Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha,PhD. (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): marand plus, s. r. o., so sídlom Levická 7, Nitra, IČO:
47 617 292, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100437643/2021 z 15. marca 2021, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/120/2021-131
z 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
NR-11S/120/2021-131 z 25. júna 2024 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100437643/2021 z 15. marca
2021 zrušuje a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom
a správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty.
Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie
č. 101584109/2020 z 15. októbra 2020, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 890,- eur za
zdaňovacie obdobie február 2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane prvostupňové
rozhodnutie odôvodnil tým, že si daňový subjekt neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z
dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, lebo nepreukázal reálne dodanie tovarov
a služieb od dodávateľov: Adept School, s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. v kontrolovanom

zdaňovacom období a nebolo možné preveriť skutočnosti ohľadom dodania tovarov a služieb.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100437643/2021 z 15. marca 2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže nebolo preukázané splnenie základnej podmienky uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Správny súd v
Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. NR-11S/120/2021-131 z 25. júna 2024 (ďalej„preskúmavaný rozsudok“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej
„SSP“) zamietol.

4. Správny súd uviedol, že v súvislosti so záverom o tom, že nevznikla daňová povinnosť u dodávateľa
sa v prejednávanej veci javila ako nesplnená prvá hmotnoprávna podmienka, kedy bol spochybnený
deklarovaný dodávateľ a status skutočného dodávateľa nebol preukázaný, pričom mohlo ísť aj o osobu,
ktorá nebola registrovanou pre DPH (plnenia mohla dodať aj osoba uplatňujúca si výnimku v zmysle čl.
287 Smernica 2006/112/ES), keďže nešlo o plnenia takého charakteru, že by bolo možné prezumovať,

že tieto plnenia museli byť dodané osobou registrovanou pre DPH.

5. Správny súd s poukazom na zistenia správcu dane uviedol, že žalobca nevedel preukázať realizáciu
fakturovaných plnení, ani predložiť doklady, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane o tom, že
sa zdaniteľné plnenia reálne uskutočnili tak, ako deklaroval žalobca. Priami deklarovaní dodávatelia
žalobcu popreli uskutočnenie zdaniteľných obchodov, tak ako deklaroval žalobca, resp. výslovne popreli

vystavenie sporných faktúr pre žalobcu. K týmto plneniam nebolo možné predložiť doklady, ktoré
by naznačovali ich reálne uskutočnenie deklarovanými dodávateľmi, keďže tieto v jednom prípade
neboli vrátené spoločnosti (Adept School, s. r. o.), resp. v druhom prípade boli zničené vytopením
(AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.). Faktúry vystavené pre žalobcu sa nenachádzali medzi vystavenými
faktúrami deklarovaných dodávateľov, resp. ich existenciu nebolo možné overiť z dôvodu nemožnosti

predloženia účtovníctva. Žalobca v súvislosti s odpočítaním dane z dodaní tovarov a služieb od
spoločnosti Adept School, s. r. o. nepredložil ani samotnú faktúru, na podklade ktorej si odpočet dane
uplatňoval a v súvislosti s odpočítaním dane z dodaní tovarov a služieb od spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s. r. o. k faktúram predložil objednávku bez čísla z 13.01.2017 na upratovacie a čistiace práce
na mesiac november 2016 s prílohou, knihu dochádzky od januára do decembra 2017 a objednávku

bez čísla z 31.01.2017 na administratívne práce. Uvedené listinné dôkazy správca dane nepovažoval
za hodnoverné, pretože v kontexte ostatných zistení nepreukazujú, kto vykonal jednotlivé zdaniteľné
obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom rozsahu ako je to uvedené na sporných
faktúrach.

6. Správny súd konštatoval, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu predmetných
a posudzovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry a
tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po vykonanom
dokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní dodávatelia, u
ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Daňové

orgány preniesli dôkazné bremeno ohľadom splnenia jednej z hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočítanie dane opätovne na žalobcu. Žalobcovi boli pochybnosti správcu dane v priebehu konania
zrejmé, kedy bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich
tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia.

7. Žalobca podľa správneho súdu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné
naplneniezákonnýchpodmienokuvedenýchv§49zákonaoDPH.Vpísomnomoznámeníokontrolných
zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti a nezhody, ktoré zistil,
najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s faktúrami získanými od subjektov
označovaných žalobcom za dodávateľov (Adept School, s. r. o., AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.), ako

aj pochybnosti vyplývajúce z vyjadrení Jozefa Ballaya a Milana Staníka zo spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO, s. r. o. a Mgr. Márie Hlozákovej zo spoločnosti Adept School, s. r. o. v porovnaní s obsahom
faktúr predložených žalobcom, informácie získané prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej
správy, či informácie získané z daňovej kontroly robené v spoločnosti Adept School, s. r. o.

8. Správny súd mal za to, že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach ako aj v protokole
jasne uviedol, že nie len, že má pochybnosti, ale aj v čom spočívajú, a že nemal preukázanú reálnosť
uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani
dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane. V posudzovanej veci bolo aj s
poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom

dane a daňovým subjektom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi -
faktúrou) preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom
období, t. j. že deklarované zdaniteľné plnenie, ktorého existencia nebola spochybnená, dodal žalobcovi
iný platiteľ dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom daňovom konaní zaťažený,preto správny súd považoval za primerané, pretože pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na dopočet
dane, možno od neho spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo
označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu. S ohľadom na vyššie uvedené

správny súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil
dôkazným bremenom bez splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu
predložených dôkazov a na odstránenie pochybností.

9. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny

súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy,
snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre
rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd mal za to, že žalobca
v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť
závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov
(Adept School s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.) v kontrolovanom zdaňovacom období.

10. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie ním navrhovaných
svedkov bola nedôvodnou rovnako ako aj námietka nevypočutia svedkyne Mgr. Márie Hlozákovej v jeho
prítomnosti, keďže podľa správneho súdu menovaná nebola v administratívnom konaní vypočúvaná ako
svedkyňa (správca dane len použil dokumenty získané v súvislosti s inou daňovou kontrolou ohľadom

iného daňového subjektu, v ktorom bola menovaná konateľkou, nie účtovníčkou). Obdobne správca
dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.

11. Námietku žalobcu o nevypočutí V.. M. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti
AdeptSchool,s.r.ovyhodnotilsprávnysúdtiežakonedôvodnú.Správcadanepripreverovanívychádzal

z výpovedí konateľov deklarovaných dodávateľov, pričom V.. M. nebol v rozhodnom čase osobou
splnomocnenou zastupovať niektorého z deklarovaných dodávateľov. Pokiaľ V.. M. mal vystupovať
ako konateľ spoločnosti ENVIRO s. r. o., s ktorou mal žalobca spolupracovať v iných zdaňovacích
obdobiach, správny súd poukazuje na to, že v prípade preverovaného zdaňovacieho obdobia február
2017 neboli preverované žalobcove obchody so spoločnosťou ENVIRO s. r. o. Z administratívneho spisu

vyplynulo, že V.. M. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu, že by si mohol privodiť
nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že V.. M. sa už v rámci daňovej kontroly
spoločnosti ENVIRO s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Okrem uvedeného správca
dane vzal do úvahy čestné vyhlásenie V.. M. o vytopení účtovníctva v prípade dodávateľa AUTOSERVIS
QUATRO, s. r. o. a taktiež daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali aj na okolnosti vedenia

účtovníctva touto osobou v spoločnosti Adept School, s. r. o - s V.. M. spoločnosť nemala žiadnu
zmluvu, spolupracovali na základe odporúčania jeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School, s. r.
o. Nevykonanie výsluchu V.. M. z pohľadu správneho súdu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia
správcu dane v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného.

12.Námietkuonesprávnomvyhodnotenídôkazovpovažovalsprávnysúdzanedôvodnúznasledovných
dôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z
vlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci,
a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou

správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú,
či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď
dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.
V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež
vyhodnocuje ich vierohodnosť. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi

dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby žalobcovi neposkytli a ani dôkazy,
ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených faktúrach uvádzané iné čísla účtov a
bánk ohľadom úhrad.

13.Námietkažalobcu,žesasprávcadanenezaoberalnímpredloženýmidôkazmi,bolapodľasprávneho
súdu nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého
rozhodnutia žalovaného bolo zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli
v rámci daňového a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomnýchsúvislostiach, porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa
predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane.

III. Kasačná sťažnosť

14. Proti preskúmavanému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) v zákonnej
lehotekasačnúsťažnosť,ktorúformálneodôvodnilpodľa§440ods.1písm.f/g/ah/SSPtak,žesprávny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd preskúmavaný rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

15. Na úvod sťažovateľ poukázal na totožnosť preskúmavaného rozsudku s rozsudkami sp. zn.
NR-11S/135/2021-108 z 28. marca 2024, NR-11S/121/2021-110 z 27. júna 2024, MR-11S/118-2021-112
z 25. apríla 2024, NR-11S/130/2021-116 z 25. apríla 2024 a mnohými ďalšími. Rozdiel bol podľa
sťažovateľa len v označení rozhodnutia a obdobia daňovej kontroly. Správny súd podľa sťažovateľa
len mechanicky opísal svoje staršie rozhodnutie bez náznaku individuálneho posúdenia prípadu, čím

spôsobil arbitrárnosť a porušenie zásady nestrannosti a nezávislosti, keďže nevyhodnocoval dôkazy ani
právnu argumentáciu sťažovateľa.

16. Sťažovateľ uviedol, že mu bolo upreté právo klásť akékoľvek otázky svedkom, ktorí boli správcom
dane vypočutí, či už osobne alebo písomne. Ďalej poukázal na vykonanie výsluchu pani Hlozákovej bez

toho, aby bol o tom sťažovateľ upovedomený (a teda nemohol klásť žiadne otázky). Podľa sťažovateľa
telefonický výsluch svedkov nebol pre konanie spôsobilým dôkazom, nakoľko mu bolo zamedzené právo
klásť svedkom otázky, ktoré by mohli ozrejmiť reálne dodanie zdaniteľných plnení.

17. Sťažovateľ taktiež navrhoval vo svoj prospech výsluch V.. M., ktorý bol pri jednotlivých obchodných

operáciách zjavným spojením medzi sťažovateľom a ostatnými dotknutými daňovými subjektmi.

18. Ďalej sťažovateľ uviedol, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu,
čo bolo zistené až v rámci nahliadnutia do súdneho spisu po doručení vyjadrenia žalovaného, ktoré
obsahovalo ďalšie listiny odlišné od pôvodného administratívneho spisu. K tejto podstatnej námietke

sa správny súd vôbec nevyjadril, pričom išlo o dôležitý aspekt celého správneho konania. Okrem toho
časť spisu nebola v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zažurnalizovaná, a teda nebolo ani
sťažovateľovi umožnené sa k tejto časti dokazovania vyjadriť.

19. Na záver sťažovateľ poukázal na viaceré rozhodnutia kasačného súdu v otázke aspektov

výsluchu svedka (6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/34/2012 alebo 3Sžf/12/2012). Tieto rozhodnutia
odôvodňovali záver, že ak sa mala fyzická osoba vyjadriť k dôležitým okolnostiam, ktoré jej boli známe,
išlo o výsluch svedka.

20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

21. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR (ďalej „kasačný súd“) ako
súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v

medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou
v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, kasačný súd vo
veci nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
dôvodná. Rozsudok bol vyhlásený verejne po predpísanom oznámení dňa jeho vyhlásenia.

22. Kasačný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že obdobné námietky sťažovateľa už boli
predmetom viacerých konaní pred kasačným súdom. Tieto sa týkali záverov z totožnej daňovej kontroly,
obdobného skutkového stavu i právneho posúdenia nároku na odpočet DPH, napríklad rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/27/2025 z 24. júna 2025 (zdaňovacie obdobie január 2017),sp. zn. 4Sfk/13/2025 z 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2017), sp. zn. 4Sfk/12/2025 z
24. júna 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2018), sp. zn. 4Sfk/10/2025 z 21. mája 2025 (zdaňovacie
obdobie august 2017), sp. zn. 8Sfk/19/2025 z 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2019), sp.

zn. 8Sfk/57/2024 z 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie december 2018), sp. zn. 8Sfk/53/2024 z 29.
mája 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2019), sp. zn. 8Sfk/50/2024 z 29. mája 2025 (zdaňovacie
obdobie apríl 2018). sp. zn. 3Sfk/57/2024 z 19. júna 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), sp. zn.
2Sfk/48/2024 z 25. júna 2025 (zdaňovacie obdobie júl 2017), 4Sfk/46/2024 z 24. júna 2025 (zdaňovacie
obdobie november 2017), 2Sfk/44/2024 z 25. júna 2025 (zdaňovacie obdobie máj 2018), 4Sfk/42/2024

z 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie máj 2019), 4Sfk/41/2024 z 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie
október 2017), 2Sfk/37/2024 z 25. júna 2025 (zdaňovacie obdobie december 2016), 4Sfk/35/2024 z 24.
júna 2025 (zdaňovacie obdobie september 2017), 3Sfk/3/2024 z 05. júna 2025 (zdaňovacie obdobie
november 2016). Kasačný súd v týchto konaniach uznal sťažovateľovu argumentáciu, v dôsledku čoho
bolo kasačným sťažnostiam vyhovené.

23. Kasačný súd, v podstatnom sa stotožňujúc s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
8Sfk/19/2025 z 29. mája 2025 (týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia apríl 2019, kde vystupovali rovnakí
deklarovaní dodávatelia ako v teraz súdenej veci), postupom podľa § 464 ods. 1 SSP naň odkazuje
a nižšie z neho cituje podstatné časti. Istou odlišnosťou je, že na rozdiel od odkazovanej veci,
sťažovateľ nenamietal porušenie práva na zákonného sudcu, ale na neumožnenie nahliadnutia do

celého spisu. Pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti vo vzťahu k udržateľnosti napadnutého
rozsudku i preskúmavaného rozhodnutia v časti vyhodnotenia dokazovania a právneho posúdenia v
otázke (ne)splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane je však tento rozdiel nevýznamný.

„IV.1.

K dôkaznému bremenu v daňovom konaní, pochybnostiam správcu dane a žalovaného a návrhom
sťažovateľky na vykonanie dokazovania

50. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového
konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok

priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii)
odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva.

51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra

2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo

veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

52. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej
hodnoty (§ 4 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako

zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2019). Platiteľom dane je pritom
osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty. Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane akopodmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH
v znení účinnom do 30. septembra 2019.

53. Kasačný súd dáva do pozornosti, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie
dane sú viazané na dodanie tovaru/poskytnutie služby (čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 167 a čl. 63
Smernice, alternatívne § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 8 a § 9 zákona o DPH). Z
tohto dôvodu je právo na odpočítanie dane podmienené dôkazom o skutočnom/faktickom uskutočnení
obchodu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája

2023, bod 31). Obchod, ktorého obsahom nie je reálne dodanie tovaru/poskytnutie služby, teda obchod
bez materiálnej podstaty, sa považuje za tzv. simulovaný/fiktívny obchod. Simulované/fiktívne obchodné
transakcie podľa európskeho práva nemôžu založiť právo na odpočítanie dane (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci EN.SA. srl, C-712/17 zo dňa 8. mája 2019, body 24 a 25). Dôkazné
bremenovovzťahukpreukázaniuuskutočneniaobchodu-reálnehododaniatovaručiposkytnutiuslužby
pritom ťaží práve daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie vo veci Lucreţiu Hadrian Vădan, C-664/16 zo dňa 21. novembra 2018, bod 44, vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 29 a iné).

54. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej únie sú
oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje

Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia
však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny
zákazuplatňovaniatakýchopatrení,ktorésystematickyspochybňujúprávonaodpočítanieDPHaprincíp
neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo
dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,

bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).

55. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

56. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

57. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

58. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových
oprávnení práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016,
sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019
a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.

6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).59. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

60. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).

61. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie

získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).

62. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

63. V súvislosti s obchodnými prípadmi sťažovateľky so spoločnosťami Adept School, s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. správny súd uzavrel, že orgány finančnej správy spochybnili reálne

uskutočnenie fakturovaných plnení. Kasačný súd takýto právny záver správneho súdu, vychádzajúci
z vykonaného dokazovania, prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, nepovažuje za
excesívny.

64. Vo vzťahu k deklarovaným dodaniam od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. považoval

správny súd za kľúčové zistenia správcu dane, že medzi vystavenými faktúrami spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádzali faktúry pre sťažovateľku, spoločnosť AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. neevidovala uhradené faktúry a pohľadávky voči sťažovateľke vo svojom účtovníctve,
celkový vzhľad faktúr dodávateľskej spoločnosti bol iný, ako vzhľad faktúr, ktoré predložila sťažovateľkaa účty, na ktoré boli realizované úhrady, nevlastnila spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ale ich
disponentom bol V.. N.. K formálnym pochybnostiam týkajúcim sa vzhľadu a skutočností uvedených na
faktúrach pristúpila tiež skutočnosť, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach

na sťažovateľku uviedli, že u nej nakupovali stavebný materiál, avšak dodávanie služieb a tovarov jej
popreli.

65. Kasačný súd, v zhode so správnym súdom, konštatuje, že vyššie uvedené zistenia predstavujú
dôvodné pochybnosti o tom, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. dodala sťažovateľke

deklarované služby a tovary. Na sťažovateľku preto bolo prenesené dôkazné bremeno vo vzťahu k
vyvráteniu vznesených pochybností. Toto dôkazné bremeno sťažovateľka neustála a relevantné dôkazy
a dôkazné návrhy na vyvrátenie pochybností zistených správcom dane a žalovaným, zarámcovaných
správnym súdom, neprodukovala.

66. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch V.. M. v tejto časti ho kasačný súd nepovažoval za nevyhnutný. Totiž

okrem skutočnosti, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach na sťažovateľku
popreli uskutočnenie zdaniteľných plnení, predložili tiež čestné vyhlásenie V.. M., že relevantné
účtovníctvo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. už nemôže predložiť, keďže bolo zničené
vytopením. V.. M. tak nemohol disponovať dokladmi a preukázateľnými informáciami v rozsahu, aby
vyvrátil tvrdenia konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. o neuskutočnení deklarovaných

obchodov so sťažovateľkou.

67. Vo vzťahu k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sťažovateľka
v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti v podstatnom namietala len to, že výsluch konateľov tejto
spoločnosti - Jozefa Ballaya a Milana Staníka bol vykonaný bez jej prítomnosti a možnosti klásť svedkom

otázky. V tomto smere kasačný súd, v zhode so správnym súdom, poukazuje na skutočnosť, že
konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. neboli vypočutí ako svedkovia v daňovom konaní,
alepodalivysvetlenievsúvislostistrestnoprávnympostupompredKriminálnymúradomfinančnejsprávy
(zápisnice o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla 2019, č. p. 393165/2019 zo dňa 4. júla
2019, č. p. 406049/2019 zo dňa 11. júla 2019, č. p. 406045/2019 zo dňa 11. júla 2019). Kasačný súd už

vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024, bod 111) „ako dôkaz v daňovom konaní
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.
4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových

či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne
nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).“ V predmetnej veci tak nešlo o
vykonanie neprípustného výsluchu svedkov bez upovedomenia sťažovateľky podľa Daňového poriadku,
ale o zákonné použitie dôkazov z iných konaní v daňovej veci sťažovateľky. Pokiaľ osobitné predpisy

v iných konaniach negarantovali sťažovateľke právo na účasť pri takomto procesnom úkone či právo
klásť pri procesnom úkone otázky, nemožno v tomto smere bez ďalšieho vidieť nezákonnosť získaného
dôkazu.

68. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že aj používanie dôkazov z iných odlišných

(vrátane trestných) konaní má svoje limity. Ako už kasačný súd tiež uviedol vo svojej rozhodovacej
činnosti (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa
31. mája 2024, body 112 a 113) „(i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré
sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba
právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane

plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia
takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti
dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra

2019)... Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu
dôkazu, ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).
Hoci je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri
hodnotení dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“ Nemožnosť klásť osobe otázky privýkone zabezpečeného dôkazu bude nepochybne jednou zo skutočností, ktoré majú mať vplyv na
posudzovanie výpovednej hodnoty zabezpečeného dôkazu a je úlohou daňových orgánov posúdiť, či
vzhľadom na túto skutočnosť, je potrebné jeho vykonanie v daňovom konaní.

69.Kasačnýsúdvtejtovecipovažovalzáveryorgánovfinančnejsprávyasprávnehosúdu,vychádzajúce
z použitých vysvetlení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., za udržateľné, a to
vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, že (i) konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. boli v odlišnom konaní vyslovene dopytovaní na obchody so sťažovateľkou a tieto popreli

(výpovedná hodnota vyjadrenia vo vzťahu k obchodom sťažovateľky) a (ii) sťažovateľka v daňovom
konaní neprodukovala návrh na opätovné vypočutie konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. ako svedkov v daňovom konaní za jej prítomnosti (s možnosťou klásť otázky) a v tomto smere
nepredložila ani žalobnú či sťažnostnú argumentáciu. V správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti
namietala len procesnú nepoužiteľnosť zápisníc o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla
2019,č.p.393165/2019zodňa4.júla2019,č.p.406049/2019zodňa11.júla2019,č.p.406045/2019zo

dňa 11. júla 2019 pre jej neprítomnosť pri vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a nemožnosť klásť otázky, čo však samo osebe nie je dôvodom na vyslovenie nezákonnosti záverov
daňových orgánov (bod 67 tohto rozsudku).

70. Kasačný súd sa však nestotožňuje so závermi správneho súdu týkajúcimi sa posúdenia

deklarovanéhododaniaodspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.Kasačnýsúdnajednejstranenespochybňuje
správnymsúdomakcentovanéformálnezisteniaapochybnostisprávcudane,týkajúcesavzhľadufaktúr,
ich číselného radu (odlišné na iných faktúrach od spoločnosti Adept School, s.r.o. a na tých, ktoré
predložilasťažovateľka)askutočnosti,žeúhradybolipripísanénaúčet,ktoréhovlastníkombolV..M..Na
druhej strane však podľa kasačného súdu nie je možné posúdiť ako zákonné závery daňových orgánov

o nerealizovaní deklarovaných služieb, ak sú postavené len na týchto formálnych pochybnostiach
a na akcentovanej vysokej cene plnenia. Totiž na rozdiel od obchodného prípadu sťažovateľky so
spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept
School, s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo relevantne spochybniť, že spoločnosť Adept School, s.r.o.
sa nezúčastnila deklarovaného obchodu.

71. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že správca dane z inej daňovej kontroly získal zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 102308225/2019 zo dňa 7. októbra 2019 a od Kriminálneho úradu finančnej
správy tiež zápisnicu o podaní vysvetlenia č. p. 414798/2019 zo dňa 17. júla 2019, pri ktorých sa
vyjadrovala konateľka spoločnosti Adept School, s.r.o. Aj podľa názoru kasačného súdu ide o procesne

použiteľný dôkaz a skutočnosť, že v iných konaniach nebolo umožnené klásť sťažovateľke konateľke
spoločnosti Adept School, s.r.o. otázky ešte neznamená, že ide bez ďalšieho o nezákonný dôkaz.
Osobitne vtedy, ak sťažovateľka nenavrhla jej výsluch ako svedkyne v daňovom konaní a v tomto smere
neformulovala ani žalobnú a ani sťažnostnú námietku (bod 67 a 68 tohto rozsudku). Kasačný súd však
má výhrady vo vzťahu k hodnoteniu týchto dôkazov zo strany orgánov finančnej správy a správneho

súdu.KonateľkaspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.totižnebolavinýchkonaniachkonfrontovanásotázkou,
či obchodovala so sťažovateľkou a ani s faktúrami, ktoré predložila sťažovateľka. Vyjadrovala sa len
vo všeobecnosti k povahe svojej podnikateľskej činnosti, ktorá mala spočívať v poskytovaní výučby
anglického jazyka. Takúto výpoveď možno považovať len za nepriamy dôkaz a nemožno ju posudzovať
tak, že ide o popretie obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o.

72. Za tohto stavu, keď spoločnosť Adept School, s.r.o. priamo nepoprela obchody so sťažovateľkou,
jej konateľka v daňovom konaní ani nebola vypočutá ako svedok a ďalšie dôkazy zabezpečené
správcom dane a žalovaným tiež len nepriamo spochybňujú tvrdenia sťažovateľky (formálne vady
účtovných dokladov vo vzájomnom porovnaní), bol podľa názoru kasačného súdu relevantný dôkazný

návrh sťažovateľky spočívajúci vo svedeckej výpovedi V.. M.. V.. M. totiž predstavoval osobu, ktorú
aj sťažovateľka od počiatku označovala za osobu, ktorá sprostredkovávala obchody so spoločnosťou
Adept School, s.r.o. a aj z vyjadrení konateľky spoločnosti Adept School, s.r.o. vyplýva, že malo ísť
o osobu, s ktorou mala spoločnosť Adept School, s.r.o. v rôznych obdobiach spolupracovať ako s
účtovníkom. Navyše V.. M. je tiež osobou, na ktorú bola vedená licencia k programu, z ktorého boli

vystavené sporné faktúry a tiež osoba, ktorá bola vlastníkom účtu, na ktorý mali byť realizované platby
za dodávky spoločnosti Adept School, s.r.o.73. Podľa názoru kasačného súdu neobstojí argumentácia správneho súdu, že V.. M. nebolo potrebné
vypočuť, keďže pred Kriminálnym úradom Finančnej správy nepodal vysvetlenie z dôvodu, že by sebe
alebo svojim blízkym mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Kasačný súd zdôrazňuje, že

odmietnutie podania výpovede v trestnom konaní (s ohľadom na jeho zásadné dopady na dotknutú
osobu) ešte neznamená, že svedok odmietne podať výpoveď v akomkoľvek inom konaní (vrátane
daňového). Polemika správneho súdu o tom, či by V. využil alebo nevyužil právo odmietnuť výpoveď
v daňovom konaní je nateraz nepodloženou špekuláciou, ktorá nemá žiadnu oporu v administratívnom
spise.

74. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný vo vzťahu
k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o. formulovali len nepriame a všeobecné
pochybnosti. Sťažovateľka v tomto smere v daňovom konaní navrhla relevantný dôkaz, ktorý sa priamo
týkal formulovaných pochybností - výsluch V.. Správca dane a žalovaný však tento relevantný dôkazný
návrh odmietli vykonať bez racionálneho odôvodnenia, čím znemožnili sťažovateľke uniesť v daňovom

konaní jej dôkazné bremeno. V tomto smere preto správca dane a žalovaný, rovnako ako správny súd
aprobujúci napadnutým rozsudkom ich závery, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

24. Vychádzajúc z vyššie citovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že preskúmavaný rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a

odklonil sa aj od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci trpí aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Keďže správny
súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil preskúmavaný
rozsudok správneho súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu.

25. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že žalobný bod o neúplnosti administratívneho spisu bol
vznesený až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, preto naň správny súd prihliadať nemohol
(§ 183 SSP).

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP tak, že úspešnému
sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred
správnym súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.