Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Sa/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200851
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200851.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Go2Sky, spol. s r.o., so sídlom Galvaniho 15/C,
Bratislava, IČO: 46 879 951, zast. Advokátska kancelária Chmelo, s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 14,
Piešťany, IČO: 47 255 633, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie slobody 6, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobca sa žalobou z 30.10.2017 domáhal na Krajskom súde v Bratislave, aby súd zakázal
žalovanému ďalej sprístupňovať informáciu obsiahnutú v liste žalovaného č. 23185/2017/OK/58299
zo dňa 14.08.2017 označenom ako „Sprístupnenie informácie“ (ďalej aj ako „list žalovaného“) a aby
žalovanému uložil povinnosť obnoviť stav pred zásahom tým, že osobám, ktorým bola sprístupnená
informácia, doručí kópiu uznesenia súdu. Žalobca alternatívne žiadal, aby v prípade ustálenia, že
napadnuté opatrenie je iným už skončeným zásahom orgánu verejnej správy, správny súd v zmysle

ustanovenia § 252 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) vydal uznesenie, ktorým list
žalovaného zruší ako nezákonný. Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania.

2. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný na žiadosť žalobcu podľa zákona č. 211/2000 z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“)
poskytol žalobcovi dňa 31.08.2017 nasledovné dokumenty: sprístupnenie informácie číslo: 23185/2017/

OK/58299 zo dňa 14.08.2017 a vnútorný list číslo: 22834/2017/SCL/57681 zo dňa 10.08.2017.
Označené dokumenty a rozhodnutie žalovaného č. 24013/2017/OK/59738 zo dňa 28.08.2017 boli
žalovaným žalobcovi doručené dňa 31.08.2017 v prílohe e-mailu žalovaného. Z dokumentov, ktoré
žalovaný dňa 31.08.2017 poskytol žalobcovi sa žalobca dozvedel, že žalovaný sprístupnil (žalobcovi)
neznámejosobealeboosobáminformáciunasledovnéhoznenia:„PosádkylietadielspoločnostiGo2Sky,
spol. s r. o. nemajú splnené povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov vo vzťahu

k výcviku posádok v oblasti bezpečnostnej ochrany počas letu." Podkladom pre vypracovanie listu
žalovaného (zo dňa 14.08.2017) bol „vnútorný list" vydaný sekciou civilného letectva žalovaného číslo:
22834/2017/SCL/57681 zo dňa 10.08.2017. V označenom vnútornom liste sa uvádza, že „Na základe
informácií dostupných sekcii civilného letectva, posádky lietadiel spoločnosti Go2Sky, spol. s r. o. nemajú
splnené povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov vo vzťahu k výcviku posádok v oblasti
bezpečnostnej ochrany počas letu."3. Žalobca je obchodná spoločnosť poskytujúca služby v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej
pravidelnej a nepravidelnej leteckej dopravy cestujúcich, batožiny, nákladu a/alebo pošty. Je držiteľom
osvedčenia leteckého prevádzkovateľa č. SK/047 vydaného Dopravným úradom Slovenskej republiky

dňa 28.10.2014 a držiteľom licencie na vykonávanie leteckej dopravy č. 021/E vydanej Ministerstvom
dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. rozhodnutia 17144/2013/C410-SCLVD/42482 zo dňa
03.07.2013. Podstatou označených listov žalovaného je prezentácia názoru žalovaného, že školenia ku
každoročnému udržiavaciemu výcviku posádok lietadiel podľa Nariadenia Komisie (EÚ) 965/2012 za
obdobie od 1.1.2016 do 28.02.2017 boli údajne vykonané osobou bez akreditácie pre príslušnú oblasť.

Žalobca predpokladá, že na základe označených listov žalovaného vykonal Dopravný úrad u žalobcu
dňa 21.09.2017 kontrolu so zameraním sa na školenie a výcvik posádok lietadiel v oblasti bezpečnostnej
ochrany civilného letectva.

4. Žalobca v žalobe namietal, že hoci žalovaný je príslušným orgánom vydávajúcim akreditácie podľa §
34a ods. 8 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (ďalej len „letecký zákon“), no nemá právomoc

posudzovať plnenie podmienok ustanovených právnymi predpismi v oblasti riadneho absolvovania
udržiavacích školení v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva - týmto príslušným orgánom
je Dopravný úrad. Tvrdil, že aj v prípade, ak by žalovaný dospel k názoru, že on (žalobca) alebo
iný subjekt pôsobiaci v civilnom letectve nespĺňa požiadavky v oblastiach, ktorých kontrola podlieha
právomoci Dopravného úradu, môže žalovaný postupovať nanajvýš podľa ustanovenia § 47 písm.

a) leteckého zákona a Dopravnému úradu dať podnet na preverenie skutočností a podmienok o
ktorých sa žalovaný domnieva, že subjekt pôsobiaci v civilnom letectve neplní riadne, pričom jedine
Dopravný úrad ako orgán s príslušnou právomocou je oprávnený o domnelom porušení právnych
predpisov právoplatne rozhodnúť. Konštatoval, že žalovaný však takýto záver prezentuje v liste zo
dňa 14.08.2017 širokej verejnosti ako strohý fakt, pričom predmetné závery o existencii nedostatkov

ohrozujú až jeho oprávnenia na vykonávanie leteckej dopravy. Bol toho názoru, že predmetné konanie
žalovaného ako orgánu verejnej správy je o to závažnejšie, že takýmto postupom sa jemu, respektíve
akémukoľvek inému dotknutému subjektu efektívne odnímajú akékoľvek opravné prostriedky voči
takému svojvoľnému konaniu žalovaného. Prezentoval, že voči takému konaniu žalovaného nemá on
alebo iný dotknutý subjekt vôbec žiadne prostriedky právnej ochrany, ktoré by mu inak ako účastníkovi

konania patrili, ak by také konanie žalovaného bolo vedené v súlade so zákonom.

5. Ďalej namietal, že žalovaný na presne špecifikovaný dopyt odpovedal predmetným listom zo dňa
14.08.2017 všeobecne a bez špecifikácie, bez uvedenia toho, ktoré konkrétne ustanovenia porušil.
Bol toho názoru, že ak mal žalovaný za to, že niektoré z povinností (podmienok) špecifikovaných v

konkretizovaných ustanoveniach podľa žiadosti neznámej osoby neplní, mal vo svojej odpovedi uviesť,
ktoré sú to a iniciovať konanie alebo prijať opatrenia smerujúce k náprave alebo k uloženiu sankcie alebo
k opatreniu a nie jeho poškodiť na jeho právach a právom chránených záujmoch tým, že zverejní iba
svoj právny názor na vec.

6. Uviedol, že tým, že žalovaný bez právne relevantného základu a mimo svojej právomoci verejne
konštatuje, že sú uňho (u žalobcu) nedostatky pri udržiavacom školení a výcviku posádok v oblasti
bezpečnostnej ochrany civilného letectva, ktoré „informácie" následne šíri neobmedzenému počtu osôb
a verejne, tak žalovaný porušuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a koná tiež v rozpore so
zákonom o slobode informácií. Mal za to, že žalovaný takýmto konaním ho ukracuje na jeho právach aj

tým, že mu odníma prostriedky právnej ochrany, ktoré by mu inak ako účastníkovi konania patrili, ak by
také konanie žalovaného (alebo iného príslušného orgánu) bolo vedené v súlade so zákonom.

7. Tvrdil, že žalovaný tak mal (najmä) pri vypracovaní a neskoršom verejnom sprístupnení „informácií"
obsiahnutých v jeho liste zo dňa 14.08.2017 vziať všetky tieto skutočnosti do úvahy, ale keďže tak

nekonal, opísaným spôsobom nezákonne zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov – bol
toho názoru, že ho okrem iného, vystavil nebezpečenstvu vzniku rozsiahlych škôd.

II.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.03.2018. Uviedol, že mu bol dňa 18.08.2017
doručený list žalobcu, v ktorom žalobca informoval ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky
o skutočnostiach, ktoré podľa žalobcu znamenali zásadné prekročenie právomocí ministerstva,
nezákonný postup ministerstva podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zneužitie tohtozákonaaonerovnakomprístupeministerstvaksubjektompodnikajúcimvcivilnomletectve.Konštatoval,
že žalobca v liste namietal pravdivosť informácií, ktoré sprístupnilo ministerstvo v liste zo dňa 14.08.2017
na základe žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Uviedol, že na tento list žalobcu odpovedal listom č. 24248/2017/OPS/63809 zo dňa 18.09.2017.
Namietal nedodržanie subjektívnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby podľa § 256 SSP.

9. K petitu žaloby v alternatíve 1 spočívajúcej v zákaze ďalšieho sprístupňovania informácie uviedol,
že v prípade, ak by niekto žiadal od neho informáciu otázkou rovnakého znenia k dnešnému dátumu,

tak by jeho odpoveď bola odlišná od obsahu listu zo dňa 14.08.2017, nakoľko žalobca zabezpečil
nápravu preškolením zamestnancov a na základe žiadostí a po splnení zákonných podmienok môže pre
vlastnú potrebu vykonávať odbornú prípravu v oblasti bezpečnostnej ochrany na základe povolenia ním
udeleného. Tvrdil, že po sprístupnení informácie listom zo dňa 14.08.2017 nie je zodpovedný za jeho
ďalšiešírenie,prípadnejehoúpravu,alebozmeny.Zastávalnázor,žepredmetnáinformáciabolastriktne
viazaná na časové obdobie konania o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k

informáciám.

10. K petitu žaloby v alternatíve 2 spočívajúcej v zrušení listu zo dňa 14.08.2017 ako nezákonného
namietal, že žalobca nemá v tomto prípade aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, pretože nebol
sám účastníkom konania o sprístupnenie informácie. Nežiadal nariadenie pojednávania.

III.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
11. Žalobca v replike zo dňa 09.05.2018 nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a uviedol, že subjektívna
dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby začala uňho plynúť dňa 31.08.2017, keď žalovaný

podľa zákona o slobode informácií mu poskytol jeho list zo dňa 14.08.2017 a vnútorný list č. 22834/2017/
SCL/57681 zo dňa 10.08.2017. Tvrdil, že až odo dňa poskytnutia označených dokumentov priamo od
žalovaného, mal za preukázané, že tieto dokumenty skutočne vydal žalovaný, a že nie sú prostriedkom
neoprávneného zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov zo strany tretích osôb. Konštatoval,
že vyjadrenie žalovaného k žalobe nie je spôsobilé, ani po stránke skutkovej, ani po stránke právnej,

spochybniť jeho žalobu a dôvody, pre ktoré bola žaloba podaná.

IV.
V poradí prvé rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

12. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/266/2017-68 zo dňa 25.04.2019 žalobu odmietol podľa
§ 98 ods. 1 písm. d) SSP s odôvodnením, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola
podaná po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty na jej podanie. Na základe kasačnej sťažnosti
žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/36/2019 zo dňa 26.05.2020
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/266/2017-68 zo dňa 25.04.2019 zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, a to pre nesprávnosť určenia okamihu začatia plynutia
lehoty.

V.
V poradí druhé rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

13. Po vrátení veci Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 1S/146/2020 -
99 zo dňa 13.01.2022 žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení predmetného uznesenia
krajský súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal podľa § 252 SSP a § 254 SSP svoju žalobnú
legitimáciu, keďže neuviedol a nepreukázal, ako konkrétne bol ukrátený na svojich právach alebo

právomchránenýchzáujmochzásahompriamozameranýmalebovykonanýmprotinemu,prípadne,ako
bol priamo dotknutý jeho následkami. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca žiadal zakázať žalovanému
ďalej sprístupňovať informáciu o ňom, obsiahnutú v liste žalovaného (zo dňa 14.08.2017) určenom pre
tretiu osobu. Krajský súd taktiež konštatoval, že zásah napadnutý žalobcom v čase podania žaloby
netrval a nehrozí jeho opakovanie, pričom žalobcom ani nebol preukázaný. Mal za to, že v prípade,

ak by niekto (tretia osoba) žiadal od žalovaného informáciu otázkou rovnakého znenia k dátumu
podaniažaloby,odpoveďžalovanéhobyužreflektovalanaaktuálnystav.Žalovanýpodľakrajskéhosúdu
poukázal na skutočnosť, že žalobca, vedomý si nesúladu s právnym poriadkom, zabezpečil nápravu
preškolením zamestnancov a na základe žiadostí a po splnení zákonných podmienok môže pre vlastnúpotrebu vykonávať odbornú prípravu v oblasti bezpečnostnej ochrany na základe povolenia udeleného
žalovaným - informácia žalovaného tak bola striktne viazaná na časové obdobie konania o sprístupnenie
informácie, ktoré bolo vedené pred žalovaným, a v rámci ktorého žalovaný poskytol dňa 14.08.2017

informáciu požadovanú treťou osobou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Krajský súd
konštatoval, že vzhľadom na charakter preskúmavaného zásahu, ktorým je sprístupnenie informácie
viažuce sa na stav v čase poskytnutia informácie, nejde podľa jeho názoru o zásah trvajúci alebo hroziaci
opakovaním sa. Krajský súd uviedol aj to, že žalobca v žalobe nepreukázal v súlade s § 252 ods. 1 SSP
ani to, že zásah alebo jeho následky trvajú alebo že hrozí jeho opakovanie.

14. K alternatívnemu petitu, ktorý žalobca uvádza v poradí na druhom mieste, s odkazom na § 252 ods.
2 SSP, ktorým žalobca navrhuje list žalovaného zo dňa 14.08.2017 ako nezákonný zrušiť, krajský súd
uviedol, že žalobca môže podľa § 252 ods. 2 SSP žiadať určenie nezákonnosti už skončeného iného
zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods.
1 SSP a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Krajský súd poukázal na to, že petit žalobcu odkazujúci na § 252 ods. 2 SSP však nesmeruje k určeniu
nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ale žalobca ním žiada zrušenie listu
žalovaného vydaného v administratívnom konaní, ktorého účastníkom žalobca nebol. Žalobca tak podľa
krajského súdu nesprávne formuloval petit vo vzťahu k § 252 ods. 2 SSP a navyše z obsahu žaloby
nevyplýva splnenie zákonných podmienok na postup podľa § 252 ods. 2 SSP, a to preukázanie toho,

že počas trvania zásahu nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP, a rozhodnutie správneho
súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

15. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/146/2020 - 99 zo dňa 13.01.2022 podal
žalobcakasačnúsťažnosťažiadal,abykasačnýsúdpredmetnérozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave

zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti žalobca tvrdil, že krajský
súd porušil jeho právo na spravodlivý proces a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f/, písm. g/ SSP). Zdôraznil, že podstatou
žaloby je, že žalovaný v čase vydania napadnutého opatrenia (listu zo dňa 14.08.2017) nemal zverenú
právomoc rozhodovať o tom, či posádky lietadiel leteckého prevádzkovateľa majú alebo nemajú splnené

podmienky výcviku bezpečnostnej ochrany počas letu, a že žalovaný postupom v rozpore so zákonom
sprístupnil informáciu, ktorá nemá oporu v relevantnom rozhodnutí, v konaní žalovaného, spisoch,
ani iných podkladoch. Tvrdil, že tieto tvrdenia, a tiež fakt, že príslušná právomoc patrila Dopravnému
úradu, nevzal krajský súd do úvahy. Napadnuté opatrenie (list zo dňa 14.08.2017) je podľa neho iba
formou, ako sa nezákonnosť prejavila v zmyslami vnímateľnej podobe. Tvrdil, že jednak žalovaným

vytvorená informácia nebola pravdivá, ale zdôrazňoval aj nedostatok príslušnej právomoci žalovaného.
Namietal, že krajský súd založil predmetné uznesenie aj na konštatácii o „nápravnom opatrení“,
keď dal žalobca preškoliť posádky, pričom v tom videl krajský súd dôvod, prečo nemôže dôjsť k
opakovaniu zásahu, a zásah ani netrvá. Tvrdil, že každý správny akt vydaný/vykonaný bez právomoci je
nezákonný, nezákonnosť trvá až do jeho zrušenia, a hrozí jeho opakovanie. Konštatoval, že odopretie

spravodlivosti a absurdnosť záveru krajského súdu, že informácia bola viazaná striktne na časové
obdobie konania o sprístupnenie informácie v auguste 2017, videl v tom, že je úplne jedno, kedy
žalovaný túto informáciu vytvoril, keď také informácie predovšetkým ani nemal čo poskytovať. Uviedol,
že hlavným dôvodom zamietajúceho výroku predmetného uznesenia je podľa neho konštatovanie
krajského súdu o nepreukázaní žalobnej legitimácie, pretože nepreukázal tvrdenia o nebezpečenstve

vzniku škody alebo ujmy a ide len o tvrdenia abstraktného charakteru. Poukázal na bod 30 odôvodnenia
predmetného uznesenia, podľa ktorého je potrebné preukázať konkrétne ukrátenie na právach alebo
právom chránených záujmoch a následky zásahu. Tu namietal, že konanie podľa SSP nie je konaním o
náhradu škody, hoci môže slúžiť ako jeho podklad. Mal za to, že podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP postačuje
osvedčenie, že zásahom môžu byť dotknuté práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzickej osoby a právnickej osoby, teda preukázanie následku nie je potrebné. Trval na tom, že samotná
nezákonnosť napadnutého opatrenia (listu zo dňa 14.08.2017), pričom ide o informáciu nepravdivú
a podanú bez podkladu, je ujmou na jeho právach a právom chránených záujmoch. Poukázal na to,
že táto informácia (uvedená v liste zo dňa 14.08.2017) sa ďalej šírila, aj k jeho nosným zákazníkom.
Ďalej uviedol, že vo vzťahu k jeho alternatívnemu petitu považoval predmetné uznesenie za zmätočné,

pretože nikdy netvrdil, že bol účastníkom konania o sprístupnenie informácie, a zároveň nie je ani
ústavnekonformnývýklad§252ods.2SSP,žežalobcamusíbyťúčastníkomadministratívnehokonania.
Taktiež k zdôvodneniu, že nepreukázal nemožnosť podania žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, poukázal
na to, že ide o priamy rozpor s konštatáciou krajského súdu, že zásah v čase podania žaloby netrvala nehrozilo jeho opakovanie. Podľa jeho názoru si vzájomne odporujú dôvody, pre ktoré krajský súd
uzavrel, že nie je daná jeho žalobná legitimácia ani podľa § 252 ods. 1 ani podľa § 252 ods. 2 SSP. Tvrdil,
že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov, pričom iná prípustná

žalobná legitimácia ako podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP nie je aplikovateľná. V postupe správneho
súdu preto videl ukrátenie na jeho práve na prístup k súdu a odopretie spravodlivosti. Podľa jeho
názoru krajský súd nevzal do úvahy hlavné aspekty tejto veci a administratívnych konaní a opomenul
skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť jeho žalobnej legitimácii. Rovnakú výhradu mal voči opomenutiu jeho
argumentácie z repliky. Tvrdil, že v dôsledku zmätočnosti predmetného uznesenia je podľa jeho názoru

odňatá jeho možnosť komplexne právne argumentovať v kasačnej sťažnosti. Predmetné uznesenie
preto považoval za nepreskúmateľné, keďže nenapĺňa podľa neho požiadavku zrozumiteľnosti.

16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
Nestotožnil sa s námietkou, že dôvod odmietnutia správnej žaloby nie je v tejto veci daný. Súhlasil
s názorom krajského súdu, že sprístupnenie informácií o žalobcovi podľa zákona o slobodnom prístupe

k informáciám tretej osobe nie je možné považovať za iný zásah, ktorý je spôsobilý spôsobiť žalobcovi
škody veľkého rozsahu, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nepreukázal tvrdené
skutočnosti o nebezpečenstve vzniku rozsiahlych škôd. Taktiež poukázal na to, že žalobca nebol
účastníkom administratívneho konania o sprístupnenie informácie.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Svk/26/2022 zo dňa 25.04.2024
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/146/2020 – 99 zo dňa 13.01.2022 zrušil a vec
vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v odôvodnení uznesenia okrem iného taktiež uviedol, že:

„17. Sťažnostné body sťažovateľa sa dotýkajú dvoch dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1
SSP. Sťažovateľ predovšetkým tvrdil zmätočnosť napadnutého uznesenia, čo podradil pod ustanovenie
§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP, keď poukázal na to, že v otázke prípustnosti žaloby pri petite podľa § 252 ods.
1 SSP (tzv. negatórna žaloba) správny súd uviedol, že nejde o zásah trvajúci alebo hroziaci opakovaním
sa, keď sa išlo o sprístupnenie informácie ku dňu 14.08.2017, a pri novej žiadosti o sprístupnenie

informácie by odpoveď žalovaného reflektovala aktuálny stav; a naopak pri petite podľa § 252 ods. 2
SSP (určovacia žaloba) správny súd uzavrel, že zo žaloby nevyplýva, že počas trvania zásahu nebolo
možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP. Je treba prisvedčiť sťažovateľovi, že oba závery sú popri
sebe ťažko udržateľné, keď bola podaná jedna žaloba proti jednému tvrdenému inému zásahu orgánu
verejnej správy. Ak má správny súd za to, že išlo o jednorazový zásah pri sprístupnení informácie tretej

osobe, je nepochopiteľná jeho úvaha, že by mohol mať sťažovateľ možnosť podať negatórnu žalobu
práve počas trvania zásahu. Kasačný súd rozumie postupu sťažovateľa, ktorý použil alternatívny petit
tak, že chcel, aby mu bola poskytnutá právna ochrana pri ktoromkoľvek z oboch možných skutkových
záverov správneho súdu – teda že ide buď o (v čase podania žaloby) už skončený iný zásah, alebo
ešte hroziaci opakovaním. Preto by aj kasačný súd očakával, že správny súd bude v takomto prípade

na základe záveru o charaktere tvrdeného iného zásahu posudzovať jeden z petitov ako relevantný,
hoci tým nie je povedané, že žaloba musí byť nevyhnutne dôvodná. Uznesenie zamietajúce žalobu však
musí byť zrozumiteľne odôvodnené.
18. Ďalej, vo vzťahu k záveru o nedôvodnosti určovaciemu petitu, sťažovateľ poukázal na to, že netvrdil,
že by mal byť účastníkom konania o sprístupnenie informácie tretej osobe. Tiež namietal, že otázka

účastníctva v administratívnom konaní nie je relevantná pri petite podľa § 252 ods. 2 SSP. Z formulácie
záveru správneho súdu v bode 35 napadnutého uznesenia, že petit nesmeruje k určeniu nezákonnosti
skončeného iného zásahu, ale smeruje k zrušeniu listu žalovaného, kasačný súd vyrozumel, že správny
súd sa zameral na to, že sťažovateľ navrhol „zrušenie“ listu žalovaného ako nezákonného (opatrenia),
a v podstate na takýto predmet konania vztiahol požiadavku na účastníctvo žalobcu v konaní v zmysle §

178 ods. 1 SSP. Takéto chápanie (druhého) petitu zo žaloby je však podľa kasačného súdu v nesúlade s
tým, že sťažovateľ aj tento petit uviedol jednoznačným poukazom na § 252 ods. 2 SSP. Ak mal správny
súd pochybnosť, čo sledoval sťažovateľ svojím podaním (teda o aký typ žaloby v tejto časti ide), mohol
prípadne využiť postup podľa § 59 SSP a vyzvať sťažovateľa na opravu petitu.
19. Tiež poukazy správneho súdu (k obom alternatívam petitu), že sťažovateľ ako žalobca

nekonkretizoval zásah do jeho práv alebo právom chránených záujmov, celkom nekorešponduje s tými
časťami žaloby, kde sťažovateľ opakovane poukazoval na to, že podľa neho nepravdivá informácia sa
„verejnešíri“,„prezentuješirokejverejnosti“.Natentodopadnasvojuosobupotompoukazujesťažovateľ
aj v kasačnej sťažnosti, v podstate naznačujúc dopady na svoju dobrú povesť a podnikanie. Správnysúd by mal na takéto tvrdenia (v medziach žalobných bodov) reagovať a zrozumiteľne odôvodniť svoj
záver o absencii dopadu na práva a právom chránené záujmy sťažovateľa.
20.Podľakasačnéhosúdutaksprávnysúdodôvodnenímnapadnutéhouznesenia,ktorésivjednotlivých

častiach odporuje, a nerešpektuje dôsledne obsah sťažovateľovej žaloby, zaťažil svoje rozhodnutie
zmätočnosťou a tým porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces. Posudzovanie tvrdeného
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecisprávnymsúdomjenaterazsohľadomnatentozáverpredčasné.
21. Nad rámec sťažnostných bodov kasačný súd poznamenáva, že v konaní o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy má konať sudca, a nie senát správneho súdu (§ 23 ods. 2 písm. d/ SSP).

Senátne rozhodovanie by (v okolnostiach veci) prichádzalo do úvahy, keby správny súd riadne ustálil,
že predmetom konania je preskúmanie opatrenia na základe všeobecnej správnej žaloby.
22. Úlohou Správneho súdu v Bratislave bude v ďalšom konaní ustáliť predmet konania (a to prípadne
aj v súčinnosti so žalobcom), overiť splnenie procesných podmienok a v prípade ich splnenia meritórne
rozhodnúť. Pri odôvodňovaní rozhodnutia bude potrebné sa vyhnúť vyššie popísaným argumentačným
nezrovnalostiam. Taktiež kasačný súd poznamenáva, že by bolo vhodné, aby správny súd venoval

bližšiupozornosťajjednotlivýmdefiničnýmznakominéhozásahuorgánuverejnejsprávy,aichnaplneniu
v súdenej veci.
23. O náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti rozhodne správny súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0.“

18. Následne, po vrátení veci Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), správny súd
uznesením č. k. 4S/85/2024 – 148 zo dňa 10.07.2024 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby
s poukazom na § 59 SSP, a to vo vzťahu k alternatívnemu petitu, pričom žalobca mal správnemu súdu
jednoznačne uviesť, či sa jedná o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods.
2SSP,tedačipredmetomkonaniajeurčenienezákonnostiužskončenéhoinéhozásahuorgánuverejnej

správy, alebo sa jedná o všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 ods. 1 SSP, teda či predmetom
konania je preskúmanie opatrenia na základe všeobecnej správnej žaloby.

19. Žalobca podaním zo dňa 13.08.2024 s poukazom na predmetnú výzvu na odstránenie vád a vo
vzťahu k alternatívnemu petitu uviedol, že zhodne ako vo všetkých svojich doterajších písomných

podaniach v tejto veci konštatuje, že jednoznačne ide o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správyvzmysle§252ods.2SSP,pričompredmetomkonaniapodľaalternatívnehopetitujetedaurčenie
nezákonnostiinéhozásahuorgánuverejnejsprávyoznačenéhovžalobe.Žalobcapredmetnýmpodaním
zároveň spresnil svoj alternatívny žalobný návrh (druhý v poradí) nasledovne: „Správny súd v Bratislave
určuje, že list žalovaného označený ako „Sprístupnenie informácie“ číslo: 23185/2017/OK/58299 zo dňa

14.08.2017 je nezákonný.“ Žalobca týmto považoval vady jeho žaloby za odstránené.

VI.
Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.

23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

25. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku

1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

26. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

27. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.

1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

28. Podľa § 262 ods. 2 SSP, vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou
obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu,
prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je
viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu,

prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

29. Podľa § 253 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

30. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch

uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých

veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

32. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom v
Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 1S/266/2017. Následne po vrátení veci Najvyšším súdom
Slovenskej republiky Krajskému súdu v Bratislave bola vec zapísaná pod novú sp. zn. 1S/146/2020.

Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 1S/146/2020 vec opätovne prejednal a rozhodol. Po
následnom vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky Správnemu súdu v Bratislave
(od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave) bola vec zapísaná pod
novú sp. zn. 4S/85/2024. Následne po námietke nesprávneho zápisu bola vec pridelená oddeleniu Sa –
vec náhodným výberom napadla do oddelenia 15Sa - vec bola na Správnom súde v Bratislave zapísaná

pod novú sp. zn. 15Sa/14/2024.

33. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a §
13 ods. 1 SSP na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnejsprávy bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná.

34. Žalobca sa žalobou domáhal toho, aby správny súd zakázal žalovanému ďalej sprístupňovať
informáciu obsiahnutú v liste žalovaného zo dňa 14.08.2017 a aby žalovanému uložil povinnosť obnoviť
stav pred zásahom tým, že osobám, ktorým bola sprístupnená informácia, doručí kópiu uznesenia
súdu. Žalobca alternatívne žiadal (po spresnení alternatívneho petitu), aby v prípade ustálenia, že
napadnuté opatrenie je iným už skončeným zásahom orgánu verejnej správy, správny súd v zmysle

ustanovenia § 252 ods. 2 SSP vydal uznesenie, ktorým určí, že list žalovaného zo dňa 14.08.2017
je nezákonný. Žalobca uviedol, že v liste žalovaného (zo dňa 14.08.2017) vydanom ako odpoveď
na žiadosť neznámej osoby podľa zákona o slobode informácií, žalovaný sprístupnil informáciu, že
„Posádky lietadiel spoločnosti Go2Sky, spol. s r. o. nemajú splnené povinnosti vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov vo vzťahu k výcviku posádok v oblasti bezpečnostnej ochrany počas letu.“
Žalobca rozsiahlou argumentáciou namietal, že žalovaný nemá právomoc posudzovať splnenie takýchto

povinností, pričom takáto právomoc patrí Dopravnému úradu Slovenskej republiky. Namietal aj to, že sa
nemá ako brániť proti vytváraniu takýchto informácií mimo formalizovaného administratívneho konania.
Tvrdil, že informácia z listu žalovaného (zo dňa 14.08.2017) je podľa jeho názoru nepravdivá, teda že
jeho posádky spĺňajú požiadavky na daný výcvik. Zároveň na viacerých miestach žaloby namietal proti
tomu, že predmetná informácia nachádzajúca sa v liste žalovaného zo dňa 14.08.2017 sa verejne šíri.

35. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobcom v žalobe
vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna
úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm.
e) (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu

verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo
žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu
verejnej správy na mieste samom. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné
konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po
formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom

zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým
smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké
konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR
pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“

alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.
Menovateľom definičného vymedzenia iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Preukázanie dotknutia
na subjektívnych právach je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie.
Zároveň je ďalšou dôležitou skutočnosťou pri inom zásahu orgánu verejnej správy tá skutočnosť, že

domnelý nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu, teda musí nastať pri výkone verejnej moci
orgánom verejnej správy, kde orgán verejnej správy mocensky zasiahne do práv osoby.

36. Zásahom je teda aktívne konanie orgánu verejnej správy vykazujúce znaky bezprostredného pokynu
alebo donútenia smerovaného na poškodeného. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie

právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na
konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe
a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti.

37. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým
sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia
byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození,
pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré
nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú,

a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť,
a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu.
Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynuči príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího
správního soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004).

38. Po dôslednom preskúmaní veci má správny súd za to, že žalobca v žalobe netvrdil a nepoukázal
na žiadny priamy nezákonný zásah vykonaný voči jeho osobe. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje,
že list žalovaného zo dňa 14.08.2017, v ktorom sa nachádzala namietaná informácia, ktorú žalobca
považuje za nepravdivú, nebol adresovaný žalobcovi, ale úplne inej tretej osobe v zmysle zákona
o slobode informácií, pričom predmetným listom (ani spomínanou informáciou v ňom uvedenou) neboli

žalobcovi uložené žiadne faktické pokyny, či príkazy. Žalobcom namietaný zásah žalovaného teda podľa
správneho súdu nie je možné chápať ako iný zásah orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy
v zmysle § 252 SSP (uvedené sa týka obidvoch žalobcom prezentovaných petitov žaloby). Žalobca sa
podanou žalobou domáhal ochrany subjektívnych práv proti namietanému zásahu žalovaného, avšak
správny súd musí konštatovať, že namietaný zásah, ktorého sa mal žalovaný dopustiť, nespĺňa definičné
znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 SSP, lebo nejde o faktický aktívny postup

žalovaného voči žalobcovi (podľa správneho súdu teda informácia nachádzajúca sa v liste žalovaného
zo dňa 14.08.2017 nemá faktickú povahu iného zásahu; správny súd považuje za potrebné skonštatovať
aj to, že namietaná informácia, ktorá vyplýva z obsahu listu žalovaného zo dňa 14.08.2017 už zo
svojej povahy nemôže byť považovaná za aktívne konanie, respektíve postup orgánu verejnej správy –
žalovaného voči žalobcovi pri výkone verejnej moci).

39. Pokiaľ teda žalobca zastával názor, že predmetná informácia nachádzajúca sa v liste žalovaného
zo dňa 14.08.2017 je nepravdivá, pričom v dôsledku jej zverejnenia utrpel nejakú ujmu (bola poškodená
jeho povesť, obchodné meno, podnikanie a pod.), tak podľa správneho súdu žalobca nezvolil správny
prostriedok súdnej ochrany (keď podal na správny súd žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej

správy). Správny súd v tejto súvislosti konštatuje aj to, že nesúhlasí s tvrdením (námietkou) žalobcu,
podľa ktorého údajne nemá inú možnosť ako sa brániť proti vytváraniu takýchto informácií mimo
formalizovaného administratívneho konania ako podaním žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy. Podľa správneho súdu presne na tieto účely (prípady kedy niekto zverejní o právnickej osobe
potenciálne nepravdivé údaje) slúži inštitút podania žaloby na ochranu dobrej povesti právnickej osoby

v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka – uvedený druh žaloby sa prejednáva na všeobecnom
súde, pričom poskytuje ochranu právnickej osobe už aj v prípade, keď namietaný neoprávnený zásah
(potenciálne nepravdivé tvrdenie) dobrú povesť právnickej osoby len ohrozil, a teda nemusí dôjsť k
priamemu poškodeniu dobrej povesti a pod. tej ktorej právnickej osoby.

40. Správny súd v nadväznosti konštatuje, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k
zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom, zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to,
či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho v priebehu konania nesmie upozorňovať
na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, respektíve mu v priebehu konania
radiť iný konkrétny prostriedok.

41. Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NSS SR“), ktorý uviedol, že „žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje
svoje požiadavky voči žalovanému a to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet
konania, za jeho rámec zásadne ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu

ako aj prostriedok súdnej nápravy. Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom
súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné
stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním
sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus
litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy,

poprípade sformulovať iný požadovaný petit“(pozri bod 35 rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022
z 1. decembra 2023).

42. Záverom správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať (z dôvodu, že žalobca prakticky
v každom svojom podaní spomenie termín „napadnuté opatrenie“), že v danom prípade žalobca

nepochybne podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP – čo
je zrejmé aj z úpravy alternatívneho petitu žalobcom) a nie všeobecnú správnu žalobu o preskúmanie
zákonnosti opatrenia, a preto správny súd postupoval podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP. Správny súd
je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom nejde o prípady, kedy súdposudzuje správnu žalobu neformálne. Bolo preto na žalobcovi, aby presne uviedol, čo žiada preskúmať
(špecifikoval predmet prieskumu – po úprave alternatívneho petitu žalobcom bolo podľa správneho súdu
a napokon aj podľa žalobcu ustálené, že podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa

§ 252 ods. 1 a 2 SSP), pričom je vylúčené, aby správny súd v prípade, ak by dospel k záveru, že podaná
žaloba bola nedôvodná (čo je tento prípad), túto ešte hodnotil z pohľadu iného konania podľa SSP, lebo
je viazaný petitom žaloby.

43. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v predmetnej veci žalobcom

namietaný zásah nespĺňa definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 SSP,
v dôsledku čoho sa správny súd už ďalšími námietkami účastníkov konania nezaoberal.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcu v zmysle § 261 SSP uznesením zamietol.

45. O náhrade trov konania (pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom) rozhodol správny súd

podľa§168SSPvspojenís§467ods.3SSPažalovanému,ktorýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne
vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o trovy
kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorom žalobca nebol úspešný, mu
trovy kasačného konania neprináležia (tieto by mu patrili iba v prípade, ak by bol v konaní úspešný).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).