Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6T/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010503
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010503.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudkyňou JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci

obžalovaného A. B., za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.
b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2025 v Žiari nad Hronom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom A. C.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

od zimy roku 2021 do dňa 21.03.2023 v byte č. XXX/X v obci A. C., D. E. F. G., najmä pod vplyvom
alkoholu vulgárne nadával a kričal po synovi - mal. H. B., nar. XXXX a nevlastnom synovi - mal. I. B.,
nar. XXXX, nadával im do degešov, potkanov, mal. H. povedal, že by bolo najlepšie keby skapal, občas
mu vulgárnym spôsobom povedal, že ho zabije, takmer každý deň im hovoril, že budú v base žrávať
semeno, od roku 2022 pravidelne, skoro každý deň a to aj bezdôvodne a opakovane fyzicky napádal

mal. D.B. a udieral ho ako dospelého chlapa tak, že mu dal buď facku alebo ho udrel päsťou do oblasti
hlavy a tváre, udieral ho do rúk pri tom, ako sa maloletý bránil, po čom mal väčšinou monokle a modriny
na rukách, mal. I. udrel raz do týždňa tak, že mu dal občas facku alebo ho udrel po zadku, po čom mal
odtlačky na zadku alebo modriny zozadu na ušiach, pričom s fyzickými útokmi na maloleté deti väčšinou
prestal až po tom ako do toho zasiahla družka A. J., v roku 2022 zhruba každý štvrtý deň budil mal. D.B.
za to, že chrápal, ťahal ho za vlasy, mykal mu hlavou a udrel ho tiež kvôli tomu raz päsťou do hlavy a
minimálne jedenkrát mu povedal, že je zdochliak, po čom maloletý nevedel hodinu zaspať, v lete roku
2022 udrel mal. H. B. päsťou do ľavého oka, následkom čoho mal odreninu pod ľavým okom, takéto

správanie obžalovaného voči mal. D.B. a mal. I. B. sa stupňovalo tak, že im stále nadával do potkanov
a slovne ich ponižoval, mal. H. ponižoval tak, že mu hovoril, že nič nevie a nič nedokáže, taktiež mu
vulgárne nadával, dňa 07.03.2023 presne nezisteným spôsobom napadol mal. H., v dôsledku čoho mal
tento červené fľaky nad pravým uchom a taktiež na pravej ruke, po čom s ním išla A. J. na ošetrenie
kvôli pretrvávajúcim bolestiam hlavy, dňa 21.03.2023 vulgárne nadával mal. H. B., ktorý si sadol ku stolu,
stále na neho kričal a keď sa mal. H. B. zľakol a postavil sa od stola, tak ho udrel päsťou do hlavy, v
dôsledkučohomal.D.B.odhodilokbalkónovýmdverámazároveňsatentorozplakalatakýmtokonaním

u maloletých detí - syna - mal. H. B. a nevlastného syna - mal. T.B. znižoval ich dôstojnosť, vyvolával
u nich strach, nervozitu a neistotu,
t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich
fyzické a psychické zdravie a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a lzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, 3, 6 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8
(osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd z a r a ď
u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému H. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D. E. F. G. škodu vo výške 18.256,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala dňa 18.09.2024 pod č. 2 Pv 111/23/6613-78
na Okresný súd Žiar nad Hronom obžalobu na obvineného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe ako je uvedený
v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
že sa cíti byť nevinný. Ďalej uviedol, že H. ani svojej rodine nikdy nemal úmysel ublížiť, ani im neublížil.
To čo je uvedené v obžalobe nie je pravda. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody si podal

žiadosť o byt v A. C.. Bývali najskôr v 2-oj izbovom byte, t. č. už v 3-oj izbovom. K. H. bol v čase
jeho návratu z výkonu trestu na liekoch. Keď si ho zobrali k sebe od starej matky, ktorá ho mala do
jeho prepustenia z výkonu trestu zvereného, tento sa zlepšil, mal samé jednotky. Svojou výchovou na
neho v dobrom vplýval. Nevedel, že H. bol chorý. Vychoval ho v dobrej viere, aby bol dobrý. Rodine
všetko dával, aby ich finančne zabezpečil. Dá do nej ročne 50 tis. €. Na rodine mu záleží. Nechce,

aby deti boli drzé, zlé, ale vychované. Keď bol on malý chlapec tiež dostal bitku, ale keď ho prestali
biť bol zlý, začal si robiť čo chcel, dostal sa do polepšovne. Bol v detskom domove aj vo výkone trestu
odňatia slobody. Keď ho zavreli, ich rodina prišla o všetko. A. J. skončila v krízovom centre. Vo výkone
trestu bol 10 rokov, druhý krát dovykonával trest 5 rokov do roku 2020. Na otázky prokurátora uviedol,
že s poškodenou A. J. sú spolu asi 15-16 rokov, od jej 19 rokov. Má s ňou len jedno dieťa Damiána.

Po výkone trestu si osvojil jej mal. dcéru C. B., ktorá bola v tom čase bábätko. Ešte má s družkou
jej nevlastné deti, I. B. a L. C.. Nevlastné deti svojich otcov nepoznajú, jeho volajú otec. Volala mu aj
starostka, že v byte je hluk, deti robia hluk, s tým, že im nepredĺžia zmluvu, ak nedôjde k náprave. Nevie
na koho podnet im táto volala, ale myslí si, že jej volal p. J.. Volali aj zo školy pre Damiánovo správanie,
tento mal problém so spolužiačkou. Ešte pred jeho prepustením z výkonu trestu, diagnostikovali H. M.,

pričom on sa o jeho diagnóze dozvedel až po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2020.
U H. sa prejavovali príznaky choroby ADHD tak, že tento mamu neposlúchol, nepomáhal jej, aj keď
mu to on povedal. Kúpil mu telefón, bicykel, notebook, playstation a ďalšie veci. Keď mu niečo z toho
zakázali, búchal dverami dostal amok, kedy kričí, húka, búcha so všetkým. Vplýval na jeho správanie.
Jeho výchova spočívala v tom, že keď si Damián nesplnil svoje povinnosti, napr. nenaučil sa, neurobil

si úlohu, stačila jeho prítomnosť doma. Zakázal mu mobil, playstation. Damián niekedy vtedy poslúchol,
ale niekedy dostal amok a vtedy musel po ňom zhúknuť, aby sa ukľudnil. Niekedy, málokedy mu dal po
zadku. Jeho fyzické výchovné metódy spočívali len bitím detí po zadku, nikdy nie päsťou, ani fackou.
Nechcel, aby syn H. bral tabletky na svoju diagnózu. Tento ich prestal brať, hoci ich mal brať a nebral ich
ani v žalovanom období, nakoľko začali vplývať na jeho výchovu. Radšej na syna nahúkal, tento dostal

od neho po zadku, aby nebral celý život lieky a aby sa na uplatnil v živote, chce, aby sa syn vyučil za
elektrikára. Húkaním myslel, že H. povedal, aby už prestal, ako sa to správa. Ale nenadával mu. Možno
sa stalo, že mu raz nadával, potom, čo si otvoril fľašu vína, dal si z neho dva poháriky, vtedy varili a A.
J. sa sprchovala. Bol vtedy vyprovokovaný, presne si ale na to nepamätá. Možno 40 sekúnd nadával,
bol tam aj H.. Nevie, presne, čo povedal, už si to nepamätá. Bola to len tá jedna hádka. Iné problémy

v správaní syna H. a nevlastného syna I. nevnímal. Títo sa medzi sebou len hádali, oni sa to ale snažilizvládať. Deti sú hašterivé, závidia si. S družkou sú v telefonickom kontakte minimálne každý druhý deň,
aby vedel, čo sa u nich deje. Osobne sa nestretli. Posiela im denne peniaze. Je stavbár a vykonáva tiež
vodárenskú činnosť. Na deťoch mu vadilo aj to že keď im kúpil nejakú drahšiu vec, túto na druhý deň

zničili, hašterili sa, v škole neposlúchali. H. sa staral do konfliktu medzi učiteľkou a druhým žiakom, ktorý
bol jeho kamarát, preto ho učiteľka za to upozorňovala. 4-5 krát bol aj za riaditeľom, riešili problémy len
s H., išlo o hádky so spolužiakmi, neposlúchal učiteľov, že po nich kričal. V škole Damiána oddeľovali
od kamarátov, s ktorými mal problémy. Iné výchovné problémy u H. nevnímali. U I. len, že sa hádali s
H.. So susedom p. J. riešil, aby ich tento upozornil keby niečo, aby nevolal starostke. Keď si kúpili do

bytu koberce už hluk v byte nebol. Damián chodí k psychiatričke a chodili s ním aj k psychiatričke do
Prievidze. Čo sa týka jeho vo vzťahu s poškodenou, ľúbili sa, aj teraz sa ľúbia, ale boli aj problémy.
Keby sa neľúbili, tak sa nepohádajú pri výchove pre detí. Ich vzťah vnímal ako dobrý. Výpoveď družky
A. J. si vysvetľuje tým, že táto si myslí, že má milenku. Damián si to nemá prečo myslieť, ale to musí
povedať A.. Pred jeho návratom z výkonu trestu odňatia slobody mal H. problémy v škole, prepadával.
Akoužuviedoljehovýchovousatentozlepšil,učilsanajednotky.Finančnezabezpečovalväčšinurodinu

on, nákupy, potreby, ale aj družka, čo bolo potrebné. Jeho družka v žalovanom období mala príjem len
rodičovský príspevok cca 300 € a nepravidelné výživné. Táto upratovala, učila sa s deťmi. Na otázky
obhajcu k jeho rodinnému a výchovnému prostrediu, z ktorého pochádza uviedol, že otec sa o nich
vôbec nestaral, opustil ich keď mal 6 rokov. Boli 3 deti, nemali peniaze, ani, čo jesť. Starala sa o nich len
matka, ktorá sa ich snažila finančne zabezpečiť. Keď boli zlí, bila ich hlava-nehlava, varechou, káblom,

opaskom, hrebeňom. Ďalej uviedol, že predtým nemal skúsenosť s výchovou iných detí, len syna H., ani
skúsenosti s výchovou pri ADHD. Pri výchove pri tejto diagnóze nič neštudoval, ako má deti vychovávať.
Družka počas ich spolužitia nikdy nepracovala. Nemala zabezpečené, aby pokryla sama všetky výdavky
domácnosti, len výdavky na školu 200 € a byt. K povahovým vlastnostiam svojej družky uviedol, že je
žiarlivá. Kričí na deti pri učení, tieto od nej niekedy dostali všetky po zadku. H. mu vedela povedať keď

sa jej niečo nepáčilo, napr. že je dlho v robote a pod., niekedy aj výbušnejšie. Keď bola nahnevaná
vtedy aj kričala. Niekedy za ním deti aj prišli, keď mali nejaké problémy. Ďalej uviedol, že I. otec N. B.
družku týral a bil, zlomil jej ruku, vyhadzoval ju z bytu s Damiánom. Tento bol asi v roku 2016 odsúdený
Okresným súdom asi v N.. H. to pociťoval dlho ako vinu voči I.. On im vysvetľoval, že sú súrodenci,
aby sme znášali. Na otázky opatrovníčky maloletých poškodených obžalovaný uviedol, pokiaľ sa týka

fyzických trestov v žalovanom období, možno aj pol roka nič nebolo. Reakcia na mal. H. potom, čo
tohto zbil po zadku, tento sa rozplakal. Obžalovaný poprel, že by niekedy odopieral maloletým deťom
stravu. Potraviny boli deťom dostupné. H. nikdy nebudil. Mali vlastnú detskú izbu. On spával s družkou
v obývačke. Z práce chodil domovo okolo 17.00-18.00. Podľa jeho názoru by deti po 20.00 hod. nemali
jesť sladkosti. O stravovacie návyky detí sa starala družka. On len po 20.00 hod., kedy už ani on nejedol.

Svedkyňa – poškodená A. J., družka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 130 Trestného poriadku využila svoje právo odoprieť vypovedať z dôvodu, že je družkou
obžalovaného. Súd preto podľa § 263 ods. 5 Trestného poriadku prehral zvukový a obrazový záznam
o jej výsluchu zo dňa 24.03.2023 vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia (prepis
zápisnice sa nachádza na č.l. 55-67 spisu), pri ktorej výsluchu v prípravnom konaní bolo postupované

v súlade s § 134 ods. 4 Trestného poriadku v znení účinnom v tom čase, nakoľko svedkyňa bola v zmysle
§ 2 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov považovaná za obzvlášť zraniteľnú obeť, a ktorá
bola pred výsluchom o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučená a výslovne vyhlásila, že toto
právo nevyužíva a vypovedať chce a bude aj keď sa jedná o konanie jej druha A. B.. Jej výpoveď nebola
jediným, výlučným usvedčujúcim dôkazom v súvislosti s konaním obžalovaného najmä voči maloletým

synom H. B. a I. B.. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný ani obhajca v prípravnom konaní aj
napriek opakovanej výzve vyšetrovateľky PZ nenavrhli zopakovanie výsluchov svedkov aj po vznesení
obvinenia (č.l. 157-158, 160).

Poškodená k správaniu sa obvineného k mal. synovi H. B. (ďalej len „H.“ a k nevlastnému synovi I. B.

(ďalej len „I.“) uviedla, že keď A. B. pustili v roku 2020 z väzenia po dovykonaní zvyšku trestu odňatia
slobody, z výkonu ktorého bol pôvodne podmienečne prepustený, začali spolu hneď bývať v byte v A.
C. a ich spolužitie sa javilo ako dobré, boli šťastní. Postupne sa to začalo od zimy 2021 meniť. A. začal
popíjať, škaredo nadával deťom. Začal byť na I. a H. agresívny, nadával im. Hovoril im, že sú degeši,
potkany. H. hovoril, že je potkan vyjebaný. Nadával im aj vulgárne - do kokotov, avšak viac to schytával

H.. Keď ho upozorňovala, aby vulgárne nenadával deťom, stalo sa aj to, že začal vyčítať deťom, že
to oni za to môžu. K H. a I. mal A. B. nulový vzťah. Navonok sa prezentoval, aká sú super rodina, na
facebook dával príbehy ako chodia po výletoch, ale nenatočil to, ako deťom nadával na tých výletoch.
Jemu stačilo, že keď deti niečo spravili, tak hneď vybuchol. Keď prišiel z roboty alebo keď prišli deti zoškoly, tak sa nezaujímal o to, ako im bolo v škole a ako sa majú. Nezaujímalo ho, keď mu H. alebo I.
chceli povedať čo majú nové, ani im neodpovedal. Bála sa, že príde o deti. Najčastejšie dvíhal ruku na
Damiána, ale zdvihol ruku aj na I.. Na H. zdvihol ruku skoro každý deň od roku 2021. I. nebil až tak často,

občas dostal facku aj po tvári, ale bil ho väčšinou po riti. Po tvári dostal, keď bol drzý. Raz do týždňa
dostal určite, a dostal aj za nič. Napríklad, že sa deti kúpali a kričali. Prišiel za nimi a bez toho, aby ich
upozornil, začal na nich kričať a zbil ich, jedného aj druhého. Od roku 2022 to bolo už najhoršie. H. bil
pravidelne, zbil ho aj každý deň, napr. za to, že kričal alebo len tak. Stalo sa, že H. prišiel ráno za ňou
s plačom s tým, že ho otec udrel päsťou keď spal v posteli. Alebo A. B. prišiel z roboty a H. nechcel

niečo spraviť, tak mu začal špinavo nadávať a zbil ho. Nadával mu do degešov a tak. Koľkokrát zbil H.
uviesť nevedela. H. sa A. B. už tak bál, že jej aj prestal niečo hovoriť, pretože ona s tým Jána hneď
konfrontovala a on sa mu potom vyhrážal. A keď potom odišla z domácnosti, tak ho A. zbil ešte aj za to,
že jej to požaloval. H. sa jej potom prestal zdôverovať o fyzických útokoch zo strany otca, ale zdôveroval
sa o nich v škole triednej učiteľke. Tej sa tiež sťažoval, že je nevyspatý kvôli otcovi, ako sa doma hádali,
ako mu otec nadával a bil ho stále. Ona potom tiež sem tam napísala triednej učiteľke o tom, čo sa

stalo doma. H. väčšinou bil päsťami alebo fackami po tvári, po lícach, po hlave zozadu. Keď videla, že
ho udiera päsťami, tak to bola už sila, pretože ho udieral ako dospelého chlapa. H. viackrát povedal,
že ho nenávidí a maloletý plakal, povedal mu, že by teda mohol zomrieť, mohol by skočiť, keď ho teda
nenávidí, bol z toho nešťastný. A. B. to podľa nej nevidel, upozorňovala ho, že maloletý potrebuje lásku
a on jej odpovedal, že H. nenávidí, čo hovoril aj priamo H., pričom mu tiež nadával. Intenzita jeho útokov

sa zmenila, predtým to až tak často nebolo, ale Ján všetko pripisoval H.. A. B. zo všetkého čo spravil –
či nadával deťom, bil deti, aj kričal, zo všetkého vinil deti. Podľa jej slov si A. B. neuvedomoval svoje zlé
správanie. K intenzite úderov uviedla, že aj I. mal veľakrát odtlačky na zadku. H. bil však ako dospelého
chlapa. Keď ho udrel, H. zostal hneď červený a rozplakal sa. Teraz ku koncu A. B. dával hnusný pohľad
na deti, bála sa ho aj ona, predtým to tak nebývalo. Ku koncu, keď H. začal už aj odporovať otcovi, hovoril

mu, aby ho nechal, keď ho išiel udrieť. Potom z izby na otca vrieskal a keď videl, že otec tam za ním ide,
tak kričal na ňu, aby mu pomohla. Ona rýchlo utekala za nimi a dokonca A. od H. aj odsotila, hoci sa bála
aj ona, pretože A. je chlap ako hora. Asi v roku 2021, keď mal H. monokle, vtedy keď sa to stalo, doma
nebola. Nevedela uviesť čo sa stalo. Damiána sa pýtala, že čo to má. J. na A., ktorý jej povedal, že dostal
len facku. H. jej povedal, že dostal päsťou do oka. Z domu utekali teraz naposledy, kedy poškodená

zobrala všetky deti a išla do N. ku svojej starkej. Bolo to 07.03.2023. Deti boli na školskom výlete, A. sa
zas opil a ona ho upozorňovala, aby nebol na nich zlý. Keď sa deti vrátili z výletu, H. povedala, aby si
urobil úlohy, že si ich musí spraviť. H. sa s ňou hádal, že tú úlohu má už urobenú, avšak ona mu neverila.
H. vybuchol a išiel do izby, kde plakal. Na to mu A. začal nadávať, postavil sa a išiel do izby, kde ho bil,
dával mu facky, bolo počuť udieranie riadne silno, pes začal štekať a I. začal plakať, pretože vždy keď

sa niečo takéto stalo, tak sa Tobias zľakol. Keď poškodená vošla do izby, videla ako je A. zohnutý nad
posteľou a hovorila mu, aby ho nechal na pokoji. Damián utekal rýchlo na záchod, strašne plakal, že ho
bolí hlava a keď sa mu pozrela na hlavu, tak mal odtlačky na hlave. Vtedy bez vecí odišla k starkej, kde
prespali a na druhý deň s H. išla na pohotovosť, pretože ho stále bolela hlava. A. sa nikdy H. po bitke
neospravedlnil. H. a I.. bil aj za triezva a aj keď bol opitý. Čo sa týka intenzity úderov, tá podľa nej bola

rovnaká. Avšak keď bol triezvy, tak dával väčšinou facky. A. pil väčšinou pivo, dokázal vypiť aj zo 10 pív.
Ale potom do toho miešal aj víno, aj fernet a vtedy sa menil, vtedy bol iný človek. Alkohol pil do takého
stavu, že o sebe ani nevedel a pod jeho vplyvom bol agresívnejší. Vyhadzoval jej veci von oknom, hračky
vyhadzoval a rozbíjal veci, robil jej prieky. Tiež uviedla, že keď H. a I. chceli s nimi pozerať televízor
v obývačke, nebolo ešte veľa hodín a ona proti tomu nikdy nič nemala, tak A. B. hneď do nich skákal,

nadával im do potkanov a aby išli hneď do izby, kde boli aj celý deň a ani napiť sa nemohli. Keď išla do
N., maloletí sa jej sťažovali, že sa nemohli ísť cez deň ani napiť a museli byť celý deň v izbe a A. B. im
neurobil ani jedlo a ani im nedovolil sa ísť napiť. K povahe A. B. uviedla, že doma sa správa inak, ako
vonku. Doma je terorista, terorizuje deti – I. M. H., húka po nich a diriguje ich, čo majú robiť. Vonku pred
druhými ľuďmi sa prezentuje ako dobrý, milý a slušný muž, inteligentný. A. ju slovne ponižoval tak, že

keď s ním nebude, tak nebude mať nič, čím ju takto deptal a ona v tom aj stále žila. Preto aj keď ho videla,
tak sa zľakla a zobrala ho naspäť. Aktuálne si o sebe myslí, že je nula, pretože všetko čo dokázala,
dokázala len vďaka A.. Ďalej uviedla, že im nadával aj za triezva, aj pod vplyvom alkoholu a zastrašoval
mal. deti – I. a H.. Strach videla na I. a na H.. Tento rok sa taktiež stalo, že H. sa v noci zobudil s tým,
že sa strašne bojí spať v izbe. A. sa prebral a prišiel za H., ktorému vulgárne nadával, že ho zas zobudil

a aby vypadol do izby. H. jej hovoril, že sa strašne bojí. A. zdrapil H. a rýchlo ho odviedol do detskej izby,
kde sa domnieva, že ho A. zbil a H. išiel potom spať. K zraneniam maloletých po fyzických útokoch zo
strany A. B. uviedla, že I. mal odtlačky na zadku, na ušiach mal zozadu modriny. Tiež sa mu A. vysmieval
kvôli jeho väčším ušiam, že mu miesto uší narastú hovná, nadával mu do ušatých. H., keď doniesoljednotku, chcel sa otcovi šťastný pochváliť, že sa zlepšil, pretože A. mu stále ukazoval ako nič nevie a nič
nedokáže. A. mu na to povedal, že a čo že dostal jednotku, že aj tak prepadol a mal byť už dávno piatak.
Damián bol z toho smutný, v škole potom dostal poznámku, lebo bol agresívny, bol výbušný, búchal po

lavici a robil to, čo robil jeho otec, napodobňoval ho. Tiež keď sa mu stala krivda v škole, už nevedel
normálne reagovať. Pretože keď H. mal svoju pravdu a niečo neurobil, tak ho A. hneď za to zbil, ani sa
ho na nič nepýtal. Takéto správanie H. sa začalo zhruba od minulého roka stupňovať. K zraneniam H.
uviedla, že po fyzických útokoch zo strany A. B. mával väčšinou monokle pod očami, po rukách mával
veľké modriny ako sa bránil, na chrbte mával modriny. Keď na H. neboli vidieť zranenia po útoku otca,

tak išiel do školy. Keď boli zranenia viditeľné, dávala na ne make-up. Niekedy však dva – tri dni nešiel
do školy a pani učiteľke povedala, že je chorý. H. sa však začal aj v škole sťažovať, že ho bolí hlava
a poslala ho zo školy domov. Hlava ho bolí preto, že ho otec bil po hlave. Ďalej uviedla, že majú aj psa,
ku ktorému sa A. B. taktiež správal násilnícky a agresívne, neprimerane ho trestal, a to opakovane po
celý deň, keď niečo urobil. K zlomenej labke psa uviedla, že v tom čase nebola doma a A. B. jej povedal,
že mu na labku skočili deti a tak mu ju zlomili, avšak týmto jeho tvrdeniam neverila, pretože predtým mali

ešte jedného psa, ktorý sa zo strachu z A. pocikával, bil ho, kopal ho, mal aj zakrvavený ňufák a labky.
K agresivite druha uviedla, že tento sa nevie kontrolovať. Keď vybuchne, tak len kričí, nadáva, kope do
všetkého, má výraz tváre vraha, cítila z neho strach, ako aj deti. Väčšinou sa fyzické útoky na H. a na I.
končili až po tom, čo ona do nich zasiahla. Málokedy A. B. prestal s fyzickým útokom sám od seba. I. sa
asi zo dvakrát pocikal. Raz sa bál ísť v noci vycikať, pretože pod ním A. B. spal a bál sa, že ho zobudí,

tak sa pocikal. U H. a I. si všimla, že sú za poslednú dobu agresívnejší. Včerajšieho dňa H. dal svojej
mladšej sestre facku po tvári za to, že ho neposlúchla. A. sa viackrát vyjadril, že nenávidí H. a nikdy mu
neprejavil lásku. Damián sa snažil kadejakým spôsobom získať si priazeň otca, avšak neúspešne. Ona
zakázala maloletým jesť večer sladkosti a A. B. si zobral čokoládu, ktorú keď jedol, hovoril pri tom, že
aká je dobrá čokoláda. Keď sa ho H. a Tobias opýtali, či si môžu dať aj oni, povedal im, že nie a aby sa

pozreli na seba, ako vyzerajú, ale ich dvom mladším sestrám z čokolády dal. Intenzita útokov sa voči H.
časom zmenila k horšiemu, začal ho častejšie biť a bil ho aj za hlúposti, A. sa prestal kontrolovať, strašne
ho ponižoval. K poslednému útoku zo dňa 21.03.2023 uviedla, že všetko bolo v pohode, išli vyprážať
rezne a ona išla do sprchy a keď z nej vyšla, videla na A., že bol opitý. V kuchynskej linke našla vypitú
fľašu od vína. Potom volala deti, aby sa išli najesť, ale H. stále sedel, tak sa ho opýtala, či je hluchý. A.

na to začal po H. kričať, vulgárne nadával. H. si sadol za stôl a opäť začal kričať po maloletom, opäť
na neho nahodil ten hrozný výraz. H. sa rýchlo postavil zo stoličky a A. ho udrel päsťou do hlavy po
čom spadol do balkónových dverí. H. vyčítal, že je to všetko jeho vina a aby by skapal, že by mu dal
aj na pohreb a znova ho udrel, ale nevidela, akým spôsobom ho udrel, po čom sa maloletý rozplakal.
K vyhrážkam uviedla, že sa A. vyhrážal zabitím H., nebolo to často, ale keď už bol riadne nahnevaný,

tak mu povedal, že ho „zajebe“.
Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 135 ods.
1 Trestného poriadku na návrh prokurátorky oboznámil obrazovo – zvukové záznamy - nahrávku
z výsluchu mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 24.03.2023 (z č.l. 80 spisu, prepis nahrávky sa nachádza
na čl. 69-79 spisu) a nahrávku z výsluchu mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 19.04.2023 (z č.l. 97, prepis

nahrávky v spise na č.l. 94-97) vykonaných prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, a to ich
prehratím na technickom zariadení, pri ktorých výsluchu v prípravnom konaní bolo postupované v súlade
s § 134 ods. 4 Trestného poriadku, § 135 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom v tom čase, nakoľko
mal. svedok a obeť trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považovaný za

obzvlášť zraniteľnú obeť. Podľa § 135 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom v tom čase, ak je ako
svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom
na jej vek, vzťah k osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti ktorej
sa vedie trestné konanie alebo závislosť od osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby, ktorá je
podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, povahu a

okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo
vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej
stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. V zmysle § 135 ods. 1 posledná
veta Trestného poriadku v platnom znení od 15.03.2024 (predtým obdobne platilo ust. § 135 ods. 2, 3
Trestného poriadku), v konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať

dôkaz prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270
ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaný ani obhajca v prípravnom konaní aj napriek opakovanej výzve
vyšetrovateľky PZ nepožiadali o zopakovanie výsluchov svedkov aj po vznesení obvinenia (č.l. 157-158,
160) a títo ani po doručení obžaloby a výzvy na oznámenie navrhovaných dôkazov v zmysle § 240ods. 3 Trestného poriadku ani na hlavnom pojednávaní nepodali návrh na výsluch mal. poškodených
na hlavnom pojednávaní. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že použitie výpovedí
získaných v prípravného konania ako dôkaz nie je samo o sebe nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1,

ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dobrým dôvodom prečo
sa svedok nevypočuje na hlavnom pojednávaní môže byť aj nenáležitá druhotná viktimizácia svedka
(dieťaťa), ktorý je zároveň obeťou trestného činu. V prejednávanej veci súd materiálne posúdil všetky
okolností prípadu. V čase konania hlavných pojednávaní by mali maloletí svedkovia – poškodení,
ktorí mali byť týraní, a to H. B. 13 rokov a I. B. 8 rokov. Oživovanie spomienok o priebehu trestného

činu v pamäti týchto poškodených môže byť podľa názoru súdu za výrazne traumatizujúce, a to aj
s ohľadom na ich vekovú vyspelosť a s ohľadom na charakter trestného činu a okolnosti priebehu
skutku. Zároveň je nutné doplniť, že aj v rámci záverov znaleckého posudku z vyšetrenia duševného
stavu mal. poškodených H. B. a I. B. pod č. XX/XXXX, XX/XXXX, bolo úplne jasne a zrozumiteľne
uvedené, že znalec nedoporučuje účasť maloletých na ďalších procesných úkonoch z dôvodu ich
detského veku a rizika ich sekundárnej traumatizácie (č.l. 318 spisu - odpoveď na otázku č. 9). Výpovede

poškodených A. J., mal. H. B. a I. B. neboli jedinými, výlučnými usvedčujúcimi dôkazmi v súvislosti
s konaním obžalovaného voči maloletému synovi H. B. a nevlastnému synovi I. B.. Okrem výpovedí
poškodených ku skutkovým okolnostiam konania obžalovaného voči maloletým poškodeným vypovedali
viacerí svedkovia, najmä K. J., H. B. O., P. Q. R., P. P. J., M. B., F. J. a H. B.. Skutkové okolnosti uvádzané
vo výpovediach poškodených vyplývajú aj z výpovedí iných svedkov. Výpoveď maloletých je potrebné

hodnotiť i s prihliadnutím na ich veľmi nízky vek, kedy v čase výsluchu mal H. B. iba 11 rokov a 4 mesiace
a I. B. iba 6 rokov a 9 mesiacov. V neposlednom rade poškodení boli vyšetrovaní súdnymi znalcami,
ktorí z odborného hľadiska posudzovali ich osoby, ich správanie, charakteristiky, prežívanie a hodnotili
následky na psychickom zdraví poškodených, ktoré príčinne súviseli s konaním obžalovaného. Výpoveď
poškodených súd nehodnotil izolovane, ale v kontexte a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi,

či už výpoveďami svedkov ako aj znalcov a listinnými dôkazmi.
Maloletý poškodený H. B., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že otec A. B. stále nadával mame a aj on schytal
pár nadávok. Raz im všetkým povedal, že skončia v stoke, jemu hovorí, že je degeš, potkan a tak, samé
najhoršie nadávky aké existujú, ale nechcel sa k tomu vracať, pretože je mu z nich potom zle. Uviedol,
že vždy keď mama išla vyhodiť smeti alebo sa sprchovala, otec dokázal vypiť jednu celú fľašku vína

sám alebo polovicu sklenenej fľaše. Keď boli doma a prišiel otec z roboty, tak im stále nadával. Dal si
pivo a nadával im. Najviac však nadával jemu. Keď prišli zo školského výletu z B., tak otec prišiel domov
opitý. Zbadal to na ňom podľa toho, že keď mu mamina kázala ísť si urobiť domáce úlohy, povedal jej, že
už má pracovný list urobený. Mamina mu však neverila, ale on ho mal už vypracovaný a otec sa postavil,
začal ho biť päsťami, rukami a museli ísť na pohotovosť. To sa stalo tento rok. Udieral ho preto, lebo otec

si myslí, že on má vždy pravdu, myslel si, že nemal urobené úlohy. Otec začal po ňom kričať, nadávať
mu a biť ho. Stihol utiecť do detskej izby a dať si pred tvár vankúš. Ďalej si z toho moc nepamätá, ale
otec ho bil päsťami, udieral ho za pravé ucho, tam ho najviac bolela lebka, udieral ho aj do ľavej strany
vlasatej časti a po rukách. Po rukách ho bil päsťami, aj dlaňami rúk. Na pravej ruke mal modrinu a aj
na pravej strane hlavy za uchom. Najviac ho bolela hlava a ruky. Stalo sa to v stredu a do školy po

tom štvrtok a piatok nešiel, práve preto, že ho otec zbil a bolela ho strašne hlava. Občas dostal bitku aj
I., ale najviac bil jeho. Nevidel, že by otec udrel aj maminu. B. I. otec bil iba po zadku rukou za to, že
neposlúchal alebo že nepočúval rodičov. Mal. poškodený ďalej uviedol, že mu otec zvykol bezdôvodne
nadávať, napr. keď zo školy doniesol dve jednotky, tak mu otec hneď povedal, že aj tak skončí v base
a bude tam žrať semená. Najčastejšie dostával bitku od otca však on a dialo sa to vždy, keď sa otec

opil. Otec pil pivo a víno. Bitku od otca dostával aj vtedy, keď otec nemal vypité. Začalo sa to normálnym
rozhovorom, potom sa to nejako zvrhlo, otec mu začal nadávať a stal sa takýto incident. K fyzickým
útokom uviedol, že ho otec už až tak moc nebíjaval, ale niekedy ho bil aj každý druhý deň. Najčastejšie
ho bil päsťami po tvári, po tele nie, ale po tvári a po hlave najviac, do oblasti spánkov, do čela a do vrchu
vlasatej časti hlavy. Tiež sa stalo, že niekedy keď spal, tak chrápal a otec mu skoro zlomil nos tak, že

ho chytil za vlasy a kýval mu hlavou dopredu a dozadu a hovoril mu, že sa má otočiť a že je zdochliak,
na čo sa vždy zobudil a potom hodinu zaspával. Naposledy sa to stalo zhruba pred mesiacom a najviac
sa to stávalo v roku 2022, kedy sa to stávalo zhruba každý štvrtý deň. Ten nos mu skoro zlomil tak, že
ako spal hore na poschodovej posteli, tak mu kýval hlavou až tak, že si maloletý udrel nos o drievka na
posteli. Mamina s dvomi mladšími sestrami spáva v obývačke, kde niekedy s nimi spával aj otec. On

s bratom I. spávajú v detskej izbe, kde si otec vyrobil šuflíkovú posteľ, na ktorej spával. Nespomínal si,
od kedy ho otec takto začal biť, ale bolo to už dávno. Minulý rok ho otec bil častejšie. Urobil mu monokel
pod oboma očami za to, že si mu brat sadol na nohy a tak ho zvalil, pretože ho to už začalo bolieť.
Nestihol sa pred otcom skryť a otec ho fackal, udrel ho dvakrát aj päsťami. Uviedol, že otec má veľmisilné ruky, fackami ho dokáže veľmi silno biť a aj päsťami. To sa stalo minulý rok niekedy na jar. Mamina
ho potom nepustila do školy, pretože mal tie monokle hrozné, snažila sa mu ich aj prekryť, aby mohol
ísť do školy, ale nedali sa mu prekryť. Ocino sa mu nikdy za toto neospravedlnil. Vždy, keď ho išiel otec

zbiť, tak pred bitkou sa musel dobre schovať, aby to nebolo až také vážne. Skrýval sa odvtedy, ako ho
otec takto bil a skrýval sa preto, že si chcel zachrániť život, pretože otec má strašne silné ruky a dokázal
silno vylepiť. Keď ho otec bil, tak maloletý sedel a keď ho otec udrel, tak ho posunulo a vždy pri tom
plakal. P. mu aj kričala, aby ho nebil, ale otec ju nepočúval. Otec si takto na ňom vylieval zlosť. Keď pri
bitke plakal, hovoril otcovi aby prestal, že už nebude robiť zle, zároveň však maloletý dodal, že vtedy

ani zle nerobil, hovoril otcovi, aby prestal a nerobil mu už zle, ale ho nepočúval. K vzťahu so svojim
otcom uviedol, že s ním má hrozný vzťah, nikdy sa otec o neho nezaujímal, ani sa ho neopýtal, ako
je v škole. Keď sa chcel s otcom rozprávať ako chlap s chlapom, tak ho otec ignoroval, ako keby sa
o neho nezaujímal a maloletému je z toho smutno. Na otázku čo cíti k svojmu otcovi uviedol, že keby sa
dalo, mal by ho aj rád, ale nedá sa byť pri ňom šťastný, nie je pri otcovi nikdy šťastný. Uviedol, že otec
sa po finančnej stránke o nich postaral, ale peniaze nie sú všetko, aj šťastie treba. Vzťah otca k jeho

súrodencom popísal tak, že k sestrám má najlepší vzťah a tiež má lepší vzťah aj k bratovi I., ktorého si aj
berie k sebe do postele, ale k nemu sa správal, ako keby nebol ani jeho syn. Keď sa rodičia hádali, otec
mu nie raz povedal, že sa hádajú kvôli nemu. Tento týždeň sa stalo, že mu otec povedal, že ak bude
ešte raz robiť zle, tak mu doláme nos päsťami. Maloletý sedel na stoličke, mamine povedal, že si ešte
nechce robiť úlohy a jedol. Ocino sa na neho škaredo pozrel tak, ako keby ho chcel zabiť a pohrozil mu

päsťou. On sa bál. Uviedol, že človek nikdy nemôže byť šťastný ale smutný, keď ho otec bije. Šťastný
bol vždy, keď otec nebol doma. Keď bol otec doma, tak sa cítil horšie, pretože doma museli šepkať,
otec im to hovoril aby šepkali, ale nevedel uviesť, prečo museli šepkať. Ten utorok 21.03.2023 sedel na
stoličke a jedol, otec umýval riad a hádal sa s maminou, dostal hneď nervy. Potom mu otec povedal, že
sa hádajú kvôli nemu, pohrozil mu päsťou, škaredo sa na neho pozrel a povedal mu, že mu doláme nos

a bude ho bíjavať päsťami. Udrel ho rukou po hlave. Vtedy sa po ňom riadne rozbehol a on začal plakať.
Uviedol, že nad ránom sa mu zvykne snívať, že sa zmenší a že ho otec zašliapne. Sníva sa mu to preto,
že má z otca strach, bojí sa otca a uviedol, že nemôže s ním už žiť. Bojí sa, že keď sa bude chcieť
niekoho zastať, tak ho otec zbije jeho rukami, bojí sa najviac otca a jeho povahy. K povahe otca uviedol,
že sa hneď nahnevá a vystrelí ako sopka. Takto sa otec voči nemu správa skoro stále, voči bratovi I.

až tak často nie. Otec mal takéto správanie vtedy, keď sa hádal s maminou a on im povedal, aby už
prestali a vtedy mu otec povedal, že čo sa do toho stará a vystrelil ako sopka. Otec mu stále hovoril, že
sa s maminou hádali stále kvôli nemu, že stále robí zle, ale podľa maloletého to nie je pravda. Už sa to
nedalo vydržať ani počúvať, ako otec stále nadával. Väčšinou nadával jemu alebo matke. Uviedol, že
otec s nimi už nie je v byte asi od utorka. Keď s nimi otec býval, tak sa takto správal zhruba trikrát do

týždňa v tomto roku. Maloletý sa nechcel k týmto spomienkam vracať, uviedol, že mu to nie je príjemné.
Ďalej uviedol, že otec mu raz povedal, aby zomrel. Keď I. videl, že otec ho bije, tak sa hneď rozplakal, je
veľmi citlivý, ale otec si jeho plač nevšímal. Keď ho otec bil, tak ich pes ho bránil tak, že štekal, skákal,
hrýzol otca. Otec do psa raz aj kopol. Raz mal však aj zlomenú labku, na čo mu otec povedal, že mu
ju zlomili sestry, ale on tomu neveril, myslí si, že labku mu zlomil otec. Ďalej uviedol, že vždy keď bola

u nich návšteva, tak sa otec pred návštevou pretvaroval, ale keď odišli, tak sa jeho správanie zmenilo.
Pred návštevou sa otec k nemu správal milo, hladkal ho, ale keď tam nebola návšteva, bol iný. Otec
keď bol triezvy, tak mu dal facku, nebil ho päsťou. Najviac by si želal, aby sa otec zmenil v správaní, aby
ho mal viac rád, aby nebol stále zlý, ale bol lepší k nemu, aby sa k nemu správal ako každý normálny
otec. Teraz keď nie je otec doma, má lepšiu náladu, cíti sa viac šťastnejší, pretože keď bol doma, mal

skazenú náladu. Keď vedel, že má otec prísť domov z práce, tak sa cítil zle, mal znechutenú náladu.
Raz aj otca objal, normálne ho pozdravil. Otec si to však nikdy nevšimol, že sa snažil byť lepší, aby si ho
začal všímať aj normálne, dúfal, že sa k nemu bude normálne správať. Po bitke od ocina nebol v škole
asi päťkrát, ale možno aj viac. Mamina vtedy písala pani učiteľke čo sa u nich doma zase dialo. Raz
prišiel za svojou učiteľkou s plačom a zdôveril sa jej, čo sa u nich doma deje. Bolo to po tom, ako mu

otec urobil tie dva monokle. Do školy išiel vždy až vtedy, keď už nemal viditeľné zranenia, aby ho tak
nevideli ani spolužiaci. Dodal, že keď sa boli asi pred týždňom bicyklovať na verejnom priestranstve v N.,
kde keď mu pichla duša na bicykli, tak otec začal byť hneď nervivý, ale bol menej nervivý, pretože vedel,
že je na verejnom priestranstve, že by to neurobil ako doma. Na otca má za posledné dva – tri roky
pekné iba dve spomienky, a to opekačku z tohto roka, asi z marca pred jarnými dňami, kedy prvýkrát

nenadával a venoval sa im. Druhú peknú spomienku má z obdobia, keď sa sťahovali pred zhruba tromi
rokmi a v byte spolu s ocinom robili ozvenu. Potom má zopár pekných spomienok, na ktoré si však už
nepamätá a sú z obdobia, keď bol ešte malý.Maloletý poškodený I. B., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že keď trošku neposlúchali, tak trošku dostali od
otca - obvineného. On s bratom H. dostali po zadku, keď neposlúchali. K mamine bol ocino na pol dobrý
a na pol zlý. Nahnevalo ho, keď mamu nepočúvali. Keď ich ocino zbil, tak bol potom smutný, aj s bratom

H.. Ďalej uviedol, že by chcel, aby sa už otec vrátil domov, aby už zase mali peniaze, nechce aby boli
chudobní. Keď ich ocino vybil, tak trošku plakali. Ocino na maminu kričal, aj jej nadával. Ocino ich bil
otvorenou dlaňou. Najviac bil jeho a brata H.. Bolo také, že tri dni bol na nich dobrý a tri dni zlý, pričom
keď bol na nich zlý, tak ich bil, tri dni vkuse. K dievčatám sa ocino správal dobre, tie neudieral. On s H.
a s otcom spávali v izbe a dievčatá v obývačke.

Svedok N. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už nepamätá, kedy sa obžalovaný s poškodenou A.
J. prisťahovali do bytovky. On býval v byte pod nimi. Z ich bytu bolo počuť buchot, hukot. Asi vo februári
2022 sa presťahoval z bytu pod nimi nad nich. Dovtedy počul denne hukot od obžalovaného, ale aj detí,
ale nevedel to rozlíšiť, nepamätá si kto, čo voči komu húkal. Aj poškodená s deťmi vymenila byt. Ako
si pamätá on ten hluk s obžalovaným a poškodenou neriešil. Následne uviedol, že si spomína, že to

oznámil obecnému úradu telefonicky, asi písal aj starostke obce, už si to nepamätá. Od obžalovaného
si udržiaval odstup. S poškodenou sa nerozprával, len sa s ňou pri stretnutí pozdravil. Rodina má podľa
neho ťažkú situáciu najmä keď bývali v tom menšom byte. Obžalovaného stretáva veľmi málo, ale nie
tak často, ako keď tam tento predtým býval. Počul kadejaké výkriky, ale nikdy nevidel, že by obžalovaný
zdvihol ruku na deti. Počul len hádky, nevie, nepamätá si o čom. On bol v byte veľmi málo. Obžalovaného

nevidel ani nikdy opitého, že by ho tackalo. Len raz ho videl piť pivo. Deti nie sú veľmi vychované, ani
sa nepozdravia. On si už na to, čo bolo v žalovanom období nespomína. Nevidel vyhadzovanie vecí,
hračiek z bytu, nepočul kričanie o pomoc a ani políciu. Videl hračky vonku v pieskovisku, nevie ako sa
tam tieto dostali.

Svedkyňa F. J. (predtým Műllerová) na hlavnom pojednávaní uviedla, že je už manželkou svedka N. J..
O ničom, čo počula v obžalobe nevie, Nepočula, že by sa niečo také stalo. Bola susedou obžalovaného
a poškodenej A. J.. Bývala so svedkom N. J. najskôr pod bytom obžalovaného, teraz bývajú oproti nim.
Pracovala v škole ako pedagogický asistent, ale bližšie sa s nimi rozprávala, len sa pozdravili. Nemala
na starosti deti v škole len v družine, tam chodil len I.. Len v zborovni to riešili, keď p. učiteľka hovorila, že

Damián neprišiel, že niečo sa stalo v rodine. Nič konkrétne vtedy neriešili len to, že H. nepríde do školy.
Keď počuli z bytu nad sebou tak len ohriaknutie, ale nič konkrétne. Nebola svedkom žiadnej udalosti.
S obžalovaným ani s poškodenou a ani s deťmi sa nerozprávali o situácii v rodine. Len H., keď potom
nastúpil do školy mal modrinu asi monokel, bolo to potom, čo sa dozvedela v zborovni. Obžalovaného
vôbec nepozná, len sa pozdravili. Agresívneho ho nevidela. Nepamätá si, že by ho videla piť alkohol.

S poškodenou sa len pozdravili, keď sa stretli. Nič mimoriadne z bytu obžalovaného a poškodenej
nepočula, len hluk, ale nič konkrétne. Počula, ako títo napomenuli deti keď vystrájali. Deti boli živé, ako
iné deti. Nevidela ani z bytu nič vyhadzovať. V škole už nepracuje.

Svedkyňa H. B. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že už druhý rok na základnej škole nepracuje,

neprichádza s nimi do kontaktu. V prípravnom konaní vypovedala pravdu. Bola triednou učiteľkou mal.
H. B. od 1. po 3. ročník. Tento bol snaživý, kamarátsky, veľmi milý, ochotný pomôcť jej aj spolužiakom.
Mal častokrát aj zlyhania vo svojom správaní, ktoré mohli byť čiastočne podmienené jeho výbušnou
povahou, štýlom výchovy a vzťahov v rodine a zároveň mal poruchu aktivity a pozornosti v škole, ktorú
v škole viedli, považovali ho za individuálne začleneného a takto s ním individuálne pracovali. Veľa detí

v jej triede malo poruchy správania, hlavne chlapci boli veľmi živí a drzí a dievčatá veľmi temperamentné.
H. sa častokrát snažil naprávať správanie spolužiakov, že čo sa nepatrí, nesmie, prečo vznikla medzi
nimi častokrát roztržka. H. to nevedel v pokoji veľmi spracovať. Dal sa ľahko vyburcovať kolektívom,
preto z toho častokrát vyšiel aj on ako ten čo narúša poriadok v triede. Neskôr tam boli už aj urážlivé
slovíčka, robil ramená, bol vyšší od spolužiakov, keďže opakoval ročník. Boli na ňom vidieť hrubšie

prejavy správania. Pripisovala to rušivému kolektívu v triede. Do školy chodil pripravený, mával domáce
úlohy, podľa svojich možností zvládal aj ostatné predmety, čítanie, písanie. Čím bol starší a kládli sa už
väčšie nároky na domácu prípravu, pozorovala u neho, že začína väčšia chybovosť napr. v domácich
úlohách, čítanie už nebolo na úrovni dosahovanej inými spolužiakmi. Keď bádala, že čo sa deje, tento jej
povedal, že sa mu nedá častokrát dobre učiť, má doma malých súrodencov, je u nich často krik, behajú.,

skáču a niekedy aj otec kričí, musí sa učiť v kútiku, nevie si inak poradiť, je mu to ľúto. P. A. J. chodila
na konzultácie. Táto jej potvrdila že mal. H. nemá dostatočné podmienky na učenie. Matka sa snažila
spolupracovaťviacakootec.Sobžalovanýmsaasilenrazrozprávalanarodičovskomzdružení,prisľúbil,
že sa s H. porozpráva a nedostatky sa pokúsia odstrániť. Matka ju však už predtým žiadala, že ak bybol s H. v škole nejaký problém alebo ak by nemal úlohy, aby mu nepísala poznámky do žiackej knižky,
lebo otec to častokrát rieši neprimerane, veľmi na neho kričí, karhá ho, nedokáže ho za nič pochváliť,
chýbala mu od otca spätná pozitívna väzba, tento ako keby nachádzal na H. viac negatívnych vecí ako

pozitívnych. Toto jej povedal občas aj sám H.. Tento to nehovoril často, nechcel sa pred ňou otvárať, ale
keď sa s ním snažila viesť rozhovor, povedal jej, že s otcom je to veľmi ťažké, že si veľmi nerozumejú. Aj
matka jej viackrát hovorila, že vzťah medzi obžalovaným a H. je komplikovaný, že sú výbušní, že aj H.
reaguje neadekvátne, papuľuje mu. S matkou bola pomerne často v kontakte buď na rodičovskom alebo
jej napísala na messenger, keď H. nemohol prísť do školy alebo keď s ním mala nejaké problémy. Matka

mala snahu riešiť H. problémy, nezanedbávala to, Niekedy sa jej zdalo, že si už táto nevie s tým už veľmi
poradiť,žesituáciavrodinejeťažká.AjučiteľkaI.hovorila,žetentoježivší,bolasnímťažšiaspolupráca,
tento bol ale kamarátsky, milý. Ona s ním však neprichádzala do kontaktu. Žiť v malom byte toľko osôb je
podľa nej náročné, a to ešte nie aj s otcom, ktorý je prísny a výbušný. Na otázku prokurátora k prísnosti
a výbušnosti obžalovaného uviedla, že H. jej spomínal, že otec na neho veľmi kričí, aj ho niekedy vybije,
keď nemá dobre urobenú domácu úlohu alebo si ju zabudol urobiť úlohu. Ona to posúdila, že otec by

inak mal k H. pristupovať, aby ho motivoval. Od matky tiež vedela, že otec H. bije. H. jej o bití otcom
povedal väčšinou keď riešili jeho správanie voči spolužiakom, že hneď vybuchuje. Na čo jej povedal, že
aj otec je taký. O kričaní na neho hovoril asi raz za týždeň. O bitkách nehovoril často. H. o tomto sám od
seba nerozprával, nepriznával, musela byť na to nejaká situácia, kedy sa tento otvoril, nerád sa aj pred
spolužiakmi priznával, že dostáva bitku. S matkou sa o tomto bavili buď na rodičovskom združení a ešte

v marci 2023 mala najhorší zážitok s H. vtedy keď sa matky pýtala, prečo H. neprišiel do školy. Matka jej
povedala a poslala aj fotografiu, že otec H. zbil. Videla na nej, že H. mal doudieranú hlavu, modriny na
jednej strane jeho tváre a aj na ruke. Táto jej vtedy tiež napísala správu, že pôjde ešte s H. na vyšetrenie
do nemocnice. H. možno týždeň do školy nechodil, aby sa tento upokojil, spracoval to a keď sa do školy
vrátil videla na jeho tvári už len zvyšky po modrinách. Matka vo vzťahu k I. nič nespomínala a ani o sebe

nehovorila. Keď sa matky opýtala, potom, čo sa tieto tiesnivé situácie opakovali, teda sa správal voči
jej deťom násilnícky a hoci sa mu vyhrážala, že ona od neho odíde, že prečo teda od obžalovaného
neodíde, matka jej povedala, že sama to s deťmi neutiahne a že skončí zase v azylovom dome. Vie, že
častokrát posielala H. aj ku starkej do N., vydedukovala, že aby sa tam upokojil, bol v inom prostredí.
Jeho domáce aj školské prostredie bolo pre neho nevyhovujúce. Vie, že tam veľmi rád chodieval, mal ich

veľmi rád, mal v N. aj kamarátov. Túto situáciu na pôde školy neriešili. S obžalovaným bola veľmi málo,
riešila to len s matkou. V škole riešilo vedenie len H. správanie v škole, ale takmer všetky deti v triede
s H. boli problematické. V zborovni riešili viac menej problematické správanie detí v škole a doma, ale len
v rozhovoroch, nie je o tom žiadny zápis, išlo len o kolegiálne poradenstvo. Obžalovaný bol na H. prísny,
záležalo mu na ňom, ale nevhodným spôsobom. Tento bol raz na rodičovskom združení. Občas chodil

po deti do školy po skončení vyučovania do družiny. Raz mu hovorila, bolo to na chodbe, aby citlivejšie,
kamarátsky pristupoval k H., zmiernil z tej prísnosti. Vtedy mu nič o bití syna nehovorila, len že ho H.
niekedy spomenie a že je na neho veľmi prísny. U H. išlo o poruchy aktivity a pozornosti a nie o poruchy
správania. Na otázky obhajcu ďalej uviedla, že H. na jednej strane otca bral, mal ho rád, obdivoval, že
ich zobral na výlet, na tieto chvíle rád spomínal. Ale po nejakom ich strete jej opisoval, čo sa stalo, vtedy

jej hovoril, že ho nenávidí. Poškodená jej hovorila, že obžalovaný je príliš prísny na deti, že je aj ona
v strese preto, ale nič jej nehovorila o svojej osobe. Tiež jej hovorila, že keď obžalovaný bíjaval H., že
je to neznesiteľné, že preto by chcela odísť od obžalovaného. Stopy po bitke videla na H. len v marci
2023. H. jej len spomínal, že ho otec bije. Už si presne nespomína, čo jej hovoril Damián, kde ho presne
obžalovaný bije, asi po chrbte. Problémy v škole s H. sa začali postupne objavovať už v druhom ročníku.

Bolo to buď pre správanie, situáciu v triede, alebo prišiel do školy nevrlý už z domu. Keď sa ho opýtala,
čo sa stalo, nechcel to riešiť. Nepamätá si, že by jej niekedy H. nehovoril pravdu. Po prečítaní na návrh
obhajcu časti výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 19.10.2023 z č.l. 143 p.v., za účelom
odstránenia rozporov, v ktorej táto o.i. k mal. H. uviedla, „považujem ho za pravdovravného chlapca. Iba
raz som ho pristihla, že nehovoril úplnú pravdu, čo sa týkalo bitky chlapcov škole a bolo to o tom kto

začal bitku.“ sa vyjadrila, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, vtedy si to lepšie pamätala, ale
vzhľadom na odstup času si už na to presne nespomína. Ďalej uviedla, že H. pravidelne navštevoval
školské vyučovanie. Občas ho bolela hlava, raz za pol roka, vtedy neprišiel, matka ho ospravedlnila.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok A. J., otec poškodenej A. J. a starý otec mal. H. B. a I. B.

uviedol, že o skutku obžaloby nič nevie. Obžalovaný býval málo doma. Nevie si predstaviť, čo by sa
stalo, kedy obžalovaný udrel päsťou tak, ako to bolo čítané v obžalobe. Dcéra bola v ústave, kde ju
boli zobrať a išli bývať s obžalovaným do bytu v A. C.. Aj on vnukovi H. vypálil, bol drzý na matku. Vie
ako sa tento správa. Bol vychovávaný prísnejšie, teda obžalovaný mu musel dať na zadok, ale kebypäsťou tak by ho zabil. On ale nikdy nevidel obžalovaného, že by dal H. na zadok. Povedal mu to H., že
to bolo za to, že bol zlý. Dcéra sa mu sťažovala, že mali s obžalovaným problémy, pohádali sa. Dcéra
si myslela, že obžalovaný má frajerku, keď sa pohádali. Táto sa mu však nesťažovala na správanie

obžalovaného voči deťom. Po prečítaní na návrh prokurátora časti výpovede svedka z prípravného
konania zo dňa 19.04.2023 z č.l. 100 p.v., v ktorej tento o.i. na otázku vyšetrovateľa PZ, či sa mu
niekedy dcéra sťažovala, že by sa zle správal A. B. voči nej alebo voči deťom, uviedol, že „Niekedy áno.
Povedala mu, že obžalovaný kričal na deti, aby nerobili zle“. Svedok za účelom odstránenia rozporov
s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní,

Neuviedol to preto, lebo už zabúda. Táto sa mu sťažovala, lebo deti robili zle, obžalovaný, keď prišiel
domov nakričal na deti, aby to dcéra zvládala. Nevie si predstaviť, že by obžalovaný bil deti alebo dcéru.
Keď ešte robil, brával si H. pravidelne cez víkendy. Súrodenci sa neznášali, on im aj dohováral, aby
sa slušne správali. S deťmi sa nerozprával priamo o ich vzťahu s obžalovaným, len keď sa mu na
obžalovaného sťažovali. O skutku sa dozvedel, dcéra nahrala video a toto mu poslala. Na ňom bolo
počuť ako obžalovaný hreší, nadáva a dal H. facku. Išlo o zvukovú nahrávku. On bol svedkom len toho,

že obžalovaný keď boli deti zlé, tak na nich nakričal. Hoci s nimi nebýval, nezakladá sa na pravde, že by
nemali čokoládu. Na otázku prokurátora, čím si vysvetľuje výpoveď dcéry a mal. detí, svedok uviedol,
že si nemyslí, že by neboli hádky a že dcéra nehovorí pravdu, ale že jej výpoveď bola prehnaná, možno
boli vtedy pohádaní. Výpovede detí si vysvetľuje tým, že H. je drzý, má ADHD, zlú povahu, neznášajú
sa s I.. Obžalovaný vedel, že H. mal ADHD. Čo sa týka obžalovaného, každý má svoje chyby, dobehla

ho minulosť. Tento sa vzorne stará o rodinu, majú, čo jesť, robí celý týždeň cca od 08.00 do 18.00 hod.
aj cez víkendy, aby deti mali všetko. Keby dal H. facku bolo by to vidieť aj na pol hlavy, ale on nič na H.
nevidel, hoci tento k nemu cez víkend chodieval. Nevie sa vyjadriť či obžalovaný požíva alkohol, býva
inde, nevidel ho nikdy opitého. V čase jeho prítomnosti u nich doma, obžalovaný doma nebol. Na H.
nikdy nevidel zranenia. Počas obžalovaného neprítomnosti sa o deti stará jeho dcéra. H. sa sťažoval na

obžalovaného za to, že ho vyhrešil, za to, že robil zle. H. to pociťoval ako krivdu, ale tento vedel, že robil
zle. H. mal veľkú fantáziu, ale nepamätá si, že by si niečo vymýšľal. Ani jedno dieťa dobre nevnímalo
dobre výchovné metódy obžalovaného. Nevidel na dcére žiadne zranenia. Nevidel v ich byte nič rozbité.
Ich susedov nepozná.

Svedok A. J., brat poškodenej A. J. a strýko mal. H. B. a I. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa
s obžalovaným a sestrou veľmi nestretáva. Bol s nimi asi pred šiestimi mesiacmi. Všeobecne sa on
otejtovecidozvedelodsestryaotca,keďzačaloprebiehaťvyšetrovanie.Nikdynebolsvedkomžiadneho
týrania a bitia. Obžalovaný nie je taký tyran, hoci je prísnejší. Bol by schopný zbiť deti ak by robili nejaké
blbosti, vedeli by dostať poza ucho alebo po zadku. V žalovanom období sa s nimi stretával minimálne,

raz za pol roka. Sestra mu nič o problémoch nehovorila, nespomína si na nič konkrétne. S H. sa stretával,
lebo žil so svojou starou matkou A. F.. Keď bol obžalovaný vo väzení, H. bol v ústave. Obžalovaného
si pamätá ako extrémne pracovitého človeka. Vie, že tento mal nejakú minulosť s bezdomovcom, teda
nebol v minulosti nejaký svätec. On s ním ale nemal žiadny problém, chodil obžalovanému aj pomáhať
do práce. Nikdy ho nevidel piť alkohol. Doma u obžalovaného a sestry bol celkovo 4 krát, z toho za

žalované obdobie 3 krát. Vtedy medzi nimi nedochádzalo k žiadnym hádkam. Na otázku prokurátora ako
si vysvetľuje výpoveď sestry a maloletých detí uviedol, že ťažko povedať, nechce ublížiť obžalovanému
ani sestrinej rodine. Nevie či by ich obžalovaný dokázal zbiť a týrať, nesedí mu na to. Možno tento vie
byť aj prísnejší, prirovnal ho k vojakovi. Ak by tento dal dieťaťu päsťou, tak ho zabije. Pri návštevách
sestry nevidel nič rozbité, len neporiadok po deťoch. Mal. H. bol podľa neho dobrý chlapec, snažil sa

pomôcť starej matke, neurobil zlú vec. Bol básnik, prikrášľoval, vymyslel si, že je jednotkár, hoci mal
aj 4-ku. Keď bol od starej matky vyhrešený bral to skôr na ľahkú váhu, keď ho vyhrešil svedok skôr to
bral vážne, sklonil hlavu. Nevie ako tento bral výchovné opatrenia otca, neboli v takej situácii. Raz, keď
vybehol H. na cestu, obžalovaný na neho zahúkal, aby sa vrátil. Svedok sa sám zľakol intenzity hlasu
obžalovaného. Išlo o obžalovaného výchovné opatrenie. H. bol na to asi zvyknutý, videl na ňom rešpekt,

pozrel sa na obžalovaného a poslúchol. Jeho vzťah so sestrou bol normálny, ale nekontaktujú sa. Myslí
si, že keby sa niečo dialo, tak by mu to povedala. S mal. H. začala jeho komunikácia na Facebooku cca
od februára 2022. Tento mu nič nenapísal k správaniu sa obžalovaného, ani mu nič nepovedal, myslím
si, že keby sa niečo dialo, tak by mu asi povedala. V žalovanom období sa často stretával s H., ktorý k
chodieval často možno aj na dva víkendy v mesiaci. Počas ich stretnutí mu H. povedal, že obžalovaný

je na neho prísnejší. Nevidel na ňom zranenie.

Svedkyňa M. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného a poškodenú A. J. pozná už dlhé
roky. Vyrastali spolu na sídlisku. Potom už v kontakte nejako neboli. V roku 2022 – 2023 sa dali viacdo kontaktu. Ona vie len o videu, išlo o zvukovú nahrávku, ktorú jej poslala poškodená A. J. v roku
2023 a ona ho preposlala H. B.. Od Vianoc minulého roka nie sú v kontakte. Na nahrávke bolo počuť
obžalovaného nadávať deťom a poškodenej. Tento tiež povedal, že H. zabije a bolo tiež počuť aj akoby

vypálenú facku. V žalovanom období nebola s obžalovaným v kontakte vôbec, s poškodenou dosť často
lentelefonicky.Tátojejobčasspomínala,sťažovalasa,žeobžalovanýprišieldomovopitýavyvádzal.Nič
bližšie jej poškodená o správaní obžalovaného nepovedala. Na druhý deň však išli ako šťastná rodina
na výlet. O čom vie len z facebooku, či od kamarátky K. J. alebo od poškodenej. K. J. bola s poškodenou
v pravidelnom kontakte. Tejto sa poškodená tiež sťažovala na obžalovaného. K. J. volala aj s mal. H.,

ktorý jej povedal, že ho otec zbil. Poškodená sa na jednej strane sťažovala na obžalovaného, ale na
druhej strane, že tento pokupoval deťom, že niekde boli. Nič iné konkrétne ona uviesť nevie. Nevie sa
vyjadriť aká bola poškodená vo vzťahu obžalovanému. Pokiaľ sa týka poškodenej, táto nie raz skončila
s deťmi na ulici, striedala partnerov, má štyri deti, tri bola na potrate. Nepamätá si už ako sa poškodená
správala vo vzťahu k obžalovanému na nahrávke, počula ju pred rokom. Po prečítaní na návrh obhajcu
časti výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 10.05.2023 z č.l. 113 p.v. za účelom odstránenia

rozporov, v ktorej táto o.i. uviedla, že „Na videu som počula A. ako sa vulgárne vyjadruje na Jankinu
adresu, na H., mala som taký pocit, že tam A. B. A. hecuje, provokuje“, sa vyjadrila, že v prípravnom
konaní vypovedala pravdu, ale teraz si to už nepamätá, nevie čo tam poškodená hovorila, musela by
počuť znova ten zvukový záznam.

Svedkyňa H. B., sesternica poškodenej A. J. z druhého kolena na hlavnom pojednávaní uviedla, že
s poškodenou nebola v žiadnom kontakte dlhé roky, a to ani v žalovanom období. Naposledy s ňou bola
v blízkom kontakte, keď sa narodil H.. Potom jej len občas poslala nejaké veci pre deti, nestretávali sa. O
skutku počula, že poškodená sa sťažovala cez kamarátky, čo obžalovaný robí. Ona nič konkrétne nevie.
Jej poslala M. B., nevie už, či to bola nahrávka alebo video. Na tejto nahrávke bol obžalovaný, poznala

ho podľa hlasu. Vie, že s ním poškodená žila. Tento bol agresívny na nahrávke, nadával, nevie, či tam
H. bil, lebo tento tam kričal. O tom, že obžalovaný mal byť agresívny, že mu nadáva sa dozvedela od
M. B., ktorá bola s poškodenou v kontakte.

Svedok P. P. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je riaditeľom Základnej školy v A. C.. Priamo s

deťmi nebol v tom čase v pravidelnom kontakte. H. má problémy, je integrovaný. Bol aj diagnostikovaný.
Tento problémy, ktoré mal doma veľmi nezmieňoval. Vie, že mal pred otcom rešpekt. S rodičmi bol v
kontakte len na pôde školy. Počas žalovaného obdobia nebol s obžalovaným v kontakte. Tento sa mu
len raz predstavil, že je otec H., nič vtedy spolu neriešili. V žalovanom období bol H. na prvom stupni.
Stretal H. na chodbe, kde sa rozprávali pre jeho správanie. Tento mával výbuchy zlosti. Nevedel si

vysvetliť poruchy svojho správania, prečo buchne rukou do stola a podobne. Mal za to, že výbuchy
zlosti súvisia s jeho diagnózou. Od H. nikdy nepočul, že by sa bál ísť domov, alebo tie veci, ktoré sú
uvedené v obžalobe. Po prečítaní na návrh prokurátora časti výpovede svedka z prípravného konania
zo dňa 11.05.2023 z č.l. 121, v ktorej tento o.i. uviedol, že „Pár krát povedal, že sa otca bojí, pretože
keď má otec zlú náladu tak dosť kričí a búcha vecami. Viem, že otec od nich už viackrát odišiel z domu

a vrátil sa, pretože to mama chcela ona chcela, aby sa vrátil domov. Povedal mi aj to, že keď má otec
zlú náladu občas ho aj udrie.“ Svedok za účelom odstránenia rozporov s jeho výpoveďou na hlavnom
pojednávaní uviedol, že je pravdou čo vypovedal v prípravnom konaní, teraz si to už vzhľadom na odstup
času nepamätá. Nevie aké vzťahy majú teraz rodičia H.. V tomto školskom roku v októbri 2024 mal
Damián konflikt so spolužiačkou rómkou – vzájomne si vynadali, čo bol otec riešiť. S obžalovaným sa po

podaní obžaloby v tomto školskom roku stretol v prítomnosti matky v škole dvakrát. Schvaľoval prístup
otca, teda, že sa tento o H. zaujímal. Nevedel však o zákaze kontaktu obžalovaného s poškodenými.
Matka neprotestovala voči prítomnosti otca. Jediné, čo sa s H. rozprávali tak vie, že H. mal a má pred
otcom rešpekt. Nemal vedomosť o skutočnostiach v obžalobe. Asi tam bol strach, keď otec zavelil,
zakričal. Vie, že H. aj s matkou boli v kontakte s triednou učiteľkou O.. Tejto telefonovali, že Damián

nepríde do školy, že mal záchvaty, že mu idú vybavovať sanatórium. Len o tomto sa mu Damiánova
triedna učiteľka zmienila, nejako to bližšie neriešili. Nespomína si už, či by mu táto niečo hovorila o
problémoch v rodine mal. H.. Poškodená A. J. mu nič o správaní obžalovaného v rodine nehovorila. Od
H. vie, že otec má radšej dievčatá. S H. on teda neriešil rodinné, súkromné veci, ale jeho výbuchy zlosti,
tento ich nevedel ovládať, nevedel prečo sa tak správa. S mal. I. sa v tomto období svedok nerozprával

ani teraz sa o pomeroch v rodine nerozprávajú. I. nemal problémy v správaní. Po prečítaní na návrh
prokurátora časti výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 11.05.2023 z č.l. 121, v ktorej tento
o.i. uviedol, že „On mi povedal, že robí to, čo jeho otec robí. Že oco sa doma tiež tak správa, tiež,
že si tak uľaví a nevidí na tom nič zlé“. Svedok za účelom odstránenia rozporov s jeho výpoveďou nahlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu, ale vzhľadom na odstup času
si to už nepamätá. Vnímal to tak, že mal. H. chcel byť ako jeho otec, ktorý bol pre neho vzorom, bol
veľký a svalnatý, keď tento povedal, všetci poslúchali. Toto sa H. páčilo. To, čo uvádzal v prípravnom

konaní, to musel povedať H., on si to nevymyslel. Damián je teraz už v druhom stupni, má už svoj svet,
nechce sa s ním už rozprávať. On nevidel na tele H., ktoré neprekrýva oblečenie žiadne zranenia. Nevie,
nepamätá si, či sa rozprával s triednou učiteľkou o fyzickom násilí. Ak by to tak bolo, riešili by to. Po
prečítaní na návrh prokurátora časti výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 11.05.2023 z č.l.
122, v ktorej tento o.i. na otázku vyšetrovateľa PZ či si všimol niekedy na I. alebo H. nejaké známky

fyzického násilia, uviedol, že „Ja nie. Mám len sprostredkované od pani učiteľky, že keď nebol H. v
klube a opýtal sa jej, že kde je, tak mi povedala, že jeho mama ho nechala doma, pretože mal nejaké
modriny a boľačky a to triednej učiteľke povedala mama“. Svedok za účelom odstránenia rozporov s jeho
výpoveďou na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako uviedol v prípravnom konaní vypovedal pravdu, ale
on si na to už vzhľadom na odstup času nespomína. Na doplňujúce otázky obhajcu k pravdovravnosti
a úprimnosti mal. H. svedok uviedol, že nevie, neoveroval si fakty, ktoré mu H. povedal, len zisťoval

dôvody. Nepamätá si, či mu H. uviedol dôvod, prečo dostal od otca bitku, len, že otec doma zavelí a majú
doma rešpekt. Obžalovaný nesúhlasil s H. integráciou, lebo ho to nerobilo chlapom. S obžalovaným
to ale priamo neriešili, vedel to len od poškodenej A. J.. Najskôr uviedol, že od 21.03.2023 nedošlo
k zhoršeniu správania H.. Boli tam len menšie problémy s kamarátmi, cez prestávku, hulákal, smiali
sa. Nevedel sa vyjadriť, či riešil správanie H. od vyššie uvedeného obdobia za porušenie školského

poriadku.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa P. Q. R. uviedla, že malol. H. B. bola triednou učiteľkou len
rok. Tento je veľmi vnímavý, empatický, inteligentný. Aj keď bol niekedy taký popudivý, je psychiatrický
pacient, od matky vie, že bral lieky a absolvoval liečenie aj v B., kde bol nastavený na liečbu. Poškodenú

pozná ako vzornú matku. Jej žiakom je tretím rokom I. B.. V ich rodine nikdy nebola. S otcom sa stretla
nierazvškole,kdedoviedoldeti.Malalensprostredkovanéinformácie,žeotecnierazdosťkričalnadeti,
vie to aj od žiačky, ktorá bývala na tom poschodí. Od H. vie, že čo otec povie, to platí, on ho rešpektuje,
že má z neho aj trochu strach. H. jej raz povedal, že otec ho zabije. Volala preto matke, čo sa deje, lebo
sa H. takto vyjadril. Táto jej vtedy povedala, že otec na detí kričí, že H. si nechce robiť úlohy a aby si ich

urobil, stál nad ním. Nevidela na ňom žiadne zranenia. Na mal. I. videla asi na ľavej strane tváre pod
okom modrinu. Povedal jej, že spadol doma, zakopol a udrel sa o stenu. Ona sa ho pýtala, že ako sa
mu to stalo a že tak, ako jej to hovoril, sa to nemohlo stať. Tento sa jej vtedy priznal, že jej klamal, že ho
udrel nevlastný otec. V tejto súvislosti si nepamätá, že by kontaktovala matku.
Po prečítaní na návrh prokurátora časti výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 11.05.2023

z č.l. 125 p.v., v ktorej táto o.i. uviedla, že „Kontaktovala som maminu a pýtala som sa jej, čo sa stalo
a povedala mi, že áno, že ho otčim udrel“. Svedkyňa za účelom odstránenia rozporov s jej výpoveďou
na hlavnom pojednávaní uviedla, že je pravda čo vypovedala v prípravnom konaní, vzhľadom na
odstup času si už na tieto podrobnosti nespomína. Na doplňujúcu otázku prokurátora ďalej uviedla,
že obžalovaný pri ich stretnutí vystupoval ako distingvovaný človek, choval sa slušne, zaujímal sa o

správanie detí. Okrem toho, čo už uviedla, jej deti už nič nehovorili.

Svedkyňa C. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2020 sa presťahovali do bytovky, v ktorej
bývali obžalovaný s poškodenou A. J.. Bývali o poschodie vyššie od nich do novembra 2023. Nemá
vedomosť o týraní obžalovaným,

ani o jeho správaní sa k deťom. Boli kamaráti, stretávali sa aj s deťmi vonku na lavičke. Zo začiatku
bola aj na návšteve v byte poškodenej. Nič si nevšimla na správaní obžalovaného k deťom. Jej neprišiel
obžalovaný, že by bol agresívny, bol vždy veselý, zasrandoval aj s deťmi. Poškodená je mladá žena,
má veľa detí, bolo toho na ňu veľa, neboli najlepšie kamarátky. H. sa väčšinou vozil na bicykli. I. bol
živý, neposedný. Nepočula žiadny krik, ale ich byt je situovaný na inú svetovú stranu, preto nebolo z ich

bytu až tak počuť. Nesťažovali sa ani susedia. Obžalovaný sa k deťom správal normálne. Keď povedal,
že si majú ísť odpratať, tak išli. H. ho bral ako autoritu, aj I.. Nič mimoriadne si nevšimla, ani žiadne
zranenia. Nevidela, že by obžalovaný vyhadzoval veci von oknom. Ani, že by sa tento tackal a že by bol
pod vplyvom alkoholu. Staral sa o rodinu. Viac menej on chodil na nákupy. Nevie, kedy bol tento mimo
domova, v práci. O deti sa starala aj poškodená A. J., táto chodila aj na nákupy.

Svedok C. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nič z toho, čo bolo uvedené v obžalobe na vlastné oči
nevidel. Boli susedia. Už nie sú. Bývali o poschodie vyššie na kríž. Už sa nestretávajú. Títo mali veľa detí,
bolotamveľakriku,bežneakomedzideťmi.Zichbytunepočulidobytupoškodenejaobžalovaného.Akosa obžalovaný správal za dverami bytu, nevie uviesť. Keď boli vonku, ako každý rodič, keď dieťa robí zlé,
ho okríkne. Ale nepamätá si na konkrétnu situáciu, že by tak urobil obžalovaný. Nebol svedkom konfliktu
medzi obžalovaným a poškodenou. Nevidel, že by mali deti z obžalovaného strach ani neprimerané

správanie obžalovaného voči deťom. Videl, že deti mali voči obžalovanému rešpekt. Obžalovaného videl
piť len pivo, správal sa vtedy normálne. Od susedov počul sťažovanie len za krik detí v byte, naháňali
sa, čo je bežné pri štyroch deťoch. Nevidel obžalovaného vyhadzovať veci, hračky z bytu. Len videl
hračky pod oknami.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa K. J. uviedla, že s poškodenou A. J. sa poznajú dlho. Boli
a sú v osobnom aj telefonickom kontakte. Poškodená bola v Bratislave v azylovom dome. Po prepustení
obžalovaného im tento vybavil bývanie v A. C.. Navštevovali ich tak raz za dva mesiace a tiež poškodená
chodila k nim. V prítomnosti obžalovaného sa navštevovali do času, keď bola s dcérou raz u nich na
návšteve, čo bolo asi na 10. alebo 11. H. narodeniny ešte v 2-izbovom byte, kedy obžalovaný zbil H.
tak, že ho chytil zozadu za vlasy a nevie už, či mu dal facku, alebo mu vrazil päsťou. H. po tom, čo ho

obžalovaný napadol v ich prítomnosti, sa predtým hral s jej dcérou. Nepočula, že by H. bol niečo vtedy
spravil alebo povedal. Povedala obžalovanému, že v jej prítomnosti to robiť nebude. Jej dcéra sa zľakla.
Kým obžalovaný neprišiel vtedy domov, deti sa pekne hrali. Od vtedy sa navštevujú len v neprítomnosti
obžalovaného. Naposledy boli u nich pred Silvestrom 2024. Pri ich predchádzajúcich návštevách, keď
obžalovaný prišiel domov, neprihovoril sa pekne H. a I., ale povedal im aby vypadli do svojej izby. Títo už

neskôrkeďmalobžalovanýprísťdomov,išlidosvojejizby. Poškodenásajejsťažovalanaobžalovaného,
volávala jej vždy keď sa niečo stalo. Asi pred tromi týždňami jej poškodená volala s plačom, že mali ísť
na obecný karneval, že I. si chcel zobrať so sebou nejakého kamaráta, čo sa obžalovanému nepáčilo,
začal húkať, že sa ho báli, preto volala policajtov. Toto jej potvrdil aj H.. Kým policajti prišli, tak obžalovaný
z bytu odišiel. Vie, že poškodená púšťala obžalovaného k sebe domov, lebo tento vraj nemal kde byť

a ona potrebovala peniaze, nemá príjem, robil im nákupy. Poškodená dúfala, že bude všetko v poriadku,
ale vždy sa to skončilo hádkou. Vie, že obžalovaný tam chodil často. Bolo to v poriadku, pokiaľ tento
nepil, ale keď sa napil, začal nadávať, húkať. Od poškodenej vie, že obžalovaný pil skoro každý deň.
Vie to tak od poškodenej a povedal jej to aj sám obžalovaný ešte keď sa narodil H., že piť nemôže, lebo
vtedy je agresívny. Keď nebol pod vplyvom, bol v podstate normálny. Správal sa dobre k dievčatám, ale

nie k chlapcom. Povedal, že je to jeho výchova. Nevie aká to bola výchova keď povedal H., že bude
žrať semeno v base a že v živote nič nedokáže. H. nikdy nepochválil. H. jej hovoril, že otca nemá rád,
lebo ho bije a špinavo mu nadáva. Že jej ani nepovie, ako špinavo mu nadáva. A teda, keď ho otec bije,
preto ho asi ani otec nemá rád. Poškodená má obžalovaného v podstate rada. Aj dievčatá ho mali radi.
Keď sa aj niečo stalo, prišiel s drahými vecami. I. je nestranný. Svedkyňa a obžalovaný sa veľmi nemali

radi, lebo ona mu povedala svoje. Jej posledná návšteva u poškodenej v prítomnosti obžalovaného
bola asi pred tým videom, na ktorom obžalovaný fyzicky napadol H.. Potom už chodila k poškodenej,
len keď obžalovaný nebol doma. Naposledy bola u nich pred decembrom 2024. Odišli preč potom, keď
obžalovaný volal, že už ide domov. O trestnom stíhaní sa dozvedela od poškodenej, potom čo jej niekto
ukázal video, na ktorom obžalovaný napadol H.. Až potom jej poškodená povedala, že obžalovaný by

k nim nemal chodiť. Myslí si, že poškodená ho má stále rada, povedala jej, že jej ho ľúto. On jej dal
pocitovať, že bez neho nič nebude. Počúvala to od neho denno-denne, preto si táto myslela, že ona
robí niečo zlé. H. má ADHD. Často ho brávala k nim na prázdniny. Tento pekne poprosil, poďakoval,
nemala s ním žiadne problémy. Mal veľmi dobrý vzťah s jej dcérou. Nikdy si nerobili s dcérou zle. Od
poškodenej vie, že ich obžalovaný brával aj na výlety, von väčšinou bral len dievčatá. Pokiaľ sa týka

výchovy obžalovaného, tento väčšinou zahúkal, museli byť ticho. Poškodená sa deťom venovala aj sa
s ňou ohľadom učiva radila. Nevie, že by s deťmi obžalovaný učil. Nebola svedkom, že by obžalovaný
najskôr pekne deti upozornil, ak niečo neurobili dobre, ale hneď na nich húkal. Nemyslí si, že poškodená
A. J. sa obžalovaného bojí ak tento nie je pod vplyvom alkoholu. Na maloletého I. obžalovaný povedal,
že je ušaté hovno. Obžalovaného akceptuje ako priateľa svojej kamarátky, keď je normálny prehodia

pár slov. Tento robil nákupy. avšak na druhej strane sa choval tak, ako sa choval. Ak obžalovaný nebude
zabezpečovať rodinu, poškodená sa bude musieť zamestnať, táto je zdravá, už si hľadá prácu. Potvrdila
na otázku obhajcu, že H. bol v minulosti v prostredí, keď mu bývalý partner poškodenej tiež ubližoval.

Zo záverov znaleckých posudkov č. XX/XXXX S. H. XX.XX.XXXX, T. XX/XXXX zo dňa 30.01.2024

a doplnku k nemu č. XX/XXXX zo dňa 02.04.2024 a tiež aj č. XX/XXXX zo dňa 25.01.2024 P. S. J.
J., znalkyne z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, ako aj z výpovede znalkyne na
hlavnompojednávaní,kedyzotrvalanaobsahuazáverochňoupodanýchznaleckýchposudkovvyplýva,
pokiaľ sa týka osoby poškodenej A. J. u tejto znalkyňa konštatovala akcentovanú štruktúru osobnostisčrtaminezrelosti.Upoškodenejznalkyňanezistiladuševnúporuchuanichorobuvužšomzmysleslova,
t. j. psychózu, ani depresívnu poruchu, ani posttraumatickú stresovú reakciu či inú neurotickú poruchu,
ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní

ďalej na otázku prokurátorky uviedla, že adaptačná schopnosť poškodenej A. J. je určite znížená, súvisí
to so štruktúrou jej osobnosti, ktorú zistili. S jej osobnostnou patológiou súvisí jej spôsob života, výber
partnerov a schopnosť zvrátiť alebo zmeniť jej situáciu, hľadať spôsob, riešiť situáciu. Poškodená v čase
vyšetrenia nebola k ničomu prístupná. Bola rozhodnutá, že by obžalovaného prijala späť. Vo výraznej
miere to záviselo aj od jej ekonomickej závislosti od obžalovaného.

Vo vzťahu k osobe maloletého poškodeného H. B. znalkyňa konštatovala hyperkinetickú poruchu
(ADHD), pre ktorú sa lieči od roku 2019, nepravidelná liečba a sekundárnu neurotickú poruchu -
prejavujúcu sa strachom, úzkosťou, pocitmi neistoty, zhoršenou sociálnou adaptáciou, zvýraznenými
poruchami v správaní, či poruchami spánku, ktorá vo významnej miere vznikla v príčinnej súvislosti
s vyšetrovaným skutkom. Pri otázke o syndróme týraného a zanedbávaného dieťaťa (medzinárodne

používaná skratka CAN – dieťa zneužívané a zanedbávané) sa za týranie, zneužívanie a zanedbávanie
dieťaťa považuje akékoľvek nie náhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodičia alebo inej
osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané, ktoré poškodzuje
telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobí i jeho smrť. Z príznakov CAN
syndrómu znalkyňa u mal. H. konštatovala tzv. psychické i fyzické týranie aktívnej povahy – opakované

a dlhodobejšie trvajúce nadávky, ponižovanie, vyhrážanie sa, vyvolávanie stresu, verbálna i brachiálna
agresivita,ktorévovýznamnejmiereprispelokneurotickémuvývojuumaloletého.Vsúvislostiskonaním
obvineného znalkyňa konštatovala u maloletého opakovane prežívané psychotraumy, ktoré viedli
k jeho sekundárnej neurotizácii prejavujúcej sa najmä strachom, úzkosťou, pocitmi neistoty, zhoršenou
sociálnou adaptáciou, zvýraznenými poruchami v správaní, či poruchami v spánku. Na zistenie

neurotickej poruchy s poruchami v správaní sa podieľal aj jeho vývoj v insuficientných podmienkach,
zanedbávanie jeho starostlivosti zo strany rodičov, nutnosť jeho umiestnenia do ústavnej výchovy,
neskôr do náhradnej starostlivosti, striedanie partnerov zo strany matky avšak vo významnej miere
sa na jej vzniku podieľa správanie obvineného voči maloletému, ktoré mu spôsobovalo opakované
psychotraumy, stavy strachu, úzkosti, neistoty, pocity menejcennosti trvajúce najmä posledné dva roky.

Zistená neurotická porucha u maloletého prejavujúca sa poruchami emócií a poruchami v správaní,
je aspoň parciálne liečbou ovplyvniteľná, podmienkou je však eliminácia dôvodov, ktoré k nej viedli,
teda vylúčenie kontaktu obvineného s maloletým a tiež zabezpečenie stabilného výchovného prostredia
pre maloletého. Opakovanú psychotraumatizáciu súvisiacu s konaním páchateľa a následne neurotický
vývoj možno podľa znalkyne u mal. H. odškodniť podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, položka 255, vzniknutých spôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií v rozsahu bodov
260-1300bodov. Znalkyňadoporučilapriznaťmal.H.700bodovvsúvislostisprežívanouprotrahovanou
psychotraumou a jej dôsledkami.
Vo vzťahu k osobe maloletého poškodeného I. B. znalkyňa konštatovala poruchu aktivity a pozornosti,

ktorá nesúvisí s konaním obvineného. Z príznakov CAN syndrómu znalkyňa u tohto maloletého
poškodeného konštatovala tzv. psychické a sporadicky aj fyzické týranie aktívnej povahy – opakované
a dlhodobejšie trvajúce nadávky, ponižovanie, vyhrážanie sa. Nezistila, že by tento maloletý poškodený
trpel psychotraumou súvisiacou s okolnosťami skutku, resp. inou neurotickou poruchou. Nezistila u neho
ani poruchu, ktorá by súvisela s konaním obvineného a ani psychickú ujmu, ktorá by mala súvisieť

s konaním obvineného.
Podľa znalkyne sú maloletí v súčasnej dobe schopní účasti na trestnom konaní a sú schopní v rámci
svojichschopnostíchápaťzmyseltrestnéhokonania,znalkyňaimvšaknedoporučovalaúčasťnaďalších
procesných úkonoch z dôvodu ich detského veku a rizika ich sekundárnej traumatizácie.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní na otázky prokurátorky uviedla, že následky konania obžalovaného

sú horšie u mal. Damiána ako u mal. I.. Aj mal. I. mal ADHD, ale tam nedošlo k takej výraznej
neurotizácii správania obžalovaným ako u mal. H.. Intenzita správania bola výraznejšia, frekventnejšia
voči H., hoci bol jeho vlastným dieťaťom. Ďalej uviedla, že schopnosť finančne zabezpečiť rodinu
obžalovaným nemôže vykompenzovať iné stránky. Obžalovaný sa správal výrazne agresívne, bol
impulzívny. Frustrácia výrazne limitovaná osobnostnou štruktúrou voči maloletému H.. Obžalovaný bol

zvýšene dráždivý za nedostatky u mal. H., aj na akúkoľvek maličkosť nedokázal primerane reagovať.
Určite nie je prirodzené, že sa obžalovaný správal horšie k vlastnému dieťaťu. Pokiaľ by obžalovaný
nebol v spoločnej domácnosti, deti by sa k psychickej pohode mohli dostať do určitej miery aspoň
čiastočne, avšak musí to byť do určitého obdobia ich veku, ak by prostredie bolo stabilné, stimulujúce,emočné sýtené, za pomoci psychologickej a psychiatrickej intervencie. Na otázky obhajcu znalkyňa
okrem iného ďalej uviedla, že syndróm týranej osoby nie je diagnóza, ktorá je medicínska. Vychádzali
z kritérií CAN syndrómu, ktorý zadefinovala, ktorý má presné kritériá, ktorými sú fyzické týranie aktívnej

povahy, psychické týranie aktívnej a pasívnej povahy, zanedbávanie. Fyzické týranie aktívnej povahy
znamenajú bitky, fyzické nakladanie. Psychické týranie aktívnej povahy sú nadávky, ponižovanie, zákaz,
nedostatok jedla. Vonkajšími prejavmi osoby, ktorej konštatovali syndróm týranej osoby sú dôsledky,
ktoré popísali, t. j. psychotrauma prejavujúca sa najmä strachom, úzkosťou, pocitmi neistoty, zhoršenou
sociálnou adaptáciou, zvýraznenými poruchami v správaní, či poruchami v spánku. Nie všetky príznaky

psychotraumy sú príznakmi aj ADHD. Pri ADHD sú deti nepokojné, nekľudné, ťažko sa sústredia,
ťažko udržia pozornosť pri nejakej aktivite, ale necítia nejaký strach, sú v podstate voľnejšie. Hovorí
o psychotraume, sekundárnej neurotickej poruche a jej dôsledkoch. Príznaky ADHD a psychotraumy sa
môžu do určitej miery prelínať. Napätie, úzkosť, ktorú mal. S vysokou pravdepodobnosťou konštatuje
negatívny vplyv otca, nakoľko udalosti u mal. H. sa udiali za obdobie posledných dvoch rokov, počas
ktorého obdobia žil maloletý v spoločnej domácnosti s vlastným otcom. S predchádzajúcim partnerom

matky maloletý nežil dlho, bol malý, nedokázal poňať tie konflikty do tej miery, ako počas spolužitia
s otcom, kedy si oveľa viac uvedomuje rôzne konflikty a správanie dospelého, toto obdobie je oveľa
zraniteľnejšie. Oveľa skôr sa vyriešila situácia s partnerom matky p. B.. Obdobie s otcom trvalo pomerne
dlho. Je vysoko pravdepodobné, že dôsledky ktoré konštatovali boli zapríčinené konaním obžalovaného.
Bolo zrejmé, že deti boli aj ovplyvňované. Na následky u mal. I. mal vplyv jeho vek a to, že správanie

otca voči nemu nebolo tak intenzívne, frekventné a hrubé. Vyšetrením zistili u mal. H., že tento bol
pred vyšetrením ovplyvňovaný, museli ho zmotivovať aby sa uvoľnil a dokázal sa s nimi rozprávať,
aby sa upokojil, lebo bol výrazne napätý z toho, že bol niekým výrazne ovplyvňovaný čo má a čo
nemá rozprávať. Trvalo nejaký čas kým sa upokojil a dokázal súvislejší hovoriť. Hovoril pred nimi už
v takých ambivalenciách (niečo áno, niečo nie, otca aj áno aj nie, aj ho chce, aj ho nechce), nebolo

to vôbec jednoznačné. Vyšetrenie mal. H. vykonali 16.08.2023. Prepúšťaciu správu o hospitalizácii
mal. H. v Martine od 18.10.2023 do 24.10.2023 mali k dispozícii, je súčasťou znaleckého posudku.
V prípade, ak by maloletý pri vyšetrení klamal s vysokou pravdepodobnosťou by to zistili. Vyjadrí sa
k tomu psychológ, ktorý sa vyjadruje k pravdovravnosti. Maloletý sa snažil pred nimi hovoriť vyhýbavo.
Vychádzala aj z výsluchov svedkov, listinných dôkazov zabezpečených v spise, z vlastného vyšetrenia

nielen poškodených a aj obvineného, ako aj z psychologických zistení znalkyne psychologičky. Konanie
obžalovaného bolo vedomé, možno ovplyvnené, potencované alkoholom, správanie vyplývalo zo
štruktúry obvineného. Štruktúru osobnosti popísala podrobne v znaleckom posudku týkajúceho sa
obvineného. Kriminálna minulosť je prejavom jeho štruktúry osobnosti. Vzťahové osoby sú vždy vzorom
pre deti, uviedla to aj učiteľka mal. H., ako sa tento správal. Tento kopíroval správanie sa otca. H. bol

nešťastný, bol frustrovaný celkovým prístupom otca k nemu, ktorý ho hodnotil len negatívne. Bol to jeden
z dôvodov, pre ktoré bolo dieťa frustrované, neurotické. Prepadnutie v škole, ktoré bolo v čase keď býval
so starou matkou, by nedávala za podstatnejší dôvod traumatizácie mal. H..

U obžalovaného v čase spáchania trestného činu a ani v súčasnosti nebola znalkyňou zistená duševná

chorobaaniporuchavužšomzmysleslova,t.j.psychózu.Tátouobžalovanéhozistilaporuchuosobnosti
s črtami emočnej lability a s disociálnymi črtami, čo je z forenzného hľadiska porucha trvalá, liečbou
neovplyvniteľná, vo všeobecnosti neznižujúca ovládaciu a rozpoznávaciu zložku konania. Znalkyňa
u obžalovaného vo vzťahu k psychoaktívnym látkam konštatuje frekventný abúzus alkoholu bez
zistených znakov závislosti, úzus ani abúzus iných psychoaktívnych látok zistený nebol. Prípadné užitie

alkoholu v čase skutku konanie obžalovaného neovplyvnilo výraznejším spôsobom, mohlo deliberovať
u neho agresívne správanie. Obžalovaný v čase skutku mohol svoje konanie ovládať a mohol rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Podľa znalkyne nie je pobyt obžalovaného na slobode
z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Táto nenavrhla obžalovanému žiadnu formu
liečby. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní na otázky prokurátorky uviedla, že obžalovaný sa aj pri

vyšetrení snažil pôsobiť lepším dojmom, ukazovať sa v lepšom svetle, má tendenciu, schopnosť ovládať
sa mimo domova. Vyplýva z toho, že vedel posúdiť a uvedomoval si, že ako sa správa nie je správne,
nie je to dobré.

Vo veci boli vypracované znalecké posudky č. XX/XXXX zo dňa 25.01.2024, č. XX/XXXX zo dňa

30.01.2024 a č. XX/XXXX zo dňa 25.01.2024 P. R. T., znalkyňou z odboru: Psychológia, odvetvie:
Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, keď znalkyňa bola zároveň na hlavnom
pojednávaní vypočutá, táto zotrvala na obsahu a záveroch ňou podaných znaleckých posudkov, z
ktorýchvyplýva,pokiaľsatýkaosobypoškodenejA.J.,jejintelektovéschopnostisapohybujúvspodnompásme populačnej normy. Percepčno – kognitívne schopnosti podávajú nerovnomerný výkon, pričom
fungujú so snahou o úzkostlivo kontrolovanú činnosť pri plnej kontrole reality. Jej emocionálne prejavy
nie sú hlboké, emočná zložka málo rozvinutá, s odcudzenosťou, odstupom v prežívaní. Afektivita

je chudobná, svet zážitkov šablónovitý, vnútorné zdroje k zvládaniu záťaže chýbajú. Pamäťové
schopnosti napriek problematickejšiemu aktuálnemu výkonu narušené nie sú, podieľali sa na ňom
skôr jej osobnostné charakteristiky a dekoncentrovanejšia pozornosť, čo však zásadnejším spôsobom
nenarúša schopnosť prežité udalosti správne vnímať, zapamätať si ich a reprodukovať. U poškodenej
je táto schopnosť zachovaná. U poškodenej je plne zachovaná aj jej schopnosť prežité udalosti

správne vnímať, zapamätať si ich a reprodukovať aj vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti. Na základe
nezrelej, nevyrovnanej, akcentovanej, egocentrickej osobnostnej štruktúry nemožno u poškodenej isté
skresľovanie jednoznačne vylúčiť. Súvisí s osobnostnými charakteristikami pri či už nevedomej alebo aj
vedomej snahe zabezpečiť si svoje potreby, či dosiahnuť svoje ciele. Nejedná sa o patologické dopĺňanie
pamäťových medzier alebo prezentáciu neskutočných vymyslených dejov. Sklony ku konfabuláciám sa
u poškodenej neprejavujú. Popisované udalosti t. č. neovplyvňujú prežívanie a správanie poškodenej

v zmysle hlbšej psychotraumatizácie, resp. následkov zanechaných na jej psychike a ďalšom vývoji
osobnosti v zmysle psychického utrpenia. Prechodne sa mohlo objaviť úzkostnejšie prežívanie, ktoré
mohlo dekompenzovať jej labilnejšiu osobnostnú štruktúru. Vzťah poškodenej k obvinenému bol, aj
je prevažne pozitívny, aj keď niekedy pociťuje k obvinenému ambivalentnosť a vidí jeho nepriaznivé
negatívne momenty. Takto ho s najväčšou pravdepodobnosťou vnímala pred skutkom, počas neho i po

ňom. Disharmonizáciu vzťahu vidí v jeho výbušnej povahe a vplyve alkoholu. Poškodená dlhodobo žila
v konfliktných a problematických vzťahoch a prostredí, akým bolo aj domáce prostredie s obvineným,
o ktorom hovorí, že „voči nej sa s prával dobre, veľmi dobre, lepšie ako iní jej priatelia“. Poškodená
patologické správanie a situácie vnímala „ako normu“, citlivejšie reagovala len na správanie sa
obvineného voči svojim dvom starším deťom – mal. H. B. a mal. I. B..

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní na otázky prokurátorky uviedla, že poškodená sa v čase znaleckého
vyšetrenia snažila chrániť obžalovaného a jeho správanie bagatelizovať. Od začiatku bola spolupráca
s ňou trochu problematická, vyhýbavá. Snažila sa s nimi len minimálne a veľmi úsporne komunikovať,
presadzovať, určovať podmienky. Odmietala o tom hovoriť. Viac-menej hlbšie resp. otvorenejšie začala
spolupracovať až po jej konfrontácii s jej výpoveďou o tom, ako sa obvinený správal k nej a deťom.

Až vtedy bola schopná začať s nimi o tom komunikovať. Obžalovaný jej chýba ako partner aj ako
osoba zabezpečujúca ich finančnú situáciu, čo vyplynulo tak z jej vyjadrenia ako aj z vyjadrenia mal.
detí. Zdôrazňoval to aj obžalovaný, že robí preto, aby im mohol dať čo potrebujú, teda po materiálnej
stránke. Znášala to relatívne dlho, lebo ako uviedla bol jej najlepším partnerom, nebil ju, zabezpečoval
ich po materiálnej stránke. Veľkú úlohu zohrávalo, že táto pochádza z disfunkčného, disharmonického

prostredia, jej preto stačilo, že ju nebil a materiálne zabezpečil. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní na
otázky obhajcu uviedla, že nešlo o tzv. taliansky vzťah. Táto si postupne cez deti uvedomovala, že
správanie obžalovaného nie je v poriadku. Toto sa postupne zhoršovalo, obžalovaný začal konzumovať
viac alkohol.

Podľa zistení znalkyne P. R. T. vo vzťahu k osobe mal. poškodeného H. B. jeho vyvíjajúca sa
osobnosť sa dlhodobejšie vyvíja neuroticky, v poslednom období aj na základe priamej príčinnej
súvislosti s popisovaným konaním obvineného – jeho otca a disharmonizovaného rodinného prostredia.
Posudzovaný trestný čin ovplyvňoval a aj aktuálne ovplyvňuje jeho osobnosť v zmysle hlbšej
psychotraumatizácie. Schopnosť mal. H. B. a mal. I. B. zapamätať si prežitý dej, hodnotiť ho a následne

reprodukovať udalosti, či už priamo alebo nepriamo, je v plnej miere zachovaná na úrovni ich
veku. Mentálne schopnosti sú dostatočne rozvinuté. U maloletých detí sa neprejavujú sklony ku
konfabuláciám. Posudzovaný trestný čin ovplyvňoval a aj t. č. ovplyvňuje osobnosť mal. H. B. v zmysle
hlbšej psychotraumatizácie, ktorá je dôsledkom prežitých tráum a nespracovaných psychoreaktívnych
faktorov v prežívaní maloletého a na psychoreaktívnom neurotickom podklade ťažkostí pretrváva

úzkostné prežívanie s upriamovaním citov na seba, premietaním strachu na okolitý svet, pociťuje
nebezpečie a ohrozenie, okolie vníma ako málo bezpečné. Prežité udalosti s odstupom času vníma
ambivalentne, s konfliktom vznikajúcim pravdepodobne z jeho osobných traumatických skúseností
a racionalizácií a bagatelizácií otcovho správania matkou, ktorý rieši lavírovaním od pozitívnych
k negatívnym spomienkam s tendenciou preberať a zdôrazňovať svoje postoje voči otcovi – obvinenému

zmierňovaním dopadov a ospravedlňovaním jeho konania voči nemu. Mal. I. B. má s vysokou
pravdepodobnosťou prežité udalosti s odstupom času tendenciu rovnako bagatelizovať, zastierať či
zmierňovať ako jeho brat – mal. H. B. preberaním postojov a názorov a vedomým alebo aj nevedomým
ovplyvňovaním zo strany okolia. Výpoveď maloletých pred vyšetrovateľkou možno z psychologickéhohľadiska z väčšej časti považovať skôr za vierohodnú, aj keď s odstupom času môže preberať stále viac
postojov a hodnotení okolia, čo súvisí s ich detským vekom, senzitivitou, nezrelou, disharmonicky sa
vyvíjajúcou sa osobnosťou legitímne závislou na blízkych vzťahových osobách, ktoré ju môžu do istej

miery ovplyvniť a ich výpoveď poznačiť či skresliť. Konanie obvineného spôsobovalo mal. H. B. v klinicky
významnej, pre dieťa neúnosnej a neakceptovateľnej miere ako psychické, tak fyzické utrpenie v zmysle
hlbšejpsychotraumatizácie.Mal.I.B.konanímobvinenéhotaktiežpsychickytrpel,nievšakvtakejmiere,
aby to na ňom zanechalo stopy psychotraumatizácie. U mal. H. B. sa prejavuje tzv. syndróm týranej
osoby napr. chýbajúci pocit istoty a bezpečia, ľudskej blízkosti, strach a nedôvera v okolie, zraniteľnosť–

senzitivita, neschopnosť vytvárať blízke vzťahy, „kopírovanie“ otcovho správania v rovesníckej skupine,
spokojnosť s pocitom „neohrozenosti“ v nej za prítomnosti otca, ktorého sa sám bojí, pocity úzkosti,
vyhýbanie sa nepríjemnému, pocity hnevu. Súvisí s psychickým aj fyzickým násilím zo strany jeho otca,
ktorý nerešpektoval jeho osobnosť, potreby, potláčal jeho sebarozvoj a sebadôveru, správal sa k nemu
manipulatívne, vyhrážajúco, zastrašujúco, znevažujúco a ponižujúco, vulgárne, násilne, trestajúco, čím
ho istým spôsobom izoloval od okolia či rovesníkov, napr. aj nutnosťou nedostaviť sa na vyučovanie

v prípade bolesti hlavy či viditeľných zranení vplyvom fyzického násilia a pod. U mal. I. B. sa neprejavuje
tzv. syndróm týranej osoby. Vzťah mal. H. B. k otcovi bol a aj je ambivalentný, na nevedomej rovine
ho odmieta, na vedomej ho rešpektuje ako svojho otca a prezentuje skôr vzťah prijímajúci, pozitívny
a ospravedlňujúci jeho správanie, uvedomuje si jeho nedostatky na emočnej rovine, ale prevažujú
materiálne potreby a povrchnosť, ktoré zastierajú jeho nedostatky. Vzťah mal. I. B. k nevlastnému

otcovi bol, aj je pozitívny, s najväčšou pravdepodobnosťou je jeho mužským vzorom, ktorý nekriticky
prijíma a ktorý si idealizuje. Situácie s obvineným v domácom prostredí destabilizovali vratkú duševnú
rovnováhu mal. H. B., ktorý ich prežíval veľmi senzitívne, negatívne a prispeli u neho k následnej
neurotizácii dovtedajšieho disharmonického a organického formovania jeho detskej osobnosti. Psychika
mal. I. B. správaním obvineného a ním spôsobenými nepríjemnými situáciami spojenými s verbálnym

aj fyzickým násilím, výraznejšie neutrpela. Jeho osobnosť je zrejme odolnejšia, bola vystavená
týmto vplyvom kratšiu dobu a menej intenzívne ako jeho brat. U mal. H. B. možno potvrdiť násilné
a patologické konanie zo strany obvineného ako verbálneho, tak neverbálneho charakteru, ktoré u neho
nachádza neuroticky podfarbené psychické ťažkosti a neurotizovaný osobnostný vývin s dlhodobejšie
pretrvávajúcim reaktívnym úzkostným prežívaním, ktoré sa môže chronifikovať alebo v budúcnosti

disharmonizovať jeho ďalší osobnostný vývin aj smerom k formovaniu nevyváženej akcentovanej,
príp. abnormne štrukturovanej osobnosti s možnosťou násilného, agresívneho konania, disociálnych
tendencií, ľahšiemu podľahnutiu závislostiam a pod. U mal. I. B. znalkyňa nenachádza zmeny v jeho
psychickom stave vplyvom konanie obvineného, nie sú zvýraznené žiadne reaktívne podmienené
momenty v jeho prežívaní. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní na otázky prokurátorky uviedla, že pokiaľ

emočná zložka u mal. poškodených nebola naplnená je možné, že to bolo prekryté zabezpečovaním
materiálnych potrieb. Deti sa vyjadrili, že im chýba emočná stránka. U mal. H. je genetika veľmi silná.
Ďalej na otázky obhajcu uviedla, že zamlčovanie, skresľovanie významných skutočností môže byť z
dôvodu urobiť čo je výhodné pre ich blízkych, aby neboli odmietnuté a neprišli o výhody. Konštatovala
skresľovanie, nie klamstvo.

Podľa znalkyne u obžalovaného nie je motivácia činu patologická. Pohnútka pramenila z abnormne
štrukturovanej, egocentrickej, emočne nestabilnej, neprispôsobivej osobnosti obžalovaného s nízkou
frustračnou toleranciou, s vystupňovanými rysmi agresivity a disociality, ktorá je zásadová,
nepripúšťajúca námietky, nezohľadňujúca vonkajšie okolnosti, či pohľad druhých, presadzujúca si

svoje záujmy, potreby a ciele. Schopnosť obžalovaného prežité udalosti vnímať, zapamätať si,
hodnotiť a následne reprodukovať je plne zachovaná a nie je znížená patologickými vplyvmi. Kontakt
s realitou je kvalitný, závažná duševná porucha neprítomná, percepčno – kognitívne schopnosti
funkčné a spoľahlivé. Vzhľadom k nepriaznivej, abnormnej osobnostnej štruktúre obžalovaného
s málo ovplyvniteľnými, stenickými – odolnými črtami emočnej nestability, agresivity a disociality,

s pomerne bohatou kriminogenézou a opakovaným ťažkostiam v sociálnom fungovaní, prognóza
obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu s najväčšou pravdepodobnosťou bude aj
naďalej prebiehať nepriaznivým smerom. Prognóza resocializácie obžalovaného je závislá od jeho
zaradenia sa do bezpečného pracovného a sociálneho prostredia a predchádzania situáciám, ktoré
opakovane znamenajú nezvládané, odbrzdenejšie reakcie vďaka jeho nízkej frustračnej tolerancii.

Znalkyňa sa domnieva, že sú viac závislé na ochote a poznaní jeho okolia v zmysle vytvárania
nekonfliktných podmienok obžalovanému a jeho „neprovokovania“, pretože obžalovaný neznesie
protirečenie, či odpor zo strany partnerky, detí a pod. Menej závislé sú na obžalovanom, ktorý sa
do nepriaznivých životných situácií opakovane dostáva bez schopnosti sebaovládania a pozitívnehovyužitia svojej korektívnej skúsenosti na zvýšenie svojej rozumovej kontroly. Vzhľadom k uvedenému
znalkyňa nepovažuje prognózu resocializácie u obžalovaného za veľmi optimistickú. U obžalovaného
sú prítomné sklony k riešeniu psychicky záťažových situácií ako verbálnym, tak fyzickým násilím. Je

povrchný, s kontrolujúcimi a manipulujúcimi postojmi, ľudí vníma ako prostriedky k napĺňaniu svojich
potrieb a cieľov, má málo vnútornej kapacity pre medziľudské vzťahy. Menej socializované správanie
– impulzivita, agovanie, nezdržanlivosť, nie sú pod dostatočnou racionálnou kontrolou a pohotovosť
k otvorenému agresívnemu a antisociálnemu správaniu sa, je aj za bežných okolností u neho vyššia.
Agresivita sa javí ako pomerne určujúca črta jeho osobnosti.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátorky uviedla, že pri osobnostnej štruktúre
obžalovaného, resocializácia v jeho veku vyznieva skôr nepriaznivo. Jeho osobnostné predpoklady na
to sú veľmi nízke, hoci to nie je možné vylúčiť. Ďalej na otázku obhajcu pokiaľ sa týka potrieb a cieľov,
ktoré si obžalovaný presadzuje, uviedla, že si myslí, že obžalovaný napĺňal svoje nenaplnené potreby
z detstva cez svoje deti. Išiel na to ale zlým spôsobom. Deti vychovával spôsobom, ktorý si myslel, že je
z jeho pohľadu správny, uviedol len, že je možno hrubší, netýra ich, zhúkne po nich, sem tam dostanú

po zadku. Predstava obžalovaného bola, že všetci budú robiť čo si on myslí, že je správne, nezaujíma
ho, čo chcú ostatní. Ak ho niekto upozorní, že to nerobí správne, neprijíma to. Má na to svoj pohľad,
svoju pravdu.

Z prečítanej svedeckej výpovede A. F. vyplýva, že poškodená A. J. je jej vnučka. Ku skutku a vzťahu jej

vnučky s A. uviedla, že k A. sa správal A. veľmi dobre, aj k dievčatám. Mal. I. B. sem tam vyhrešil, ale
viac hrešil mal. H. B.. Ten je najstarší, tak možno preto. H. má ADHD. Ona sa o neho starala 3 roky,
navštevovala s tým psychiatričku, tento užívala lieky. Musel opakovať prvý ročník. ADHD je také, že je
H. výbušný. Niekedy bol aj taký nervóznejší. Obvinený si možno myslel, že ho tým krikom prevychová.
Hovorila mu, že takto to nepôjde. Treba s ním mať veľa trpezlivosti, ale nie je to zlý chlapec, len sa mu

treba venovať. V apríli 2020 bola asi dva týždne u nich doma, ale bolo všetko v pohode. V tomto čase
sa k sebe správali veľmi pekne. A. sa správal pekne aj k vnučke, aj k deťom, k dievčatám ani nehovorí.
Chlapcov chcel asi prísnejšie vychovávať, tým krikom, ale krik tam nepomôže. H. za to nemôže. A. je
pracovitý, tak si ona myslí, že je to v poriadku. Toho 07.03.2023 prišla vnučka aj s deťmi podvečer ku nej.
Ale aj vnučka je hašterivá. Povedala jej, že A. robil krik na deti a že ich vybil a že ona s ním nebude. Ako

presne ich mal biť a čo im kričal, na to sa jej nepýtala a ani jej to nepovedala. A. im všetko kupoval. Čo
si zmysleli, to mali. Podľa svedkyne to bola chyba. H. otec veľmi ľúbil, keď bol malý, veľmi si ho mojkal.
Ale keď sa vrátil otec z výkonu trestu a H. podrástol, už sa s ním toľko nemojkal. Ona si ale nemyslí, že
by bol A. taký zlý, veď ich aj na výlety brával. Ináč by len doma sedeli. Podľa nej by bolo stačilo, keby si
A. H. pritúlil a nie na neho kričal. H. je veľmi žiarlivý a najradšej by bol býval, keby sa bol otec len jemu

venoval. H. je múdry, ani sa veľa nemusí učiť a zapamätá si. Všetci doma chcú, aby sa A. vrátil. A. sa
ale musí naučiť nerobiť krik. R. A. sa podľa nej A. nebojí. Ani jej nespomínala, že by ich doma napádal.
Keď vtedy prišla vnučka k nej aj s deťmi, nevšimla si na H. žiadne zranenia. Tento sa jej sťažoval, že na
neho otec kričí. H. má otca strašne rád a chcel by, aby ho A. viacej objímal a viacej sa s ním rozprával,
to by bolo múdrejšie. S A. a deťmi bola určite každý týždeň aspoň jedno poobedie. Uviedla, že vie, že

ich A. hrešil, že na nich silno skríkol, ale nenadával im a ani ich neurážal. Nevidela, že by A. pil alkohol.
A. má k deťom dobrý vzťah, len na H. je veľmi prísny. K detstvu obvineného uviedla, že jeho otec bol
baník a málo býval doma a mama dosť pila a bila A.. Podľa nej H.. nezvykne klamať, skôr sú to také
vyhováračky. A. si myslel, že deti prevychová krikom.

Z lekárskej správy mal. H. B. a mal. I. B. P. K. B., praktickej lekárke pre deti a dorast zo dňa 26.04.2023
(č.l. 397) vyplýva, že maloletí poškodení sú v jej starostlivosti od mája 2021. Známky násilia u mal.
H. nezaznamenala. Tento je ADHD, v škole má svojho asistenta na učenie. Mal. I. doporučila na
psychologické ADHD, porucha pozornosti a koncentrácie. V karte nemá zápis o podozrení na známky
týrania dieťaťa.

Z vysvedčenia a výpisov klasifikácie prospechu mal. H. B. (č.l. 399-404, 587-594) vyplýva, že tento
mal vymeškaných v prvom ročníku školského roka 2020/2021 v I. polroku 43 ospravedlnených hodín,
v II. polroku 36 ospravedlnených hodín. V druhom ročníku školského roka 2021/2022 v I. polroku
42 ospravedlnených hodín, v II. polroku 41 ospravedlnených hodín. V treťom ročníku školského

roka 2022/2023 v I. polroku 60 ospravedlnených hodín, v II. polroku 124 ospravedlnených hodín. V
štvrtom ročníku školského roka 2023/2024 v I. polroku 109 ospravedlnených hodín, v II. polroku 102
ospravedlnených hodín. V piatom ročníku školského roka 2024/2025 v I. polroku 72 ospravedlnených
hodín.Z prepúšťacej správy N. J. A. a U. R. P. z hospitalizácie mal. poškodeného H. B. od 18.10.2023
do 24.10.2023 (t. j. v školskom roku 2023/2024) s diagnostickým záverom: F90.0 ADHD (č. l.

487-489) vyplýva, že od roku 2019 psych. dispenzár u P. L. V. pre poruchy správania a emócií F92.8,
reaktívna porucha prichylnosti F94.1. Podľa Epikrízy: Pacient odoslaný na psychiatrickú hospitalizáciu
pre hyperkinetickú poruchu, poruchy správania v školskom prostredí. Pri príjme dominovali neúčelné
hyperkinézy, pseudoiluzórne zážitky vo vnímaní na vrub fantazijného prežívania, k poruchám správania
(v domácom v školskom prostredí) s verbálnou i brachiálnou heteroagresivitou parciálne kritický,

anamnesticky referované opozičníctvo, klamstvá, impulzívne správanie. Atypická afektívna porucha
s behaviorálnou symptomatikou sa t. č. nepotvrdila. Pacienta s ADHD nastavili na liečbu, na uvedenej
medikácii pozorujú zmiernenie symtomatiky, poruchy správania nemanifestné. V zlepšenom stave
prepúšťajú do ambulantnej starostlivosti. Diagnostický záver: F90.0 ADHD. S odporúčaním pokračovať
v nastavenej liečbe.

Z vysvedčenia mal. I. B. (č.l. 405-406) vyplýva, že v prvom ročníku školského roka 2022/2023 v I. polroku
25 ospravedlnených hodín.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním aj ďalších listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, a to najmä zápisnice o vydaní veci (č.l. 378-379), správ ÚPSVaR a P. M. S. A.

lehota (č.l. 384-396), výpisov z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného (č.l. 465–
467, 509-510), správ o povesti na obžalovaného (č.l. 468-469, 470-471, 508), rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/172/98 zo dňa 12.05.1999 (č.l. 517-528), ospravedlnenia a priebežnej správy
z hospitalizácie svedkyne A. F. (čl.. 584-586), fonogramu stálej služby OR PZ ZH (č.l. 595), správy
riaditeľa ZŠ A. C. P. P. J. (č.l. 616), rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1T/25/00 zo dňa

17.11.2000 (č.l. 630-637), rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/2/2001 zo dňa 21.02.2001 (č.l.
638-648), uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/122/00 zo dňa 09.11.2000 (č.l. 674-676),
správy ZŠ A. C. s prílohami – sumár dochádzky žiakov za obdobie od 01.09.2021 do 30.06.2022 a za
obdobie do 30.06.2023 (č.l. 677-679), prepúšťacej správy H. B. P. L. V., detská N., N. zo dňa 25.03.2025
(č.l. 688), odpovede z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR na obžalovaného

(č.l. 651-656, 681-686), aktuálneho odpisu z registra trestov obžalovaného (č.l. 696), ako aj obsahu
ostatného spisového materiálu.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie postupom podľa 270 ods. 2 Trestného poriadku aj
oboznámením obrazovo – zvukového záznamu dobrovoľne vydaného dňa 24.03.2023 (č.l. 378-379)

poškodenou A. J. z jej mobilného telefónu zo dňa 21.03.2023 na CD nosiči z č.l. 380 jeho prehratím na
technickom zariadení a tiež oboznámením fotodokumentácie zranení mal. poškodeného (č. l. 381-383).

Po takto vykonanom dokazovaní v záverečnej fáze súdneho konania s poukazom na ust. § 272 ods.
2 Trestného poriadku, obhajoba navrhla doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku za

účelom vyhodnotenia mechanizmu vzniku zranení mal. H. B. pokiaľ ide o jeho tvrdenia, že by mu
mal obžalovaný zlomiť nos, že ho mal biť päsťami s tým, aby závermi tohto znaleckého posudku sa
potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia mal. H. B., ako aj oboznámením sa so zdravotným stavom mal. H. B.
a s aktuálnou situáciou s prospechom a správaním mal. H. B. s tým, že v tomto štádiu viacej návrhov
nemajú. Súd tieto návrhy s poukazom na § 272 ods. 3 Trestného poriadku ako nedôvodné odmietol,

pretože rozsah vykonaného dokazovania považoval za dostatočný. Z výpovede mal. poškodeného H.
B. je zrejmé, že mu konaním obžalovaného nebola spôsobená zlomenina nosa, obžalovaný mal biť
mal. poškodeného nielen päsťami, ale aj dlaňou, jednotlivé zranenia spôsobené obžalovaným mal.
poškodenému boli okrem iného objektivizované aj výpoveďami svedkov, najmä H. B. O. a F. J. ako
aj zabezpečenou fotodokumentáciou. Zo strany obhajoby boli predložené a na hlavnom pojednávaní

oboznámenéajlekárskesprávytýkajúcesamal.poškodeného,pričomksprávaniusamal.poškodeného
bola zabezpečená správa riaditeľa S. A. C. P. P. J. (č.l. 616), ktorý bol aj na hlavnom pojednávaní
vypočutý.

Keďže vyhlásenie obhajoby o tom, že nemá okrem vyššie uvedených návrhov na doplnenie

dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá, a teda, že ich berie späť.V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní

vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán, mal súd potom vinu obžalovaného A. B. z konania uvedeného
v upravenej skutkovej vete rozsudku a po úprave právnej kvalifikácie skutku za nepochybne preukázanú.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní svoju vinu zo spáchania skutku
kladeného mu za vinu v obžalobe jednoznačne popieral. Bránil sa tým, že synovi H. ani svojej rodine
nikdy nemal úmysel ublížiť, ani im neublížil. Rodinu finančne zabezpečoval, kupoval im veci. Spôsobom
svojej výchovy na maloleté deti dobre vplýval. Použité výchovné metódy považoval za primerané.

V detstve ho tiež bili, keď ho biť prestali, jeho správanie sa zhoršilo. Podľa jeho názoru je lepšie keď rodič
dieťa bije, lebo to znamená, že sa o dieťa zaujíma. Jeho fyzické výchovné metódy spočívali len bitím detí
po zadku, nikdy nie päsťou ani fackou. Bol kontaktovaný zo strany starostky obce z dôvodu hluku v byte
s tým, že ak nezjednajú nápravu, nepredĺžia im zmluvu. Čo sa týka syna H., tento mal počas jeho výkonu
trestu odňatia slobody diagnostikované ADHD. Jeho príznaky sa prejavovali tým, že syn neposlúchol,

nepomáhal. Nemal síce o spôsobe výchovy s takouto diagnózou vedomosť, ale nechcel, aby syn bral
na uvedenú diagnózu tabletky. Chcel aby z neho niečo bolo, snažil sa preto svojou výchovou na neho
vplývať. Keď syn dostal amok (kričal, húkal, búchal so všetkým), preto musel na neho nahúkať, aby
prestal, prípadne dostal aj po zadku, aby sa ukľudnil. Poprel, že by synovi nadával. Následne pripustil,
že možno sa stalo raz, že pri jednej hádke po tom, čo si otvoril fľašu vína asi 40 sekúnd nadával, bol však

k tomu vyprovokovaný, presne si však už na to nepamätá. Vplyvom jeho výchovy sa H. výsledky v škole
zlepšili, učil sa na jednotky. Jeho výchova spočívala v tom, že keď H. nesplnil svoje povinnosti do školy,
stačila jeho prítomnosť doma. S družkou sa ľúbia, keby sa neľúbili, nepohádajú sa pri výchove detí. Ich
vzťah považoval za dobrý. Výpoveď družky A. J. si vysvetľuje tým, že táto si myslí, že má milenku. Je
žiarlivá. H. si to nemá prečo myslieť. Ďalej argumentoval tým, že otec mal. I. B., N. B. družku týral a bil,

zlomil jej ruku, vyhadzoval ju z bytu s H., čo H. pociťoval dlho ako vinu voči I.. Poprel, že by niekedy
odopieral maloletým deťom stravu. Potraviny boli deťom dostupné. Tvrdil tiež, že H. nikdy nebudil. Mali
vlastnú detskú izbu. On spával s družkou v obývačke.
Súd však takto postavenú obranu obžalovaného považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý mu hrozil.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďami maloletých poškodených H. B. a I. B., ktorých výsluch
bol realizovaný spôsobom špecifikovaným na stranách 7 - 8 rozsudku, výpoveď ktorých je podporovaná
i ďalšími priamymi aj nepriamymi dôkazmi, pričom ich znaleckým psychologickým vyšetrením znalkyňou
P. R. T. nebol u nich zistený sklon ku konfabuláciám, ich schopnosť zapamätať si prežitý dej, tento

hodnotiť a následne reprodukovať udalosti je v plnej miere zachovaná na úrovni ich veku, hoci majú
tendenciu prežité udalosti s odstupom času bagatelizovať, zastierať či zmierňovať preberaním postojov
a názorov a vedomým alebo aj nevedomým ovplyvňovaním zo strany okolia, keď títo vo svojich
výpovediach opísali správanie obžalovaného, s ktorým bývali v spoločnej domácnosti, a to tak voči ich
osobám, ako aj voči ich matke A. J.. Podľa mal. poškodeného H. B., ktorú súd vyhodnotil ako vierohodnú,

im obžalovaný, ktorý je jeho vlastným otcom, najmä pod vplyvom alkoholických nápojov nadával, najviac
však nadával jemu, hovoril, že je degeš, potkan a ďalšie vulgárne nadávky, hovoril mu, že aj tak skončí
v base a bude tam žrať semená, tento ich aj bil, najčastejšie jeho, a to keď bol obžalovaný triezvy
len facky rukami, ale keď bol opitý, bol oveľa agresívnejší, udieral ho aj päsťami. Vyjadroval sa aj
k zraneniam, ktoré mu obžalovaný spôsobil. Po bitke od obžalovaného nebol v škole najmenej päťkrát.

Tiež sa stalo, že niekedy keď spal, tak chrápal a otec mu skoro zlomil nos tak, že ho chytil za vlasy a
kýval mu hlavou dopredu a dozadu a hovoril mu, že sa má otočiť a že je zdochliak, na čo sa vždy zobudil
a potom hodinu zaspával. Nikdy sa ho nepýtal, ako bolo v škole, čo nové, nič, len húkal. Obžalovaný
na neho nevedel byť dobrý, húkal a bol rád, keď otec nebol doma. Často sníva, že sa zmenší a otec
ho zašliapne. Obžalovaného sa bojí, nemôže s ním žiť. Pred návštevou sa obžalovaný vedel správať

milo, ale keď odišli, bol zlý.
Mal. poškodený I. B. v podstate potvrdil, že obžalovaný bil zo súrodencov jeho a brata H., niekedy aj
niekoľko dní po sebe. Otec im už chýba, chce aby sa už vrátil domov, aby už zase mali peniaze, nechce
aby boli chudobní.Zo záverov znaleckého dokazovania – písomných znaleckých posudkov o vyšetrení duševného stavu
a psychologických vyšetreniach maloletých poškodených H. B. a I. B. ktoré boli realizované znalkyňou
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria P. S. J. J. pod č. XX/XXXX zo dňa 30.01.2024

a doplnku k nemu č. XX/XXXX zo dňa 02.04.2024 a znalkyňou z odboru psychológie P. R. T. pod č.
XX/XXXX zo dňa 30.01.2024, ako i výpovedí znalkýň pred súdom okrem iného vyplynulo, že u mal.
poškodeného H. B. bola konštatovaná hyperkinetická poruchu (ADHD), pre ktorú sa lieči od roku 2019,
nepravidelná liečba a sekundárna neurotická porucha, prejavujúca sa strachom, úzkosťou, pocitmi
neistoty, zhoršenou sociálnou adaptáciou, zvýraznenými poruchami v správaní, či poruchami spánku,

ktorá vo významnej miere vznikla v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Z príznakov CAN
syndrómu bola u mal. H. konštatované tzv. psychické i fyzické týranie aktívnej povahy – opakované
a dlhodobejšie trvajúce nadávky, ponižovanie, vyhrážanie sa, vyvolávanie stresu, verbálna i brachiálna
agresivita,ktorévovýznamnejmiereprispelokneurotickémuvývojuumaloletého.Vsúvislostiskonaním
obžalovaného bolo u maloletého konštatované opakovane prežívané psychotraumy, ktoré viedli k jeho
sekundárnej neurotizácii prejavujúcej sa najmä strachom, úzkosťou, pocitmi neistoty, zhoršenou

sociálnou adaptáciou, zvýraznenými poruchami v správaní, či poruchami v spánku. Na zistenie
neurotickej poruchy s poruchami v správaní sa podieľal aj jeho vývoj v insuficientných podmienkach,
zanedbávaniejehostarostlivostizostranyrodičov,nutnosťjehoumiestneniadoústavnejvýchovy,neskôr
do náhradnej starostlivosti, striedanie partnerov zo strany matky, avšak vo významnej miere sa na jej
vzniku podieľalo správanie obžalovaného voči maloletému synovi, ktoré mu spôsobovalo opakované

psychotraumy, stavy strachu, úzkosti, neistoty, pocity menejcennosti trvajúce najmä posledné dva roky.
Konanieobvinenéhospôsobovalomal.H.vklinickyvýznamnej,predieťaneúnosnejaneakceptovateľnej
miere ako psychické, tak fyzické utrpenie v zmysle hlbšej psychotraumatizácie. U mal. H. sa prejavuje
tzv. syndróm týranej osoby napr. chýbajúci pocit istoty a bezpečia, ľudskej blízkosti, strach a nedôvera
v okolie, zraniteľnosť– senzitivita, neschopnosť vytvárať blízke vzťahy, „kopírovanie“ otcovho správania

v rovesníckej skupine, spokojnosť s pocitom „neohrozenosti“ v nej za prítomnosti otca, ktorého sa sám
bojí, pocity úzkosti, vyhýbanie sa nepríjemnému, pocity hnevu. Súvisí s psychickým aj fyzickým násilím
zo strany jeho otca, ktorý nerešpektoval jeho osobnosť, potreby, potláčal jeho sebarozvoj a sebadôveru,
správal sa k nemu manipulatívne, vyhrážajúco, zastrašujúco, znevažujúco a ponižujúco, vulgárne,
násilne, trestajúco.

Pokiaľ sa týka mal. poškodeného I. B. u tohto bolo znaleckým dokazovaním z príznakov CAN syndrómu
konštatované tzv. psychické a sporadicky aj fyzické týranie aktívnej povahy – opakované a dlhodobejšie
trvajúce nadávky, ponižovanie, vyhrážanie sa. Tento konaním obžalovaného taktiež psychicky trpel, nie
však v takej miere, aby to na ňom zanechalo stopy psychotraumatizácie. Neprejavuje sa u neho tzv.
syndróm týranej osoby.

Zobsahuvyššieuvedenýchpísomnepodanýchznaleckýchposudkovjednoznačnevyplýva,žeznalkyne
priichvypracovanípodrobnevyhodnotilivšetkyrelevantnéskutočnosti,vychádzajúczobsahuspisového
materiálu a vlastných vyšetrení posudzovaných osôb. V záveroch posudkov sa vyjadrili presvedčivo
a zrozumiteľne ku všetkým položeným otázkam. Znalkyne boli zároveň podrobne vypočuté i na hlavnom
pojednávaní, pričom v záveroch znalkýň súd nezistil žiadne rozpory či nezrovnalosti, ani z ich výpovedí

nevyplynuli žiadne významné skutočnosti, ktoré by bolo prípadne potrebné objasniť novým znaleckým
dokazovaním. Znalkyne mali pri vypracovaní znaleckého posudku okrem iného k dispozícii aj obhajobou
prezentovanú prepúšťaciu správu mal. H. B. N. kliniky A. a U. R. P. (str. 40 znaleckého posudku, č.l.
282 spisu).

Ďalej vina obžalovaného bola čiastočne preukázaná aj výpoveďami svedkýň ku skutkovým okolnostiam
konania obžalovaného voči maloletým poškodeným, najmä K. J., H. B. O. a P. Q. R., ktoré výpovede
súd hodnotí ako vierohodné a presvedčivé.
Podľa výpovede K. J., táto bola s poškodenou A. J. počas žalovaného obdobia, ale aj po tomto
období v osobnom, ako aj v telefonickom kontakte, pravidelne sa navštevovali, avšak v prítomnosti

obžalovaného len do incidentu, ku ktorému došlo pri ich návšteve v 2-izbovom byte asi na H. 10. alebo
11. narodeniny, kedy obžalovaný po návrate domov, fyzicky napadol mal. H. tak, že ho chytil zozadu za
vlasy a následne ho udrel, buď mu dal facku alebo mu vrazil päsťou, hoci nepočula počas rozhovoru s
poškodenou, že by mal. H. niečo vtedy spravil alebo povedal, pričom do príchodu obžalovaného domov
sa deti pekne hrali. Jej dcéra sa vtedy konania obžalovaného veľmi zľakla. Svedkyňa obžalovaného

na jeho konanie upozornila s tým, že v jej prítomnosti to robiť nebude. Obžalovaný sa počas ich
predchádzajúcich návštev po príchode domov H. ani I. nikdy pekne neprihovoril, ale povedal im,
aby vypadli do svojej izby. Títo už neskôr keď mal obžalovaný prísť domov, išli sami do svojej izby.
Obžalovaný po požití alkoholu začal nadávať, húkať, bol agresívny. Od poškodenej svedkyňa vedela,že obžalovaný pil skoro každý deň. Nesprával sa dobre k H. a I.. Pokiaľ sa týka výchovy obžalovaného,
tento väčšinou zahúkal, museli byť ticho. G. H., že bude žrať semeno v base a že nič nedokáže. Nevie,
žebysasdeťmiobžalovanýučil,venovalasaimpoškodená.Nebolasvedkom,žebyobžalovanýnajskôr

pekne deti upozornil, ak niečo neurobili dobre, ale hneď na nich húkal. H. nikdy nepochválil. Tento sa jej
sťažoval, že ho otec bije a špinavo mu nadáva. Na maloletého I. obžalovaný povedal, že je ušaté hovno.
Od poškodenej sa dozvedela, že by tam chodiť nemal aj napriek tomu tam chodil často. Táto ho púšťala
lebo vraj nemal kde byť a ona potrebovala peniaze, nemá príjem, robil im nákupy. Podľa svedkyne sa
poškodená obžalovaného nebojí, ak tento nie je pod vplyvom alkoholu. Táto ho má stále rada, bolo jej

ho ľúto. On jej dal pocitovať, že bez neho nič nebude. Svedkyňa má vedomosť, že H. má ADHD. Brávala
si ho k sebe na prázdniny, pričom s ním nemala žiadne problémy, nerobil zle, pekne poprosil, poďakoval.
Svedkyňa potvrdila, že videla video, na ktorom obžalovaný fyzicky napadol H..
Výpoveďou svedkyne H. B. O. triednej učiteľky maloletého poškodeného H. B. v 1. až 3. ročníku na ZŠ A.
C., mal súd za preukázané, že matka mal. H. B. A. J., s ktorou bola pomerne často v kontakte, ju žiadala,
že ak by bol s H. v škole nejaký problém alebo ak by tento nemal úlohy, aby mu nepísala poznámky do

žiackej knižky, lebo otec to častokrát rieši neprimerane, veľmi na neho kričí, karhá ho, nedokáže ho za nič
pochváliť,akobyvňomnachádzalviacnegatívnychvecíakopozitívnych.Odnejtiežvedela,žehoajbije.
Aj sám H. jej občas povedal, že otec na neho veľmi kričí, aj ho niekedy vybije, keď nemá dobre urobenú
domácu úlohu alebo si ju zabudol urobiť. Ona to posúdila, že otec by inak mal k H. pristupovať, aby
ho motivoval. H. jej o bití otcom povedal väčšinou keď riešili jeho správanie voči spolužiakom, že hneď

vybuchuje. Na čo jej povedal, že aj otec je taký. O kričaní na neho hovoril asi raz za týždeň. O bitkách
nehovorilčasto.H.otomtosámodsebanerozprával,nepriznával,muselabyťnatonejakásituácia,kedy
sa tento otvoril, nerád sa aj pred spolužiakmi priznával, že dostáva bitku. S matkou sa o tomto bavili buď
na rodičovskom združení alebo cez messenger. Najhorší zážitok s Damiánom mala v marci 2023 keď sa
matky pýtala, prečo Damián neprišiel do školy. Táto jej povedala otec H. zbil a poslala jej aj fotografiu,

na ktorej mal H. doudieranú hlavu, modriny na jednej strane jeho tváre a aj na ruke. Napísala jej tiež,
že pôjde s H. aj na vyšetrenie do nemocnice. H. možno týždeň do školy nechodil, aby sa tento upokojil,
spracoval to a keď sa do školy vrátil videla na jeho tvári už len zvyšky po modrinách. Matka vo vzťahu k I.
nič nespomínala a ani o sebe nehovorila. Svedkyňa potvrdila, že H. matka jej napísala aj na messenger,
keď H. nemohol prísť do školy alebo keď s ním mala nejaké problémy. Situáciu na pôde školy však

oficiálne formou zápisu neriešili, len formou rozhovorov v zborovni, išlo len o kolegiálne poradenstvo.
Vedenie riešilo len H. správanie v škole, avšak takmer všetky deti v triede s H. boli problematické. U H.
išlo o poruchy aktivity a pozornosti a nie o poruchy správania. Poškodená jej hovorila, že obžalovaný je
príliš prísny na deti, že je aj ona v strese preto. Tiež jej hovorila, že keď obžalovaný bíjaval H., že je to
neznesiteľné, že preto by chcela odísť od obžalovaného. Stopy po bitke videla na H. len v marci 2023,

tento jej len spomínal, že ho otec bije, ale už si presne nepamätala ako presne ho mal biť. Problémy
v škole s H. sa začali postupne objavovať už v druhom ročníku, buď pre správanie, situáciu v triede,
alebo prišiel do školy nevrlý už z domu. Potvrdila, že H. považuje za pravdovravného chlapca, keď tohto
iba raz ho pristihla, že nehovoril úplnú pravdu v tom, kto začal bitku chlapcov v škole. Ďalej uviedla, že
H. pravidelne navštevoval školské vyučovanie. Občas ho bolela hlava, raz za pol roka, vtedy neprišiel,

matka ho ospravedlnila.
Skutočnosti uvádzané svedkyňou sú konštatované aj v posudku ZŠ A. C. vypracovaného dňa
03.04.2023 na mal. H. B. (č.l. 388).
Podľa výpovede P. Q. R. bývalej triednej učiteľky H. B. a terajšej učiteľky I. B., táto mala sprostredkované
informácie od žiačky bývajúcej v tej istej bytovke ako poškodení, že otec na deti dosť často kričal. Toto

jej potvrdila aj matka detí, po tom, čo jej H. raz povedal, že ho otec o zabije. Podľa jej rozhovoru s H.
tento otca rešpektoval, mal z neho aj trochu strach. Svedkyňa tiež potvrdila, že na I. videla zranenie, mal
asi na ľavej strane tváre pod okom modrinu. Tento jej ohľadom spôsobu vzniku tohto zranenia najskôr
klamal s tým, že doma zakopol a udrel sa o stenu, neskôr sa jej však priznal, že ho udrel nevlastný otec,
ktorú skutočnosť jej potvrdila neskôr aj matka dieťaťa.

Konštatované zranenie mal. I. B. vyplýva aj z jej správy zo dňa 02.05.2023 (na č.l. 395 spisu), ktorú
podávala ZŠ A. C..

Taktiež aj z výpovede svedka P. P. J., riaditeľa ZŠ v A. C. najmä z prípravného konania, kedy si svedok na
jednotlivéskutočnostilepšiepamätal,naktorejvýpovedizotrvalajnahlavnompojednávaní,jezrejmé,že

mal. poškodený H. B. mu pár krát povedal, že sa otca bojí, pretože keď má otec zlú náladu tak dosť kričí,
búcha vecami a občas ho aj udrie. Pokiaľ sa H. niekedy neovládol a podľa informácii od učiteľky tresol
päsťou do lavice, keď sa mu niečo nepodarilo, reagoval na to, že robí to, čo robí aj jeho otec, že jeho
otec sa doma tiež tak správa, tiež, že si tak uľaví a nevidí na tom nič zlé. Obžalovaný doma zavelil a malipred ním rešpekt. Svedok mal keď sa pýtal na neprítomnosť H. v školskom klube, od triednej učiteľky
sprostredkované, že tento mal nejaké modriny a boľačky, ktorú informáciu mala od matky maloletého.
Počas žalovaného obdobia svedok s obžalovaným nič neriešil. Stretol sa s ním za prítomnosti matky,

a to až po podaní obžaloby dvakrát, kedy riešili H. J. R. O., pričom svedok schvaľoval, že sa obžalovaný
o syna zaujíma, nemal však vedomosť o zákaze kontaktu obžalovaného s poškodenými a návštevy
Obce A. C..

Nepriamo v neprospech obžalovaného svedčí aj výpoveď svedkyne M. B., ktorá aj na hlavnom

pojednávaní potvrdila, že v žalovanom období bola dosť často v telefonickom kontakte s poškodenou A.
J., kedy sa jej poškodená sťažovala, že obžalovaný prišiel domov opitý a vyvádzal, nič bližšie jej však
o jeho správaní nehovorila. V pravidelnom kontakte bola poškodená so K. J., ktorej sa tiež sťažovala
na obžalovaného. Táto komunikovala aj s mal. H., ktorý jej povedal, že ho otec zbil. Svedkyňa tiež
potvrdila, že jej poškodená A. J. v roku 2023 poslala video – zvukovú nahrávku, ktoré preposlala H. B..
Na nahrávke bolo počuť obžalovaného nadávať deťom a poškodenej. Tento tiež povedal, že Damiána

zabije a bolo tiež počuť aj akoby vypálenú facku.
Jej výpoveď potvrdzuje aj výpoveď svedkyne H. B., sesternice poškodenej A. J. z druhého kolena, ktorá
počula, že poškodená sa sťažovala cez kamarátky, čo obžalovaný robí. O jeho agresívnom správaní
a nadávkach voči H. sa dozvedela od M. B., ktorá bola s poškodenou v kontakte. Táto je poslala aj
nahrávku, na ktorej bol obžalovaný agresívny, nadával, nevie, či tam H. bil, lebo tento tam kričal.

Svedkyňa F. J., manželka svedka N. J., suseda obžalovaného a poškodených, ktorá tiež pracovala
v škole ako pedagogický asistent vypovedala, že z bytu poškodených počula len ohriaknutie, hluk, ale nič
konkrétne. Nebola svedkom žiadnej udalosti. Len zo školy vedela, keď raz v zborovni učiteľka hovorila,
že H. neprišiel do školy, že sa niečo stalo v rodine. Na H. potom keď do školy nastúpil videla, že mal

modrinu asi monokel.

Svedok N. J., sused obžalovaného a poškodených, ktorý cca do februára 2022 býval v byte pod
nimi, potvrdil, že počul denne z ich bytu buchot, hukot od obžalovaného, ale aj od detí, kadejaké
výkriky a hádky, ale už nevedel uviesť, nepamätal si konkrétnosti. V byte bol veľmi málo a čo bolo

v žalovanom období si nespomína. Hluk s poškodenou a obžalovaným neriešil, oznámil to obecnému
úradu, starostke.

Svedkovia C. B. a C. B., susedia obžalovaného a poškodených si na správaní obžalovaného k deťom
nič nevšimli. Obidvaja potvrdili, že deti mali voči obžalovanému rešpekt. Z ich bytu nebolo až tak počuť.

Svedkyni obžalovaný neprišiel agresívny, bol vždy veselý, s deťmi zasrandoval. O rodinu sa staral, chodil
na nákupy. Ona žiadny krik nepočula, susedia sa nesťažovali. Naproti tomu svedok uviedol, že tam bolo
veľa kriku, bežne ako medzi deťmi. Ako sa správal obžalovaný za dverami bytu však uviesť nevedel.

K výpovediam vyššie uvedených svedkov – susedov z bytovky, kde bývali poškodená a obžalovaný

je potrebné uviesť, že títo nemali spolu žiadne bližšie vzťahy, nezdôverovali sa, boli v kontakte iba
ako susedia, v žalovanom období sa nenavštevovali, netrávili spolu čas, nechodili do domácnosti
obžalovaného a poškodených. V podstate všetci vypovedali, že neboli svedkami nejakého násilného,
nevhodného, zlého správania sa obžalovaného voči poškodenej a deťom. Z výpovede svedka N. J. je
zrejmé, že tento si od obžalovaného udržiaval odstup, tento hoci potvrdil aj na hlavnom pojednávaní,

že v čase keď býval v byte pod bytom obžalovaného a poškodenej, počul denne buchot, hukot od
obžalovaného, ale aj od detí, výkriky a hádky, ale už nevedel uviesť, nepamätal si konkrétnosti,
pričom sa skôr vyjadril vyhýbavo, že v byte bol veľmi málo. Skutočnosť, že títo svedkovia nemuseli
osobu obžalovaného vnímať ako agresora vôbec neznamená, že sa nedopúšťal domáceho násilia.
Charakteristickým znakom domáceho násilia je skutočnosť, že toto prebieha v súkromí, medzi blízkymi

osobami a navonok väčšinou zostáva utajované. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka
C. B. na hlavnom pojednávaní, že ako sa správal obžalovaný za dverami bytu však uviesť nevie. Práve
podľa výpovede svedkyne – susedy F. J., ktorá len na základe toho, že pracovala na ZŠ v A. C., ktorú
navštevoval aj mal. H., sa až v škole od jeho triednej učiteľky dozvedela, že sa niečo v rodine maloletého
stalo a až po tomto keď H. do školy nastúpil videla, že tento mal zranenie na tvári (modrinu asi monokel).

Aj z výpovede mal. poškodeného H. B. tiež okrem iného vyplýva, že obžalovaný sa na verejnosti alebo
prednávštevousprávalknimmilo,jehosprávaniesazmenilokeďbolisami. Pokiaľsatýkaposudzovania
návštev, v prípade návštev zo strany svedkyne K. J. a jej rodiny je potrebné uviesť, že tieto neboli
ojedinelé, ale pravidelné, pričom mal. H. chodieval k svedkyni aj na prázdniny.Výpoveď svedka A. J., otca poškodenej A. J., ktorý správanie obžalovaného bagatelizoval, súd
vyhodnotil ako účelovú, motivovanú snahou pomôcť obžalovanému vyhnúť sa zodpovednosti za

žalovaný trestný čin. Svedok na jednej strane tvrdil, že mal. H. bol vychovávaný prísnejšie, teda
obžalovaný mu musel dať na zadok, na druhej strane nikdy nevidel obžalovaného, že by tak tento urobil.
Nevie si predstaviť, že by obžalovaný bil deti alebo dcéru. Keby dal H. facku bolo by to vidieť aj na pol
hlavy, ale on nič na ňom nevidel. Bol svedkom len kričania obžalovaným na deti, keď tieto boli zlé. Ďalej
na hlavnom pojednávaní tvrdil, že sa mu síce dcéra sťažovala, že mali s obžalovaným problémy, že sa

pohádali, čoho dôvodom malo byť, že dcéra si myslela, že obžalovaný má frajerku. Hádky a obviňovanie
zdôvoduneverynebolavšakprezentovanážiadnymzosvedkov.Pokiaľsvedoknahlavnompojednávaní
ďalej tvrdil, že poškodená sa mu však nesťažovala na správanie obžalovaného voči deťom, po prečítaní
časti jeho rozpornej výpovede z prípravného konania, zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania,
kedy potvrdil, že sa mu niekedy dcéra sťažovala, že sa obžalovaný zle správal voči deťom, že na kričal,
aby nerobili zle. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že v čase jeho návštev u dcéry, obžalovaný doma nebol.

Tiež aj skutočnosť, že dcéra nahrala video – zvukovú nahrávku, ktoré mu poslala a na ktorom počuť ako
obžalovaný hreší, nadáva a dal H. facku. Ďalej svedok argumentoval, že si nemyslí, že by hádky neboli
a že dcéra nehovorí pravdu, ale že jej výpoveď bola prehnaná, možno boli vtedy pohádaní. Výpovede
detí si vysvetľuje tým, že H. je drzý, má ADHD, zlú povahu, neznášajú sa s I.. Nevedel sa vyjadriť či
obžalovaný požíva alkohol, on ho nevidel nikdy opitého. Hoci H. mal veľkú fantáziu, svedok si však

nepamätal, že by si tento niečo vymýšľal. Záverom uviedol, že ani jedno dieťa dobre nevnímalo dobre
výchovné metódy obžalovaného.
Podľa svedka A. J., brata poškodenej, ktorý sa síce s obžalovaným a sestrou veľmi nestretával,
v žalovanom období bol u nich 3 krát, nebol svedkom žiadneho týrania a bitia a sestra mu nič
o problémoch nehovorila, nespomína si na nič konkrétne. Nevie či by ich obžalovaný dokázal zbiť a týrať,

nesedí mu na to. Pripustil, že obžalovaný vie byť aj prísnejší, prirovnal ho k vojakovi. Ak by tento dal
dieťaťu päsťou, tak ho zabije. Svedok potvrdil, že len raz bol svedkom toho, keď H. vybehol na cestu,
kedy obžalovaný na neho zahúkal, aby sa vrátil. Svedok sa sám zľakol intenzity hlasu obžalovaného. H.
bol na to asi zvyknutý, videl na ňom rešpekt, pozrel sa na obžalovaného a poslúchol. Mal. H. bol podľa
neho dobrý chlapec, snažil sa pomôcť starej matke, neurobil zlú vec. Bol básnik, prikrášľoval, vymyslel

si, že je jednotkár, hoci mal aj 4-ku.
Aj z prečítanej výpovede svedkyne A. F., starej matky poškodenej A. J. je zrejmé, že táto sa snažila
vykresliť obžalovaného v lepšom svetle, táto si nemyslí, že obžalovaný je až taký zlý, keď ich brával na
výlety. Chyba bola podľa nej, že im kupoval všetko, čo si zmysleli. Obžalovaný má k deťom dobrý vzťah,
len na H. je veľmi prísny. Tento občas vyhrešil I., ale viac H., možno za to, že je starší. Chcel ich asi

prísnejšie vychovávať krikom, ale krik nepomôže. má ADHD, je výbušný, nervóznejší. Stačilo by keby
si ho obžalovaný pritúlil a nie na neho kričal. Obžalovaný však deťom nenadával ani ich neurážal. Na
druhej strane potvrdila, že dňa 07.03.2023 prišla vnučka aj s deťmi podvečer ku nej. Táto jej povedala,
že A. robil krik na deti a že ich vybil a že ona s ním nebude. Ako presne ich mal biť a čo im kričal, na to
sa jej nepýtala a ani jej to nepovedala. Ďalej však uviedla, že aj vnučka je hašterivá, obžalovaného sa

nebojí, vie si povedať svoje. H. podľa nej klamať nezvykne, skôr sú to také vyhováračky.

V neposlednom rade v neprospech obžalovaného vyznievajú na základe jeho psychiatrického a
psychologického vyšetrenia závery vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 25.01.2024
znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria P. S. J. J. a znaleckého posudku

č. XX/XXXX zo dňa 25.01.2024 znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinická psychológia dospelých P. R. T., ktoré na týchto záveroch zotrvali aj pri ich výsluchu na
hlavnom pojednávaní a podľa ktorých bola u obžalovaného zistená porucha osobnosti s črtami emočnej
lability a s disociálnymi črtami, čo je z forenzného hľadiska porucha trvalá, liečbou neovplyvniteľná,
vo všeobecnosti neznižujúca ovládaciu a rozpoznávaciu zložku konania. Vo vzťahu k psychoaktívnym

látkam konštatuje frekventný abúzus alkoholu bez zistených znakov závislosti, úzus ani abúzus iných
psychoaktívnych látok zistený nebol. Prípadné užitie alkoholu v čase skutku konanie obžalovaného
neovplyvnilo výraznejším spôsobom, mohlo deliberovať u neho agresívne správanie. Obžalovaný v čase
skutku mohol svoje konanie ovládať a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť.
U obžalovaného sa jedná o abnormne štrukturovanú, egocentrickú, emočne nestabilnú, neprispôsobivú

osobnosť s nízkou frustračnou toleranciou, s vystupňovanými rysmi agresivity a disociality, ktorá
je zásadová, nepripúšťajúca námietky, nezohľadňujúca vonkajšie okolnosti, či pohľad druhých,
presadzujúca si svoje záujmy, potreby a ciele. U obžalovaného sú prítomné sklony k riešeniu psychicky
záťažových situácií ako verbálnym, tak fyzickým násilím. Je povrchný, s kontrolujúcimi a manipulujúcimipostojmi, ľudí vníma ako prostriedky k napĺňaniu svojich potrieb a cieľov, má málo vnútornej kapacity pre
medziľudské vzťahy. Menej socializované správanie – impulzivita, agovanie, nezdržanlivosť, nie sú pod
dostatočnouracionálnoukontrolouapohotovosťkotvorenémuagresívnemuaantisociálnemusprávaniu

sa, je aj za bežných okolností u neho vyššia. Agresivita sa javí ako pomerne určujúca črta jeho osobnosti.
Skutočnosti o spáchaní trestného činu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, mal súd
tiež preukázané listinnými dôkazmi pre uznanie viny obžalovaného, a to najmä zo správy Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom zo dňa 17.04.2023 (č. l.
385-387), z ktorej okrem iného vyplýva, že v rámci jednotlivých konaní neboli zistené nedostatky v

starostlivosti matky maloletých detí. Detský lekár ani školské zariadenia neavizovali žiadne problémy,
až do dňa 22.03.2023, že keď sa na ich úrad dostavila matka maloletých detí. Táto uviedla, že im prišla
oznámiťskutočnosť,žejejpriateľp.A.B.včera(21.03.2023)udrelmaloletéhoH..Aj07.03.2023houdrel,
z toho má aj fotku a boli aj na pohotovosti v N.. Chce riešiť vzniknutú situáciu tak, že odíde z nájomného
obecného bytu do B. E. domu C. v I.. Pri telefonickom kontakte dňa 24.03.2023 im matka uviedla, že
v byte ostala a bude jej pomáhať rodina. Otec maloletého H. opustil domácnosť pred tromi dňami, pričom

hneď vymenila zámky na byte. V závere uviedla, že boli pre ňu policajti a práve je na polícii.

Ako aj vo veci zabezpečeným a na hlavnom pojednávaní prehratým obrazovo – zvukovým záznamom
dobrovoľne vydaným dňa 24.03.2023 (č.l. 378-379) poškodenou A. J. z jej mobilného telefónu zo dňa
21.03.2023,ktorýdokresľujecelkovýobrazospôsobekonaniaobžalovanéhovočivlastnémusynovimal.

H. B., na ktorom je zachytená časť priebehu hádky medzi obžalovaným a poškodenou A. J., pri ktorej
obžalovaný kričí, vulgárne nadáva najskôr poškodenej A. J. a následne aj mal. poškodenému H. B.,
ktorému dával za vinu hádky s matkou maloletého a tomuto zároveň prial smrť, pričom tento zachytáva aj
fyzický útok zo strany obžalovaného voči mal. poškodenému, ktorého pamäťová stopa vzhľadom na jeho
nepriaznivé psychické rozpoloženie zo správania obžalovaného voči jeho osobe v inkriminovanú dobu

nezodpovedá priebehu obsahu nahrávky, ktorú skutočnosť potvrdzovali po oboznámení sa s uvedeným
záznamom aj svedkovia, ktorým poškodená tento záznam sama zaslala (najmä M. B., K. J., či aj A.
J.). V neposlednom rade aj fotodokumentácia dokumentujúca zranenia mal. poškodeného, vyhotovená
matkou maloletého A. J. (č. l. 381-383).

Súd po vyhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich
v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vyvracajú nim produkovanú
obhajobuadostatočnepreukazujú,žeskutokkladenýmuzavinusastaltak,akojeuvedenývovýrokovej
časti tohto rozsudku a tento právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného

zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil záujem
spoločnosti na ochrane blízkych osôb najmä pred domácim násilím, pretože tento spôsoboval fyzické
a psychické utrpenie, predovšetkým svojmu vlastnému synovi mal. H. B., ale aj nevlastnému synovi I.
B. tým, že najmä pod vplyvom alkoholu sa k nim neprimerane správal, a to ich ponižovaním, fyzickými
útokmi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré

ohrozovaloichfyzickéapsychickézdraviespôsobomuvedenýmvovýrokuovinetohtorozsudku,pričom
tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý spôsob života poškodenej (týranej)

osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania
popísaného v základnej skutkovej podstate ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona,
ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické
a psychické utrpenie. Nevyžaduje sa, aby u blízkej alebo zverenej osoby vznikli následky na zdraví.
Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu aj skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je

znalecky zistený syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata vyššie uvedeného zločinu
nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok.

V zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného zákona sa za blízke osoby považujú okrem iných tiež
príbuzný v priamom pokolení, pričom s poukazom na § 127 ods. 5 Trestného zákona sa blízkou osobou

na účely trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 rozumie aj druh, bývalý druh
a osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.Dĺžku časového úseku, ktorú je možné považovať za „páchanie trestného činu po dlhší čas“ v zmysle
§ 138 písm. b) Trestného zákona, zákon bližšie nedefinuje. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva,
že konanie po dlhší čas pripadá do úvahy nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale najmä pri

trvácich trestných činoch, t. j. vtedy, keď sa udržiava protiprávny stav po určitú dobu. Dĺžku časového
úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu je potrebné posudzovať predovšetkým na základe
intenzity konania obvineného a závažnosti trestného činu. O vysokej miere závažnosti predmetného
trestného činu svedčí trestná sadzba v jeho základnej skutkovej podstate, ktorá je určená rozpätím tri
až osem rokov a vyjadruje tak výrazný záujem spoločnosti na ochrane dotknutej osoby pred konaním zo

strany páchateľa. Dlhodobosť konania nepredstavuje obligatórny znak objektívnej stránky už základnej
skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Hoci zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona je svojou povahou trvácim trestným činom, teda už pre
naplnenie jeho základnej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby protiprávny stav, ktorý zodpovedá jeho
objektívnej stránke, bol páchateľom udržiavaný po určitú dobu, avšak to zároveň nevylučuje páchanie
trestného činu aj po dlhší čas, t.j. počas obdobia zreteľne presahujúceho časový úsek, ktorého trvanie

predstavuje určitú minimálnu požiadavku na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty daného
trestného činu. V rozhodovacej praxi súdov SR je vo všeobecnosti ako páchanie trestného činu „po
dlhší čas“ posudzované konanie páchateľa trvajúce po dobu minimálne cca. 6 mesiacov, prípadne až
jedného roka (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/121/2009 uverejnený v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 1/2012). Z uvedeného je nepochybné, že vymedzenie času skutku v skutkovej

vete výrokovej časti rozsudku zodpovedá naplneniu kvalifikačného znaku „po dlhší čas“ s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona, nakoľko konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete sa
uskutočňovalo počas obdobia viac ako 1 rok.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je už v základnej skutkovej
podstate zločinom (§ 11 ods. 1 Trestného zákona).

Takéto okolnosti však z vykonaného dokazovania boli preukázané u mal. poškodených H. B. a I.
B., avšak neboli preukázané u poškodenej A. J.. Správanie obžalovaného, jeho výchovné praktiky
sa vyznačovali trvácnosťou, intenzitou a hrubosťou voči mal. poškodeným, najmä však voči mal. H.
B.. Jeho bezohľadné, hrubé správanie voči mal. poškodenému H. B. spočívalo najmä pod vplyvom

alkoholu aj v bezdôvodných opakovaných fyzických útokoch päsťami a dlaňami do oblasti tváre
a hlavy, ktorým konaním mu opakovane spôsobil zranenia, ako monokle, odreniny na hlave, modriny
na rukách, v dôsledku ktorých pre nemožnosť ich zamaskovania prekrytím make – upom, ako aj
kvôli spôsobeným bolestiam hlavy niekoľkokrát vymeškal aj zo školy. V prípade použitia fyzických
trestov je potrebné veľmi dôsledne zvážiť ich intenzitu, trvácnosť a vplyv na dieťa, aby dieťa nebolo

trestané neprimerane. Vzhľadom na spôsob a veľkú intenzitu útokov, keď tieto smerovali na hlavu
a tvár mal. poškodeného, bolo správanie obžalovaného, ako spôsob výchovného opatrenia viac ako
len neprimerané a takýto spôsob konania absolútne nemožno považovať za výchovné opatrenie. Mal.
poškodený sa vzhľadom na správanie sa obžalovaného voči nemu domnieval, že ho otec nemá rád,
pretože sa s ním nerozprával, nezaujímal sa o neho, správal sa k nemu, ako keby nebol ani jeho syn,

opakovane mu vulgárne nadával, urážal ho, zastrašoval a fyzicky napádal. Tento mal z obžalovaného
strach, bál sa ho. Najviac si želal, aby sa správanie otca voči nemu zmenilo a aby ho mal otec rád. Podľa
mal. poškodeného sa obžalovaný o nich po finančnej stránke postará, ale peniaze nie sú všetko a treba
aj šťastie. Čo sa týka spôsobu konania obžalovaného voči mal. poškodenému I. B., toto spočívalo nielen
v ponižovaní, ale aj vo fyzických útokoch najmä dlaňami po zadku a niekedy aj do hlavy, po čom mal aj

modriny. Tento citlivo a intenzívnejšie aj vzhľadom na svoj vek vnímal fyzické ataky obžalovaného voči
staršiemu bratovi H., čo tiež na neho negatívne vplývalo a ohrozovalo jeho psychickú a fyzickú pohodu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výchovné praktiky obžalovaného spôsobovali maloletým
poškodeným nielen fyzické utrpenie, ale aj psychické utrpenie do takej miery, že bola naplnená skutková
podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Naproti tomu mal súd na základe psychiatrického a psychologického vyšetrenia zo záverov
vypracovaných znaleckých posudkov č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ako aj z výsluchov znalcov z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria P. S. J. J. a z odboru Psychológia, odvetvie Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých P. R. T. na hlavnom pojednávaní za preukázané, že

u poškodenej A. J. nebola v minulosti a ani v súčasnej dobe zistená duševná porucha ani chorobu
v užšom zmysle slova, t. j. psychóza. Nebola u nej zistená ani depresívna porucha, ani posttraumatická
stresová reakcia či iná neurotická porucha, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s vyšetrovaným
skutkom. Popisované udalosti t. č. neovplyvňujú prežívanie a správanie poškodenej v zmysle hlbšejpsychotraumatizácie, resp. následkov zanechaných na jej psychike a ďalšom vývoji osobnosti v zmysle
psychickéhoutrpenia.Prechodnesamohloobjaviťúzkostnejšieprežívanie,ktorémohlodekompenzovať
jej labilnejšiu osobnostnú štruktúru. Vzťah poškodenej k obvinenému bol, aj je prevažne pozitívny, aj keď

niekedy pociťuje k obvinenému ambivalentnosť a vidí jeho nepriaznivé negatívne momenty. Takto ho
s najväčšou pravdepodobnosťou vnímala pred skutkom, počas neho i po ňom. Poškodená patologické
správanie a situácie vnímala „ako normu“, citlivejšie reagovala len na správanie sa obvineného voči
svojim dvom starším deťom – mal. H. B. a mal. I. B.. Výsluchmi svedkov mal súd za preukázané, že táto
si vedela povedať svoj názor a aj od obžalovaného s deťmi odísť. V tomto zmysle súd potom upravil

skutkovú vetu výroku o vine a v tej súvislosti aj právnu kvalifikáciu skutku, keď podľa záveru súdu celková
intenzita a závažnosť konania obžalovaného, nebola taká, aby skutok bolo možné voči poškodenej A.
J. právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona,
avšak nepochybne sa obžalovaný dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona
voči poškodeným mal. H. B. a mal. I. B.. S poukazom na uvedené potom súd neposúdil trestný čin ako

spáchaný na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Trestného zákona, nakoľko viacerými osobami
podľa Trestného zákona sa rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12 Trestného zákona),

Taktiež súd nemal bez pochybností za preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené i znaky
skutkovej podstaty zločinu týrania uvedené v § 208 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktoré majú

podľa obžaloby spočívať bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku. Výpoveďami mal.
poškodených H. B. aj I. B. nemal súd za preukázané, že by im obžalovaný bezdôvodne odopieral
stravu, ktorá skutočnosť z ich výpovedí absolútne nevyplynula. Z výpovede poškodenej A. J. pritom tiež
vyplynulo pokiaľ sa týka sladkostí, že ona ich deťom večer jesť zakázala. Pokiaľ aj súd mal výpoveďami
mal. poškodených za zhodne preukázané, že obžalovaný spával aj v izbe spolu s nimi, hoci obžalovaný

túto skutočnosť poprel, z výpovede mal. poškodeného H. B. je zrejmé, že práve potom, čo sa večer
dosýta najedol a po zaspaní silno chrápal, ho obžalovaný z dôvodu tohto jeho silného chrápania zobudil
s tým, aby sa maloletý otočil, teda súd mal za to, že obžalovaný nekonal bezdôvodne, tohto chrápanie ho
evidentne rušilo v spánku, potreboval sa vyspať, keďže denne pracoval. Avšak konanie obžalovaného
spojené s prebudením maloletého poškodeného (nadávky a fyzické napadnutie) súd subsumoval pod

znaky skutkovej podstaty zločinu týrania uvedené v § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný má v odpise
registra trestov 5 záznamov za rôznorodú, najmä násilnú trestnú činnosť (ublíženie na zdraví s
výtržníctvom, ťažká ujma na zdraví, vražda), pričom v dvoch prípadoch sa na neho už hľadí, ako keby
nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/18/2014

zo dňa 05.03.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/37/2014 zo dňa
25.06.2014, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť
motorovévozidlána2rokya1mesiac.Trestodňatiaslobodyvykonaldňa01.04.2015.Odvýkonuzvyšku

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá mu bolo podmienečne upustené dňa 30.09.2020 s určením
skúšobnej doby na 10 mesiacov, osvedčil sa dňa 18.09.2021. Obžalovaný bol odsúdený už aj za zločiny,
a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/172/98 zo dňa 12.05.1999 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/122/00 zo dňa 09.11.2000, ktorým bol uznaný vinným z dvoch
pokusov trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961

Zb. a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený
do I. NVS a trest prepadnutia veci. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3PPp/28/2010 zo dňa 02.06.2010, so skúšobnou
dobou 7 rokov; dňa 11.02.2015 mu bol nariadený výkon zvyšku trestu, ktorý vykonal dňa 01.04.2018.
Ďalej rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1T/25/00 zo dňa 17.11.2000 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/2/2001 zo dňa 21.02.2001 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného
činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do III. NVS,
z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
3PPp/28/2010zodňa02.06.2010,soskúšobnoudobou7rokov;dňa11.02.2015mubolnariadenývýkon

zvyšku trestu 4 roky, 9 mesiacov a 19 dní, ktorý vykonal dňa 20.01.2020. Podľa aktuálnej odpovede z
Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má 5 záznamov za priestupky proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Podľa správy P. E. F. G. sa mestská polícia v roku 2023 až do podania
správy nezaoberala obžalovaným v žiadnej súvislosti. Podľa správy z miesta trvalého bydliska Obce A.C. nie je bližšie hodnotený, nebol prejednávaný komisiou pre ochranu verejného poriadku. V obci má
od 02/2020 prenajatý trojizbový obecný byt č. XXX/XX, v ktorom žije aj jeho družka A. J. a deti H. B.
(2011), I. B. (2016), L. C. (2018) a C. B. (2020).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona,
v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými
funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej
prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako

aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že u obžalovaného nebola zistená žiadna v jeho prospech
svedčiaca poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Naopak v jeho neprospech svedčí
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že obžalovaný už bol za trestný čin

odsúdený (nevzťahuje sa to však na odsúdenia Okresným súdom Prievidza v konaní vedenom pod sp.
zn. 2T/172/1998 a Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/25/2000 – opätovné
spáchanie zločinu a ani na odsúdenia, ktoré mu boli zahladené).

Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona

predstavuje výmeru 7 rokov až 15 rokov. Priťažujúce okolnosti prevažovali nad poľahčujúcimi v pomere
1:0.Súdokrempomerupoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostízároveňpodľaust.§38ods.2Trestného
zákona prihliadol aj na mieru závažnosti zistenej priťažujúcej okolností, ktorá pomerne významne
vyznievala v neprospech obžalovaného. Keďže obžalovaný spáchal opätovne zločin, zvyšovala sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu (ust. § 38 ods. 3, ods. 6 Trestného zákona

účinnéhood06.08.2024)na9rokova8mesiacov,čiževkonečnomdôsledkubolomožnéobžalovanému
uložiť trest odňatia slobody od 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.

Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu a po dôslednom
vyhodnotení osoby obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu života a možnosti nápravy, keď

u obžalovaného sa jedná o osobu s kriminálnou minulosťou, so sklonom páchať rôznu, najmä však
násilnú úmyselnú trestnú činnosť, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8
mesiacov.Navýkontohtotrestuhopodľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024
zaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Súd má za to, že takto uložený trest zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň
obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie
a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona
a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému

H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D. E. F. G. škodu vo výške 18.256,- Eur. Opatrovník
mal. poškodeného H. B. uplatnil nárok na náhradu škody v prípravnom konaní v súlade s ust. § 46
ods. 3 Trestného poriadku. Uplatnený nárok spočíva v odškodnení ujmy na zdraví, vychádzajúc z ust.
444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení. Podľa záverov doplnku k znaleckého posudku znalkyne

z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria P. S. J. J. č. XX/XXXX (odpoveď č. 1 ZP na
str. 2 ZP na č.l. 329-330 spisu), položka 255, vážne duševné poruchy vzniknuté spôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií je v rozsahu bodov
260 - 1300 bodov, pričom znalkyňa doporučila priznať mal. poškodenému H. B. 700 bodov v súvislostis prežívanou protrahovanou psychotraumou a jej dôsledkami. Výška náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia za jeden bod za rok 2023 predstavovala 26,08 Eur, čo v peňažnom vyjadrení
zodpovedá sume 18.256,- Eur (700 bodov x 26,08 Eur).

Opatrovník mal. poškodeného I. B. a poškodená A. J. si v adhéznom konaní nárok na náhradu škody
neuplatňovali, preto súd o náhrade škody u týchto poškodených nerozhodoval.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku).
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.