Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/177/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra
Spišská Nová Ves, so sídlom: Elektrárenská 1, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Mesto
Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, so sídlom: Radničné
námestie 7, 052 70 Spišská Nová Ves, za účasti: 1/ A. A., bytom: B. C. A. XX, 053 21, 2/ D. E., bytom:
F. XXXX/XX, XXX XX E. C. G., 3/ H. F. I., bytom: G. XXX/XX, XXX XX E. C. G., ako ďalších účastníkov
konania,vkonaníopreskúmaniezákonnostiúzemnéhorozhodnutiaMestaSpišskáNováVes,oddelenie
územného plánovania a stavebného poriadku, č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mesta Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania
a stavebného poriadku, č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15.10.2019 a vec vracia žalovanému na nové
konanie.

II. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Mesto Spišská Nová Ves ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad") vydalo dňa 15. 10. 2019
rozhodnutie č. 20-1955/2019-Ka, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Rodinný dom - SO 02
Spevnené plochy" na pozemkoch KN-C par. č. 2276/1 a č. 2275/16 na G. J. XX v katastrálnom území E.
C. G. pre navrhovateľa A. A., bytom: Matejovce nad Hornádom 96 (ďalej len „navrhovateľ"). Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2019.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová

Ves (ďalej len „prokurátor") protest č. Pd 70/21/8810-2 zo dňa 22.03.2021, doplneného podaním č.
Pd 70/21/8810-5 zo dňa 16.04.2021, v ktorom namietal, že protestom napadnuté rozhodnutie je v
rozpore s ust. § 3 ods. l, 4, 5, ust. § 32 ods. 1 a 2, ust. § 46 správneho poriadku, ust. § 34 ods. 2,
ust. § 37 ods. 2, 3, ust. § 126 ods. 1, ust. § 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) a ust. § 3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), a preto ho ako nezákonné navrhuje zrušiť. V
zmysle predmetného protestu porušenie zákonnosti zo strany stavebného úradu bolo možné rozdeliť

do dvoch hlavných oblastí - pohľadu posúdenia stavby spevnených plôch ako účelovej komunikácie a
posúdenia určenia okruhu účastníkov v územnom konaní.3. Stavba SO 02 Spevnené plochy je v zmysle protestu prokurátora nielen podľa projektovej
dokumentácie spracovanej H. K. L., ale i podľa pripojeného situačného nákresu neverejnou účelovou
komunikáciouvzmysledefiníciecestnéhozákonaavyhláškyč.35/1984Zb.,ktorousavykonávazákono

pozemných komunikáciách. Stavebnému úradu muselo byť zrejme, že v danom prípade sa navrhovanou
stavbou rieši pripájanie spevnených plôch ako účelovej komunikácie k miestnej komunikácii na ul.
Vajanského a opačne, pričom o pripájaní rozhoduje cestný správny orgán. Stavebný úrad mal podľa
podaného protestu pred vydaním rozhodnutia konať s príslušným cestným správnym orgánom a
vyžiadať si od neho príslušné záväzné stanovisko. Prokurátor ďalej poukázal na možný iný aspekt

nezaradenia podbránia a k nemu prináležiacej parcely (par. KN-C č. 2275/13 a 2275/11) medzi parcely
dôležité pre účel územného konania. Určenie okruhu účastníkov v územnom konaní. Prokurátor uviedol,
že vymedzenie okruhu účastníkov konania je jednou z primárnych úloh stavebného úradu, zároveň
ale podotýka, že toto vymedzenie podlieha do istej miery vždy určitej svojvôli stavebného úradu.
Navrhovateľ v návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 08. 07. 2019 nevyplnil údaj o menách a
adresách vlastníkov susedných nehnuteľností. Vymedzenie okruhu účastníkov stavebným úradom bez

možného porovnania koho by za účastníkov považoval sám navrhovateľ podľa prokurátora naznačuje,
že toto určenie sa stalo „výsostnou" záležitosťou stavebného úradu a bolo tým pádom zjavne svojvoľné.
Prokurátor poukázal na to, že v administratívnom spise zaznamenal listiny fotokópií katastrálnej
mapy zabezpečenej pracovníkom stavebného úradu, v ktorých zaznamenal odlišné rozčlenenie parciel
pôvodne patriacich navrhovateľovi. Medzi pozemkami KN-C par. č. 2276/1 a par. č. 2275/16, na ktorých

sa stavba umiestňuje a susediacimi pozemkami došlo k vytvoreniu úzkej parcely v tvare L. Úmysel
možných sledovaných účinkov zo strany navrhovateľa pri vytvorení a prevode pozemkov KN-C par. č.
2276/2 a 2275/17 na osobu jemu blízku by nemal podľa prokurátora zostať zo strany stavebného úradu
bez akejkoľvek odozvy. Vzhľadom na uvedené prokurátor dáva do pozornosti možnú snahu stavebného
úradu pri akceptácii takéhoto stavu o elimináciu určitých osôb, ktoré by mohli byť účastníkmi konania.

Prokurátor uvádza okruh osôb, ktoré podľa neho prichádzajú do úvahy ako účastníci územného konania.
Cielenú svojvoľnosť pri určovaní okruhu účastníkov konania považuje prokurátor za neprípustnú.
Stavebný úrad pri svojom postupe podľa prokurátora nerešpektoval ustanovenia správneho poriadku,
jeho postup trpel vadami a ním vydané rozhodnutie považuje za nezákonné.

4. V doplnení dôvodov protestu ďalej prokurátor uviedol, že na to, aby pozemok KN-C par. č. 2275/11
mohol plniť úlohu dopravného spojenia sa vyžaduje existencia samotného vjazdu. V danom prípade
podľa prokurátora nebolo príslušným cestným správnym orgánom mesta Spišská Nová Ves vydané
rozhodnutie v zmysle ust. § 3b cestného zákona, ktorým by sa povolilo zriadenie vjazdu. Neexistencia
takéhoto povolenia znamená, že podbránie nemohlo oficiálne slúžiť pre prejazd vozidiel z dvornej časti

RD na pozemnú komunikáciu a opačne, a navyše podľa prokurátora nespĺňa ani technické požiadavky
pre povolenie vjazdu na existujúcu pozemnú komunikáciu. Vzhľadom na v proteste uvedené skutočnosti
dospelprokurátorkzáveru,ževpredmetnomúzemnomkonanístavebnýúradnepostupovalvintenciách
citovaných právnych predpisov, a preto ako správny orgán nepostupoval a nerozhodoval zákonne. S
poukazom na uvedené preto prokurátor navrhuje protestom napadnuté rozhodnutie zrušiť.

5. Stavebný úrad sám nevyhovel predmetnému protestu, preto ho podľa ust. § 24 ods. 6 zákona
o prokuratúre predložil spolu s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim spisovým materiálom na
rozhodnutie Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Košice, odbor
výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad"), vydal v konaní o proteste prokurátora podľa § 24

zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre")
rozhodnutie č. OU-KE- OVBP2-2021/017208-004 zo dňa 02. 06. 2021, ktorým podľa § 24 ods. 8
zákona o prokuratúre nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len
„okresnáprokurátorka")č.Pd70/21/8810-2zodňa22.03.2021podanémuprotirozhodnutiustavebného
úradu - mesta Spišská Nová Ves (ďalej len „stavebný úrad") č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15. 10. 2019

vrátane opravy zrejmej chyby vpísaní - list stavebného úradu č. 20/1955/2019-Ka zo dňa 28. 11. 2019,
v ktorom bolo opravené nesprávne uvedené parcelné pozemku číslo 2276/16 na správne 2275/16.

6.Okresnýúradnevyhovelprotestuasvojerozhodnutiezdôvodniltým,žeokresnáprokurátorkaposúdila
stavbu spevnených plôch ako neverejnú účelovú komunikáciu podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. Okresný

úrad nedospel k záveru, že umiestňované spevnené plochy sú neverejnou účelovou komunikáciou,
pričom vychádzal z definície pozemnej komunikácie cestného zákona, ako aj ust. § 22 ods. 1 cestného
zákona, podľa ktorého, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo
jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačnýmúčelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa § 22 vyhlášky č. 35/1984 Zb. účelovými
komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. Okresný úrad
nedospel na základe definícií k tomu, že umiestňované spevnené plochy najmä podľa ich navrhnutého

materiálovéhovyhotoveniamožnopovažovaťzaúčelovúkomunikáciupodľauvedenýchpredpisov.Ďalej
okresný úrad uvádza, že na pozemkoch sa nachádzajú dva rodinné domy ako súčasť pôvodnej zástavby
a aj vjazd na pozemky už existuje cez podbránie uličného rodinného domu na G. J. a na základe
uvedeného okresný úrad dodal, že ani konanie cestného správneho orgánu podľa § 3b cestného zákona
niejedôvodné,niejepotrebnériešiťexistujúcepripájaniepozemkovnapozemnúkomunikáciu.Kokruhu

účastníkov konania okresný úrad uviedol, že za stanovenie okruhu účastníkov konania zodpovedá
stavebný úrad. Priznanie postavenia účastníka konania zahŕňa kumulatívne splnenie podmienok
vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám a
zároveň možnosti priameho dotknutia práv a právom chránených záujmov a povinností. Podľa uvedenia
okresnéhoúradupozemkypare.č.2319a2274vovlastníctvepodľaokresnejprokurátorkyopomenutých
účastníkov konania, nenapĺňajú definíciu susedného pozemku.

7. Proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2021/017208-004 zo dňa 02. 06. 2021
podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresná prokurátorka, ktorá sa nestotožnila s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí okresného úradu. K vstupu na pozemky cez podbránie rodinného domu, ktoré
označil okresný úrad ako existujúci prístup okresná prokurátorka uvádza, že toto podbránie doteraz

neplnilo funkciu dopravného spojenia medzi dvornou časťou rodinného domu a komunikáciou, vstup
na pozemky sa realizuje cez súkromnú účelovú komunikáciu z dvornej časti rodinného domu na
Vajanského ulicu, ktorý legálne neexistuje. Okresná prokurátorka uvádza dve rozhodnutia okresného
úradu, ktoré nie sú predmetom protestu a namieta, že podbránie nemohlo slúžiť rodinnému domu
súp. č. 787 účelu prejazdu, lebo stavba rodinného domu súp. č. XXX v dvornej časti je nová stavba.

Ďalej sa okresná prokurátorka venuje stavbe označenej ako „Rezidenčný dom", ktorá má vzniknúť
prestavbou existujúceho rodinného domu a má obsahovať 6 bytových jednotiek a zoberá sa pojmami
„DOM č. I, a „Dom č. II", ktoré neboli predmetom konania. Ďalej sa okresná prokurátorka venuje
rozhodnutiu Okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2021/012017 zo dňa 23. 02. 2021, ktoré potvrdilo
rozhodnutie stavebného úradu č. 20-1466/2020-Ka zo dňa 07. 12. 2020. Okresná prokurátorka trvá

na zistenej nezákonnosti týkajúcej sa účastníkov konania a dodáva, že na stavbu „Rodinný dom - SO
02 Spevnené plochy" bolo vydané stavebné povolenie 24. 02. 2020 (právoplatné 18. 03. 2020), voči
ktorému bol podaný protest prokurátora č. Pd 199/20/8810 zo dňa 22. 03. 2021 vedený na Okresnom
úrade Spišská Nová Ves, odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Okresná prokurátorka
navrhla okresného úradu zmeniť rozhodnutie tak, že vyhovuje protestu prokurátora a zrušuje územné

rozhodnutie stavebného úradu.

8. Nakoľko okresný úrad nerozhodol o odvolaní sám, v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku listom
č. OU-KE-OVBP2-2021/017208 zo dňa 19. 07. 2021, predložil odvolanie spolu so súvisiacim spisovým
materiálom príslušnému odvolaciemu orgánu - ministerstvu na rozhodnutie o odvolaní.

9. Ministerstvo v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmalo v odvolacom konaní odvolaním
napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu s predloženým kompletným spisovým materiálom
týkajúcim sa veci z toho hľadiska, či okresný úrad mal alebo nemal protestu okresnej prokuratúry
vyhovieť (t. j. či boli dôvody na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby), porovnalo

jeho výrokovú aj dôvodovú časť s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, zákona o
prokuratúre správneho poriadku, cestného zákona, pričom nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia okresného úradu, a preto podanému odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

10. Ministerstvo uviedlo, že pre rodinné domy platí § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa
ktorej musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Plocha
na pozemku rodinného domu určená na odstavenie vozidla, resp. vozidiel nie je považovaná za
parkovisko podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a podľa ktorej je parkovisko súčasťou pozemnej
komunikácie.Takátoodstavnáplochapreodstavenieosobnýchmotorovýchvozidielbybolapovažovaná

za parkovisko len v prípadoch napr. v obytných, administratívnych zariadeniach občianskej vybavenosti,
dopravných, obchodných a rekreačných zariadeniach, ktoré sa navrhujú podľa STN 73 6056 Odstavné
a parkovacie plochy cestných vozidiel a ktoré sú súčasťou cesty. Cesta, ktorej súčasťou je aj parkovisko,
je dopravnou stavbou, na jej povolenie, resp. kolaudáciu sú vecne a miestne príslušné cestné správneorgány podľa § 3 cestného zákona. Cestné správne organy na takejto napr. účelovej ceste vrátane
parkoviska určujú použitie dopravných značiek a v rámci parkoviska je potrené vytvoriť aj parkovacie
miesto pre invalidov podľa § 58 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Takéto cesty sú užívané verejnosťou

a pre užívanie platí na nich "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Na základe uvedenej úvahy ministerstvo nedospelo k záveru, že na pozemku rodinného domu
nie sú spevnené plochy považované za súkromnú účelovú komunikáciu - cestu, plochu určenú na
odstavenie motorových vozidiel nemožno považovať a posudzovať ako parkovisko. Ministerstvo na
základe § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedlo, že na pozemku rodinného domu sa obyčajne v

konanístavebnéhoúraduvprojektovejdokumentáciivovýkrese„situácia"určízodpovedajúcaplochana
odstavenie vozidla, resp. vozidiel, ale príjazd k uvedenej odstavnej ploche sa nepovažuje za súkromnú
účelovú komunikáciu, projektant príjazdovú plochu označí na pozemku ako spevnené plochy, jeho
materiálové vyhotovenie nie je predpísané právnymi predpismi ani normou. Takéto spevnené plochy
na pozemku rodinného domu umiestňuje aj povoľuje a kolauduje všeobecný stavebný úrad, nie cestný
správnyorgán.Plochaurčenánaodstaveniemotorovýchvozidielnapozemkurodinnéhodomujeurčená

na užívanie spolu s rodinným domom, neslúži na parkovanie ani jazdenie verejnosti.

11. Ďalej ministerstvo uviedlo, že v danom konkrétnom prípade predmetom územného rozhodnutia sú
výlučne spevnené plochy a odstavné plochy pre osobné motorové vozidlá pri rodinnom dome, resp.
dvoch rodinných domoch, a to RD súp. č. XXX a RD č. 787 (viď LV č. XX), ktoré boli skolaudované v

minulosti. Z úradnej činnosti je ministerstvu známe, že rodinný dom súp. č. XXX má byť zmenený na
rodinnýdoms3bytovýmijednotkami(3x2izbové+kuchynskýkút),protipovolenievspojenomúzemnom
a stavebnom konaní bol podaný protest prokurátora. K napojeniu spevnených plôch a odstavných plôch
na verejnú, miestnu cestu - G. J. G. E. C. G. cez podbránie je potrebné uviesť, že takéto dopravné
napojenie existovalo v minulosti a dodnes slúži ako jediný prístup na pozemky za rodinným domom

súp. č. 627. Posudzovať podbránie, ktoré je stavebno-technicky súčasťou rodinného domu súp. č. XXX
ako nové dopravné napojenie nehnuteľnosti na cestnú sieť a súčasť súkromnej účelovej komunikácie
nie je v súlade s cestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. K aplikácii § 3b cestného zákona je
potrebnéuviesť,žesavzťahujenazriaďovaniezjazdovzcestynapozemkyaichúpravyazmeny,vtomto
prípade zostáva podľa názoru . okresného úradu aj ministerstva nezmenený. Pred domom súp. č. XXX

je chodník, nasleduje zelený pás a miestna komunikácia -Vajanského ulica. Obyvatelia ulice využívajú
zelený pás a chodník aj na prejazd k svojim pozemkom a domom bez špeciálneho stavebno-technického
vyhotovenia, niektorí majú príjazd vysypaný drobným štrkom. Uvedená lokalita patrí k staršej zastavenej
štvrti. Podľa názoru ministerstva cestný správny orgán v danom konkrétnom prípade nebol vylúčeným
dotknutým orgánom, pretože nové pripojenie k nehnuteľnosti alebo jeho zmena nenastala.

12. K stanoveniu okruhu účastníkov konania sa ministerstvo stotožnilo s názorom uvedeným
v rozhodnutí okresného úradu, účastníkov konania, ktorých okresná prokurátorka označila za
opomenutých účastníkov, vlastníkov susedných nehnuteľností, je potrebné uviesť, že umiestnenie
stavby „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy" sa umiestňuje na pozemky ohraničené stavbami

susedných rodinných domov a práva uvedených vlastníkov, ako aj obmedzenie užívania ich pozemkov
uvedenou stavbou nie sú dotknuté ani z hľadiska požiarneho ani hygienického.

II.

Správna žaloba

13. Správnou žalobou zo dňa 15.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom čase vecne
a miestne príslušnému správnemu súdu ktorou sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia
a vec vrátiť stavebnému úradu – mesta Spišská Nová Ves na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

14. V správnej žalobe uviedol, že porušenie zákonnosti zo strany stavebného úradu v postupe, ktorý
predchádzal vydaniu územného rozhodnutia a nakoniec i vo vydanom územnom rozhodnutí prokurátor
vzhliadol jednak v nesprávnom vyhodnotení stavby spevnených plôch, jej neúplnom vymedzení čo do

rozsahuparciel,naktorýchjestavbaumiestnená,ďalejvopomenutíkonaťscestnýmsprávnymorgánom
a v nevyžiadaní si záväzného stanoviska od tohto cestného správneho orgánu a v poslednom rade
v nedostatočne určenom okruhu účastníkov územného konania. Predmetom územného konania bola
stavba stavebného objektu spevnených plôch v dvornej časti rodinného domu na G. J. M. XX G. E.C. G.. Táto stavba obsahovala nie len zriadenie piatich parkovacích miest s kolmým státím, vytvorenie
plochy na umiestnenie odpadových kontajnerov, ale jej účelom bolo tiež zabezpečiť dopravné spojenie
medzi novo umiestňovanými parkovacími plochami a samotnou miestnou pozemnou komunikáciou na

ulici Vajanského (vo vlastníctve mesta Spišská Nová Ves) a opačne, teda stavebno-technicky riešiť
prístupovú komunikáciu tak ako ju definuje § 22 ods. 1, ods. 3 cestného zákona a vyhláška č. 35/1984
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Hoci je objekt rodinného
domu situovaný v zástavbe rodinných domov k ulici Vajanského a je tradičným prechodovým typom
domu s prejazdom do dvornej časti, jeho podbránie nebolo v územnom konaní posudzované ako súčasť

dopravnej komunikácie medzi miestnou pozemnou komunikáciou na ulici Vajanského a navrhovanými
parkovacími plochami (do územného konania nebola parcela pod podbráním vôbec zapracovaná -
pozn. prokurátora). Pričom funkciu tohto vjazdu podľa situačného nákresu spracovaného autorizovaným
architektom pre územné (i stavebné) konanie malo plniť práve podbránie rodinného domu, súpisného
č. 627/17, situované na parcele CKN č. 2275/11.

15. Prokurátor má za to, že v danom prípade sa navrhovanou stavbou v územnom konaní cielene riešilo
pripájanie spevnených plôch (predovšetkým parkovacích miest) ako účelovej komunikácie z dvornej
časti rodinného domu k miestnej pozemnej komunikácií na ul. Vajanského a opačne (tzv. vjazd a výjazd),
k čomu by sa mal vyjadrovať cestný správny orgán. Stavebný úrad však tento orgán nielen nezaradil
medzi dotknuté orgány, ale tiež vydal územné rozhodnutie bez jeho prechádzajúceho stanoviska podľa

§3b ods. 3 cestného zákona za účelom vyhodnotenia toho, či zriadením vjazdu z miestnej komunikácie
na nehnuteľnosť navrhovateľa a opačne, nedôjde k ohrozeniu dotknutej pozemnej komunikácie. Vo
veci konajúci stavebný úrad sa nepoňatím parcely CKN č. 2275/11 do územného konania taktiež vyhol
riešeniu aj technických možností umiestňovanej stavby, teda vrátane tzv. podbránia, ktoré technicky
tvorí komunikačné spojenie s umiestňovanými parkovacími plochami. Šírka podbránia (CKN č. 2755/11)

predstavuje cca 2,5 m (výpočet určený podľa mapového klienta na www.katasterportal.sk), ktorá však
nezodpovedá minimálnym technickým požiadavkám v zmysle technickej normy ČSN 73 6056. Táto
norma požaduje, aby šírka príjazdovej (výjazdovej) komunikácie na vlastnom pozemku bola minimálne
3 m (t.j. šírka jazdného (jednopruhového) pásu 2,5 m, plus vzdialenosť dvakrát po 0,25 m, ktorá pre
zmenu zodpovedá vzdialenosti medzi vozidlom v pohybe a pevnými prekážkami). Takú požiadavku toto

podbránie nespĺňa. Či zriadením takého vjazdu nemôže dochádzať k ohrozeniu dotknutej pozemnej
komunikácie (Vajanského ul.), ale tiež to, či existujúce šírkové pomery podbránia spĺňajú technické
požiadavky pre povolenie vjazdu (výjazdu) na existujúcu pozemnú komunikáciu malo byť predmetom
územného konania, pričom zodpovedanie týchto náležitostí malo spadať do kompetencie cestného
správneho orgánu a ním vydávaného stanoviska.

16. Podľa žalobcu skutočnosť nezaradenia podbránia umiestneného na parcele CKN č. 2275/11, v
ktorej je situované, a k nemu prináležiacej ďalšej parcely CKN č. 2275/13 (bezprostredne napojenej na
parcelu CKN č. 2276/1, na ktorej majú byť parkovacie státia) medzi parcely významne dôležité pre účel
územného konania a vydanie samotného rozhodnutia je ďalším ukazovateľom nedostatočného postupu

stavebného úradu akceptujúceho vytvorenie nesúladu medzi ním vydaným územným rozhodnutím a
stavebným povolením ohľadne tejto istej stavby. Nie menej významnou, hoci opomenutou okolnosťou
ostáva ešte to, či je ešte vôbec možné stavbu „SO 02 Spevnené plochy" považovať za neverejnú účelovú
komunikáciu, keď v zmysle sprievodnej správy spracovanej Ing. arch. Jánom Pastiranom (schválenej
stavebným úradom v územnom konaní) sa v prípade vytvárania parkovacích plôch vyhradilo jedno

stojisko pre vozidlo pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v zmysle § 58 ods. 2
vyhlášky MŽPSR č. 532/2002 Z. z., ktorého aplikácia slúži debarierizácií verejného priestoru. Prisúdenie
verejného charakteru umiestňovanej stavby je prinajmenšom ďalším dôvodom opodstatnenosti riešenia
vjazdu (výjazdu) na existujúcu pozemnú komunikáciu cez podbránie už v samotnom územnom konaní
za súčinnosti cestného správneho orgánu ako dotknutého správneho orgánu.

17. Vo vzťahu k vymedzeniu okruhu účastníkov v územnom konaní č. 201955/2019 má podľa žaloby
prokurátor za to, že stavebný úrad nedal všetkým do úvahy pripadajúcim osobám možnosť vyjadriť svoje
pripomienky a požiadavky ohľadne umiestňovanej stavby v územnom konaní tým, že ich neurčil ako
účastníkov konania. Hoci je vymedzenie okruhu účastníkov konania považované za jednu z primárnych

úloh stavebného úradu, nemožno neuviesť, že zistenie okruhu účastníkov (o ktorých právach, právom
chránených záujmoch sa má konať, a ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté) podlieha do istej miery vždy určitej svojvôli stavebného úradu. Tým,
že samotný návrh na vydanie územného rozhodnutia z 08.07.2019 údaj o menách a adresách vlastníkovsusedných nehnuteľností neobsahoval, tvorcom určenia okruhu účastníkov územného konania sa
stal výlučne stavebný úrad. Stavebný úrad tak podľa vlastných, bližšie nešpecifikovaných kritérií v
oznámení o začatí územného konania, nariadení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa

08.08.2019 a pri doručovaní územného rozhodnutia určil za účastníkov územného konania navrhovateľa
(stavebníka), D. N., H. F. I. a medzi dotknuté orgány Krajský pamiatkový úrad a Okresný úrad, odbor
starostlivostioživ.prostredie,hocipodľaprokurátoramožnosťovplyvneniavlastníckychaleboinýchpráv
k pozemkom a stavbám nastalo aj voči ďalším, v prípade územného konania opomenutým vlastníkom
susedných parciel, t.j. Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274)

a G. a A. S. (parcela CKN č. 2272). Prokurátor pritom už v proteste prokurátora uvádzal, že hoci
stavebnému úradu boli známe pomery z predchádzajúcich konaní iniciovaných navrhovateľom k iným
stavbám navrhovaných na dotknutom území, a v tom čase do okruhu účastníkov týchto konaní boli
zaraďované osoby ako je Radovan K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloš S. (parcela CKN č. 2274)
alebo G. a A. E. (parcela CKN č. 2272), k zrejmému neurčeniu týchto osôb ako účastníkov konania v
predmetnom územnom konaní mala ovplyvniť skutočnosť spočívajúca vo vytvorení novej parcely v tvare

„L" (pozostávajúcej z parcely CKN č. 2276/2 o výmere 33 m2 a 2275/17 o výmere 5 m2) pozdĺž všetkých
troch parciel susedov (Radovana K., Ing. Miloša S. a G. a A. S.) a umiestňovanou stavbou v územnom
konaní. Bez ohľadu na účel vytvorenia týchto parciel, na ktorých prevode sa podieľal sám navrhovateľ
v prospech jemu blízkej osoby (Zuzana Š.) cez ním objednaný znalecký posudok, cez zápis týchto
nových parciel v zmysle geometrického plánu a podpísaním kúpnej zmluvy dňa 18.06.2019 (menej ako

3 týždne pred podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia (08.07.2019) a súčasne deň po tom
ako rozhodnutie správy katastra o zavkladovaní týchto parciel bolo vydané (09.07.2019), má prokurátor
za to, že vlastníkov všetkých susedných parciel, teda Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša
S. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. S. (parcela CKN č. 2272) vrátane, ovplyvní umiestňovaná stavba a
prinajmenšom samotné parkovisko rovnakým spôsobom, keďže toto sa má umiestňovať v časti štvrte

rodinných domov a ich záhrad slúžiacich primárne len na oddych.

18. Podľa žalobcu pokiaľ teda stavebný úrad usúdil, že D. N. ako podielová vlastníčka parciel CKN č.
2276/2 a 2275/17 v podiele 1/1, spĺňa rolu účastníka územného konania (pozn. prokurátora - hoci reálne
využitie oboch jej parciel vzhľadom na ich spoločnú dĺžku cca 19 m a len 2 m šírku jej veľmi neumožňuje

ich plnohodnotne užívať a k týmto parcelám dokonca nemala ani v čase vydania územného rozhodnutia
žiaden priamy vstup, a prechod k ním smie realizovať len cez parcely navrhovateľa) a takým účastníkom
konania pri umiestňovanej stavbe sa stala aj Klára G., ktorej pozemok rovnako susedí s navrhovanou
stavbou,presnejšievčastijejpozemkuvyužívanejako„záhrada"(pozn.prokurátora-vpodstaterovnako
ako v prípade Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. E.),

tak má prokurátor za to, že možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám
v prípade územného konania existuje dozaista voči všetkým vlastníkom vedľaších parciel, ktorými sú
aj opomenutí O. F., H. B. E. a G. a A. E. v zmysle § 34 ods. 2 a § 139 ods. 2 písm. c/, d/ stavebného
zákona. V závere žaloby prokurátor uviedol, že stavebný úrad pri svojom postupe a rozhodovaní tiež
nerešpektoval ani vytýkané zásady konania podľa správneho poriadku, keďže jeho postup trpel vadami,

ktoré sa prejavili v takom postupe a v následnom prijatí územného rozhodnutia, ktoré nemožno ako
celok považovať za zákonné.

III.
Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2021 k správnej žalobe uviedol, že prístup k navrhovanému
rodinnému domu je riešený cez existujúci vjazd (podbránie) s prístupom z miestnej komunikácie.
Prístupová cesta je vo vlastníctve stavebníka a využíva sa ako prístup do existujúceho rodinného domu

a aj jeho dvornej časti, kde je navrhovaný rodinný dom. Z tohto dôvodu sa nevyžaduje postup v zmysle
§ 3b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len
„cestný zákon"), ktorý upravuje pripájanie pozemných komunikácií. Úpravu časti povrchu pozemkov,
na ktorých sa umiestňuje stavba spevnením polovegetačnými tvárnicami, štrkom a kamenivom na
účel zabezpečenia prístupu a parkovania k rodinnému domu navrhovateľ, nie je možné považovať

za účelovú komunikáciu v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona. Opierajúc sa o uvedené
teda nebolo potrebné vyjadrenie, resp. stanovisko cestného správneho orgánu, nakoľko tento nebol v
konaní dotknutým orgánom, a preto zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k opomenutiu konať s cestným
správnym orgánom, ako v žalobe uvádza žalobca.20. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ ide o účastníkov konania, ktorých vymedzenie žalobca v žalobe
napáda, v predmetnom územnom rozhodnutí žalovaný medzi účastníkov konania nezahrnul B. O. F. a H.

B.E.,vlastníkovsusediacichpozemkovvyužívanýchakozáhrady,nakoľkousúdil,žeichvlastníckepráva
nebudú rozhodnutím dotknuté. Stavba spevnených plôch nespôsobí negatívny vplyv na okolité životné
prostredie a neznemožní užívanie susedných pozemkov záhrad B. O. F. a H. B. E., na účel, na ktorý
sú určené. Žalovaný si dovoľuje prevziať odôvodnenie nadriadeného orgánu uvedeného v Rozhodnutí
o proteste prokurátora, v časti týkajúcej sa vymedzenia účastníkov konania, a teda že stavebný úrad

okruh účastníkov konania skúma na základe a v medziach príslušných ustanovení stavebného zákona a
správneho poriadku zo svojej úradnej povinnosti, a to v priebehu celého konania, pričom túto jeho úlohu
nemožno označiť za „svojvôľu". Každý z účastníkov konania si môže chrániť jedine svoje subjektívne
práva vyplývajúce mu z postavenia účastníka konkrétneho konania - nemožno sa domáhať postavenia
účastníka konania za niekoho iného.

21. V ďalšom žalovaný uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodneniami rozhodnutí
nadriadeného, ako aj odvolacieho orgánu. Má za to, že žalobca nepreukázal existenciu porušenia
zákonnosti zo strany žalovaného alebo existenciu inej vady v postupe, ktorý predchádzal vydaniu
územného rozhodnutia, a ani vo vydanom územnom rozhodnutí, preto navrhujeme súdu, aby
rozhodnutie žalovaného č. 20-1955/2019-Ka, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby s názvom:

„Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy na parcele CKN č. 2276/1J a č. 2275/16 na G. J. XX v
katastrálnom území E. C. G.", vydané dňa 15.10.2019/ právoplatné dňa 07.11.2019, ako vecne správne
potvrdil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

22. Ďalší účastník konania D. N. vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2023 uviedla, že nevidí dôvod na

podanie všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a verí že rozhodnutie
súdu bude spravodlivé.

IV.

Konanie na správnom súde

23. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu

v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z
účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.10.2025.

25. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 25.04.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu
a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

V.

Relevantná právna úprava

26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

27. Podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku je prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu
podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.28. V zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie
je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného

predpisu.

29. V zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní
územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické
osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom

a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

30. V zmysle § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,
z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou
ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods.
4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a

fyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

31. V zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi

rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a
všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ

posúdenie nepatrí iným orgánom.

32. V zmysle § 37 ods. 3 stavebného zákona „Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou

dokumentáciou."

33. V zmysle § 139 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné
pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý
je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.

34. V zmysle § 3b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) o
pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné
nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo
miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej

komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán.

35. V zmysle § 22 ods. 1 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

36. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových
ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových
cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych ciest a účelových ciest.

37. Podľa § 3b ods. 1 cestného zákona o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z
cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných
komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na
ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny

orgán.38. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

39. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky,
verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov,
podchody a priechodové lávky.

40. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty,
príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v
uzavretých priestoroch a objektoch.

41. Podľa § 45 ods. 1 vyhlášky MZP č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané

osobamisobmedzenouschopnosťoupohybuaorientácie(ďalejlen„vyhláškač.532/2002Z.z.")rodinný
dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť
v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto
pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

42. V zmysle § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním
zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení orgánov verejnej správy.

44. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym

aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis.

45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

46. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

47. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté
o umiestnení stavby „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy" na pozemkoch KN-C par. č. 2276/1 a č.
2275/16 na G. J. XX v katastrálnom území E. C. G. pre navrhovateľa A. A., bytom: B. C. A. XX.

48.Vžalobežalobcavytýkalžalovanému,ževpredmetnomúzemnomkonaníidentifikovalzaúčastníkov

konania iba vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností, teda vlastníkov pozemkov, ktoré majú
hranicu s pozemkami, na ktorých mala byť novostavba umiestnená. Správny súd sa s takýmto postupom
žalovaného nestotožňuje a prisviedča argumentácii žalobcu, že žalovaný sa pri ustaľovaní okruhu
účastníkov konania mal zaoberať povahou priľahlých pozemkov z hľadiska, či pri umiestňovaní stavby
nemôžu byť potenciálne dotknutí v užívaní svojich pozemkov aj vlastníci ďalších nehnuteľností, nielen

tých ktoré majú spoločnú hranicu, najmä ak tieto susedné pozemky evidované ako záhrady priľahlých
rodinných domov slúžia primárne na oddych a vytvárajú pohodu bývania.49. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca odvodzuje postavenie účastníkov územného konania
aj z ustanovení § 34 stavebného zákona. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona sú účastníkmi územného
konania o umiestnení stavby - popri osobách uvedených v odseku 1 citovaného § - aj právnické

osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k
susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný
zákon vymedzuje pojem „susedné pozemky a stavby na nich“ v ustanovení § 139 ods. 1 písm. c)
stavebného zákona, pričom sa rozumejú tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom,
ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. Zároveň v

ustanovení § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona je vymedzený pojem „susedná stavba“, ktorou sa
rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní
podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

50. Právnou otázkou, či dotknutým účastníkom stavebného/územného konania môže byť aj vlastník
priamo nesusediaceho pozemku, sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 5Svk/8/2023

zo dňa 25.04.2024, ktorý uviedol: „Kasačný súd súhlasí s argumentáciou správneho súdu (bližšie
body 16. a 17. tohto rozsudku), že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) stavebného
zákona, ktorý by sa automaticky premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní
účastníctva v konaní len z dôvodu absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval
vlastníkov priamo nesusediacich pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v

predmetnom, či už územnom alebo stavebnom konaní. Kasačný súd ale týmto nehovorí, že v každom
prípade bude vlastník pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná
stavba realizovaná automaticky účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad sa však bude
posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice
pozemkov pre rozhodnutie o účastníctve v konaní nemôže byť relevantná“(bod 30.).

51. Najvyšší správny súd SR vo vyššie citovanom rozsudku poukázal aj na závery rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 12/2023 z 11.10.2023, ktorý v bode 32. skonštatoval, že: „Definícia
susediacej nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti hraničiacej – v situácii, keď sa účastníkom konania
môže stať aj vlastník (alebo držiteľ iného práva) k inej, priamo dotknutej nehnuteľnosti – nevyvoláva

pochybnosti o racionalite definície. Inými slovami, riziko neposkytnutia ochrany vlastníkom iných než
susediacich nehnuteľností podľa názoru ústavného súdu nespočíva v definícii susednej nehnuteľnosti,
ako nehnuteľnosti hraničiacej, ale v prípade aplikačnej praxe, ktorá by nezabezpečila dostatočným
spôsobom vlastníkom iných nehnuteľností možnosť uchádzať sa o postavenie účastníka konania.“

52. Na účely rozhodovania o účastníctve v stavebnom/územnom konaní nie sú relevantné len
ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) a § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ale aj ustanovenia
stavebného zákona, v ktorých je vymedzený okruh účastníkov územného a stavebného konania,
a to § 34 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1 písm. b). Pre priznanie statusu účastníka konania musí byť
obligatórne splnená aj ďalšia zákonná podmienka, ktorou je potenciál priameho dotyku na vlastnícke

alebo iné práva k dotknutým pozemkom (aj susedným) alebo stavbám na nich. Slovné spojenie „priamo
dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý
je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní preukázaný (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 29.03.2011). Rozhodovacia prax súdov sa ustálila na tom, že
pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom územného/

stavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného
povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie
je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžp/20/2012 zo dňa 13.12.2012).

53. Pozemky vo vlastníctve žalobcom uvedených opomenutých účastníkov územného konania síce
nemajú spoločnú hranicu s pozemkami navrhovateľa uvedenými v územnom rozhodnutí o umiestnení
stavby, ale nesporne užívanie pozemkov týchto vlastníkov môže byť stavbou uvedenou v predmetnom
územnom rozhodnutí dotknuté. Správny súd zastáva názor, že žalovaný si nesprávne vyložil
ustanovenia stavebného zákona upravujúce účastníkov územného konania, a taktiež § 139 stavebného

zákona,ktorývymedzujeniektorépojmypoužitévstavebnomzákone.Samotnáskutočnosť,žepozemky
vo vlastníctve žalobcom uvedených opomenutých účastníkov územného konania a pozemky uvedené
v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby nemajú spoločnú hranicu, nevylučuje, aby vlastnícke právo
týchto vlastníkov záhrad priľahlých rodinných domov, resp. užívanie predmetu ich vlastníctva, bolopriamo dotknuté rozhodnutím o umiestnení stavby. Užívanie týchto pozemkov evidovaných ako záhrady
priľahlých rodinných domov môže byť rozhodnutím o umiestnení stavby nesporne dotknuté, najmä ak
tieto pozemky ako záhrady priľahlých rodinných domov slúžia primárne na oddych ich vlastníkov.

54. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu
a administratívneho spisu žalovaného, správny súd dospel k záveru, že okolnosti daného prípadu
dosvedčujú, že existovala možnosť (potencialita) negatívneho ovplyvnenia užívacích práv susedných
pozemkov uvedených v žalobe, preto mali byť účastníkmi územného konania. Správny súd zdôrazňuje,

že postačuje existencia, hoc len potenciálneho ovplyvnenia jeho vlastníckych práv, čo vyplýva z
judikovaného rozhodnutia – uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012, judikát R105/2013.
Posudzovanie okruhu účastníkov správneho konania je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, pričom aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR aj Ústavného
súdu SR rozširuje okruh do úvahy pripadajúcich účastníkov konania, ako potenciálne dotknutých
umiestňovanou, či povoľovanou stavbou, aj o vlastníkov pozemkov nemajúcich spoločnú hranicu so

stavebnými pozemkami. Ustanovenia stavebného zákona upravujúce, kto je účastníkom územného a
stavebného konania je totiž potrebné vykladať tak, aby sledovali ochranu všetkých tých osôb, ktorým
zákonodarca v právnej norme stavebného zákona priznal postavenie účastníkov konania spojené
s procesnými právami vyplývajúcimi so stavebného zákona, či Správneho poriadku, na subsidiárne
použitie ktorého odkazuje (v niektorých prípadoch) ustanovenie § 140 stavebného zákona. Žalovaný

tým, že nekonal so všetkými účastníkmi územného konania, neumožnil im žiadne z ich práv realizovať,
a teda im odoprel možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len
tým, že im neposkytol žiadnu možnosť proti rozhodnutiu o umiestnení stavby vzniesť námietky, o ktorých
by mal žalovaný povinnosť rozhodnúť.

55. Žalobca ďalej namietal, že v danom prípade sa navrhovanou stavbou v územnom konaní cielene
riešilo pripájanie spevnených plôch (predovšetkým parkovacích miest) ako účelovej komunikácie z
dvornej časti rodinného domu k miestnej pozemnej komunikácií na ul. Vajanského a opačne (tzv. vjazd a
výjazd), k čomu by sa mal vyjadrovať cestný správny orgán podľa §3b ods. 3 cestného zákona za účelom
vyhodnotenia toho, či zriadením vjazdu z miestnej komunikácie na nehnuteľnosť navrhovateľa a opačne,

nedôjde k ohrozeniu dotknutej pozemnej komunikácie, keďže žalovaný sa nepoňatím parcely CKN č.
2275/11 do územného konania taktiež vyhol riešeniu aj technických možností umiestňovanej stavby,
teda vrátane tzv. podbránia, ktoré technicky tvorí komunikačné spojenie s umiestňovanými parkovacími
plochami a podľa žalobcu toto podbránie nezodpovedá minimálnym technickým požiadavkám v zmysle
technickej normy ČSN 73 6056, ktorá požaduje, aby šírka príjazdovej (výjazdovej) komunikácie

na vlastnom pozemku bola minimálne 3 m (t.j. šírka jazdného (jednopruhového) pásu 2,5 m, plus
vzdialenosť dvakrát po 0,25 m, ktorá pre zmenu zodpovedá vzdialenosti medzi vozidlom v pohybe a
pevnými prekážkami).

56. K uvedenej námietke žalobcu správny súd uvádza, že po preštudovaní administratívneho spisu

sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom vyjadreným v rozhodnutí Ministerstva dopravy a výstavby
SR, sekcia stavebnej úpravy a verejných prác, č. 37626/2021/SSSVP/102005 zo dňa 08.09.2021,
ktoré rozhodovalo v konaní o odvolaní v predmetnej veci, a v ktorého odôvodnení sa uvádza, že pre
rodinné domy platí § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorej musí byť na tomto pozemku
vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Plocha na pozemku rodinného domu určená

na odstavenie vozidla, resp. vozidiel nie je považovaná za parkovisko podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č.
35/1984 Zb. a podľa ktorej je parkovisko súčasťou pozemnej komunikácie. Takáto odstavná plocha
pre odstavenie osobných motorových vozidiel by bola považovaná za parkovisko len v prípadoch
napr. v obytných, administratívnych zariadeniach občianskej vybavenosti, dopravných, obchodných a
rekreačnýchzariadeniach,ktorésanavrhujúpodľaSTN736056Odstavnéaparkovacieplochycestných

vozidiel a ktoré sú súčasťou cesty. Cesta, ktorej súčasťou je aj parkovisko, je dopravnou stavbou, na jej
povolenie, resp. kolaudáciu sú vecne a miestne príslušné cestné správne orgány podľa § 3 cestného
zákona. Cestné správne organy na takejto napr. účelovej ceste vrátane parkoviska určujú použitie
dopravných značiek a v rámci parkoviska je potrené vytvoriť aj parkovacie miesto pre invalidov podľa
§ 58 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Takéto cesty sú užívané verejnosťou a pre užívanie platí na

nich "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe
uvedenej úvahy ministerstvo nedospelo k záveru, že na pozemku rodinného domu nie sú spevnené
plochy považované za súkromnú účelovú komunikáciu - cestu, plochu určenú na odstavenie motorových
vozidiel nemožno považovať a posudzovať ako parkovisko. Ministerstvo na základe § 45 ods. 1 vyhláškyč. 532/2002 Z. z. uviedlo, že na pozemku rodinného domu sa obyčajne v konaní stavebného úradu v
projektovej dokumentácii vo výkrese „situácia" určí zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla, resp.
vozidiel, ale príjazd k uvedenej odstavnej ploche sa nepovažuje za súkromnú účelovú komunikáciu,

projektant príjazdovú plochu označí na pozemku ako spevnené plochy, jeho materiálové vyhotovenie
nie je predpísané právnymi predpismi ani normou. Takéto spevnené plochy na pozemku rodinného
domu umiestňuje aj povoľuje a kolauduje všeobecný stavebný úrad, nie cestný správny orgán. Plocha
určená na odstavenie motorových vozidiel na pozemku rodinného domu je určená na užívanie spolu s
rodinným domom, neslúži na parkovanie ani jazdenie verejnosti. Podľa vyjadrenia ministerstva uviedlo,

že v danom konkrétnom prípade predmetom územného rozhodnutia sú výlučne spevnené plochy a
odstavné plochy pre osobné motorové vozidlá pri rodinnom dome, resp. dvoch rodinných domoch, a
to RD súp. č. XXX a RD č. 787 (viď LV č. XX), ktoré boli skolaudované v minulosti. Z úradnej činnosti
je ministerstvu známe, že rodinný dom súp. č. XXX má byť zmenený na rodinný dom s 3 bytovými
jednotkami (3x2 izbové + kuchynský kút), proti povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní
bol podaný protest prokurátora. K napojeniu spevnených plôch a odstavných plôch na verejnú, miestnu

cestu - G. J. G. E. C. G. cez podbránie je potrebné uviesť, že takéto dopravné napojenie existovalo
v minulosti a dodnes slúži ako jediný prístup na pozemky za rodinným domom súp. č. 627. Posudzovať
podbránie, ktoré je stavebno-technicky súčasťou rodinného domu súp. č. XXX ako nové dopravné
napojenie nehnuteľnosti na cestnú sieť a súčasť súkromnej účelovej komunikácie nie je v súlade s
cestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. K aplikácii § 3b cestného zákona je potrebné uviesť,

že sa vzťahuje na zriaďovanie zjazdov z cesty na pozemky a ich úpravy a zmeny, v tomto prípade
zostáva podľa názoru . okresného úradu aj ministerstva nezmenený. Pred domom súp. č. XXX je
chodník, nasleduje zelený pás a miestna komunikácia -Vajanského ulica. Obyvatelia ulice využívajú
zelený pás a chodník aj na prejazd k svojim pozemkom a domom bez špeciálneho stavebno-technického
vyhotovenia, niektorí majú príjazd vysypaný drobným štrkom. Uvedená lokalita patrí k staršej zastavenej

štvrti. Podľa názoru ministerstva cestný správny orgán v danom konkrétnom prípade nebol vylúčeným
dotknutým orgánom, pretože nové pripojenie k nehnuteľnosti alebo jeho zmena nenastala. Z dôvodov
vyššie uvedených správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

57. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v správnej žalobe dôvodne namietal, že

žalovaný nesprávne práve posúdil možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a
stavbám vlastníkov susedných parciel, t.j. Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela
CKN č. 2274) a Vladimíra a Heleny S. (parcela CKN č. 2272), a k neurčeniu týchto osôb ako účastníkov
konania v predmetnom územnom konaní, čo ovplyvnila skutočnosť spočívajúca vo vytvorení novej
parcely v tvare „L" (pozostávajúcej z parcely CKN č. 2276/2 o výmere 33 m2 a 2275/17 o výmere 5

m2) pozdĺž všetkých troch parciel susedov (O. F., H. B. E. P. G. a A. S.) a umiestňovanou stavbou v
územnom konaní, a to v časti štvrte rodinných domov a ich záhrad slúžiacich primárne len na oddych.

58.Nazákladevyššieuvedenéhosprávnysúddospelkzáveru,žežalobajevčastitýkajúcejsanámietky
nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného

zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

59. Žalovaný v ďalšom konaní po zrušení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia opätovne posúdi
splnenie podmienok pre priznanie postavenia vlastníkov susedných parciel, t. j. Radovana K. (parcela
CKN č. 2319), H. B. E. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. E. (parcela CKN č. 2272), ako účastníkov

v predmetnom územnom konaní, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s obsahom
administratívneho spisu, relevantnou právnou úpravou a rozhodovacou činnosťou súdov, pričom sa
riadne vysporiada so splnením podmienok podľa Stavebného zákona. Právnym názorom správneho
súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

60. Podľa § 170 písm. c) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

61. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, tak že na prokurátora sa podľa
SSPbezobmedzeniavzťahujeimunitavovzťahuknáhradetrovkonania avjejrámciosobitnázáujmová
zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ani v konaní začatom na základežaloby prokurátora. Pokiaľ ide o zodpovednosť za procesný úspech alebo za zavinenie podľa § 167
ods. 1 a § 171 SSP, nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Toto pravidlo platí
bezvýnimočne a vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorým by mohol potenciálny nárok na náhradu trov

konania vrátane trov dokazovania vzniknúť.

63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).