Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100371.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: C. Š., narodený XX. G. XXXX, bytom U. M.
XXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpeného: AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: obec Horné Hámre, so sídlom Horné Hámre 45, 966 71
Horné Hámre, IČO: 00 320 641, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sa/1/2024-195 zo dňa 20.

mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 20. mája 2025, č. k.
29Sa/1/2024-195 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) (i) postupom podľa § 99 písm. h) v spojení s
§ 248 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„zákon č. 162/2015 Z.z.“ alebo „SSP“) konanie o žalobe proti nečinnosti žalovaného v časti návrhu na

odstránenie nečinnosti zastavil, (ii) žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,-
EUR, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého
uznesenia a (iii) s odkazom na § 171 ods. 1 SSP žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100%.

2. Z obsahu napadnutého uznesenia správneho súdu vyplýva, že 30. mája 2024 bola správnemu

súdu doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného orgánu
verejnej správy (ďalej len „správna žaloba“). Žalobca poukázal na to, že je účastníkom konania o
vydanie dodatočného stavebného povolenia „Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. Partizánskej
v meste Žarnovica“ (ďalej len „stavba“), ktoré je vedené u žalovaného ako stavebného úradu pod sp. zn.
137/2023. Rozhodnutím č. 137/2023 zo dňa 14. augusta 2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“
alebo„rozhodnutieododatočnompovolenístavby“)žalovanýdodatočnepovolilužvykonanéaukončené

stavebné práce na stavbe, povolil užívanie stavby a určil pre užívanie stavby podmienky podľa zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 50/1976Zb.“ alebo „stavebný zákon“). Žalobca využil podanie
opravného prostriedku proti predmetnému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby, pričom odvolací
orgán - Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Rozhodnutím
č. OU-ZH-OCDPK-2023/016001 - 002 zo dňa 14. decembra 2023 rozhodnutie o dodatočnom povolení

stavby zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie
odvolacieho orgánu“).3. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“), upravujúce lehoty

prerozhodnutievsprávnomkonaní,namietal,žežalovanýdoposiaľvovecinerozhodol.Dôvodprieťahov
nieježalobcoviznámy.Žalobcovinebolozaslanéoznámeniepodľa§49ods.2,poslednávetasprávneho
poriadku. Žalobca ďalej citoval § 49 Správneho poriadku, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Svoju
aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy odôvodňoval i

tým, že neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 9/2010 Z.z.“ alebo „zákon o sťažnostiach“). Žalobca poukázal na to, že
dňa 19. januára 2024 podal proti nečinnosti žalovaného sťažnosť v zmysle citovaného zákona, nakoľko
žalovaný po vrátení veci odvolacím orgánom nerozhodol v zákonných lehotách. Právnemu zástupcovi
žalobcu bola doručená listina označená ako „Sťažnosť proti nečinnosti správneho orgánu - odpoveď“
č. sť. 2024/01 zo dňa 31. januára 2024, v ktorej žalovaný poukázal na to, že vo veci dodatočného

stavebného povolenia koná a postupuje v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu a že dňa 07. februára
2024 vykoná štátny stavebný dohľad, na základe výsledku ktorého bude ďalej postupovať v súlade so
stavebným zákonom. Žalobca poukázal na to, že podal sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti, ktorá bola
postúpená na Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý
sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti odložil, nakoľko podanie žalobcu nemožno posúdiť ako sťažnosť v

zmysle zákona o sťažnostiach. So záverom Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácií sa žalobca nestotožnil.

4. Žalobca si s poukazom na § 242 ods. 1, druhá veta SSP v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR. Predmetný nárok

odôvodňovaldlhodobými,neodôvodnenýmiprieťahmianečinnosťoužalovanéhoakostavebnéhoúradu.
Opodstatnenosť primeraného finančného zadosťučinenia ďalej odôvodňoval i tým, že v konaní o
dodatočnom povolení stavby opakovane poukazoval na to, že v dôsledku jej realizácie v rozpore s
§ 4 ods. 2 a § 6 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o

všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“), dochádza k závažným zásahom do jeho
vlastníckeho práva chráneného Ústavou SR (porušenie čl. 20) a tiež k porušeniu § 123 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalobca nemôže plnohodnotne
užívať svoj pozemok susediaci so stavbou. Na podporu svojich tvrdení odkázal na závery znaleckého

posudku č. 177/2020 zo dňa 08. júla 2020 (ďalej len „znalecký posudok č. 177/2020“). Žalobca napokon
uzavrel, že v dôsledku prieťahov nezavinených žalobcom dochádza k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivýprocesvzmyslečl.6ods.1Dohovoru,kporušeniuprávanaprejednanievecibezzbytočných
prieťahov zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Správnemu

súdu navrhol, aby vydal uznesenie, ktorým žalovaného zaviaže povinnosťou v konaní o dodatočnom
povolení stavby vedenom pod sp. zn. 137/2023 konať a vydať meritórne rozhodnutie, a to do 15 dní od
právoplatnostiuzneseniaazároveň,abysprávnysúdzaviazalžalovanéhopovinnosťouvrovnakejlehote
vydané rozhodnutie správnemu súdu doručiť. Žalobca zároveň navrhol, aby mu bolo voči žalovanému
priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 EUR. Pre prípad úspechu v konaní si

žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. júna 2024 k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy
podrobne informoval o postupe žalovaného v procese dodatočného stavebného povolenia spojeného s
užívaním stavby. Dňa 28. februára 2023 prijal žalovaný žiadosť Mesta Žarnovica o dodatočné stavebné

povolenie dopravnej stavby, spojenej s užívaním stavby. Dňa 14. marca 2023 žalovaný oznámil začatie
konania o dodatočné stavebné povolenie a nariadil prerokovanie žiadosti Mesta Žarnovica na ústnom
pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním na deň 13. apríla 2023. Dňa 31. marca 2023 žalovaný
prijal námietku k začatiu konania od spoločnosti SPP distribúcia, a. s. Dňa 11. apríla 2023 žalovaný
prijal pripomienky k oznámeniu o začatí konania o dodatočnom stavebnom povolení od žalobcu. Dňa

13. apríla 2023 sa konalo ústne pojednávanie, miestna obhliadka a zápis z prerokovania pripomienok
žalobcu a spoločnosti SPP distribúcia, a. s. Dňa 08. mája 2023 žalovaný vyzval Mesto Žarnovica
na doplnenie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie v lehote 90 dní od doručenia výzvy, pričom
Mesto Žarnovica výzvu prevzalo dňa 11. mája 2023. Dňa 20. mája 2023 žalovaný rozhodnutím prerušilkonanie do doby doloženia potrebných dokladov Mestom Žarnovica k žiadosti o dodatočné stavebné
povolenie. Dňa 14. augusta 2023 žalovaný obdržal od Mesta Žarnovica podklady v zmysle výzvy,
a to územnoplánovaciu informáciu k pozemku, na ktorom je zrealizovaná stavba chodníka a tiež

informáciu o využití územia, kde sa nachádza pozemok žalobcu, súhlasné stanovisko spoločnosti
SPP distribúcia, a. s. a znalecký posudok k pozemku vo vlastníctve žalobcu. Dňa 14. augusta 2023
žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie. Dňa 03. októbra 2023 žalovaný prijal odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dňa 16. októbra 2023 žalovaný odoslal účastníkom konania a
dotknutým orgánom upovedomenie o obdržaní odvolania s tým, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Dňa 06.

novembra 2023 žalovaný postúpil odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu na odvolací
orgán. Dňa 10. novembra 2023 žalovaný upovedomil právneho zástupcu žalobcu o postúpení odvolania.
Dňa 15. decembra 2023 žalovaný prijal rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy o zrušení
prvostupňového rozhodnutia s tým, že vec mu bola vrátená na nové prejednanie. Dňa 16. januára 2024
bol žalovanému vrátený spis od odvolacieho orgánu. Dňa 18. januára 2024 bolo žalovanému doručené
právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy. Dňa 25. januára 2024 žalovaný poveril

zamestnancov spoločného stavebného úradu v Žarnovici ako orgánu štátneho stavebného dohľadu
na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Dňa 25. januára 2024 žalovaný prijal oznámenie od
spoločného stavebného úradu o výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 07. februára 2024 s ústnym
pojednávaním a miestnym zisťovaním. Dňa 15. marca 2024 žalovaný prijal Oznámenie o výsledku z
výkonu štátneho stavebného dohľadu. Dňa 19. apríla 2024 žalovaný vyzval Mesto Žarnovica na základe

výsledkov zo štátneho stavebného dohľadu na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie a
dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom Mesto
Žarnovica výzvu prevzalo dňa 19. apríla 2024. Žalovaný uviedol, že vo veci koná v súlade s právnymi
predpismi a v konaní bude pokračovať po doložení dokladov k dodatočnému stavebnému povoleniu tak,
ako bolo uvedené vo výzve.

6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu mu bola uložená
povinnosť dôsledne preskúmať skutkový stav veci a so všetkými dôkazmi oboznámiť účastníkov
konania, a to aj s tými, ktoré zabezpečí žalovaný v priebehu konania. Žalovaný tiež poukázal na to,
že musel predkladať niekoľkokrát administratívny spis a vyjadrenia na prokuratúru a tiež vybavovať

sťažnosti žalobcu, čo je vysoká administratívna a časová záťaž popri bežnej činnosti obce. Žalovaný v
časovej chronológii odkázal na vyžiadanie vyjadrení a písomností od žalovaného zo strany prokuratúry,
taktiež na sprístupňovanie informácií žalovaným a na sťažnosti vo veci konania o dodatočnom
stavebnom povolení. Žalovaný vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu o nemožnosti plnohodnotne
užívať jeho pozemok susediaci so stavbou a vo vzťahu k námietke, že zhotovením stavby dochádza k

znehodnocovaniu jeho pozemku jeho podmáčaním, šírením zápachu a škodcov uviedol, že znalecký
posudok č. 41/2023, vypracovaný B.. G. L. na základe objednávky stavebníka - Mesta Žarnovica,
nepotvrdil, že v danej lokalite sa nachádza nadmerný smrad, podmáčanie pozemku, či nadmerný výskyt
škodcov. Žalovaný tiež poukázal na to, že vykonal vlastné zisťovanie, a to miestnu obhliadku dňa 13.
apríla 2023. Na predmetnom pozemku nebol zaznamenaný smrad, zamokrenie, či výskyt hlodavcov.

Na pozemku sa nachádzajú rozmiestnené rôzne predmety, ktoré sú pozakrývané a tiež voľne položené.
Výskyt škodcov, či zápachu môže vznikať z tohto dôvodu. Miestnym zisťovaním bolo skonštatované,
že stavba nemá negatívny vplyv na užívanie pozemku žalobcu a pozemok žalobcu nie je predmetnou
stavbou znehodnocovaný.

7.Žalobcavreplikekvyjadreniužalovaného,doručenejsprávnemusúdudňa16.augusta2024poukázal
na to, že predmetné stavebné konanie je už 8 mesiacov v štádiu po zrušení nadriadeným orgánom
verejnej správy a vrátení veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Posledný úkon vo
veci bol vykonaný pred približne 4 mesiacmi, a to v podobe výzvy stavebníkovi - Mestu Žarnovica
na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 19. apríla 2024. Žalobca uviedol,

že hoci žalovaný požiadal o vykonanie štátneho stavebného dohľadu spoločný stavebný úrad, nie je
zbavený povinnosti konať a rozhodnúť v zákonných lehotách v zmysle správneho poriadku. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný vyzval Mesto Žarnovica ako stavebníka na predloženie žiadosti o dodatočné
stavebné povolenie a dokladov až takmer 1 mesiac od ukončenia štátneho stavebného dohľadu.
Žalovaný nevysvetlil, prečo sú medzi jednotlivými procesnými úkonmi také prestoje. Postoj žalovaného

vykazuje znaky liknavého konania, ktoré je judikatúrou a doktrínou považované za nečinnosť orgánu
verejnej správy. Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukázal na komentár k zákonu č. 162/2015
Z.z. Tiež uviedol, že využívanie právnych nástrojov na odstránenie nečinnosti účastníkom konania nie
je ospravedlnením prieťahov konania na strane žalovaného. Pokiaľ by žalovaný postupoval v konanízákonne s dodržaním procesných lehôt, žalobca by nepodával sťažnosti a podnety za účelom ochrany
ústavného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ by žalobca sťažnosti a podnety
nepodával, žalovaný by vo veci nekonal vôbec. Žalobcovi nebolo súčasne zrejmé, prečo žalovaný

nemôže konať vo veci v prípade podania sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Žalobca v roku
2024 podal jedinú sťažnosť. Nemožnosť konať zo strany žalovaného žalobca nevidel ani v prípade
podania podnetu podľa zákona č. 151/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon č. 151/2001 Z.z.“ alebo „zákon o prokuratúre“). Žalovanému nič nebráni vyhotoviť si kópiu
spisu, pokiaľ si ho vyžiada dohliadajúci prokurátor. Žalobca podal podnet na Okresnú prokuratúru Žiar

nad Hronom až po tom, ako sa minula účinkom podaná sťažnosť. Na strane žalobcu sa nejedná o
šikanózny výkon práv. Hoci žalovaný nesúhlasí s tým, že si nesplnil povinnosť podľa § 49 ods. 2,
posledná veta správneho poriadku, neuvádza, ktorou konkrétnou listinou si mal uvedenú povinnosť
splniť. Pokiaľ touto listinou mala byť odpoveď na sťažnosť žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, žalobca tvrdil, že žalovaný ani náznakom neuviedol, že nemôže rozhodnúť v zákonných
lehotách.Žalobcatiežpoukazovalnato,žepredĺženielehotynarozhodnutieschvaľujenadriadenýorgán

verejnej správy, pričom žalovaný sa nezmieňuje o tom, že by mu bola lehota na rozhodnutie zo strany
nadriadeného orgánu verejnej správy predĺžená. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k neexistencii vzniku ujmy
na strane žalobcu poukazoval na závery znaleckého posudku č. 41/2023, žalobca namietal, že orgán
verejnej správy nemôže hodnotiť znalecký posudok stavebníka, Mesta Žarnovica a znalecký posudok
žalobcu č. 177/2020 tak, že sa bez preskúmateľného odôvodnenia prikloní k záverom toho z nich,

ktoré mu viac vyhovujú. Predmetný postup bol žalovanému vytknutý aj nadriadeným orgánom verejnej
správy. Žalobca poukázal ďalej na vybrané uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obdo/12/2008, 4Cdo/255/2021 a 2Obdo/53/2021. Žalobca zotrval na svojom nároku na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ako i na žalobnom petite tak, ako bol uvedený v žalobe.

8. Správny súd v Banskej Bystrici na návrh žalobcu nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň
20. mája 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní. Zákonná sudkyňa po začatí
pojednávania v súlade s § 112 ods. 1 SSP podala správu o priebehu administratívneho konania a
oboznámila s výsledkami prípravy pojednávania. Súčasne oboznámila obsah úradného záznamu zo dňa
23. apríla 2025 z dopytu správneho súdu na oznámenie stavu administratívneho konania žalovaným

(čl. 155), emailového podania žalovaného zo dňa 16. mája 2025 (doručeného následne poštou dňa
19. mája 2025) z čl. 169 - 175 súdneho spisu, ktorým žalovaný reagoval predložením dokladov na
výzvu správneho súdu zo dňa 15. mája 2025 (čl. 158) na oznámenie stavu administratívneho konania
žalovaným (žalovaný predložil rozhodnutie žalovaného číslo spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla
2025 vrátane doručeniek, vzdanie sa odvolania proti rozhodnutiu žalovaného číslo spisu: OcÚ 2025/141

zo dňa 16. apríla 2025, žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie v súlade s § 140d
stavebného zákona v znení neskorších predpisov - výzva na doloženie dokladov č. OcÚ 2025/2013 zo
dňa 16. apríla 2025, rozhodnutie žalovaného číslo spisu: OcÚ 2025/2013 zo dňa 16. apríla 2025 vrátane
doručeniek), úradného záznamu zo dňa 19. mája 2025 o oboznámení právneho zástupcu žalobcu so
zaslaním mu podania žalovaného prijatého správnym súdom emailom dňa 16. mája 2025, následne

i poštou (čl. 168), elektronického podania žalovaného zo dňa 20. mája 2025 z čl. 182 - 187 súdneho
spisu, ktorým žalovaný predložil rozhodnutie žalovaného číslo spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla
2025 (ďalej aj ako „rozhodnutie č. OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla 2025“) a žiadosť stavebníka - Mesta
Žarnovica adresovanú žalovanému na preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie v súlade s § 140d
stavebného zákona zo dňa 31. marca 2025. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo zároveň na pojednávaní

krátkou cestou doručené podanie žalovaného z čl. 169 - 175 súdneho spisu, ako i z čl. 182 - 187.

9. Správny súd úvodom v odôvodnení napadnutého uznesenia po dôkladnom preskúmaní procesných
podmienok na podanie správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 244 a nasl. SSP
ustálil, že tieto sú splnené a žalobca (i) vzhľadom na žalobcove vlastníctvo pozemku (parcely E-KN č.

XXX/X v k.ú. Ž.) susediaceho s pozemkom (parcela C-KN č. XXX/X v k.ú. Ž.), na ktorom sa realizovala
stavba, keď konanie o dodatočnom povolení stavby je stavebný úrad povinný začať z úradnej moci (ex
offo), ako (ii) aj na tvrdenie žalobcu v správnej žalobe o jeho účastníctve v administratívnom konaní, je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby proti nečinnosti žalovaného.

10. V ďalšom správny súd priblížil a podrobne opísal priebeh administratívneho konania žalovaného, ako
aj ďalších subjektov konania o žiadosti o dodatočné povolenie stavby v zmysle stavebného zákona. Na
základe výzvy správneho súdu zo dňa 03. marca 2025 na oznámenie stavu administratívneho konania
a preukázanie úkonov a opatrení, ktoré nastali po výzve žalovaného č. OcÚ 2024/259 zo dňa 19. apríla2024, žalovaný zaslal správnemu súdu odpoveď č. OcÚ 2025/145 zo dňa 13. februára 2025, ktorá bola
doručená správnemu súdu dňa 17. marca 2025 (čl. 133 a nasl.). Právnemu zástupcovi žalobcu bola
odpoveď žalovaného doručená dňa 28. apríla 2025. Žalovaný v odpovedi na výzvu správneho súdu

uviedol, že podľa výsledku orgánu štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že stavba je v konkrétne
popísanej časti zrealizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením a v rozpore s overenou
projektovoudokumentáciouoverenouvstavebnomkonaní.Žalovanýakošpeciálnystavebnýúradžiadal
stavebníka - Mesto Žarnovica, aby k žiadosti o dodatočné povolenie stavby doložil v potrebnom počte
vyhotovení presne popísané doklady. Žalovaný tiež uviedol, že stavebník - Mesto Žarnovica požiadal

listom č. 4333/2024/OVIŽP zo dňa 19. júla 2024 o predĺženie lehoty na doloženie dokladov o 90 dní.
Žalovaný predmetnej žiadosti vyhovel a určil novú, predĺženú lehotu na doloženie dokladov a žiadosti
o dodatočné povolenie stavby s tým, že rozhodnutím číslo spisu: OcÚ 2024/259 zo dňa 24. júla 2024
konanie o dodatočnom povolení stavby spojené s užívaním stavby prerušil do 17. novembra 2024.
Stavebník - mesto Žarnovica opätovne listom č. 4333/2024 OVIŽP zo dňa 06. novembra 2024 požiadal
o predĺženie lehoty na doloženie dokladov do 28. februára 2025. Žalovaný žiadosti vyhovel a určil novú,

predĺženú lehotu na doloženie dokladov a žiadosti o dodatočné povolenie stavby s tým, že rozhodnutím
číslo spisu: OcÚ 2024/259 zo dňa 15. novembra 2024 konanie o dodatočnom povolení stavby spojené
s užívaním stavby prerušil do 28. februára 2025. Stavebník - Mesto Žarnovica listom č. 3365/2025
OVIŽP zo dňa 28. februára 2025 požiadalo znovu o predĺženie lehoty na doloženie dokladov do 31.
augusta 2025. Žalovaný žiadosti vyhovel a určil novú, predĺženú lehotu na doloženie dokladov a žiadosti

o dodatočné povolenie stavby s tým, že rozhodnutím číslo spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 28. februára
2025 konanie o dodatočnom povolení stavby spojené s užívaním stavby prerušil do 31. augusta 2025.

11. Na základe telefonického dopytu správneho súdu zo dňa 23. apríla 2025 na oznámenie stavu
administratívneho konania, žalovaný uviedol, že bude rozhodovať o žiadosti o preskúmanie spôsobilosti

stavby v presne neurčitom časovom horizonte (Úradný záznam zo dňa 23. apríla 2025 - čl. 155).

12. S odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) SSP sa správny súd opakovane obrátil na žalovaného
písomnou výzvou zo dňa 15. mája 2025. Žalovaný v odpovedi vo vzťahu k oznámeniu aktuálneho
stavu administratívneho konania vo veci dodatočného povolenia stavby spojeného s užívaním stavby:

„Chodníkprepešíchkfirmámsídliacichnaul.PartizánskejvmesteŽarnovica“správnemusúduemailom
dňa 16. mája 2025 (následne poštou dňa 19. mája 2025) predložil okrem iného aj rozhodnutie č.
OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla 2025, ktorým žalovaný podľa § 88a ods. 11 stavebného zákona
zastavil konanie o dodatočnom stavebnom povolení spojenom s užívacím povolením stavby „Chodník
pre peších k firmám sídliacich na ul. Partizánskej v meste Žarnovica“ z dôvodu, že stavebník -

Mesto Žarnovica požiadal o preskúmanie spôsobilosti stavby v súlade s § 140d stavebného zákona.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. apríla 2025. Podanie žalovaného bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené emailom dňa 19. mája 2025 a následne i do elektronickej
schránky. Správny súd mal pred vydaním napadnutého uznesenia preukázaný aktuálny stav veci ku
dňu rozhodovania správneho súdu dňom 20. mája 2025 (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP), a to síce, že

administratívne konanie vo veci dodatočného povolenia stavby spojeného s užívaním stavby: „Chodník
pre peších k firmám sídliacich na ul. Partizánskej v meste Žarnovica“ bolo právoplatne rozhodnutím
žalovaného zastavené.

13. Správny súd uviedol, že z rozhodnutia č. OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla 2025, ktoré nadobudlo

právoplatnosť toho istého dňa, mal v čase vyhlásenia meritórneho uznesenia preukázané, že žalovaným
došlo k ex offo zastaveniu administratívneho konania vo veci dodatočného povolenia stavby spojeného
s užívaním stavby: „Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. Partizánskej v meste Žarnovica“
v dôsledku využitia inštitútu preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d stavebného
zákonastavebníkom-MestomŽarnovica,ktorémázanásledokvprípadedokončenejstavbyzastavenie

konania o dodatočnom povolení stavby zo zákona (§ 88a ods. 11 stavebného zákona s účinnosťou od
15. marca 2025). Správny súd zároveň dodal, že má za to, že k zastaveniu administratívneho konania
došlo až po dôvodnom podaní správnej žaloby žalobcom proti nečinnosti orgánu verejnej správy na
tunajší správny súd.

14. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal prieťahy v administratívnom konaní, ktoré vo svojej
následne podanej replike bližšie špecifikoval ako úsek nečinnosti žalovaného orgánu verejnej správy,
kedy žalovaný až takmer po jednom mesiaci od ukončenia štátneho stavebného dohľadu vyzval
stavebníka - Mesto Žarnovica na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie a dokladov,že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nevysvetlil prestoje
medzi jednotlivými procesnými úkonmi. Správny súd mal preukázané, že žalovanému bolo doručené
Oznámenie o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu dňa 15. marca 2024, pričom k výzve

stavebníka na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a ods. 1 stavebného
zákona došlo až listom č. OcÚ 2024/259 zo dňa 19. apríla 2024, ktorý bol stavebníkovi doručený dňa
23. apríla 2024. Vzhľadom na to, že žalovaný absenciu procesných úkonov v tomto období nijako
nevysvetlil, správny súd berúc na zreteľ § 250 ods. 5 SSP dospel k záveru, že žalobca má nárok
na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu nečinnosti na strane žalovaného vo vymedzenom

období administratívneho konania. Správny súd však za spravodlivú nepovažoval žalobcom uplatnenú
sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- EUR. S prihliadnutím na priebeh
administratívneho konania, kedy správny súd zistil prekročenie poriadkovej lehoty podľa § 49 ods.
1 a ods. 2 správneho poriadku o niekoľko dní na vykonanie procesného úkonu, ďalej na všetky
okolnosti konkrétnej veci, ako aj na skutočnosť, že žalovaný orgán verejnej správy už nepokračuje
v administratívnom konaní vo veci dodatočného povolenia stavby spojeného s užívaním stavby, a to

vzhľadom na ex offo zastavenie tohto konania zo zákona podľa § 88a ods. 11 stavebného zákona
účinného od 15. marca 2025 (stavebník - Mesto Žarnovica požiadal o preskúmanie spôsobilosti stavby
na užívanie v súlade s § 140d stavebného zákona), považoval správny súd za spravodlivé priznať
žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- EUR.

15. Pokiaľ žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu rozšíril žalobnú argumentáciu
na pojednávaní o nečinnosť žalovaného v dôsledku vydávania rozhodnutí o prerušení konania o
dodatočnom povolení stavby spojené s užívaním stavby „Chodník pre peších k firmám sídliacich na
Ul. Partizánske v meste Žarnovica“, správny súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa
názoru správneho súdu bolo za daných okolností potrebné, aby žalobca správnemu súdu preukázal, že

neúspešne pred podaním správnej žaloby, či rozšírením jej žalobných bodov vyčerpal sťažnosť podľa
zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa zákona o prokuratúre vo väzbe na namietaný
postup žalovaného orgánu verejnej správy ohľadom prerušenia administratívneho konania, čo sa však
nestalo, a preto nebolo možné na túto žalobnú argumentáciu správnym súdom prihliadať. Správny súd
navyšedodávavovzťahukpostupužalovanéhospočívajúcehovprerušovaníadministratívnehokonania

rozhodnutiami, že podľa § 3 ods. 1 písm. d) veta za bodkočiarkou SSP v znení účinnom od 01. júla 2023
(správne súdne konanie bolo začaté podaním správnej žaloby dňa 30. mája 2024) „nečinnosťou orgánu
verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností“.

16. K návrhu právneho zástupcu žalobcu vznesenom na pojednávaní dňa 20. mája 2025 ohľadom
prípadného prerušenia konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd dospel k záveru, že
(i) v prejednávanej veci sa nejedná o prípad podľa § 131 SSP a (ii) skutočnosť, že žalobca mieni v
budúcnosti napadnúť rozhodnutie žalovaného číslo spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. 04. 2025 riadnymi,

či mimoriadnymi opravnými prostriedkami, nie je dôvodom na prerušenie konania v konaní o správnej
žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

17. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní namietal nezachovanie lehoty na
prípravu, správny súd uvádza, že predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 108 ods. 3

SSP platí, že „predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so
súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých
je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.“ Predvolanie na termín nariadeného
pojednávania dňa 20. mája 2025 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 29. apríla 2025

a žalovanému rovnako toho istého dňa, a preto má správny súd za to, že lehota na prípravu bola
zachovaná a boli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania, na ktoré sa osobne dostavil
tak substitučne splnomocnený právny zástupca žalobcu, ako i starosta žalovaného ako predstaviteľ
obce a najvyšší výkonný orgán obce Horné Hámre. Právny zástupca žalobcu priamo na pojednávaní
dňa 20. mája 2025, ktoré bolo nariadené v súlade so žiadosťou žalobcu na prejednanie veci správnym

súdom a o ktorého odročenie nebolo žiadané, doplnil vo väzbe na predmetné podania žalovaného (na
dopyt správneho súdu o aktuálnom stave administratívneho konania) i svoje právne tvrdenia a ďalšie
výhrady voči postupu žalovaného v administratívnom konaní vo veci dodatočného povolenia stavby
„Chodník pre peších k firmám sídliacich na ul. Partizánskej v meste Žarnovica“, a preto má správnysúd za to, že žalobcovi nebolo upreté žiadne z jeho procesných práv. Správny súd zároveň doplnil, že
si je vedomý, že právny zástupca žalobcu prezentoval na nariadenom pojednávaní svoje stanovisko
spochybňujúce záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla

2025 o zastavení administratívneho konania vo veci dodatočného povolenia stavby, ako i rozhodnutí
o prerušovaní tohto administratívneho konania, avšak správny súd dopĺňa, že pri prípadnom iniciovaní
súdneho prieskumu môže príslušný správny súd identifikovať také vady nezákonnosti, ktoré povedú k
zrušeniu citovaných rozhodnutí, ale v predmetnom konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy je potrebné prihliadnuť na to, že spochybňované rozhodnutie č. spisu: OcÚ 2025/141

zo dňa 16. apríla 2025 vyvolalo príslušný účinok spočívajúci v zastavení administratívneho konania, v
rámci ktorého sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, čo sa odrazilo i vo výroku I. napadnutého
uznesenia.

18. Správny súd tak na základe vyššie uvedeného záverom v napadnutom uznesení rezultoval, že
správna žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, bola pôvodne podaná dôvodne. Po

podaní tejto správnej žaloby však došlo k zastaveniu administratívneho konania, a to konania vo veci
dodatočného povolenia stavby spojeného s užívaním stavby: „Chodník pre peších k firmám sídliacich na
ul. Partizánskej v meste Žarnovica“. Žalovaný tak už nemôže v tomto konaní, vo vzťahu ku ktorému sa
žalobca podanou správnou žalobou domáhal odstránenia nečinnosti, ďalej pokračovať. Nakoľko však
mal správny súd preukázané, že žalovaný bol v administratívnom konaní v období od 15. marca 2024

do skoncipovania výzvy dňom 19. apríla 2024 nečinný a nekonal v danom období v záujme meritórneho
ukončenia administratívneho konania vo veci dodatočného povolenia stavby spojeného s užívaním
stavby v súlade so zákonnými lehotami v zmysle § 49 Správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného
zákona, pričom k ukončeniu administratívneho konania jeho zastavením s poukazom na § 88a ods.
11 stavebného zákona (účinnosť od 15. 03. 2025), došlo až po podaní správnej žaloby, správny súd

podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 248 SSP, uznesením konanie v časti návrhu na odstránenie
nečinnosti zastavil. Zároveň, z dôvodov tu uvedených, považoval správny súd za spravodlivé priznať
žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- EUR. Vzhľadom na to, že podľa
názoru správneho súdu, žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, vzhliadol správny súd dôvod pre
aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP, a priznal trovy konania žalobcovi.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

19. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca dňa 8. júla 2025 (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej

lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a?vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie
konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd (i) v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.
1 písm. f/ SSP), (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/

SSP) a (iii) v konaní a rozhodovaní porušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
(§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

20. Sťažovateľ vo vzťahu k sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP v kasačnej sťažnosti
namietal, že (i) žalobcovi bolo doručené podanie žalovaného (rozhodnutie č. spisu: OcÚ 2025/141 zo

dňa 16. apríla 2025) len deň pred pojednávaním (19. mája 2025), pričom pojednávanie bolo určené na
20. mája 2025; (ii) takto poskytnutý čas nemožno považovať za skutočnú lehotu na prípravu, iba za
„formálnu a iluzórnu lehotu bez reálneho obsahu“; (iii) takýto postup narušuje princíp rovnosti zbraní a
kontradiktórnosti konania, pretože žalobca nemal možnosť sa kvalifikovane pripraviť; (iv) argumentácia
správneho súdu, že lehota bola zachovaná, je podľa žalobcu formalistická a v rozpore s účelom § 180

ods. 3 SSP (primeraný čas na prípravu).

21.Ksťažnostnémubodupodľa§440ods.1písm.g)SSPsťažovateľvkasačnejsťažnostivpodstatnom
namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil podmienku, že pred podaním žaloby proti nečinnosti
je potrebné osobitne vo vzťahu ku konkrétnym rozhodnutiam o prerušení konania v tu prejednávanej

veci, aj voči nim vyčerpať sťažnosť alebo podnet na prokuratúru, čo podľa názoru sťažovateľa možno
považovať za nadmerný formalizmus bez opory v zákone.22. Pokiaľ ide o námietku odklonu od existujúcej súdnej praxe, sťažovateľ poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/7/2020 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/00, citáciami
ktorých zosumarizoval, že „Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie liknavého konania žalovaného

v správnom konaní spočívajúcom v kontinuálnom vydávaní rozhodnutí o prerušení konania, ktorých
jediným cieľom bolo oddialiť rozhodnutie vo veci samej, správny súd nesprávne posúdil aj dĺžku trvania
nečinnosti žalovaného čo malo priamy vplyv na správnosť II. výroku Uznesenia o výške primeraného
finančného zadosťučinenia, ktoré sa vzhľadom na skutočnú dĺžku nečinnosti žalovaného javí ako
neprimerane nízke.“

23. Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zo
dňa 20. mája 2025, č. k. 29Sa/1/2024-195 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 22. júla 2025, nevyjadril.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom

25. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „kasačný súd“)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej

sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným
subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

26. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia.

27. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako
kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie správneho súdu, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil
dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa
kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu a osobitne poukazuje v tejto súvislosti na body 29 až 64

napadnutého uznesenia a z nich vyplývajúci správny záver zhutnený do konštatovania v bode 58 a 61
napadnutého rozhodnutia.

28.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,vsprávnomsúdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej

osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, sa na účely
tohto zákona rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne

nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z
úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

31. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,

opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.32. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, správne
súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 461 zákona č. 162/2015 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, kasačný súd zamietne
kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že?nie je dôvodná.

34. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo napadnuté uznesenie správneho súdu,
ktorým súd postupom (i) podľa § 99 písm. h) v spojení s § 248 zákona č. 162/2015 Z.z. konanie o

žalobeprotinečinnostižalovanéhovčastinávrhunaodstránenienečinnostizastavil,(ii)žalobcovipriznal
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- EUR, ktoré je mu žalovaný povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti napadnutého uznesenia a (iii) s odkazom na § 171 ods. 1 SSP žalobcovi
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
35. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého uznesenia správneho súdu, vychádzal kasačný
súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj

administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?texte
napadnutého uznesenia a kasačný súd v úvodnej časti tohto rozhodnutia zduplikoval. Z?týchto dôvodov
ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje a súčasne týmto na ne poukazuje.

36. Kasačný súd sa najskôr zaoberal námietkou podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, v ktorej sťažovateľ

namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a
to tým, že mu podľa jeho názoru nebola poskytnutá dostatočná lehota na prípravu pojednávania po
doručení rozhodnutia žalovaného o zastavení konania (rozhodnutie č. spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa
16. apríla 2025). Kasačný súd uvádza, že tvrdené porušenie práva na primeraný čas na prípravu

pojednávania nemožno vyvodzovať len zo samotnej skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného o zastavení
konania bolo právnemu zástupcovi doručené krátko pred pojednávaním, t.j. ráno 19. mája 2025 - deň
pred nariadeným pojednávaním. Na samotnom pojednávaní uskutočnenom dňa 20. mája 2025 mal
sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne reálnu možnosť oboznámiť sa s týmto
rozhodnutím, reagovať naň a namietať jeho zákonnosť. Aj samotný rozsah dokazovania bol obmedzený,

keďže išlo o procesné rozhodnutie o zastavení konania (vyvolané novou skutočnosťou, a to podaním
žiadosti o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie v súlade s § 140d stavebného zákona), a teda
nešlo o vec náročnú ani z hľadiska skutkového, ani právneho posúdenia. Podľa judikatúry Ústavného
súdu SR (nález sp. zn. III. ÚS 382/2017 z 12. septembra 2017) „Základnou povinnosťou súdu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.“, čo bolo v danom prípade
zachované.

37. Podľa § 108 SSP sa účastníci predvolávajú na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Predvolanie na

termínpojednávaniaboloprávnemuzástupcovisťažovateľadoručenédňa29.apríla2025ažalovanému
rovnako toho istého dňa, t.j. 21 dní pred dňom nariadeného pojednávania uskutočneného dňa 20. mája
2025. Právny zástupca sťažovateľa bol na samotnom pojednávaní prítomný, nevyužil možnosť požiadať
o odročenie pojednávania a bezprostredne k novému dôkazu sa vyjadril (rozhodnutie žalovaného
č. spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla 2025 o zastavení konania). Charakter lehoty na prípravu

pojednávania podľa § 108 ods. 3 SSP vyplýva aj zo samotného použitia výrazu „spravidla“, ktorý
naznačuje, že nejde o kogentnú, absolútnu lehotu, ale o pravidlo umožňujúce výnimky, ak si to okolnosti
vyžadujú.ÚstavnýsúdvnálezeII.ÚS348/09-41výslovnekonštatoval,žetaktoformulovanéustanovenie
nemožno vykladať rigidne, pretože „z formulácie „spravidla najmenej päť dní“ (pozn. súdu podľa v tom
čase uplatňovaného Občianskeho súdneho poriadku) vyplýva, že ide o pravidlo, ktoré v prípade potreby

nevylučuje stanovenie kratšej lehoty“. Tento výklad má všeobecnú povahu a je aplikovateľný aj na § 108
SSP, pretože sleduje ten istý účel.

38. Z hľadiska námietky sťažovateľa na porušenie princípu kontradiktórnosti konania a práva účastníka
na vyjadrenie k vykonaným dôkazom, poukazuje kasačný súd na § 125 SSP, ktorý priznáva účastníkom

právo vyjadriť sa ku všetkým návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V tejto
súvislosti preto kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade bol nový dôkaz - rozhodnutie č.
spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla 2025 o zastavení konania - deň pred pojednávaním doručený
nielenprávnemuzástupcovisťažovateľa,alenadruhýdeňnapojednávaníajvykonanýsprávnymsúdomna pojednávaní. Právny zástupca sťažovateľa bol prítomný, mal možnosť sa k nemu bezprostredne
vyjadriť a túto možnosť aj reálne využil. Zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania z dôvodu potreby
ďalšej prípravy. Za týchto okolností nemožno hovoriť o tom, že by jeho procesné práva boli porušené,

pretože účinná možnosť obhajoby a realizácie procesných práv bola zachovaná. Tento prístup výslovne
podporuje aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR. V rozsudku sp. zn. 4Svk/9/2023 (s odkazom
na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu R 24/2016) kasačný súd dokonca skonštatoval, že aj keď
účastník konania uvedie dôvod inak spôsobilý na odročenie, súd nie je vždy povinný pojednávanie
odročiť; posudzuje sa totiž včasnosť, konkrétnosť a relevancia návrhu podľa okolností prípadu. Ak teda

účastník nijakým spôsobom nepožiadal o odročenie, k dôkazu mal reálnu možnosť vyjadriť sa a aj tak
učinil, nemožno konštatovať porušenie jeho procesných práv. Rovnako aj judikatúra Ústavného súdu
SR potvrdzuje, že samotné neodročenie pojednávania nemožno považovať za porušenie práva na
spravodlivý proces; rozhodujúce je, či účastník mal reálnu a účinnú možnosť obhajoby. Pri posudzovaní
opodstatnenosti návrhu na odročenie je potrebné prihliadať na povahu, včasnosť a konkrétnosť
uvádzaných dôvodov. Samotná krátkosť lehoty na prípravu bez návrhu na odročenie a bez preukázania

reálnej ujmy nie je dôvodom na konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces a nemôže byť
teda považovaná za dôvod na zrušenie rozhodnutia.

39. Tento záver korešponduje aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne rozsudku
Krčmář a ostatní proti Českej republike z 3. marca 2000 (sťažnosť č. 35376/97), v ktorom súd zdôraznil,

že účastníci musia mať „skutočnú a efektívnu možnosť oboznámiť sa s dôkazmi a vyjadriť sa k nim“.
Pokiaľ bola táto možnosť poskytnutá na pojednávaní a účastník ju využil bez toho, aby žiadal o
odročenie, nemožno hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces.

40. Napokon, osobitosti konania o žalobe proti nečinnosti podľa § 244 ods. 1 SSP vedú k tomu, že súd je

povinný rozhodovať podľa stavu ku dňu svojho rozhodnutia. Skutočnosť, že správny orgán medzičasom
rozhodol - a to aj procesným rozhodnutím o zastavení konania - má zásadný význam pre posúdenie
predmetu konania o nečinnosti orgánu verejnej správy a samotnej žaloby. Krátkosť lehoty na prípravu
pojednávania preto sama osebe nemohla mať vplyv na spravodlivé posúdenie veci ani na výsledok
súdneho konania, keďže rozhodujúcim kritériom bol aktuálny stav veci v čase rozhodovania správneho

súdu. Tento rámec vyplýva z § 135 ods. 2 písm. a) SSP, podľa ktorého je pre správny súd rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia (vydania) jeho rozhodnutia.

41. Navyše, pokiaľ sťažovateľ v ďalšom namietal, že mu neboli doručované rozhodnutia o prerušení
konania o dodatočnom povolení stavby, resp. samotné rozhodnutie č. spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa

16. apríla 2025 o zastavení tohto konania, nič mu nebránilo domáhať sa ochrany prostredníctvom
žaloby opomenutého účastníka konania podľa § 179 a nasl. SSP. V takomto konaní správny súd
preverí správnosť tvrdenia, že s osobou sa ako s účastníkom malo konať a že jej nebolo doručené
rozhodnutie. Ak sú splnené zákonné podmienky, súd uznesením uloží orgánu verejnej správy povinnosť
toto rozhodnutie opomenutému účastníkovi doručiť. Predmetom žaloby proti nečinnosti nie je skúmať

otázku zákonnosti doručovania iných rozhodnutí, keďže ide o odlišný predmet prieskumu a inú formu
súdnej ochrany. Nejde teda o predpoklad prípustnosti konania v tu prejednávanej veci. Uvedený záver
je podporený judikatúrou Ústavného súdu SR (II. ÚS 70/2021), podľa ktorej už samotná skutočnosť, že
rozhodnutie bolo vydané, ale nebolo doručené osobe, ktorá mala mať postavenie účastníka, zakladá jej
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 179 SSP.

42. Kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje aj na zverejnenú judikatúru najvyššieho (správneho)
súdu, ktorá kvalifikuje žalobu opomenutého účastníka ako osobitný typ správnej žaloby. Jej účelom
je zabezpečiť doručenie už vydaného rozhodnutia osobe, s ktorou sa nekonalo ako s účastníkom.
Otázky doručovania a procesného postavenia sa preto nepreskúmavajú v rámcoch žaloby proti

nečinnosti. Najvyšší správny súd SR výslovne poukazuje, že pri tejto žalobe súd rieši práve postavenie
opomenutéhoúčastníkaasplneniezákonnýchpodmienok.Aksúsplnené,ukladáorgánuverejnejsprávy
povinnosť doručiť rozhodnutie (porov. rozhodnutie NSS SR sp. zn. 3Svk/14/2024, rozhodnutie NS
SR sp. zn. 10 Sžk/38/2018 - povaha a účel žaloby a rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžk/45/2018 - k
spôsobilému predmetu žaloby opomenutého účastníka konania).

43. Vydaním rozhodnutia správneho orgánu č. spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla 2025 o zastavení
konania odpadol dôvod na ďalšie pokračovanie v konaní o žalobe proti nečinnosti (pozn. súdu správny
súd rozhoduje podľa stavu ku dňu svojho rozhodnutia - § 135 ods. 2 SSP). Správny súd preto správnesúdne konanie zastavil. Procesnú ochranu proti samotnému obsahu (zákonnosti) vydaného rozhodnutia
o zastavení konania poskytuje všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP. Ak by problém
spočíval nie v obsahu, ale v tom, že rozhodnutie nebolo doručené (osobe, s ktorou sa malo konať),

adekvátnym prostriedkom je vyššie uvedená žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 a nasl. SSP.
Takéto rozlíšenie medzi ochranou proti nečinnosti a ochranou proti (alebo k) rozhodnutiu výslovne
vyplýva z ústavnej judikatúry k § 179 SSP (II. ÚS 70/2021). Kasačný súd preto v tejto časti námietku
sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

44. Pokiaľ ide o námietku podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, kasačný súd uvádza, že účelom žaloby proti
nečinnosti je primäť orgán verejnej správy, aby konať začal, prípadne v konaní pokračoval napríklad
aj vo forme prijatia rozhodnutia. Ak žalovaný orgán medzičasom rozhodnutie, hoci v tomto prípade aj
procesnej povahy, vydá (t.j. prestane byť nečinný), predmet žaloby proti nečinnosti odpadá (§ 244 ods. 1
SSP). V posudzovanej veci žalovaný vydal rozhodnutie č. spisu: OcÚ 2025/141 zo dňa 16. apríla 2025 o
zastavení konania o dodatočnom povolení stavby, čím formálne ukončil správne konanie. Kasačný súd

považuje tento postup za správny a zdôrazňuje, že odlíšenie medzi nečinnosťou a nesprávnym právnym
posúdením veci je kľúčové. Žaloba proti nečinnosti neslúži na revíziu zákonnosti vydaných rozhodnutí,
ale výlučne na donútenie orgánu, aby konal tam, kde nekoná.

45. K námietke podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačný súd uvádza, že žalobná legitimácia v konaní

o žalobe proti nečinnosti je podľa § 244 ods. 1 SSP podmienená tým, že žalobca je účastníkom
administratívneho konania a neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na
prokuratúru. Táto podmienka má zákonný základ a súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal
jej splnenie. Nemožno však súhlasiť s výkladom správneho súdu, podľa ktorého je potrebné podávať
opätovne nové podnety na prokuratúru pri každom rozšírení žaloby o ďalšie formy pretrvávajúcej

nečinnosti v tom istom konaní. Takýto výklad by bol nadmerne formalistický a odporoval by účelu žaloby
proti nečinnosti, ktorým je rýchla a účinná ochrana pred prieťahmi správneho orgánu. Raz splnená
podmienka žalobnej legitimácie postačuje, ak ide o tú istú vec a tú istú nečinnosť orgánu. Tento záver je v
súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá dlhodobo odmieta formalistické prekážky prístupu k súdu
a vyžaduje materiálny pohľad na účinnosť súdnej ochrany (porov. III. ÚS 382/2017, II. ÚS 348/09-41).

Súlad nachádza aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej obmedzeniu prístupu nesmú byť neprimerané a
nesmú viesť k odňatiu jadra práva na spravodlivý proces (porov. Zvolský a Zvolská proti Slovenskej
republike z 12.11.2002, č. 46129/99, alebo vyššie zmienený Krčmář a ostatní proti Českej republike z 3.
marca 2000, č. 35376/97). Kasačný súd sa preto v tejto čiastkovej otázke nestotožňuje s formalistickým
výkladom správneho súdu, avšak zdôrazňuje, že táto odlišnosť nemá vplyv ani na výsledok vo veci

samej, t.j. na vecnú správnosť výroku napadnutého uznesenia správneho súdu. Rozhodnutie správneho
súdu je v konečnom dôsledku správne, a preto kasačný súd nevzhliadol dôvod ho zrušiť. Má za to,
že rozhodnutie sa zásadne neruší „len preto“, aby sa formálne korigovala argumentácia, pokiaľ táto
korekcianemôževiesťkvecneinémuvýsledku(porov.NSSR4Sž98/-102/02,R122/2003;8Sžh/1/2010,
R 103/2011). Zároveň platí, že uvedená korekcia právneho názoru nemá žiadny dosah na úvahy

o primeranej výške priznaného finančného zadosťučinenia, ktoré bolo určené v súlade s ustálenou
judikatúrou a kritériami proporcionality.

46. K námietke neprimerane nízkeho finančného zadosťučinenia kasačný súd uvádza, že podľa § 250
SSP môže súd priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie za nečinnosť orgánu verejnej

správy. Pri určení výšky správny súd prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku
konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil
dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na
význam predmetu konania pre žalobcu. Účelom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva, nejde o sankciu (porov. ÚS SR, IV. ÚS 469/2020). V tu

posudzovanej veci sťažovateľ požadoval sumu 10.000 EUR, ktorú odôvodňoval dĺžkou nečinnosti a jej
negatívnymdopadom.Správnysúdpriznal200EURakoprimeranézadosťučinenie.Kasačnýsúdjetoho
názoru, že v tomto prípade išlo o procesne nenáročnú situáciu a krátke obdobie nečinnosti ukončené
rozhodnutímozastaveníkonania.Priznanásuma200EURpretoprimeranezohľadňujeintenzituzásahu
a zodpovedá princípu proporcionality. Námietku o neprimerane nízkom zadosťučinení preto kasačný

súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

47.Vtejtosúvislostinajvyššísprávnysúdzáveromibadodáva,že„obsahomzákladnéhoprávanasúdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľačl.?6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka
konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené

iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo?svojich záveroch s požiadavkami účastníka
konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.?03.?2017).

48. Ostatné námietky sťažovateľa vzhľadom na zastavenie konania pred správnym súdom a?
zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za

potrebné sa k?nim osobitne a?vyčerpávajúco vyjadrovať.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému
uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

50. O?náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v?
tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 167 ods.
1 SSP) a?žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP
v?spojení s § 168 veta druhá SSP).

51. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.