Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122441668
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6122441668.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: A. B., C. XXXX/X, XXX XX D.,
IČO: 32 941 102, právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Milas, advokát, Masarykova 13, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: F & G Partners s. r. o., Družstevná 3554/5, 058 01 Poprad, IČO: 47 192 283, právne
zastúpenému: JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Štefánikovo nám. č. 13, 052 01 Spišská Nová Ves,
v spore o zaplatenie 5.227,50 eur s príslušenstvom., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.227,50 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 07.12.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.227,50 Eur od 24.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 03.10.2022 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu, v ktorom žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5 227,50 Eur s
príslušenstvom, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, ako aj nahradiť trovy
konania. Svoj nárok odvodil od objednávky číslo 15/2019 zo dňa 28.10.2019 za vykonané armovacie
práce. Za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru číslo 07/2019 zo dňa 22.11.2019 vo výške 4
951,90Eurafaktúručíslo8/2019zodňa09.12.2019vovýške2227,50Eur.Napriekdodatočnýmvýzvam

žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 28.11.2019 len sumu 1 951,90 Eur na faktúru číslo 7/2019 .

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol dňa 29. novembra 2022 platobným rozkazom sp. zn.
40Up/1395/2022.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom
poukázal na nezrovnalosť v označovaní faktúr žalobcu, pretože faktúru číslo 7/2019 uplatnenú v tomto

konaní na sumu 4 951,90 Eur mu doručil ako faktúru číslo 6/2019. Zároveň potvrdil, že na uvedenú
faktúru uhradil sumu vo výške 1 951,90 Eur a zvyšnú čiastku neuhradil, pretože pri
mimosúdnom rokovaní písomne požiadal žalobcu o vystavenie dobropisu na uvedenú sumu. Rovnaká
nezrovnalosť a z nej vznikajúca zmätočnosť je podľa názoru žalovaného pri faktúre číslo 8/2019 na
sumu 2 227,50 Eur, ktorú mu žalobca doručil ako faktúru číslo 7/2019. Aj túto faktúru požadoval žalovaný
dobropisovať, respektíve stornovať. Zároveň uviedol, že pracovníci žalobcu odmietli pre neuhradené

platby zo strany žalobcu ďalej pracovať na stavbe a preto ich vyplácal priamo žalovaný a to na
základe objednávky číslo 20/2019 zadanej spoločnosti LEJLA MARKOSTAV. Pracovníkom žalobcu tak
mal vyplatiť celkovú sumu vo výške 5 514,- Eur, ktorú si v súdnom konaní započítal voči žalobcomuplatnenému nároku do výšky uplatnenej v tomto konaní. S poukazom na vyššie uvedené mal žalovaný
za to, že všetky oprávnené nároky žalobcu voči žalovanému boli riadne vysporiadané. Žalobu považuje
za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

4. Žalobca vo svojej replike argumentoval, že omyl žalobcu pri číslovaní poradia faktúr nespôsobuje
v konaní zmätočnosť, ale ide len o pisársku chybu. Zároveň vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou
žalovaného, v zmysle ktorej zaplatil inému subjektu na základe inej objednávky a žiadal, aby mu za
práce vykonávané žalobcom bolo riadne zaplatené. Rovnako odmietol tvrdenia, že nezaplatil svojich

pracovníkov. Na podporu svojej argumentácie predložil čestné vyhlásenie svojho pracovníka, E. E. zo
dňa 24.01.2023. Zároveň navrhol pokračovanie v konaní.

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na Okresný súd Poprad, ktorý ju následne postúpil na
kauzálne príslušný Okresný súd Prešov.

6. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 11.04.2023 neuznal žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu a
výšky, a to ani čiastočne a zotrval na svojej skoršej argumentácii. Nárok uplatnený v tomto súdnom
konaní považoval za nedôvodný a nepreukázaný. Pre prípad, že súd vyhodnotí nárok žalobcu ako
dôvodný, z opatrnosti opätovne započítal úhrady, ktoré vykonal vo vzťahu k pracovníkom žalobcu.

7. Súdvovecinariadilpojednávanienadeň06.12.202,07.02.2024a17.04.2024,naktorýchsúdvykonal
dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom sporových strán a svedka.
Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že dojednané práce boli vykonané, skontrolované a prevzaté. Žalobca
pukázal na skutočnosť, že ak by práce neboli vykonané v zmysle dohody, tieto by neboli potvrdené a
prevzaté, pričom stavbu prevzal pán B. ako dozor a z jeho strany nebolo vo vzťahu k vykonaným prácam

ničnamietané.Apelovalnato,žesvojichpracovníkovvyplatil.Negatívneskúsenostimalsožalovanýmaj
prinasledujúcejstavbevPoprade,ktorávšakužniejepredmetomtohtokonania.Vovzťahuknamietanej
hodinovej odmene uviedol, že s pánom F. dojednal osobne sadzbu 9,- Eur za hodinu. Takáto sadzba bola
dojednaná pre prípad nemožnosti úkolovej odmeny a jednalo sa o práce, s ktorými sa vopred nedalo
počítať a ktoré vyvstali v závislosti od situácie na stavbe.

Z výsluchu konateľa žalovaného, G. D. F., vyplynulo, že na základe dohody so žalobcom tento pre neho
vykonával práce. O skutočnosti, že práce bude vykonávať žalobca informoval pána B. ako koordinátora
stavby, ktorý vykonával kontrolu vykonaných prác. Osobne vykonané práce nekontroloval a žalobcovi
len uviedol, že keď budú práce podpísané dozorom, bude to v poriadku a práce budú následne vyplatené
K veci uviedol, že pracovníci žalobcu sa mu po čase sťažovali, že nemajú zaplatené za vykonané práce

a preto na základe objednávky a následne vystavenej faktúry pre pána H. vykonával platby priamo
pre pracovníkov žalobcu. Zároveň uviedol, že práce, ktoré mal vykonať žalobca, neboli kompletne
dokončené. Vo vzťahu k dohodnutému odmeňovaniu uviedol, že práce boli dojednané na základe
tonáže, ktorú musel odsúhlasiť pán B. a ak sa vyskytli nejaké práce naviac, ktoré sa takto nedali
fakturovať, boli so žalobcom dohodnutí aj na hodinovej sadzbe, ktorá však musela byť odsúhlasená

pánom B..
Z výpovede svedka, I. H., okrem iného vyplynulo, že na stavbe Brezy pracoval s pánom E.. Na jeho
živnosť boli vystavené faktúry, ktoré mu uhrádzal priamo pán F..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 28.10.2019
Objednávku č. 15/2019, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného stavebné
a armovacie práce na stavbe Brezy, Stará Lesná. Uzatvorená objednávka okrem iného zakotvovala
cenu diela vo výške 280,- Eur/t a platobné podmienky: fakturácia priebežne podľa odsúhlasených

podpísaných prác konečným odberateľom.

9. Na základe takto uzatvorenej objednávky žalobca vykonal pre žalovaného armovacie práce v období
od 05.11.2019 do 20.11.2019 za cenu 4 591,90 Eur a práce naviac za cenu 360,- Eur. Cenu za vykonané
práce v celkovej výške 4 951,90 Eur si uplatnil faktúrou číslo 7/2019.

10. Žalobca zároveň na základe objednávky číslo 15/2019 vykonal pre žalovaného práce v hodinovej
sadzbe 9,- Eur od 20.11.2019 do 07.12.2019 v celkovej sume 2 227,50 Eur.11. Žalovaný napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu uhradil žalovanému dňa 28.11.2019 len
sumu 3 000,- Eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

12. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej

opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

15. Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

16. Podľa § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

17. Podľa § 323 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,

predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj
v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného
záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

18. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

19. Podľa § 560 odsek 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

20. Podľa § 562 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

21. Podľa § 562 odsek 1 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,

na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

22. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, akniektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

23. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

25. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

Právne posúdenie veci:

27.Vprejednávanejprávnejvecibolonesporné,žemedzižalobcomažalovanýmexistovalprávnyvzťah,
ktorý súd posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na neho ustanovenia Obchodného zákonníka,
pretože žalobca ako aj žalovaný pri jeho uzatváraní vystupovali ako podnikateľské subjekty pri výkone

svojej podnikateľskej činnosti. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a
nasledujúce Obchodného zákonníka a to s poukazom na skutočnosť, že na základe tejto zmluvy žalobca
ako zhotoviteľ vykonal armovacie práce a práce naviac pre žalovaného.

28. Naopak, sporným bolo, respektíve procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že práce zo strany

žalobcu boli vykonané nekvalitne, neprevzala ich na to oprávnená osoba a podľa názoru žalovaného
neexistovala medzi sporovými stranami dohoda o platobných podmienkach vo vzťahu k prácam naviac.

29. Žalovaný v konaní namietal, že objednávka číslo 15/2019 obsahovala vo vzťahu k platobným
podmienkam len cenu diela dojednanú v podobe 280,- Eur za tonu a preto cena 9,- Eur za hodinu

práce naviac nebola zmluvne dojednanou odmenou. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca v konaní tvrdil, že si sporové strany ústne dojednali odmenu 9,- Eur za každú hodinu práce
naviac. Takto uplatnenú odmenu konateľ žalovaného potvrdil prevzatím a podpísaním jednotlivých faktúr
uplatnených v tomto konaní a preto sa akékoľvek spochybňovanie takto dojednanej ceny javí ako
účelové. Navyše, sám konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024 uviedol, že ak sa na stavbe

vyskytli nejaké práce naviac, ktoré sa nedali fakturovať v zmysle objednávky (teda na základe tonáže),
zmluvné strany sa dohodli na hodinovej sadzbe, ktorá musela byť odsúhlasená pánom B.. Žalovaný tak
priamo na pojednávaní potvrdil dohodu medzi ním a žalobcom o hodinovej sadzbe za práce naviac,
avšak neuviedol svoje vlastné skutkové tvrdenia vo vzťahu k výške takto dojednanej ceny a preto súd
v zmysle ustanovenia § 151 CSP považoval takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu ako neúčinné.

V zmysle uvedeného mal súd preukázanú cenu za práce naviac a to vo výške 9,- Eur za hodinu tak,
ako si ju uplatnil žalobca.

30. Vo vzťahu k rozsahu vykonaných prác žalobca v konaní predložil Denné záznamy stavby, ktoré
sú súčasťou prílohovej obálky na č.l. 85. Z takto predloženého montážneho denníka - list číslo

3226, 3227, 3229 vyplýva, že vykonané práce v rozmedzí od 05.11.2019 do 20.11.2019 prevzal za
generálneho dodávateľa, spoločnosti STAVUNION, s.r.o. G. E. B.. Svojím podpisom potvrdil celkovú
hmotnosť použitého materiálu, a to 6 399,7 ton a rovnako potvrdil práce naviac v rozsahu 40 ,- hod.,
ktoré boli zo strany žalobcu uplatnené faktúrou číslo 7/2019. Z montážneho denníka - list číslo 3230vyplýva uskutočnenie prác v rozmedzí od 20.11.2019 do 07.12.2019 v rozsahu 247,5 hod., ktoré si
žalobca uplatnil faktúrou číslo 8/2019. Zo samotnej objednávky medzi sporovými stranami vyplývajú
platobné podmienky, zmysle ktorej bude fakturácia uskutočňovaná priebežne podľa odsúhlasených a

podpísaných prác konečným odberateľom. Konečným odberateľom predmetného diela bola spoločnosť
STAVUNION, s.r.o., za ktorú podľa zhodných tvrdení strán sporu práce odsúhlasoval Ing. Martin Haščák.
Zo samotnej objednávky preto vyplýva, že odsúhlasovať a podpisovať práce bude konečný odberateľ a
nie žalovaný. Rovnaká skutočnosť vyplynula aj z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024,
kedy konateľ žalovaného uviedol, že on sám nepodpisoval stavebné denníky, ale tieto kontroloval G.

E. B.. Námietka žalovaného, v zmysle ktorej G. E. B. nebol oprávnený na podpisovanie stavebných
denníkov žalobcu je preto v priamom rozpore jednak s objednávkou číslo 15/2019 ako aj výpoveďou
konateľa žalovaného a preto sa súdu javí ako účelová. V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že
vykonané práce boli riadne prevzaté a odsúhlasené.

31. Súd sa rovnako nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nekvalite vykonaných prácach zo strany

žalobcu. Žalovaný totiž tejto súvislosti nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by práce neboli vykonané
v zmysle dohody. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá dojednanému výsledku. Vady diela
je však nevyhnutné riadnym spôsobom uplatniť. Pre riadne uplatnenie nárokov z vád mal žalovaný po
ich zistení včas zaslať žalobcovi oznámenie vád diela, pričom mohol požadovať odstránenie vád diela,
prípadne zľavu z ceny za dielo a pod.. Ustanovenia obchodného zákonníka, ktoré súd v rámci právneho

posúdenia citoval, poskytujú širokú ochranu objednávateľa a poskytujú mu viaceré možnosti riešenia
zodpovednosti za vady diela. Žalovaný nielen, že nezaslal žalobcovi oznámenie vád diela včas, on
ich nezaslal vôbec a neuplatnil si ani príslušné nároky z prípadných vád. Vytknutie vád, resp. splnenie
notifikačnej povinnosti je jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí
spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti sa vyžaduje v identifikácii vád,

ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, a v akom rozsahu, ich konkretizácia musí
byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami, a v konečnom
dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito
vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalobca
navyšeuvedenýnedostatokneodstránilanivrámcisúdnehokonania.Zvykonanéhodokazovanianemal

súd za preukázané, že žalobcom dodaný tovar trpel vadami tak, ako to uvádzal žalovaný, resp. žalovaný
v rámci svojej procesnej obrany súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal, že dielo mu bolo dodané
s vadami. Bolo povinnosťou žalovaného relevantnými prostriedkami procesnej obrany preukázať, že
dielo vykonané žalobcom malo vady. Civilný sporový poriadok je postavený na aktivite procesných strán,
tieto musia svoje tvrdenia relevantným spôsobom podložiť a preukázať. Na základe uvedeného súd

považoval práce, ktoré vykonal žalobca a ktoré žalovaný aj prevzal za riadne vykonané.

32.Kprostriedkomprocesnejobranyžalovaného,vzmyslektorýchžalobcanesprávneoznačovalfaktúry
uplatnené v tomto konaní, čím spôsobil zmätočnosť, súd uvádza, že chyby v označení faktúr považuje
len za pisárske chyby, ktoré nemajú vplyv na opodstatnenosť uplatneného nároku a nijakým spôsobom

nespochybňujú nárok žalobcu. V prejednávanej právnej veci je celkom zrejmé, aký nárok a na základe
akého právneho titulu si žalobca uplatňuje.

33. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, v zmysle ktorých žalobca neplnil riadne svoje povinnosti voči
svojim pracovníkom a nevyplatil im prináležiacu odmenu za vykonané práce súd uvádza, že žalobca

tieto skutkové tvrdenia žalovaného poprel a na podporu svojej argumentácie v konaní predložil čestné
prehlásenie E. E.. Z tohto čestného prehlásenia vyplýva, že pán E. pracoval pre žalobcu a zo strany
žalobcu bola jemu ako aj ostatným pracovníkom vyplatená dohodnutá odmena. V tejto súvislosti súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho pracovníkmi, a teda
prípadné nevyplácanie dohodnutých odmien, nie je predmetom tohto konania. Zároveň súd za rovnako

neopodstatnenú považuje argumentáciu, v zmysle ktorej mal žalovaný priamo vyplácať pracovníkov
žalobcu z dôvodu, že im žalobca údajne nevyplácal dohodnutú odmenu. Žalovaný nepredložil súdu
žiaden dôkaz o tom, že za práce, ktoré sú predmetom tohto konania, poskytol odmenu priamo
pracovníkom žalobcu. V konaní predložil iba objednávku č. 20/2019 medzi ním ako odberateľom a I.
H., resp. spoločnosťou LEJLA MARKOSTAV, s.r.o., na základe ktorej mali byť vykonané práce, avšak

súd poukazuje na skutočnosť, že táto objednávka smerovala k tretiemu subjektu, ktorý nie je stranou
v konaní a predmet tejto objednávky ako aj zmluvná odmena za vykonanie prác na základe tejto
objednávky nie sú predmetom tohto konania. Žalovaný v konaní ďalej tvrdil, že tomuto tretiemu subjektu
poskytol finančné prostriedky v celkovej výške 5 514,- Eur a tieto finančné prostriedky si započítavavoči žalobcovi do výšky žalobcom uplatneného nároku. Na základe vyššie uvedenej argumentácie však
takéto započítanie vyplatenia finančných prostriedkov tretiemu subjektu na nárok žalobcu nemožno
považovať za relevantný právny úkon. V zmysle ustanovenia § 580 OZ je primárnym predpokladom

pre započítanie existencia vzájomných pohľadávok medzi dlžníkom a veriteľom. Pohľadávka vo výške 5
514,- Eur, ktorú si chcel žalovaný započítať na pohľadávku žalobcu, nie je pohľadávkou voči žalobcovi,
ale voči spoločnosti LEJLA MARKOSTAV, s.r.o. a to na základe objednávky číslo 20/2019, preto nie je
možné plnenie poskytnuté inému subjektu na základe inej objednávke započítať voči nároku, ktorý má
žalobca voči žalovanému. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil započítací úkon zo strany žalovaného

ako absolútne neplatný.

34. Dôležitým argumentom pre priznanie uplatneného nároku žalobcu je aj skutočnosť, že uplatnené
faktúry boli zo strany žalovaného riadne prijaté, a to priamo jeho konateľom, pánom F.. Konateľ
žalovaného predmetné faktúry podpísal a tieto žiadnym spôsobom nerozporoval čo do sumy či rozsahu
vykonaných prác.

35. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z faktúr vystavených na základe objednávky číslo 15/2019
uplatnených v tomto konaní bola žalovanému uhradená suma 1 951,90,- Eur, čo v konaní nebolo
ani sporné. Súd má za to, že čiastočnou úhradou žalovaný uznal svoj záväzok aj vo zvyšnej časti,
ktorá je predmetom tohto konania. Zákon totiž v § 323 ods. 2 s odkazom na § 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka pripúšťa výnimku z výslovného formálneho uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka)
a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle (napr. konaním) za predpokladu,
že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku
dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3
Obch. zák.). Pri čiastočnom plnení je preto namieste aj obozretnosť dlžníka. Ak nechce, aby spôsobil

čiastočným plnením uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom
prípadesamôžestať,žehocibytoajdlžníknezamýšľal,jehočiastočnéplneniebudemaťúčinkyuznania
zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť plnenia, hoci
mal poskytnúť celé plnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade čiastočným plnením vo
výška 1 951,90 Eur zo strany žalovaného ako dlžníka došlo k uznaniu aj zvyšku dlhu v rozsahu a 5

227,50,- Eur, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní.

36. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní zamietol návrhy na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov G. E. B. a E. E..
Žalovaný po prvom pojednávaní vo veci samej svojím podaním zo dňa 15.12.2023 navrhol súdu okrem

iného výsluch svedka G. E. B., koordinátora stavby a zástupcu investora STAVUNION, s.r.o.. Napriek
skutočnosti, že súd poučil sporové strany o sudcovskej koncentrácii konania, súd pripustil dokazovanie
výsluchom navrhovaných svedkov, vrátane G. B. a uložil žalovanému, aby na najbližšie pojednávanie
zabezpečil jeho účasť. Na pojednávaní dňa 07.02.2024 právny zástupca žalovaného uviedol, že účasť
svedka G. B. nezabezpečili, pričom nevedel uviesť dôvod, pre ktorý sa svedok nedostavil na nariadené

pojednávanie. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojom návrhu na výsluch tohto svedka a
nepožiadal, aby ho predvolal súd podľa § 197 ods. 2 CSP. Súd pri odročovaní pojednávania uložil strane
žalovaného, aby na najbližšie pojednávanie zabezpečili účasť navrhovaných svedkov. Žalovaný však v
rozpore s uloženou povinnosťou nezabezpečil účasť tohto svedka ani na pojednávanie dňa 17.04.2024.
Podľa tvrdení právneho zástupcu žalovaného sa svedok v deň pojednávania zúčastnil zahájenia väčšej

stavby v Poprade a z dôvodu pracovných povinností sa nemohol zúčastniť na nariadenom pojednávaní.
Uviedol, že na jeho svedeckej výpovedi trvajú a navrhol vypočuť svedka prostredníctvom písomných
otázok. Súd však takéto dokazovanie na pojednávaní zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, pretože
žalovaný mal možnosť zabezpečiť účasť navrhovaného svedka na viacerých pojednávaniach a keď
tak neurobil, nemôže spravodlivo žiadať, aby súd odročoval ďalšie pojednávanie za účelom vykonania

takéhoto dôkazu. CSP poskytuje sporovým stranám viaceré procesné prostriedky na zabezpečenie
vykonania dôkazu. Žalovaný mohol pred pojednávaniami požiadať súd o odročenie z dôvodu, že nevie
zabezpečiť účasť ním navrhovaného svedka, zároveň mohol požiadať súd, aby procesným postupom
podľa CSP predvolal svedka na nariadené pojednávania, a teda keď tak neurobil, jeho postup v
prejednávanejprávnejvecinemožnovžiadnomprípadepovažovaťzahospodárnyasúladnýsozásadou

koncentrácie konania a preto súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
Žalovaný na pojednávaní dňa 17.04.2024 (na treťom pojednávaní vo veci samej) navrhol súdu vykonať
dokazovanie výsluchom svedka E. E.. Súd opäť pristúpil k zamietnutiu takéhoto návrhu na doplnenie
dokazovania a to opäť z dôvodu hospodárnosti a koncentrácie konania. Žalovaný odôvodňoval svojnávrh tým, že výsluch tohto svedka navrhoval v konaní samotný žalobca a až dňa treťom pojednávaní
žalobca uviedol, že na jeho výsluchu netrvá. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť,
že súd predvolával tohto svedka na pojednávanie dňa 06.12.2023, avšak predvolanie sa súdu vrátilo

ako neprevzaté v odbernej lehote. Napriek uvedenému žalobca, ktorý relevantným spôsobom navrhol
vykonanie takéhoto dokazovania, trval na výsluchu svedka E. E. a preto mu súd uložil, aby zabezpečil
jeho účasť na ďalšie nariadené pojednávanie s tým, že na pojednávaní dňa 07.02.2024 upozornil
žalobcu, že ak nezabezpečí účasť tohto svedka na ďalšom pojednávaní dňa 17.04.2024, súd takýto
dôkaz nevykoná. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 07.02.2024.

Žalobca však nedokázal zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní dňa 17.04.2024 a preto v zmysle
koncentrácie konania, na ktorú súd upozornil na predchádzajúcom pojednávaní, netrval na vykonaní
takéhoto dokazovania. V reakcii na skutočnosť, že žalobca v súlade s pokynmi súdu nezotrval na
návrhu na takéto dokazovanie žalovaný navrhol vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka až na
treťom pojednávaní a spoliehal sa len na procesnú aktivitu žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu
sa zúčastnil aj na pojednávaní dňa 07.02.2024, kde súd upozornil žalobcu, že ak nezabezpečí účasť

navrhovaného svedka na najbližšom pojednávaní, takýto dôkaz nevykoná. Civilné sporové konanie
sa vyznačuje aktivitou procesných strán a je neprípustné, aby sporová strana takpovediac vyčkávala
na procesnú aktivitu protistrany a spoliehala sa v otázke navrhovania dôkazov na protistranu, tobôž
za situácie, keď súd poukázal na koncentráciu konania a skutočnosť, že ak nebude zabezpečená
účasť navrhovaného svedka na pojednávaní, takýto dôkaz súd nevykoná s poukazom na hospodárnosť

konania. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na výsluch svedka E. E. zamietol.

37. Vzhľadom k uvedenému súd považuje nárok žalobcu vo výške 5 227,50 Eur za dôvodný a preto
žalovaného zaviazal na jeho úhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 000,-
Eur a 9 % ročne zo sumy 2 227,50 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti uplatnených faktúr, t.j. od
07.12.2019 a od 24.12.2019 až do zaplatenia.

39. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, preto mu súd tento nárok
priznal vo výške 40,- Eur tak, ako to ustanovuje nariadenie vlády SR.

40. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
spore bol plne úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.