Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100368
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100368.1

Uznesenie

SprávnysúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:PozemkovéspoločenstvoKrížováVes,IČO:31942318,
so sídlom Krížová Ves 256, A. B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan,
s.r.o., IČO 36 858 935, so sídlom Dostojevského 3313/12, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8706/2024 zo dňa 11.04.2024, o návrhu žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 05.06.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň
(ďalej aj „správna žaloba“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
8706/2024 zo dňa 11.04.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“),

ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor
opravných prostriedkov (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č.
OU-PO-OOP4-2023/067223 zo dňa 07.12.2023, ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu
prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pd 79/23/7703-8 zo dňa 22.09.2023 a zrušil rozhodnutie
o prerušení konania vydané Okresným úradom Kežmarok, pozemkovým a lesným odborom č. OU-KK-
PLO/2023/004032-002 zo dňa 26.01.2023 vo veci návrhu C. D., bytom v A., E. XXXX/XX, na zápis do

evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľa lesných pozemkov zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX v katastrálnom území A. B., parcela KN-E č. 1803/18.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „SSP“) z dôvodu, že rozhodnutím žalovaného sa zrušuje rozhodnutie o prerušení konania vydané

OkresnýmúradomKežmarok,pozemkovýmalesnýmodboromč.OU-KK-PLO/2023/004032-002zodňa
26.01.2023 vo veci zápisu obhospodarovateľa lesa C. D., bytom v A., E. XXXX/XX, do evidencie lesných
pozemkov, na lesných pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území A. B.,
parcela KN-E č. 1803/18. Zároveň žalobca uviedol, že neprerušenie konania, a teda voľné nakladanie
s predmetnými pozemkami môže v konečnom dôsledku viesť k vzniku nenapraviteľných škôd, ktorým by
sa žiadaným odkladným účinkom dalo predísť. Tieto škody, podľa tvrdenia žalobcu, môžu byť napríklad

prevod vlastníckeho práva na tretie osoby, nesprávne obhospodarovanie pôdy a lesa, ktoré môže viesť
až k nemožnosti užívať pôdu a les v súlade s jej účelom a potrebami obhospodarovateľa resp. by mohlo
dôjsť k nekontrolovateľnému výrubu lesa na týchto pozemkoch.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.08.2024 k návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe z dôvodu, že žalobca neuviedol žiadne preukázateľné skutočnosti vo vzťahuk zápisu navrhovateľky, ako obhospodarovateľa lesov v evidencii lesných pozemkov, pri ktorých by
reálne hrozila škoda na majetku, ale iba uviedol svoje domnienky nepodložené relevantnými dôkazmi.
Navrhovateľka je povinná zabezpečiť odborné hospodárenie na predmetných lesných pozemkoch

podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v určenom rozsahu, preto napr. žalobcom uvedená
hrozba k nekontrolovateľnému výrubu lesa na týchto pozemkoch predstavuje iba fabuláciu eventuálnej
hrozby, ktorou však nepreukázal podmienky uvedené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby. Žalovaný nevidí žiaden právny dôvod, pre ktorý by mal byť inštitút odkladu
vykonateľnosti v danom prípade uplatnený a žiadal, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej aj „zákon o lesoch“), orgán štátnej správy
lesného hospodárstva vedie evidenciu lesných pozemkov a porastov podľa obhospodarovateľov lesa,
odborných lesných hospodárov a právnických osôb zabezpečujúcich činnosť hospodára podľa § 47 ods.
2 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45).

5. Podľa § 4a ods. 1 písm. a) zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapisuje do
evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa na základe návrhu na zápis obhospodarovateľa
lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku 4 písm. a)

6. Podľa § 4a ods. 2 zákona o lesoch, účastníkom konania o zápise do evidencie lesných pozemkov
je osoba, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa podľa odseku 1, a obhospodarovateľ lesa,
ktorého práva a povinnosti zanikajú zápisom osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa
podľa odseku 1.

7. Podľa § 4a ods. 3 písm. a) zákona o lesoch, konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov sa
začína podaním návrhu na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov podľa odseku
4.

8.Podľa§4aods.4písm.a)bod1zákonaolesoch,návrhnazápisobhospodarovateľalesadoevidencie

lesnýchpozemkovpodľaodseku1písm.a)podávaosoba,ktorámábyťzapísanáakoobhospodarovateľ
lesa; návrh obsahuje identifikačné údaje osoby, ktorá sa má zapísať ako obhospodarovateľ lesa,
v rozsahu meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa trvalého pobytu alebo obdobného
pobytu, ak ide o fyzickú osobu.

9. Podľa § 4a ods. 9 písm. a) zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne
o zápise do evidencie lesných pozemkov obhospodarovateľa lesa a hospodára alebo právnickú osobu
podľa § 47 ods. 2 k porastu alebo jeho časti do 30 dní odo dňa začatia konania podľa odseku 3 písm. a).

10. Podľa § 4b ods. 1 prvá veta zákona o lesoch, Osobe podľa § 4a ods. 1 vznikajú práva a

povinnosti obhospodarovateľa lesa k porastu alebo jeho časti najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov, ak zo zápisu do evidencie lesných pozemkov
alebo z § 51c alebo 51d nevyplýva iný deň.

11. Podľa § 4b ods. 2 písm. a) zákona o lesoch, obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpečiť

odborné hospodárenie v lesoch (§ 36) prostredníctvom hospodára odo dňa vzniku práv a povinností
obhospodarovateľa lesa podľa odseku 1.

12. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcoviby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

14. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

15. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z
práva na súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie
odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie
právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

16. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal
za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu

závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.

17. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

18. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej
správnej žalobe sa správny súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym
spisom a vyjadrením žalovaného.

19. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho

nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

20. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za

preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a
zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe
je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo
dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku.

21. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zdôvodnil
tým, že neprerušenie konania, a teda voľné nakladanie s predmetnými pozemkami môže v konečnom
dôsledku viesť k vzniku nenapraviteľných škôd napríklad z dôvodu prevodu vlastníckeho práva na tretie
osoby. Podľa názoru správneho súdu nie je vo veci daná žiadna spojitosť medzi okamžitým výkonomalebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia a hypotetickým prevodom pozemku -
parcela KN-E 1803/18, k.ú. A. B., keďže možnosť takéhoto prevodu vyplýva zo samotného vlastníckeho
práva k tomuto pozemku.

22. Žalobca ďalej uviedol, že neprerušenie administratívneho konania, a teda voľné nakladanie
s predmetnými pozemkami môže v konečnom dôsledku viesť k vzniku nenapraviteľných škôd napríklad
z dôvodu nekontrolovateľného výrubu lesa na predmetnom pozemku. Žalobca svoje presvedčenia
o možnom vzniku takýchto nenapraviteľných škôd bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani

žiadne dôkazy preukazujúce možnosť ich vzniku. Ďalej správny súd poukazuje na samotný charakter
preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je procesným rozhodnutím a netýka sa rozhodnutia o samotnom
zápise obhospodarovateľa lesa – a teda preskúmavané rozhodnutie nie je spôsobilé samo o sebe
spôsobilé založiť prípadné oprávnenie na obhospodarovanie predmetného pozemku. Na základe
uvedeného správny súd nemal za osvedčené, že vo veci hrozí následok tvrdený žalobcom.

23. Z uvedeného dôvodu súd ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného
účinku správnej žaloby (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup)
preto ani nepristúpil.

24. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

zamietol podľa § 188 SSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).