Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200206
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200206.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: MP – TRANS,
spol. r. o., IČO: 36 497 223, so sídlom Laborecká 1895/55, Humenné, právne zastúpeného: JUDr.
Peter Gdovin, advokát so sídlom Kalininova 675, Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100371181/2022 zo dňa 23.02.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100371181/2022 zo dňa
23.02.2022.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101771494/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) dňa 23.04.2022
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100371181/2022 zo dňa
23.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené

rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 101771494/2021 zo dňa 21.09.2021
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 3 000 eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak,
že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal priznanie úplnej náhrady trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo

„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. PO-6S/22/2022.

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január 2016 až máj 2016, júl 2016 až december 2016. Z daňovej kontroly bol vyhotovený Protokolč. 100846577/2021 zo dňa 17.05.2021. Dňa 25.08.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok
a dôkazov k protokolu predložených žalobcom, o čom bola spísaná zápisnica.

4. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie nahliadnutím do časti
daňového spisu žalobcu, ktorý sa týkal dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2016 a vykonal dokazovanie listinami: Protokol č. 102868359/2019 zo dňa 12.12.2019, Zápisnica
z ústneho pojednávania č. 101428472/2020 zo dňa 11.09.2020, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane
č. 101638824/2020 zo dňa 28.10.2020. Správca dane vykonal výsluch svedka A. B. (konateľka žalobcu).

Svedkyňa predložila správcovi dane 5 ks DVD (obsahujúce jednotlivé podujatia, na ktorých mala byť
zobrazená reklama žalobcu) a výsluch svedka C. A..

5. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane rozhodnutie č. 101771494/2021 zo dňa
21.09.2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie
december 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi právo na

odpočet DPH z faktúry č. 1600318 zo dňa 19.12.2016 (základ dane: 15 000 eur, DPH: 3 000 eur,
poskytnuté služby: televízna kampaň) za televíznu kampaň od dodávateľa ORIFLAT s. r. o.. Správca
dane rozhodnutie odôvodnil tým, že nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia ako takého,
teda odvysielanie reklamných televíznych spotov, ale skutočnosť, že uvedené reklamné služby boli
poskytnuté práve dodávateľom deklarovaným na faktúre. Z uvedeného dôvodu nevykonával dôkaz

navrhnutý žalobcom, a to overenie reálneho odvysielania reklamných spotov v označených televíznych
staniciach, pretože to by nebol dôkaz o tom, že reklamnú službu žalobcovi poskytol deklarovaný
dodávateľ (str. 5 rozhodnutia). Správca dane k uvedenému záveru dospel na základe vykonaného
dokazovania, pričom primárne vychádzal z informácií nachádzajúcich sa v spise daňových orgánov
týkajúcich sa daňovej kontroly vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok

2016, ktorá bola vykonaná vo vzťahu k žalobcovi. Z uvedeného spisu správca dane získal aj zápisnicu
o výsluchu svedka D. E. (konateľ spoločnosti ORIFLAT s. r. o.), z ktorej vyplýva, že svedok nepoznal
spoločnosť žalobcu, nebol s ňou v žiadnom kontakte, poprel podpísanie zmluvy o reklame, ako aj
vystavených faktúr. Na základe uvedeného správca dane mal za spochybnené dodanie tovaru touto
spoločnosťou,pričomdôkazypredloženéalebonavrhnutéžalobcom(zmluvaoreklame,DVDorealizácii

reklamy, výpovede svedkov) neboli spôsobilé spochybniť ani vyvrátiť tento záver. Správca dane zároveň
vytkol žalobcovi, že pri realizácii sporných obchodov nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou, aby
sa uistil, že plnenia, ktoré bude prijímať nebudú viesť k jeho účasti na umelých, bez ekonomického účelu
fiktívne realizovaných plneniach. Uviedol, že o jeho nedostatočnej obozretnosti svedčí aj skutočnosť,
že bez akéhokoľvek preverenia jednal s p. C. (pozn.: osoba, ktorá mala sprostredkovať uzatvorenie

zmluvy o reklame s deklarovaným dodávateľom), ktorého ekonomické a obchodné pozadie nepoznal,
nepreveril si ho, pristúpil na realizáciu obchodov na základe vystavovaných faktúr. Zároveň žalobca
nevedel osobu p. C. dostatočne identifikovať, pričom konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že túto
osobu nepozná. Správca dane uzavrel, že bolo povinnosťou žalobcu, aby si dostatočne preveril svojho
dodávateľa v záujme vyhnúť sa možnosti zapojenia do akéhokoľvek podvodného konania. Rovnako

o dobromyseľnosti žalobcu nesvedčia ani okolnosti uzatvorenia obchodu.

6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym
posúdením správcu dane uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia

zároveň navyše oproti odôvodneniu správcu dane uviedol, že v danom prípade malo fakturované plnenie
spočívať v zverejnení reklamného nápisu (obchodného mena žalobcu počas vysielania automobilových
pretekov), avšak bez zverejnenia bližšej informácie o tom, čím sa spoločnosť žalobcu zaoberá, resp.
aký výrobok alebo službu propaguje. Žalovaný mal teda za to, že zverejnenie takejto reklamy nepodáva
informáciu o predmete činnosti žalobcu, resp. nepropaguje výrobok alebo službu, a teda žalovaný

mal za to, že nebolo preukázané, že by sa počas vysielania označenej relácie reálne prezentovala
podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty alebo služby. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-530/09 zo dňa 27.10.2011.

Súdne konanie

7. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, správne orgány na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovýmzisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca namietal:
a. nezákonný prenos dôkazného bremena, keď uviedol, že žalovaný dospel k záveru o nedodaní

fakturovaných reklamných služieb výlučne len na základe výpovede bývalého konateľa dodávateľskej
spoločnosti, ktorý uviedol, že zmluvu o reklame so žalobcom nikdy nepodpísal, čo podľa jeho názoru
nie je možné považovať za relevantné spochybnenie tvrdení žalobcu o zdaniteľnom obchode;
b. nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom bez náležitého odôvodnenia - žalobca v daňovom
konaní navrhol vykonanie dôkazov (vyžiadanie nahrávky od televíznych staníc Sport5 a DIGI Sport

nahrávky o vysielaní programu KIT racing – sezóna 2016 podľa vysielacích časov uvedených
v prílohe zmluvy o reklame, výsluchu svedka C. B., vyžiadanie účtovnej dokumentácie deklarovaného
dodávateľa), pričom správca dane uvedené dôkazy nevykonal;
c. právne posúdenie žalovaného v otázke, či uvedenie reklamného nápisu, resp. obchodného mena
žalobcu počas vysielania v televízii je možné považovať za reklamu súvisiacu s jeho podnikateľskou
činnosťou, pretože takýmto spôsobom nie je zverejnený žiadny produkt ani bližšia informácia o tom, čím

sa žalobca zaoberá;
d. rozsah dôkazného bremena v súvislosti s účasťou na obchodnej transakcii poznačenej podvodom,
resp. v súvislosti s tou časťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej mu správca dane vytýkal účasť
na obchodných transakciách poznačených podvodom - v tejto súvislosti poukázal na rozsudky
Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, ako aj vo veci C-430/19 (poukázal na to, že žalobca nemôže

niesť zodpovednosť za skutočnosti a konanie dodávateľského subjektu po uskutočnení zdaniteľných
obchodov);
e. nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepriznania
práva na odpočet DPH, čo spôsobilo jeho arbitrárnosť.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe podrobne zopakoval skutkové okolnosti ako aj právne
posúdenie veci uvedené v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že nárok na
odpočet DPH z predmetnej faktúry nebol žalobcovi priznaný z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, nakoľko nebolo preukázané, že zdaniteľný obchod deklarovaný
predmetnou faktúrou od dodávateľa ORIFLAT s. r. o. bol uskutočnený tak, ako to táto faktúra

deklaruje. Žalovaný mal za to, že správca dane preukázateľne spochybnil, že fakturované služby dodala
žalobcovi deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Uviedol, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani
vyrubovacieho konania neobjasnil správcovi dane ani základné skutočnosti týkajúce sa predmetného
zdaniteľného obchodu, nešpecifikoval s kým jednal za dodávateľskú spoločnosť, neinformoval sa
o spôsobe výroby a umiestnenia reklamy. Žalobca uviedol, že obchody boli dohodnuté prostredníctvom

D. C., avšak iba ústne a nebolo predložené plnomocenstvo alebo zmluva, ktoré by preukazovali,
že tento pán bol oprávnený uzatvárať a sprostredkovať obchody pre dodávateľskú spoločnosť. Túto
osobu nevedel žalobca identifikovať tak, aby ju bolo možné vypočuť. Žalovaný zároveň uviedol, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ako súviseli fakturované služby s činnosťou žalobcu, a teda
nepreukázal použitie týchto služieb na účely podnikania.

9.Právnemuzástupcovižalobcubolovyjadreniežalovanéhospolusvýzvounapodaniereplikydoručené
dňa 23.08.2022, žalobca repliku nepodal.

10. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„SSP“)preskúmalžalobounapadnutérozhodnutia
správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez
nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 22.09.2025 rozsudok (oznámenie
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 12.09.2025), ktorým zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 100371181/2022 zo dňa 23.02.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov

č. 101771494/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči
žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Právne východiská

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.12. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať

v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
8S/40/2019 22
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

13. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

14. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k

zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

15. Podľa § 2 zákona ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) je predmetom dane poskytnutie služby
(ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania
služby.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže

odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Právne posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane
podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

21. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom nepriznania práva na odpočet
DPH zo zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrou od dodávateľa ORIFLAT s. r. o. bolo nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok, a to konkrétne z dôvodu, že fakturovaná služba (televízna kampaň) nebola
žalobcovi poskytnutá dodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre. Zároveň podporne aj tým,

že žalobca sa dostatočným spôsobom neuistil, že obchody ktoré uzatvoril budú viesť k jeho účasti
na podvodnom konaní. Žalovaný doplnil odôvodnenie nepriznanie práva na odpočet DPH tým, že
nebolo preukázané, že by počas vysielania reklamnej kampane bola akýmkoľvek spôsobom reálne
odprezentovaná podnikateľská činnosť žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca
je spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného vnútroštátna a medzinárodná nákladná

cestná doprava a sprostredkovateľská činnosť v doprave, špedičné služby. Z obsahu zmluvy o reklame
zo dňa 01.12.2016 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je uverejnenie reklamného nápisu, ktorý bude
zahŕňať propagáciu obchodného mena žalobcu počas vysielania TV relácie KIT racing – sezóna 2016
na TV stanici Sport5 a DIGI Sport.22. K žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonného prenosu dôkazného bremena na žalobcu je v prvom
rade potrebné uviesť, že dokazovanie v daňovom konaní a prenos dôkazného bremena medzi daňovým

subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú
tak, že daňový subjekt podá daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi
danedoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkaznápovinnosť).Týmtosúpovinnosti
daňového subjektu splnené. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov

preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, v tom prípade správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Daňovému subjektu teda vzniká
dôkazné bremeno v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti

o tvrdeniach daňového subjektu. Dôkazy správcu dane musia mať však minimálne rovnakú výpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Ak správca dane
vyslovil pochybnosť o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, je jeho povinnosťou
uvedené preukázať, a teda vykonať dokazovanie.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania
mal za to, že v rámci konania nebolo preukázané dodanie fakturovanej služby deklarovaným
dodávateľom. Túto skutočnosť mal žalovaný za preukázanú predovšetkým na podklade výpovede
bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti D. E., ktorý vyslovene poprel, že by poznal spoločnosť
žalobcu, podpísal zmluvu o reklame a vystavil predmetnú faktúru. Žalovaný dospel na základe tohto

dôkazu k záveru, že kvalifikovane spochybnil tvrdenia a listiny predložené žalobcom, a žalobca následne
v konaní nepredložil ani nenavrhol také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé kvalifikovaným spôsobom
odstrániť tieto pochybnosti. Žalobca v správnej žalobe namietal, že on dôkazné bremeno v konaní
uniesol, pričom zo strany správcu dane došlo k nezákonnému prenosu dôkazného bremena. Spochybnil
osobu bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa (D. E.) a mal za to, že jeho výpoveď nie je

dôveryhodná. On sám predložil v konaní listinné dôkazy preukazujúce uzatvorenie zmluvy o reklame
(zmluvu o reklame, DVD nosiče, navrhol výsluchy svedkov, vyžiadanie účtovníctva dodávateľa).

24. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie oboznámením
sa s výpoveďou svedka D. E. – bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý poprel uzatvorenie

zmluvy o reklame, ako aj vystavenie faktúr žalobcovi (č. l. 346 administratívneho spisu). Žalobca
bol o tejto skutočnosti upovedomený, pričom bol následne správcom dane vyzvaný na predloženie
dôkazov preukazujúcich nárok na odpočítanie DPH (č. l. 130 administratívneho spisu). Je nevyhnutné
konštatovať, že správca dane na základe vykonaného dokazovania relevantným spôsobom spochybnil
tvrdenia žalobcu týkajúce sa zdaniteľného obchodu, nakoľko vykonaným dokazovaním bol správcom

dane do konania zabezpečený dôkaz (listina, ktorej predmetom je zápisnica o výsluchu bývalého
konateľa deklarovaného dodávateľa), z obsahu ktorého nepochybne vyplýva, že tento výslovne poprel
uzatvorenie deklarovaného obchodu. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že správca dane
spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Správca
dane preukázateľne so vzniknutými pochybnosťami oboznámil žalobcu a vyzval ho na predloženie alebo

označenie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali skutočnosti ním deklarované. V dôsledku uvedeného
je potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade došlo k zákonnému prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobná
námietka týkajúca sa nezákonného prenosu dôkazného bremena správcom dane na žalobcu nebola
dôvodná.

25. Čo sa týka v poradí druhej žalobnej námietky, v ktorej žalobca namietal nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia, súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že
žalobca navrhol:
(i) Vykonanie dôkazu vyžiadaním nahrávok vysielania od televíznych staníc Sport5 a DIGI Sport

v rozsahu podľa žalobcom predloženej zmluvy o reklame uzatvorenej s deklarovaným dodávateľom
(č. l. 143 administratívneho spisu). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovaný dôkaz
nebolsprávcomdanevykonaný,pričomzodôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutiavyplýva,žesprávca
dane nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za relevantné, pretože nespochybňoval reálne dodaniereklamy, ale jej dodanie deklarovaným dodávateľom. Žalovaný sa s odôvodnením správcu dane v celom
rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalovaný a správca
dane udržateľným spôsobom neodôvodnili nevykonanie tohto dôkazu. Súd považuje za mylný záver, že

pri nepreukázaní dodania služby deklarovaným dodávateľom nie je dôvod viesť dokazovanie k otázkam,
ktoré sa týkali samotnej existencie materiálnych podmienok alebo iných materiálnych podmienok práva
na odpočítanie DPH vykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom. Logicky totiž najskôr prichádza do
úvahy preukázanie materiálnej existencie služby, ktorú mal deklarovaný dodávateľ dodať. Zároveň je
nevyhnutné dodať, že vykonanie dôkazu smerujúceho k preukázaniu dodania deklarovaného plnenia

potvrdením jeho odvysielania televíznymi stanicami mohlo viesť k skutkovým zisteniam týkajúcim sa
osoby, ktorá vysielanie reklamy v televíznej stanici zabezpečila, čo je v prejednávanom prípade otázkou
ťažiskovou z pohľadu objektívneho zistenia dodania reklamy zdaniteľnou osobou.
(ii) Výsluch svedka D. E. (bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa) k skutočnostiam týkajúcim sa
podpisu zmluvy o reklame, vystavenia faktúry predloženej žalobcom a či disponoval účtom v banke,
na ktorý bola žalobcom uhradená platba za reklamnú kampaň. Správca dane navrhovaný dôkaz

nevykonal, pričom uvedené odôvodnil tým, že k žalobcom navrhovaným otázkam bol už bývalý konateľ
deklarovaného dodávateľa vypočutý, o čom svedčí aj listina zápisnica o jeho výsluchu zabezpečená
z obsahu administratívneho spisu správcu dane vedeného k dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2016. Žalovaný sa s odôvodnením správcu dane v celom rozsahu stotožnil.
Súd aj v tomto prípade opakovane hodnotí odôvodnenie správnych orgánov v otázke nevykonania

navrhnutého dôkazu ako nedostatočné. Dôvodom je, že aj keď čiastočne je možné sa stotožniť
s odôvodnením žalovaného, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že bývalý konateľ
deklarovaného dodávateľa bol vypočutý k otázkam týkajúcim sa podpisu zmluvy o reklame, ako aj
vystavenia spornej faktúry, nebol však vypočutý ohľadne vlastníctva účtu v banke, na ktorý žalobca
uhrádzal platbu za poskytnutú reklamu, a ktorý bol uvedený na spornej faktúre. Touto skutočnosťou sa

žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, a teda nevysvetlil, prečo uvedené dokazovanie
nevykonal.
(iii) Vyžiadanie účtovníctva deklarovaného dodávateľa, vrátene informácie kto mal dispozičné
oprávnenia k účtu, na ktorý boli zaplatené úhrady za poskytnutú reklamu (č. l. 214 administratívneho
spisu). K nevykonaniu týchto dôkazov sa správca dane nevyjadril a rovnako ani žalovaný v odôvodnení

rozhodnutia neuviedol dôvody nevykonania týchto dôkazov navrhnutých žalobcom.
(iv) Výsluch svedka C. B. (č. l. 208 administratívneho spisu). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že navrhovaný svedok bol správcom dane predvolaný na výsluch (predvolaním zo dňa 09.07.2021),
avšak na výsluch sa nedostavil z dôvodu dovolenky mimo územia SR (č. l. 227 administratívneho spisu).
Následne správca dane svedka na výsluch nepredvolal, čo v rozhodnutí odôvodnil tým, že od jeho

výpovede nemožno očakávať, že uvedie nové skutočnosti (vo svetle výpovedí svedkov A. B. a F. A.,
ktorí zhodne vypovedali k okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia deklarovaného obchodu). Súd považuje
uvedené odôvodnenie za neudržateľné, pretože žalovaný ním vopred prezumoval obsah výpovede
navrhovaného svedka. Vykonal tak vopred hodnotenie dôkazu, ktorý nebol v konaní vykonaný.

26. Dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú správne orgány povinné postupovať.

Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015)
vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné
a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto
podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického
myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

27. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že iba samotná listina obsahujúca záznam z výpovede bývalého
konateľa dodávateľskej spoločnosti (D. E.) nepredstavuje v konaní také zistenie, ktoré by vo svetle iných

navrhovaných dôkazov nemohlo byť spochybnené. Je tak nevyhnutné konštatovať, že vyhodnotenie
vykonaných dôkazov žalovaným a správcom dane nebolo dostatočné. Zhrnutím vyššie uvedeného je
potrebné konštatovať, že žalovaný sa udržateľným spôsobom nevysporiadal s návrhmi žalobcu navykonanie dokazovania. V dôsledku uvedeného má súd za to, že správna žalobca je v rozsahu tohto
žalobného bodu dôvodná.

28. V ďalšom bode žalobca namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný
uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by sa počas vysielania označenej relácie prezentovala
podnikateľská činnosť žalobcu, jeho produkty alebo služby. Uviedol, že počas vysielania automobilových
pretekov bolo odvysielané obchodné meno a odprezentovaná obchodná činnosť žalobcu, ktorou je
nákladná automobilová preprava. Uvedené považoval za efektívny spôsob zviditeľnenia medzi osobami,

ktoré majú blízko k automobilovému športu ( a teda je predpoklad, že aj k automobilovej preprave).

29. Súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že jeho odôvodnenie je v tejto časti pomerne
strohé, jeho obsahom je výlučne citácia súdnych rozhodnutí, pričom vo vzťahu ku konkrétnej veci
žalovaný iba stručne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by sa počas vysielania relácie
reálne prezentovali služby poskytované žalobcom. V odôvodnení však absentuje akýkoľvek poukaz na

skutočnosti zistené v daňovom konaní, konštatovanie žalovaného nie je podporené žiadnym skutkovým
základom. Z uvedeného má súd za to, že ho nie je možné považovať za dostatočné, pričom
zároveň nevychádza ani z obsahu administratívneho spisu. Z dokazovania vykonaného správcom dane
nevyplýva,žebybolovedenézaúčelompreukázaniaskutočnéhoobsahureklamy,tentonebolsprávcom
dane žiadnym spôsobom spochybnený, v dôsledku čoho nebola ani žalobcovi daná možnosť vyjadriť

sa k tomu, či odvysielaná reklama mohla alebo mala potenciál propagovať jeho podnikateľskú činnosť,
a teda mohla byť považovaná za reklamu.

30. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné bez ďalšieho dokazovania uzavrieť, že len uvedenie
obchodného mena žalobcu počas vysielania automobilových pretekov v televíznej stanici, nenapĺňa

znaky reklamy a nemohlo znamenať prínos pre žalobcu v podobe ekonomickej protihodnoty, ktorú by
využil pre svoje ďalšie podnikanie. Súd na základe uvedeného vzhliadol aj túto žalobnú námietku ako
dôvodnú.

31. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, tieto súd posudzoval z dôvodu ich obsahu spoločne,

nakoľko ich právne posúdenie sa obsahovo vzájomne prelína. Žalobca v správnej žalobe namietal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia (arbitrárnosť rozhodnutia)
a zároveň v správnej žalobe uvádzal argumentáciu súvisiacu s vyvrátením jeho vedomosti o účasti na
obchode poznačenom daňovým podvodom.

32. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej
únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré
ustanovuje smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, za
účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú
ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz

uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp
neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,

C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj
vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok daňových oprávnení práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§
24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015
zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo

dňa 30. apríla 2019 a iné).

33. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia jednak poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok, teda že fakturovaná služba mu bola dodaná dodávateľom deklarovaným
na predloženej faktúre. Zároveň však s poukazom na skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia predmetného

zmluvného vzťahu prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorého ale žalobca nevedel dostatočným
spôsobom identifikovať, poukázal na to, že žalobca sa dostatočným spôsobom neuistil, že plnenia,
ktoré bude prijímať nebudú viesť k jeho účasti na umelých, bez ekonomického účelu fiktívne
realizovaných plneniach. Konštatoval, že bolo v záujme žalobcu, aby si dostatočne preveril svojhododávateľa, aby sa vyhol možnosti zapojenia do akéhokoľvek podvodného konania. Žalovaný následne
v odôvodnení rozhodnutia poukázal na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva
na odpočet DPH a to z dôvodu, že služby neboli dodané deklarovaným dodávateľom a zároveň aj

z dôvodu, že odprezentovanie obchodného mena žalobcu počas vysielania nie je možné považovať za
reklamu, v konaní nebolo preukázané, že by bola reálne odprezentovaná obchodná činnosť žalobcu.
Odôvodnenie v tejto časti však bližšie nešpecifikoval, v zásade poukázal iba na judikatúru Súdneho
dvora EÚ vo veci C-530/09, ako aj judikatúru vnútroštátnych súdov (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 13S/8/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 6Sžfk/42/2018).

34. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak vyznieva zmätočne a nie je z neho zrejmé, z akého
dôvodu nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že správne orgány dostatočným spôsobom neustálili dôvody nepriznania odpočtu DPH, nakoľko
argumentácia správcu dane čiastočne zodpovedá nesplneniu hmotnoprávnych podmienok a čiastočne
účasti žalobcu na podvodnom konaní. Následne žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia otázkou

možnosti zapojenia žalobcu do podvodného konania nezaoberal, potvrdil argumentáciu prvostupňového
orgánu ohľadne nesplnenia hmotnoprávnej podmienky – preukázanie dodania tovaru inou zdaniteľnou
osobou a pridal ďalší dôvod, ktorým je to, že poskytnutú službu nie je možné považovať za reklamu,
a teda nebola použitá na ďalšie zdaniteľné plnenia (hmotnoprávna podmienka). Napadnuté rozhodnutie,
ako aj rozhodnutie správcu dane sú tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť čo sa týka odôvodnenia

nepriznania práva na odpočet DPH. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že žalobnú
námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia súd
považuje za dôvodnú.

35. Čo sa týka žalobnej námietky, v ktorej žalobca namieta, že v rámci uzatvárania obchodného vzťahu

konal s náležitou mierou obozretnosti, vzhľadom k skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie trpí vyššie
uvedenou vadou odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovi nebolo právo na
priznanie odpočtu DPH priznané, je nevyhnutné konštatovať, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
kvalifikovane nezaoberal otázkou účasti žalobcu na prípadnom podvodnom konaní. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia jednoznačným spôsobom neustálil dôvod nepriznania práva na

odpočet DPH, nie je možné v následnom súdnom prieskume relevantným spôsobom uzavrieť, či bola
váha dôkazného bremena v daňovom konaní nastavená zákonným spôsobom.

36. Záverom súd poukazuje na rozsudok Najvyššie správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/33/2024 zo dňa
19.12.2024, v ktorom vyjadril požiadavku na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov: „K

tomu najvyšší správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že je nežiaducim javom to, keď správny
súd (alebo kasačný súd) musí - v rámci rozhodnutia orgánu verejnej správy - dohľadávať, príp.
dodatočne interpretovať argumentáciu, ktorá je pre vec podstatná a suplovať tak činnosť orgánov
verejnej správy. Rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to osobitne, keď sa účastníkom konania nejaké
právo nepriznáva, príp. sa im ukladá nejaká povinnosť, musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti,

konkrétnosti/adresnosti a zároveň musia spĺňať relevantné kritériá formálnej a vecnej ucelenosti. Tak,
ako už kasačný súd neraz uviedol v rámci svojej rozhodovacej činnosti, podstatným nie je rozsah
rozhodnutia, ale adresnosť reakcií správneho orgánu na zákonné predpoklady pre priznanie alebo
nepriznanie určitého subjektívneho práva, resp. pre uloženie nejakej povinnosti. Takáto adresnosť
reakcie správnych orgánov musí byť, samozrejme, na adekvátnej úrovni aj vo vzťahu k námietkam a

návrhom účastníka konania.“

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru o opodstatnenosti podanej
správnej žaloby, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

38. V ďalšom konaní je nevyhnutné, aby správne orgány jednoznačným spôsobom ustálili dôvody
nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi, teda či je dôvodom nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok (ak áno ktorých konkrétne), alebo účasť žalobcu na obchodnej transakcii poznačenej
podvodom. Následne doplnili dokazovanie vo veci, prípadne dostatočne relevantným spôsobom

odôvodnili ich nevykonanie, nakoľko rozsah a smer, akým bude dokazovanie vedené determinuje práve
právneposúdenieveci.Rozsahdôkaznéhobremenažalobcuvdaňovomkonaníjetotižodlišnývprípade
ak ide o preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok a v prípade jeho účasti (vedomej alebo
nevedomej) na plneniach spojených s daňovým podvodom.39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo
na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 SSP). O výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).