Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200233
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: TOPNAD,
a.s., so sídlom Pod kalváriou 4602/72A, Topoľčany, IČO: 36 528 978, právne zastúpený: Gajdošík &
partners s. r. o., v mene ktorej koná JUDr. Juraj Gajdošík, advokát a konateľ, so sídlom Miletičova 23,
Bratislava, IČO: 56 680 317, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100549485/2020
zo dňa 27.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100549485/2020 zo dňa 27.02.2020

a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102181416/2019 zo dňa 17.09.2019 a vec v r a c i a Daňovému
úradu Nitra na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane
rozhodnutie č. 102181416/2019 zo dňa 17.09.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 2 000,- eur. Správca dane
konštatoval, že nespochybnil reálnu existenciu materiálneho plnenia, ale v prejednávanej veci nebolo
preukázané dodanie služby deklarovaným dodávateľom. Správca dane konštatoval, že neakceptuje
preukázanie splnenia formálnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti

na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len ,,zákon o DPH“) z dôvodu, že kontrolovaný platiteľ neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré
od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby jeho prijaté plnenia neboli súčasťou
podvodu. Ďalej konštatoval, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu, ktoré spočívalo
v nárokovaní odpočítania dane, ktorá nebola na začiatku podvodného obchodného reťazca odvedená
a následne bola postupne v obchodnom reťazci, v ktorom vzájomné transakcie nezodpovedajú bežným
obchodným transakciám, len formálne vykazovaná, pričom žalobca - kontrolovaný daňový subjekt o tom

mal a mohol vedieť.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100549485/2020 zo dňa 27.02.2020 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu
bola cestná nákladná doprava, výroba, oprava, údržba, renovácia dopravných vozidiel a náhradných

dielov, veľkoobchod - dopravné prostriedky, motorové vozidlá, náhradné diely. Ďalej prevzal zistenia
správcu dane, v rámci ktorých správca dane kontrolou dokladov, predložených žalobcom zistil, že
žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry č. 3006201505 zo dňa 30.06.2015 v celkovej sume 12 000,- eur so základom dane v sume
10 000,- eur a DPH 20 % vo výške 2 000,- eur za dodanie služby (reklamno-propagačné služby -

reklamný banner B 7300 x 200 px zobrazovaný na úvodnej stránke portálu A. v mesiaci jún 2015) od
dodávateľa FLER spol. s r.o. so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 47 528 869 (ďalej aj len „FLER“).
Spoločnosť FLER bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 26.04.2017 a jej právnym
nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Betliarska
12, Bratislava, IČO: 46 061 151 (ďalej aj len „SAMOS SLOVAKIA“), ktorej spoločníkom je spoločnosť
EC4B INTERNATIONAL, INC. so sídlom 196th St SW 201 7127, 980 36 Lynnwood, Spojené štáty

americké. Konateľom spoločnosti SAMOS SLOVAKIA bol v čase od 04.03.2011 do 18.07.2014 p. B. C.
a od 18.07.2014 p. C. B. (Česká republika), ktorý je konateľom v cca 500 spoločnostiach zapísaných
v slovenskom obchodnom registri. Správca dane vyzval na súčinnosť spoločnosť SAMOS SLOVAKIA,
pričom výzva sa mu vrátila s doložkou „adresát neznámy“.

4. K podaniu svedeckej výpovede predvolal p. Petra Vinceho (konateľ FLER v rozhodnom čase).
Pán C. D. potvrdil, že FLER v roku 2015 vykonávala služby spojené s marketingom, digitálnu
reklamu a printovú reklamu. Nepamätal si, či mala spoločnosť zamestnancov a materiálno-technické a
personálne zabezpečenie k výkonu tejto činnosti. Uviedol, že mali prenajaté priestory na Seberíniho 1
v Bratislave, činnosť riadil on osobne, venoval sa obchodu, riadeniu spoločnosti, zabezpečoval klientov,

dodávateľov, vykonával prácu v oblasti marketingu, grafiky, zabezpečoval dodávateľov marketingových
služieb a softwarových technológií. Na názvy dodávateľských spoločností si nepamätal, ale potvrdil
vystavenie dodávateľských faktúr pre žalobcu a ich podpísanie. Nepamätal si, kto viedol účtovnú
evidenciu spoločnosti FLER. Nevedel sa vyjadriť k nadviazaniu obchodnej spolupráce so žalobcom.
K výzve na predloženie dokladu, ktorý ho oprávňoval prevádzkovať spravodajský portál netky.sk v roku

2015, uviedol, že všetku dokumentáciu odovzdal, keď sa spoločnosť zlúčila so spoločnosťou SAMOS
SLOVAKIA. Ďalej uviedol, že podľa neho nebolo potrebné žiadne oprávnenie na prevádzkovanie
spravodajského portálu; popísal priebeh realizácie reklamy pre obchodných partnerov, na realizáciu
reklamy pre žalobcu si už nespomenul. K stanoveniu ceny reklamy uviedol, že sa jednalo o cenu
za reklamný priestor a cena bola vypracovaná na základe priamych a nepriamych nákladov plus

porovnaním a zanalyzovaním konkurencie. Uviedol, že v rokoch 2014 a 2015 bola FLER majiteľom
portálu A.. a, že dodávateľské faktúry boli uhradené, zaevidované v účtovnej evidencii a daň z nich
bola uhradená. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď p. D. tak, že napriek tomu, že v rámci
ústneho pojednávania uviedol, že všetky činnosti spojené s predmetom fakturácie ako aj s vedením
spoločnosti FLER vykonával on osobne, nespomenul si alebo nevedel odpovedať na otázky týkajúce

sa zamestnancov, dodávateľov, materiálneho zabezpečenia, nepamätal si kto viedol účtovníctvo
spoločnosti; jeho vyjadrenie bolo nekonkrétne, všeobecné a spoločnosť FLER daň do štátneho rozpočtu
neodviedla,keďžesijuponížilaprostredníctvomďalšíchúčelovovloženýchsubdodávateľov,ktorítaktiež
nevykonávali ekonomickú činnosť.

5. Pán E. F., predseda predstavenstva žalobcu, v rámci ústneho pojednávania uviedol, že bol poverený
zabezpečením reklamnej propagácie spoločnosti a na základe rady od človeka pohybujúceho sa v
reklame, aby si zabezpečili internetovú reklamu, sa osobne stretol so zástupcami portálu G. a H., ale
z finančných dôvodov sa rozhodol pre netky.sk. V sídle žalobcu sa stretol s C. D. (konateľ FLER) a
osobami, ktoré sa mu predstavili ako dodávatelia pre netky.sk, nejaká redaktorka a kameraman. C.

D. mu predložil podmienky reklamy. Reklama bola výhodná a jej výsledkom bolo získanie reálnejších
zákazníkov a zvýšenie tržieb, resp. znižovanie pohľadávok. Skutočnosť, či jednal s oprávnenou osobou,
si nepreveroval. Na prvom stretnutí bola uzatvorená zmluva, postupne sa rozvíjala spolupráca a
dohadovali sa podmienky; spolupráca sa rozvíjala prostredníctvom obchodného riaditeľa žalobcu. Na
adrese sídla FLER nikdy nebol, komunikácia s jej konateľom prebiehala telefonicky, mailom a ústne

v priestoroch žalobcu. Správca dane k vyjadreniu zástupcu žalobcu zaujal v rozhodnutí stanovisko,
v ktorom uviedol, že žalobca si nepreveril sídlo spoločnosti a ani základné údaje o podnikateľských
aktivitách spoločnosti FLER, z verejne dostupných listín (register účtovných závierok, webové stránkyzverejňujúce sledovanosť spravodajských portálov). Podľa zistení správcu dane spoločnosť FLER
nemala webovú stránku.

6. Obchodný riaditeľ žalobcu - I. J. počas ústneho pojednávania uviedol, že FLER bola vybratá pre
reklamnú spoluprácu a túto spoločnosť vnímal ako netky.sk. Žalobca mal vypracovaný design manuál
obsahujúci logo firmy, obrázky, typ písma. S kým za spoločnosť komunikoval, nevedel, na mená osôb si
nespomenul. Do spoločnosti žalobcu prišli dve osoby, ktoré natočili video týkajúce sa žalobcu, toto bolo
odsúhlasené a doteraz je umiestnené na facebookovej stránke žalobcu. K poskytovaniu podkladov pre

fakturáciu zo strany dodávateľa uviedol, že FLER posielala na konci roka zhrnutie, čo sa odvysielalo na
netky.sk. Akým spôsobom boli podklady odovzdané, si nepamätal. K predmetu dodávateľských faktúr
uviedol, že na začiatku to sledovali, ale keď videli, že reklama spĺňa ich očakávania, už to nesledovali.
V sídle FLER nikdy nebol, spoluprácu ukončili po tom, ako si spoločnosť zmenila názov, pričom dátum
ukončenia si nepamätal. Spoluprácu s FLER vnímal ako profesionálnu spoluprácu, billboardy a tlačové
periodiká si riešil žalobca sám. Ďalej uviedol, že k faktúre bol priložený sumárny doklad s článkami za

určité obdobie.

7. Správca dane zistil, že v mieste sídla FLER bolo dňa 22.01.2015 vykonané miestne zisťovanie,
v rámci ktorého sa správcovi dane so zástupcom spoločnosti skontaktovať nepodarilo. Na poštovej
schránke označenej „Advokátska kancelária MHS Legal spol. s r.o.“ bolo uvedené obchodné meno

spoločnosti FLER. Prítomná asistentka advokátskej kancelárie správcovi dane oznámila, že advokátska
kancelária má súhlas na preberanie pošty spoločnosti FLER. Správca dane ďalej zistil, že v rámci iného
daňového konania bol vypočutý konateľ spoločnosti FLER, p. C. D., ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,
že spoločnosť je prevádzkovateľom spravodajského portálu netky.sk., ktorý patrí k 10 najčítanejším
internetovým portálom na Slovensku, spoločnosť pôsobí na trhu 6 rokov a je zisková. Za zdaňovacie

obdobie jún 2015 podala daňové priznanie.

8. Správca dane na základe zistenia, že domény najvyššej úrovne spravuje spoločnosť SK-NIC a.s.
(správca internetovej domény najvyššej úrovne), vyzval uvedenú spoločnosť' výzvou zo dňa 10.04.2018
na poskytnutie informácie, kto bol v rokoch 2014 a 2015 vlastníkom domény H., údaje o registrátorovi

domény a informáciu o uzatvorených rámcových zmluvách so správcom domény. Z odpovede vyplynulo,
že od začiatku roku 2014 do 18.06.2014 bol držiteľom dotknutej domény súčasný registrátor TOPZONE,
s.r.o. (ďalej aj len ,,TOPZONE“), od 19.06.2014 až do súčasnosti sa držiteľom dotknutej domény stala
osoba I. D.. Každý držiteľ v rokoch 2014 a 2015 mal so spoločnosťou SK-NIC, a.s. uzatvorenú rámcovú
zmluvu. TOPZONE na výzvu správcu dane oznámila, že doména netky.sk bola zaregistrovaná na

základe zmluvy o registrácii a správe domény dňa 02.06.2010 pre fyzickú osobu p. C. D.. Ako vlastník
bola uvedená spoločnosť TOPZONE z dôvodu zrýchlenej registrácie domény. K odpovedi predložila
Zmluvu o registrácii a správe TOPZONE domény zo dňa 02.06.2010 a faktúry č. 100100152 zo dňa
02.06.2010 a doklad o jej úhrade zo dňa 02.06.2010, kde ako odberateľ je uvedený p. Peter Vince.
Správca dane k týmto zisteniam uviedol, že vlastníkom domény netky.sk nebola v mesiaci jún 2015

spoločnosť FLER, ale spoločnosť TOPZONE, ktorá zaregistrovala túto doménu v roku 2010 pre fyzickú
osobu p. C. D., pričom odo dňa 19.06.2014 bol držiteľom domén najvyššej úrovne .sk F. I. D., bývajúci
na tej istej adrese ako bývalý konateľ spoločnosti FLER.

9. Správca dane preverovaním nezistil žiaden vzťah (vlastnícky, nájomný, iný...) spoločnosti FLER k

spravodajskému portálu H.. Žalobca si podľa správcu dane neoveril, či koná s oprávnenou osobou,
nepreveril si sídlo deklarovaného dodávateľa FLER, nepreveril si referencie na verejne dostupných
stránkach, nepreveril si, či táto novovzniknutá spoločnosť je vôbec schopná realizovať tento druh
reklamy.

10. Predseda predstavenstva žalobcu v rámci ústneho pojednávania uviedol dôvody, pre ktoré si vybral
internetový portál H.. Správca dane preto požiadal o súčinnosť spoločnosť Zoznam, s.r.o. (vlastník
portálu topky.sk), ktorého ponuku označil žalobca ako nevýhodnú v porovnaní s ponukou FLER. Žalobca
neuviedol, že by dal iné požiadavky na vypracovanie cenovej ponuky pre spoločnosť Zoznam, s.r.o.
(prevádzkovateľa topky.sk), a iné pre spoločnosť FLER. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadny

relevantný dôkaz o výhodnosti cenovej ponuky spoločnosti FLER oproti cenovej ponuke spoločnosti
Zoznam, s.r.o.11. Správca dane z dôvodu, že dokumentácia FLER mala byť odovzdaná SAMOS SLOVAKIA, požiadal
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len ,,MVI“), konkrétne o zabezpečenie svedeckej výpovede
konateľa C. B. a tiež o preverenie v účtovných dokladoch FLER. Z odpovede vyplynulo, že C. B. sa

zdržiava na území Slovenskej republiky. C. B. sa k podaniu svedeckej výpovede nedostavil, neskôr
predložil správcovi dane vyjadrenie k SAMOS SLOVAKIA, v ktorom uviedol, že v súvislosti s fúziou viac
ako 7 firiem a niekoľkým sťahovaniam a zlučovaniam účtovných dokladov a z dôvodu časového odstupu,
napriek maximálnej snahe, nie je v ľudských silách požadované detailné doklady pohľadať. Správca
dane na základe uvedených skutočností prijal záver, že právny nástupca deklarovaného dodávateľa

spoločnosti FLER, ktorého konateľom bol nekontaktný občan Českej republiky, reálne nevykonával
žiadnu ekonomickú činnosť, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že spoločnosť, za roky 2014 a 2015
nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

12. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, pričom podľa žalovaného správca dane vychádzajúc
z vyššie uvedených zistení svoje rozhodnutie založil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí následne reagoval na námietky uvedené v odvolaní žalobcu.
K námietke, že správca dane neprihliadol na to, že dodávateľ potvrdil vystavenie faktúry, jej úhradu a

dodanie služby uviedol, že konateľ FLER síce spoluprácu so žalobcom potvrdil, avšak svoje tvrdenie
nevedel preukázať z dôvodu, že dokumentáciu odovzdal nástupníckej spoločnosti, ďalej sa nevedel
vyjadriťkekonomickejčinnostispoločnosti,kjejmateriálno-technickémuzabezpečeniu,zamestnancom,
ani dodávateľom. Podľa žalovaného správca dane dôvodne nadobudol pochybnosti práve na základe
výpovede konateľa FLER, pretože napriek jeho tvrdeniu, že všetky činnosti spoločnosti vykonával

iba sám, nevedel odpovedať na otázky správcu dane týkajúce sa týchto činností. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že konateľ FLER a ani zástupcovia nástupníckej spoločnosti nepredložili za účelom
preukázania vykonania fakturovaných služieb žiadne dôkazy. K namietanému neprihliadnutiu na všetky
zistené skutočnosti žalovaný uviedol, že z konania správcu dane vyplýva, že za účelom preverenia
obchodného vzťahu medzi žalobcom a FLER, ktorého výsledkom mala byť reklamná a propagačná

činnosť v prospech žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie a prihliadol na všetky zistené skutočnosti.
K obozretnému konaniu žalobcu, žalovaný uviedol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si
vyberie za obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie
obchodného prípadu správcom dane overiteľnými dôkazmi, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej
núdze.Obchodnýprípad,ktorýjedvojstrannýprávnyakt,musiavedieťpreukázaťpredloženímsprávcom

dane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, ktorí v prípade realizácie obchodného vzťahu
disponujú rovnakými listinnými dôkazmi. V danom prípade žalobca ako odberateľ podľa žalovaného
predložil správcovi dane ako dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnených daňových nákladov
dodávateľské faktúry, ale dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy.

14. K preneseniu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že v prípade ak si daňový subjekt uplatňuje
právo na odpočítanie dane je potrebné, aby preukázal splnenie podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto
nároku ustanovené zákonom. Ďalej uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom
rozsahu aj týmto dodávateľom, spoločnosťou FLER, uskutočnený, pričom uvedené nestačí preukázať

len na základe faktúry. Žalobca predložením faktúry splnil len jednu z podmienok, oprávňujúcu ho k
odpočítaniu dane avšak druhú podmienku a to, že k dodaniu služby reálne došlo, nepreukázal.

15. Ďalej žalovaný k námietkam žalobcu (žalobca uviedol, že si preveril dodávateľa FLER, pričom zistil,
že sa nenachádza na portáli daňových dlžníkov, a ani na zozname subjektov, ktorým bola zrušená

registrácia k DPH, pričom obchodná prax podľa neho neukladá daňovým subjektom preverovať si
finančné zdravie svojich obchodných partnerov) poukázal na to, že správca dane v rozhodnutí uviedol,
že daňový subjekt nebol pri výbere obchodného partnera opatrný a pravdepodobne si obchodného
partnera dostatočne nepreveril, nakoľko nemal vedomosť, o tom, či má obchodný partner zriadené
sídlo, zamestnancov, materiálno - technické zabezpečenie a skúsenosti s vykonávaním reklamných

a propagačných služieb. Skutočnosť, že spoločnosť FLER nebola uvádzaná ako daňový dlžník a
nebola jej zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty nie je podľa žalovaného možné považovať za
dostatočné preverenie si informácií a skutočností, týkajúcich sa obchodného partnera. K preverovaniu
si obchodných partnerov žalovaný ďalej uviedol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, či a akýmspôsobom si svojho obchodného partnera preverí, ale v prípade, že obchodný partner nepreukáže,
že obchodná transakcia bola uskutočnená tak, ako bola deklarovaná na predložených účtovných
dokladoch, nie je možné považovať transakciu za preukázanú. K tvrdenému závažnému pochybeniu

správcu dane žalovaný uviedol, že ani svedecká výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti a ani
podrobný opis spolupráce obchodným riaditeľom a predsedom predstavenstva žalobcu nie je dôkazom
o tom, že reklamné a propagačné práce pre žalobcu vykonala spoločnosť FLER.

16. K námietke žalobcu, že nebolo v jeho právomoci prinútiť obchodného partnera (spoločnosť FLER),

aby svoje vyjadrenia preukázal, žalovaný uviedol, že konateľ dodávateľskej spoločnosti síce dodanie
fakturovaných prác, vystavenie faktúr a ich podpísanie potvrdil, svoje tvrdenia však žiadnym, správcom
dane overiteľným spôsobom nepreukázal. Podľa žalovaného je na rozhodnutí daňového subjektu, koho
si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie, resp. nemá
záujem preukázať realizáciu obchodného prípadu, dostáva sa daňový subjekt vinou svojho obchodného
partnera do dôkaznej núdze, pretože realizácia obchodného prípadu predložením dokladov iba jedným

z obchodných partnerov, nie je preukázaná.

17. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že v prípade žalobcu nebolo dokazovaním
vykonaným správcom dane preukázané, že reklamu a propagáciu žalobcu vykonala spoločnosť FLER,
uvedená na faktúrach, ktoré predložil žalobca, ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť pravdivosť

údajov uvedených na faktúrach predložených žalobcom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konaniapodľažalovanéhožiadnymsprávcomdaneoveriteľnýmdôkazom,nepreukázala.Žalovanýďalej
uviedol, že dôkazná povinnosť neprechádza na správcu dane, keďže táto je v daňovom konaní primárne
na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o uskutočnenej obchodnej transakcii
preukázať. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je preukazovať existenciu obchodnej

transakcie, resp. vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, ale správnosť a pravdivosť
predložených dokladov a dôkazov preverovať. Žalovaný konštatoval, že obchodný prípad je dvojstranný
právny akt, ktorého realizáciu musia preukázať relevantnými správcom dane overiteľnými dôkazmi
obidvaja obchodní partneri. Keďže realizáciu obchodných transakcií preukázal iba jeden obchodný
partner, t. j. žalobca, nie je podľa neho možné vysloviť záver, že uskutočnenie obchodného prípadu bolo

preukázané. Žalovaný zastal názor, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.
a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedenej
dodávateľskej faktúry od spoločností FLER. Podľa neho predloženie faktúry je len jednou z podmienok
pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie, nakoľko technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek

plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda
akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú podľa žalovaného dôkazom
o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

II.

Žaloba

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191
písm. c), d) a e) SSP.

19. K nesprávnemu právnemu posúdeniu namietal, že žalovaný na základe pochybností o údajoch na
faktúre od spoločnosti FLER konštatoval, že tento dodávateľ nebol skutočným dodávateľom žalobcu,
pričom žiadny iný dodávateľ nebol preukázaný a tento záver bol založený len na skutočnosti, že dotknuté
daňové subjekty odlišné od žalobcu nespolupracovali. Ďalej namietal, že daňové orgány konštatovali

nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z dôvodu, že na faktúre uvedený
dodávateľ - FLER nepredložil žiadne dôkazy a taktiež namietal nesprávne prenesenie dôkazného
bremena.

20. Z napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný preniesol dôkazné bremeno

na neho, pričom žalobca mu predložil všetky potrebné doklady, ním tvrdené skutočnosti riadnym
spôsobom preukázal a dokonca aj svedok - konateľ spoločnosti FLER na výsluchu potvrdil spoluprácu
so žalobcom ako aj vystavenie dodávateľských faktúr, avšak z dôvodu, že žalovaný mal pochybnosti o
podnikaní spoločnosti FLER z dôvodu jeho nespolupracovania a nepredloženia dôkazov požadovanýchžalovaným, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca mal za to, že bol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch tým, že žalovaný viedol a vykonal dokazovanie nezákonným
spôsobom, nezaoberal sa zásadnými námietkami žalobcu, a to bez toho, aby zistil skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti na strane zúčastnených subjektov. Žalobca
uviedol, že poskytoval súčinnosť, predkladal dôkazy a prispieval k objasneniu skutkového stavu, z
čoho musí byť jednoznačne vyvodené, že jeho konanie je zásadne odlišné od konania nekontaktných
subjektov a nemôže byť spájaný s podvodom, ktorým mohlo byť poznačené dodanie služby/reklamy na
predchádzajúcich stupňoch. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia

došlo aj z dôvodu, že daňový subjekt, ktorý je na faktúre uvedený ako deklarovaný dodávateľ svojím
konaním znemožnil žalovanému vykonať daňovú kontrolu. Takýto právny záver je ale podľa žalobcu
nesprávny a neprijateľný, pričom nemá oporu v žiadnom zákonnom predpise; žalobca predsa podľa
neho nemôže byť znevýhodnený pri posudzovaní ním predložených dôkazných prostriedkov len preto,
že dodávateľ uvedený na faktúre nespolupracuje.

21. V súvislosti s odôvodnením správcu dane namietal, že nie je možné posúdiť, či a o aký reťazec išlo,
či vo veci išlo o podvodný úmysel a či o ňom žalobca vedieť mal alebo mohol. Tvrdenia žalovaného
podľa neho vykazujú znaky arbitrárnosti, keď bez uvedenia preukázaných skutočností vyvodzuje svoje
tvrdenia, ktoré nevychádzajú z vykonaných dôkazov, resp. sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi.

22. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom, keď za najvýznamnejšiu skutočnosť,
ktorá následne podľa jeho názoru spochybnila všetky ostatné dôkazy, považoval práve nesúčinnosť
dodávateľa, resp. jeho konateľa. Aj keď sa žalovaný odvolával na to, že nebol povinný zabezpečovať
dôkazy na preukázanie toho, či skutočne došlo k podvodnému konaniu, tieto tvrdenia sa v kontexte jeho
povinnosti zistiť a objasniť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane podľa žalobcu javia

ako účelové a arbitrárne. Pokiaľ je žalobcovi na základe údajných podvodných konaní jeho dodávateľa,
nepriznané právo na odpočet DPH, musí byť podľa neho takýto postup riadne, presvedčivo zdôvodnený
a vykonané dôkazy musia bez pochyby založiť takýto právny záver. V tomto prípade to však bolo podľa
žalobcu úplne opačne, keďže žalovaný založil svoj právny záver o nepriznaní práva na odpočet DPH na
základe domnienok, ktoré neboli zákonným spôsobom preukázané a jeho hlavným účelom bolo preniesť

riziko z nevybratia dane na žalobcu, ktorý konal v dobrej viere a nevedel a ani nemohol vedieť o možnom
podvode na predchádzajúcich stupňoch. Prenesením zodpovednosti za zaplatenie DPH na žalobcu
nezávisle od toho, či sa podieľal, alebo nepodieľal na takomto podvode, sa podľa žalobcu jednoznačne
nechráni zosúladený systém DPH pred podvodom a zneužitím, ale naopak, žalovaný takýmto konaním,
t. j. prenesením rizika nevybratia dane na iný subjekt v rade, nabáda k tomu, aby osoba povinná platiť

daň správcovi dane, túto daň neodviedla. Takéto konanie žalovaného je podľa žalobcu v zásadnom
rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú odkazuje v správnej žalobe.

23. Žalobca ďalej uviedol, že fakturovaná služba bola žalobcovi riadne dodaná, čo aj preukázal
a čo potvrdil aj samotný žalovaný, keď skonštatoval, že reálna existencia reklamno-propagačných

služieb nebola spochybnená. Táto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje, že predloženým dokladom
neabsentuje materiálny základ a ak existencia týchto služieb nie je spochybnená, potom služba musela
byť dodaná, čím vznikla daňová povinnosť. Následne bola daň voči žalobcovi iným platiteľom uplatnená,
a to na základe dodanej služby, ktorej poskytnutie potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti FLER.

24. Namietal, že žalovaný si zamieňa vlastníctvo spravodajského portálu netky.sk s držiteľom domény
a k objektívnej hodnote dodanej služby odkázal na svoje vyjadrenia v priebehu daňovej kontroly pred
správcom dane, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vlastníctvo internetovej stránky,
a teda aj portálu netky.sk sa podľa žalobcu nezaznamenáva do žiadnych registrov a nie je možné
takéhoto vlastníka z verejne dostupných zdrojov identifikovať. Preto, ak žalovaný tvrdí, že v dôsledku

toho, že si žalobca nepreveril, kto je vlastníkom internetovej stránky a na základe toho vyvodil záver,
že konal neopatrne, takéto tvrdenie je v rozpore s existujúcim právnym stavom. Poukázal aj na to, že
žalovaný si v plnom rozsahu osvojil nesprávny právny záver správcu dane, prevzal do napadnutého
rozhodnutia celú jeho argumentáciu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s námietkami
a právnym názorom prezentovaným zo strany žalobcu v podanom odvolaní a nevykonal ani žiadny

úkon na odstránenie rozporov v skutkovom stave ani na preverenie skutočností uvedených v odvolaní.
Spochybnil zistenia týkajúce sa cenovej ponuky, ku ktorým dospel správca dane v rámci dokazovania.25. Žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa ani na jednom mieste neuvádza, akým
spôsobom sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane ohľadne skutočnosti, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o údajnom

podvodnom konaní svojho dodávateľa v rámci umelo vytvorenej obchodnej skupiny. Žalobca mal v
podanom odvolaní na viacerých miestach vyvracať skutočnosti zistené správcom dane, ktorý tvrdil, že
zistil existenciu podvodne vykonštruovaných hospodárskych operácií a v tejto súvislosti mal poukázať
aj na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie
(pričom rozhodnutia uvedené v odvolaní žalobcu sa na daný prípad vzťahovali), avšak žalovaný sa

touto argumentáciou podľa neho vôbec nezaoberal a v závere napadnutého rozhodnutia len stroho
uviedol, že „ostatné námietky daňového subjektu považuje za právne irelevantné a nezakladajúce dôvod
na zrušenie rozhodnutia“. Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nezaoberal (dokonca tieto dôvody ani len
nespomenul v napadnutom rozhodnutí) skutočnosťami uvedenými v bode VI. podaného odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými mal žalobca vyvracať zistenie správcu dane, že kontrolovaný
subjekt bol súčasťou podvodného reťazca, rovnako ako vyvracal aj to, že v danom čase žalobca vedel

alebo mohol vedieť, že sa môže potencionálne jednať o podvod. Uviedol, že takýto postup žalovaného
považuje za nesprávny, nezákonný a najmä arbitrárny.

26. Ďalej uviedol, že správca dane ani žalovaný nezistili dostatočne skutkový stav, keďže sa nezaoberali
argumentmi žalobcu, ktorý podľa neho uviedol viaceré fakty, ktoré podľa neho jednoznačne vyvracali

fakt, že by bol súčasťou údajného podvodného reťazca, resp. že by o jeho existencii mohol vedieť. Tým,
že sa žalovaný vôbec nezaoberal skutočnosťami vyvracajúcimi existenciu podvodného konania, odoprel
mu (žalobcovi) právo dozvedieť sa, prečo tieto skutočnosti nepovažoval za dostatočné na preukázanie
tvrdení žalobcu a rovnako mu odoprel právo na uplatnenie prípadných ďalších námietok, ktoré mohol
žalobca uviesť v správnej žalobe. Zároveň je podľa neho z tohto zrejmé, že takýmto postupom sa

žalovaný vlastne v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správcu dane, a síce, že k podvodnému
konaniu došlo.

27. Ďalej žalobca k druhému žalobnému bodu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné
z dôvodu, že jeho odôvodnenie je vo viacerých častiach v rozpore s odôvodnením správcu dane,

ktorého rozhodnutie potvrdil. Poukázal napríklad na to, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza,
že žalobcu nesankcionuje za neopatrnosť pri obchodovaní s obchodným reťazcom, avšak správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí tvrdí, že dospel k záveru, že žalobca o podvodnom konaní mohol
vedieť, ak by dodržal zásady opatrného a obozretného obchodného styku. Je podľa neho zrejmé,
že v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádzajú dve zásadné a protirečiace

skutočnosti, pričom v napadnutom rozhodnutí sa navyše uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je vecne
správne. V týchto skutočnostiach žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu
žalovaného, ktorý podľa neho konštatuje a robí právne závery, ktoré si navzájom odporujú, pričom
na nich zakladá rozhodnutie, na základe ktorého bol žalobca ako účastník administratívneho konania
ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

28. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca argumentoval tým, že žalovaný, ako aj správca dane
pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili
jeho dôkazné bremeno. Žalobca podľa neho riadne preukázal (faktúrami, CD nosičom, dokladmi o
úhradách), že objednané reklamno-propagačné služby boli skutočne dodané, avšak iba z dôvodu,

že daňový subjekt FLER nespolupracoval, nepredložil potrebné doklady, žalovaný rozhodol tak, že
žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH. Žalovaný sa podľa neho vôbec nezaoberal skutočnosťou, že
žalobca podrobne opísal celý priebeh obchodnej transakcie (vrátane uzavretia zmluvy), predložil listinné
dôkazy, doklady o úhradách a CD, ktoré preukazovali, že reklama dodaná bola. Zároveň sa nezaoberal
skutočnosťou, že konateľ dodávateľa dodanie reklamy takisto potvrdil, rovnako ako potvrdil spoluprácu v

rámci tejto obchodnej transakcie medzi žalobcom a ním ako dodávateľom. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že nejde o situáciu, kde by žalobca disponoval iba faktúrou s jednoduchým a všeobecným
opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné, ale naopak, žalobca na úplné vylúčenie
akýchkoľvek pochybností predložil aj faktúry, CD nosič a doklady o úhradách a v tejto súvislosti mal
za to, že žalovaný bol povinný prevedenými dôkazmi preukázať existenciu skutočností vyvracajúcich

vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, ktorými preukazuje žalobca svoju daňovú povinnosť. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“) v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 ( Fulcrum Elektronics) a C -484/ 03
(Bond House).29. Žalobca tiež namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil ako vecne správne
prvostupňové rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií

konal neobozretne, neopatrne a neeliminoval všetky obchodné riziká, pravdepodobne si obchodného
partnera dostatočne nepreveril z verejne dostupných listín, zdrojov a z registra účtovných závierok
a k tomuto záveru žalovaného uviedol, že si dodávateľa riadne preveril z verejných zdrojov, nastavil
štandardný spôsob úhrady faktúr formou bezhotovostného prevodu, navyše poskytnutie reklamy bolo
zdokumentované na CD, čo uviedol a preukázal aj v priebehu daňovej kontroly. K otázke rozsahu

preverenia odkázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid a k
otázke rozloženia dôkazného bremena poukázal na závery obsiahnuté v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ
(voveciachC-439/04aC-440/04KittelaRecoltaRecycling,C-285/11Bonik,C-277/14PPUHStehcemp,
C-329/18 Valsts ienemumu dienests proti SIA Altic,).

30. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že výpoveď svedka C. D. nepreukázala skutočné dodanie

služby. Namietal, že nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, že iný od neho odlišný subjekt si nesplní
svoju povinnosť predložiť dôkazy, keďže on ako daňový subjekt nedisponuje v daňovom ani súdnom
konaní donucovacími právomocami, nemá akým spôsobom zákonne donútiť iný daňový subjekt, aby
spolupracoval s príslušným správcom dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž 65,66/01. Žalobca opätovne namietal, že žalovaný postupoval

nezákonne, keď preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nevykonal žiadne dôkazy na
preukázanie skutočnosti, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vykonštruovaného
obchodného reťazca. Je podľa neho zrejmé, že ak žalobca v rámci daňovej kontroly predložil dôkazy
(faktúry, CD nosiče, doklady o úhradách; vysvetlil, prečo si vybral konkrétneho dodávateľa, čo si o ňom
zistil a prečo si nezistil tie skutočnosti, ktoré požadoval žalovaný), nemôže žalovaný svojvoľne bez

akýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov prijať záver, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom
konaní vykonštruovaného obchodného reťazca.

III.
Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.08.2020 zotrval na dôvodoch a záveroch uvedených v
napadnutom rozhodnutí, na ktoré poukázal. Navrhol, aby správny súd žalobu ako bezdôvodne podanú
zamietol.

32.Zisteniasprávcudaneakoajzáveryztýchtozistenívyplývajúcesúpodľažalovanéhovyčerpávajúcim
spôsobom uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného
sú námietky uvedené v podanej žalobe identické s námietkami uvedenými v odvolaní, a preto sa plne
stotožňuje so stanoviskom, ktoré zaujal k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane. Vo vzťahu k žalobným námietkam trval naďalej na tom, že v konaní správca dane získal

dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že konaním žalobcu došlo k porušeniu zákonných ustanovení
zákona o DPH (žalobca si mal neoprávnene odpočítať daň z faktúr od spoločností FLER, porušil §
49, § 51, § 19 ods. 2 zákona o DPH) a že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený;
nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím postupom nerešpektoval práva
žalobcu a nevysporiadal sa s jeho námietkami.

IV.
Replika žalobcu

33. Žalobca v replike zo dňa 05.10.2020 v zásade zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.

Vo vzťahu k tvrdeniu, že napadnuté rozhodnutie nebolo postavené na existencii podvodného konania
žalobcu, uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza definícia podvodného konania,
rovnako sa v značnej časti poukazuje na existenciu podvodného obchodného reťazca, ktorého súčasťou
mal byť dodávateľ žalobcu a iné daňové subjekty, pričom aj toto bol jeden z dôvodov, pre ktoré mal
žalovaný vydať napadnuté rozhodnutie. Argumentácia žalovaného, že nepostavil svoje rozhodnutie

na tom, že žalobca bol účastníkom podvodného konania, je podľa neho v tomto smere absolútne
irelevantná, keďže žalobca podľa neho poukazoval v správnej žalobe (aj v odvolaní) na to, že z dôvodu
údajnej existencie podvodného obchodného reťazca boli spochybnené jeho obchodné transakcie s
deklarovaným dodávateľom. Žalobca však na existenciu údajného obchodného reťazca podľa nehonemal žiadny vplyv a nemal sa z verejne dostupných zdrojov ani ako dozvedieť, že takýto reťazec vôbec
niekedy existoval.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať

svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. NR-26S/23/2020 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. NR-26S/23/2020.

35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,

z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol
na pojednávaní dňa 14.10.2025 v neprítomnosti účastníkov konania. Žalobca svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 13.10.2025 a súhlasil, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 26.08.2025 a tiež
súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

36. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných bodov posúdiť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 2 000,- eur.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť
a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

42. S ohľadom na obsah žaloby správny súd konštatuje, že žalobca svoju argumentáciu sústredil na

podporu týchto relevantných námietok:

• žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok
• nesprávne rozloženie dôkazného bremena
• protirečivosť rozhodnutí daňových orgánov, kedy žalovaný uvádza, že žalobcu nesankcionuje za

neopatrnosť pri obchodovaní v rámci obchodného reťazca, avšak správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí naznačil, že žalobca mal byť súčasťou podvodného obchodného reťazca a dospel k záveru,
že žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť, ak by dodržal zásady opatrného a obozretného
obchodného styku.43. Správny súd pri posudzovaní opodstatnenosti žalobných námietok vychádzal z judikatúry
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“), vzhľadom na to, že

iné rozhodnutia žalovaného, spolu s rozsudkami správneho súdu v obdobnej veci žalobcu už boli
predmetom konania pred kasačným súdom [napr. rozsudky kasačného súdu vo veciach sp. zn. zn.
2Sfk/13/2023 zo dňa 28. apríla 2023 (zdaňovacie obdobie máj 2014), sp. zn. 4Sfk/79/2022 zo dňa 14.
júna 2023 (zdaňovacie obdobie júl 2014), sp. zn. 2Sfk/67/2022 zo dňa 28. apríla 2023 (zdaňovacie
obdobie apríl 2014), sp. zn. 4Sfk/33/2022 zo dňa 14. júna 2023 (zdaňovacie obdobie október 2014) a

2Sfk/27/2022 zo dňa 28. apríla 2023 (zdaňovacie obdobie september 2014) a ďalšie].

44. Preberajúc závery kasačného súdu vo vyššie citovaných rozsudkoch, správny súd uvádza, že
v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane možno
badať určitú diskrepanciu, čo do dôvodov pre neuznanie odpočtu dane. Správca dane zo začiatku
poukazuje na nepreukázanie osoby deklarovaného dodávateľa, avšak následne vo svojom rozhodnutí

poukazuje najmä na dôvody týkajúce sa podvodného konania. Jeho následné úvahy smerovali k prijatiu
záveru o tom, že žalobca preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, čo však správca dane
neakceptoval z dôvodu, že sťažovateľ neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby
jeho prijaté plnenia neboli súčasťou podvodu. Žalovaný však od tejto argumentácie bez bližšieho
zdôvodnenia upúšťa a sústreďuje sa v zásade len na dôvod neuznania odpočtu dane spočívajúci

v nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Síce taktiež čiastočne zmieňuje aj okolnosti, ktoré by mali
relevanciu len vo vzťahu k dôvodu neuznania odpočtu spočívajúcom v účasti na podvode (napr.
obozretnosť daňového subjektu), avšak v zásade konštatuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok so
zreteľom na nepreukázanie osoby dodávateľa.

45. V nadväznosti na uvedené je v prvom rade podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH
z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva
zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní
zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH sú splnené. Z celkového obsahu rozhodnutí daňových orgánov je však možné (aj napriek

vyššie naznačenej diskrepancii ohľadom dôvodov neuznania odpočtu dane) ustáliť, že daňové orgány
spochybnili dodanie služby uvedenej na faktúre práve spoločnosťou FLER, a teda dôvodom neuznania
odpočtu dane malo byť nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok.

46. K otázke spochybnenia, resp. nepreukázania dodania služby od dodávateľa FLER žalobca namietal,

že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, vrátane tejto konkrétnej podmienky spočívajúcej
v tom, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH. Žalobca argumentoval poukazom
nalistinnédôkazy(dokladyoúhradách),ďalejnavýpoveďP.Vinceho(konateľFLERvrozhodnomčase),
výpovede zástupcov žalobcu (predseda predstavenstva, obchodný riaditeľ) a poukazom na to, že bola
potvrdená materiálna existencia plnenia (CD nosič). Naopak, daňové orgány spochybnili preukázanie

statusu dodávateľa poukazom na okolnosti týkajúce sa osoby dodávateľa (nedostatočná výpoveď
konateľa ohľadom materiálno-technického zabezpečenia, zamestnancov, subdodávateľov; sídlo len na
preberanie pošty; držiteľom a registrátorom domény netky.sk bola TOPZONE).

47. K tomu správny súd poukazuje na zásadu daňovej neutrality, pričom z judikatúry Súdneho dvora

EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo
zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu
spoločnéhoeurópskehosystémudanezpridanejhodnoty(napr.C-409/99MetropolaStadleraC-324/11
Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo
zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty

zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich
účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik).

48. Podstatnou časťou argumentácie, viažucej sa k spochybneniu otázky, kto fakturované plnenie reálne
vykonal, bolo zistenie, že deklarovaný dodávateľ nemal byť v rozhodnom období vlastníkom domény

netky.sk (z čoho plynie, že nedisponoval nevyhnutnými prostriedkami na poskytnutie fakturovanej
služby), jeho vtedajší konateľ nebol schopný doložiť potrebnú dokumentáciu spoločnosti, právny
nástupca dodávateľa nepreberal poštu a napokon konateľ právneho nástupcu tiež nepredložil
požadované dokumenty. Daňové orgány poukázali na skutočnosť, že pôvodný konateľ dodávateľa C.D. nevedel uviesť, či v čase vykonania deklarovaných obchodov niekoho zamestnával, resp. či využíval
služby subdodávateľov, čo je však irelevantné, a to vzhľadom na: i) tvrdenie P. Vinceho, že službu
poskytol a všetko s tým spojené vykonal on sám, čím v zásade potvrdil obchodnú spoluprácu so

žalobcom, ako aj poskytnutie fakturovanej služby; ii) charakter tohto plnenia (vyhotovenie a uvedenie
elektronického banneru s odkazom na internetovej stránke A.) a iii) tvrdenia zainteresovaných osôb na
strane sťažovateľa, ktorí označili svedka C. D. ako osobu, s ktorou pri dohadovaní obchodnej transakcie
jednali a ktorá sa na jej poskytnutí mala podieľať (výpoveď E. F. a I. J.).

49. Pokiaľ daňové orgány argumentovali zisteniami ohľadom toho, že držiteľom a registrátorom domény
netky.sk bola spoločnosť TOPZONE, tak opomenuli uviesť informáciu (a najmä sa s touto vysporiadať),
že do 18.06.2014 bola síce držiteľom a zároveň registrátorom domény netky.sk spoločnosť TOPZONE,
s. r. o., avšak to na základe predloženej odplatnej zmluvy s osobou C. D., ktorému v jej zmysle naďalej
prináležalo výhradné právo na využívanie domény a na rozhodnutie o zmene držiteľa. Od 19.06.2014
až do vydania rozhodnutia správcom dane mala byť registrátorom tejto domény aj naďalej spoločnosť

TOPZONE, s. r. o. a jej držiteľom F. I. D. (osoba s rovnakým trvalým pobytom ako p. C. D.). Na
(zjavne dôvodné) preverenie vzťahu tejto osoby s osobou bývalého konateľa dodávateľa, už daňové
orgány rezignovali. Daňové orgány nespochybnili materiálnu existenciu plnenia, keďže aj samé uznali,
že žalobcom objednaný banner bol na predmetnej internetovej stránke zverejnený. Napokon, z vyššie
uvedeného pre správcu dane nepochopiteľne vyplynulo, že vlastníkom predmetnej stránky bola v čase

poskytnutia služby spoločnosť TOPZONE, s. r. o., ktorá navyše bola v tejto súvislosti preukázateľne v
zmluvnom vzťahu s konateľom dodávateľa.

50. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie pre

nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane, k čomu však vedú závery
najmä žalovaného a správneho súdu v aktuálne súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje
na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej
neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,

na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,

po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že

sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“.

51. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že nedostatok

potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa
či subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia
materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia
dodaného tovaru; bod 47, v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Maks Pen EOOD,
C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32 a vo veci K. G., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod

49). V takom prípade je možné nepriznať odpočítanie dane, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň
vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených
do obchodného reťazca.

52. Týmto smerom (účasť na podvode) vedená argumentácia správcu dane bola však žalovaným

v daňovom odvolacom konaní bez vysvetlenia vypustená a žalovaný zotrval na dôvode neuznania
odpočtudanezdôvodunesplneniahmotnoprávnychpodmienok.Zuvedenéhodôvodupovažujesprávny
súd rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože nedostatky ohľadom materiálno-technickéhozabezpečenia, či ľudských zdrojov na strane dodávateľa ešte samé osebe nie sú spôsobilé vyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.

53. Vzhľadom na skutočnosť, ako už správny súd naznačil, že uvedené nie je spôsobilé vyvolať dôvodnú
pochybnosť správcu dane, je potrebné zamerať sa v tomto smere taktiež na posúdenie rozloženia
dôkazného bremena, čo bolo taktiež predmetom žalobnej argumentácie žalobcu. Subjekt, ktorý si chce
odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť
tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených

podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo vyjadruje dôkazné bremeno daňového
subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že
nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež
nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti

s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol, je nutné, aby
identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu.
V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje
tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než
tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je
tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a
deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.

54. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že za dôkaznej situácie, o akú ide v prejednávanej
veci, dôkazné bremeno neprešlo na žalobcu, pretože správca dane spochybnenie preukázania
hmotnoprávnychpodmienokpreodpočetdanezaložilnanedostatkochohľadommateriálno-technického
zabezpečenia,čiľudskýchzdrojovnastranedodávateľa,ktorévšakniesúsaméosebespôsobilévyvolať
dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.

55. Správny súd osobitne poukazuje na závery kasačného súdu (rozsudok sp. zn. 2Sfk/67/2022 zo
dňa 28.04.2023, bod 30) podľa ktorých, v prípade, pokiaľ daňové orgány badajú neštandardnosti v
deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými
osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie

hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade
preukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o
jej účasti na daňovom podvode. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v
rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C- 354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca
dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti

na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

56. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu dôvodne
spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia
správcu dane a založili dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci správcovi

dane na ďalšie konanie.

57. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov prihliadať
na závery tohto rozhodnutia.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť

tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.