Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425010148.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/59/25/4404 zo
dňa 02.04.2025, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 30.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E. D., prechodne bez prihlásenia E. D., E.
F. G. XXX/XX,

je v i n n ý , ž e

dňa 30. decembra 2024, v čase o 01.05 h, viedol po H. F. C. A. I. J., osobné motorové vozidlo značky
Kia Rio, evidenčného čísla D. XXX K., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia
PolicajnéhozboruvNovýchZámkoch,ataktokonalnapriektomu,žemaltrestnýmrozkazom Okresného
súdu Bratislava II, spisovej značky 0T/158/2022 zo dňa 8. mája 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 8. mája 2022, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
na dobu v trvaní troch rokov,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o

zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv/59/25/4404 dňa 02.04.2025
obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu podanou
obžalobou v tejto veci, súd mu preto položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno
d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu
položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie

obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal
a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaných skutkov sa
nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy

zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládol za vinu prokurátor podanou obžalobou,
naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky,
subjektuisubjektívnejstránky,keďžeúmyselne(§15písmenoa)Trestnéhozákona)zasiaholdozáujmu,

chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na riadnom výkone rozhodnutí súdov a iných orgánov
verejnej moci tak, že maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo
rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej
súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane
a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky tohto prečinu aj po

stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho konania rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného
zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a okolnosťami
jeho spáchania (keď obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase súdom mu uloženého trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá a napriek predchádzajúcim opakovaným odsúdeniam za zhodnú trestnú
činnosť), jeho následky (vo sfére zákonom chráneného záujmu), mierou zavinenia obžalovaného a jeho

pohnútkou (keď tento opakovane ignoroval súdom uložený zákaz vedenia motorových vozidiel).

Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní

vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a to výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných
dôkazov.

Obžalovaný k svojim osobným a majetkovým pomerom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje
niekoľko rokov ako kaderník v H., ako živnostník zarába okolo 900,- Eur v čistom, nechcel by preto prísť

o svoju klientelu. Tiež uviedol, že zdedil dom v E. D., žije s priateľkou, deti nemá. Prejavil ochotu uhradiť
peňažný trest a uviedol, že jeho obydlie spĺňa podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia.

V evidencii priestupkov má obžalovaný od roku 2018 evidovaných 5 priestupkov, z toho 4 priestupky
na úseku cestnej dopravy a tiež priestupok proti majetku z 01.06.2024, spočívajúci v drobnej krádeži

v obchodnej prevádzke. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný zaznamenané mnohopočetné
blokovépokuty,uloženémuzaspáchaniepriestupkovnaúsekucestnejdopravy,aletiežztejtoevidencie
vyplýva, že sa v minulosti opakovane dopustil dopravných priestupkov, za ktoré mu boli ukladané okrem
peňažných sankcii aj sankcie v podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V tejto súvislosti súd
preto osobitne poukazuje na obžalovanému v administratívnych konaniach uložený zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá od 30.03.2018 do 30.07.2018 (spolu s pokutou 300,- Eur za vedenie motorovéhovozidla pod vplyvom návykovej látky), od 21.08.2020 do 21.06.2021 (spolu s pokutou vo výške 400,-
Eur za vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky) a od 04.11.2021 do 04.05.2023 (spolu
s pokutou 400,- Eur za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia a v čase jeho odobratia

alebo zadržania). Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil
úmyselnej trestnej činnosti.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn. 4T/9/2020 z 03.02.2020, právoplatným dňa
27.02.2020, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona
a bol mu uložený peňažný trest 1.000,- Eur spoločne s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere
4 mesiace, pričom peňažný trest uhradil a v tejto veci sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Následne bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn.
0T/158/2022 z 08.05.2022, právoplatným dňa 08.05.2022, zo spáchania prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona (keď obžalovaný dňa

06.05.2022 riadil motorové vozidlo napriek v správnom konaní mu uloženému zákazu viesť motorové
vozidlá) a bol mu za to uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu
trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky. Ide
teda o právoplatné odsúdenie obžalovaného, ktoré je súčasťou opisu skutku v prejednávanej veci.
Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 0T/139/2023 z 26.10.2023, právoplatným dňa

26.10.2023, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona (keď dňa 23.10.2023 viedol motorové vozidlo napriek
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu v tom čase plynul na základe vyššie citovaného
trestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislava2sp.zn.0T/158/2022)abolmuzatouloženýtrestpovinnej
práce vo výmere 120 hodín a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky a 6 mesiacov.

Obžalovaný trest povinnej práce vykonal dňa 25.10.2024, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
mu stále plynie.
Obžalovaný bol naposledy uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.
0T/103/2024 z 14.05.2024, právoplatným dňa 14.05.2024, za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212
odsek 1 písmeno b) Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný
sa skutku v prejednávanej veci dopustil v čase plynutia mu skúšobnej doby tohto podmienečného
odsúdenia.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34

Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po
spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona

(priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval), ale zistil u neho aj priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, pretože už bol za trestný čin odsúdený ( odsúdenia vo veci
Okresného súdu Pezinok sp.zn. 0T/139/2023 a Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/103/2024).

Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, ktorý ustanovuje sadzbu

trestu odňatia slobody 0 až 2 roky, pričom pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere prihliadol na
pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, dôsledne
posudzujúc, či sú obžalovaného splnené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu namiesto
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Obhajobasatotiždomáhalauloženiaalternatívnehotrestu,atobuďtrestudomácehoväzenia,alebo,ato
predovšetkým peňažného trestu, dôvodiac tým, že obžalovaný sa od doručenia trestného rozkazu v tejto
veci nedopustil priestupku ani trestného činu, vedie riadny život, ktorý sa mu zastabilizoval, tiež tým,
že zdedil dom, do ktorého je potrebné investovať finančné prostriedky, pričom obžalovaný by výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody prišiel o klientelu a tento by mal na jeho život ďalekosiahle

nepriaznivé následky. Obhajoba v tejto súvislosti dôvodila aj tým, že pokiaľ by bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako v trestnom rozkaze (6 mesiacov), tento by spolu
s premeneným trestom odňatia slobody v inej trestnej veci predstavoval trest odňatia slobody v celkovejvýmere 1 rok, ktorá doba výkonu trestu odňatia slobody je u človeka, ktorý iba sporadicky pácha trestnú
činnosť, neprimerane prísny.

Súd pri úvahách o druhu trestu, ktorý je obžalovanému na mieste uložiť, predovšetkým nezistil, že by
obžalovaný páchal trestnú činnosť iba sporadicky, ale jeho doterajší život tak, ako je dokumentovaný
prostredníctvom záznamov v odpise z registra trestov ale aj v evidencii priestupkov a v karte
obžalovaného ako vodiča svedči o opaku. Obžalovaný sa totiž opakovane dopúšťa protiprávnych
konaní, a to nielen charakteru priestupkov, ale aj úmyselnej trestnej činnosti, pričom od roku 2020

sa takej dopustil už päťkrát, a od roku 2022 túto kontinuálne pácha každý rok. Skutočnosť, že
obžalovaný od doručenia trestného rozkazu už žiadnu trestnú činnosť ani priestupok nespáchal (pričom
vedenie riadneho života má byť pre každého samozrejmosťou a nie výnimočnou charakteristikou)
preto nemôže znegovať fakt, že obžalovaný sa dosiaľ opakovane trestnej činnosti, z toho dvakrát
zhodnej ako v prejednávanej veci a tiež priestupkov na úseku cestnej dopravy, spáchaných závažným
spôsobom, dopustil. Súdy, rozhodujúce v predchádzajúcich prípadoch pritom aj dosiaľ využili možnosť

pôsobiť na obžalovaného výchovne, bez ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody, keď
tomuto doteraz vo všetkých prípadoch, dokonca aj v prípade spáchania trestného činu v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, uložili výlučne výchovné tresty nespojené bezprostredne s odňatím
jeho slobody – podmienečné tresty odňatia slobody, tresty zákazu činnosti, peňažný trest a aj trest
povinnej práce. Obžalovaný sa napriek tomu zakaždým znovu dopustil úmyselnej trestnej činnosti.

V prejednávanej veci sa pritom obžalovaný skutku dopustil v skúšobnej dobe posledného jeho
podmienečného odsúdenia a v čase plynutia mu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý trest,
uložený mu vo veci Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn. 0T/158/2022 v prejednávanej veci maril už druhý
krát (prvý krát v súvislosti odsúdením vo veci Okresného súdu Pezinok sp.zn. 0T/139/2023). Ako vyplýva
z vykonaného dokazovania, obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na základe

trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/103/2024 dopustil nielen skutku v prejednávanej
veci, ale bezprostredne po jeho odsúdení aj dňa 01.06.2024 priestupku proti majetku, pričom v tom
čase dokonca stále vykonával aj trest povinnej práce. Z uvedeného je zrejmé, že na obžalovaného
dosiaľ mu uložené výchovné tresty, nespojené s bezprostredným zásahom do jeho osobnej slobody,
nemali očakávaný výchovný účinok a nezabránili mu v spáchaní zhodnej trestnej činnosti, za akú už bol

dvakrát odsúdený, rovnako, ako ani v minulosti mu ukladané sankcie za priestupky v doprave, uložené
mu v správnom konaní. Obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý neustále zlyháva v dodržiavaní
právnehoporiadkuazasahujedozákonomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôbpáchaním
trestnej činnosti v rôznych sférach života spoločnosti.

Z týchto dôvodov súd vylúčil úvahy o uložení akéhokoľvek alternatívneho trestu namiesto trestu odňatia
slobody, majúc za potrebné pôsobiť na obžalovaného už represívne, trestom odňatia slobody, a to podľa
§ 49 odsek 2 Trestného zákona nevyhnutne ako nepodmienečným. Pri rozhodovaní o výmere uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody súd okrem vyššie uvedených zistení k osobe obžalovaného
a jeho pomerom zohľadňoval aj skutočnosť, že tomuto dosiaľ nepodmienečný trest odňatia slobody

uložený nebol a preto považoval z hľadiska dosiahnutia účelu trestu za dostatočné jeho uloženie vo
výmere 6 mesiacov. Súd je toho názoru, že uložením trestu uvedeného druhu a výmery bude dosiahnutý
účel trestu tak z hľadiska represívneho ako následok obžalovaným opakovane spáchaného trestného
činu, tiež z hľadiska očakávaného nápravného účinku na obžalovaného, individuálnej prevencie, ale
predovšetkým dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a splní účel aj

zhľadiskagenerálnejprevencie,keďževpotrebnejmierezabezpečíochranuspoločnostipredpáchaním
trestnej činnosti zo strany obžalovaného a aj iných odradí od jej páchania. V tejto súvislosti súd považuje
vo vzťahu k námietkam obhajoby o negatívnom dopade nepodmienečného trestu odňatia slobody na
život obžalovaného za potrebné uviesť, že Trestný zákon spája so spáchaním trestného činu následky,
a to aj v možnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, týchto následkov si však mal byť

obžalovaný vedomý skôr, ako sa rozhodol znovu spáchať trestný čin v prejednávanej veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade
s ust. § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Súd obžalovanému podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, keďže sa trestného činu v prejednávanej veci dopustil v súvislosti s touto činnosťou,pričom za dostatočnú aj s poukazom na stále mu plynuúci trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
uložený mu vo veci Okresného súdu Pezinok sp.zn. 0T/139/2023 považoval výmeru tohto druhu trestu
3 roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného
poriadku).