Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200673
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: BoostFarm, a.s.,
so sídlom Rožňavská 183, 049 21 Betliar, IČO: 50 914 341, právne zast. GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom
Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
101493413/2021 zo dňa 13. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone
daňovej kontroly č. 102494782/2019 zo dňa 06. novembra 2019 začal dňa 22. novembra 2019 u žalobcu
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie august 2019. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 101393935/2020 zo dňa

04. septembra 2020 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 09. septembra 2020. K zisteniam uvedeným v Protokole sa
žalobca písomne vyjadril dňa 21. októbra 2020 a dňa 09. apríla 2021 správca dane oboznámil žalobcu
s výsledkami vyrubovacieho konania (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100556297/2021 zo dňa 09.
apríla 2021).

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100666528/2021 zo dňa 21. apríla 2021 (ďalej aj „prvostupňové

rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume
nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019 vo výške 58
327,40 eur, konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“).

3. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 28. mája 2021, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101493413/2021 zo dňa 13. augusta 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)

a podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.4. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v
zdaňovacomobdobíaugust2019sižalobcauplatnilodpočítaniedanezfaktúryč.K20190038vystavenej
dňa 01. augusta 2019 spoločnosťou PORAGRO, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06

Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 44 147 538 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“)
za dodanie poradenských služieb pri príprave projektu k žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku - základ dane 298 637,00 eur, DPH 58 327,40 eur.

5. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:

- Splnomocnený zástupca žalobcu A. B. B. na ústnom pojednávaní dňa 25. novembra 2019 uviedol,
že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2019 vznikol z poplatku za sprostredkovanie
nenávratného finančného príspevku na vybudovanie haly a technológie v Tornali - Behynce, mzdy
na zamestnancov. Žalobca vykonáva sprostredkovateľskú činnosť, nemá zamestnancov, má zriadené
virtuálne sídlo, žiadne iné priestory na podnikanie nemá vo vlastníctve, ani v prenájme, nevlastní žiaden
majetok (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 10714056/2019 zo dňa 25. novembra 2019).

- Dodávateľská spoločnosť zaúčtovala zdaniteľný obchod z preverovanej faktúry a DPH bola evidovaná
v evidencii DPH za august 2019 (Odpoveď na dožiadanie č. 100681193/2020 zo dňa 13. marca 2020).
- Konateľ dodávateľskej spoločnosti C. D. E. na ústnom pojednávaní dňa 07. februára 2020 uviedol,
že dodávateľská spoločnosť v auguste 2019 poskytovala poradenské služby súvisiace s čerpaním
finančnej pomoci z Európskych fondov v oblasti poľnohospodárstva a to viacerým odberateľom,

oficiálna adresa sídla je registračným sídlom, dodávateľská spoločnosť činnosti vykonávala podľa
potreby v priestoroch účtovnej kancelárie vo Vinici, prípadne v Štúrove v priestoroch advokátskej
kancelárie, ktorá dodávateľskú spoločnosť zastupuje. Poradenská činnosť bola žalobcovi poskytnutá
na základe zmluvy o spolupráci, na základe čoho Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „PPA“)
poskytla žalobcovi finančné plnenie. Dodávateľská spoločnosť so žalobcom uzavrela tiež Zmluvu o dielo

na vypracovanie ŽoNFP PRV 2014-2020: podopatrenie: 16.4 - Podpora na horizontálnu a vertikálnu
spoluprácu medzi subjektmi dodávateľského reťazca pri zriaďovaní a rozvoji krátkych dodávateľských
reťazcov a miestnych trhov a na propagačné činnosti v miestnom kontexte, ktoré súvisia s rozvojom
krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov (dodávateľská spoločnosť napriek výzve zmluvu
nepredložila).Dodávateľskáspoločnosťzískalakontaktnažalobcuzportfóliasvojichklientov,zažalobcu

jednal A. F. E., za dodávateľskú spoločnosť jednal D. G. E. (prostredníctvom spoločnosti K plus
spol. s r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45
644 535 – ďalej aj „K plus spol. s r.o.“, ktorá tieto služby nefakturuje, ale realizuje ich na základe
osobitnej zmluvy o spolupráci bezodplatne, pričom ich hodnota je obsiahnutá v cene obchodného
podielu pána E. v tejto spoločnosti). Služby vykonával D. G. E. ako spolupracujúca osoba, dodávateľská

spoločnosť nepotrebovala iné materiálne a personálne zabezpečenie. (Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 100382036/2020 zo dňa 07. februára 2020 spísaná na dožiadanom Daňovom úrade Bratislava).
- Sídlo dodávateľskej spoločnosti je virtuálne (Odpoveď na dožiadanie č. 100681193/2020 zo dňa 13.
marca 2020).
- Spoločnosť K plus spol. s r.o. má registrované iba virtuálne sídlo v Bratislave na rovnakej adrese

ako dodávateľská spoločnosť, pán D. G. E. bol jej spoločníkom a konateľom v období od 14. júla 2010
do 08. septembra 2016, odo dňa 09. septembra 2016 je spoločníkom dodávateľská spoločnosť a od 20.
augusta 2016 sa konateľom stal C. D. E.. Spoločnosť K plus spol. s r.o. nemá zamestnancov, od apríla
podávala negatívne daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, nie je registrovaná na dani zo závislej
činnosti, podľa účtovnej závierky za rok 2018 bola vykázaná strata v sume 1 560 690,00 eur, spoločnosť

vystavila faktúry v sume 167 915,00 eur, ktoré neboli uhradené (pohľadávky z obchodného styku),
z čoho správca dane usúdil, že spoločnosť K plus spol. s r.o. reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú
činnosť a nebol preukázaný ani žiaden vzťah D. G. E. k spoločnosti K plus spol. s r.o. (Úradný záznam
č. 100949067/2020 zo dňa 27. mája 2020 týkajúci sa informácií získaných z inej daňovej kontroly
v spoločnosti DOUVE-AGRO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2019).

- Na základe predvolania svedka D. G. E. sa tento na ústne pojednávanie na dožiadaný Daňový úrad
Banská Bystrica nedostavil, iba telefonicky kontaktoval správcu dane s uvedením, že žiadne doklady
spoločnosti K plus spol. s r.o. nemá a poprel aj plnomocenstvo, ktoré mu bolo udelené spoločnosťou
K plus spol. s r.o. dňa 27. septembra 2016 na vykonávanie poradenskej činnosti (Úradný záznam
Daňového úradu Banská Bystrica č. 100994296/2020 zo dňa 05. júna 2020).

- Dodávateľská spoločnosť je nekontaktná, prestala podávať daňové priznania k dani z pridanej hodnoty
od januára 2020 (Úradný záznam č. 101336028/2020 zo dňa 17. augusta 2020 týkajúci sa informácií
získaných z daňovej kontroly dodávateľskej spoločnosti za zdaňovacie obdobie júl 2019).6. Správca dane na základe doplnenia dokazovania vykonaného na návrh žalobcu vo vyrubovacom
konaní zistil nasledovné skutočnosti:
- Svedok A. H. D., konateľ spoločnosti QUATRO Vinica, s.r.o., so sídlom Adyho 242/6, 991 28 Vinica,

IČO: 36 032 905 (ďalej aj „QUATRO Vinica, s.r.o.“) uviedol, že spoločnosť QUATRO Vinica, s.r.o.
dlhodobo spolupracovala s dodávateľskou spoločnosťou a zabezpečovala kompletne celú poradenskú
činnosť v oblasti písania projektov pre PPA, za žalobcu jednal s A. D., spoločnosť QUATRO Vinica,
s.r.o. nemá zamestnancov, projekt pre dodávateľskú spoločnosť vypracovával svedok sám na základe
mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľskou spoločnosťou ako mandantom a QUATRO Vinica,

s.r.o. ako mandatárom (mandátna zmluva bola predložená správcovi dane bez dátumu a podpisov),
za dodávateľskú spoločnosť svedok jednal s pánom E. a pánom E. (v tom čase obaja vo väzení), s A. D.
a jeho kolegami sa svedok stretával na koordinačných poradách v Banskej Bystrici alebo Zvolene podľa
potreby minimálne raz do mesiaca, cenu za služby v sume 14 % z dotácie určil svedok, s predsedom
predstavenstva žalobcu A. E. sa nestretol a uviedol tiež, že spoločnosť K plus spol. s r.o. ani D. E.
poradenskú činnosť nevykonávali (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100205196/2021 zo dňa 05.

februára 2021).
- Svedok A. D. E., člen dozornej rady žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 19. februára 2021
uviedol, že sa zúčastňoval koordinačných porád organizovaných A. D. z dodávateľskej spoločnosti,
ktorých úlohou bolo získať fondy na výstavbu podniku pre žalobcu, písomné poverenie na účasť
na koordinačných poradách nemal, bolo to na základe ústnej dohody s A. D., k obchodným aktivitám

ani k majetkovej štruktúre žalobcu sa vyjadriť nevedel, svedok bol zodpovedný za technické záležitosti.
Dodávateľskú spoločnosť pozná len prostredníctvom pána D., ktorý sa mu však nepreukázal žiadnym
písomným splnomocnením, so spoločnosťou K plus spol. s r.o. ani D. E. sa nestretol (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100287789/2021 zo dňa 19. februára 2021).
- Svedok A. H. D., splnomocnený zástupca žalobcu (na základe plnomocenstva zo dňa 30. mája

2018) na ústnom pojednávaní dňa 19. februára 2021 uviedol, že s A. D., zástupcom dodávateľskej
spoločnosti sa zoznámil niekedy v roku 2018, po vyhlásení vhodnej výzvy sa dohodli na spolupráci,
keďže žalobca nemal žiadne skúsenosti s projektami, A. D. na pravidelných stretnutiach dával konkrétne
zadania a odovzdával vypracované žiadosti, ktoré A. D., A. E. a A. B. rozposielali na jednotlivé
orgány štátnej správy, všetku agendu následne zhromažďoval zástupca dodávateľskej spoločnosti

A. D., ktorý v závere podal rozsiahle dielo na PPA, ktoré bolo následne schválené. Výška odmeny
pre dodávateľskú spoločnosť vo výške 14% bola dohodnutá po odobrení predsedom predstavenstva
žalobcu A. E., ktorý je zároveň akcionárom žalobcu. Svedok so žalobcom spolupracoval na základe
dlhodobej spolupráce s A. E.. Svedok ďalej uviedol, že nežiadal od A. D. poverenie na zastupovanie
dodávateľskej spoločnosti, pretože mal na dodávateľskú spoločnosť dobrú referenciu, s konateľom

dodávateľskej spoločnosti C. E., spoločnosťou K plus spol. s r.o. ani D. E. sa nikdy nestretol (Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100287740/2021 zo dňa 19. februára 2021).
- Svedok A. B. B., splnomocnený zástupca žalobcu (na základe plnomocenstva zo dňa 19. novembra
2019) na ústnom pojednávaní dňa 26. februára 2021 uviedol, že poskytuje ekonomické poradenstvo
pre žalobcu na základe dlhoročného kamarátstva s A. E., nemá žiadnu zmluvu ani nepoberá žiadnu

finančnú odmenu. Spolupráca medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou vznikla na základe
zmluvy o poradenskej činnosti smerujúcej k príprave dokumentácie na podanie žiadosti o nenávratný
finančný príspevok, za žalobcu jednali A. E. a A. D., za dodávateľskú spoločnosť jednal A. D., svedok
osobne prítomný nebol, vedel to z ich vyjadrení. Svedok ďalej uviedol, že vedel o splnomocnení A.
D. na konanie za žalobcu ohľadom prípravy projektu z PPA a plnomocenstvo aj videl, avšak počas

daňovejkontrolytútoinformáciuneuviedol,pretožemutoprišlosamozrejmé.Skonateľomdodávateľskej
spoločnosti sa nestretol, jednal s A. D., jeho splnomocnenie nežiadal, stačila mu predložená vizitka
a dlhoročná referencia. Spoločnosti QUATRO Vinica, s.r.o. a K plus spol. s r.o. počas daňovej kontroly
nespomínal, lebo o nich nevedel a A. D. a A. E. nespomínal preto, že to nepovažoval za podstatné.
Svedok sa zúčastňoval koordinačných porád, ktoré riadil A. D., ktoré sa konali na rôznych miestach.

Odmenu za služby dohadoval A. D. za žalobcu a A. D. za dodávateľskú spoločnosť, dohodnutá bola
vo výške 14% z hodnoty nenávratného finančného príspevku (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100344776/2021 zo dňa 26. februára 2021).
- Svedok A. F. E., predseda predstavenstva žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 17. marca 2021
uviedol, že je 100% akcionárom žalobcu, ktorý v auguste 2019 vykonával poradenskú činnosť v oblasti

poisťovníctva a vzťahu k štátnym organizáciám pre subjekty podnikajúce v agrosektore. Žalovaný mal
uzavretú zmluvu o spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou týkajúcu sa riešenia žiadosti o nenávratný
finančný príspevok a prípravu dokladov na jej podanie. Svedok ako predseda predstavenstva podpisoval
všetky doklady súvisiace s obchodnou spoluprácou žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou, podaniana štátne orgány a orgány samosprávy, ako aj projekty súvisiace s výberovými konaniami. Žalobca mal
v preverovanom zdaňovacom období splnomocneného zástupcu A. D., ktorý vykonával všetky úkony
spojené s riešením žiadosti o nenávratný finančný príspevok. A. D. bol výlučným zástupcom žalobcu

v súvislosti s obchodnou spoluprácou s dodávateľskou spoločnosťou a za dodávateľskú spoločnosť
konal A. D.. Objednávku služieb od A. D. preto pravdepodobne preberal A. D., splnomocnenie udelené
mu dodávateľskou spoločnosťou však svedok nevidel, ani mu nebolo predložené. Svedok sa nestretol
s C. E., D. E., ani A. D., o spoločnosti QUATRO Vinica, s.r.o. sa dozvedel až po prevzatí zápisníc
z daňového úradu. Odmenu za poradenské služby dohadoval A. D., bola dohodnutá vo výške 14 %

z projektu, s A. D. sa pravidelne stretával, pričom tento ho oboznamoval so všetkými skutočnosťami
a predkladal mu na podpis všetky doklady vyžadujúce si podpis štatutára. Na otázku správcu dane,
čo bolo zahrnuté v sume odmeny pre dodávateľskú spoločnosť svedok uviedol, že presný rozsah
povedať nevie, išlo o prípravu projektu. Ku koordinačným poradám uviedol, že sa na nich zúčastňoval
A. D., tieto sa konali v Banskej Bystrici a vo Zvolene, ich hlavným predmetom bolo rozdeľovanie úloh
aovýsledkuhovždyinformovalA.D..Svedoknazáveruviedol,žežalobcovinebolposkytnutýschválený

príspevok z PPA z dôvodu medializovaných káuz (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100445440/2021
zo dňa 17. marca 2021).
- Z vyšetrovacieho spisu vedeného NAKA pod ČVS: PPZ-349/NKA-BA3/2019 okrem iného vyplynulo,
že zmluvy medzi dodávateľskou spoločnosťou a žalobcom mali slúžiť na legalizovanie finančných
prostriedkov získaných z trestnej činnosti.

7. Správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami vyrubovacieho konania na ústnom pojednávaní dňa
09. apríla 2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100556297/2021 zo dňa 09. apríla 2021), k čomu
žalobca podal vyjadrenie dňa 16. apríla 2021.

8. Daňové orgány vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatovali, že dôvodom
neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane je, že poradenské služby v súvislosti s projektom
žalobcu neposkytla dodávateľská spoločnosť tak, ako bolo uvedené na faktúre, pričom svoje závery
odôvodnili nasledovne:
- Podľa vyjadrenia konateľa dodávateľskej spoločnosti dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych

zamestnancov, poradenské služby mal zabezpečovať bezplatne D. E. zo spoločnosti K plus spol. s r.o.
- Dodávateľská spoločnosť je nekontaktná a má len virtuálne sídlo.
- Podľa vyjadrenia žalobcu a svedkov dodanie služieb zabezpečoval A. D. zo spoločnosti QUATRO
Vinica, s.r.o.
- Nebol preukázaný žiaden vzťah A. D. k dodávateľskej spoločnosti v preverovanom zdaňovacom

období, nakoľko A. D. nepredložil žiadne plnomocenstvo a jeho existenciu (vedomosť o ňom)
nepotvrdil ani žiaden zo svedkov, predložená Mandátna zmluva neobsahovala podpisy a z faktúr
vystavovaných spoločnosťou QUATRO Vinica, s.r.o. na dodávateľskú spoločnosť za poskytnutie
administratívno - distribučných služieb nebolo možné zistiť, či išlo o služby, ktoré mali byť poskytnuté
žalobcovi.

- Závery správcu dane o tom, že zdaniteľný obchod nebol reálne uskutočnený tak, ako bol deklarovaný,
podporujú tiež zistenia z policajného vyšetrovacieho spisu vedeného NAKA pod ČVS: PPZ-349/NKA-
BA3/2019, z ktorého vyplýva, že zmluvy medzi dodávateľskou spoločnosťou a žalobcom mali slúžiť len
na zakrytie pôvodu získaných finančných prostriedkov korupčným konaním.
- Daňové orgány samotné podklady pre prípravu projektu k získaniu nenávratného finančného príspevku

nespochybnili.

II.
Konanie pred správnym súdom

9.Žalobcapodalprotinapadnutémurozhodnutiužalovanéhosprávnužalobupodľa§177 anasl.zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) dňa 18. októbra
2021, doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd toho
istého dňa a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Žalobca v prvom rade namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď správca dane závery
z daňovej kontroly založil primárne na tvrdeniach D. E. a C. E. – konateľa dodávateľskej spoločnosti,
výsluch ktorého sa uskutočnil bez prítomnosti žalobcu. Postup správcu dane však nebol v súlade s § 46ods. 5 daňového poriadku, preto žalobca vzniesol svoje námietky a návrhy na doplnenie dokazovania
až vo vyjadrení k Protokolu. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly správca
dane následne spochybnil závery vyplývajúce z dôkazov vykonaných na návrh žalobcu vo vyrubovacom

konaní (predovšetkým výpovede A. D.).

11. Žalobca v ďalšom namietal, že závery správcu dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a
rozporoval ich správnosť, najmä keď správca dane konštatoval nelogický, nereálny a neštandardný
postup pri vystavovaní faktúr spoločnosťou QUATRO Vinica, s.r.o. pre dodávateľskú spoločnosť, pričom

žalobca postup popísaný A. D. považuje za normálny. Žalobca tiež namietal závery správcu dane,
v zmysle ktorých vychádzajúc z Preberacieho protokolu zo dňa 02. novembra 2018 a podpisov na ňom
uvedených správca dane konštatoval pochybnosti o priebehu zdaniteľného plnenia, nakoľko skutočnosti
vyplývajúce z tohto preberacieho protokolu boli v rozpore so svedeckými výpoveďami, keď jednotliví
svedkovia A. E. a A. D. vo svojich výpovediach uviedli, že sa nikdy nestretli. Ani skutočnosť, že A. D.
nikomužiadneplnomocenstvonepredložil,nebolapodľanázoružalobcuspôsobilápreukázaťdôvodnosť

pochybností o jeho oprávnení konať za dodávateľskú spoločnosť.

12. Žalobca ďalej poukázal na to, že A. D. jasne popísal priebeh a podrobnosti zdaniteľného plnenia,
pričom správcovi dane predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak správca dane obsah
týchto dôkazov vôbec nespomína, čo vyvoláva pochybnosti o ich vykonaní. Závery správcu dane

neodôvodňuje ani skutočnosť uvádzaná žalovaným, že predseda predstavenstva žalobcu nepovažoval
za potrebné stretnúť sa s dodávateľom, resp. osobou konajúcou za dodávateľa a spoľahol sa len
na splnomocneného zástupcu A. D.. Žalobca tiež poukázal na to, že A. D. predložil vizitku, ktorá je
súčasťou administratívneho spisu a aj z referencií, ktoré mal žalobca jednoznačne vyplývalo oprávnenie
A. D. konať za dodávateľskú spoločnosť. Pochybnosti týkajúce sa vzťahu medzi spoločnosťou QUATRO

Vinica, s.r.o. a dodávateľskou spoločnosťou pritom vyplývajú jedine z výpovede C. E..

13.Ďalšienámietkyžalobcuspočívalivnesprávnomhodnotenízápisovzostretnutí,výpovedísvedkovA.
D., A. D., A. B., A. E. a skutočností vyplývajúcich z trestného konania a nevykonaní dôkazu - porovnania
obsahu žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ktorú žalobca predložil vo vzťahu k PPA s obsahom

dokladov dodaných žalobcovi dodávateľskou spoločnosťou a doplnenia dokazovania o administratívny
spis z daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti za iné zdaňovacie obdobie.

14. Podľa názoru žalobcu boli tiež porušené jeho procesné práva nasledovným spôsobom:
- Daňové orgány neprihliadali na všetky skutočnosti zistené pri daňovej kontrole a nevysporiadali sa

so skutočnosťami svedčiacimi v prospech žalobcu.
- Bolo porušené právo žalobcu vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam vyplývajúce z § 45 ods. 1 písm. f)
daňového poriadku.
- Správca dane porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 46 ods. 5 daňového poriadku, pričom zistenia
správcu dane vyplynuli už zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č.100382036/2020 zo dňa 07. februára

2020 s konateľom dodávateľskej spoločnosti avšak k oboznámeniu žalobcu s týmito pochybnosťami
došlo až dňa 25. augusta 2020, pričom pokiaľ by správca dane včas informoval žalobcu o svojich
zisteniach, mal by žalobca dostatočný priestor navrhnúť dôkazy ešte počas daňovej kontroly.
- Rozhodnutie správcu dane nebolo vydané v prekluzívnej lehote vyplývajúcej z § 68 ods. 3 daňového
poriadku v spojení s rozhodnutím žalovaného o predĺžení lehoty pre ukončenie vyrubovacieho konania

o 3 mesiace.
- Žalobca bol neprípustne zaťažený dôkazným bremenom a to aj vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim
sa tretích subjektov.

15. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27. januára 2022, v ktorom uviedol, že pokiaľ sa
žalobca nestotožňuje s postupom a závermi správcu dane a žalovaného, to ešte neznamená, že závery
o nepreukázaní práva na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľskej spoločnosti boli nesprávne
a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalobca tvrdil a predloženými dôkazmi preukazoval,

že služby mu dodala dodávateľská spoločnosť, za ktorú všetko zabezpečoval A. D., avšak uvedené
tvrdenia neboli preukázané. Rovnako nebolo preukázané, že služby si dodávateľská spoločnosť
obstarala od spoločnosti QUATRO Vinica, s.r.o. V ďalšom poukázal na skutkové okolnosti totožné
so skutočnosťami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcousa porušenia § 46 ods. 5 daňového poriadku žalovaný zotrval na svojom stanovisku uvedenom
v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že žalobca bol o pochybnostiach správcu dane oboznámený
ešte počas daňovej kontroly a to na ústnom pojednávaní dňa 25. augusta 2020, následne správca

dane vyhotovil o daňovej kontrole protokol, ktorého súčasťou bola výzva žalobcovi na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole a predloženie ďalších dôkazov, teda žalobca bol opätovne
oboznámený so zisteniami správcu dane a mal možnosť sa k nim na základe výzvy vyjadriť, pričom toto
právo aj využil. Právo žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a doplnenie dokazovania
mu preto uprené nebolo.

17. V ďalšom žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka
5Sžf/97/2009, sp. zn. 1Sžfk/43/2019 a sp. zn. 4Sžf/1/2016 vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového
subjektu.

18. Žalovaný ďalej zopakoval, že vyjadrenia svedkov, ako aj zápisy z porád predložené žalobcom

vnadväznostinaďalšieskutočnostizistenésprávcomdaneniesúdostatočnýmidôkazminapreukázanie
dodania služieb od dodávateľskej spoločnosti tak, ako bolo uvedené na faktúre. K námietke žalobcu
týkajúcej sa návrhu na vykonanie dôkazu - porovnanie dokladov predložených PPA a dokladov
uvedených v preberacom protokole od dodávateľskej spoločnosti žalovaný zotrval na svojom stanovisku
a vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že správca dane má povinnosť vykonať všetky navrhované

dôkazy, resp. viesť dokazovanie dovtedy, kým sa tvrdenia daňového subjektu uvádzané v daňovom
priznaní nepotvrdia. Ak žalobca nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním
tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom
opaku, t. j., že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane.
K otázke ústneho splnomocnenia žalovaný uviedol, že takúto formu možno akceptovať len výnimočne,

pretože pri ústnom splnomocnení je ťažké preukazovať, či splnomocnenie existuje alebo nie a v akom
rozsahu, avšak žalovaný nekonštatoval, že zákon ústne udelené splnomocnenie vylučuje.

19. Pokiaľ žalobca v súvislosti s námietkou nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 24/2010 žalovaný uviedol,

že tento sa týka dodržiavania lehôt na výkon daňovej kontroly a vyplynulo z neho, že v prípade,
ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, daňová kontrola nebola
vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Vo veci žalobcu však lehota na vykonanie daňovej
kontroly podľa ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná a právo správcu dane vyrubiť

daň nevydaním rozhodnutia o určení rozdielu dane v lehote ustanovenej v paragrafe 68 ods. 3 daňového
poriadku správcovi dane nezaniklo.

20. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania vo veci.

21. V replike zo dňa 29. apríla 2022 žalobca uviedol, že žalovaný v podstate nič nové neuviedol. Žalobca
tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/15/2015 zo dňa 27.
februára 2017 a sp. zn. 4Sžfk/60/2018 v súvislosti s nezákonnosťou dôkazu - svedeckej výpovede
získanej v neprítomnosti daňového subjektu, pričom napriek neprítomnosti žalobcu na výsluchu svedka
C. E., konateľa dodávateľskej spoločnosti tomuto výsluchu bolo dané kľúčové postavenie v rámci

odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov. Žalobca tiež vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného
v súvislosti so zachovaním lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a aj v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/60/2018.

22. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25. septembra 2025. Právny zástupca žalobcu

na pojednávaní uviedol, že podstata celého sporu je založená na vyhodnotení jedného dôkazu a to
zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100382036/2020 zo dňa 07. februára 2020, pričom poukázal na jeho
nezákonnosť, nakoľko daňový subjekt má právo byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky.
V tejto súvislosti citoval závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Sžfk/60/2018 a sp. zn. 5Sžfk/15/2015. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že uvedené bolo predmetom

odvolania aj správnej žaloby, pričom žalovaný sa s nimi riadne vysporiadal a žalobu považuje za
nedôvodnú. Právny zástupca žalobcu doplnil, že v daňovom konaní v tu súdenej veci neboli splnené
podmienky pre výsluch svedkov, nedošlo k správnej aplikácii § 46 ods. 5 daňového poriadku a nebola
dodržaná prekluzívna lehota.III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.34. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

35. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

36. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená

na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 7S/74/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-7S/74/2021.

37. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§
134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.

38. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101493413/2021
zo dňa 13. augusta 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava č.

100666528/2021 zo dňa 21. apríla 2021. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019
vo výške 58 327,40 eur, konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným
predpokladomúspechuvkonaníprednímjepodanienáležiteodôvodnenejsprávnejžaloby.Vymedzenie

žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich
zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento
uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava
rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v

medziachžaloby).Rozsahomtvrdeníuvedenýchvžalobejesprávnysúdviazanýanemôžehoprekročiť.
Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no
rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v
priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v
replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným

po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení
svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak
napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu
žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom.

39. Úvodom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica
2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky,
aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za

tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),

c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

40. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna
právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH).

41. Z rozhodnutí daňových orgánov v tu súdenej veci vyplynulo, že nie je sporná materiálna existencia
plnenia, tieto boli založené na totožnom závere, že služby neboli žalobcovi dodané deklarovaným
dodávateľom uvedeným na faktúre. V ďalšom sa preto správny súd zaoberal posúdením žalobných

námietok žalobcu vo vzťahu k záverom daňových orgánov o nepriznaní práva na odpočet dane
a to najmä v súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu, námietkou rozporu
skutkového stavu alebo absencie jeho opory v administratívnom spise a námietkou podstatného
porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

42. Je možné konštatovať, že závery správcu dane vychádzali z dvoch okruhov dôkazov. V prvom
prípade to boli dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly, ktoré spočívali v podkladoch predložených
žalobcom pre účely daňovej kontroly (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102714056/2019 zo dňa
25. novembra 2019), v podkladoch predložených žalobcom na základe výzvy správcu dane na

predloženie dokladov zo dňa 07. júla 2020, ako aj vo výsledkoch šetrenia vykonaného správcom dane
(miestne zisťovanie, dožiadania, nahliadnutie do spisu správcu dane z daňovej kontroly iného daňového
subjektu), na základe ktorých správca dane ustálil, že nebolo preukázané, že fakturované služby
dodal deklarovaný dodávateľ, nakoľko nebolo preukázané, kto, resp. aké osoby reálne služby v mene
dodávateľskej spoločnosti dodali. Uvedený záver správca dane konštatoval na základe nasledovných

zistení vyvolávajúcich pochybnosti:
- sídlo dodávateľskej spoločnosti je len virtuálne,
- dodávateľská spoločnosť nemala zamestnancov,
- osoba, ktorú označil konateľ dodávateľskej spoločnosti ako skutočného vykonávateľa služieb (D.
E.) poprela poskytnutie služieb žalobcovi a udelenie plnomocenstva na konanie za dodávateľskú

spoločnosť, nepreukázalo sa ani dodanie služieb prostredníctvom spoločnosti K plus spol. s r.o.,
- dodávateľská spoločnosť je nekontaktná, nevykazuje ekonomickú činnosť, prestala podávať daňové
priznania na dani z pridanej hodnoty od zdaňovacieho obdobia január 2020.

43. Následne na základe návrhov na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré žalobca uviedol vo Vyjadrení

k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 21. októbra 2020 žalovaný vykonal ďalšie dokazovanie
vo vyrubovacom konaní spočívajúce najmä vo výsluchu svedkov A. D., A. D., A. E., A. B., A. E.,
v oboznámení sa s listinnými dôkazmi (zápisy z koordinačných porád, faktúry vystavené spoločnosťou
QUATRO Vinica, s.r.o., bankové výpisy spoločnosti QUATRO Vinica, s.r.o., Mandátna zmluva medzi
dodávateľskou spoločnosťou ako mandantom a spoločnosťou QUATRO Vinica, s.r.o. ako mandatárom,

e-mailová komunikácia A. D. s konateľom dodávateľskej spoločnosti, vizitka A. D. za dodávateľskú
spoločnosť), a podkladmi z vyšetrovacieho spisu vedeného NAKA pod ČVS: PPZ-349/NKA-BA3/2019
resp. ČVS: PPZ-118/NKA-BA3/2020. Z vykonania vyššie uvedených dôkazov správcovi dane vyplynuli
nasledovné skutočnosti:
- v rámci daňovej kontroly nebola spomenutá spolupráca so spoločnosťou QUATRO Vinica, s.r.o., ani s

A. D.,
- spoločnosť QUATRO Vinica, s.r.o. vystavovala na dodávateľskú spoločnosť paušálne faktúry, ktorých
predmetom boli administratívno - distribučné služby, z ktorých nie je jednoznačne zrejmé, že ideo poradenské služby pri príprave projektu pre žalobcu, navyše sám svedok A. D. uviedol, že v danom
období robil projekty a poradenské služby aj pre iné spoločnosti,
- Mandátna zmluva predložená A. D. nebola podpísaná,

- činnosť vykonanú výlučne A. D., spočívajúcu v príprave projektu a poskytovaní poradenských
služieb pre inú spoločnosť (žalobcu), A. D. fakturoval dodávateľskej spoločnosti, ktorá ju následne
prefakturovala žalobcovi, čo správca dane vyhodnotil ako nelogické, nereálne a neštandardné,
- rozpor medzi skutočnosťami vyplývajúcimi z preberacieho protokolu (podpisy konajúcich osôb za
žalobcu – A. E. a za dodávateľskú spoločnosť – A. D.) a svedeckými výpoveďami, keď svedkovia A. E.

a A. D. vo svojich výpovediach uviedli, že sa nikdy nestretli,
- rozpor v tvrdení A. D. aj A. E., že A. D. preberal projektovú dokumentáciu s prílohami s obsahom
preberacieho protokolu (podpisy konajúcich osôb za žalobcu – A. E. a za dodávateľskú spoločnosť –
A. D.),
- A. D. nepredložil žiadne plnomocenstvo preukazujúce jeho oprávnenie konať v mene dodávateľskej
spoločnosti, ani nepreukázal iný vzťah k dodávateľskej spoločnosti (dňa 15. decembra 2015 zanikla A.

D. funkcia konateľa dodávateľskej spoločnosti),
- žiaden zo svedkov - osôb oprávnených konať v mene žalobcu sa nestretol s konateľom dodávateľskej
spoločnosti C. E.,
- rozpory vo výpovediach svedkov ohľadom osôb konajúcich v mene žalobcu a dodávateľskej
spoločnosti, keď A. D. a A. B. tvrdili, že za žalobcu jednal A. E. a A. D. a za dodávateľskú spoločnosť

A. D., pričom z výpovedí A. E. a A. D. vyplýva, že sa spolu nikdy nestretli,
- A. E. vypovedal, že o spoločnosti QUATRO Vinica, s.r.o. sa dozvedel až po prevzatí zápisníc
z daňového úradu,
- rozpory vo výpovediach svedkov s obsahom zápisov z koordinačných porád a priebehom porád,
- napriek výzve na predloženie dôkazov zo dňa 07. júla 2020 a výzve na vyjadrenie sa k zisteniam

z daňovej kontroly viaceré dôkazy a skutočnosti boli žalobcom predložené a označené až vo Vyjadrení
k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 21. októbra 2020, napríklad spolupráca s A. D. resp.
spoločnosťou QUATRO Vinica, s.r.o., plnomocenstvo udelené A. D. na konanie za žalobcu a zápisy
z koordinačných porád,
- z vyšetrovacieho spisu okrem iného vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť reálne služby nedodala,

a vystavená faktúra slúžila len na zakrytie pôvodu finančných prostriedkov získaných korupčným
konaním.

44. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v rámci daňovej kontroly správca dane na
základe vykonaného dokazovania dospel k pochybnostiam, ktoré žalobcovi oznámil postupom podľa

§ 46 ods. 5 daňového poriadku (k uvedenému bližšie v bode 49 odôvodnenia tohto rozsudku), na
čo žalobca reagoval (až) vo Vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 21. októbra 2020
a navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Správca dane na základe doplneného dokazovania dospel
k ďalším pochybnostiam tak, ako sú uvedené vyššie, na základe ktorých ustálil, že služby neboli dodané
deklarovaným dodávateľom tak, ako bolo uvedené na faktúre. Je pravdou, že správca dane závery

získané z dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní dával do porovnania so závermi vyplývajúcimi
z dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly (predovšetkým zo žalobcom namietaného výsluchu C.
E.), avšak pochybnosti, na ktorých uzavrel nepriznanie práva na odpočívanie dane nevyplývali výlučne
z týchto nezrovnalostí, ale sú podporené celým radom ďalších skutočností ako je uvedené vyššie
(ako vzájomné rozpory v tvrdeniach svedkov, rozpory medzi tvrdeniami svedkov a listinnými dôkazmi,

dôkazná núdza žalobcu - nepreukázanie vzťahu A. D. resp. QUATRO Vinica, s.r.o. a dodávateľskej
spoločnosti, nekontaktnosť dodávateľskej spoločnosti a absencia personálnych kapacít), ktoré vo
svojom súhrne viedli správcu dane (a následne aj žalovaného) k logickým a obhájiteľným záverom.
Správny súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že daňové orgány svoje závery založili výhradne
na tvrdeniach C. E..

45. Správny súd zároveň dopĺňa, že námietku nezákonnosti výsluchu C. E. výslovne vo vzťahu
k spôsobu jej vykonania (nie len s poukazom na závery z nej vyplývajúce) žalobca vzniesol až v replike
zo dňa 29. apríla 2022, preto sa ňou správny súd aplikujúc koncentračnú zásadu správneho súdneho
konania nezaoberal, uvedené však aj tak nemá vplyv na záver vyslovený vyššie, že závery daňových

orgánov neboli založené výhradne na tomto dôkaze.

46. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie porovnania dokladov predložených k žiadosti o PPA
a odovzdaných podľa preberacieho protokolu, správny súd zhodne so žalovaným v napadnutomrozhodnutí poukazuje na to, že v danej veci nebola spornou samotná existencia plnenia, čím
nevykonanie tohto dôkazu nemohlo byť na ujmu práv žalobcu a nebolo spôsobilé akýmkoľvek spôsobom
preukázať, že projekt bol dodaný práve deklarovaným dodávateľom. Správny súd tiež nevzhliadol

ako dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania listinných dôkazov predložených A. D.,
nakoľko ďalšími skutočnosťami, ktoré mali viesť daňové orgány k vzneseným pochybnostiam vo vzťahu
k priebehu zdaniteľného plnenia bolo, že Mandátna zmluva predložená A. D. nebola podpísaná,
resp. faktúry vystavené spoločnosťou QUATRO Vinica, s.r.o. na dodávateľskú spoločnosť jednoznačne
nepreukazovali obsah poskytovaných služieb a zároveň daňové orgány takýto postup fakturácie služieb

poskytovaných žalobcovi A. D. resp. spoločnosťou QUATRO Vinica, s.r.o. posúdili ako neštandardný,
teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dôkazy predložené A. D. vykonané boli. Nedôvodnou je
tiež námietka žalobcu o nevykonaní dôkazu nahliadnutia do daňového spisu dodávateľskej spoločnosti
z iného zdaňovacieho obdobia. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd posúdil vykonaný
rozsah dokazovania za dostatočný na riadne posúdenie veci a námietku žalobcu vzhliadol ako
nedôvodnú.

47. Správny súd posúdil ako nedôvodnú tiež námietku, že závery daňových orgánov (resp. skutkové
okolnosti) sú v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemajú oporu, prípadne, že
daňové orgány neprihliadali na všetky skutočnosti zistené pri daňovej kontrole, nevysporiadali sa
so skutočnosťami svedčiacimi v prospech žalobcu a žalobcu neprimerane zaťažili dôkazným bremenom

vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa tretích osôb. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada objektívnej
pravdy, ktorej podstata spočíva v tom, že správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej preubliky sp. zn. 2Sžfk/64/2017 zo dňa 28. mája 2020). Len subjektívny nesúhlas žalobcu so
závermi správcu dane nie je preto spôsobilý spochybniť zákonnosť vykonaného dokazovania a záverov

z neho vyvodených.

48. K záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok zo strany žalobcu na priznanie práva na odpočet
dane správny súd považuje za potrebné poukázať na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/50/2016 zo dňa 11. júla 2018, v zmysle ktorého: „Najvyšší súd

SR už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na
odpočet. Ich nesplnenie nemožno odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (z dôvodu
rizika ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,

preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“

49. V ďalšom správny súd posúdil procesný postup správcu dane v intenciách žalobcom namietaného

nedodržania postupu vyplývajúceho z § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a § 46 ods. 5
daňového poriadku. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobca
bol dňa 7. júla 2020 vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich zdaniteľné plnenie prijaté od
dodávateľskej spoločnosti na základe faktúry K20190038, na základe čoho žalobca predložil správcovi
dane ďalšie dôkazy. Následne sa dňa 25. augusta 2020 konalo ústne pojednávanie za účelom

„oboznámenia daňového subjektu s nedostatkami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august
2019 a vyjadrenia sa daňového subjektu k zisteným nedostatkom“ (jasne vymedzený účel ústneho
pojednávaniavyplývajúcizÚradnéhozáznamuč.101311461/2020zodňa13.augusta2020),ktoréhosa
zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu A. B.. Správca dane na tomto ústnom pojednávaní oboznámil

splnomocneného zástupcu žalobcu s kontrolnými zisteniami týkajúcimi sa zdaňovacieho obdobia august
2019 vrátane svojich pochybností, k čomu sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril tak, že uvedené
zistenia žalobca berie na vedomie, nesúhlasí s nimi a vyjadrí sa písomne v rámci písomného vyjadrenia
k Protokolu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101352099/2020 zo dňa 25. augusta 2020). Preúčely naplnenia postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť výzva daňovému subjektu
„alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené
i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho

priebehu a obsahu spíše zápisnicu.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1/Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022, uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky č. 2/2022 pod č. 18/2022 ZNSS). Vzhľadom na uvedené správny
súd dospel k záveru, že správca dane vyššie uvedeným postupom riadne procesne splnil povinnosť
vyplývajúcu mu § 46 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane síce vydal Protokol už dňa 04. septembra

2020, avšak správny súd nevzhliadol v takomto postupe správcu dane nedostatočný časový priestor na
vznesenie pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pretože v tejto súvislosti vzal na
zreteľ vyššie uvedené vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu vyslovené na ústnom pojednávaní,
že k zisteniam sa žalobca vyjadrí až v rámci vyjadrenia k Protokolu. Správny súd na základe vyššie
uvedenéhodospelkzáveru,žezásadaúzkejsúčinnosti(§3ods.2daňovéhoporiadku)asňousúvisiace
povinnosti upravené v § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a 46 ods. 5 daňového poriadku správcom

dane splnené v tu súdenej veci boli. Správny súd však tiež uvádza, že práve zásada úzkej súčinnosti
vyjadrená v § 3 ods. 2 daňového poriadku, ako aj právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam podľa
§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, nezávisle od významu a dôsledkov splnenia povinnosti správcu
dane oznámiť svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu (§46 ods. 5 daňového poriadku),
umožňujú aj daňovému subjektu počas daňovej kontroly sa aktívne zaujímať o jej priebeh a reagovať

na obsah vykonaných dôkazov. V okolnostiach tu súdenej veci však takáto aktivita zo strany žalobcu,
resp. jeho zástupcu v daňovom konaní z administratívneho spisu nevyplynula.

50. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní, ak
lehota na ukončenie vyrubovacieho konania a teda aj na vydanie rozhodnutia uplynula dňa 23. apríla

2021 a rozhodnutie správcu dane bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 27. apríla 2021, správny súd
zhodne so žalovaným (ako aj ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr.rozsudoksp.zn.3Sžf/5/2016,sp.zn.3Sžf/10/2016,sp.zn.3Sžf/32/2016aNajvyššiehosprávneho
súdu Slovenskej republiky, rozsudok sp. zn. 5Sžfk/70/2020) uvádza, že daňový poriadok s nedodržaním
lehoty na vydanie rozhodnutia nespája žiadne právne následky z hľadiska zákonnosti. Uvedené sa síce

považuje za nežiadúci jav s ohľadom na požiadavku plynulosti, hospodárnosti a rýchlosti daňového
konania,avšakideovadu,ktorásamaosebenedosahujetakúintenzitu,ktorábyzakladalanezákonnosť
rozhodnutia. Na odstránenie pochybenia správcu dane takejto povahy napokon (po splnení podmienky
vyčerpania jednotlivých právnych prostriedkov nápravy nečinnosti) právna úprava - Správny súdny
poriadok zakotvuje inštitút žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 242 a nasl. SSP). V rámci

súdneho prieskumu už vydaného meritórneho rozhodnutia správcu dane, resp. žalovaného by preto túto
vadu bolo možné posudzovať len vo vzťahu k lehotám majúcim vplyv na samotnú daňovú povinnosť -
zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 daňového poriadku. Uvedenú námietku preto správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná a preto ju konajúc podľa § 190 SSP zamietol.

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti

a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

53. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).