Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209521
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8223209521.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská 804/10,
089 01 Svidník, IČO: 50 424 777 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 100,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2023 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 493,16 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5Csp/61/2022 o zaplatenie 493,16 Eura
s príslušenstvom, bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní bola úspešná.
Terajší žalovaný (vtedy žalobca) si žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov v pôvodnom konaní

uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 493,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 326,53 Eur od 04.03.2022 do zaplatenia a trovy konania. Okresný súd Bardejov jej doručil
uznesenie, ktorým ju vyzval na písomné vyjadrenia k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočností na
svoju obranu, pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva a označene dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
Na základe tejto výzvy prostredníctvom právneho zástupcu podala kvalifikované vyjadrenie k žalobnému
návrhu, v ktorom vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (v tomto konaní
žalovaný) a námietku absencie povinných náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2

zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Je
toho názoru, že vzhľadom na jej procesnú obranu vzal žalobca (v tomto konaní žalovaný) ním podanú
žalobu v celom rozsahu späť. Okresný súd vzhľadom na späťvzatie žaloby uznesením Okresného súdu
Bardejov sp.zn. 5Csp/61/2022-108, z 27.02.2023 konanie zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.03.2023. S poukazom na § 3 ods. 5 tretia veta a § 4 ods. 2 písm. b) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uviedla, že ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za

porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie (ďalej len PFZ) má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal
recidívy.Zároveňmáajfunkciurelutárnu,ktorápredstavujeobohateniespotrebiteľavovýškepriznanéhoPFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na
súde úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ
preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani

primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov
finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa
na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy,
tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej
strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na

súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním
PFZ v takej výške aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala
tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa
nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať,
vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je
predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim

pre určenie výšky PFZ suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť.
Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená
hypotézavyššiecitovanejprávnejnormy,PFZpožadujevovýške493,16Eura,čopovažujezaprimerané
vzhľadom na okolnosti tohto prípadu.

2.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 18.08.2023 k žalobe uviedol, že zákonodarca v ustanovení
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľ sa môže domáhať
ochrany svojho práva na súde, a ak takéto porušenie práva úspešne uplatní, potom má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za takéto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
uvedeným zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá. Pôvodné súdne konanie vedené na

tunajšom súde pod sp.zn. 5Csp/61/2022 bolo skončené z dôvodu späťvzatia žaloby bez uvedenia
dôvodu. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd vydaním uznesenia zo dňa 27.02.2023 zastavil konanie
a žalovanej (teraz žalobkyni) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd však
v uznesení ani v žiadnom inom rozhodnutí (iné ani nebolo v pôvodnom konaní vydané) neuviedol
porušenie spotrebiteľského práva žalovanej (teraz žalobkyne) zo strany žalobcu (teraz žalovaný), t.j.

nikdy nedošlo k úspešnému uplatneniu porušenia spotrebiteľského práva žalobkyne na súde. Súd len
postupoval v zmysle platnej právnej úpravy a podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil a žalovanej (teraz žalobkyni) priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca (teraz žalovaný) späťvzatím žaloby z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania. V danom prípade preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že bola

v pôvodnom konaní úspešná s ohľadom na jej procesnú obranu, nakoľko konanie bolo zastavené z
procesného hľadiska odkazujúc na späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu. Súd v predchádzajúcom
konaní teda vec medzi stranami sporu meritórne nerozhodol a už vôbec nekonštatoval porušenie
(akýchkoľvek) spotrebiteľských práv žalobkyne. Z tohto dôvodu nedošlo k naplneniu predpokladu, z
ktorého vychádza § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. nikdy nedošlo k úspešnému uplatneniu

porušenia žalobkyniných spotrebiteľských práv na súde. Žalovaný preto zastáva názor, že úspech v
súdnom spore spočívajúci v zastavení konania s procesným zavinením druhej strany sporu rozhodne
nemožno stotožňovať s úspešným uplatnením porušenia spotrebiteľských práv na súde. Späťvzatie
žaloby je dispozičným procesným úkonom žalobcu, na ktorý má žalobca právo v zmysle § 144 CSP.
Využitie tohto procesného práva nemožno považovať za porušenie spotrebiteľských práv, za ktoré by

mal druhej strane sporu okrem nároku na náhradu trov konania patriť aj akýkoľvek iný nárok (napr.
na primerané finančné zadosťučinenie). Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu
zastavenia pôvodného konania kvôli späťvzatiu žaloby by bolo v absolútnej možnej miere nespravodlivé
a právne neúnosné, nakoľko takýto záver súdu by potom znamenal, že akékoľvek zastavenie konania
v spotrebiteľskom spore (napr. aj s ohľadom na konkurz spotrebiteľa), kde žalovaným je spotrebiteľ,

automaticky priznáva spotrebiteľovi/žalovanému nárok na primerané finančné zadosťučinenie, a to
všetko bez toho, aby súd konkrétne určil, že bolo porušené niektoré z jeho spotrebiteľských práv.
Žalovaný zároveň nesúhlasí s názorom žalobkyne, podľa ktorého žalovaný zobral v pôvodnom konaní
žalobu späť z dôvodu procesnej obrany žalobkyne a toto jej tvrdenie v celom rozsahu popiera, nakoľko
uvedené je len subjektívnou, ničím neodôvodnenou a napokon nepreukázanou domnienkou žalobkyne.

Žalovaný predsa v späťvzatí žaloby neuviedol žiadny dôvod späťvzatia, a preto tu ani nie je žiadny
priestor na akékoľvek polemizovanie a úvahy, že žaloba bola vzatá späť z dôvodu procesnej obrany
žalobkyne. Žalovaný len vykonal svoje dispozičné právo so žalobou. Žalovaný má za to, že žalobkyňa
nepreukázala, že by uplatnila na súde porušenie akéhokoľvek svojho spotrebiteľského práva zo stranyžalovaného, a rovnako ani len netvrdí (a nie to preukazuje) z akého dôvodu by mal byť práve žalovaný
osobou, ktorá by za akékoľvek porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne zodpovedala. Súčasne
zastáva žalovaný názor, že samotný “úspech“ spotrebiteľa v súdnom spore automaticky neznamená

naplnenie hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú
pohľadávku voči žalobkyni pred súdom (pričom výšku tejto pohľadávky deklaroval postupca v prílohách
k Zmluve o postúpení pohľadávok). V súvislosti s uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom
nevznikla konaním žalovaného žalobkyni žiadna ujma a ani neboli porušené žiadne spotrebiteľské
práva žalobkyne zo strany žalovaného, a preto nemohla byť naplnená hypotéza § 3 ods. 5 zákona –

žalovaný totiž nie je porušiteľom žiadneho spotrebiteľského práva žalobkyne, resp. neexistuje ani žiadny
zákonný dôvod na to, aby zodpovedal za porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne, ako to vyžaduje
zákonodarca v predmetnom ustanovení § 3 ods. 5 zákona, a to s poukazom na to, že súd v žiadnom
rozhodnutí v pôvodnom konaní neuviedol, že boli porušené akékoľvek spotrebiteľské práva žalobkyne.
Pôvodné konanie bolo predsa zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby a ani samotná žalobkyňa v žalobe
neuvádza aké konkrétne porušenie jej práv spôsobil žalovaný a kedy si toto porušenie jej práv uplatnila

na súde.
2.2. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný uviedol, že odmieta
ničím nepodloženú výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobkyňa
požaduje. Podľa názoru žalovaného je cynické, ak žalobkyňa od žalovaného, ktorý neporušil žiadne
spotrebiteľské práva voči žalobkyni požaduje od žalovaného navyše 493,16 Eur titulom primeraného

finančného zadosťučinenia, ako keby už v tomto status quo mu nebolo učinené za dosť, nakoľko mu
bol Okresným súdom Bardejov priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. Žalovaný poukázal na špekulatívne tvrdenia žalobkyne v žalobe, ktorá na jednej strane
poukazuje na body 17. a 18. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7Co/132/2019
z 28.05.2020, pretože uvedené state odôvodnenia považuje pre ňu za prospešné, avšak 19. bod

odôvodnenia predmetného rozsudku venujúci sa výške priznaného primeraného finančného zámerne
vynechala, nakoľko by to zjavne mohlo rozporovať jej ďalšiemu tvrdeniu vzhľadom na ním požadovanú
výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Ak už žalobkyňa argumentuje uvedeným rozhodnutím,
vzhľadom na dôvodnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia, potom nie je žalovanému
zrejmé, ako prišla k požadovanému primeranému finančnému zadosťučineniu vo výške 493,16 Eur.

Ak sa predsa žalobkyňa s uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove stotožňuje, potom mala
pri určení požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzať takisto z citovaného
odôvodnenia, a to časti týkajúcej sa výšky primeraného finančného zadosťučinenia, kedy Krajský súd
v Prešove priznal žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 Eur. Žalovaný
poukázal na to, že v pôvodnom konaní išlo o zaplatenie sumy vo výške 2.724,34 Eur s prísl. (v pôvodnom

konaní vzťahujúcom sa na tento prípad bola žalovaná suma 493,16 Eur s prísl.) a v uvedenom konaní
bolo tak žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške vyše 27krát nižšej ako bola
žalovaná suma v pôvodnom konaní.

3. Žalobkyňa, ktorej bolo vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu doručené

dňa 19.09.2023, sa k nemu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

4.Súdvecrozhodolvsúladesust.§297písm.b)C.s.p.beznariadeniapojednávania,keďžepredmetom
sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k.
5Csp/61/2022-108, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/61/2022-108 zo dňa 27.02.2023 vo veci žalobcu

spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti žalovanej A. B. o zaplatenie 493,16 Eur s príslušenstvom
tunajší súd rozhodol takto:
„I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.III. Žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 9,80 Eur prostredníctvom
príslušného prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99
Banská Bystrica, IČO: 36 631 124.“

V odôvodnení rozsudku súd okrem iného uviedol nasledujúce:
„1. Žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2022 žiadal žalovanej uložiť povinnosť
zaplatiť sumu 493,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 326,53 Eur od 04.03.2022
do zaplatenia titulom vrátenia poskytnutého úveru. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2. Pred začatím prvého pojednávania žalobca podaním, doručeným súdu dňa 20.02.2023, zobral svoju
žalobu späť bez bližšieho odôvodnenia. Žiadal konanie vo veci zastaviť a vrátiť ním zaplatený súdny
poplatok.

3. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

5. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu pred začatím prvého

pojednávania, pričom súhlas žalovanej so späťvzatím v tomto štádiu konania nie je potrebný, súd na
základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu a v zmysle citovaných ustanovení rozhodol o zastavení
konania.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Žalobca späťvzatím svojej žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto súd
postupom podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“

7. Uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/61/2022-108 zo dňa 27.02.2023 nadobudlo
právoplatnosť dňom 23.03.2023.

8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon
sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej

republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľauplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za

diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

12. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa v procesnom postavení
žalobcu voči žalobkyni v procesnom postavení žalovanej podanou žalobou vedenou na Okresnom súde
Bardejov pod sp.zn. 5Csp/61/2022 domáhal zaplatenia sumy 493,16 Eur a to na skutkovom základe,

že medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou a
spotrebiteľkou bola uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej boli veriteľom dlžníčke poskytnuté
finančné prostriedky, pričom táto sa zaviazala tieto veriteľovi vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve.
Podľa tvrdení v uvedenej žalobe dlžníčka si povinnosť riadne a včas splácať úver neplnila a preto zo
stranyveriteľadošlokvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru.Následnenazákladezmluvyopostúpení

pohľadávkybolapohľadávkaveriteľavočidlžníčkezuvedenejúverovejzmluvypostúpenánaspoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o. V uvedenom spore súd postupom podľa § 167 ods. 1 a 2. C.s.p. doručil
uvedenú žalobu s prílohami dlžníčke ako žalovanej a vyzval ju na písomné vyjadrenie k nej. Táto
prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu dňa 06.02.2023 svoje písomné vyjadrenie k podanej
žalobe. V ňom namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko mala za to, že zmluva

o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky pred konečným termínom
splatnosti úveru a nedošlo/nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej
žalovanánamietla,žezmluvaoúvereneobsahujeobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere
(doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov), čo spôsobuje, že predmetný úver treba považovať za bezúročný

a bezpoplatkový. Súd uvedené vyjadrenie doručil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu
a to dňa 14.02.2023 s výzvou, aby sa k nej písomne vyjadril. Žalobca podaním doručeným súdu dňa
20.02.2023 zobral žalobu späť v celom rozsahu a to bez uvedenia dôvodu. Konajúci súd uznesením
zo dňa 27.02.2023, právoplatným dňom 23.03.2023, postupom podľa § 144 C.s.p. konanie zastavil,
žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a súčasne žalobcovi

vrátil krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 9,80 Eur.

13. Ako už bolo súdom vyššie uvedené ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Vzhľadom k procesnej

obrane žalovaného, ktorý namietal, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn.
5Csp/61/2022 úspešne neuplatnila porušenie svojich práv, keďže konanie bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, poukazuje na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2023 sp.zn. 1Cdo/173/2022. V ňom najvyšší súd v odseku
21. odôvodnenia okrem iného uviedol „Dovolací súd je toho názoru, že v okolnostiach prejednávanej

veci je potrebné za úspešné uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa považovať
úspech v konaní v materiálnom, a nie vo formálnom zmysle. V prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, v
ktorom je uplatňované porušenie práva spotrebiteľa, v dôsledku správania dodávateľa (žalovanej), ktorý
uplatnené porušenie napraví predtým, ako dôjde k meritórnemu rozhodnutiu o ňom, a teda spotrebiteľ vkonečnom dôsledku fakticky (materiálne) dosiahne výsledok, ktorý žalobou sledoval, je potrebné takéto
uplatnenieprávapovažovaťzaúspešnépodľa§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.Uvedenývýklad
je v súlade aj so zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia zákona o

ochrane spotrebiteľa. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú.“

14. S poukazom na vyššie uvedené právne závery má súd za to, že v danom prípade je daný základ
nároku žalobkyne voči žalovanému na primerané finančné zadosťučinenie, keďže v základnom konaní
vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5Csp/61/2022 žalobkyňa v postavení žalovanej
v rámci procesnej obrany, vyjadrením k žalobe (ktorú považovala za nedôvodnú) uplatnila prostriedky
procesnej obrany, v rámci ktorej namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a taktiež bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Na uvedenú procesnú obranu žalovanej v základnom konaní reagoval žalobca

v priamej časovej a vecnej súvislosti, späťvzatím žaloby. Teda k zastaveniu konania došlo z dôvodu
konania žalovaného, ktorý v uvedenom konaní zobral žalobu späť a to bez uvedenia dôvodu. Žalobkyňa
uvedeným konaním fakticky dosiahla výsledok, ktorý svojou procesnou obranou v uvedenom konaní
sledovala, t.j. aby jej súdnym rozhodnutím nebola uložená povinnosť na plnenie, ktorého sa domáhal
v žalobe v základnom konaní žalovaný. Žalovaný popieral tvrdenie žalobkyne, že k späťvzatiu žaloby

pristúpil z dôvodu jej procesnej obrany, avšak neuviedol žiadnu príčinu, pre ktorú pristúpil k späťvzatiu
žaloby a to v bezprostrednej súvislosti po tom, čo mu zo strany súdu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne
k podanej žalobe. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
13.09.2023 sp.zn. 13CoCsp/31/2023 v ktorom konštatoval: „Nemožno priznať dodávateľovi možnosť,
aby tento sa obrátil na súd, vyčkávajúc prípadnú pasivitu spotrebiteľa a v opačnom prípade by sa snažil

vyhnúť povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Takéto konanie je v rozpore s princípmi
ochrany spotrebiteľa a je v rozpore s cieľom, ktorý bol sledovaný pri prijímaní ustanovení o primeranom
finančnom zadosťučinení. Práve cieľom tohto inštitútu je odradiť a zároveň sankcionovať dodávateľa
v spotrebiteľských veciach, aby sa domáhal súdnou cestou svojich nárokov bez prípadnej sankcie v
prípade, že nie je úspešný.“ Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.

15. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy
v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007
Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi

spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

16. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný

ako dodávateľ sa v základnom konaní domáhal voči žalobkyni ako spotrebiteľke zaplatenia sumy 493,16
Eur, pričom po procesnej obrane žalobkyne zobral žalovaný žalobu späť, čím žalobkyňa ochránila svoje
práva,keďžesaubránilapreduplatnenýmnárokomžalovanéhonazaplateniesumy493,16Eur.Pretopri
určenívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaakonemajetkovejujmysúdpovažovalzadôvodné
zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia,

ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd
je tak toho názoru, že celková suma 100,00 Eur ako finančné zadosťučinenie je primeraná pre dovŕšenie
satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa a súčasne popri dosiahnutom faktickom
úspechu žalobkyne v základnom konaní tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania
obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Súd zohľadnil, že žalovaný sa v základnom konaní

domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 493,16 Eur a vzhľadom k uvedenej výške súd považoval
primerané finančné zadosťučinenie za uvedené porušenie práv a povinnosti dodávateľom vo výške
100,00 Eur, čo predstavuje zhruba 20% výšky žalovaným uplatnenej sumy, za primerané. Vzhľadom
na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 100,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanejochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v
budúcnosti upustil. S poukazom na uvedené súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 100,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej

časti o zaplatenie 393,16 Eur žalobu II. výrokom ako nedôvodnú zamietol.

17. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

18.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s

§ 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu, pričom
výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).