Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010410
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.
XX.X.XXXX, pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 17.06.2025, č.k. 0T/20/2025-209, na verejnom zasadnutí konanom dňa
02.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., t. č. ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 09.02.2025 v čase približne o 20.00 hod. v meste G. H. C. I. J. X, pred vchodom do bytového
domu na uvedenej adrese, počas toho ako držal vo svojej pravej ruke nôž s dĺžkou čepele asi 10cm,
rozbehol sa smerom k poškodeným K. F., A. F. a L. F., ktorí práve vystupovali z vozidla taxislužby, na čo
A. F. reagovala tak, že ušla zo strachu do vchodu, následne sa rozbehol po poškodenom K. F., ktorého
naháňal okolo tam odparkovaného vozidla, ktorému pritom vulgárne nadával, a na ktorého opakovane
kričal, že ho zabije a podreže, taktiež počas toho kričal smerom k poškodenej A. F., že ju zabije,
a následne pristúpil do bezprostrednej blízkosti k poškodenému L. F., priložil mu nôž vo vzdialenosti 10

cm ku krku a povedal mu, že podreže aj jeho ak si nespraví poriadky so sestrou, pričom týmto svojim
konaním vzbudil, u poškodených dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

teda

skupine obyvateľov sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – so zbraňou a dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti

a výtržnosti tým, že napadol iného

čím spáchal

prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákonaZa to sa odsudzuje:

Podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1
ks otvárací nôž značky Opinel Inoc.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zo dňa 17.06.2025, č.k. 0T/20/2025-209 uznaný za vinného, že
dňa 09.02.2025 v čase približne o 20.00 hod. v meste G. H. C. I. J. X, pred vchodom do bytového
domu na uvedenej adrese, počas toho ako držal vo svojej pravej ruke nôž s dĺžkou čepele asi 10cm,
rozbehol sa smerom k poškodeným K. F., A. F. a L. F., ktorí práve vystupovali z vozidla taxislužby, na čo

A. F. reagovala tak, že ušla zo strachu do vchodu, následne sa rozbehol po poškodenom K. F., ktorého
naháňal okolo tam odparkovaného vozidla, ktorému pritom vulgárne nadával, a na ktorého opakovane
kričal, že ho zabije a podreže, taktiež počas toho kričal smerom k poškodenej A. F., že ju zabije,
a následne pristúpil do bezprostrednej blízkosti k poškodenému L. F., priložil mu nôž vo vzdialenosti 10
cm ku krku a povedal mu, že podreže aj jeho ak si nespraví poriadky so sestrou, pričom týmto svojim

konaním vzbudil, u poškodených dôvodnú obavu o ich život a zdravie,
teda skupine obyvateľov sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví a dopustil sa slovne a fyzicky na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin
násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek

1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to mu súd uložil podľa § 359 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h), m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu
odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks otvárací nôž značky Opinel
Inoc.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom, pričom
odvolanie bolo následne predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom
gramatickom tvare). Podané odvolanie obžalovaný písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu

(dňa 22.07.2024), ktorý uviedol nasledovné (skrátene): Obhajoba uvádza, že napadnutý rozsudok
považuje za nesprávny najmä z dôvodov, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav vo veci
a tiež nesprávne na takto zistený skutkový stav aplikoval právnu normu a nedostatočne sa vysporiadal
so všetkými dôkazmi, ktoré svedčia v prospech obžalovaného A. B., najmä nie dôsledne a kriticky boli
vyhodnotené niektoré svedecké výpovede najmä svedka poškodeného K. F. a L. F. a svedkyne A. F..

Prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a skutkový
stav sa javí ako nejasný. Rovnako je obhajoba toho názoru, že konanie trpí vadou tak, že prišlo k
porušeniu ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo na obhajobu. V neposlednom
rade obhajoba zastáva názor, že napadnutým rozsudkom prišlo k porušeniu základných zásad trestného
práva.

3.Obžalovanývosvojichrozsiahlychpodaniach,tvoriacichodvolanievočinapadnutémurozsudkuajeho
doplnenia (z dní 27.06.2025, 17.07.2025, 22.08.2025 a 26.08.2025) uvádza predovšetkým nasledovné:
3.1. Obžalovaný namieta, že skutkové závery prvostupňového súdu sú neprávne a nie sú ani logické,
nakoľko z ustáleného skutkového stavu má vyplýva to, že z vozidla taxislužby ako prvý vystúpil L. F.,
ktorý uvádzal, že si ihneď všimol v rukách obžalovaného nôž s dĺžkou čepele 30 cm, ktorý mal vidieť

jasne, napriek tomu, že na mieste boli v tom čase veľmi zlé svetelné podmienky, pričom bolo na hlavnompojednávaní dokázané, že v danom momente poškodený L. F. nestál pri taxíku, ale pri vchode, odkiaľ
je nemožné vidieť na miesto, kde stál obžalovaný. Poškodený K. F. uviedol, že obžalovaného zbadal už
hneď potom ako vystúpil z taxíka, pričom nie je možné, aby obžalovaného už vtedy zbadal. Obžalovaný

podotýka, že tento nôž, ktorý držal v ruke, nemá 30 cm, ale 8 cm. Pritom obžalovaný mal nôž vo vrecku,
kde sa s ním mal hrať rovnako ako s kľúčmi, nakoľko je to jeho zlozvyk, k tomuto sa aj riadne priznal, ale
určite tým nožom nikomu nehrozil. Tento nôž mu z vrecka vypadol a to tak, že ani netušil, že ho stratil. Ak
by nôž skutočne držal vo svojich rukách, museli by ho poškodený L. F. a K. F. vidieť dostatočne jasne na
to, aby vedeli, že nemá čepeľ 30 cm, ale len 8 cm. L. F. mal byť podľa jeho vyjadrenia tento nôž priložený

ku krku a zároveň tlačený na krk, čiže musel vedieť ako vyzerá a akú má veľkosť. Podľa obžalovaného
sú výpovede menovaných poškodených nezmyslami.
3.2.Všetcipoškodení(L.F.,K.F.,A.F.)jasneazreteľneuviedliprisvojichvýsluchoch,žemalobžalovaný
naháňať K. F. už v čase, keď vystupovali z vozidla taxislužby, konkrétne mal tohto naháňať okolo auta
taxislužby s nožom a vykrikovať, že ho zabije a podreže. K. F. a aj ostatní poškodení, všetci uviedli v
prípravnom konaní, že ich obžalovaný mal naháňať okolo vozidla taxislužby a z tohto dôvodu obžalovaný

navrhol na prvostupňovom súde, aby bol predvolaný a vypočutý svedok a vodič taxíku (A. E.). Z
výpovede tohto svedka vyplynulo, že nikoho okolo jeho taxíku bežať nevidel. Nepočul taktiež ani krik.
Taktiež si nevšimol ani jednu z tvrdených skutočností a to, že niektorí poškodení mali byť vystrašení
alebo niečo, čo by aspoň náznakom pripomínalo skutok, ktorý je mu kladený za vinu. Následne uviedol,
že po tom ako s taxíkom zastavil v G. na adrese I. J. X, pritom ako ostatné osoby vystupovali z taxíku

- poškodení zaplatili (K. F. podala peniaze A. F. a ten následne zaplatil) a poškodení nevyzerali, že
by mali nejaké obavy. Následne K. F. vystúpil z taxíka a vystúpil k zadnému vchodu a pomáhal L. F.
vybrať kočík, túto skutočnosť potvrdili de facto všetci. Obžalovaný poukazuje, že pokiaľ ak by v čase
incidentu mala byť trestná činnosť páchaná tak ako popisovali poškodení, musel by túto pozorovať aj
svedok E., pričom tento nie je príbuzný ani obžalovaného ani poškodených a vypovedal pod prísahou

a nemal dôvod klamať. Dôsledkom tejto výpovede, keď si poškodení zrejme uvedomili, že svedok
ich usvedčuje z klamstva, následne na hlavnom pojednávaní dňa 07.04.2025 výrazne zmenili svoje
dovtedajšie výpovede. Obžalovaný poškodených s touto výpoveďou svedka E. konfrontoval nakoľko
očakával, že z tohto dôvodu uvedú pravdu. Spätne to považuje za chybu, nakoľko im iba dal priestor,
aby si opäť vymysleli ďalšiu verziu svojej výpovede.

3.3. Obžalovaný poukazuje, že poškodení pri svojich prvotných výpovediach identicky prezentovali
verziu skutkového deja a tá bola následne vyvrátená výpoveďou svedka E., z čoho má obžalovaný za
to, že výpovede poškodených boli koordinované (dokonca uvádzali podstatné skutočnosti v rovnakom
poradí). Pokiaľ ide o ich pozmenené výpovede, tak má za to, že aj keď tieto sú koordinované, napriek
uvedenému sú v nich výrazné rozpory. V prípade výpovede poškodenej A. F., táto je podľa názoru

obžalovaného v jeho prospech, pričom táto nemá záujem klamať v jeho prospech. Vo výpovediach
K. F. a L. F. vďaka týmto výpovediam z čias, keď si veľmi dobre pamätali skutok, a to aj v detailnej
podobe, je zrejmé, že títo uvádzali nepravdu, keďže boli neskôr vyvrátené po výsluchu svedka E..
Napriek uvedenému prvostupňový súd považoval výpovede poškodených za dôveryhodné a to napriek
rozporu s výpoveďou svedka a napriek výraznej zmene oproti stavu uvedeného v ich výpovediach v

prípravnom konaní. Poškodený K. F. a následne aj poškodený L. F. si následne vymysleli, že K. mal
naháňaťobžalovanýokolovozidlasivejOctavie,keďžemuselireagovaťnato,žesvedokE.takýtoskutok
nevidel a preto museli označiť ďalšie motorové vozidlo. Poškodení následne označili a uviedli, že L. F.
zbadal obžalovaného počas vystupovania z motorového vozidla a zakričal na K. F. a tento, keď ho zbadal
začal pred obžalovaný utekať okolo tohto vozidla, pričom takéto výpovede nie je možné považovať za

dôveryhodné. Obžalovaný mal sám žiadať hliadku Policajného zboru SR, aby zaistili nôž, ktorý mal mať
vtedy pri sebe a následne stratiť, keďže má za to, že ide o dôkaz, avšak príslušníci PZ mu nevyhoveli.
Obžalovaný má jednoznačne za to, že uvedeným postupom došlo k porušeniu jeho procesných práv,
nakoľko mal záujem aj na základe tohto vecného dôkazu preukazovať svoju nevinu a až následne sa
sám pričinil o to, aby bol nôž zaistený, nakoľko o to požiadal bývalú družku - poškodenú A. F. a z tohto

dôvodu tento nôž následne našiel a vydal K. F.. O toto obžalovaný žiadal od svojho zadržania a vzatia
do výkonu väzby, pričom označil aj osobu M. N., ktorá to vie potvrdiť.
3.4. Obžalovaný ďalej namietal, že poškodení ani nemohli vnímať nimi uvádzané skutočnosti, ktoré
uvádzali na hlavnom pojednávaní, nakoľko bolo cca 20:00, bola tma a celý incident trval cca 1,5 minúty.
Keďže práve prišli z oslavy je aj dôvodné podozrenie, že požívali alkohol a nie je ani zrejmé, či neboli pod

vplyvom alkoholu v prípravnom konaní. Test na alkohol musel absolvovať len obžalovaný. Poškodení
nie sú na takej inteligenčnej úrovni, aby dokázali presne popísať okolnosti, ktoré mali zažiť, pričom o
tom na akej inteligenčnej úrovni sa nachádzajú, sa mohol presvedčiť aj prvostupňový súd. Obžalovaný
poukazuje, že napríklad K. F. nebol ani schopný odpovedať na viacero otázok a to aj napriek tomu, že muboli viackrát opakované a vysvetľované, dokonca sa namiesto odpovede začal obžalovanému vyhrážať
v pojednávacej miestnosti v odpovedi na otázku, či bude mať nejakú výhodu, ak bude obžalovaný
umiestnený vo väzení.

3.5. Prvostupňový súd teda na aj základe vzniknutého stavu považoval za vierohodné výpovede
poškodených z prípravného konania, ale následne v časti výpovede vykonanie na hlavnom pojednávaní,
kde vypovedali o tom, že obžalovaný mal naháňať K. F. okolo Octavie sivej farby, tomuto prvostupňový
súd uveril, pričom toto uvádzali až s odstupom času. Pokiaľ išlo o výpoveď poškodenej A. F., túto
čítal prvostupňový súd práve z dôvodu, že došlo k zmene výpovede v prospech obžalovaného a

nakoľko si poškodená uvedomila, že obžalovaného obvinila neprávom, avšak sudkyni to nepasovalo a
už sa ani nesnažila objektívne zistiť skutkový stav veci. Nevzhliadnutie preukázateľných skutočností a
uvedené konanie súdu, považuje obžalovaný za účelové a nespravodlivé, resp. nezákonné. Opakovane
poukazuje, ako sa musel domáhať zaistenia noža.
3.6. Súd naopak prihliadal na dôkazy, ktoré predložil poškodený K. F. o tom, ako sa mu mal obžalovaný
vyhrážať a písať SMSky, pričom obžalovaný dôrazne popiera, že by takéto SMS mal poškodenému

písať. Rovnako boli prehraté hlasovej správy, ktoré mal poslať obžalovaný poškodenému, avšak tieto
sú oveľa staršieho dátumu - cca o 7 mesiacov a tieto absolútne nesúvisia zo stíhaným skutkom, ktorý
sa mal stať 09.02.2025. Preto má za to, že dôkazy boli sfalšované. Obžalovaný dôrazne popiera,
že by s osobou poškodeného komunikoval SMS správami alebo cestou messengera v správach,
ktoré boli predložené prvostupňovému súdu, resp. uvedený dátum je nepravdivý. Dátum a čas boli

odprezentované bez uvedenia konkrétneho roka hlasovej správy a boli odprezentované v inom čase
ako boli skutočne nahraté, pričom SMS správy neboli poslané nikdy a sú falošné. Sám poškodený
K. F. na hlavnom pojednávaní opakovane uvádzal, že nemá žiadne hlasové správy, nakoľko tieto
vymazal, pričom obžalovaný poukazuje aj na zvukový záznam z pojednávania zo dňa 07.04.2025.
Obžalovaný namieta aj obhliadku mobilného telefónu poškodeného K. F., ktorá sa konala bez jeho

osobnej prítomnosti a bez prítomnosti jeho obhajcu, pričom sa tak konalo napriek tomu, že tento úkon
nebolnavrhnutývpodanejobžalobeakonajúcisúdonehoaninebolpožiadaný.Tentoúkonbolvykonaný
len prostredníctvom vydania mobilného telefónu príslušníkovi OOPZ, ktorý vykonal obhliadku veci
- mobilného telefónu poškodeného K. F., pričom zaistené údaje boli sfalšované. Zápisnica obsahuje
nesprávne uvedenie času začatia a skončenia úkonu. Poškodený pritom uviedol, že sa mu obžalovaný

mal vyhrážať, avšak tieto správy mal vymazať a preto ich nemá. Obžalovaný ďalej namieta, že samotné
vydanie SMS komunikácie, ako aj mobilného telefónu bolo vykonané v rozpore so zákonom. Obžalovaný
poukazuje, že v texte zápisnice o obhliadke je uvedený čas začiatku 17:40 a čas konca 18:30, pričom
obhliadka mala trvať 50 minút. Už zo zabezpečenej fotodokumentácie je zrejmé, že táto má zachytávať
mobilný telefón čase o 16:03, ako je vidieť na displeji mobilného telefónu a obžalovaný má za to, že ide

o jasný dôkaz manipulácie s mobilným zariadením, nakoľko tento obsahuje časový rozdiel o viac ako
hodinu a pol skôr, ako sa uvádza zápisnici o veci.
3.7. Obžalovaný sa domnieva, že z takýchto údajov je zrejme, že poškodený a príslušník Policajného
zboru mali viac ako dosť času na to, aby manipulovali údaje, ktoré bolo následne predložené do súdneho
spisu. Čo sa týka výpisu SMS, tento obsahuje údaj 10.02., však neobsahuje údaje o konkrétnom roku.

Pokiaľ ide o správy z času 8:40, obžalovaný v danom čase doma spal, čo mu môže dosvedčiť jeho
rodina. Obžalovaný namietal postup orgánov činných v trestnom konaní a dozorového prokurátora.
3.8. Zo strany obžalovaného bolo ďalej uvedené, že tento bol uznaný vinným len na základe
neoveriteľnej dôveryhodnosti poškodených K. F. a L. F.. Obžalovaný nemal nijaký dôvod konať tak, ako
prvostupňový súd ustálil, že konal. Celkové hodnotenie prvostupňového súdu považuje obžalovaný

za účelové, nezmyselné, nespravodlivé a v rozpore so zabezpečením skutkovým stavom. Obžalovaný
zaslal odvolaciemu súdu aj zápisnicu o obhliadke veci - noža, nakoľko má za to, že existuje obava, že
sa tieto stratia zo súdneho spisu.
3.9. Obžalovaný v ďalšej časti podania zo dňa 27.06.2025 namieta postup a rozsudok prvostupňového
súdu. Strany na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2025 obžalovanému neavizovali žiadne ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania pričom, ani prokurátor takéto návrhy nemal, čo jednoznačne vyplýva aj z textu
zápisnice z predmetného hlavného pojednávania. Následne na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2025
boli predložené listinné dôkazy - zápisnica o vydaní vecí poškodeným K. F., obsahom ktorej bola
dokumentácia k zabezpečeniu mobilného telefónu poškodeného príslušníkom OOPZ Hlohovec, pričom
z tohto mobilného telefónu boli zabezpečené SMS správy a hlasové správy. Obžalovaný opakuje svoje

námietky voči obsahu takto zabezpečeného dôkazu a jeho zákonnosti v zhode s tým, čo je uvedené
vyššie, pričom taktiež namieta samotný postup, ktorým prvostupňový súd dňa 10.06.2025 oznámil
obžalovanému a jeho obhajcovi, že došlo k doplneniu dokazovania a tieto dôkazy bude vykonávať dňa17.06.2025, čo odôvodnil realizáciou práva na obhajobu. V odvolaní namieta, že tento priestor nebol
dostatočný a okrem toho namieta aj samotný procesný postup, akým tieto dôkazy boli zabezpečené.
3.10. Obžalovaný taktiež poukazuje, že každý z poškodených mal byť pre výsluchom prípravnom konaní

poučení, avšak ani jednému z nich nebola zisťovaná intoxikácia alkoholom v čase výsluchu. Obžalovaný
poukazuje na fakt, že jeho trestná vec bola rozhodnutá skôr ako vôbec mal možnosť sa k veci vyjadriť,
nakoľko jeho osobe bol v tzv. super rýchlom konaní ponúknutý test 2 roky nepodmienečne s tým, že v
prípade, ak by tento zobral, bol by na krátky čas prepustený zo zadržania a mal by nastúpiť do výkonu
trestudodatočne.Takýtopostupnenamietalaniprokurátor,čobysaistenebolostalovprípade,akbymal

za to, že obžalovaný je na slobode nebezpečný. Prvostupňový súd uviedol, že obžalovaný mal klamať
stupňovému súdu o tom, že nevedel o zákaze priblíženia k bývalej družke (poškodenej F.). Obžalovaný
popiera, že by mu niečo tomto smere bolo riadne doručené a z tohto dôvodu nemohol tušiť, že má
úradne uložený zákaz priblíženia sa poškodenej F.. Poškodený L. F. uviedol, že nemá vedomosť, kde
sa nachádza nôž, ktorý má byť pri skutku použitý a to aj napriek tomu, že býva s ostatnými dvoma
poškodenými v spoločnej domácnosti. Klamal aj v tom, že nevedel a aký má byť nôž veľký a to aj napriek

tomu, že ho mal údajne vidieť ako prvý a mal mu byť položený, resp. dokonca tlačený ku krku, pričom
na hlavnom pojednávaní už uviedol len, že bol priložený do vzdialenosti asi 10 centimetrov od jeho
krku. Obžalovaný opakovane poukazuje na výsluchu svedka E., ktorý nič nevidel a ani nič nepočul a
to aj napriek tomu, že mal byť prítomný počas toho, aby mal L. F. kričať na K. F., aby si dal pozor na
obžalovaného, už počas toho ako vystupoval z taxíka, pričom po vystúpení z taxíka mali ešte stihnúť

vytiahnuť kočík z kufra taxíka. Poškodená F. na hlavnom pojednávaní dramaticky zmenila výpoveď,
keďže v prípravnom konaní uviedla, že videla ako obžalovaný pristúpil k poškodenému L. F. a držal mu
nôž pod krkom. Poškodená následne poprela, že by takéto tvrdenie niekedy hovorila a priznala, že nikdy
nevidela, že by obžalovaný držal nôž poškodenému L. F. pri hrdle.
3.11. Poškodený K. F. je drogovo závislý, drogy si pichá aj do žíl, pričom predáva pre väčší dílerov

spolu s ďalšími osobami a obžalovaný tieto osoby aj konkretizoval. Obžalovaný poukazuje, že dôvodom
konfliktu má byť vzťah obžalovaného s jeho synom, ktorému poškodení mali brániť, pričom v tomto
smere označuje viacerých svedkov. Prvostupňový súd podľa názoru odvolateľa vyhodnotil dôkazy v
rozpore s logikou a obžalovaný má za to, že je vo vzťahu k nemu zaujatý a nespravodlivý, nakoľko
nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a nekriticky uveril výpovediam poškodených, pri

ktorých je možné pozorovať obrovské rozpory. Obžalovaný opätovne namieta spôsob zabezpečenia
hlasových správ a SMS komunikácie, ktoré vydal poškodený K. F., pričom namietal aj spôsob
akým príslušníci PZ tento dôkaz zabezpečili a má za to, že došlo k porušeniu práva na obhajobu
a zabezpečenie dôkazu je nezákonné.
3.12. Obžalovaný poukazuje, že medzi ním a poškodeným K. F. došlo v minulosti k fyzickému

napadnutiu, nakoľko poškodený K. F. je aktuálnym partnerom poškodenej A. F. a tento mal byť vo vzťahu
k nemu minulosti agresívny a mal sa mu vyhrážať, pričom poukazuje na incident, ktorý sa mal udiať
pred stíhaným skutkom na ulici G. XX M. G.. Obžalovaný opätovne poukazuje, že došlo ku koordinácií
poškodených, pričom tieto osoby majú byť koordinované nielen medzi sebou, ale aj medzi príslušníkmi
PZ v súčinnosti s dozorovým prokurátorom (A. N.).

3.13. Podaním zo dňa 20.08.2025 sa obžalovaný domáhal vykonania dôkazov na verejnom zasadnutí
KS v Trnave, konkrétne:
a) Výsluchom svedkov por. O. P. Q. (OOPZ Hlohovec) , R. N., nar.: XX.XX.XXXX, L. A., nar.:
XX.XX.XXXX, S. E., nar.: XX.XX.XXXX, K. R., nar.: XX.XX.XXXX, E. N., nar.: XX.XX.XXXX,
b) Zamestnancov prevádzky Snack bar, Hlohovec Hlohová 18,

c) Zaistením veci – mobilného telefónu poškodeného K. F. a súvisiacim doplnením znaleckého
dokazovania znalcom z odboru kriminalistická informatika,
d) Opakovaním výsluchu svedka A. E.,
e) Opakovaním výsluchov poškodených A. F., K. F. a L. F.,
f) Prehradím zvukových záznamov z termínov hlavného pojednávania,

g) Vyžiadaním záznamov z telefónnych hovorov obžalovaného z ÚVV počas výkonu väzby,
h) Vyžiadaním záznamov z návštev obžalovaného z výkonu väzby.
Ad a) Obžalovaný žiada o výsluch príslušníka policajného zboru O. P. Q. k spôsobu vykonania výsluchu
poškodených v prípravnom konaní, konkrétne či tieto osoby boli pod vplyvom alkoholu, či zápisnice
o výpovediach obsahujú ich vlastnoručné podpisy; obžalovaný žiadala zistiť pravdivé informácie o

tom, čo vyšetrovateľ spisoval zápisnice (či presne to, čo vypovedali poškodení). Obžalovaný z tohto
výsluchu chcel zistiť, či nedošlo ku koordinácii poškodených a či poškodení skutočne vypovedali to, čo
je zachytené v zápisnici o výsluchu ich osôb. Čo sa týka žiadosti o výsluchy ďalších spomenutých osôb,tieto podľa informácií obžalovaného mali byť účastné na trestnej činnosti poškodeného K. F. a žiada
svedkov vypočuť ohľadom podrobných informácií.
Ad b) Ohľadom zamestnancov prevádzky Snack baru, obžalovaný žiadal týchto vypočuť k incidentu

medzi obžalovaným a poškodeným K. F. , ktorý sa mal stať v časovo predchádzajúcom období (pred
stíhaním skutkom).
Ad c) Ohľadom zaistenia mobilného telefónu K. F., toto obžalovaný požaduje z dôvodu doplnenia
znaleckého dokazovania ohľadom zabezpečených správ.
Ad d) Obžalovaný považuje výpoveď svedka E. za zásadný dôkaz, o túto žiadal aj opakovane.

Ad e) Vzhľadom na existenciu zásadných rozporov medzi výpoveďami poškodených, obžalovaný žiada
o ich opätovné vypočutie aj za účelom posúdenia dôveryhodnosti svedeckých výpovedí.
Adf)Zaúčelomposúdeniavierohodnostidoposiaľvykonanýchvýpovedípoškodenýchobžalovanýžiada
o vykonanie zvukového záznamu z hlavných pojednávaní v jeho trestnej veci.
Ad g) Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia mal dňa 03.03.2025 komunikovať s poškodeným L. F.,
kedy mu tento mal naznačiť, že jeho výpoveď je zmanipulovaná.

Ad h) Obžalovaný žiadal zabezpečenie najmä telefonickej komunikácie s poškodenou A. F. zo dňa
03.07.202,5 keby bola poškodená F. mala obžalovanému telefonicky uviesť, že si poškodený K. F.
posielarôznesprávyzjejmobilnéhotelefónuasvojzaúčelomtoho,abytietopoužilakodôkazvtrestnom
konaní.
3.14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada obžalovaný o oslobodenie spod obžaloby, nakoľko sa

skutok tak ako je opísané v rozsudku nestal.
4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
obžalovaného, bolo prijaté uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie
dokazovania (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku). Prokurátorka následne navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť v zmysle § 319 Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného zotrval na

písomnom zdôvodnení odvolania a žiadal, aby odvolací súd uznesením rozhodol v súlade s odvolaním
zo dňa 13.07.2025 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) d) Trestného poriadku
zruší v celom rozsahu a vec vráti prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Obžalovaný sa následne priklonil k návrhu obhajcu.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný.
6. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
7. Po preskúmaní napadnutých výrokov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je

čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako uvádza obžalovaný.
8. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného, ktoré naplnilo všetky
zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, považuje odvolací súd
za správne. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady
trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného

procesu (§ 2 ods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12), ako
i rovnosti strán trestného konania (§ 2 ods. 14). Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd
dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
9. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako
ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu
spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
10. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace
proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa

svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v
ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a prečo,
ako ja to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Vysporiadal sa i s obhajobou obžalovaného v jej podstatných
elementoch, pričom pred ukončením dokazovania prvostupňový súd odmietol vykonať listinný dôkaz

(č.l. 196), z ktorého malo vyplynúť podanie trestného oznámenia obžalovaným na poškodeného, pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa
mal poškodený K. F. dopustiť na osobe obžalovaného dňa 09.06.2024 – pričom prvostupňový súd
mal za to, že ide o okolnosť nepodstatnú pre rozhodnutie. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,

pred ukončením dokazovania ani neboli riadne promulgované. Tým si splnil svoju zákonnú povinnosť
odôvodniť napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Skutočnosť,
že obžalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi prvostupňového súdu, uvedenými
v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených prvostupňovým súdom.

11. Nakoľko rozhodnutia v prvostupňovom a v odvolacom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné na tomto
mieste opakovať všetky zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine
obžalovaného a ktoré považuje odvolací súd za vecne správne.
12. Podľa odvolacieho súdu stačí zopakovať, že o vine obžalovaného svedčia priame i nepriame dôkazy,
vykonané na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný priznal, že sa dostavil na adresu I. J. X, M. G., pred

bytový dom, nakoľko mu jeho bývala družka (poškodená) A. F. neodpovedala a nekomunikovala s ním
ohľadom ich spoločného syna Q., na ktorého je obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia veľmi fixovaný.
Obžalovaný uviedol, že pristúpil k poškodenému K. F. (po tom, ako tento vystúpil z auta, neutekal len
pristúpil rýchlym krokom a poškodený pred ním ustupoval okolo nejakého auta). Obžalovaný v ruke držal
nôž, tento bol ale zatvorený, poškodenému mal hovoriť, nech príde bližšie, že ho nafacká. Obžalovaný

poprel, že by vedel o zákaze priblížiť sa k poškodenej F., napriek tomu dňa 13.02.2025 pri výsluchu
k jeho väzbe uviedol, že zákaz styku má uložený z dôvodu, že po poškodenej mal hádzať kamene.
13. Záver prvostupňového súdu o dostatočnej konzistentnosti výpovedí poškodených je správny.
Poškodený K. F. a L. F. zhodne popísali, že po vystúpení z taxíku spozorovali obžalovaného, ktorý
mal následne s otvoreným nožom v ruke naháňať K. F. okolo auta a následne priložiť nôž ku krku

poškodenéhoL.F.,pričomsamalvšetkýmtrompoškodenýmvyhrážaťspôsobompopísanýmvskutkovej
vete tohto rozhodnutia. Vyššie uvedenému záveru nasvedčujú usvedčujúce priame aj nepriame dôkazy,
ktoré vytvárajú silný usvedčujúci dôkazný stav, z ktorého vyplýva jednoznačný a presvedčivý záver, že
obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný vinným.14. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového deja, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
rozviedol skutočností, ktoré mal z vykonaných dôkazov za preukázané a zároveň sa podrobne
vysporiadal s časťou obhajobnej argumentácie obžalovaného, ktorú vzniesol už pred vydaním

napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd v tejto časti z odôvodnenia napadnutého rozsudku dal
odpovede na niektoré obhajobné námietky obžalovaného, ktoré sa z časti obsahovo kryjú s jeho
odvolacími námietkami. Odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu v plnom rozsahu
stotožňuje a preto na tomto mieste, v odvolacom konaní, nepovažuje za potrebné opakovať odpovede,
ktoré dal obžalovanému už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak túto

v nasledujúcich pasážach dopĺňa.
15. V predmetnej trestnej veci po vykonanom dokazovaní bol sporný primárne skutkový stav veci,
obžalovaný síce v priebehu konania nepoprel svoju prítomnosť na mieste skutku, ani fakt, že mal pri
sebe nôž, avšak poprel, že by sa mal poškodeným vyhrážať, resp. že by mal držať otvorený nôž alebo
kohokoľvek ohrozovať. Obžalovaný rozsiahlo namieta rozpory vo výpovediach poškodených. V prvom
rade je nutné uviesť, že zo samotného faktu, že poškodení, či svedkovia sa vo svojich výpovediach

odchyľujú od skorších výpovedí automaticky nerobí ich výpovede menej vierohodnými. Rovnako fakt,
že poškodení popisujú príchod na miesto v detailoch nie podstatných pre ustálenie skutkového deja
rôzne, nemôže znamenať, že ich výpovede je nutné ako celok vyhodnotiť ako nevierohodné. Všetci traja
poškodení v podstatných okolnostiach zhodne popísali príchod autom na miesto, pričom obžalovaného
mal ako prvý zbadať poškodený L. F., ktorý mal upozorniť ostatných poškodených, že sa obžalovaný

nachádza na mieste. Námietka, že poškodení nemohli spozorovať obžalovaného je na danom mieste
bezpredmetná, je zrejmé, že príchod osôb vo vozidle taxislužby sprevádzalo osvetlenie priestoru,
ktorý nie je možné spoľahlivo identifikovať, inými slovami obžalovaný môže vyjadriť svoj názor, že
ho poškodený L. F. nemohol vidieť, ale ide iba o jeho subjektívny názor (navyše pozornosť osoby
je individuálna, rovnako ako schopnosť orientovať sa v priestore s nedostatočným osvetlením). Ak

obžalovaný uvádza, že sa ho poškodení nemohli báť, túto skutočnosť nemožno odvodiť iba z faktu, že
po vystúpení z vozidla bez prejavov strachu zaplatili taxikárovi a vyložili kočík z kufra vozidla. Navyše je
zrejmé, že poškodených obžalovaný nemohol ohrozovať ani sa týmto vyhrážať v čase, keď bol na mieste
prítomný taxík s vodičom (svedkom) E.. Preto ak sa obžalovaný domáha opakovania výsluchu svedka
E., ktorý priebeh skutku nevidel, čo považuje za vierohodné nielen súd, ale aj sám obžalovaný, nie je

na mieste vypočúvať túto osobu opätovne k faktu, že ,,nič nevidela“. Pokiaľ ide o požiadavku ustáliť, či
poškodený L. F. mal poškodeného K. F. varovať pred alebo po vystúpení z vozidla, či dokonca až po
odchode vozidla, v tomto smere ide o otázku pre právne posúdenie veci nepodstatnú.
16. Ak obžalovaný namieta fakt, že poškodení pôvodne v prípravnom konaní uvádzali, že obžalovaný
mal poškodeného K. F. naháňať okolo vozidla taxislužby a až následne zmeniť výpoveď, že nešlo

o taxík, ale iné (odparkované) vozidlo sivej farby, v tomto smere sa aj odvolací súd stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu, že ide o menej podstatnú skutočnosť, pričom poškodení ani neuvádzali, že vo
väzbe na skutkový dej by mal zohrávať akúkoľvek významnú rolu svedok E. (t.j. že mal byť na mieste
a niečo osobám hovoriť / nejakým spôsobom konať). Práve z tohto dôvodu aj odvolací súd ako logickú
chápe zmenu výpovedí poškodených v tom smere, že obžalovaný neprenasledoval poškodeného K. F.

okolo vozidla taxislužby, ale iného tak zaparkovaného vozidla sivej farby.
17. Sám obžalovaný uvádzal, že k K. F. mal rýchlejšie pristúpiť (poškodený udával pribehnúť) a tomuto
mal adresovať slová ,,poď sem, nech Ti nafackám“, pričom mal v ruke držať zavretý nôž, údajne
z dôvodu jeho zlozvyku. Je teda jasné, že tento skutkový dej sa stretáva s priebehom skutku opísaným
poškodenými aspoň sčasti. Obžalovaný teda po vystúpení poškodených z vozidla rýchlo pristúpil (v

predmetnej veci je nepodstatné, či ide o ,,pribehnutie“ alebo ,,prikročenie“), pričom fakt, že sa tomuto mal
vyhrážať potvrdil všetci 3 poškodení. Následne obžalovaný mal prikročiť k poškodenému L. F. a priložiť
mu nôž ku krku a vyhrážať sa mu podrezaním, ak si nespraví poriadok so sestrou (poškodenou F.).
V tomto smere sa aj odvolací súd stotožňuje so záverom o vyššej vierohodnosti výpovede poškodenej
A. F. z prípravného konania, kedy táto mala skutok ,,čerstvo“ vo svojej pamäti, navyše poškodená

túto zmenu vo svojej výpovedi nevedela vierohodne vysvetliť. Uvedená skutočnosť sa týka aj faktu,
že obžalovaný sa mal vyhrážať aj poškodenej, čo vyplýva z výsluchov poškodených K. a L. F., ako aj
výsluchu poškodenej F. z prípravného konania.
18. Pokiaľ obžalovaný navrhuje skúmať animozitu poškodeného K. F. voči jeho osobe, tu je nutné uviesť,
že táto skutočnosť už teraz vyplýva z vykonaného dokazovania. Takáto skutočnosť však napríklad

nevyplýva vo vzťahu k osobe L. F., pričom je nutné uviesť, že výpovede poškodených sa v rozhodujúcom
meradle dopĺňajú. Nejde pritom o kauzistické dopĺňanie každých, aj menej podstatných detailov, ale
o ustálenie skutkového deja na podklade podstatných elementov skutkového deja, o ktorých nie sú
dôvodné pochybnosti.19. Pokiaľ obžalovaný namieta výsluchy poškodených a ich údajné ovplyvnenie alkoholom, v tomto
smere odvolací súd uvádza, že ku skutku malo prísť 09.02.2025 cca o 20:00 hod., pričom poškodení boli
vypočutí jednak 10.02.2025, najmä však 11.02.2025 od 11:00, 12:00, resp. 13:00 hod., teda s výrazným

časovým odstupom viac ako 40 hodín, navyše obžalovaný mal možnosť v tomto smere dotazovať
poškodených na výsluchu a žiadať doplnenie dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, čo
nevykonal.
20. Pokiaľ ide o fakt, že poškodení pôvodne uvádzali, že na nich bolo zaútočené dlhším nožom, ako
bol neskôr vydaný, v tomto smere je akceptovateľné vyjadrenie o zlom odhade a strese poškodených,

pričom v konečnom dôsledku bol nôž obžalovaného ustálený ako kratší, pričom aj sám obžalovaný tento
ako svoj nôž opoznal a vyhlásil, že tento držal v ruke v čase skutku.
21.Pokiaľobžalovanýuvádza,žepoškodeníznehonemohlimaťstrach,tujenutnéuviesť,žepoškodení
popísali správanie spôsobilé vyvolať obavu o život a zdravenie (skúma sa spôsobilosť, nie skutočné
vyvolanie obáv), navyše obžalovaný je stíhaný za skutok právne kvalifikovaný ako prečin násilie proti
skupine obyvateľov (§ 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona), kde sa vyžaduje vyhrážanie

smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, bez schopnosti reálneho vyvolania obáv (ako
napr. § 360 Trestného zákona – prečin nebezpečného vyhrážania).
22. Obžalovaným uvádzaný nesúlad vo výpovediach, na ktoré obžalovaný poukazuje, sa týka
vprevažnejmiereokolnostínepodstatnýchpreprávneposúdenieveci.Obžalovanýzexistencierozporov
medzi výpoveďami poškodených z prípravného konania odvodzuje nevierohodnosť ich výpovedí, s čím

sa odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom nestotožňuje. Ak poškodení vypovedali, že obžalovaný
mal poškodeného naháňať okolo vozidla taxislužby a následne zmeniť svoju výpoveď v tom smere,
že išlo o iné tam odparkované vozidlo, odvolací súd v tomto nevidí tak dramatický element ako sám
obžalovaný, pričom tento pôvodný omyl je tým skôr ospravedlniteľnejší, že aj vozidlo taxislužby malo
byť taktiež podobne sfarbené, navyše ho mali pozorovať pri zlom osvetlení. Pokiaľ ide o dĺžku použitého

noža, v tomto smere aj sám obžalovaný označil svoj nôž, pričom (ako v zásade vyplýva z výpovedí
všetkých aktérov konfliktu) svetelné podmienky na mieste boli sťažené. Preto ak poškodení opísali
obžalovaného ako osobu vyhrážajúcu sa s nožom dĺžky 30 cm, nie je možné ich výpovede považovať
za nevierohodné len z dôvodu, že zabezpečený a ustálený nôž má kratšiu čepeľ.
23. Pokiaľ ide o odmietnutie dôkazu prvostupňovým súdom, v tomto smere malo ísť o dôkaz

preukazujúcu animozitu medzi obžalovaným a poškodeným K. F., avšak táto vyplynula z už skôr
vykonaného dokazovania a de facto je možné označiť ju ako nespornú.
24. Obžalovaný navrhol v odvolacom konaní doplnenie dokazovania výsluchom svedkov por. O. P. Q.
(príslušníka OO PZ Hlohovec) k priebehu výsluchov, pričom tento dôkaz označuje odvolací súd za
oneskorený (po ukončení dokazovania prvostupňovým súdom, pričom skôr zjavne navrhnutý nebol –

k tomu viď aj R 116/2014). Žiada sa dodať, že ani jeden z poškodených neuviedol v rámci výsluchu
výhrady k postupu OČTK pri ich výsluchoch, pričom je zjavné, že aj prvostupňový súd kládol dôraz
najmä na výsluchy poškodených K. a L. F. na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o výsluch poškodenej
F., táto popísala skutok podobne ako v prípravnom konaní, s výnimkou vyhrážok jej osobe, k rozdielu
oproti výpovedi z prípravného konania sa presvedčivo vyjadriť nevedela. Vyhrážky voči poškodenej

však popísali ostatní dvaja poškodení, pričom z výpovedí poškodených je zrejmé, že poškodená sa
ako prvá z miesta vzdialila a obžalovaný mal vykrikovať smerom k nej. Pokiaľ ide o návrh na výsluch
ďalších svedkov, má ísť o osoby známych K. F., ktoré ale neboli prítomné pri páchaní skutku (obžalovaný
tvrdí, že ide o odberateľov drog poškodeného K. F.), resp. osoby prítomné pri minulom konflikte
K. F. a obžalovaného B. (okrem iného nedostatočne označené), teda o osoby, ktoré majú svedčiť

o okolnostiach nepodstatných pre predmetnú trestnú vec.
25. Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na doplnenie znaleckého dokazovania ohľadom mobilného
telefónu poškodeného K. F., v tomto smere návrh na doplnenie dokazovania smeruje voči skutočnosti
nepodstatnej pre trestné konanie, nakoľko je zrejmé, že v telefóne poškodeného K. F. sa nachádza
komunikácia s osobou, ktorá sa adresátovi vyhráža dorezaním, pričom komunikácia obsahuje časový

údaj pondelok 10.02.. Obžalovaný spochybňuje ich autenticitu, rovnako hlasové správy, pri ktorých
obžalovaný spochybňuje čas ich vzniku. V tomto smere je ale nutné uviesť, že tieto slúžia iba ako
podporné dôkazy, navyše zo zápisnice je zrejmé, že poškodený vydal hlasové správy, pri ktorých nie
je uvedený časový údaj a pri SMS správach tieto pochádzajú z telefónneho čísla XXXX XXX XXX,
pričom nebolo v konaní dokazované, že by obžalovaný mal práve toto číslo používať. Preto uvedené

skutočnosti svedčia len ako podporné dôkazy a ako také svedčia len o tom, že poškodený vydal mobil
stakýmtoobsahom.Akobžalovanýnamietanesúladmedzičasovýmúdajomvzápisnicianaobrazových
záznamoch, nie je zrejmé v čom má uvedená skutočnosť vplyv na vierohodnosť dôkazov. Samotnýpoukaz na fakt, že má ísť o manipuláciu, je ničím neodôvodnená procesná námietka, navyše smerujúca
voči inému ako ťažiskovému dôkazu.
26. Požiadavka tzv. prepočutia už skôr vykonaných výsluchov je nenáležitá, obžalovaný mal možnosť

klásť svedkom otázky na hlavnom pojednávaní, pričom ak tak zavinene nekonal, nie je možné jeho
námietke v odvolacom konaní priznať úspech. Pokiaľ ide o požiadavku vypočuť si zvukový záznam
z hlavného pojednávania, obžalovaný neoznačil konkrétnu pasáž, ktorej správnosť v zmysle zápisníc
o jednotlivých termínoch HP namieta, ani fakt, v čom majú byť tieto nesprávne. Pokiaľ ide o záznamy
z návštev a telefonátov obžalovaného, z týchto môže byť zrejmá iba komunikácia medzi obžalovaným

a ďalšími osobami (údajne aj poškodenými), pričom obžalovaný ani neoznačil v čom má byť táto
relevantná, okrem faktu, že mu poškodený L. F. mal uviesť, že ,,výpoveď je výpoveď“. Teda obžalovaný
ani konkrétne neoznačil, čo konkrétne má spochybňovať obsah už skôr vykonaných dôkazov, pričom to,
čo obžalovaný v podaniach označuje, nie je priznanie k pozmeňovaniu svedeckej výpovede.
27. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by
súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného

poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Hodnotenie
dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia.
28. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).
29. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, obžalovaný neuviedol de facto nič podstatné, namietal skôr

výrok o vine. Prvostupňový súd správne uviedol, že obžalovaný je doposiaľ 20-krát súdne trestaný
recidivista a vykonal minimálne 6 nepodmienečných trestov. Taktiež má vykázaných vysoký počet
priestupkov (12 len za obdobie roka 2024), z nim viaceré násilného charakteru, resp. proti občianskemu
spolunažívaniu. U obžalovaného je preto možné konštatovať kriminálne narušenie, navyše aj v zmysle
textácie priestupkových postihov ide zjavne o gradáciu konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou F.,

príčinou ktorých má byť (zrejme) starostlivosť o ich spoločného maloletého syna. Obžalovanému z tohto
dôvodu bol uložený trest vo výmere 24 mesiacov (v sadzbe 6 mesiacov – 36 mesiacov), t.j. pri spodnej
hranici hornej polovice trestnej sadzby, okrem iného aj z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností (§ 37
písm. h) a m) Trestného zákona, ako správne uviedol už prvostupňový súd).
30. V tomto rozsahu možno potom považovať za vecne správnu úvahu prvostupňového súdu smerujúcu

k ukladaniu nepodmienečného trestu odňatia slobody práve takej výmery, ako bola uložená, pričom
prevažujúci pomer priťažujúcich okolností vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam odôvodňuje uloženie
trestu nielen v symbolickej výmere. Takto uložený trest môže totiž naplniť účel trestu, spočívajúci
v splnení požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie, pričom obžalovaný k týmto skutočnostiam
neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by odvolací súd mohol zohľadniť.

31. Chybou napadnutého rozsudku však bolo, že po správnom ustálení skutku a správnej subsumpcii
skutkovej vety pod príslušnú právnu kvalifikáciu (prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona),
uviedol nesprávnu textáciu príslušného zákonného ustanovenia (prvostupňový súd uviedol : ,,skupine

obyvateľov sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví a dopustil sa slovne a fyzicky na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného“, pričom táto
nekorešponduje s ustálenou právnom kvalifikáciou a správne mala byť ustálená nasledovne : ,,skupine
obyvateľovsavyhrážalsmrťouaťažkouujmounazdravíačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania–
so zbraňou a dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti

tým, že napadol iného“, pričom takýto popis korešponduje aj s právnou kvalifikáciou, ktorú ustálil už
prvostupňový súd). V tomto smere nejde o porušenie zásady zákazu reformatio in peius (t.j. zákazu
zmeny k horšiemu), nakoľko skutkový stav bol prvostupňovým súdom správne zistený a ustálený
v skutkovej vete, následne bol správne právne kvalifikovaný – subsumovaný pod ustanovenie § 359
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného

zákona a podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona), avšak bolo nutné korigovať zrejmú
nesprávnosť v slovnom vyjadrení právnej kvalifikácie.
32. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol, nakoľko boli na takýto postup splnené
zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku.33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.