Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209521
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyni: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, právne zastúpená: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO:
50424777, proti žalovanej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 09 Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 09 Bratislava, IČO:
53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 4Csp/40/2023-52 zo dňa 24.10.2023 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti výroku I. rozsudku, ako aj v závislom

výroku o trovách konania (výrok III. rozsudku).

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100,00 Eur v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalobkyni priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

2.Vdôvodochsvojhorozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žežaloboudoručenousúduprvejinštancie
dňa 31.07.2023 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 493,16 Eur a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov
pod sp.zn. 5Csp/61/2022 o zaplatenie 493,16 Eura s príslušenstvom, bola ako žalovaná v postavení
spotrebiteľa. V predmetnom konaní bola úspešná. Terajší žalovaný (vtedy žalobca) si žalobou podanou

na Okresnom súde Bardejov v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 493,16 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 326,53 Eur od 04.03.2022 do zaplatenia a
trovy konania. Okresný súd Bardejov jej doručil uznesenie, ktorým ju vyzval na písomné vyjadrenia k
žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva a
označene dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Na základe tejto výzvy prostredníctvom právneho
zástupcu podala kvalifikované vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom vzniesla námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (v tomto konaní žalovaný) a námietku absencie povinných náležitosti

spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Je toho názoru, že vzhľadom na jej procesnú obranu vzal
žalobca (v tomto konaní žalovaný) ním podanú žalobu v celom rozsahu späť. Okresný súd vzhľadom
na späťvzatie žaloby uznesením Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5Csp/61/2022-108, z 27.02.2023konanie zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2023. S poukazom na §
3 ods. 5 tretia veta a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uviedla, že ako
spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť

v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len PFZ) má sankčnú a odradzujúcu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje
obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil
súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným
a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko

PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti dala do
pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku
SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná
satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej
forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je
PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne

plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala nielen deklarovanú sankčnú,
odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej
výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria
z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo
strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym

kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ suma o ktorú sa dodávateľ na úkor
spotrebiteľaobohatil,alebosachcelobohatiť.Keďžejespotrebiteľkou,ktoráúspešneuplatnilaporušenie
svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, PFZ požaduje vo
výške 493,16 Eura, čo považuje za primerané vzhľadom na okolnosti tohto prípadu.

3. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 18.08.2023 k žalobe uviedol, že zákonodarca
v ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľ sa môže
domáhať ochrany svojho práva na súde, a ak takéto porušenie práva úspešne uplatní, potom má
právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za takéto porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej uvedeným zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá. Pôvodné súdne konanie

vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5Csp/61/2022 bolo skončené z dôvodu späťvzatia žaloby bez
uvedenia dôvodu. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd prvej inštancie vydaním uznesenia zo dňa
27.02.2023 zastavil konanie a žalovanej (teraz žalobkyni) priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie však v uznesení ani v žiadnom inom rozhodnutí (iné ani nebolo v
pôvodnom konaní vydané) neuviedol porušenie spotrebiteľského práva žalovanej (teraz žalobkyne) zo

strany žalobcu (teraz žalovaný), t.j. nikdy nedošlo k úspešnému uplatneniu porušenia spotrebiteľského
práva žalobkyne na súde. Súd prvej inštancie len postupoval v zmysle platnej právnej úpravy a podľa
§ 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil a
žalovanej (teraz žalobkyni) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca
(teraz žalovaný) späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. V danom prípade

preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že bola v pôvodnom konaní úspešná s ohľadom na
jej procesnú obranu, nakoľko konanie bolo zastavené z procesného hľadiska odkazujúc na späťvzatie
žaloby bez uvedenia dôvodu. Súd prvej inštancie v predchádzajúcom konaní teda vec medzi stranami
sporu meritórne nerozhodol a už vôbec nekonštatoval porušenie (akýchkoľvek) spotrebiteľských práv
žalobkyne. Z tohto dôvodu nedošlo k naplneniu predpokladu, z ktorého vychádza § 3 ods. 5 zákona o

ochranespotrebiteľa,t.j.nikdynedošlokúspešnémuuplatneniuporušeniažalobkynýchspotrebiteľských
práv na súde. Žalovaný preto zastáva názor, že úspech v súdnom spore spočívajúci v zastavení konania
s procesným zavinením druhej strany sporu rozhodne nemožno stotožňovať s úspešným uplatnením
porušeniaspotrebiteľskýchprávnasúde.Späťvzatiežalobyjedispozičnýmprocesnýmúkonomžalobcu,
na ktorý má žalobca právo v zmysle § 144 CSP. Využitie tohto procesného práva nemožno považovať

za porušenie spotrebiteľských práv, za ktoré by mal druhej strane sporu okrem nároku na náhradu
trov konania patriť aj akýkoľvek iný nárok (napr. na primerané finančné zadosťučinenie). Priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu zastavenia pôvodného konania kvôli späťvzatiu
žaloby by bolo v absolútnej možnej miere nespravodlivé a právne neúnosné, nakoľko takýto záver súdu
by potom znamenal, že akékoľvek zastavenie konania v spotrebiteľskom spore (napr. aj s ohľadom na

konkurz spotrebiteľa), kde žalovaným je spotrebiteľ, automaticky priznáva spotrebiteľovi/žalovanému
nárok na primerané finančné zadosťučinenie, a to všetko bez toho, aby súd konkrétne určil, že bolo
porušené niektoré z jeho spotrebiteľských práv. Žalovaný zároveň nesúhlasí s názorom žalobkyne,
podľa ktorého žalovaný zobral v pôvodnom konaní žalobu späť z dôvodu procesnej obrany žalobkyne atoto jej tvrdenie v celom rozsahu popiera, nakoľko uvedené je len subjektívnou, ničím neodôvodnenou
a napokon nepreukázanou domnienkou žalobkyne. Žalovaný predsa v späťvzatí žaloby neuviedol
žiadny dôvod späťvzatia, a preto tu ani nie je žiadny priestor na akékoľvek polemizovanie a úvahy, že

žaloba bola vzatá späť z dôvodu procesnej obrany žalobkyne. Žalovaný len vykonal svoje dispozičné
právo so žalobou. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by uplatnila na súde porušenie
akéhokoľvek svojho spotrebiteľského práva zo strany žalovaného, a rovnako ani len netvrdí (a nie
to preukazuje) z akého dôvodu by mal byť práve žalovaný osobou, ktorá by za akékoľvek porušenie
spotrebiteľských práv žalobkyne zodpovedala. Súčasne zastáva žalovaný názor, že samotný “úspech“

spotrebiteľa v súdnom spore automaticky neznamená naplnenie hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobkyni pred súdom (pričom výšku
tejto pohľadávky deklaroval postupca v prílohách k Zmluve o postúpení pohľadávok). V súvislosti s
uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom nevznikla konaním žalovaného žalobkyni žiadna ujma
a ani neboli porušené žiadne spotrebiteľské práva žalobkyne zo strany žalovaného, a preto nemohla
byť naplnená hypotéza § 3 ods. 5 zákona - žalovaný totiž nie je porušiteľom žiadneho spotrebiteľského

práva žalobkyne, resp. neexistuje ani žiadny zákonný dôvod na to, aby zodpovedal za porušenie
spotrebiteľských práv žalobkyne, ako to vyžaduje zákonodarca v predmetnom ustanovení § 3 ods. 5
zákona, a to s poukazom na to, že súd v žiadnom rozhodnutí v pôvodnom konaní neuviedol, že boli
porušené akékoľvek spotrebiteľské práva žalobkyne. Pôvodné konanie bolo predsa zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby a ani samotná žalobkyňa v žalobe neuvádza aké konkrétne porušenie jej práv spôsobil

žalovaný a kedy si toto porušenie jej práv uplatnila na súde.

4. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný uviedol, že odmieta
ničím nepodloženú výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobkyňa
požaduje. Podľa názoru žalovaného je cynické, ak žalobkyňa od žalovaného, ktorý neporušil žiadne

spotrebiteľské práva voči žalobkyni požaduje od žalovaného navyše 493,16 Eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia, ako keby už v tomto status quo mu nebolo učinené za dosť, nakoľko mu
bol Okresným súdom Bardejov priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. Žalovaný poukázal na špekulatívne tvrdenia žalobkyne v žalobe, ktorá na jednej strane
poukazuje na body 17. a 18. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7Co/132/2019

z 28.05.2020, pretože uvedené state odôvodnenia považuje pre ňu za prospešné, avšak 19. bod
odôvodnenia predmetného rozsudku venujúci sa výške priznaného primeraného finančného zámerne
vynechala, nakoľko by to zjavne mohlo rozporovať jej ďalšiemu tvrdeniu vzhľadom na ním požadovanú
výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Ak už žalobkyňa argumentuje uvedeným rozhodnutím,
vzhľadom na dôvodnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia, potom nie je žalovanému

zrejmé, ako prišla k požadovanému primeranému finančnému zadosťučineniu vo výške 493,16 Eur.
Ak sa predsa žalobkyňa s uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove stotožňuje, potom mala
pri určení požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzať takisto z citovaného
odôvodnenia, a to časti týkajúcej sa výšky primeraného finančného zadosťučinenia, kedy Krajský súd
v Prešove priznal žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 Eur. Žalovaný

poukázal na to, že v pôvodnom konaní išlo o zaplatenie sumy vo výške 2.724,34 Eur s prísl. (v pôvodnom
konaní vzťahujúcom sa na tento prípad bola žalovaná suma 493,16 Eur s prísl.) a v uvedenom konaní
bolo tak žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške vyše 27krát nižšej ako bola
žalovaná suma v pôvodnom konaní.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

6. Podľa súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci
z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane

spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma.
Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.7. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa v procesnom postavení
žalobcu voči žalobkyni v procesnom postavení žalovanej podanou žalobou vedenou na Okresnom súde
Bardejov pod sp.zn. 5Csp/61/2022 domáhal zaplatenia sumy 493,16 Eur a to na skutkovom základe,

že medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou a
spotrebiteľkou bola uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej boli veriteľom dlžníčke poskytnuté
finančné prostriedky, pričom táto sa zaviazala tieto veriteľovi vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve.
Podľa tvrdení v uvedenej žalobe dlžníčka si povinnosť riadne a včas splácať úver neplnila a preto
zo strany veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Následne na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky bola pohľadávka veriteľa voči dlžníčke z uvedenej úverovej zmluvy postúpená na
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. V uvedenom spore súd postupom podľa § 167 ods. 1 a 2. C.s.p.
doručil uvedenú žalobu s prílohami dlžníčke ako žalovanej a vyzval ju na písomné vyjadrenie k nej. Táto
prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu dňa 06.02.2023 svoje písomné vyjadrenie k podanej
žalobe. V ňom namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko mala za to, že zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky pred konečným termínom

splatnosti úveru a nedošlo/nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej
žalovanánamietla,žezmluvaoúvereneobsahujeobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere
(doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov), čo spôsobuje, že predmetný úver treba považovať za bezúročný
a bezpoplatkový. Súd uvedené vyjadrenie doručil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu

a to dňa 14.02.2023 s výzvou, aby sa k nej písomne vyjadril. Žalobca podaním doručeným súdu dňa
20.02.2023 zobral žalobu späť v celom rozsahu a to bez uvedenia dôvodu. Konajúci súd uznesením
zo dňa 27.02.2023, právoplatným dňom 23.03.2023, postupom podľa § 144 C.s.p. konanie zastavil,
žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a súčasne žalobcovi
vrátil krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 9,80 Eur.

8. Ako už bolo súdom vyššie uvedené ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Vzhľadom k procesnej
obrane žalovaného, ktorý namietal, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov

sp.zn. 5Csp/61/2022 úspešne neuplatnila porušenie svojich práv, keďže konanie bolo zastavené z
dôvoduspäťvzatiažalobybezuvedeniadôvodu,poukazujenaprávnynázorvyjadrenýNajvyššímsúdom
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2023 sp.zn. 1Cdo/173/2022. V ňom najvyšší súd v odseku
21. odôvodnenia okrem iného uviedol „Dovolací súd je toho názoru, že v okolnostiach prejednávanej
veci je potrebné za úspešné uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa považovať

úspech v konaní v materiálnom, a nie vo formálnom zmysle. V prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, v
ktorom je uplatňované porušenie práva spotrebiteľa, v dôsledku správania dodávateľa (žalovanej), ktorý
uplatnené porušenie napraví predtým, ako dôjde k meritórnemu rozhodnutiu o ňom, a teda spotrebiteľ v
konečnom dôsledku fakticky (materiálne) dosiahne výsledok, ktorý žalobou sledoval, je potrebné takéto
uplatnenieprávapovažovaťzaúspešnépodľa§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.Uvedenývýklad

je v súlade aj so zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú.“

9. S poukazom na vyššie uvedené právne závery má súd prvej inštancie za to, že v danom prípade
je daný základ nároku žalobkyne voči žalovanému na primerané finančné zadosťučinenie, keďže
v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5Csp/61/2022 žalobkyňa v
postavení žalovanej v rámci procesnej obrany, vyjadrením k žalobe (ktorú považovala za nedôvodnú)

uplatnila prostriedky procesnej obrany, v rámci ktorej namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a
taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na uvedenú procesnú obranu žalovanej v základnom
konaní reagoval žalobca v priamej časovej a vecnej súvislosti, späťvzatím žaloby. Teda k zastaveniu
konania došlo z dôvodu konania žalovaného, ktorý v uvedenom konaní zobral žalobu späť a to bez
uvedenia dôvodu. Žalobkyňa uvedeným konaním fakticky dosiahla výsledok, ktorý svojou procesnou

obranou v uvedenom konaní sledovala, t.j. aby jej súdnym rozhodnutím nebola uložená povinnosť
na plnenie, ktorého sa domáhal v žalobe v základnom konaní žalovaný. Žalovaný popieral tvrdenie
žalobkyne,žekspäťvzatiužalobypristúpilzdôvodujejprocesnejobrany,avšakneuviedolžiadnupríčinu,
pre ktorú pristúpil k späťvzatiu žaloby a to v bezprostrednej súvislosti po tom, čo mu zo strany súdubolo doručené vyjadrenie žalobkyne k podanej žalobe. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.09.2023 sp.zn. 13CoCsp/31/2023 v ktorom konštatoval: „Nemožno
priznať dodávateľovi možnosť, aby tento sa obrátil na súd, vyčkávajúc prípadnú pasivitu spotrebiteľa a

v opačnom prípade by sa snažil vyhnúť povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Takéto
konanie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a je v rozpore s cieľom, ktorý bol sledovaný pri
prijímaní ustanovení o primeranom finančnom zadosťučinení. Práve cieľom tohto inštitútu je odradiť a
zároveň sankcionovať dodávateľa v spotrebiteľských veciach, aby sa domáhal súdnou cestou svojich
nárokov bez prípadnej sankcie v prípade, že nie je úspešný.“ Žaloba je preto čo do základu nároku

žalobkyne dôvodná.

10. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy,
súd prvej inštancie v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti
veci. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z
hypotézy právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
(zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka
úspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.

z., alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde.

11. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd prvej inštancie považoval za primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 100,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Súd bral do úvahy tú
skutočnosť, že žalovaný ako dodávateľ sa v základnom konaní domáhal voči žalobkyni ako spotrebiteľke
zaplatenia sumy 493,16 Eur, pričom po procesnej obrane žalobkyne zobral žalovaný žalobu späť, čím
žalobkyňa ochránila svoje práva, keďže sa ubránila pred uplatneným nárokom žalovaného na zaplatenie
sumy 493,16 Eur. Preto pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej

ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného
finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého
sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma 100,00 Eur ako finančné
zadosťučinenie je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa a
súčasne popri dosiahnutom faktickom úspechu žalobkyne v základnom konaní tak, že svojím účinkom

prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Súd
zohľadnil, že žalovaný sa v základnom konaní domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 493,16 Eur a
vzhľadom k uvedenej výške súd považoval primerané finančné zadosťučinenie za uvedené porušenie
práv a povinnosti dodávateľom vo výške 100,00 Eur, čo predstavuje zhruba 20% výšky žalovaným
uplatnenej sumy, za primerané. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma

100,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú
funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. S poukazom na uvedené súd prvým
výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100,00 Eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 393,16 Eur žalobu II. výrokom ako
nedôvodnú zamietol.

12. Záverom súd prvej inštancie uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu,
pričomvýškapriznanéhofinančnéhozadosťučineniazáviselaodúvahysúdu,pretosúdpriznalžalobkynivoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Proti tomuto rozsudku a to proti jeho vyhovujúcej časti výroku I. podala žalovaná včas odvolanie,
keď podľa žalovanej nebolo v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5Csp/61/2022
absolútne žiadnym spôsobom preukázané porušenie akýchkoľvek spotrebiteľských práv, pričom, ak by
aj bolo, potom vôbec nie je zrejmé na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k tomu, že by za
toto porušenie žalovaný mal zodpovedať. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý

uviedol, že žalovaný zobral žalobu späť, žalobkyňa dosiahla výsledok, ktorý svojou procesnou obranou
v uvedenom konaní sledovala, t. j. aby jej súdnym rozhodnutím nebola uložená povinnosť na plnenie,
ktorou sa žalovaný domáha v žalobe v základnom konaní voči žalovanej a teda žaloba je čo do základu
nároku dôvodná.

15. Podľa žalovanej je potrebné k takémuto záveru uviesť, že neúspech dodávateľav súdnom konaní

následne nie je automatický úspešným uplatnením porušenia spotrebiteľského práva na súde zo strany
spotrebiteľa a už vôbec nezakladá pasívnu legitimáciu takéhoto nároku na strane neúspešnej, teda na
druhej strane sporu, ako to defacto zhodnotil súd prvej inštancie.

16. Tieto závery sú podľa odvolateľky aj v právnom rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, keď

poukazom na Uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 z 28.02.2023.

17. Späťvzatie žaloby v spotrebiteľskom spore by potom automaticky znamenal nárok na primerané
finančné zadosťučinenie a to napríklad aj za situácie, kedy by na spotrebiteľa bol vyhlásený konkurz, čo
jeabsurdnéanezákonné,nakoľkobydochádzalokpriznávaniuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia

v situáciách, kedy nedošlo ani len k tvrdeniu o porušení spotrebiteľských práv (a už vôbec nie
k úspešnému uplatneniu takéhoto porušenia na súde).

18. Žalovanej nie je zrejmé, aké zo spotrebiteľských práv porušila, akým svojim (ne)konaním a z akého
dôvodu podľa názoru súdu za porušenie spotrebiteľského práva zodpovedala. Žalovaná disponovala

a disponuje voči žalobkyni pohľadávkou a využívajúc svoje právo na súdnu ochranu uplatnila toto právo
na súde žalobou. Následne využila svoje dispozičné oprávnenie a zobrala žalobu späť. Neúspech
v súdnom spore (zastavenie na základe procesného zavinenia) však podľa žalovanej neznamená
porušenie práv protistrany – tá predsa v takomto prípade disponuje náhradou trov konania a teda všetky
náklady spojené s takýmto konaním jej boli nahradené. Žalovaná pritom zastáva názor, že úspech

v súdnom konaní nemožno stotožniť s úspešným uplatňovaním porušenia spotrebiteľských práv na
súde, pričom žalobkyňa v tomto konaní ani netvrdila a už vôbec nepreukázala, aké spotrebiteľské práva
mali byť porušené ani to, z akého dôvodu za nich podľa jej názoru zodpovedá žalovaná. Žalovaná
poukázala na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko zo žiadneho bodu odôvodnenia
nevyplýva v dôsledku porušenia akého spotrebiteľského práva bolo žalobkyni priznané primerané

finančné zadosťučinenie voči žalovanej a rovnako ani to, z akého dôvodu má za toto porušenie
zodpovedať žalovaná a nie iná osoba. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil a vzhľadom
na nesprávny procesný postup znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko žalovanej z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akého porušenia spotrebiteľských práv sa mala dopustiť a teda

nie je zrejmý ani dôvod, pre ktorý súd priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie voči
žalovanej. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na uznesenie NS SR sp. zn. 1ObdoV/10/2012 zo
dňa 30.05.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/90/2013 zo dňa 22.08.2013 a uznesenie vo veci sp.
zn. 6Cdo/98/2011. Rovnako tak žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu č.k. II. ÚS 120/2020
z 21.01.2021.

19. S poukazom na uvedené preto žalovaná žiadala v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací
súdrozhodnutiesúdprvejinštancievnapadnutomrozsahuzmeniťtak,žežalobuzamietne,alternatívne,
aby rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

20. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1CSP) subjektom k tomu oprávneným (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu, ale ani

pre zrušenie napadnutého rozsudku, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., či
už v pôvodnom alebo terajšom znení, je potrebné uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou
hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné

zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane
spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa
ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi, pričom nie je právne významné, či sa spotrebiteľ v pôvodnom konaní aktívne domáhal
svojich práv v procesnom postavení žalobcu, resp., či svoje práva uplatnil v rámci obrany, v procesnom

postavení žalovaného. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto
nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že
spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda spotrebiteľ v danom prípade nemusí preukazovať
existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V základnom konaní (OS Bardejov, sp.zn. 5Csp/61/2002) sa

žalobkyňa úspešne ubránila voči žalobe žalovanej, ktorá si od nej uplatňovala sumu 493,16 eur s
príslušenstvom, pričom konanie v tejto veci bolo právoplatne zastavené, z dôvodu späťvzatia žaloby
žalovanou, bez uvedenia dôvodu.

23. Žalovaná v odvolaní súdu prvej inštancie vyčítala, že tento bez akéhokoľvek dokazovania dospel

k záveru, že žalovaná porušila spotrebiteľské práva žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že
z obsahu pripojeného spisu OS Bardejov sp. zn. 5Csp/61/2022 vyplýva, že žalovaná si uplatnila voči
žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 493,16 Eur s príslušenstvom z titulu postúpenej pohľadávky na
základe zmluvy uzatvorenej medzi postupcom a žalovanou dňa 08.07.2014, na základe ktorej poskytol
postupca žalovanej peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere, ktorý žalovaná nesplatila.

24. Z tohto spisu tiež nepochybne vyplýva, že žalovaná v tomto konaní namietala vecnú aktívnu
legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu
navrhla žalovaná žalobu v základnom konaní zamietnuť. Žalobkyňa následne zobrala žalobu späť bez
uvedenia dôvodu a navrhla konanie zastaviť. Súd prvej inštancie v tejto veci uznesením konanie zastavil.

25. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít nepochybne vyplýva, že nárok na primerané finančné
zadosťučinenie je možné uplatniť nielen v prípade, pokiaľ spotrebiteľ vystupuje v pozícii žalobcu
voči dodávateľovi, ale aj v prípade, pokiaľ sa spotrebiteľ z pozície žalovaného úspešne ubránil
žalobe dodávateľa. V základnom konaní, ktoré je podkladom tejto žaloby došlo presne k tomu, že

žalobkyňa (v základnom konaní žalovaná) sa ubránila voči žalobe žalovanej (v základnom konaní
žalobkyňa), keďže bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení konania o zaplatenie sumy 493,16 eur s
príslušenstvom. Žalovaná sa bránila tým, že žalobkyňa si nemôže uplatniť nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, keďže nebolo úspešne preukázané porušenie spotrebiteľských noriem. V tomto ohľade
odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa presne citovala, ktoré zákonné ustanovenie bolo porušené

a konštatovala, že práve z tohto dôvodu je postúpenie pohľadávky neplatné a žalovaný v základnom
konaní nie je vecne aktívne legitimovaný. Je nesporné, že v základnom konaní neboli tieto skutočnosti
exaktne dokazované, a to práve z dôvodu, že žalovaný (v základnom konaní žalobca) zobral žalobu späť
bez uvedenia dôvodu. V tejto súvislosti nie je vôbec nelegitímne urobiť záver, tak ako to konštatoval súd
prvej inštancie, že späťvzatie žaloby bolo priamou bezprostrednou reakciou na vyjadrenie žalobkyne

(v základnom konaní žalovanej), pretože žalovaná (v základnom konaní žalobkyňa) neuviedla žiaden
konkrétny dôvod späťvzatia žaloby. Za týchto okolností je právne relevantný záver súdu prvej inštancie
o tom, že žalobkyňa na súde úspešne uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv, a preto je v
danom prípade daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

26. Žalovaná v odvolaní taktiež namietala, že je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd mal priznať
žalobkyni, ktorá si nesplnila svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalovanej na základe zmluvy o
úvere navyše ešte aj primerané finančné zadosťučinenie. K tomu odvolací súd uvádza, tak ako to uviedol
vyššie, že v danom prípade je daný základ nároku a skutkové okolnosti týkajúce sa tejto veci, teda ajskutočnosť, že nárok žalovanej v základnom konaní nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienok
týkajúcich sa platného postúpenia pohľadávky, a nie napr. z dôvodu zaplatenia, odvolací súd zohľadnil
pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia, pričom zároveň poukazuje na to, že žalovaná,

v prípade, ak považuje svoj nárok uplatnený v základnom konaní ako dôvodný, nič nebráni po splnení
všetkých zákonných podmienok, opätovne ho uplatniť v súdnom konaní.

27. Žalovaná taktiež namietala, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností o údajnom nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalovanej v základnom konaní v postavení žalobkyne, a preto žalovaná v

tomto konaní nemá pasívnu vecnú legitimáciu. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje
na to, že takáto argumentácia je právne irelevantná, pretože aj keby žalovaný (v základnom konaní
žalobkyne) nebola zobral žalobu späť a súd by bol vo veci meritórne rozhodol tak, že by žalobu
zamietol z dôvodu neexistencie aktívnej vecnej legitimácie, tak táto okolnosť by nemala vplyv na záver,
že u žalobkyne (v základnom konaní žalovanej) došlo k porušeniu jej spotrebiteľských práv, teda že
v rámci svojej obrany úspešne uplatnila porušenie svojich práv. Žalovaná je teda v predmetnej veci

vecne pasívne legitimovaná. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že nereflektuje, aby žalovaná tento
prostriedok procesnej obrany uplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na ust. § 366
CSP, preto na neho odvolací súd nemôže prihliadať, keďže žalovaná ako odvolateľ nepreukázala, aby
bez svojej viny nemohol tento prostriedok procesnej obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Čo sa týka priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, toto osobitne v podanom
odvolaní žalovanou rozporované nebolo, čiže žalovaná nenamietala priznanú sumu 100 Eur a toto
nepovažoval odvolací súd za neprimeranú. Odôvodnenie priznanej výšky nároku musí byť presvedčivé,
lebo táto podľa zákona č. 250/2007 Z. z. spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá ale nemôže byť svojvoľná.
Pri jej stanovení je potrebné vychádzať zo závažnosti porušenia práv a povinností, z okolností tak na

stranežalobcu,akoajnastranežalovanéhoazokolností,zaktorýchdošlokporušeniuprávapovinností.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp.
na kompenzáciu jeho majetkovej škody. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho
súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií
spotrebiteľa, ako aj na závažnosť porušení práv spotrebiteľa. Konkrétna výška primeraného finančného

zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

29. Je nesporné, že žalobkyňa sa musela brániť žalobe žalobkyne v základnom konaní, pričom už
samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim primerané finančné zadosťučinenie.
V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie bral do úvahy, že žalovaná sa v základnom konaní

domáhala voči žalobkyni ako spotrebiteľke zaplatenia sumy 493,16 Eur, pričom až po procesnej obrane
žalobkyne zobrala žalovaná žalobu späť, čím žalobkyňa ochránila svoje práva. Preto po zohľadnení
satisfakčnej a sankčnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia je priznaná suma 100 Eur
primeraná pre dovŕšenie týchto funkcii z porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľky zohľadňujúc
úplný (súd konanie proti žalobkyni v celom rozsahu zastavil) úspech žalobkyne v základnom konaní

tak, aby žalovaná upustila od uplatňovania obdobných nekalých praktík aj voči iným spotrebiteľom,
nielen žalobkyni. Priznaná suma finančného zadosťučinenia predstavuje zhruba 20% výšky sumy
uplatnenej žalovanou v základnom konaní. Táto suma za daných okolností zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu za prežitú nepohodu počas vedenia základného
konania a napriek priznanej výške odradí dodávateľa, resp. jeho právneho predchodcu od ďalšieho

porušenia práv spotrebiteľov, ktoré boli porušené v základnom konaní. Podanie žaloby a vedenie
súdneho sporu zaťažuje každého spotrebiteľa (ide o zodpovednosť za svoje dôkazy a tvrdenia za
prípadný negatívny výsledok), preto priznaná suma je postačujúca na kompenzáciu tejto nekomfortnej
situácie a správne súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne zamietol.

30. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP, pričom úspešnej žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov konania vo vzťahu

k žalovanej, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).