Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Sas/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100475
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B., C.:

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Dušan Antol, advokát, so sídlom
Krivá č. 23, 040 01 Košice, IČO: 31 962 238, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 34897-2/2025-BA zo dňa 21. júla 2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 8179/2025-KEM-
DvN zo dňa 13.05.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XX, XXX XX F. (ďalej len „žalobkyňa“), podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl.
61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. V odôvodnení predmetného rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobkyňa v
posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období
od 09.03.2021 do 08.03.2025 nepreukázala na území Slovenskej republiky žiadne doby poistenia
v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu Európskej únie, preukázala dobu poistenia v
nezamestnanosti od 29.12.2024 do 08.03.2025 (70 dní), od 28.06.2024 do 28.12.2024 (184 dní), od

17.12.2021 do 25.06.2024 (922 dní), od 08.11.2021 do 09.11.2021 (2 dni), od 06.10.2021 do 07.11.2021
(33 dní), od 29.09.2021 do 03.10.2021 (5 dní), od 13.07.2021 do 28.09.2021 (78 dní), od 13.07.2021
do 13.07.2021 (1 deň), od 21.06.2021 do 12.07.2021 (22 dní). Prvostupňový orgán z vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v prípade žalobkyne, je v rámci konania o nároku na dávku v
nezamestnanosti potrebné za štát jej bydliska považovať štát výkonu jej zárobkovej činnosti. Podľa
prvostupňovéhoorgánuargumentamipretentozáverbolinasledujúceskutočnosti.Celkovádĺžkapobytu
v Rakúsku od decembra 2018 do apríla 2019, od júna 2019 do septembra 2020, od júna 2021 do

novembra 2021, od decembra 2021 do júna 2024, poberanie nemocenskej dávky z Rakúska v období
od júna 2024 do decembra 2024 a opätovný návrat na územie Rakúska v období od decembra 2024
do marca 2025 a najmä pravidelne sa opakujúce vykonávanie zárobkovej činnosti na území Rakúska.
Ďalej mal prvostupňový orgán za preukázané, že žalobkyňa sa dlhodobo zdržiavala, bývala a trávilasvoj pracovný i mimopracovný čas v Rakúsku. Jej návraty na územie Slovenska medzi zamestnaniami
v Rakúsku a ňou predložené potvrdenia o čerpaní pohonných hmôt, nie sú v porovnaní s celkovou
dĺžkou pobytu a orientáciou na zahraničný trh práce, prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní jej

centra záujmov. Všetky tieto skutočnosti, podľa názoru prvostupňového orgánu, svedčia o jej orientácii
na rakúsky trh práce a o jej blízkych väzbách k Rakúsku.

3. V závere prvostupňový orgán poukázal na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v
nezamestnanosti žalobkyňa neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych

predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo miesto jej
bydliska na území Slovenskej republiky a preto sa čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia na ňu
nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 34897-2/2025-BA z 21. júla 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a

to tak, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa bezprostredne pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v

zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v
nezamestnanosti dosiahnutú na území Rakúska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade
s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska
na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Rakúska. Uviedol, že v
konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľky na území

Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a
skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobkyňou.

6. Žalovaný po preskúmaní kritérií v zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len

„vykonávacie nariadenie“) vyhodnotil ako rozhodujúcu pracovnú situáciu žalobkyne v Rakúsku, t. j.
stálosť. Žalobkyňa sa dlhodobo, a teda viac ako 5 rokov, orientovala na prácu v zahraničí. Zo spisového
materiálu mal žalovaný za preukázané, že žalobkyňa sa počas výkonu zárobkovej činnosti dlhodobo
zdržiavala v Rakúsku, bývala tam, trávila tam pracovný čas a mimopracovný čas, platila zákonné odvody
a dane na území Rakúska. Všetky tieto skutočnosti, tak podľa názoru žalovaného, preukazujú vytvorenie

centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Rakúska.

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že so zreteľom na všetky
dostupné informácie nemožno považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v
členskom štáte Európskej únie zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené

a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nemožno dobu
poistenia v nezamestnanosti získanú na území Rakúska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku
v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 základného nariadenia. Žalovaný zdôraznil, že možnosť
uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako štáte posledného zamestnania, je len

výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala
nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila
poistné pre prípad nezamestnanosti. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v prípade, keď nezamestnaný
nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a
požiadal o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných

predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v zahraničí
zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl.
65 základného nariadenia, a teda v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si
dotknutáosobauplatňujenároknadávkuvnezamestnanosti.Dobupoisteniavnezamestnanostizískanú
na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku

nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti
preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa preukázala platenie poistenia v
nezamestnanosti na území Rakúska, preto si podľa názoru žalovaného mala prioritne požiadať o dávku
v nezamestnanosti na území Rakúska.8. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku,
žalovaný poukázal na to, že pojem „trvalý pobyt“ nemožno stotožňovať s pojmom „bydlisko“ v zmysle čl.

1 písm. j) základného nariadenia. Uviedol, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti
bolo prihliadnuté aj na jej rodinnú situáciu a na prítomnosť detí a rodičov na Slovensku počas jej pobytu
v zahraničí. Rovnako bolo pri posudzovaní miesta jej bydliska prihliadnuté na návrat na Slovensko.
Podľa názoru žalovaného aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľko krát do roka navštívia svojich
rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez

ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať.
Uvedené preto bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku počas dlhodobej
prítomnosti v Rakúsku. V závere žalovaný poukázal na to, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v
nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11
ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie zmysle
čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 5 rokov), aj situácia žalobkyne v zmysle

článku 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Rakúsku, plnenie
daňových povinností na území Rakúska) podľa názoru žalovaného preukazujú, že žalobkyňa si väzby
so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Rakúsku, nezachovala.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

9. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorou sa domáhala zrušenia

napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, pobočka Košice,
na ďalšie konanie.

10.V podanej žalobe žalobkyňa namietala, že prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán
nedostatočne zistili skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdili a to má za následok nezákonnosť

ich rozhodnutí.

11. Žalobkyňa namietala nesprávne vyhodnotenie doby poistenia v nezamestnanosti a zachovania jej
väzieb na Slovensku. Zdôraznila, že nikdy neuvažovala v zahraničí dlhodobo zostať, preto sa aj vrátila
na Slovensko, čo aj viackrát vykonávala počas svojho pôsobenia v Rakúsku. Mala za to, že žalovaný

nesprávne vyhodnotil, že jej „bydlisko“ bolo v Rakúsku, pretože vôbec nevzal do úvahy, že žalobkyňa
malaceléobdobietrvalýpobytnaSlovensku.Ďalejuviedla,žemázato,žedobypoisteniaazamestnania
dosiahnuté v inom členskom štáte Európskej únie sa majú posudzovať ako obdobia, ktoré sa dosiahli
v štáte, kde sa uplatňuje nárok na dávky v nezamestnanosti. Taktiež žalobkyňa poukázala aj na to, že
nebola natrvalo usadená v Rakúsku, išlo len o dočasné ekonomické uplatnenie, pretože počas práce

v Rakúsku sa denne alebo týždenne vracala na Slovensko, pričom tu mala všetky osobné a rodinné
väzby, zdravotnú starostlivosť, evidenciu motorového vozidla, spoločenský život, takže tieto boli viazané
(centrum záujmu) na Slovensko. Podľa jej názoru mal žalovaný podrobne skúmať centrum životných
záujmov, všetky jej väzby, na ktoré poukazuje aj ňou citovaná judikatúra. Odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí v tomto smere preto považuje žalobkyňa za nedostatočné. Na základe vyššie uvedeného

žalobkyňa mala za to, že v jej prípade bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, bolo porušené
jej právo na zachovanie jej práv a výhod nadobudnutých v oblasti sociálneho zabezpečenia a napadnuté
rozhodnutie je v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.09.2025 uviedol, že v konaní o nároku žalobkyne

na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené všetky skutočnosti relevantné pri posudzovaní jej bydliska
a zachovania centra jej záujmov počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí, ktoré boli zistené
z predložených dokumentov a ktoré boli následne vyhodnotené komplexne vo vzájomnej súvislosti.
Vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nie je spôsobilé priniesť závery ako tie, ktoré vyplynuli už zo
zisteného skutkového stavu veci.

13. Žalovaný zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky posúdil na základe
celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti žalovaný
vychádzal z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára SED U002, elektronicky doručenéhodo informačného systému SP dňa 28.03.2025, z údajov uvedených žalobkyňou v žiadosti o dávku
v nezamestnanosti a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov doručených
SP, pobočka Košice, dňa 21.03.2025. V súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu

systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009, z ako aj inými zadováženými dôkaznými
prostriedkami, boli celková dĺžka pobytu žalobkyne prerušovane viac ako 5 rokov v Rakúsku,
stabilná pracovná situácia v Rakúsku, prioritná a opakovaná orientácia na rakúsky pracovný trh,
primeraná bytová situácia v zahraničí, daňová povinnosť na území Rakúska, vyhodnotené silnejšie
ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty, rodinné väzby, trvalý pobyt, pravidelné prispievanie na

platby nájomného, finančné spolupodieľanie sa na zveľadení zariadenia bytu, úhrada poistky za byt,
financovanie odstraňovania vzniknutých závad, prevedenie opráv v byte), ktoré žalobkyňa uviedla
ako väzby na Slovensko. Stredisko životných záujmov žalobkyne bolo v danom čase v zahraničí –
v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa počas výkonu zamestnania v zahraničí sa v danom čase
dlhodobo a opakovane zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné
odvody aj dane v zahraničí. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie a prenesenie centra záujmov

žalobkyne počas posledného zamestnania práve mimo územia Slovenska. Nakoľko žalobkyňa nebola
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti
v zmysle slovenských právnych predpisov a podľa vyššie uvedených záverov si „bydlisko“ v danom
období nezachovala, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Rakúska
zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež reagoval na námietky žalobkyne pokiaľ ide o jej väzby na
Slovensku.

· K denným alebo týždenným návratom - žalovaný uviedol, že návraty žalobkyne na územie Slovenska

od decembra 20018 do júna 2024 iba počas obdobia čerpania dovoleniek po dobu 4 – 18 dní a od
decembra 2024 do marca 2025, počas krátkodobého vykonávania sezónnej práce v Rakúsku, bez
žiadnych návratov na Slovensko, bolo pri posudzovaní jej bydliska prihliadnuté. Zo spisového materiálu
však jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa opakovane vykonávala zárobkovú činnosť v Rakúsku od
decembra 2018 (s prerušením) a to tak, že sa prevažnú časť roka zdržiavala práve mimo územia

Slovenska. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že žalobkyňa sa prioritne a opakovane
orientovala na rakúsky pracovný trh. Uvedené preto nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na
území Slovenska počas jej prítomnosti v zahraničí. Z vykonaného dokazovania nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že by sa žalobkyňa vracala na Slovensko z Rakúska denne alebo týždenne
tak, ako deklaruje v žalobe. Žalobkyňa v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti nepredložila

relevantný doklad od bývalého zamestnávateľa, ktorý by preukazoval denné alebo týždenné návraty na
Slovensko.
· K tráveniu dovolenky, víkendov a sviatkov - ohľadne toho, že žalobkyňa tieto trávila výlučne na našom
území počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí, žalovaný objasnil, že spôsob trávenia dovolenky
bol iba na vlastnom slobodnom rozhodnutí žalobkyne, takže ak sa ju rozhodla stráviť na Slovensku,

nemôže byť táto skutočnosť kľúčovou pre posúdenie, že žalobkyňa si takto zachovala bydlisko na území
Slovenska.
· K rodinným väzbám – žalovaný uviedol, že na rodinnú situáciu žalobkyne (prítomnosť matky a plnoletej
dcéry, druhá plnoletá dcéra žije v Českej republike) počas jej pobytu v zahraničí, bolo v konaní o nároku
na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. Kritérium rodinnej situácie sa týka len tzv. úzkej rodiny, t. j.

rodinných príslušníkov v zmysle čl. 1 písm. i) bodu 2 základného nariadenia, ktorými sú manžel alebo
manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Rozširovanie rodinných väzieb, ktoré by mali
byť rozhodné pre zachovanie si bydliska v pôvodnom členskom štáte, aj na širšiu rodinu (napr. rodičov)
by totiž viedlo k rozširovaniu uplatnenia čl. 65 základného nariadenia, čo v zásade nie je prijateľné. Preto
zachovanie istých rodinných väzieb žalobkyne na Slovensku jednoznačným spôsobom nepreukazuje,

že žalobkyňa mala počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí centrum záujmov na Slovensku.
· K čerpaniu zdravotnej starostlivosti, účtom - žalovaný objasnil, že čerpanie zdravotnej starostlivosti
a zachovanie finančných produktov nemajú so strediskom záujmov a bydliskom žiaden súvis už preto,
že slobodný pohyb služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby
kdekoľvek v Európskej únii, je jednou zo základných slobôd spoločného trhu Európskej únie.

· K evidencii motorového vozidla – vodičské oprávnenia sú všeobecne uznávanými dokladmi skrz
celú Európsku úniu, a teda uvedená skutočnosť nie je spôsobilá zásadne zvrátiť záver žalovaného
o zachovaní centra záujmov žalobkyňou počas rozhodného obdobia v Rakúsku.15. Žalovaný okrem dôvodov, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie, v reakcii na námietky žalobkyne
poukázal aj na to, že napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nepopiera právo žalobkyne na voľný
pohyb,prípadnejejprávonavýkonzárobkovejčinnostinaúzemíinéhočlenskéhoštátuEurópskejúnie.Z

tohto však podľa jeho názoru nemožno odvodiť právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie
uplatniť si nároky na sociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie podľa svojho
ľubovoľného výberu. Žalovaný v závere poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, v ktorých sa tento stotožnil s názorom žalovaného ohľadom bydliska a navrhol,
aby súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

16. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila replikou dňa 09.09.2025, v ktorej zotrvala na svojej
žalobnej argumentácii. Rovnako ak v žalobe poukázala na prísl. judikatúru a dôvodila najmä tým, že
mala a aj má trvalý pobyt na Slovensku, ako aj rodinné zázemie (matka, dospelé deti). Ďalej uviedla,
že sa pravidelne vracala na Slovensko počas víkendov, sviatkov a dovoleniek, taktiež na Slovensku
čerpala zdravotnú starostlivosť a finančne sa podieľala na chode a údržbe bytu na adrese D. XX/

XX. Dodala, že posledný pracovný pomer v Rakúsku mal sezónny/krátkodobý charakter s ubytovaním
zabezpečenýmzamestnávateľom,avšaksanejednáostabilnébývanievzmyslečl.11ods.1nariadenia.
Trvala na názore, že žalovaný nevykonal, resp. nedostatočne vyhodnotil dôkazy k frekvencii návratov
a k reálnej sociálnej väzbe žalobkyne na Slovensku, iba zovšeobecnil význam je daňovej povinnosti
v Rakúsku, ktorá sama o sebe nie je rozhodujúcim kritériom bydliska. S poukazom na uvedené sa

domáhala zrušenia napadnutého i prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Sociálnej poisťovni,
pobočka Košice, na ďalšie konanie.

17. Replika žalobkyne bola zaslaná žalovanému na vyjadrenie dňa 24.09.2025, pričom žalovaný ďalšie
vyjadrenie nepodal.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

18. Podľa § 104 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak

v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky.

19. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky

dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov

iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

20. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila

v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto
právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
samostatnej zárobkovej činnosti.

21. Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v
členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb

zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.22. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a
druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne

zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

23. Podľa článku 1 písm. i) bod 2 základného nariadenia, ak právne predpisy členského štátu, ktoré sú
uplatniteľné podľa pododseku 1, nerozlišujú medzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré sú
uplatniteľné, manžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa

považujú za rodinných príslušníkov.

24. Podľa článku 1 písm. j) a k) základného nariadenia na účely tohto nariadenia: j/ „bydlisko" znamená
miesto, kde osoba zvyčajne býva; k/ “pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

25. Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo

viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)
dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)
povahyaosobitnýchvlastnostíkaždejvykonávanejčinnosti,predovšetkýmmiesta,kdesatakátočinnosť

zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu
a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja
ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa
považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

26. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Správny súd je povinný postupovať v súlade s procesnými pravidlami, ktoré nastolil zákonodarca

v prvej a tretej hlave tretej časti SSP, a to súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu vykonať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v spojení so základným a vykonávacím nariadením.

28. Konajúci súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal

(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

29. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého spisu,

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z
nasledovných dôvodov.

30. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa

nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

31. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa
bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 09.03.2025 a dňa 21.03.2025 požiadala
o dávku v nezamestnanosti. Z Vyhlásenia žalobkyne na účely posúdenia zachovania centra záujmov

z 21.03.2025 mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa zdržiavala v Rakúsku od decembra 2018
do marca 2025, t. j. spolu sa v zahraničí zdržiavala prerušovane (opakovane) viac ako 5 rokov.
Podľa Vyhlásenia mala žalobkyňa uzatvorený pracovný pomer v Rakúsku u zamestnávateľa Siegfried
Ratgeb od 17.12.2021 do 22.06.2024 na dobu neurčitú, v pozícii chyžná a pracovná sila v kuchyni.Pracovný pomer bol ukončený dohodou. Podľa vyhlásenia žalobkyňa pracovala v Rakúsku naposledy
u zamestnávateľa Hotel Hasenauer Gesellschaft v období od 29.12.2024 do 08.03.2025 na dobu
určitú v pozícii chyžná. Pracovný pomer bol ukončený uplynutím trvania pracovnej zmluvy. Táto práca

mala sezónny charakter. V medziobdobí medzi pracovnými pomermi sa zdržiavala na Slovensku.
Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa v medziobdobí medzi pracovnými
pomermi v zahraničí prevažne krátkodobo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Slovensku
a opakovane bola vyradená v rokoch 2019 – 2021 a v roku 2024 z dôvodu umiestnenia sa v členskom
štáte Európskej únie. Vo Vyhlásení uviedla, že počas posledného pobytu v zahraničí si nehľadala

prácu na Slovensku. Vzhľadom na dĺžku a trvanie zamestnania na území Rakúska, možno jej pracovnú
situáciu hodnotiť ako stabilnú, s prioritnou a opakovanou orientáciou na rakúsky pracovný trh. Ďalej
z Vyhlásenia bolo zistené, že žalobkyňa je rozvedená a v Rakúsku sa zdržiavala sama. Počas jej pobytu
v zahraničí sa na Slovensku zdržiavala matka a jedna dospelá dcéra, druhá dospelá dcéra žije v Českej
republike. Z Vyhlásenia je ďalej zrejmé, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Rakúsku, naposledy
sezónneho charakteru, sa nevracala na Slovensko. Na Slovensku čerpala iba dovolenku, cestovala

vlastným motorovým vozidlom (predložila vybrané pokladničné doklady). Ďalej z Vyhlásenia vyplýva, že
žalobkyňa mala v Rakúsku poskytnuté ubytovanie a stravu zamestnávateľom. Na Slovensku nevlastní
žiadnunehnuteľnosťurčenúnabývanie.Počasnávratovzozahraničiabývalaumatky,uktorejbývaajpo
návrate na Slovensko. Podľa Centrálneho registra fyzických osôb SP je žalobkyňa prihlásená k trvalému
pobytu na Slovensku od mája 2020. Žalobkyňa bola naposledy zamestnaná na území Rakúska, takže

daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely
považuje štát zamestnania, t. j. Rakúsko.

32. Správny súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa nezískala pred
podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom

poistení podľa slovenských právnych predpisov.

33. Súd dáva do pozornosti, že podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 základného
nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek
členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade,

že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby
poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov.

34. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne
pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa

doby poistenia získané v Rakúsku môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia,
ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala
dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy
vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej
republiky zachovala bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo

prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 písm. j) základného
nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde má dotknutá osoba zvyčajné
bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum záujmov. „Bydlisko“ predstavuje v
tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré treba vziať pri určovaní
miesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre súdneho dvora sú v

súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

35. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a
konaní predchádzajúcich ich vydaniu, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov
postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že správne orgány si za

účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci zaobstarali dostatok skutkových podkladov, ktoré
následne riadne vyhodnotili, a ktoré ich viedli k prijatiu záveru o nezachovaní bydliska žalobkyne na
území Slovenskej republiky.

36. Správny súd konštatuje, že všetky relevantné kritériá na určenie bydliska osoby boli správnymi

orgánmi aplikované a vyhodnocované, a teda podľa názoru súdu zistený skutkový stav v danej veci
postačoval na prijatie záveru o tom, v ktorom členskom štáte mala žalobkyňa obvyklý pobyt a kde mala
vytvorené centrum záujmov.37. Súd si taktiež osvojil záver, že zdržiavanie sa žalobkyne na území Rakúska počas trvania
jej pracovného pomeru vyhodnotili správne orgány ako stabilné a to s ohľadom, že mala stabilné
zamestnanie, stabilné bývanie, bez ohľadu na to, že jej ho poskytoval zamestnávateľ. Skutočnosť, že

žalobkyňa považuje Slovensko za svoj domov a že sa na Slovensko chcela vždy vrátiť sú podľa názoru
súdu pre posudzovanie jej bydliska počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti právne irelevantné,
nakoľko preukazovanie zachovania bydliska sa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania
na území členského štátu EÚ. Tvrdenie žalobkyne o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou
bez opory v objektívnych skutočnostiach (čl. 11 vykonávacieho nariadenia), resp. jej subjektívny pocit,

nepostačuje k zachovaniu bydliska na Slovensku a nutne neznamená, že z pohľadu právneho
poriadku aj ním je. Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť
objektívne kritériá vymedzené vo vyššie citovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým
samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže
subjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej
známym jazykom, či ktorého kultúra jej je bližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na účely

základného nariadenia význam len v tom rozsahu, v akom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl.
11 vykonávacieho nariadenia.

38. Nepriznanie nároku na dávku v nezamestnanosti automaticky žalobkyňu nepostaví mimo systém
sociálneho zabezpečenia Slovenska alebo Rakúska. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba

ocitla mimo určitého systému sociálneho zabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v
každom jednom okamihu mala na určitú dávku nárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu
vzťahovali právne predpisy niektorého členského štátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní
a dôb získaných v ostatných členských štátoch) tento nárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že
jej nárok podľa použiteľných právnych predpisov členského štátu nevznikne, pretože nesplní určitú

podmienku v nich ustanovenú, a naopak, právne predpisy, podľa ktorých by jej taký nárok mohol
vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.

39. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako
v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si

mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom základného
nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne
predtýmplatilapríspevkynapoistenievnezamestnanostiazároveňajto,abyštátniesolbremenovýplaty
dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej
činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve

ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa
právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom
členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné
dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska

v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.

40. Súd má za to, že správne orgány vykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na preukázanie
záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na dávku v
nezamestnanosti žalobkyni. A to hlavne v preukázaní skutočnosti, či žalobkyňa v období, ktoré je

rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mala, resp. nemala zachované centrum
záujmov na území Slovenskej republiky.

41. K judikatúre, na ktorú žalobkyňa v žalobe poukázala, je potrebné uviesť, že aj v tejto oblasti došlo
k určitému posunu, na ktorý poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení. Správny súd konštatuje, že

napadnuté rozhodnutie je plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/11/2023 z 27. júna
2024).

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich

postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise, a boli v súlade s
vyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako aj ustanovení citovaných
európskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo kporušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani
len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči
žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia

rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.