Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. august 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201878
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Tarcalová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201878.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, proti žalovaným: 1/
Obec Hrabovec, so sídlom Hrabovec 104, IČO: 00 322 041, 2/ Stavebný úrad Obce Hrabovec, so sídlom
Hrabovec 104, 3/ C. D., bytom Hrabovec 16, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 3. rade o d m i e t a .

II. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e .

III. Súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade
zabezpečiť uvoľnenie cesty 1812 odstránením murovanej stavby a jej drevenej časti, ktoré zasahujú aj
do parciel EKN č. 537/487 a 1776/4, aby sa uvoľnila prístupová cesta k rieke Topľa a k ďalším parcelám
EKN č. 1794 či 1806/4, a to začatím stavebného konania na odstránenie týchto stavieb z a s t a v u j e .

IV. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti
žalovanémuv1.rade„vyprataťdemontovanímprístreškouz3.stránokolostavbymuerovenejadtevenej
jej časti“ o d m i e t a .

V. Súd v prevyšujúcom rozsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

VI. Žalovaným v 1. až 3. rade n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcadňa16.07.2025podalnatunajšomsúdenávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorým
sa domáhal voči:

· žalovaným v 1. a 3. rade uloženia zákazu vstupu na parcely EKN č. 537/487, 1882 a 1776/4 v k.ú.
B., zákazu vykonávania, plánovania a organizovania obecných podujatí, hasičských tréningov, cvičení
a súťaží;

· žalovaným v 1. a 3. rade uloženia povinnosti vypratať z murovanej budovy a z jej drevenej časti všetok
skladujúci materiál, hasičské pomôcky a skladujúci materiál okolo týchto stavieb a pod prístreškami;

· žalovanému v 1. rade uloženia povinnosti „vypratať demontovaním prístreškou z 3. strán okolo stavby
muerovenej a dtevenej jej časti“;

· žalovanému v 1. rade uloženia povinnosti odstrániť prívod na parcely EKN č. 537/487, 1882, 1776/4
v k.ú. B., a to elektriny káblami od odborného miesta pri končiacej obecnej ceste Hrabina, pred vstupom

na parcelu EKN č. 1776/4 pod zemou káblami až k drevenej časti budovy pod prístreškom, kde jenamontovaná elektro skrinka na ďalší odber elektriny, rovnako prívod káblami nad zemou po železných
stĺpoch pozdĺž ihriska na EKN č. 1776/4;

· žalovanému v 1. rade uloženia povinnosti odstrániť potrubie na obecnú vodu, vedené pod zemou až
pod prístrešok k drevenej časti budovy ako aj odstrániť potrubie vedené pod zemou na odpadovú vodu
a rovnako aj betón pod prístreškami až do ornice a tiež škvaru, štrk, kamene až do ornice na parcele
EKN č. 1776/4, ktorá slúži ako parkovisko a prístupová cesta k budovám a k ihrisku;

·žalovanémuv1.radeuloženiapovinnostiodstrániťželeznéstĺpynaprenoskábla–elektrinynadzemou
po parcele EKN č. 1776/4 ako aj železné oplotenie ihriska futbalovej brány;

· žalovaným v 1. a 2. rade uloženia povinnosti zabezpečiť uvoľnenie cesty 1882 odstránením murovanej
stavby a jej drevenej časti, ktoré zasahujú aj do parciel EKN č. 537/487 a 1776/4, aby sa uvoľnila
prístupová cesta k rieke Topľa a k ďalším parcelám EKN č. 1794 či 1806/4, a to začatím stavebného

konania na odstránenie týchto stavieb.

2. Podaný návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedeným na listoch
vlastníctva č.: XXX k parc. EN 1776/4 pod bodom 4., 989 k parc. EN 1312 ako cesta pod bodom
109, 846 k parc. EN XXX/XXX pod bodom 7. K užívaniu svojho vlastníctva sa dostal na základe

súdneho rozhodnutia 5C/143/2006. Zo spisu 5C/143/2006 a ZP č. 39/2017 je doložený obrázok pohľadu
z výšky ako ortofotosnímka kde vidieť jeho obhospodarovaný pozemok, z ktorého je vidieť kde sa
nachádzajú stavby a prístrešky, potvrdzuje sa, že tieto stavby sú na ceste 1312, ktorá je na snímke
vidieť priebehom dvoch rovnobežných bielych čiar. Tento priebeh cez cestu 1812 potvrdzuje aj obrázok
4. identifikácia užívacieho stavu so stavom právnym. V roku 2020 podal na Obec Hrabovec návrh na

vykonanie Štátneho stavebného dozoru - dohľadu k stavbám na parc. EN 1776/4, 1312, 537/437. Išlo
mu o vypratanie týchto stavieb, nakoľko je nimi zahataný prístup k parcelám 1776/6, 537/487 a ďalšie k
rieke Topli. ŠSD vykonal 22.10.2020 miestne prešetrenie pod č. B./XXXX a zistil, že postavené stavby,
na ktoré obec nepredložila stavebné povolenie ani ohlásenie využíva obecný úrad (aj OHZ Hrabovca).
Stavba je konštrukčne riešená ako z časti murovaná a z časti drevená, zastrešená plochou strechou.

Z troch strán je stavba obostavaná krytými prístreškami z drevených a oceľových stĺpov. Prístrešky
sú zastrešené plochými strechami s plechovou krytinou. Pod prístreškami, ktoré zhotovila obec bez
ohlásenia a bez stavebného povolenia podlahu pod prístreškami svojvoľne zabetónovala ornú pôdu,
tiež bez ohlásenia a súhlasu vlastníkov. ŠSD upozornil stavebný úrad Obce Hrabovec, aby v danej
veci boli vykonané potrebné opatrenia v súlade s § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Zo

zisteniaŠSDjezrejmé,žemurovanúadrevenúčasťstavbypostavilaneexistujúcaTelovýchovnájednota
Hrabovec s bývalým MNV. Stavebný úrad mal nariadiť odstránenie tejto stavby a prístreškov lebo ide
o stavby postavené na cudzích pozemkoch a žaloba ako vlastník nesúhlasí s týmito stavbami. Obec B.,
ako aj OHZ Hrabovec sú nečinní, nakoľko im vzniknutý stav vyhovuje. Náklady na odstránenie (v prípade
drevenej časti na jej premiestnenie) ma znášať Obec Hrabovec. Obec Hrabovec ako stavebný úrad je

v tejto veci nečinný až doposiaľ. Súčasný stav zachytávajú priložené fotografie. Parcela č. 1776/44 slúži
naviac ako cesta, parkovisko a časť ihriska a tiež osadené stĺpy na prenos káblov elektriny. Ochrany sa
žalobca domáhal aj v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/30/2020, kde bol žalobný petit zamietnutý. Obci
Hrabovec bolo uložené vykonať opatrenia, aby žalobca nebol podujatiami obmedzovaný. Ochrany práv
sa žalobca nedomohol ani v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/16/2021, v ktorom navrhoval odstránenie

stavieb. Žalobca nemá vedomosť o vykonaní žiadneho opatrenia zo strany obce Hrabovec, ktoré by
zamedzili zásahom do práv žalobcu. Vykonanie takéhoto opatrenia ani nie je možné. Žalobca na roli
posadenej a po parcelách 1776/4, 1812, 537/487 našiel rozbité sklo, plasty, drevený, papierový, plastový
materiál, plechovky, violety či spodné ženské prádlo. Žalobca má podozrenie, že do role sa vylieva
všetko po umytí. Žalobca uviedol, že na neho boli vykonané útoky. Na ceste a na parcelách okolo nej

(537/437, 1776/4) stoja stavby, murovaná a drevená - bývalé stánky predaja a 3. strán sú obklopené
prístreškami postavené obcou. Pred nimi v smere ku ihrisku je parc. 1776/4 (ako aj ďalšia časť ihriska)
je prístupová cesta z obecnej cesty a je tu aj parkovisko. Na tento účel bola ornica parc. 1776/1
zasypanáštrkomaškvarou.Kihriskuodobecnejcesty-odelektrickejskrinkyelektromerača,idúželezné
stĺpy, po ktorých káblami sa vedie prívod elektriny na osvetlenie ihriska, pred stavbami a popri rieke

Topľa. Prívod elektriny od tejto skrinky a meračom (pod zemou) sú vedené káble až pod prístrešok
pred murovanou stavbou, kde na drevenú časť stavby je pripevnená skrinka na odber elektriny. Pod
prístreškom na drevenej časti stavby kde je pripevnená skrinka na odber elektriny je tam vývod potrubia
vody, pevná vodovodná rúrka s otočným ventilom na pustenie a zastavenie vody. Čo znamená, že podzemou je uložené potrubie na prívod vody z obecného vodovodu. Pod vodovodnou rúrkou s ventilom
spúšťania a zastavovania vody je drenážny zachytávač na odtok prebytočnej vody spod prístrešku vedľa
„drevej“ stavby, čo znamená, že táto odpadová voda ďalej rúrami pod zemou odvádza túto bodu k Topli.

Murovaná časť stavby samostatnými vchodovými dverami je skladovacia miestnosť pre DHZ Hrabovec
ako sklad, kde sa skladujú rôzne hasičské materiály, hasičské pomôcky, benzínová centrála, čerpadlo
na vodu do plastových nádob. Plastové nádoby sú uložené pod prístreškom. Pod prístreškami skladuje
aj obec stoly, lavice, stoličky a ďalší materiál uložený v druhej časti murovanej budovy a rovnako aj pod
zámkom je uložený priestor drevenej budovy. Sú tam veci, ktoré sa využívajú pri organizovaní rôznych

podujatí. Začiatok ihriska na 1776/4 vykazuje postavené zábradlie hneď za 1.bránkou ihriska. Tento
stav uskladňovania materiálov používaných pri akciách obce, či akciách, súťažiach OHZ Hrabovec,
ako aj využívanie parciel 1776/4, 537/487, 1812 obom vyhovuje. Obec aj OHZ Hrabovec disponujú
dostatočnými priestormi. Drevenú budovu je podľa žalobcu možné preniesť. Obec nezačala správne
konanie napriek tomu, že ide o jej povinnosť. Uvoľnenie cesty 1812 sa týka aj ďalších vedených
vlastníkov na parcelách 1794 či 1806/2. Aby sa dostali k Topli, tak sa chodí po 1776/4, ktorá slúži ako

cesta a parkovisko. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaní v 1. a 3. rade neoprávnene
zasahujúdovlastníctvažalobcu StavebnýúradObceHrabovecodroku2020nezačalstavebnékonanie,
ani nedokončil ŠSD k parcelám EKN 1882, 537/487 a 1776/4, z ktorej si urobil cestu a parkovisko, keď
v zmysle stavebného zákona bola uložená povinnosť konať a zjednať nápravu. Žalobca navrhuje, aby
súd vydal rozhodnutie pre žalovaných v 1. a 3. rade a jej členov DHZ Hrabovec, rovnako pre žalovaného

v 2. rade, a zaviazal ich k povinnostiam v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že
predložené dôkazy v spisoch ďalších súdnych konaní, nebráni súdu, aby v zmysle CSP bolo vydané
neodkladné opatrenie, ktorým sa dosiahne trvalá úprava pomerov strán, čím sa konanie zrýchli, bude
hospodárne a neprimerane nezaťaží strany sporu, čo bolo cieľom zákonodarcu.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil: zistenie vykonaného ŠSD zo dňa
22.10.2020, výpisy z LV č. XXX, XXX, XXX pre k.ú. B., časť nešpecifikovaného znaleckého posudku,
vytyčovacínáčrtč.39/2017,odpoveďžalovanéhov1.radezodňa09.02.2022,07.11.2024a11.10.2024,
oznámenie žalobcu zo dňa 30.09.2024, oznámenie žalobcu zo dňa 01.07.2022, uznesenie OO PZ
Bardejov, odbor kriminálnej polície zo dňa 30.04.2024, záznam z klienta ZBGIS, pohľad na pozemky

z výšky a fotodokumentáciu.

4. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 9C/30/2020 súd zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 08.07.2020 voči tomu istému žalovanému domáhal
uloženia povinnosti odstrániť nelegálnu umiestnenú stavbu z muriva, nelegálne postavené prístrešky

po ľavej, pravej strane a pred murovanou stavbou, ako aj odstránenie drevenej maringotky a tak
spriechodniť cestu 1812; odstrániť postavené drevené záchody s odtokom do rieky Topľa; odstrániť
postavené železné stĺpy, železné zábradlia osadené v zemi na EKN 1776/4 a 537/487; odstrániť zo
zeme prívod obecnej vody potrubím, ako aj prívod elektriny a odtok odpadovej vody; odstrániť betón
pod budovami, prístreškami, rovnako nasypaný štrk, škvaru a kameninu až po ornú pôdu; zdržať sa

do budúcna užívania nehnuteľností EKN 537/487, 1776/4 a 1812, nakoľko ide o súkromný majetok;
neumožňovať, nepovoľovať na parc. 537/487, 1776/4 a 1812 žiadne kultúrne, spoločenské, športové
a obecné aktivity dospelých, mládeže Obce Hrabovec vydaním všeobecného nariadenia obce na
ochranu vlastníckeho práva zákazom vstupovať na tieto parcely osobám, ktoré nemajú k týmto parcelám
vlastnícke právo podľa LV č. XXX, XXX, XXX, ako aj vyhlásením prostredníctvom miestneho obecného

úradu obecným rozhlasom.

4.1. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.07.2020 č.k. 9C/ 30/2020 43 súd žalovanému uložil
povinnosť, aby pri organizovaní spoločenských, kultúrnych a športových podujatí, či už v blízkosti
alebo priamo na parcelách: EKN 537/487, EKN 1776/4 a EKN 1812 nachádzajúcich sa v k.ú. B. a

evidovaných Okresným úrado m Bardejov, katastrálnym odborom, pre okres E., obec B. a k.ú. B. na
LV XXX, F. XXX a F. XXX, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu prijal opatrenia, ktoré by zamedzili,
aby účastníci týchto podujatí obmedzovali žalobcu vo výkone jeho (spol u)vlastníckych práv k týmto
označeným parcelám, tieto pokojne užívať a požívať a aby nezasahovali do predmetu (spolu)vlastníctva
žalobcu a tento nepoškodzovali (I. výrok). Ďalej žalovaný môže podať voči žalobcovi na ochranu svojich

práv, obmedzeným uloženo u povinnosťou, žalobu vo veci samej (II. výrok). Vo zvyšnej časti návrh na
nariadenie opatrenia zamietol (III. výrok). Zároveň žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
(IV. výrok).4.2. Súd vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil (preukázal)
jednako skutočnosť, že mu naozaj svedčí spoluvlastnícke právo k dotknutým parcelám a v okolnostiach
veci, spočívajúcich v preukázaní, že na týchto dotknutých parcelách sa nachádzajú zariadenia (toalety,

budovy, priestory na s edenie a pod.) umožňujúce, resp. slúžiace na organizovanie rôznych verejných
spoločenských, športových a kultúrnych podujatí. Navrhovateľ fotodokumentáciou osvedčil aj možnosť,
že pri ich organizovaní dochádza zo strany účastníkov týchto podujatí k poškodz ovaniu jeho majetku
(vlastníctva). Preto návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel.
Okresný súd však nevyhovel návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia v časti, ktorou

sa domáhal, aby bola odporcovi jednako uložená povinnosť neorganizovať spoločenské, športové a
kultúrne podujatia na dotknutých parcelách a jednako, aby mu bola uložená povinnosť odstrániť stavby a
zariadenia (toalety, potrubia, vedenia, zábradlia, stĺpy a pod.) z dotknutých parciel, pretože navrhovateľ
neosvedčil, že predmetné stavby a zariadenia sú skutočne vo vlastníctve práve odporcu, pretože ak
by neboli vo vlastníctve odporcu, uložením tejto navrhovateľom požadovanej povinnosti odporcovi, by
sa v podstate odporcovi uložila nezákonná povinnosť zničiť (odstrániť) vlastníctvo iného vlastníka, čo

by bolo neprípustným zasahovaním do vlastníctva iného vlastníka. Navrhovateľ neosvedčil, či tieto
stavby a zariadenia odporca neužíva legitímne so súhlasom ich vlastníka, prípadne spoluvlastníka,
taktiež neosvedčil, či dotknuté spoločenské, športové a kultúrne podujatia organizuje (priami alebo ich
povolením) naozaj odporca bez súhlasu iných spoluvlastníkov dotknutých parciel. Inými slovami, na
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, okresný súd nemal dostatočne osvedčené jednako,

či by uložil povinnosť skutočnému adresátovi, túto povinnosť porušujúcemu a jednako či adresát tejto
povinnosti, túto aj skutočne porušuje. Totižto o spôsobe nakladania s predmetom spoluvlastníctva, tak
ako je to uvedené v cit. § 139 ods. 2 OZ rozhodujú všetci spoluvlastníci spoločne a to väčšinou hlasov,
počítanou podľa veľkosti ich podielov, pričom ak sa nevedia dohodnúť, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd. Inými slovami povedané, navrhovateľ, iba ako jeden z podielových spoluvlastníkov

dotknutých parciel, nie je oprávnený sám rozhodovať o spôsobe nakladania s nimi, bez ostatných
podielových spoluvlastníkov, resp. bez osvedčenia vôle ostatných spoluvlastníkov dotknutých parciel a
jeho poverenia, nie je oprávnený tlmočiť ich vôľu, aby sa na predmete ich spoluvlastníctva nachádzali
stavby či zariadenia a pod., a na druhej strane odporca, ktorý nie je podielovým spoluvlastníkom
dotknutých parciel, nie je bez osvedčenia vôle spoluvlastníkov delegovať na odporcu určité užívacie

práva, oprávnený svojvoľne zasahovať do spoluvlastníctva spoluvlastníkov a toto obmedzovať, či inak
poškodzovať (na zabránenie ktorého konania má slúžiť výrok I. tohto rozhodnutia).

4.3. Krajský súd v Prešove na základe žalobcom podaného odvolania uznesením zo dňa 26.10.2020
č.k. 7Co/44/2020-66 rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil a stranám sporu nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Uznesenie prvostupňového súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť d ňom 24.11.2020 a vykonateľnosť dňom 29.07.2020.

5. Okresný súd Bardejov uznesením č.k. 5C/16/2021 – 17 zo dňa 18.06.2021 o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade rozhodol nasledovne:

I. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosť žalovanému zdržať sa do
budúcna užívania súkromných parciel EKN 537/487, 1776/4, 1812, vydávania súhlasu na rôzne činnosti
obce Hrabovec pre športovcov, pre spoločenské a kultúrne aktivity, pre DHZ Hrabovec, pre dospelých,
mládež obce Hrabovec z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

5.1. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu
dňa 19.05.2021, voči žalovanému domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada uložiť
žalovanému ako stavebnému úradu povinnosť začať stavebné konanie v zmysle § 88 zákona 50/1976,
odstránenie čiernych stavieb z časti murovaná a z časti drevená, zastrešená plochou strechou, ktorá
z troch strán je stavba obostavaná krytými prístreškami z drevených a oceľových stĺpov, zastrešené

plochými strechami s plechovou krytinou, ktoré sú postavené na súkromných parcelách E KN 537/487,
1776/4 a ceste 1812, začať stavebné konanie na: odstránenie 2 drevených záchodov na EKN 537/487;
na odstránenie železných stĺpov elektrického osvetlenia, železného zábradlia osadeného do zeme
na EKN 1776/4; na odstránenie zo zeme prívod obecnej vody, potrubím, ako aj prívod elektriny atiež odtok odpadovej vody od čiernych stavieb; na odstránenie a vypratanie betónových plôch pod
čiernymi stavbami a prístreškami, rovnako odpratanie štrku, kameniny, škvary až po ornú pôdu na
EKN 537/476, 1776/4 a 1812. Ďalej žalobca žiadal uložiť žalovanému ako stavebnému úradu, že je

povinný po začatí stavebného konania zabezpečiť oznámením obce všetkým občanom obce Hrabovec
prostredníctvom obecného rozhlasu, vyveseným oznamom na miestnych tabuliach, oznamom pre DHZ
Hrabovec, či na internetovej stránke obce Hrabovec, že parcely EKN 537/487, 1776/4, 1812, na ktorých
stoja využívané stavby, ktoré boli využívané v rôznych aktivitách občanmi Hrabovec nie je majetkom
obce Hrabovec, ide o súkromné vlastníctvo v podielov om vlastníctve podľa príslušných LV, preto nie

je možné na týchto parcelách vykonávať doterajšie činnosti, teda už žiadne: kultúrne, spoločenské,
športovéainéobecnépodujatia,akotobolodoteraz,čivyužívaniestojacíchstavieb,ktorébolipostavené
na čierno ako aj prístreškov, drevených záchodov, občanmi obce Hrabovec. Rovnako tak žalobca žiadal
neodkladným opatrením žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa do budúcna užívania súkromných
parciel EKN 537/487, 1776/4, 1812, vydávať súhlas na rôzne činnosti obce Hrabovec pre športovcov,
pre spoločenské a kultúrne aktivity, pre DHZ Hrabovec, pre dospelých, mládež obce Hrabovec. Svoj

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že je spoluvlastníkom na parcele
EKN 537/487, 1776/4 a tiež k ceste EKN 1912 podľa LV č. XXX, XXX. V zmysle LV a vedených parciel
EKN tieto užíva podľa svojich podielov na EKN 237/487 a 1776/4, ako to vidieť na ortofotosnímke. Z
priložených dôkazov - fotopohľadov A, B, C, D, E F je vidieť načierno postavené stavby a prístrešky
k nim, ktoré sú v blízkosti žalobcom užívanej role, ako aj drevené záchody s odtokom do rieky Topľa.

Na tento stav čiernych stavieb, prístreškov ako aj spôsobovanie škôd využívaním týchto čiernych
stavieb a prístreškov, upozorňoval Obec Hrabovec písomne listami v roku 2019, 2018, aby sa začalo
stavebné konanie na odstránenie čiernych stavieb na parc. EKN 537/487, 1776/4, či na ceste 1812,
obec nereagovala. Z dôvodu nekonania podal na OP Bardejov návrh, aby upozornením prokurátora
bola zjednaná zákonnosť a aby začala konať, potvrdzuje upovedomenie OP BJ Pd 18/20 z 13.8.2020.

Keďže Obec nereagovala ani na upozornenie prokurátora, podal žalobca návrh na vykonanie ŠSD na
parcelách EKN 537/487, 1776/4, 1812, na Obec B., ktorá je v zmysle stavebného zákona 50/1976
povinná vykonať tento ŠSD, čo potvrdzuje zistenie č. B./XXXX zo dňa 22.10.2020, že dňa 8.10.2020
aj vykonali ŠSD za účelom zistenia skutkového stavu potvrdzuje obsah zistenia ŠSD z 22.10.2020,
z ktorého vyplynula povinnosť pre stavebný úrad Obce Richvald, aby vykonal opatrenia v zmysle §

88a v nadväznosti na 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona na postup stavebného úradu, teda Obec
Hrabovec, ktorá doposiaľ znova nekonala. Na tunajšom súde prebiehalo medzi tými istými účastníkmi
konania aj konanie sp. zn. 9C/30/2020 s čiastočne totožným predmetom konania a to ohľadne návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa do
budúcna užívania súkromných parciel EKN 537/487, 1776/4, 1812, vydávania súhlasu na rôzne činnosti

obce Hrabovec pre športovcov, pre spoločenské a kultúrne aktivity, pre DHZ Hrabovec, pre dospelých,
mládež obce Hrabovec. Súd uznesením zo dňa 20.07.2020 č.k. 9C/30/2020-43 o tomto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol (odseky 3.1 až 3.4 odôvodnenia). Predmetné uznesenie
v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu dňom 24.11.2020 nadobudlo právoplatnosť. Žalobca však
dňa 19.05.2020 podal na tunajší súd základe totožných skutkových tvrdení z časti totožný návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je vedený pod sp.zn. 5C/16/2021. Ustanovenie § 230 C.s.p.
vyjadruje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá zabraňuje, aby sa znova rozhodovalo o veci,
o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
súd nemôže v takejto veci rozhodovať, a musí konanie zastaviť. V danom prípade má súd za to, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 9C/30/2020 už bolo právoplatne rozhodnuté

o rovnakom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému
zdržať sa do budúcna užívania súkromných parciel EKN 537/487, 1776/4, 1812, vydávania súhlasu na
rôzne činnosti obce Hrabovec pre športovcov, pre spoločenské a kultúrne aktivity, pre DHZ Hrabovec,
pre dospelých, mládež obce Hrabovec, ktorý bol podaný na základe rovnakých skutkových tvrdení a
týka sa tých istých účastníkov, teda je tu prekážka rozsúdenej veci. Z uvedeného dôvodu a v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami preto súd toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia
v tejto časti zastavil. Vzhľadom k uvedenému záveru súd následne pristúpil k posúdeniu zostávajúcej
časti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to: - ohľadne uloženia povinnosti
žalovanému ako stavebnému úradu začať stavebné konanie v zmysle § 88 zákona č. 50/1976 Z.z. o
odstránenie čiernych stavieb z časti murovaná a z časti drevená, zastrešená plochou strechou, ktorá

z troch strán je stavba obostavaná krytými prístreškami z drevených a oceľových stĺpov, zastrešené
plochými strechami s plechovou krytinou, ktoré sú postavené na súkromných parcelách EKN 537/487,
1776/4 a ceste 1812, začať stavebné konanie na: odstránenie 2 drevených záchodov na EKN 537/487;
na odstránenie železných stĺpov elektrického osvetlenia, železného zábradlia osadeného do zemena EKN 1776/4; na odstránenie zo zeme prívod obecnej vody, potrubím, ako aj prívod elektriny a
tiež odtok odpadovej vody od čiernych stavieb; na odstránenie a vypratanie betónových plôch pod
čiernymi stavbami a prístreškami, rovnako odpratanie štrku, kameniny, škvary až po ornú pôdu na EKN

537/476, 1776/4 a 1812. - ohľadne uloženia povinnosti žalovanému ako stavebnému úradu po začatí
stavebného konania zabezpečiť oznámením obce všetkým občanom obce Hrabovec prostredníctvom
obecného rozhlasu, vyveseným oznamom na miestnych tabuliach, oznamom pre DHZ Hrabovec, či
na internetovej stránke obce Hrabovec, že parcely EKN 537/487, 1776/4, 1812, na ktorých stoja
využívané stavby, ktoré boli využívané v rôznych aktivitách občanmi Hrabovec nie je majetkom obce

Hrabovec, ide o súkromné vlastníctvo v podielovom vlastníctve podľa príslušných LV, preto nie je možné
na týchto parcelách vykonávať doterajšie činnosti, teda už žiadne: kultúrne, spoločenské, športové
a iné obecné podujatia, ako to bolo doteraz, či využívanie stojacích stavieb, ktoré boli postavené
načierno ako aj prístreškov, drevených záchodov, občanmi obce Hrabovec. Konajúci súd má za to,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. C.s.p., ktorým žalobca
žiadal, aby súd žalovanému ako stavebnému úradu uložil povinnosť začať stavebné konanie v zmysle

zákona č. 50/1976 Zb. a zároveň mu uložiť povinnosti, ktoré má vykonať ako stavebný úrad po začatí
stavebného konania nie je možné vyhovieť. Súd postupom podľa Civilného sporového poriadku rieši
súkromnoprávne spory fyzických a právnických osôb. Vzhľadom ku skutkovým tvrdeniam uvádzaným
žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj skutkové a právne závery vyplývajúce
z rozhodnutí zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/30/2020 súd poznamenáva, že sporové súdy poskytujú

vlastníkovi nehnuteľnosti ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje
(§ 126 Občianskeho zákonníka). Zároveň súdy v sporovom konaní rozhodujú v občianskoprávnych
sporoch o veciach, ktoré sa týkajú tzv. susedských práv, o tom, aby nedošlo k zneužívaniu susedských
práv vo forme obťažovania susedov (§ 127 Občianskeho zákonníka). Súd postupom podľa Civilného
sporového poriadku však nemôže uložiť žalovanému ako správnemu orgánu začať správne konanie,

v tomto prípade stavebné konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. Nejedná sa totiž o súkromnoprávnu
vec, občianskoprávny spor, ktorý prejednáva a rozhoduje sporový súd v zmysle Civilného sporového
poriadku. Z návrhu žalobcu vyplýva, že v danom prípade sa jedná o verejnoprávny spor medzi občanom
a správnym orgánom. Ak má žalobca za to, že Obec Hrabovec ako stavebný úrad je nečinný a nekoná o
jehonávrhoch,máprávodomáhaťsaochranysvojichprávnapr.žalobouprotinečinnostiorgánuverejnej

správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.

5.2. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/37/2021 – 49 zo
dňa 12.10.2021, právoplatným dňa 18.11.2021.
6. Zo znaleckého posudku D. G. č. 12/2013 vyplýva znázornenie (identifikácia) parcely EKN č. 537/487

k.ú. B., ktorá je znázornená na obrázku č. 4 znaleckého posudku.
7.Orgánštátnehostavebnéhodohľaduvlistezodňa22.10.2020oznámilžalobcovi,ževoveciexistencie
údajných obecných nelegálnych stavieb na pozemkoch pare. č. H. XXX/XXX, 1776/1 a 1812 k.ú. B. bolo
zistené, že pri futbalovom ihrisku v obci Hrabovec je postavená stavba (bývalé šatne), na ktorú starosta
obce nepredložil stavebné povolenie ani ohlásenie drobnej stavby. Stavba je konštrukčne riešená ako

z časti murovaná a z časti drevená, zastrešená plochou strechou. Z troch strán je stavba obostavaná
krytými prístreškami z drevených a oceľových stĺpov. Prístrešky sú zastrešené plochými strechami s
plechovou krytinou. Na základe vyjadrenia starostu obce bola zistená skutočnosť, že futbalové ihrisko
bolo vybudované v 70-tych rokoch 20. storočia a následne potom aj stavba, ktorá slúžila ako šatne
pri ihrisku. Stavbu postavila bývalá Telovýchovná jednota Hrabovec v súčinnosti s vtedajším MNV.

Stavba je v súčasnosti využívaná na obecné športové akcie a pri súťažiach DHZ Hrabovec. Starosta
obce vyhlásil, že ak sa stavebné povolenie na predmetnú stavbu nenájde v štátnom archíve, tak ju
chce určite zlegalizovať a má tiež záujem o odkúpenie pozemkov pod predmetnou stavbou Súčasne s
dohľadávaním stavebného povolenia sa dohľadáva aj nájomná zmluva, ktorá mala byť podľa bývalých
funkcionárov TJ Hrabovec v minulosti uzavretá.

8. Z LV č. XXX pre k.ú. B. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely EKN č. 1812 –
ostatná plocha o výmere 380 m2 o veľkosti podielu 2/3780.

Z LV č. XXX pre k.ú. B. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely EKN č. 537/487 –
orná pôda o výmere 3577 m2 o veľkosti podielu 1/12.

Z LV č. XXX pre k.ú. B. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely EKN č. 1776/4 –
ostatná plocha o výmere 5752 m2 o veľkosti podielu 2/168 a 1/84.9. Žalobca listom zo dňa 30.09.2024 o.i. požiadal žalovaného v 1. rade, aby vybavoval aj záležitosť
čiernych stavieb v koryte potoka a čierne stavby na EKN 537/487, 1812 a 1776/4.

10. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 07.11.2024 oznámil žalobcovi, že Štátny stavebný dohľad stavby-
na EKN 537/487, 1812 cesta a 1776/4 z roku 2020 pre zložitosť veci stále prebieha. Štátny stavebný
dohľad ohľadom potoka ešte nezačal z dôvodu veľkej vyťaženosti pracovníkov SVP a Stavebného úradu
Becherov.

11. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 11.10.2024 oznámil žalobcovi, že jeho list zo dňa 11.09.2024 číslo
spisu HRA-083/2024-Ocú. postúpil zástupcovi a poslancom Obce Hrabovec, na Obecné zastupiteľstvo
dňa 03.10.2024, ktorí sa k listu nevyjadrili.

12. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 09.02.2022 oznámil žalobcovi, že ŠSD na miestnom ihrisku ešte
nebol vykonaný.

13. Dňa 04.07.2022 podal žalobca na OO PZ Bardejov oznámenie o skutočnostiach, že mohlo dôjsť
k spáchaniu trestného činu. Toto oznámenie bolo uznesením ČVS: ORP-300/1-VYS-BJ-2022 zo dňa
30.04.2024 (ktoré nebolo predložené v úplnom znení) odmietnuté, pretože nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

14. K návrhu bola priložená fotodokumentácia dotknutých parciel, ktorá zachytáva ich polohové
umiestnenie ako aj spôsob ich užívania.

15.ZnaleckýposudokA.D.E.č.39/2017vytyčujeaoznačujelomovébodyčastiparcelyEKNč.537/487.

16. Súd návrhu žalobcu na osvedčenie uplatneného nároku „spisom 9C/30/2020 s dokladmi zo stavu na
mieste samom“, „5C/16/2021 s dokladmi k neodkladnému opatreniu“, „súdnym spisom 5C/143/2006“,
„dokladmi založenými v spisových zn. 9C/30/2021, 5C/16/2021“ nevyhovel. V tejto súvislosti súd
poukazuje na právny názor, ktorý zastal Najvyšší súd SR, v konaní vedenom pod sp. zn. 1Obdo/91/2019:

„Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľa, že v predmetnom spore mal súd prvej inštancie
ako aj odvolací súd „sám od seba“ prihliadať na skutočnosti zistené súdom v inom konaní sp. zn.
31Cbi/1/2017, nakoľko ide o skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1 CSP.
Za skutočnosti, o ktorých sa súd dozvedel v rámci svojej činnosti treba považovať také skutočnosti,
ktoré sú zachytené v súdnych spisoch, pričom majú opodstatnenie pre procesné rozhodnutia súdu

(ustanovenie opatrovníka strane sporu, ktorá ho mala ustanoveného v iných konaniach, nepripustenie
určitej osoby ako občianskeho zástupcu strany sporu a podobne). Každý spor je iný, osobitý (aj keď
vo viacerých sporoch môžu vystupovať tí istí účastníci), pričom súd v každom konkrétnom spore
rozhoduje na základe ním zisteného skutkového stavu. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je
súhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovýmzisteniamsúddospieva

posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov, ktoré získava najmä dokazovaním. Dôkaz slúži na
preukázanie skutočností, ohľadom ktorých nesie účastník dôkazné bremeno. Dôkazným prostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Spôsob vykonávania dokazovania a vykonania alebo nevykonania toho-ktorého dôkazného prostriedku
však určuje súd v závislosti od toho, či jeho vykonanie je relevantné a efektívne pre rozhodnutie

sporu vo väzbe aj na ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané a či tieto sú postačujúce pre
rozhodnutiesporupovecnejstránke.Ajpodľanázorudovolaciehosúdu,pripojeniespisuzinéhokonania
v inej právnej veci (hoci medzi tými istými účastníkmi) samo o sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok
preukazujúci tvrdenie žalovaného 1/ o existencii pohľadávky titulom náhrady škody v predmetnom spore
o určenie popretej pohľadávky, nakoľko obsahom každého súdneho spisu, zachyteného v písomnej

forme,jecelýsúhrnprocesnýchúkonovsúduastránsporu,zápisnícoobsahupojednávania,znaleckých
posudkov a podobne, ktoré ako celok nie je možné a ani efektívne vykonať ako dôkaz na pojednávaní
súdu v inej veci. Je povinnosťou tej-ktorej strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo
predložiť konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz
dovolací súd nepovažuje pripojenie spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto

strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok, vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah
je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore,
nakoľko by tým v spore zvýhodnil jednu stranu sporu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže
strany sporu majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán).“. Z dôvodu,že žalobca neoznačil žiadne konkrétne listiny, ktoré má súd brať do úvahy pri posudzovaní podaného
návrhu, nachádzajúce sa vo vyššie označených spisoch tunajšieho súdu (s výnimkou znaleckých
posudkov), súd žiadne ďalšie listiny z predmetného spisu nebral do úvahy. Rovnako súd nebral do úvahy

žalobcomnavrhovanéosvedčenienároku„ortofotosnímkoukrozsudku5C/143/2006,vedenýnaOSBJ“.
Predmetný návrh podľa názoru súdu nie je dostatočne konkrétny na jeho nezameniteľnú špecifikáciu.
Z návrhu nevyplýva o aký ortofotosnímok má ísť (napr. miesto a čas vyhotovenia). Nie je úlohou súdu
iniciatívne vyhľadávať dôkazy osvedčujúce žalobcom uplatnený nárok, ktorý je predmetom podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z rovnakých dôvodov súd nepovažoval za dostatočne

konkrétny žalobcov návrh na oboznámenie „identifikácie užívacieho so stavom právnym v 5C/143/2006
na OS BJ“.

17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

26. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

27. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto
má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

28. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

29. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).30. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

31. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby/návrhu.

Žalobca musí presne označiť seba ako stranu sporu vrátane svojho prípadného zástupcu a toho, voči
komu žaloba smeruje. Stranami sporu sú teda žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo
žalovaného môže vystupovať viac subjektov. V sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu označenie
okruhu strán. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju
nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Údaje, ktoré musí označenie

strán žaloba obsahovať, upravujú ustanovenia § 133 až 136 CSP. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 3. rade označenému ako „C. D., predseda OHZ
– obecného hasičského združenia Obce Hrabovec, Hrabovec 16, 086 11 Hrabovec“, tu súd uvádza, že
takéto označenie žalovaného nezodpovedá kritériám na označovanie sporových strán v zmysle § 133
ods. 1 CSP. Z takto sformulovaného označenia nevyplýva jednoznačná a nezameniteľná identifikácia
subjektu, ktorý žalobca považuje za žalovaného v 3. rade. Žalobca neuviedol ohľadom tohto subjektu

jeho dátum narodenia, či iný identifikačný údaj umožňujúci stotožnenie subjektu konania. Za účelom
stotožnenia osoby žalovaného v 3. rade súd vykonal lustráciu v registri obyvateľov SR, a to subjektu
„C. D., bytom Hrabovec 16“. Vykonanou lustráciou bolo zistené, že subjekt s takýmito identifikačnými
údajmi neexistuje. Súd má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti trpí
vadou – vadným označením žalovaného v 3. rade, ktoré sa nepodarilo opraviť ani vykonanou lustráciou

v registri obyvateľov SR. Vzhľadom na tento nedostatok, nie je podľa názoru súdu možné o takto vadne
sformulovanom návrhu konať a vecne rozhodnúť. Nakoľko v zmysle § 327 CSP sa na konanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú ustanovenia CSP o odstraňovaní vád, súd v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovanému v 3. rade odmietol.

32. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na
to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné
práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu.

Túto spôsobilosť upravuje CSP v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú
spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v každom

štádiu konania a má za následok zastavenie konania (§ 62 CSP). Stavebný úrad nemá spôsobilosť
byť stranou civilného sporového konania. Preto (vychádzajúc z vyššie uvedeného), pre nedostatok
procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť stranou sporu súd zastaví konanie
vtedy, ak je nepochybné, že za stranu bol označený subjekt nemajúci právnu subjektivitu – stavebný
úrad.

32.1. Posudzovanie otázky právnej subjektivity strany sporu v civilnom sporovom konaní predpokladá
jej riadne označenie. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd je povinný v súlade s ustanovením § 62
CSP konanie zastaviť. Keďže v prejednávanej veci žalobcom označený žalovaný v 2. rade – Stavebný
úrad Obce Hrabovec, Hrabovec 104, 086 11 Hrabovec nie je nositeľom procesnej subjektivity, pričom

v súlade s ustanovením § 161 ods. 2 CSP ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky,
súd v súlade s ustanovením § 62 CSP konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zastavil.

33. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti
žalovanému v 1. rade zabezpečiť uvoľnenie cesty 1812 odstránením murovanej stavby a jej drevenej

časti, ktoré zasahujú aj do parciel EKN č. 537/487 a 1776/4, aby sa uvoľnila prístupová cesta k rieke
Topľa a k ďalším parcelám EKN č. 1794 či 1806/4, a to začatím stavebného konania na odstránenie
týchto stavieb, z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že na tunajšom súde prebiehalo medzi tými
istými účastníkmi konania konanie pod sp. zn. 5C/16/2021 s čiastočne totožným predmetom konania,
a to ohľadne návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému

povinnosť začať stavebné konanie v zmysle § 88 zákona 50/1976 Zb., odstránenie čiernych stavieb z
časti murovaná a z časti drevená, zastrešená plochou strechou, ktorá z troch strán je stavba obostavaná
krytými prístreškami z drevených a oceľových stĺpov, zastrešené plochými strechami s plechovou
krytinou, ktoré sú postavené na súkromných parcelách E KN 537/487, 1776/4 a ceste 1812. Súduznesenímzodňa18.06.2021č.k.5C/16/2021-17otomtonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
rozhodol tak, že návrh zamietol. Predmetné uznesenie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu
dňom 18.11.2021 nadobudlo právoplatnosť. Žalobca však dňa 16.07.2025 podal na tunajší súd základe

totožných skutkových tvrdení z časti totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je
vedený pod sp.zn. 1C/56/2025.

33.1. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým

vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, teda ak v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých
istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak rovnaký nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení.

33.2. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp.zn. 5 Cdo 120/2009,

ktorý konštatoval „Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie
je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či
ten,ktobolvskoršomkonanížalobcom,ježalobcomajvnovomkonaníalebomápostaveniežalovaného

a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka
veciprávoplatnerozhodnutej,niejevýznamné,akosúdpoprávnejstránkeposúdilskutkovýdej,ktorýbol

predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak.“.

33.3. Ustanovenie § 230 CSP vyjadruje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá zabraňuje, aby

sa znova rozhodovalo o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže ide o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, súd nemôže v takejto veci rozhodovať, a musí konanie zastaviť. V
danom prípade má súd za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/16/2021
už bolo právoplatne rozhodnuté o rovnakom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť uvoľnenie cesty 1812 (v návrhu nesprávne označenej

ako parc. 1882) odstránením murovanej stavby a jej drevenej časti, ktoré zasahujú aj do parciel EKN
č. 537/487 a 1776/4, aby sa uvoľnila prístupová cesta k rieke Topľa a k ďalším parcelám EKN č.
1794 či 1806/4, a to začatím stavebného konania na odstránenie týchto stavieb, ktorý bol podaný na
základe rovnakých skutkových tvrdení a týka sa tých istých strán, teda je tu daná prekážka rozsúdenej
veci. Z uvedeného dôvodu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preto súd toto konanie o

nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zastavil.

34. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia
povinnostižalovanémuv1.rade„vyprataťdemontovanímprístreškouz3.stránokolostavbymuerovenej
a dtevenej jej časti“ tu súd uvádza, že takto sformulovaný petit návrhu nespĺňa kritérium určitosti

a nezameniteľnosti. Z takto sformulovaného návrhu ani po jeho dôkladnom preštudovaní nevyplýva,
akého konkrétneho neodkladného opatrenia sa žalobca v tejto časti domáha, čo v prípade posúdenia
návrhu ako dôvodného neumožňuje súdu uložiť žalovanému v 1. rade akúkoľvek konkrétnu povinnosť,
čo je predpokladom vykonateľnosti prípadného vyhovujúceho rozhodnutia súdu. Súd má za to, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti trpí vadou – neurčitým uvedením neodkladného

opatrenia, ktorého sa žalobca domáha. Vzhľadom na tento nedostatok, nie je podľa názoru súdu možné
o takto vadne sformulovanom návrhu konať a vecne rozhodnúť. Nakoľko v zmysle § 327 CSP sa na
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú ustanovenia CSP o odstraňovaní
vád, súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v tejto časti odmietol.

35. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase
použiteľného práva.

36. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného
charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie

boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré
sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

37. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom

tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana.

38. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo

§ 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného
zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť
na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti
bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

39. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To
predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom
aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).

40. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

41. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.

42. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o
ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).

43. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

44. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia. Osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť dosiahnutia sledovaného
účelu zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné
súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v

čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou
úspešnosti návrhu. Súd môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu
obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej
exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch nemusí
byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou.

45. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak
v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení
je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie,

že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému samá poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,

ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu,
voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len
ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia

osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

46. „Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to
aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním
vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie
určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným

a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha
špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť,že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy(Števček,Ficová,Baricová,Mesiarkinová,Bajánková,Tomašovič,akol.,Civilnýsporovýporiadok,
Komentár, C. H. Beck, 2016, strana 1106).“

47. „Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania
chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné

osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku
nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nárokuvo
veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič, a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck,
2016,strana 1107).“

48. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu
dokazovania vo veci samej. Ich obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného
nároku a nebezpečenstva hroziacej ujmy (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.

ÚS 3582/2021 z 6. septembra 2021).

49. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom nebol
odmietnutý, resp. v akom konanie nebolo zastavené, súd uvádza, že na základe tvrdení žalobcu
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z

priložených listín, dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade žalobca osvedčil
len tvrdené skutočnosti o tom, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na
LV č. XXX, XXX I. XXX v k.ú. B., taktiež ohľadom parciel EKN č. 537/487, 1776/1 a 1812 osvedčil,
že pri futbalovom ihrisku v obci Hrabovec sú postavené bývalé šatne, na ktoré nebolo ŠSD predložené

stavebné povolenie ani ohlásenie drobnej stavby, pričom stavba je riešená ako z časti murovaná a z časti
drevená, zastrešená plochou strechou, pričom stavba je obostavaná krytými prístreškami z drevených
a oceľových stĺpov, pričom stavbu postavila TJ Hrabovec v súčinnosti s MNV. Za osvedčené súd mal
ďalej umiestnenie futbalovej brány a stĺpov na pozemku pri stavbe ako aj umiestnenie regulačnej stanice
plynu. Predložená fotodokumentácia osvedčuje aj tvrdené umiestnenie prístrešku.

50. Nahliadnutím do katastra nehnuteľností si súd potvrdil skutočnosti ohľadom súčasných
podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Skutkové tvrdenie o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia žalobca priloženými listinami neosvedčil, keď na účely rozhodnutia o
jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov

strán sporu, teda existenciu bezprostrednej hrozby vážnej ujmy, ktorá by žalobca vznikla v prípade,
že súd nezasiahne nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia s poukazom na to, že z návrhu
vyplynulo, že ide o dlhodobo pretrvávajúci stav.

51. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na uloženie zákazu vstupu žalovanému v 1. rade na parcely EKN č.

537/487, 1882 a 1776/4 v k.ú. B., zákazu vykonávania, plánovania a organizovania obecných podujatí,
hasičských tréningov, cvičení a súťaží, k tomuto návrhu súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom
neosvedčil, že k vykonávaniu, plánovaniu či organizovaniu takýchto podujatí, tréningov, cvičení a súťaží
(v súčasnosti) vôbec dochádza a táto argumentácia zostala v rovine neosvedčených skutkových tvrdení.
Nakoľko súd nemal osvedčené, že k takýmto podujatiam organizovaným žalovaným v 1. rade dochádza,

nemal za osvedčenú ani potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia v tomto znení. Vo vzťahu
k tomuto podanému návrhu žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by osvedčil existenciu
zákonnéhopredpokladuprenariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodupotrebydočasnejneodkladnej
úpravy vzťahov strán sporu. Samotné tvrdenia žalobcu o organizácii podujatí žalovaným v 1. rade na
pozemkoch v podielovom spoluvlastníctva žalobcu nie je dostatočným dôvodom na nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca rovnako netvrdil a ani žiadnou listinou neosvedčil, že
na pozemky v jeho podielovom spoluvlastníctve žalovaný v 1. rade neoprávnene vstupuje. Z uvedeného
dôvodu súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v tejto časti nedôvodný
a je nutné ho zamietnuť. Len záverom k tejto časti návrhu súd uvádza, že vo vzťahu k návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia žalobcu, o ktorom tunajší súd konal nejde o res iudicata, nakoľko
na rozdiel od tohto konania sa v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/30/2020 konalo o odlišnom návrhu
žalobcu, ktorý sa domáhal toho, aby žalovaný v 1. rade neumožňoval a nepovoľoval (tretím subjektom)

organizovanie podujatí.

52. Pokiaľ žalobca navrhoval neodkladným opatrením uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť vypratať
z murovanej budovy a z jej drevenej časti všetok skladujúci materiál, hasičské pomôcky a skladujúci
materiál okolo týchto stavieb a pod prístreškami, tu súd poukazuje na to, že žalobca presne

nešpecifikoval z akej stavby požaduje vypratanie vecí a zároveň tieto veci bližšie neoznačil. Odhliadnuc
od uvedených nedostatkov tejto časti návrhu žalobca neosvedčil, že predmetné veci, ktorých vypratania
sa domáha sú skutočne práve vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, pretože ak by neboli vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade, uložením tejto žalobcom požadovanej povinnosti žalovanému v 1. rade, by
sa v podstate žalovanému v 1. rade uložila nezákonná povinnosť zničiť (odstrániť) vlastníctvo iného
vlastníka, čo by bolo neprípustným zasahovaním do vlastníctva iného vlastníka. Súd aj ohľadom tejto

časti navrhovaného neodkladného opatrenia konštatuje jeho nedôvodnosť, a preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.

53. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, ktorý sa domáhal neodkladným opatrením uložiť žalovanému v 1. rade
povinnosť odstrániť prívod na parcely EKN č. 537/487, 1882, 1776/4 v k.ú. B., a to elektriny káblami od

odborného miesta pri končiacej obecnej ceste Hrabina, pred vstupom na parcelu EKN č. 1776/4 pod
zemou káblami až k drevenej časti budovy pod prístreškom, kde je namontovaná elektro skrinka na
ďalší odber elektriny, rovnako prívod káblami nad zemou po železných stĺpoch pozdĺž ihriska na EKN
č. 1776/4, k tomu súd uvádza, že ani na nariadenie tohto navrhovaného neodkladného opatrenia súd
nemal dostatočne osvedčené jednako, či by uložil povinnosť skutočnému adresátovi, túto povinnosť

porušujúcemu a jednako či adresát tejto povinnosti, túto aj skutočne porušuje. Totižto o spôsobe
nakladania s predmetom spoluvlastníctva, tak ako je to uvedené v cit. § 139 ods. 2 OZ rozhodujú všetci
spoluvlastnícispoločneatoväčšinouhlasov,počítanoupodľaveľkostiichpodielov,pričomaksanevedia
dohodnúť, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Inými slovami povedané, žalobca,
iba ako jeden z podielových spoluvlastníkov dotknutých parciel, nie je oprávnený sám rozhodovať

o spôsobe nakladania s nimi, bez ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. bez osvedčenia vôle
ostatných spoluvlastníkov dotknutých parciel a jeho poverenia, nie je oprávnený tlmočiť ich vôľu, aby
sa na predmete ich spoluvlastníctva nachádzali stavby či zariadenia a pod. Súd aj ohľadom tejto
časti navrhovaného neodkladného opatrenia konštatuje jeho nedôvodnosť, a preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.

54. Rovnaké dôvody sa viažu k záveru súdu o nedôvodnosti návrhu žalobcu, ktorým žiadal žalovanému
v 1. rade uložiť povinnosti odstrániť potrubie na obecnú vodu, vedené pod zemou až pod prístrešok
k drevenej časti budovy ako aj odstrániť potrubie vedené pod zemou na odpadovú vodu a rovnako
aj betón pod prístreškami až do ornice a tiež škvaru, štrk, kamene až do ornice na parcele EKN č.

1776/4,ktoráslúžiakoparkoviskoaprístupovácestakbudovámakihriskuapovinnostodstrániťželezné
stĺpy na prenos kábla – elektriny nad zemou po parcele EKN č. 1776/4 ako aj železné oplotenie ihriska
futbalovej brány. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov dotknutých parciel, nie je oprávnený
sám rozhodovať o spôsobe nakladania s nimi, bez ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. bez
osvedčenia vôle ostatných spoluvlastníkov dotknutých parciel a jeho poverenia, nie je oprávnený tlmočiť

ich vôľu, aby sa na predmete ich spoluvlastníctva nachádzali stavby či zariadenia a pod.

55. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia

a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto
na navrhovateľovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia
navrhovaného v rámci mimo konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je
povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.56. Súd v tejto súvislosti však dospel k záveru, že vo vzťahu návrhu špecifikovanom v bode 54.
odôvodnenia tohto uznesenia, nie je osvedčená ani potreba neodkladnej úpravy pomerov. Bezodkladná
úprava pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP má za úlohu predísť určitému bezprostrednému

nebezpečenstvu, a preto bolo na žalobcovi, aby v tejto časti podaného návrhu uviedol, vo vzťahu k čomu
nebezpečenstvo hrozí a o aké nebezpečenstvo ide. V návrhu žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré
by reálne osvedčujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a jej rozsah na jeho majetkových
právach k dotknutým parcelám pre prípad, ak by nebolo vydané navrhované neodkladné opatrenie.
Nepopísal také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nebezpečenstvo reálne hrozí. Na základe

uvedenéhojesúdtohonázoru,ženávrhžalobcujeajvtejtočastinedôvodný,apretonávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

59. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech nemal, nárok
na náhradu trov konania mu neprináleží a žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovaným nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniauznesenianatunajšomsúde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.