Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523201141
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3523201141.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava
Svitanu, PhD. a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X D. C. E. B., F.. G. G., H., D. I., J. K., zastúpený doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou
Illýovou, PhD., advokátkou, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: I. A., L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXX XX N. XXX, zastúpená JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so

sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto
nad Váhom, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín (pracovisko Nové Mesto nad Váhom) zo dňa 11. apríla 2024
č. k. NM-10C/29/2023-187 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon uzatvorenia darovacej zmluvy zo
dňa 31.01.2022, uzatvorenej medzi darcom: O. M., L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XX, F. L., občan F., a žalovanou ako obdarovanou, ktorou
došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva z darcu
na žalovanú k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec Bošáca, okres Nové
Mesto nad Váhom, ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej Okresným úradom

Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemky – parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158
m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
765 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 1539 m2, ako aj stavby rodinný dom so súp. č. XX, postavený na
parc. č. XXX a rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX, a ktorej vklad bol dňa 28.02.2022
povolený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom v konaní vedenom pod

č. V-394/2022, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ mal ku dňu 28.02.2022 voči O. M. ako
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 176 919,03 eur, pričom rozsudkom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. NM-10C/28/2023 zo dňa 23.01.2024 bola O. M. uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi 411.719,03 eur spolu s úrokom z omeškania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
16.02.2024 a vykonateľnosť dňa 20.02.2024. Dňa 31.01.2022 O. M. previedol darovacou zmluvou na
žalovanú nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie (ďalej aj „predmetné
nehnuteľnosti“). Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.02.2022. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti využívajú rodičia O. M., pričom žalovaná tieto nehnuteľnosti
nijako nevyužíva, nehradí žiadne výdavky súvisiace s týmito nehnuteľnosťami ani sa k nehnuteľnostiam

nespráva ako vlastníčka. Vo svojom prvom podaní na súd žalovaná potvrdila, že dňa 27.10.2022oznámilažalobcovi,žedompatríO.M.amájehoplnézvoleniehopredať.Manželžalovanejjesynovcom
O. M., pričom O. M. je súčasne krstným otcom jedného z detí žalovanej.

3. S odkazom na ustanovenia § 116, § 117, § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že vzťah medzi O. M. a žalovanou je
možné podriadiť pod § 116 Občianskeho zákonníka, teda že sú to navzájom blízke osoby. Z vykonaného
dokazovania ako aj z logiky veci mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že O. M. sa vlastná
pokrvná rodina obrátila chrbtom

a svoje osobné a majetkové veci začal riešiť so svojím synovcom a jeho
manželkou – žalovanou. Skutočnosť, že išlo o vzájomne blízke vzťahy možno dedukovať z toho, že
žalovaná nazýva O. M. strýkom, je krstným otcom jej dieťaťa, pričom získať bezodplatne nehnuteľnosti v
celkovej hodnote 258.000,- eur nie je bežnou vecou, ktorá by nezakladala predpoklad, že ak by niektorá
zo strán utrpela ujmu, druhá strana by to dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Neskoršia obrana
žalovanej, že O. M. nazval strýkom len omylom, súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a účelovú, nakoľko

z prvého podania na súd jednoznačne vyplynulo, že O. M. je blízkou osobou žalovanej, ktorému chceli
pomôcť. Skutočnosť, že žalovaná v čase darovania nehnuteľností vedela o tom, že O. M. potreboval
svoj majetok „upratať“, bola preukázané tým, že v októbri 2022 vyhlásila, že skutočným vlastníkom
nehnuteľností je O. M.. Neskoršia obrana žalovanej, že takéto vyhlásenie nedala, súd považoval
za nepravdivé, nakoľko nijakým hodnoverným spôsobom nevysvetlila zásadné rozpory medzi svojím

prvým podaním na súd a svojimi neskoršími prednesmi. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobe vyhovel v celom rozsahu, pretože bolo dostatočne osvedčené, že žalovaná je blízkou osobou
O. M., pričom žalovaná vedela, resp. mohla s odbornou starostlivosťou vedieť, že účelom darovania
nehnuteľnosti bolo ukrátenie veriteľa.

4. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnila tým, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovanej si súd vyložil
vykonané dôkazy svojvoľne. Žalovaná zotrváva

na názore, že nie je blízkou osobou O. M. a ich vzťah nie je možné podriadiť
pod ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. O. M. je strýkom jej manžela. To, že ho v podaní
adresovanom súdu nazvala strýkom, bol omyl spôsobený tým, že podanie spisovala s manželom.
Stretávajú sa len zriedka, 2-3 krát do roka, a nie sú ani v inom kontakte, čo
vo výpovedi potvrdil aj jej manžel. Ani skutočnosť, že O. M. je krstným otcom jej dieťaťa nepreukazuje,

že ich vzťah možno podriadiť pod § 116 Občianskeho zákonníka. Krstným otcom dieťaťa je len formálne,
nakoľko zhodou okolností bol v tom čase jedinou
na to vhodnou osobou.

5. Darovanie nehnuteľností v celkovej hodnote 258.000,- eur síce nie je bežnou vecou, ale z tohto

právneho úkonu podľa žalovanej nemožno vyvodzovať blízky vzťah účastníkov v zmysle § 116
Občianskehozákonníka.Darovanienehnuteľnostípovažovalazausporiadaniemajetkupreprípadsmrti,
nakoľko O. M. nebude mať žiadneho dediča a podľa jeho vyjadrení sa mu rodina obrátila chrbtom.
Žalovaná sa pred darovaním nehnuteľností informovala, či je nehnuteľnosť zaťažená nejakým záložným
právom. O. M. ju oboznámil, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom z titulu úveru, uistil ju, že

nejde o žiaden podvod a dohodli sa, že v nehnuteľnosti zostanú bývať rodičia O. M., ktorí budú platiť
výdavky spojené s bývaním a že O. M. dospláca úver, resp. tento bude splácať, dokiaľ tam budú jeho
rodičia bývať.
6. Napokon žalovaná v odvolaní uviedla, že vzhľadom k tomu, že nie je s O. M. blízkou osobou,
bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že úmysel O. M. ukrátiť jeho ako veriteľa musel byť žalovanej

známy. Žalobca v tomto smere, podľa názoru žalovanej, neuniesol dôkazné bremeno. Ak úmyslom O.
M. bolo ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, žalovaná o tomto nemala a ani nemohla mať vedomosť
a vykonala skutočne všetko, čo sa od nej môže v takejto situácii vyžadovať. Súd prvej inštancie
svoje závery oprel o vyjadrenia resp. listiny, ktoré boli písané cca 1,5 roka po prevode predmetných
nehnuteľností. Relevantné však je, aké vedomosti a informácie mala žalovaná v čase prevodu

predmetných nehnuteľností. Úvahy súdu prvej inštancie ani do času uzavretia predmetnej darovacej
zmluvy nesmerujú. Čo sa týka listiny z októbra 2022, ktorou mala žalovaná vyhlásiť, že skutočným
vlastníkom nehnuteľností je O. M., žalovaná zdôraznila, že vo svojej výpovedipred súdom uviedla, že túto listinu predtým nevidela a ani ju nepodpísala. Je vysoko pravdepodobné,
že jej podpis na uvedenej listine bol sfalšovaný. Na tejto skutočnosti dokonca žalobca zakladá
trestnoprávnu zodpovednosť O. M. v trestnom konaní, ktoré proti nemu inicioval. Žalovaná preto

uzavrela, že nadobudla predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne a nemohla mať vedomosť o dlhoch O.
M..

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou
a závermi súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Nad rámec

argumentácie súdu prvej inštancie žalobca poukázal na to, že blízky vzťah žalovanej a O. M. vyplýva
aj zo vzájomného označovania sa za strýka a neter, nakoľko nielen žalovaná označila O. M. za svojho
strýka, ale aj O. M. označoval žalovanú za svoju neter. Vo whatsappovej komunikácii predloženej súdu
medzi žalobcom a O. M. zo dňa 24.10.2022 O. M. uvádza, že žalovaná je jeho neter, konkrétne, že je
dcérou jeho sestry, ktorá o všetkom vie. Žalobca vníma ako správne, že súd prvej inštancie prihliadal
aj na skutočnosť, že O. M. je krstným otcom dieťaťa žalovanej. To, že je niekto krstným otcom dieťaťa,

nepochybne preukazuje blízkosť vzťahu. Tvrdenia žalovanej v odvolaní považuje žalobca za zjavne
účelové v snahe vyhnúť sa právnym dôsledkom odporovateľnosti. Jej argumentácia si vzájomne logicky
odporuje. Na jednej strane žalovaná tvrdí, že s O. M. mali len formálny vzťah a navštevovali sa len
párkrát do roka a na druhej strane uvádza, že je úplne normálne, že O. M. práve jej daroval svoj dom v
hodnote 258 000 eur za účelom, aby si „upratal“ svoje majetky.

8. Za vecne správny a logicky odôvodnený považuje žalobca aj záver, že bola preukázaná vedomosť
žalovanej o ukracujúcom úmysle O. M. voči žalobcovi, keď súd prvej inštancie poukázal najmä na listinu
podpísanú žalovanou zo dňa 27.10.2022, kde žalovaná vyhlásila, že dom patrí O. M. a že mu dáva
súhlas na jeho predaj. Súd podľa žalobcu správne poukázal na to, že žalovaná potvrdila, že túto listinu

podpísala, a to dokonca dvoch písomných podaniach na súd, preto jej neskoršie popieranie považuje
žalobca iba
za účelovú a nepresvedčivú zmenu argumentácie. Táto listina potvrdzuje, že žalovaná vedela, že
darovaním nehnuteľností sa O. M. snažil upratať svoj majetok.

9. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že išlo fingovaný a účelový prevod, o ktorom musela mať žalovaná
vedomosť, vyplýva aj z nepresvedčivých a nevierohodných výpovedí žalovanej a jej manžela na
pojednávaní dňa 23.01.2024, v ktorých neuviedli žiaden uveriteľný a logický dôvod, prečo sa O. M.
rozhodol prepísať svoj jediný bonitný majetok práve na žalovanú, ďalej z vyjadrení žalovanej k žalobe,
v ktorých uvádzala, že O. M. na ňu nehnuteľnosti previedol s cieľom doslova „upratať svoj majetok“ a

súčasne v týchto vyjadreniach žalovaná potvrdzuje, že dala O. M. zvolenie na ich predaj tretej osobe,
pričom tieto tvrdenia žalovanej v jej vlastných vyjadreniach k žalobe sú v priamom rozpore s tvrdeniami
žalovanej na pojednávaniach v tejto veci a v odvolaní, kde uvádza, že účelom darovania nehnuteľností
malo byť „upratanie majetku pre prípad smrti“. Nie je však logicky vnútorne súladné, aby si O. M. chcel
upratať majetky pre prípad svojej smrti a súčasne aby mu žalovaná v tom istom roku dala zvolenie na

ich predaj. Okrem toho, ak by si O. M. skutočne chcel majetky „upratať“ pre prípad smrti, tak to mohol
urobiť štandardným právnym úkonom, teda závetom.

10. Účelovosť prevodu vyplýva podľa žalobcu aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom I. L.
D., ktorého vypracovanie objednal O. M., a to z adresy jeho trvalého pobytu, čo preukazuje, že tam v

danom čase (štyri mesiace po darovaní nehnuteľností žalovanej) býval a nakladal s nehnuteľnosťami
ako s vlastnými, ako aj
zo skutočnosti, že žalovaná v bezodplatne nadobudnutých nehnuteľnostiach nikdy nebývala, nikdy
neplatila žiadne náklady s nimi súvisiace, t. j. nikdy sa k týmto nehnuteľnostiam nesprávala ako k jej
vlastným, a napokon to vyplýva aj z komunikácie zo dňa 21.07.2022,

v ktorej O. M. žiada žalobcu, aby mu poskytol sľúbenú pôžičku 17 000,- eur, inak nebude možné dom
predať záujemcovi P. A. (manželovi žalovanej),
a zo samotného textu darovacej zmluvy zo dňa 31.01.2022, z ktorého nie je zrejmá žiadna motivácia O.
M. k darovaniu nehnuteľností žalovanej, v zmluve nie sú žiadne osobitné podmienky darovania, ide len
o formálny úkon spĺňajúci nevyhnutné zákonom požadované náležitosti.

11. Napokon žalobca zdôraznil, že vedomosť tretej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka voči veriteľovi je
vždy mimoriadne náročné preukazovať vzhľadom k tomu, že ide výsostne subjektívnu vec. V konaniach
je vždy možné uspieť len na základe mozaiky rôznych indícii, ktoré tento úmysel (v zásade len nepriamo)potvrdzujú. Podľa vyjadrenia žalobcu on túto mozaiku v konaní pred súdom prvej inštancie presvedčivo
vyskladal.

12. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu
označuje takmer všetky jej argumenty za účelové. Podľa žalovanej ani žalobcom prezentované
skutočnosti (najmä vzájomné označovanie sa O. M. a žalovanej
za strýka a neter) nepreukazujú, že ich vzťah bol natoľko blízky, aby mohol byť naplnený
§ 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaná naďalej považuje právny záver súdu prvej inštancie, že jej

vzťah s O. M. je vzťahom blízkych osôb, za nesprávny a žalobcom v konaní nepreukázaný. Žalovaná
tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že jej bol známy ukracujúci motív O. M. vo vzťahu k žalobcovi, čo má
vyplývať zo spísania potvrdenia pre žalobcu
zo dňa 27.10.2022 v anglickom jazyku. Ako žalovaná uviedla už vo svojom odvolaní, jej podpis na
uvedenej listine bol sfalšovaný a nejedná sa o listinu, ktorú by ona písala a o ktorej by vôbec mala
vedomosť. Takisto za sfalšovanú označila žalovaná komunikáciu zo dňa 22.08.2022 medzi žalobcom a

jejmanželom,vktorejmaljejmanželvystupovaťakozáujemcaopredmetnénehnuteľnosti.Sámžalobca
v tomto konaní, v súvisiacom civilnom konaní o zaplatenie pohľadávky a aj v trestnom konaní označil
viaceré listiny a komunikácie O. M.
vo vzťahu k žalobcovi za účelové a sfalšované. Na jednej strane žalobca na uvedenej komunikácii
zakladá trestnoprávnu zodpovednosť O. M. v trestnom konaní, ktoré proti nemu inicioval, a na druhej

strane uvádza túto komunikáciu ako dôkaz blízkosti vzťahu žalovanej a O. M.. Žalovaná nepovažuje
svoju výpoveď a výpoveď svojho manžela na pojednávaní dňa 23.01.2024 za nepresvedčivú a
nevierohodnú. Žalovaná už vo svojom vyjadrení k žalobe ako aj na pojednávaní dňa 23.01.2024 uviedla,
že prevod predmetných nehnuteľností považovala zo strany O. M. za usporiadanie majetku pre prípad
smrti, nakoľko sa mu rodina obrátila chrbtom.

13. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii k otázke
preukázania vzťahu blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka medzi žalovanou a O. M.. Bolo
nepochybne preukázané, že O. M. je krstným otcom syna žalovanej, žalovaná ho vo svojom prvom
písomnom vyjadrení k žalobe sama neustále označovala ako svojho strýka a naopak O. M. označoval

žalovanú za svoju neter v komunikácii so žalobcom cez aplikáciu WhatsApp, pričom pravosť tejto
komunikácienebolanikdyspochybnená.Ajtvrdeniežalovanej,ženepodpísalalistinuzodňa27.10.2022,
v ktorej sama vyhlásila, že dom patrí O. M., považuje žalobca za účelové, nakoľko je v priamom rozpore
s obsahom písomných vyjadrení žalovanej k žalobe, kde potvrdila, že túto listinu spísala a opakovane
uvádzala, že dala dlžníkovi súhlas na ďalší predaj týchto nehnuteľností. Žalobca zdôraznil, že v konaní

bolo preukázané, že žalovaná ani nepozná faktický stav nadobudnutých nehnuteľností, nikdy ich nemala
záujem reálne užívať, dala darcovi súhlas na ich ďalšie užívanie a nakladanie s nimi, nehnuteľnosti
naďalej fakticky užíva O. M. a jeho rodičia, O. M. sa zaviazal naďalej splácať úver voči banke,
t.j.jediné,čosanapadnutouzmluvouzmenilo,jeformálnyzápisvlastníkanapríslušnomlistevlastníctva,
ktorý sťažuje efektívne vymáhanie pohľadávky žalobcu. Darovanie majetku

zo strany O. M. žalovanej teda nemalo žiaden racionálny ekonomický ani faktický význam a podľa
žalobcu ide o učebnicový príklad ukracujúceho právneho úkonu.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

15. Právnu neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, ktorý ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu ako dlžníka, môže súd určiť z dvoch dôvodov: buď preto, že úmysel ukrátiť veriteľa musel byť
druhej strane (žalovanému) známy, alebo preto, že išlo o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu

blízkou (§ 116 a 117). Dôkazné bremeno žalobcu (to, čo musí žalobca preukázať pre úspešnosť jeho
žaloby) je pri každom z týchto dvoch dôvodov iné.

16. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa sústreďuje najmä na druhý dôvod právnej neúčinnosti,
teda na blízky vzťah darcu O. M. a obdarovanej žalovanej. Súd prvej inštancie dospel k záveru,

že medzi nimi je vzťah vzájomne blízkych osôb na základe toho, že (1.) žalovaná v písomných
vyjadreniach adresovaných súdu označovala O. M. ako strýka, (2.) O. M. je krstným otcom jej dieťaťa,
(3.) samotné darovanie nehnuteľnosti v hodnote 258.000 eur nebolo hodnoverne vysvetlené. Podľa
názoru odvolacieho súdu však žiaden z týchto dôvodov samostatne ani v ich spojitosti nemožnopovažovať za dôkaz, že ide o tak blízke osoby, ako to predpokladá ustanovenie § 116 Občianskeho
zákonníka.

17. V prvom rade, pokiaľ ide o oslovenie „strýko“, nebolo sporné, že O. M. je strýkom manžela žalovanej.
Je úplne prirodzené, že manžel oslovuje príbuzných svojej manželky rovnako ako ona a naopak,
manželka oslovuje príbuzných svojho manžela rovnako ako on (t. j. „otec“, „mama“ namiesto „svokor“,
„svokra“). Skutočnosť, že žalovaná označila strýka svojho manžela slovom „strýko“ (prípadne aj „môj
strýko“, čo však žalovaná vysvetlila tým, že vyjadrenie k žalobe spracovávala spolu s manželom a reálne

ho v priebehu piatich dní opravila tak, že ho označila ako manželovho strýka) a že aj on hovoril o nej ako
o neteri, ešte nepreukazuje ich blízky vzťah podľa § 116 Občianskeho zákonníka, časť za bodkočiarkou,
pričom samotné príbuzenstvo O. M. s manželom žalovanej nie je možné subsumovať ani pod § 116 časť
pred bodkočiarkou (keďže O. M. nie je príbuzný v priamom rade, súrodenec ani manžel žalovanej).

18. K tomu, že O. M. je krstným otcom ich syna, sa žalovaná aj jej manžel

na pojednávaní dňa 23.01.2024 zhodne vyjadrili, že išlo o formálny akt, O. M.
s ich synom nie je v kontakte (a oni sami sú s O. M. len v občasnom kontakte). Bez bližších kontaktov
a väzieb samotná skutočnosť, že O. M. je krstným otcom syna žalovanej, tiež nemôže preukazovať ich
bližší vzťah.

19. Skutočnosť, že išlo o darovanie majetku relatívne vysokej hodnoty, samozrejme vzbudzuje
otázku, prečo sa darca rozhodol pre darovanie práve žalovanej – túto otázku je však potrebné riešiť
v súvislosti s preukazovaním vedomosti žalovanej o ukracujúcom úmysle darcu. Darovanie ako také
nepredstavuje skutočnosť, pre ktorú by sa mali darca a obdarovaný vnímať ako blízke osoby v zmysle
§ 116 Občianskeho zákonníka, pri ktorých už nie je potrebné preukazovať vedomosť obdarovaného

o ukracujúcom úmysle darcu. Ak by zákonodarca chcel, aby darovanie malo takýto účinok, bol
by to zahrnul do ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka ako samostatnú skutkovú podstatu
odporovateľnosti (právnej neúčinnosti) právnych úkonov.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na základe

uvedených skutočností dospel k záveru, že darca O. M. a obdarovaná žalovaná boli vo vzťahu blízkych
osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka.

21. Pokiaľ ide o druhý dôvod právnej neúčinnosti, teda vedomosť žalovanej o úmysle O. M. ukrátiť svojho
veriteľa, súd prvej inštancie sa týmto dôvodom zaoberal iba okrajovo. Ako už bolo uvedené vyššie,

jadromargumentáciesúduprvejinštanciebolblízkyvzťahdarcuaobdarovanej.Lenakobymimochodom
súd prvej inštancie v bode 27 dodal, že mal za preukázanú aj skutočnosť, že žalovaná vedela o tom,
že O. M. potreboval svoj majetok „upratať“. Za preukázané to mal na základe listiny z októbra 2022,
v ktorej mala žalovaná vyhlásiť, že skutočným vlastníkom nehnuteľností je O. M. a má plné právo s týmito
nehnuteľnosťami nakladať. Tvrdenie žalovanej z pojednávania konaného dňa 23.01.2024, že podpis na

tejtolistineniejejejalistinajespísanápoanglicky,pričomonapoanglickynevie,odbilsúdprvejinštancie
odkazom na to, že žalovaná nevysvetlila „zásadné rozpory“ s jej predchádzajúcim písomným podaním,
pričom však súd neuviedol, v čom mali tieto rozpory spočívať. Bez bližšieho vysvetlenia, o aké rozpory
ide, nie je možné požadovať od žalovanej ich vysvetlenie a nie je možné tvrdiť, že ich nevysvetlila. Zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaná niekedy uznala, že išlo o jej podpis.

22. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uvádzal viacero skutočností, ktoré podľa
neho svedčia o tom, že išlo o fingovaný prevod, o čom musela mať vedomosť aj žalovaná, odvolací
súd uvádza, že týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
nezaoberal. Vo vzťahu k argumentácii o „uprataní majetku“ súd prvej inštancie len uviedol, že žalovaná

vedela o tom, že O. M. si potreboval svoj majetok „upratať“, avšak súd ani tu nešpecifikoval, ako tvrdenia
o „uprataní“ majetku interpretoval, keď žalovaná uvádzala, že mala na mysli robenie poriadku pre prípad
smrti (s touto argumentáciou žalovanej sa súd prvej inštancie nevysporiadal, hoci z bodu 5 odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná to uvádzala už v podaní došlom súdu dňa 29.05.2023).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie, vedený
nesprávnym právnym posúdením o blízkych osobách v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka,
nevenoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu dôkazov, ktoré mali preukázať vedomosť žalovanej oukracujúcom úmysle O. M.. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, so zreteľom na vyššie uvedené, preskúma najmä to, či
predmetný právny úkon urobil dlžník žalobcu v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ktorý musel byť žalovanej
známy. Po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3, § 453 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).