Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/183/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210214
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-20- 17Csp/183/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom Zámocká
529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom

Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 94,36 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/183/2024
I. Súd u r č u j e že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 94,36 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 94,36 EUR od 12.12.2024 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016 v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom v bode 3.1.

v znení:
„S poskytnutým úverom Dobrá pôžička súvisia nasledujúce poplatky:
1. upomienka po omeškaní splátky: 10,00 EUR
2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička

č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016 v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán v bode 4.4. v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo
s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016 v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania v bode 5.1. v znení:
„Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah
k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia

spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvieo nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať
Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016 v časti [6] Záverečné ustanovenia v bode 6.5. v znení:
„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené
s poistením (ak bolo uzavreté), b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z
Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/

Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-20- 17Csp/183/2024
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.12.2024 domáhala, aby súd určil, že
úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.01.2016 je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo
výške 94,36 EUR a zároveň, aby súd určil štyri ňou špecifikované zmluvné podmienky (uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku) za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uplatnila si
tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 19.01.2016
spotrebiteľskú zmluvu – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 EUR, pričom žalobkyňa sa zaviazala splatiť ho žalovanému
v 60 mesačných, z toho 59 po 16,55 EUR a posledná splátka vo výške 16,47 EUR. V zmluve bola

uvedená úroková sadzba 21,90 %, RPMN 24,30 %, priemerná RPMN 13,36 %. Dňa 07.04.2016
uzavreli strany Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého došlo k zmene výšky úrokovej sadzby na
8,9 %, zmene výšky mesačnej splátky 12,62 EUR a termínu splatnosti úveru 20.01.2021, v dôsledku
čoho došlo k zmene RPMN na 9,30 % a celkovej čiastky úveru 731,22 EUR. Žalovanému žalobkyňa
doposiaľ uhradila sumu 694,36 EUR. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru odvodzovala

od absencie obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods., 2 písm. f), k) a z) zákona č. 129/2010 Z.z.
Mala za to, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN. Zároveň tiež zastávala názor, že zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN,
správny údaj o priemernej RPMN. Mala za to, že mala byť použitá hodnota 32,03 %, ktorá sa uvádza
v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.

štvrťrok 2015 pri spotrebiteľských úveroch do 1 500 EUR vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov na
úrovni 32,03 %. V zmluve však bola uvedená hodnota priemernej RPMN 13,36 %. Naviac mala za to,
že žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou zmluvy spočívajúcou v navýšení úveru je povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Uviedla, že žalovaný v kontraktačnom

procese žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať
s odbornou starostlivosťou, a tak sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v čase
uzavretia zmluvy bola rozvedená starobná dôchodkyňa so starobným dôchodkom vo výške 256 EUR,
čo sa uvádza i v žiadosti o poskytnutie úveru. Náklady na bývanie mala vo výške cca 120 EUR. Suma
životného minima od 01.07.2015 do 30.06.2016 na plnoletú fyzickú osobu pritom bola vo výške 198,09

EUR mesačne. V čase uzavretia zmluvy mala so žalovaným uzatvorené dve zmluvy o úvere – Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015 na úver vo výške 5 000 EUR
s mesačnou splátkou 100 EUR a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo
dňa30.11.2015naúvervovýške1000EURsmesačnomsplátkouvovýške20,55EUR.Opodozrení,že
sa žalovaný na jej úkor obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, o čom súdu predložila Prehlásenie z 05.04.2023. Vzhľadom na to, že žalovanému doposiaľ
zaplatila 694,36 EUR, tak pri poskytnutom úvere 600 EUR vyčíslila bezdôvodné obohatenie žalovaného
na jej úkor o 94,36 EUR, pričom táto suma pozostáva z časti splátky zo dňa 14.09.2017 zaplatenej
v sume 434,10 EUR. K jednotlivým zmluvným podmienkam uviedla ku každej odôvodnenie, prečo ich
považuje za nevyvážené. Prvú zmluvnú podmienku týkajúcu sa poplatkov za upomienky považovala

za neprijateľnú z dôvodu, že výška týchto poplatkov nie je zdôvodnená, ich požadovanie odporujedobrým mravom a spotrebiteľ by tým znášal akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním pohľadávky
určené pevnou sumou vopred. Pri zmluvnej podmienke týkajúcej sa oprávnenia banky započítať si
svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného

žalovaným rozsiahlejšie citovala rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa
19.09.2024, z ktorého vyplýva, že predmetná zmluvná podmienka umožňuje započítanie pohľadávok
banky bez výslovnej notifikácie, čo je rozporné s § 580 OZ. Poukázala i na rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022 z 28.11.2022, ktorý tiež určil obdobnú zmluvnú podmienku priamo
vo vzťahu k žalovanému za neprijateľnú. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa vyhlásenia o neexistencii

osobitného vzťahu k banke považovala za neprijateľnú z dôvodu, že ani len príkladmo neuvádza, kto
je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, pričom z pohľadu priemerného spotrebiteľa
nie je dostatočné určité toto ustanovenie, čo môže viesť k neschopnosti spotrebiteľa vyhodnotiť jeho
vzťah k banke. Je tak spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Naviac má dojednanie závažné dôsledky v podobe neplatnosti zmluvy,
resp. zosplatnenia úveru. Žalobkyňa poukázala na stanovisko Komisie č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa

24.01.2017.Zmluvnúpodmienkutýkajúcusazapočítavaniaplatiebpovažovalazaneprijateľnúzdôvodu,
že poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie
istiny úveru, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Zakladá to nevyvážený vzťah medzi dodávateľom
a spotrebiteľom a započítanie platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa nepredvídateľné a netransparentné.
Ku všetkým zmluvným podmienkam žalobkyňa jednotlivo poukázala na konkrétne rozhodnutia súdov,

ktorými boli totožné, či obdobné zmluvné podmienky vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky,
niekedy i priamo vo vzťahu k žalovanému. Záverom poukázala na literatúru, v ktorej je vyjadrený
názor, že ak o neprijateľnosti zmluvných podmienok bolo právoplatne rozhodnuté, tak analogicky
súd už nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky a postačuje poukázať na
právoplatný rozsudok súdu. K obdobnému rozhodnutiu o obdobných zmluvných podmienkach zaväzuje

súd požiadavka právnej istoty.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2024 úvodom všeobecne poprel všetky skutkové
tvrdenia žalobkyne, žalobu považoval za nedôvodnú a šikanóznu, a to z dôvodu, že žalobkyňa si
uplatnila svoje domnelé právo po viac ako 7 rokoch zániku dlhu z dôvodu splatenia úveru (14.09.2017)

(dobrovoľným predčasným splatením úveru). Žalovaný žiadal, aby súd skúmal motív podania žaloby,
čo je jej skutočným cieľom a aký bude reálny dopad výsledku konania na právnu sféru žalobkyne.
Zmluvné podmienky považoval za štandardné a v súčasnosti ani do budúcna nijakým spôsobom
neohrozujúce žalobkyňu. Podľa žalovaného tiež žalobkyňa nešpecifikovala a nepreukázala v čom
spočíva neprijateľnosť zmluvných podmienok a ako reálne ju ovplyvnili. Čo sa týka skutkových tvrdení

ohľadom právneho vzťahu medzi sporovými stranami uviedol, že uzavrel so žalobkyňou dňa 19.01.2016
predmetnú úverovú zmluvu po dôkladnom preskúmaní a akceptácii žiadosti o poskytnutie úveru.
Následne jej poskytol úver 600 EUR, pričom v čl. 2.2 zmluvy boli prehľadne uvedené najmä výška úveru,
počet mesačných splátok 60, ich výška 16,55 EUR, RPMN 24,30 %, úroková sadzba 21,90 % ročne
a celková čiastka úveru, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť 992,92 EUR. Dňa 07.04.2016 bol uzavretý

dodatok k zmluve o úvere, v zmysle ktorého došlo k zmene parametrov úveru – v čl. 1 dodatku
sa uvádza nová výška úrokovej sadzby 8,9 % ročne, výška mesačnej splátky 12,62 EUR, termín
splatnosti úveru 20.01.2021, celková čiastka úveru 731,22 EUR a RPMN 9,3 %. So zmluvou žalobkyni
odovzdal i ďalšiu podstatnú úverovú dokumentáciu (Obchodné podmienky, štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné obchodné podmienky). Žalobkyňa počas trvania úverového vzťahu

nerozporovalažiadnunáležitosťzmluvy,anidohodnutézmluvnépodmienky,nevyužilamožnosťodstúpiť
od zmluvy do 14 dní od uzavretia zmluvy, ani nepodala reklamáciu či sťažnosť. Žalovaný mal za to,
že žalobkyňa má nepoctivú motiváciu, pretože sa nepokúsila odstrániť domnelé nedostatky zmluvy
korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda, napríklad uzavretím dodatku. Žalobkyňa nemala žiadnu
snahu o mimosúdne vyriešenie. Žalobkyňa pritom úver nepreplatila. Hoci mala zaplatiť celkom 992,92

EUR, zaplatila iba 694,36 EUR. Preto žalovaný navrhoval, aby súd zvážil aplikáciu čl. 5 CSP, pričom
za účelom náležitého zistenia skutkového stavu navrhol, aby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom
žalobkyne, a to k priebehu kontraktačného procesu a konania žalobkyne pred iniciovaním tohto súdneho
konania. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, mal za to, že si splnil všetky zákonné
povinnosti. Uviedol, že doba trvania zmluvy vyplýva zo zmluvy – na dobu určitú – do splatenia všetkých

záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, a to na obdobie 60 mesiacov. Pri riadnom plnení zmluvných povinností
je doba trvania zmluvy ohraničená dátumom prvej platby 20.02.2016 a dňom konečnej splatnosti
úveru 20.01.2021. Žalobkyňa bola dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne informovaná o dĺžke trvania
zmluvného vzťahu so žalovaným. Poukázal i na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/277/2021 zo dňa21.04.2022 a uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/167/2021 zo dňa 27.04.2022. Predpoklady použité na
výpočet RPMN sú prehľadne uvedené v čl. 2.2 zmluvy, pričom prezentoval, že súdna prax rešpektuje,
že veritelia mali až do momentu prijatia opatrenia NBS č. 5/2020 nezjednotené postupy. Žalobkyňa

pritom podľa žalovaného netvrdí, aká by mala byť výška RPMN. Výška RPMN je uvedená v zmluve.
Žalovaný poukázal i na judikát R 86/2021, v zmysle ktorého nie je potrebné predpoklady na výpočet
RPMN osobitne označovať. V prípade pretrvávajúcej spornosti ohľadom výpočtu RPMN žalovaný
navrhol, aby súd vykonal dokazovanie dožiadaním NBS o ním zadaných otázkach. Údaj o priemernej
RPMN považoval žalovaný za uvedený v prospech spotrebiteľa, keď zo Súhrnných informácií o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2015 pri obdobných produktoch „nad 1 do 5 rokov vrátane“ vyplýva priemerná RPMN 12,79 % ročne
a v zmluve je uvedená vo výške 13,36 % ročne. Mal za to, že žalovaný správne použil tabuľku týkajúcu
nie akýchkoľvek veriteľov, ale iba bánk a pobočiek zahraničných bánk. K skúmaniu bonity žalobkyne
uviedol, že sa zo strany žalobkyne jedná o účelovú námietku. Žalovaný skúmal jej bonitu pred uzavretím
zmluvy na základe údajov z externého nezávislého zdroja – z údajov zo Sociálnej poisťovne a zo

Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Uviedol, že dodatočne predloží dokumenty, ak ich
dohľadá v archíve, pretože drvivá väčšina dokumentácie sa po piatich rokoch musí ex lege skartovať.
Dlh žalobkyne zo zmluvy zanikol v celom rozsahu v roku 2017, a tak bol žalovaný oprávnený skartovať
úverovú dokumentáciu v roku 2022. V prípade skartácie sa pritom žalovaný objektívne nebude môcť
procesne brániť. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa oneskorene a špekulatívne namieta túto skutočnosť.

Čo sa týka zmluvných podmienok, vo vzťahu k prvej – upravujúcej poplatky za upomienky – mal za
to, že žalobkyňa žiaden poplatok neplatila a ani jej nebola zasielaná žiadna upomienka, pričom sa
ale nejedná o žiaden skrytý poplatok, ale v bankovej praxi bežné účtovaný poplatok. Úlohou tohto
poplatku je preventívne pôsobiť na spotrebiteľa a motivovať ho k splneniu záväzku riadne a včas tak, aby
omeškanie bolo pre spotrebiteľa ekonomicky nevýhodné. Žalovaný ohľadom započítania pohľadávok

uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom sa predmetné zmluvné dojednanie odchyľuje od zákonných
ustanovení § 580 a § 581 OZ. Považoval za primerané, aby mohol použiť prostriedky žalobkyne na
ktoromkoľvek bankovom účte u žalovaného, bez toho, aby realizoval inú operáciu s týmito prostriedkami.
Navyše žalovaný nikdy toto ustanovenie nepoužil. Jedná sa o čisto hypotetickú výčitku. Čo sa týka
vyhlásenia o osobitnom vzťahu k banke poukázal na zákon o bankách (§ 93a ods. 1 písm. a/ a §

35 ods. 4, ktorý definuje, kto sa považuje za osobu s osobitným vzťahom k banke), s ktorými je
toto vyhlásenie plne v súlade, keďže stanovuje klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje
preukazujúce a dokladujúce schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada.
Dodal, že stanovisko Komisie zo dňa 24.01.2017 bolo prijaté až po zániku dlhu žalobkyne a nemôže
obstáť. Započítanie pohľadávok prednostne na príslušenstvo taktiež nepovažoval za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, pretože mal za to, že § 566 ods. 2 OZ má dispozitívny charakter a dlžník je
oprávnený modifikovať započítavanie podľa vlastného uváženia v zmluve, pričom práve v úverovej
zmluve bol dohodnutý spôsob započítavania splátok prednostne na príslušenstvo. Neobchádza sa
tým zákon. Spôsob započítavania pritom nemá žiaden vplyv na celkovú čiastku, ak dlžník spláca
poskytnutý úver riadne a včas. Poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2021

sp. zn. 6CoCsp/52/2020. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovaný vzniesol tiež námietku
premlčania a mal za to, že nárok uplatnený žalobkyňou je premlčaný tak v dvojročnej subjektívnej
lehote, ako aj v trojročnej objektívnej lehote, ktorá v danom prípade začala plynúť najneskôr od momentu
predčasnéhosplateniaúveru14.09.2017,čopredstavovaloajposlednúúhradužalobkyne.Žalovanýmal
za to, že žalobkyňa zámerne neuvádza, kedy sa prvýkrát dozvedela (resp. objektívne mohla dozvedieť)

o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného, čím sa snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu. V tejto
súvislosti poukázal i na novú právnu úpravu § 53e OZ účinného od 01.07.2024. Ohľadom začatia
subjektívnej premlčacej lehoty mal za to, že predmetom dokazovania nemôže byť vedomosť osoby
o určitých skutočnostiach, pretože je vnútorným psychickým stavom. Predmetom dokazovania môžu byť
iba skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav subjektu

prejavuje navonok, a tak v danom prípade zhrnul, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, komu plní,
bezprostredne po uzavretí zmluvy dňa 19.01.2016 a rozsah bezdôvodného obohatenia jej bol taktiež
nepochybne známy pri úhradách, a teda v období od 19.01.2016 do 14.09.2017. Žalovaný odmietal
možnosť vychádzať pri začiatku plynutia subjektívnej lehoty z momentu, kedy spotrebiteľovi niekto
údajne poskytol právne posúdenie veci. Navyše dôkaz predložený žalobkyňou – potvrdenie združenia

na ochranu spotrebiteľa – považoval za účelovo vykonštruovaný dôkaz. Pri objektívnej premlčacej
lehote žalovaný zastával názor, že vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19
zo dňa 22.04.2021 nemožno dospieť k záveru, že by sa nemala uplatniť žiadna objektívna premlčacia
doba. Súdny dvoch EÚ vychádzal z predpokladu, že pri dlhodobých úverových vzťahoch by mohlapremlčacia doba uplynúť ešte predtým, ako dôjde k ukončeniu zmluvy. Poukázal i na rozhodnutie
Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2023 sp. zn. II. ÚS 249/2023, kde ústavný súd konštatoval, že
začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti nemôže byť závislý od vôle subjektu. Záverom

žalovaný namietal nekritickú favorizáciu spotrebiteľa a vytváranie fakticky „nadradeného“ postavenia
slabšej strany – spotrebiteľa, čím dochádza k porušeniu princípu rovnosti strán. Kládol tiež právne
otázky, ktoré považoval za zásadné, pre vyriešenie sporu, a to či je v súlade s dobrými mravmi a so
súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda, neminem leadere), resp. či nejde o šikanózny
výkon práva, ak sa spotrebiteľ až po siedmich rokoch od dobrovoľného predčasného splatenia úveru

domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj určenia neprijateľných zmluvných
podmienok, ak pretým nevyužil svoje právo odstúpiť od úverovej zmluvy, nikdy nenavrhol modifikáciu
podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, počas trvania úverového vzťahu nikdy nepodal reklamáciu
ani sťažnosť a aktuálne mu nehrozí žiadna ujma v zmysle § 54a OZ, keďže akákoľvek hypotetická
úverová pohľadávka je premlčaná a zároveň spotrebiteľ úver nepreplatil.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 21.01.2025 zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že k formulárovým
námietkam žalovaného sa už opakovane vyjadrili súdy. Šikanózny výkon práva musí preukázať ten,
kto je takýmto výkonom práva poškodený. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, kde súd okrem iného konštatoval, že spotrebiteľ má
právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľných zmluvných

podmienok, pričom súd je povinný rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve
i v prípade, ak ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná alebo
sa už nepoužíva – s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa
24.08.2022. Nečinnosť spotrebiteľa v otázke modifikácie dojednaných zmluvných podmienok nemôže
svojou intenzitou spôsobiť, aby bolo následné uplatnenie práv spotrebiteľa na určenie neprijateľnosti

zmluvných podmienok vyhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi alebo ako šikanózny výkon práva.
Krajský súd ešte v predmetom citovanom rozhodnutí konštatoval, že ani porušením zásad pacta
sunt servanda a neminem leadere nemožno konvalidovať porušenie zákonného ustanovenia § 53 OZ
zakazujúcehodojednanieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách,pokiaľtieto
nie sú individuálne dohodnuté. Ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok poukázala jednotlivo na

rozhodnutia súdov, ktorými boli totožné alebo obdobné zmluvné podmienky, ako boli ňou špecifikované,
určené za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to v niektorých prípadoch
i priamo v sporoch voči žalovanému. Následne poukázala na literatúru, v zmysle ktorej, ak už súd
rozhodol o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky, tak nie je potrebné opätovne zdôvodňovať jej
neprimeranosť a postačuje poukázať na už právoplatný rozsudok súdu. Námietku premlčania vznesenú

žalovaným považovala za nedôvodnú s poukazom na judikáty R 14/2022 a R 15/2022. Uviedla, že ak
k preplateniu úveru došlo platbou zo dňa 14.09.2017 a ona sa o tom dozvedela od Združenia na ochranu
spotrebiteľaHOOSdňa05.04.2023,takžalobapodanádňa20.11.2024bolapodanávrámcisubjektívnej
i objektívnej premlčacej lehoty a jej nárok nie je premlčaný. Rozsiahlejšie citovala i z rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/4/2023 zo dňa 09.01.2024. K namietanej dobe uplatnenia neprijateľnosti

zmluvných podmienok poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 04.02.2025 vyjadril svoju domnienku, že vzhľadom na uplynutú dobu
nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa účelovo spolieha na to, že žalovaný nebude schopný sa brániť
v súdnom konaní, keďže po piatich rokoch od ukončenia obchodu (po splatení dlhu) ex lege skartuje

úverovú dokumentáciu. Poukázal na § 42 ods. 1 zákona o bankách. Žiadne zo súdnych rozhodnutí
(vrátane SD EÚ) sa nezaoberalo špecifickými okolnosťami spočívajúcimi v obmedzenej dobe úschovy
a ochrany dát zo strany banky v zmysle citovaného ustanovenia. Žalovaný pritom poukazoval na to, že
ani výroky Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 sa netýkali záverov o časovej neobmedzenosti ochrany
spotrebiteľa vo vzťahu k neprijateľným podmienkam za situácie, ak medzičasom došlo k dobrovoľnému

a predčasnému splateniu úveru zo strany spotrebiteľa. Ústavný súd SR podľa žalovaného vo veci
sp. zn. III. ÚS 124/2020 arbitrárne vyvodil krajne nespravodlivý záver, že ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná, k čomu ale SD EÚ nikdy
v žiadnom svojom rozhodnutí nedospel. Poukázal tiež na vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn.
11Csp/133/2019, v ktorej bolo preukázané, že Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS fabrikovalo

písomné prehlásenia pre spotrebiteľov, aby títo boli v lehote pri podávaní obdobných žalôb. Akceptácia
potvrdenia združenia, ktoré žalobkyňa ani nepodpísala, ponecháva plynutie premlčacej lehoty v jeho
absolútnej dispozícii, čo je neakceptovateľné. Opätovne poukazoval i na uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 249/2023 zo dňa 10.05.2023 a sformuloval totožné zásadné právne otázky, ktoré uviedoluž vo vyjadrení k žalobe. Mal za to, že neexistuje žiaden racionálny dôvod, aby po 9 rokoch posudzoval
súd zmluvný vzťah, ktorý bezproblémovo trval takmer 2 roky a bol v prospech oboch strán štandardne
ukončený dobrovoľným a predčasným splatením úveru. Záverom ešte zdôraznil definíciu priemerného

spotrebiteľa v zmysle rozsudku SD EÚ zo dňa 14.11.2024 vo veci C-646/22, že ide o spotrebiteľa, ktorý
je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.03.2025. Právna zástupkyňa žalobkyne okrem už
uvedenej argumentácie poukázala i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/2023 zo dňa

23.01.2025 ohľadom záverov o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa predpokladov
na výpočet RPMN, že zmluva musí obsahovať jasný výpočet týchto predpokladov.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 7 zmluva
o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016, na čl. 10 zmluva
o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, na čl. 12 zmluva

o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2015, na čl. 14 výpis
z úverového účtu za obdobie od 19.01.2016 do 14.09.2017, na čl. 16 súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľom za štvrtý štvrťrok 2015, na čl. 19 obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery účinné od 01.01.2016, na čl. 22 prehlásenie Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 11.04.2023, na čl. 23 dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 07.04.2016), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu
a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 24.08.2015 uzavrela žalobkyňa v pozícii dlžníka so žalovaným (vtedy s obchodným názvom
Poštová banka, a.s.) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v zmysle podmienok uvedených v bode 2.2 zmluvy, a to:

výškaúveru600EUR,početmesačnýchsplátok60,výškamesačnejúhrady16,55EUR,dátumkonečnej
splatnosti úveru 20.01.2021, fixná úroková sadzba 21,90 % ročne, RPMN 24,30 % ročne, odplata za
poskytnutieúveru21,90%ročne,priemernáRPMNnatrhu13,36% ročne,celkováčiastkaúveru992,92
EUR, najvyššia prípustná výška odplaty 26,72 % ročne, dátum prvej mesačnej splátky 20.02.2016,
splatnosť splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, druh spotrebiteľského úveru – bezúčelový úver. Čo sa týka

doby trvania zmluvy, bola uzavretá na dobu určitú do splatenia všetkých záväzkov zo zmluvy, pričom
v prípade splácania úveru v zmysle tohto bodu 2.2 zanikne záväzok zo zmluvy v deň termínu konečnej
splatnosti úveru. Žalobkyňa dňa 19.01.2016 čerpala úver v plnom rozsahu. Následne úver splácala
v splátkach, pričom poslednú splátku zaplatila dňa 14.09.2017 vo výške 434,10 EUR, čím predčasne
splatila úver. Celkovo tak za účelom splatenia úveru zaplatila sumu 694,36 EUR. K predmetnej zmluve

pritom strany sporu dňa 07.04.2016 uzavreli Dodatok, ktorého predmetom bola zmena Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX v týchto ustanoveniach: výška úrokovej sadzby 8,9 % ročne, výška anuitnej splátky bez
poistenia 12,62 EUR, termín splatnosti úveru 20.01.2021, celková čiastka úveru 731,22 EUR, RPMN
9,3 %.

8. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016, sa okrem
iných nachádzajú aj nasledovné zmluvné podmienky:
- v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým Úverom v bode 3.1 v znení:
„S poskytnutým úverom Dobrá pôžička súvisia nasledujúce poplatky:
1. upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR

2. upomienka pri omeškaní splátky: 25,00 EUR.“;
- v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán v bode 4.4. v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť

Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s
vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“,
- v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania v bode 5.1. v znení:
„Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah
k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a
okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.
Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu
k Banke.“,- v časti [6] Záverečné ustanovenia v bode 6.5. v znení:
„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené
s poistením (ak bolo uzavreté), b]poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z

Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“

9. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne podporeného listinným dôkazom – Prehlásením Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.04.2023 sa žalobkyňa dňa 01.02.2023 dostavila do

kancelárie predmetného združenia a predložila dotknutú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v rovnaký
deň bola následne žalobkyňa po posúdení zmluvy informovaná, že je pravdepodobné, že ide o zmluvu
bezúročnú a bez poplatkov, obsahujúcu tiež neprijateľné zmluvné podmienky, o čom je oprávnený
rozhodnúť len súd. Žalobkyňa bola informovaná, že keďže čerpala sumu 600 EUR a zaplatila sumu
694,36 EUR, pravdepodobne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 94,36 EUR
na úkor žalobkyne a táto sa môže domáhať vydania tohto bezdôvodného obohatenia na súde.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“)

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno

spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa §
15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)

15. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.17)

18. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.19. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

20. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa).
24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 11 ods. 4 aktuálne účinného zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch poskytovaných spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.01.2016 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.01.2016
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto

podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

32. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv

a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

36. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkomv spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

42. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského
charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný a vyplýva aj zo samotného znenia
zmluvyapovahyzmluvnýchstrán)ažalobkyňaúvervplnomrozsahučerpalaanásledneúverpredčasne
splatila. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami sporu sporný, sporné bolo skôr právne posúdenie,
či sa má poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie obligatórnych

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, eventuálne pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
ZoSÚ a či následne v dôsledku plnenia žalobkyne za účelom splatenia úveru nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne. Taktiež medzi stranami sporu bolo sporné právne posúdenie,
či žalobkyňou špecifikované zmluvné podmienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v rámci
spotrebiteľskej zmluvy.

43. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

44. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na predmetný úver dopadá sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ minimálne z dôvodu absencie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ – uvedenia všetkých predpokladov potrebných pre výpočet
RPMN. Nie je pravdivé tvrdenie, že by všetky tieto predpoklady potrebné pre výpočet RPMN boli

prehľadným spôsobom uvedené v bode 2.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo dňa
19.01.2016. V predmetnom bode sa síce uvádzajú základné parametre úveru, avšak je zrejmé, že
tieto údaje nepredstavujú jednoznačné a zrozumiteľne podané informácie o predpokladoch pre výpočet
RPMN.45. V bode 2.2 zmluvy sa nachádza tiež posledný odstavec začínajúci označením „Predpoklady výpočtu
RPMN“, v ktorom sa uvádza, že RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý

úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o úvere zostane platná
dohodnutý čas a dlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených
v zmluve, pričom na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou
o úvere s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených zmluvou o úvere. Uvedené však predstavuje len všeobecné rámcové okolnosti používané

pri výpočte RPMN a nepredstavuje konkrétne vyjadrené predpoklady pre výpočet RPMN. K totožnému
záveru dospel i Krajský súd v Prešove v obdobnom prípade – viď rozsudok sp. zn. 1CoCsp/18/2023
zo dňa 27.02.2025.

46. Súd poukazuje i na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, z
ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby
ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Hoci článok 2.2 obsahuje
základné parametre úveru a všeobecný opisný rámec pre výpočet RPMN, nemožno tieto údaje stotožniť
so všetkými predpokladmi potrebnými na výpočet RPMN.

47. Už i absencia jednej obligatórnej náležitosti má následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, a tak sa súd z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania už ďalej
nezaoberal ďalšími prípadnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru spočívajúcimi v absencii
obligatórnych údajov.

48. Za nevyhnutné súd ale ešte považuje uviesť, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žalovaný tiež hrubo porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť
žalobkynesplácaťúver,čomárovnakozanásledokbezúročnosťabezpoplatkovosťúveru(vzmysle§11
ods. 2 ZoSÚ). Totižto žalovaný absolútne nevysvetlil, ako posúdil bonitu žalobkyne a schopnosť splácať
úver a neuniesol ani dôkazné bremeno, keď s ohľadom na tvrdenia žalobkyne, že jej poskytol úver

v čase, keď bola starobnou dôchodkyňou s príjmom vo výške 256 EUR mesačne (starobný dôchodok)
a mala už od žalovaného poskytnuté dva úvery – na 5 000 EUR a na 1 000 EUR, na ktoré súhrnne
platila mesačne 120,55 EUR. Žalovaný poskytol iba všeobecnú informáciu, že štandardne si vyžiadal
údaje zo Sociálnej poisťovne a zo Spoločenského registra bankových informácií, o čom mal dodatočne
predložiť súvisiace dokumenty, ak ich dohľadá v archíve. Tieto ale následne nepredložil, ani neuviedol,

že by nimi nedisponoval. Všeobecne uvádzal, že väčšina dokumentácie sa po piatich rokoch musí ex
lege skartovať. Už na prvý pohľad sa však javí, že žalobkyňa bola takpovediac preúverovaná, keď už
v čase poskytnutia ďalšieho úveru (ktorého sa týka tento spor) mala už dva iné úvery, ktorých splátky
v spojení čo i len so životným minimom prevyšovali jej príjem. Cieľom zákonodarcu pri uložení uvedenej
povinnosti veriteľa bolo zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne

splácať. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod

40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu (§ 11 ods. 1 písm. b),
§ 11 ods. 2 a 4 ZoSÚ) súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

50. Vo svetle záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd ďalej zaoberal tým, či je dôvodná

žaloba žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných skutkových tvrdení strán
sporu vyplynulo, že žalobkyňa čerpala úver vo výške 600 EUR a doposiaľ uhradila sumu 694,36 EUR.
Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému
iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobkyňa preplatilaúver (jeho istinu predstavujúcu poskytnuté finančné prostriedky) o sumu 94,36 EUR, čo v konečnom
dôsledku predstavuje rozsah jej plnenia v prospech žalovaného bez právneho dôvodu. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a s poukazom na citovaný § 451 Občianskeho zákonníka tak súd druhým výrokom

zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 94,36 EUR, a to spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 94,36 EUR od 12.12.2024 (od druhého dňa po doručení
žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 10.12.2024, dňa 11.12.2024
ešte mohol dobrovoľne plniť a dňom 12.12.2024 sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení

s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu omeškania žalovaného vo výške 8,4 % ročne (vo
výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku
dňu 12.12.2024 bola vo výške 3,40 %).

51. Žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia

súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže

prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti
o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o skutkových
okolnostiach, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich
bezdôvodné obohatenie. Zo skutkových tvrdení žalobkyne, na ktorých podporu predložila listinný

dôkaz v podobe prehlásenia Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, vyplýva, že žalobkyňa sa
o potenciálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela
najskôr 01.02.2023, kedy sa obrátila na uvedené združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa
a toto ju poučilo o tom, že sa javí, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na realizované
úhrady a čerpanú sumu úveru, že tiež došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa môže

žalobkyňa domáhať žalobou na súde. Súd má za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila,
kedy sa skutočne o bezdôvodnom obohatení na strane veriteľa - žalovaného na svoj úkor a voči komu
ho má uplatniť, dozvedela. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 02.12.2024, teda do dvoch rokov
od 01.02.2023 (ktorý dátum súd považuje za rozhodujúci pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty), bola podaná včas, a teda nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je

premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

52. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, možno konštatovať, že v danom prípade treba vychádzať
zo záverov o minimálne nepriamom úmysle na strane veriteľa, a teda v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníkapoužiťobjektívnupremlčaciudobuvtrvanídesiatichrokov.Žalovanýmádlhodobovpredmete

svojejčinnostiajposkytovanieúverov,atedajehopovinnosťoubolopoznaťadodržiavaťprávnepredpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého
predmetom činnosti je poskytovania úverov v rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku

zmlúv koncipovaných v rozpore so zákonom nemal nárok, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Splátku, ktorou došlo k bezdôvodnému obohateniu
na úkor žalobkyne, žalobkyňa uhradila dňa 14.09.2017, a tak ku dňu podania žaloby neuplynula ani
desaťročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

53. Za zásadný pre posudzovanie premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia súd
považuje tiež rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.04.2021 vo veci C-485/19 LH c/
a Profi Credit Slovakia s.r.o. , v ktorom Súdny dvor vyslovil stanovisko, že „zásada efektivity sa má
vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú

spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe
nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s
požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď došlo k bezdôvodnému obohateniu."54. Následne súd pristúpil ku skúmaniu jednotlivých žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok
dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

55. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s
§§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a podporne i § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v záujme
zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia

neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho
záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti

porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.
§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

56. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,

podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať

žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj
v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.

1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

57. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté zmluvné podmienky neboli voči žalobcovi uplatnené,
súd považuje za nevyhnutné uviesť, že právne posúdenie je zamerané na objektívne posúdenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, teda je v súdenej veci (v konaní o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky) právne bez významu, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne
voči spotrebiteľovi uplatnil.

58. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť

k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo
či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo
strany spotrebiteľa, ale to iba v prípade upomienky pri omeškaní – pričom toto nie je možné vyhodnotiť
ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia zo zmluvy, či ceny zmluvného plnenia).

59. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium

kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniťnávrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy

s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

60. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

61. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

62. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

63. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných

podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne
je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

64. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej

transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej

existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

65. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,

ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže

mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorýchpristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že

vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej

zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

66. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd v každom a jednom prípade
žalobkyňou špecifikovaných zmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom a jednom prípade súd zistil, že totožné
alebo veľmi obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky, a to

i priamo vo vzťahu k žalovanému (zistené vyhľadaním na webovej stránke https://www.justice.gov.sk/
sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia ). Súd dospel k záveru, že žalobkyňou špecifikované zmluvné
dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto ich výrokmi III. až VI. určil za neprijateľné zmluvné podmienky.

67. Čo sa týka prvej zmluvnej podmienky (uvedenej v III. výroku tohto rozsudku), týkajúce sa poplatku
za upomienky pri omeškaní splátky, predmetné zmluvné dojednanie už bolo určené ako neprijateľná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve napríklad v rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn.
34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa
07.03.2025, či rozhodnutiami Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-5Csp/50/2022 zo dňa 10.05.2024

a sp. zn. 5Csp/4/2021 zo dňa 05.08.2021. Súd vidí zjavný nepomer sankcie za upomienku (pri
akomkoľvek omeškaní) k samotnej výške mesačnej splátky – poplatok za upomienku, a teda de facto
sankcia za omeškanie, vo výške 10 EUR, či 25 EUR predstavuje viac než polovicu splátky, resp. túto
splátku prevyšuje. Za situácie, kedy upomienka môže byť vystavená pri akomkoľvek omeškaní, aj len
časti splátky, súd jednoznačne konštatuje, že sa jedná o sankciu, ktorá nie je primeraná. K potrebe

posudzovania vyváženosti, či nevyváženosti sankcie za omeškanie skryté pod pojmom „poplatok za
upomienku“, je potrebné poukázať na znenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorý medzi
neprijateľné zmluvné podmienky radí dojednania, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V danom prípade podľa názoru súdu nemožno prehliadnuť práve neprimeranosť výšky poplatku za

upomienku k nielen samotnému spoplatňovanému úkonu/“službe“ (a jej reálnych nákladov) ale aj
k prípadnej akejkoľvek aj banálnej sume omeškaného záväzku, za účelom získania ktorej sa upomienka
vyhotovuje. S poukazom na uvedené tak súd jednoznačne konštatuje, že predmetné dojednanie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 Občianskeho zákonníka a dojednanie možno

subsumovať ako istú odnož neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

68. Rovnako i zmluvná podmienka uvedená v IV. výroku tohto rozsudku, týkajúca sa započítania
pohľadávok veriteľa voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu, už bola súdmi
určená ako neprijateľná zmluvná podmienka – napríklad rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn.

34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa
07.03.2025, či rozhodnutím Okresného súdu Bardejov a sp. zn. 5Csp/4/2021 zo dňa 05.08.2021. Z
porovnania s vnútroštátnou úpravou vyplýva, že podľa § 580 OZ (Ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa
vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik

nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie je možné iba
prostredníctvom tzv. započítacieho prejavu. Tým, že uvedená podmienka započítací prejav obchádza
a umožňuje iba ex post notifikáciu vo výpise, odkláňa sa od citovanej právnej úpravy v neprospech
spotrebiteľa a takáto zmluvná podmienka je neprijateľná (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp/128/2023 zo dňa 26.02.2024 potvrdený v dotknutej časti rozsudkom Krajského súdu v Prešov
sp.zn.6CoCsp/16/2024zodňa19.09.2024).Vzmysledotknutejzmluvnej podmienkysi moholžalovaný
započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobkyne z ktoréhokoľvek jej účtu alebo vkladu

vedeného bankou ( a teda i rôzne poplatky, či úroky), a už iba skutočnosť, že žalovaná takúto
možnosť mala bez akejkoľvek súdnej kontroly, spôsobila nerovnováhu v zmluvnom vzťahu.
Banka je v zmysle dojednania tiež oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov,
či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/
spoludlžníka alebo vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom zmluvy súhlasí.

Takéto ustanovenie hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka napr. pri realizácii
platieb, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných povinností (napr.
výživného). Takýmto dojednaním môže banka skutočne existenčne ohroziť dlžníka/spoludlžníka
pri rôznych životne dôležitých udalostiach (napr. havarijný stav, prírodná katastrofa,
tragédia v rodine a pod.), pričom súd zastáva názor, že pokiaľ by žalovaný spotrebiteľovi náležite
objasňoval obsah tohto zmluvného ustanovenia, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ by

s takýmto dojednaním nesúhlasil, nakoľko si ním žalovaný vlastne uzurpuje právo disponovať so
všetkými prostriedkami spotrebiteľa resp. zároveň zamedziť akúkoľvek dispozíciu s jeho prostriedkami,
a to na započítanie akýchkoľvek platieb, ktoré skutočne nemusia byť dojednané, či zákonné (porov.
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoCsp/13/2023 zo dňa 08.02.2024).

69. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku V. týkajúca sa vyhlásenia o neexistencii osobitného
vzťahu k banke taktiež predstavuje už notoricky vyhlasovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku
nachádzajúcu sa v obdobných spotrebiteľských zmluvách. Úplne totožná zmluvná podmienka bola už
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku napríklad rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn.
34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024 a Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa

07.03.2025. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení značná nerovnováha v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená z dôvodu, že spotrebiteľ je vystavený nejasnej,
nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov
(„osobitný vzťah“), ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, a to pod sankciou neplatnosti
zmluvy a okamžitého zosplatnenia úveru. Na právnom posúdení súdu nemení nič zákonný odkaz na

zákon o bankách, pretože existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej
nevedomosti netuší, čo má chápať pod termínom osobitný vzťah k banke [pozri v tomto zmysle v
súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), rozsudok Mostaza Claro, C 168/05,
EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj v súvislosti so smernicou Rady 87/102/EHS z 22.

decembra1986oaproximáciizákonov,inýchprávnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326), rozsudok
Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, bod 65]. Žalovaný nedôvodne namieta, že uvedené
ustanovenie kopíruje zákonné znenie, nakoľko uvedené zmluvné dojednanie umožňuje banke v prípade
zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

každého úverového vzťahu. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na
ne, cit.: „68. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonáva
s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo
riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto

obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba
je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka
alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.

69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.
70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v
zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba

tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmuosobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.“

70. Zmluvné dojednanie o poradí započítavania platieb najprv na náklady spojené s poistením, následne
napoplatkypoplatky,úrokzomeškania,zmluvnýúrokzúveruaažtaknasplátkuistinyúveru,citovanévo
výroku VI. tohto rozsudku (resp. v obdobnom znení) už bolo opakovane súdmi vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve – napríklad rozsudkami Okresného súdu Prešov sp.

zn. 34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, 8Csp/1/2023 z 27.04.2023, 17Csp/96/2022 z 18.08.2023, či
19Csp/19/2022 z 19.09.2023, či Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-5Csp/50/2022 zo dňa 10.05.2024
a sp. zn. 8Csp/3/2021 zo dňa 20.05.2022. Neprijateľnosť danej podmienky predovšetkým spočíva v tom,
že umožňuje veriteľovi v priamom rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať platby
spotrebiteľa na iný účel (úroky, poplatky, sankcie), než je prioritné splácanie istiny. Daná podmienka
predstavuje odchýlenie sa od úpravy v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom

nevidí dôvod na odklon od už skoršieho právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
súdmi a plne sa s ním stotožňuje.

71. Na dôvažok sa žiada dodať, že žalovaným prezentované úvahy o šikanóznom spôsobe výkonu
práva žalobkyne neboli v konaní preukázané. Súd vidí zjavný motív žalobkyne podať žalobu práve

s ohľadom na to, že sa domnievala, že zmluva, resp. kontraktačný proces mali nedostatky, ktoré
spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom jej žaloba nebola len nejakou akademickou
alebo nedotýkajúcou sa konkrétnych porušení jej spotrebiteľských práv, ale jedným z uplatnených
nárokov je dokonca i nárok na plnenie – vydanie bezdôvodného obohatenia. Každý má právo na
súdnu ochranu svojho domnelého práva a s ohľadom na eurokonformný výklad premlčania v snahe

zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľov, súd nevzhliadol dôvod na vyslovenie, že by v danom
prípade malo iniciovanie sporu žalobkyňou s odstupom času od splatenia úveru šikanózny charakter,
alebo bolo v rozpore s dobrými mravmi.

72. Čo sa týka dôkazov, ktoré súd nevykonal, súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie

ohľadom prepočtu hodnoty RPMN jednak z dôvodu, že sa absenciou tejto náležitosti nezaoberal, keďže
zistil iný dôvod, pre ktorý sa má dotknutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu,
že žalobkyňa vôbec ani nenamietala nesprávnosť hodnoty RPMN v zmluve. Výsluch žalobkyne ku
kontraktačnému procesu a motívom podania žaloby súd taktiež nepovažoval za nevyhnutné vykonať.
Žalobkyňa súdu poskytla svoje tvrdenia a podložila ich i listinným dôkazom – prehlásením združenia.

73. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

75. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni ako plne úspešnej strane v spore priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/183/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.