctvom jej opatrovníka (navrhovateľky) a poskytovateľom sociálnej služby bola úhrada
za poskytované služby stanovená na sumu 35,00 Eur/deň.

26. Zo Správy o výkone opatrovníctva (č. l. 61 a č. l. 84 súdneho spisu) mal súd
za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je prijímateľkou pobytovej
sociálnej služby v zariadení J., M. L., kde jej je poskytované ubytovanie, stravovanie a opatrovateľsko –
ošetrovateľská starostlivosť, pričom zmluva o poskytovaní sociálnych služieb je uzatvorená na neurčitú

dobu. Zo Správy mal súd za preukázané aj to,
že navrhovateľka vykonáva pravidelné mesačné platby za poskytované sociálne služby a uhrádza
náklady spojené s komplexnou starostlivosťou o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
K návratu osoby s obmedzenou spôsobilosťou do bežného života riaditeľka ZSS v Správe uviedla, že
vzhľadom na poruchu, ktorou táto osoba trpí (porucha Alzheimerovho typu) nie je možné predpokladať
jej návrat do bežného života.

27. Z prehľadu platieb za obdobie mesiacov január – jún 2025 (č. l. 84rub súdneho spisu) mal súd za
preukázané, že za pobyt osoby s obmedzenou spôsobilosťou v zariadení J., K. L. boli vykonané úhrady,
a to tak prevodom, ako aj v hotovosti. Z uvedeného prehľadu nie je zrejmé, kto tieto úhrady vykonával.

28. Z listinného dôkazu označeného ako Pohyby na hotovostných depozitách
od 01. 01. 2025 do 25. 06. 2025 (č. l. 85 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že na účet osoby
s obmedzenou spôsobilosťou boli dňa 10. 01. 2025, 10. 02. 2025, 10. 03. 2025,
10. 05. 2025 a 10. 06. 2025 prijaté finančné prostriedky označené ako vreckové.

29. Zo správy o povesti navrhovateľky vystavenej obcou Brehy (č. l. 89 súdneho spisu) mal súd za
preukázané, že navrhovateľka spolu so svojim manželom žijú v rodinnom dome,
je nekonfliktná, je priateľskej povahy, v obci je aktívna.

30. Z potvrdenia o pobyte vystavenom mestom H. (č. l. 93 súdneho spisu) mal súd

za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou má na adrese nehnuteľnosti
F. B. G. XX) nahlásený trvalý pobyt.

31. Z Odpovede Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou je
poberateľkou starobného dôchodku v sume 591,10 Eur mesačne a vdovského dôchodku v sume 214,90

Eur mesačne, ktoré sa jej od 01. 01. 2025 vyplácajú v sume 806,00 Eur mesačne.

32. Z Odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky mal súd
za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má trvalý pobyt evidovaný na
adrese nehnuteľnosti, teda na adrese F. B. G. XXXX/XX G. H..

33.ZDohodyozánikuvecnéhobremenauzatvorenejdňa14.02.2025medzinavrhovateľkouaG.B.nar.
XX. XX. XXXX ako povinnými z vecného bremena a G. B. nar. XX. XX. XXXX ako osobou zastupujúcou
osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony pri uzatváraní tejto dohody ako osoby oprávnenej
z vecného bremena mal súd za preukázané, že oprávnená z vecného bremena a povinní z vecného

bremena sa dohodli na zrušení (zániku) vecného bremena, pričom povinní sa zaviazali zabezpečiť
a zaopatriť oprávnenú, najmä platiť poplatky za jej umiestnenie do DSS ktoré nie sú kryté príjmami
oprávnenej.

34. Pokiaľ ide o posúdenie návrhu na schválenie právneho úkonu, resp. posúdenie právneho úkonu,

ktorý navrhovateľka navrhuje schváliť cez optiku záujmu osoby s obmedzenou spôsobilosťou, súd musel
konštatovať, že Dohoda o zrušení vecného bremena tak, ako bola spísaná a ako bola súdu predložená
na schválenie, nie je formulovaná tak,
že by bola pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou skutočne výhodnou a podľa názoru súdu pre túto
osobu predstavuje riziká do budúcnosti, pričom na tieto riziká Dohoda o zániku vecného bremena

žiadnym spôsobom nepamätá. Povinní z vecného bremena v dohode o jeho zrušení uviedli len svoj
veľmi všeobecný záväzok „zabezpečiť a zaopatriť oprávneného“,
a to vo forme platenia poplatkov za umiestnenie oprávnenej z vecného bremena v DSS,čím z pohľadu súdu nie je pokrytá nie celá ale ani len podstatná škála rôznych možných budúcich
situácií, ktoré môžu nastať a ktoré by mohli byť v príkrom rozpore so záujmami osoby s obmedzenou
spôsobilosťou.

35. Argumentácia navrhovateľky spočívajúca v stave osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne
úkony a v umiestnení tejto osoby v DSS ani samotné tvrdenie navrhovateľky o tom, že právny úkon,
ktorého schválenie navrhuje je v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony bez
ďalšieho nijako nepreukazuje prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Rovnako

tak bez ďalšieho neobstálo ani tvrdenie navrhovateľky prednesené na pojednávaní prostredníctvom jej
právnej zástupkyne o tom,
že navrhovateľka alebo jej manžel osobu s obmedzenou spôsobilosťou doopatrujú, nakoľko uvedené
tvrdenia neboli dostatočným spôsobom reflektované v schvaľovanom právnom úkone. Naopak, súd mal
za to, že schválenie Dohody o zániku vedného bremena by mohol byť priamo v neprospech osoby
s obmedzenou spôsobilosťou, a to z nasledovných dôvodov.

36. V prvom rade súd považoval formuláciu záväzku navrhovateľky a tretej osoby (povinných z Dohody
o zániku vecného bremena) tak, ako bola táto uvedená v čl. 2 bode 2 Dohody o zániku vecného bremena
súd považoval za vágnu, keď z formulácie, cit.:
„sa zaväzujú zabezpečiť a zaopatriť oprávneného, r. j. najmä sa zaväzujú platiť poplatky

za umiestnenie oprávneného do DSS, ktoré nie sú kryté príjmom oprávneného.“ nevyplýva, akým iným
spôsobom, než úhradou poplatkov sa povinní zaviazali zabezpečiť a zaopatriť osobu s obmedzenou
spôsobilosťou. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá v rámci
svojho záverečného vyjadrenia na pojednávaní uviedla, že Dohoda je v prospech osoby s obmedzenou
spôsobilosťou, nakoľko táto síce stratí právo užívania nehnuteľnosti ale získa nárok na doopatrovanie

navrhovateľkou
resp. manželom navrhovateľky, a teda schválením právneho úkonu osoba s obmedzenou spôsobilosťou
viac získa ako stratí.

37. Súd tiež vykonaným dokazovaním zistil, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou

má na adrese nehnuteľnosti, ktorej sa Dohoda o zániku vecného bremena týka, evidovaný svoj trvalý
pobyt. Z právneho úkonu, ktorého schválenia sa navrhovateľka domáhala nevyplývalo, či trvalý pobyt
osoby s obmedzenou spôsobilosťou ostane evidovaný v predmetnej nehnuteľnosti, alebo sa bude meniť
a kde by, v prípade zmeny evidencie trvalého pobytu, tento bol evidovaný. Zároveň navrhovateľka súdu
v priebehu celého konania, ani v priebehu samotného pojednávania, neuviedla žiadne ďalšie informácie

týkajúce
sa evidencie trvalého pobytu osoby s obmedzenou spôsobilosťou ani prípadných zmien v tejto evidencii.

38. Z Dohody o zániku vecného bremena taktiež nevyplýva žiadny záväzok povinných osôb v spojitosti
so situáciou, kedy by osoba s obmedzenou spôsobilosťou

či už z objektívnych príčin, teda z príčin na strane zariadenia sociálnych služieb, v ktorom
je osoba umiestnená (technická porucha, nedostatok kapacít na ďalšie umiestnenie osoby
s obmedzenou spôsobilosťou, zánik zmluvy o umiestnení osoby s obmedzenou spôsobilosťou v tomto
zariadení, zánik zariadenia ako takého a pod.) alebo zo subjektívnych príčin,
teda z príčin na strane osoby o spôsobilosti ktorej sa koná (napr. zhoršenie jej zdravotného stavu)

nemohla byť naďalej v zariadení sociálnych služieb umiestnená.

39. Z Dohody o zániku vecného bremena ani z návrhu na schválenie tohto právneho úkonu nebolo
zrejmé, ako by sa navrhovateľka vysporiadala s vyššie uvedenými,
alebo ďalšími situáciami, ktoré môžu v budúcnosti nastať a ktoré ak by nastali, osoba s obmedzenou

spôsobilosťou by sa na základe rozhodnutia súdu, ktorým by Dohodu o zániku vecného bremena
schválil, dostala do výrazne nevýhodného postavenia (možnosť straty adresy trvalého pobytu, možnosť
straty možnosti užívať nehnuteľnosť tak, ako to vymedzuje zriadené vecné bremeno bez dostatočnej
a vhodnej náhrady za takúto stratu možnosti nehnuteľnosť užívať). Vzhľadom na uvedené sa právny
úkon, ktorý navrhovateľka navrhla súdu na schválenie súdu javil ako jednostranne výhodný pre

navrhovateľku a tretiu osobu a priamo v neprospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou.

40. Nad rámec už uvedeného súd dodáva, že pokiaľ samotná osoba s obmedzenou spôsobilosťou
v čase, kedy ešte disponovala plnou spôsobilosťou na právne úkony,do darovacej zmluvy, teda nadobúdacieho titulu pre povinnú osobu (navrhovateľku) zakomponovala ako
samostatné zmluvné ustanovenie vecné bremeno spočívajúce
vo svojom práve doživotného bývania a užívania bytu a obdarovaná (navrhovateľka)

sa zaviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť, súdu sa dohoda o zániku vecného bremena
za daných skutkových okolností nejavila ako právny úkon vykonaný v prospech záujmov osoby
s obmedzenou spôsobilosťou. Záujem osoby s obmedzenou spôsobilosťou totiž nemožno zúžiť len na
záujem na uhrádzaní nákladov vznikajúcich v súvislosti
s jej umiestnením do DSS ale jej záujmy je potrebné chápať širšie, a treba prihliadnuť

aj na jej vôľu prejavenú práve v darovacej zmluve.

41. V spojitosti s uvedeným nezaváži ani navrhovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť,
že osoba s obmedzenou spôsobilosťou v predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu už nežije
a je umiestnená v DSS, keď umiestnenie v DSS nie je z jeho samotnej povahy, hoci je konštruované
ako umiestnenie na dobu neurčitú, umiestnením doživotným a zároveň zmluva o poskytovaní sociálnej

služby č. XX/XXXX nezaväzuje poskytovateľa sociálnej služby v prípade ukončenia poskytovania
sociálnej služby z jeho strany zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby pre osobu s obmedzenou
spôsobilosťou v inom (ďalšom) zariadení.

42. S poukazom na predchádzajúce odôvodnenie súd na tomto mieste dodáva,

že uzatvorenie Dohody o zániku vecného bremena a z nej vyplývajúce zrušenie zriadeného vecného
bremena spočívajúceho v práve osoby s obmedzenou spôsobilosťou doživotného obývania a užívania
predmetnej nehnuteľnosti, predstavuje významný zásah do majetkovej (majetkovoprávnej) sféry osoby
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a pri tom,
ako je formulovaná má potenciál mať na osobu s obmedzenou spôsobilosťou výrazne negatívny dopad.

Takýto právny úkon podstatne zmenšuje majetkové práva osoby
s obmedzenou spôsobilosťou a schválenie takéhoto právneho úkonu len z dôvodov uvádzaných
navrhovateľkou a za skutkového stavu a okolností posudzovaného prípadu
nie je podľa súdu v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, preto takémuto návrhu
nie je možné vyhovieť.

43. Nakoľko súd v konaní nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali výrok, ktorým
by návrhu na schválenie právneho úkonu vyhovel, keď schválením navrhovaného právneho úkonu by
súd navodil stav, ktorý nie je v súlade so záujmami osoby s obmedzenou spôsobilosťou, súd návrh na
schválenie právneho úkonu zamietol (I. výrok rozsudku).

44. Zároveň mal súd za to, že vyššie uvedené nedostatky schvaľovaného právneho úkonu nemožno
v tomto konaní odstrániť predložením iného znenia schvaľovaného právneho úkonu. Toto rozhodnutie
súdu zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) len pre konkrétny právny úkon, teda pre

Dohodu o zániku vecného bremena uzatvorenú medzi Navrhovateľkou, G. B. a osobou s obmedzenou
spôsobilosťou zastúpenou opatrovníkom
dňa 14. 02. 2025.

45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

46. O trovách účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z nich nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keď v zmysle cit. ust. § 52 CMP žiadny z účastníkov konania nárok
na náhradu trov konania nemá (II. výrok rozsudku).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.