Rozsudok – Zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/143/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515202533
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1515202533.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobkyne: M. L., nar. XX.
X. XXXX, Q. K., L. XXX/X, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, Piešťany, E. Belluša 8, proti
žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Bratislava, Panónska cesta 39, IČO: 47 918 101, zast.
advokátkou JUDr. Emíliou Kosibovou, Bratislava, Hraničná 13, o zaplatenie 7.854 eur s príslušenstvom,
vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C/54/2015, o dovolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2024 sp. zn. 4Co/67/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanej voči žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania priznáva v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 23.
novembra 2021 č. k. 12C/54/2015-299 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 7.854 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 07. 11. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania z dôvodu nároku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny za motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia s EČ: B. a žalovanému priznal nárok na náhradu rov konania v plnom rozsahu.
1.1. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 48 ods. 1 OZ, § 597 ods. 1, 2 OZ, §

619 ods. 1 OZ, § 623 ods. 1 OZ, § 624 OZ, § 625 veta prvá OZ, § 626 ods. 3 OZ, § 627 ods. 1 veta druhá
OZ, § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOS“), § 2 písm. m) ZOS, §
4 ods. 1 písm. a), b) a g) ZOS, § 18 ods. 1 až 10 ZOS. Konštatoval, že uvedené predpoklady úspešného
uplatnenia reklamácie sú zahrnuté aj v Reklamačnom poriadku žalovaného, ktorý je zverejnený aj na
internetovej stránke žalovaného .
1.2. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu súd považoval žalobu žalobkyne za

nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol. V konaní mal za preukázané a nesporné, že medzi
stranami sporu došlo uzavretím kúpnej zmluvy ku vzniku právneho vzťahu, ktorý posudzoval ako
spotrebiteľský. V konaní zároveň mal za nesporné, že žalobkyňa si dňa 27. 8. 2014 (t. j. 21 dní od
prevzatia vozidla) uplatnila u žalovaného reklamáciu a následne dňa 7. 11. 2014 od kúpnej zmluvy
odstúpila. Podstatnými dôvodmi reklamácie (ako aj odstúpenia od zmluvy) boli najmä vadné súčiastky
(technické agregáty) vozidla - EGR ventil (žalobkyňou nesprávne uvedený ako ERG ventil), spojka a
dvojhmotný zotrvačník, ako aj nedodanie potrebných dokladov k evidencii vozidla (doklady o montáži

a schválení ťažného zariadenia). Uviedol, že z listinných dôkazov vyplynulo, že reklamačné konanie
začalo dňa 27. 8. 2014 a zákonná 30-dňová lehota na ukončenie reklamačného konania uplynula
žalovanému dňa 27. 9. 2014. Z potvrdenia, ktoré je súčasťou protokolu o reklamácii, ako aj z poštového
podacieho hárku mal za zrejmé, že žalovaný reklamačné konanie ukončil dňa 25. 9. 2014 (teda preduplynutím lehoty uvedenej v ust. § 18 ods. 4 a ods. 9 ZOS). Neprihliadol na argument žalobkyne, že
reklamačné konanie začalo už dňa 26. 8. 2014 (pri jej údajne prvej návšteve prevádzky žalovaného
v Trenčíne za účelom uplatnenia reklamácie), nakoľko vyhodnotil, že svoje tvrdenie o neprítomnosti

poverenej osoby žalovaného v jeho prevádzke, a teda nemožnosti riadne uplatniť reklamáciu, žiadnym
spôsobom nepreukázala. Uviedol, že ak by aj tomuto tvrdeniu žalobkyne bez dôkazného preukázania
uveril, k vybaveniu reklamácie by aj v tomto prípade došlo v lehote 30 dní od jej uplatnenia, keďže
písomný doklad o vybavení reklamácie žalovaný vydal už dňa 25. 9. 2014. Prílohou tohto dokladu boli
aj chýbajúce doklady o montáži a schválení ťažného zariadenia. Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka

uplatnila reklamáciu výrobku počas prvých 12 mesiacov od kúpy, žalovaný v súlade s ust. § 18
ods. 6 ZOS (bod 36 tohto odôvodnenia) ako predávajúci mohol reklamáciu vybaviť odôvodneným
zamietnutím len na základe odborného posúdenia vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy
(odvetvie technický stav cestných vozidiel) dňa 28. 8. 2014. Žalovaný zároveň žalobkyňu vyzval na
prevzatie predmetného motorového vozidla. Žalobkyňa však listom zo dňa 4. 11. 2014 od kúpnej zmluvy
odstúpila pre reklamované vady a navyše aj z dôvodu, že reklamácia nebola vybavená v zákonnej 30-

dňovej lehote od jej uplatnenia, resp. pre nedodržanie ust. § 18 ods. 3 ZOS. K žalobkyňou namietanej
skutočnosti, že došlo k pozmeňovaniu údajov o najazdených kilometroch, vyhodnotil, že žalovaný
predloženými listinami preukázal svoje tvrdenie o oprave údajov o najazdených kilometroch zistených
spol. CEBIA, s.r.o., ktorú skutočnosť žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 9. 12. 2014.
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala vrátenia

zaplatenej kúpnej ceny (a iných peňažných nárokov) z dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia zo
zrušenej zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobkyňou (§ 48 ods. 2 a § 457 OZ), pričom
žalovaný namietal neplatnosť odstúpenia od zmluvy, poslednou nezodpovedanou otázkou zostala
platnosť, príp. neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, a teda či v dôsledku prípadne platne učineného
právneho úkonu odstúpenia od zmluvy došlo aj k zrušeniu kúpnej zmluvy. Z predložených listín,

ani zo skutkových tvrdení sporových strán súd prvej inštancie nezistil, že by si účastníci zmluvného
vzťahu dohodli odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúcej (žalobkyne) inak, ako je uvedené v
OZ, režimu ktorého podlieha zmluvný vzťah v prejednávanom prípade. Nasvedčuje tomu aj právne
odôvodnenie žaloby. Žalobkyňa dôvodila, že k odstúpeniu od zmluvy pristúpila s poukazom na ust. §
623 ods. 1 OZ. Argumentoval, že aby bolo možné hovoriť o zodpovednosti za vadu veci, vec musí

vykazovať vadu v čase jej prevzatia alebo v záručnej dobe. Za vadu veci treba považovať predovšetkým
nedostatkyvlastnostíveci,pričomjepotrebnévychádzaťzobsahuzmluvy,zvyhláseniapredávajúcehoo
vlastnostiachveci,zpríslušnýchtechnickýchaleboinýchnoriemurčujúcichvlastnostiveci.Zavadutreba
považovať aj absenciu takých vlastností, ktoré sa pri veci rovnakého druhu všeobecne predpokladajú.
Ak vec vykazuje vady, má to dôsledky uvedené v ust. §§ 618 a nasl. OZ. Ak ide o vec predávanú

za nižšiu cenu (§ 618 OZ) alebo ak bola predaná už použitá vec (§ 619 OZ), a inak sú splnené
podmienky na výmenu veci, kupujúci má právo na primeranú zľavu. S poukazom na ust. § 619 ods. 1
vetadruháatretiaOZ,podľaktoréhopripoužitýchveciachnezodpovedá(predávajúci)zavadyvzniknuté
ich použitím alebo opotrebením a pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre
ktorú bola dojednaná nižšia cena, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade

nezodpovedá za žalobkyňou uvádzané vady. Mal za nepochybné, že v danom prípade išlo o predaj/
kúpu ojazdeného (použitého) motorového vozidla, predávaného za nižšiu cenu, pričom žalovaný ako
predávajúci žalobkyňu ako kupujúcu dostatočným spôsobom upozornil na všetky vady, ktoré vozidlo
malo tak, ako to vyplýva z protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla. Vychádzal zo zistenia, že
žalovaný vo všeobecnosti predávané vozidlá kategorizuje v závislosti od počtu najazdených kilometrov,

veku vozidla a v súčinnosti s kupujúcim v protokole zaznamenáva vady jednotlivých technických
agregátov vozidla (motor, palivový systém, prevodovka, riadenie, náprava, pohony, spojka, brzdy),
či interiéru, karosérie, príp. ostatnej výbavy a kupujúcim zákazníkom odporúča dôkladnú technickú
kontrolu, vykonanie opráv a výmeny poškodených a opotrebených súčiastok. Uviedol, že tak tomu
bolo aj v tomto prípade, pričom žalovaný práve v súčinnosti so žalobkyňou (resp. jej priateľom) doplnil

do protokolu aj údaj o zistenej nadmernej hlučnosti spojky. Žalobkyňa potvrdila, že mala možnosť
skúšobnej jazdy (najmenej 5 km), ako aj možnosť obhliadky vozidla, ktorú aj využila. Žalobkyňa si pri
uzatváraní zmluvy a protokolu, resp. pri preberaní vozidla bola vedomá, že predávané vozidlo je použité,
v opotrebovanom, horšom technickom stave a ako je zrejmé aj z mailovej komunikácie jej priateľa,
vedela aj o nadmernej hlučnosti spojky, či o počuteľnom klepaní pri voľnobehu, o zdroji ktorej mechanik

žalovaného informoval žalobkyňu, resp. jej priateľa tak, že sa jedná o vadu dvojhmotného zotrvačníka.
Napriek tomu sa žalobkyňa rozhodla zmluvu podpísať a vozidlo prevziať. Za účelom reklamácie vozidlo
pristavila do prevádzky žalovaného dňa 27. 8. 2014 (teda po 21 dňoch po prevzatí vozidla), pričom s
vozidlom za tento čas najazdila ďalších 1.411 km. Aj s ohľadom na závery odborného posudku súd prvejinštancie uzavrel, že žalobkyňou vytknuté vady motorového vozidla (vadný EGR ventil, vadná spojka a
dvojhmotný zotrvačník) nie je možné považovať za vady, ktoré sú vadami, ktoré nemožno odstrániť a
ktoré bránia tomu, aby sa vec (motorové vozidlo) mohla riadne užívať ako vec bez vady, resp. že by išlo o

odstrániteľnévadyvoväčšomrozsahu,prektorévozidlonemožnoriadneužívať.Zostatnýchžalobkyňou
uvedených vád v dôsledku uplatnenej reklamácie došlo k dodatočnému odstráneniu vád, a to zaslaním
dokladov o montáži a schválení ťažného zariadenia, ako aj opravou nesúladných záznamov o počte
najazdených kilometrov z histórie vozidla. Z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené
jednoznačne uzavrel, že žalobkyňa voči žalovanému pri uplatnení si práva zo zodpovednosti za vady

nepostupovala správne, keď od kúpnej zmluvy odstúpila, a keďže jej v dôsledku neplatného odstúpenia
od zmluvy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol a súd prvej inštancie zároveň nezistil
žiadne porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 27. marca 2024 sp. zn. 4Co/67/2022
rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 10. 02. 2022 č. k. 12C/54/2015-326 potvrdil (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. (II. výrok)
2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie

riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom
pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje
skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2
CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne
proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom jej odstúpenia od kúpnej zmluvy o

predaji motorového vozidla stotožnil a konštatoval správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
2.2. Odvolací súd sa plne stotožnil s ustálením skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý logicky, a
teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď zistil, že strany sporu
uzavreli dňa 06. 08. 2014 kúpnu zmluvu o predaji automobilu zn. Škoda Octavia s dátumom prvej
evidencie dňa 12. 11. 2009 so stavom tachometra 138.851 km za kúpnu cenu 7.179 eur. Išlo teda o

kúpu ojazdeného vozidla, keď pred kúpou vozidla bola absolvovaná skúšobná jazda s ním, pričom podľa
protokolu o nej bola žalobkyňa upovedomená žalovaným, že vozidlo spadá do jeho kategórie C, t. j. jeho
technickýstavjehoršíakostavdobrý,nakoľkojeznačneovplyvnenývekom,nadmernýmopotrebovaním
základných technických agregátov a počtom najazdených km. Žalovaný v takom prípade odporúčal
kupujúcemu dôkladnú technickú kontrolu. Dokazovaním došlo k správnemu zisteniu, že žalobkyňa na

realizáciu úkonov spojených so skúšobnou jazdou a s rozhodnutím (pomocou pri rozhodovaní) o kúpe
vozidla splnomocnila minimálne konkludentným alebo ústnym spôsobom (t. j. zákonu zodpovedajúcim
spôsobom, keďže nešlo o právne úkony vyžadujúce písomnú formu) P. L., ktorý kupoval automobil
spolu so žalobkyňou, pričom v konaní nebolo sporné (žalobkyňou ani tvrdené), že všetky informácie
týkajúce sa kupovaného vozidla sa dostali do dispozičnej sféry žalobkyne. Z protokolu o skúšobnej jazde

vyplynulo, že výkon motora automobilu bol znížený, opotrebovaný, so zvýšenou hlučnosťou. Zvýšená
bola aj hlučnosť riadenia, prevodovky, výfuku a spojky. Po najazdení 1.411 km 21 dní od zakúpenia
vozidla dňa 07. 11. 2014 žalobkyňa od zmluvy uzatvorenej so žalovaným odstúpila. Úlohou súdu prvej
inštancie a následne súdu odvolacieho bolo právne posúdiť platnosť tohto jednostranného právneho
úkonu žalobkyne, ktoré nebolo medzi stranami sporu dojednané zmluvne, preto predmetom konania

bolo prejudciálne právne posúdenie naplnenia zákonných kritérií pre jeho platnosť. Odvolací súd mal
za to, že pri tomto právnom posúdení pre rozhodnutie vo veci podstatnej právnej otázky sa súd prvej
inštancie nedopustil omylu, nakoľko aplikoval správne zvolené právne normy, ktoré aj správne vyložil.
2.3. Vychádzajúc z dikcie právnych ustanovení § 597 ods. 1 a § 619 ods. 1 OZ odvolací súd zaujal
právny názor, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neplatnosti odstúpenia žalobkyne od

kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, nakoľko nedošlo k naplneniu zákonných kritérií pre platnosť
tohto právneho úkonu. Motorové vozidlo zn. Škoda Octavia bolo opotrebovaným motorovým vozidlom,
na ktorom žalobkyňa po jeho kúpe najazdila 1.411 km, t. j. nemalo vady, pre ktoré by nebolo spôsobilé
užívania. Na vozidle sa vyskytli vady, a to vadný EGR ventil, vadná spojka, vadný dvojhmotný zotrvačník,
ktoré boli správne súdom prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania vyhodnotené ako vady

spôsobenéopotrebovanímvozidla,t.j.zaktorépredávajúciopotrebovanejvecivzmysle§619ods.1OZ
nezodpovedá, a najmä vady odstrániteľné. Vytknutá vada súvisiaca s nedoložením dokladov k ťažnému
zariadeniu bola žalovaným odstránená dňa 25. 09. 2014 v zákonnej lehote 30 dní od reklamácie zo
dňa 27. 08. 2014, nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala svojetvrdenieouplatneníreklamáciedňa26.08.2014,hociktomubolavzmysleprejednacejzásadycivilného
sporového konania i s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany sporu pre účely svojho úspechu v spore
povinná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani neposudzoval platnosť odstúpenia žalobkyne od zmluvy

v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd právne uzatvoril,
že i pri predaji opotrebovanej veci je najmä spotrebiteľ chránený právnym poriadkom Slovenskej
republiky,avšaknadruhejstranevzáujmestabilizácieprávnychvzťahovnemôžepožívaťsúdnuochranu
spotrebiteľ, ktorý po riadnom a zo strany predávajúceho dodávateľa zákonu zodpovedajúcom predaji
opotrebovanej veci si realizáciu kúpy opotrebovanej veci rozmyslí a stratí o ňu záujem, keď jeho úlohou

a povinnosťou pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je opotrebovaná vec, je zohľadniť jej stav
a tomu zodpovedajúcu kúpnu cenu a znášať tak právne následky svojich právnych úkonov. Na základe
uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
2.4. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému

žalovanému priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť
ktorého odôvodňovala § 420 písm. f) CSP majúc za to, že odvolací súd jej nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v miere porušujúcej právo na

spravodlivý proces.
3.1. Žalobkyňa namietala, že v tomto spotrebiteľskom spore má postavenie slabšej strany, ktorá požíva
ochranu, na čo súd v konaní dostatočne neprihliadol. Nemá tiež dostatok odborných znalostí, aby
dokázala sama jednoznačne posúdiť technický stav kupovaného vozidla, aj keď na ňom vykonala
skúšobnú jazdu. Poukázala na to, že pri zistených viacerých vadách ide o vady, ktoré ohrozujú zdravie

a životy účastníkov cestnej premávky a majú za následok technickú nespôsobilosť vozidla k prevádzke
v cestnej premávke a na pozemných komunikáciách (§ 4 ods. 1. písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke). Pri prevádzkovaní takéhoto technicky nespôsobilého vozidla ide dokonca o
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Je však zrejmé, že predávané vozidlo v
čase predaja a kúpy nebolo technicky spôsobilé. V tomto prípade ide teda aj o porušenie zákazu

predaja nebezpečných výrobkov v zmysle ust. § 6 ods. 1) v spojení s ust. § 2 písm. g) a h) Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. zo strany žalovaného. Bezpečným výrobkom je výrobok, ktorý za
bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje
po dobu určenú výrobcom, alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa,
alebo jeho používanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len

minimálne nebezpečenstvo, alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitného
predpisu. Predmetné motorové vozidlo však podľa skutočností zistených v konaní zjavne tieto kritéria
nespĺňalo. Nebezpečným výrobkom je výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené v § 2 písm. g).
Zákona. Poukázala na to, že podľa § 6 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ
má právo vrátiť výrobok, ktorý je nebezpečný, výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi.

Ak spotrebiteľ uplatní toto právo, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ je povinný vziať späť
takýto výrobok a najneskôr v lehote do troch pracovných dní od prevzatia výrobku vrátiť spotrebiteľovi
kúpnu cenu výrobku vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať.
Výrobca alebo dovozca je povinný vziať späť výrobok, ktorý je nebezpečný, aj vtedy, ak spotrebiteľ
nemádokladokúpevýrobku.Vovšeobecnostimožnokonštatovať,žepredávajúci(žalovaný)zodpovedá

za vady jazdeného vozidla, ktoré existovali v čase jeho prevzatia kupujúcim, a na ktoré predávajúci
kupujúceho neupozornil bez ohľadu na to, či o nich vedel alebo nevedel, nakoľko ide o zodpovednosť
objektívnu bez ohľadu na zavinenie. Existenciu takýchto vád jazdeného vozidla v čase jeho prevzatia
kupujúcim (žalobkyňou) pokladala za preukázané. Podľa ust. § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
„vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola

už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak“, čo žalovaný
nepreukázal. Predávajúci preto zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Ak
ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec
bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť, čo i urobil. Tie isté
práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné

vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať, čo je tento prípad. Ak
ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci. Ak ide o použitú
vec, zaniknú práva zo zodpovednosti za vady, ak neboli uplatnené do 24 mesiacov odo dňa prevzatia
použitej veci kupujúcim alebo do doby, na ktorej sa predávajúci a kupujúci dohodli podľa § 620 ods.2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. - záručná doba. V zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007Z.z.,§18,predávajúcirozhodneoreklamáciiihneď,vzložitýchprípadochdotrochpracovných
dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie

však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby
išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť a po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ
právo od zmluvy tiež odstúpiť (§ 18 ods. 4). Predávajúci nerozhodol o reklamácii ihneď, ako bola
oznámená a ani o nej nerozhodol v stanovenej lehote, čo znamená, že v každom prípade išlo o vady
neodstraniteľné. (NS SR 6MCdo/16/2011). Žalobkyňa aj preto bola oprávnená od zmluvy odstúpiť, resp.

vrátiť nebezpečný výrobok. Podľa ust. § 597 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ak dodatočne vyjde
najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z
dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou,
má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci
ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne
vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Vzhľadom na charakter zistených vád, teda nie len

jednu, pokladala za nepochybné, že ide o vady, ktoré robia vozidlo neupotrebiteľné na prevádzku na
cestných komunikáciách a zakladajúce preto právo kupujúceho od kúpnej zmluvy odstúpiť. Vozidlo
teda ani nemalo vlastnosti vymienené kupujúcim a ani tie, o ktorých ju predávajúci ubezpečil, t. j. že
je technicky spôsobilé na riadnu prevádzku na cestných komunikáciách. S uvedenou argumentáciou,
skutkovým stavom, osobitnou úpravou prejednávania a rozhodovania sporov o ochranu slabšej strany

(Druhá hlava, Prvý diel CSP), ako i súvisiacimi právami žalobkyne (Iura novit curia ) sa však súd v
rozsudku nevyporiadal, pričom Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby
obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, pre ktorý niektorá zmluvná strana od zmluvy
odstupuje, či môže výrobok vrátiť a tieto dôvody mál súd preto dôsledne skúmať sám. Každý má
Ústavou, zákonom ako i Listinou základných práv a slobôd zaručené právo na spravodlivý proces, do

obsahu ktorého patria najmä rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia. Ako vyplýva z uvedeného vyššie, tieto práva však súd žalobkyne uprel, a tým
porušil jej právo na spravodlivý proces. Zo všetkých v konaní vykonaných dôkazov, zistení a uvedených
dôvodov sa domnievala, že ako žalobkyňa riadne a po práve odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy,

vrátila nebezpečný výrobok a má preto právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Súd prvej inštancie
teda o. i. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.2. S poukazom na uvedené dôvody dovolateľka navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že navrhuje dovolaciemu súdu dovolanie ako
nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na

rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427
ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou
CSP), v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonuzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa

účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

9. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie
troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup

znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala
takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Pretože dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, dovolací
súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či
napĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), a či

je zachované právo dovolateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení
sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať
vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných

ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)
arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a
závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne
akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že
arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom

súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami
formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej
relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho
rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,
ktorázásadnepopieraúčelavýznamaplikovanejprávnejnormy,aleboakdôvody,naktorýchjezaložené
súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,
prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.

ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

12. K námietkam dovolateľky týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj
právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

13. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť dôvodov
odvolacieho rozhodnutia, pričom najmä poukazovala na to, že v tomto spotrebiteľskom spore má
postavenie slabšej strany, ktorá požíva ochranu, na čo súd v konaní dostatočne neprihliadol. Nemátiež dostatok odborných znalostí, aby dokázala sama jednoznačne posúdiť technický stav kupovaného
vozidla, aj keď na ňom vykonala skúšobnú jazdu.
13.1. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolací súd poukazuje na bod 35 - 36 rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorý v spojitosti so súdom prvej inštancie vo svojich rozhodnutiach dospeli k
nasledovnému:
„35. Vychádzajúc z dikcie citovaných právnych ustanovení odvolací súd zaujal právny názor, že súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neplatnosti odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným, nakoľko nedošlo k naplneniu zákonných kritérií pre platnosť tohto právneho

úkonu. Motorové vozidlo zn. Škoda Octavia bolo opotrebovaným motorovým vozidlom, na ktorom
žalobkyňa po jeho kúpe najazdila 1.411 km, t. j. nemalo vady, pre ktoré by nebolo spôsobilé užívania.
Na vozidle sa vyskytli vady, a to vadný EGR ventil, vadná spojka, vadný dvojhmotný zotrvačník,
ktoré boli správne súdom prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania vyhodnotené ako vady
spôsobenéopotrebovanímvozidla,t.j.zaktorépredávajúciopotrebovanejvecivzmysle§619ods.1OZ
nezodpovedá, a najmä vady odstrániteľné. Vytknutá vada súvisiaca s nedoložením dokladov k ťažnému

zariadeniu bola žalovaným odstránená dňa 25. 09. 2014 v zákonnej lehote 30 dní od reklamácie zo
dňa 27. 08. 2014, nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala svoje
tvrdenieouplatneníreklamáciedňa26.08.2014,hociktomubolavzmysleprejednacejzásadycivilného
sporového konania i s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany sporu pre účely svojho úspechu v spore
povinná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani neposudzoval platnosť odstúpenia žalobkyne od zmluvy

v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
36. Odvolací súd právne uzatvára, že i pri predaji opotrebovanej veci je najmä spotrebiteľ chránený
právnymporiadkomSlovenskejrepubliky,avšaknadruhejstranevzáujmestabilizácieprávnychvzťahov
nemôže požívať súdnu ochranu spotrebiteľ, ktorý po riadnom a zo strany predávajúceho dodávateľa
zákonu zodpovedajúcom predaji opotrebovanej veci si realizáciu kúpy opotrebovanej veci rozmyslí a

stratí o ňu záujem, keď jeho úlohou a povinnosťou pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je
opotrebovaná vec, je zohľadniť jej stav a tomu zodpovedajúcu kúpnu cenu a znášať tak právne následky
svojich právnych úkonov.“ Preto ak dovolateľka namieta, že odvolací súd v spojitosti so súdom prvej
inštancie neposúdil jej spor ako spotrebiteľský, nezakladá sa jej tvrdenie na pravde.
13.2. Ďalej dovolateľka poukázala na porušenie ustanovenia ust. § 6 ods. 1) v spojení s ust. § 2

písm. g) a h) Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. zo strany žalovaného, a tiež na to, že
odvolací súd sa s predmetnou námietkou nijakým spôsobom nevysporiadal. Dovolací súd v súvislosti
s namietaným poukazuje na to, že súd rozhoduje v zmysle § 153 ods. 1 CSP na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami
sporné), teda nezisťuje skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity

strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver
súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje
za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného

popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Na odvrátenie fikcie nespornosti (§ 151
ods. 1 CSP) skutkových tvrdení protistrany nepostačuje ich generálne popretie, ako to tvrdí dovolateľ,
ak strana neuvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, k čomu v súvislosti s vyššie uvedenými
kritériami nedošlo.
13.3. Odvolací súd postupoval procesne správne, keď argumentoval, že nevzhliadol dôvody na

pripustenie nových skutkových tvrdení, či nového popretia skutkových tvrdení, predstavujúcich
prostriedky procesnej obrany, uplatňovaných žalobkyňou až v odvolacom konaní (§ 366 CSP), keďže
nebolo ani tvrdené, že žalobkyňa nemohla bez svojej viny použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie
tvrdenia o nebezpečnom výrobku. Odvolací súd preto správne kvalifikoval nové tvrdené skutočnosti ako
neprípustné novoty (§ 366 CSP), na ktoré odvolací súd, viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 CSP), nemohol prihliadať.
13.4. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu (vrátane žalobkyne) boli v priebehu prvoinštančného
konania poučené podľa § 154 CSP o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť
(resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia
uznesenia,ktorýmsadokazovaniekončí.Vsporovomkonanísauplatňujezásadakoncentráciekonania,

ktorá v materiálnom zmysle znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej
inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania
nebudúvzásadenovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyprípustné.Zákonná
koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporovékonanie. Dovolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou i predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení (sp. zn. 9Cdo/169/2020).
13.5. Dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa mala dostatočný priestor uplatniť nové tvrdenia ešte

v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu
koncentrácie konania, nemohol na neprípustné novoty (§ 366 CSP) prihliadať a vychádzal z účinne
nepopretých a nesporných skutočností.
13.6. Nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia dosahovať mieru ústavnej relevancie,
teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v článku 127 ods. 1
ústavy (I. ÚS 336/2019). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nedostatočnosť,

či nepresvedčivosť, ani absencia o skutkových a právnych záveroch, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, a to napriek tej skutočnosti, že v odôvodnení jeho
rozhodnutia absentovalo vyporiadanie sa s námietkou týkajúcou sa nebezpečného výrobku. Navyše
pokiaľ sa žalobkyňa odvolávala na ustanovenie, ktorého znenie v čase vzniku právneho vzťahu znelo § 6

ods.1,natrhmožnouviesť,ponúkaťalebopredávaťlenbezpečnévýrobky,toneplatíprepoužitévýrobky
dodané ako starožitnosti alebo pre výrobky, ktoré sa majú pred použitím opraviť alebo obnoviť, ak o
tom dodávateľ preukázateľne informoval osobu, ktorej výrobok dodáva, žalovaný bol oprávnený predať
použité motorové vozidlo, nakoľko aj informoval žalobkyňu o potrebe opravy jednotlivých častí, ako to
vyplýva z preberacieho protokolu a popisu opotrebovaných častí, ale aj na základe záverov odborného

posudku, podľa ktorého žalovaný zamietol reklamáciu žalobkyne, nakoľko žalobkyňou vytknuté vady
vadný EGR ventil, vadná spojka a dvojhmotný zotrvačník - nepredstavujú vady, ktoré nemožno odstrániť
a ktoré bránia tomu, aby sa vec (motorové vozidlo) mohla riadne užívať ako vec bez vady, resp. že by
išlo o odstrániteľné vady vo väčšom rozsahu, pre ktoré vozidlo nemožno riadne užívať, preto dovolací
súd aj s ohľadom na tú skutočnosť, že žalobkyňa pred samotnou reklamáciou najazdila na spornom

vozidle 1.100 km, konštatuje, že predmetné námietky sa javia ako zavádzajúce a účelové.
13.7. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý

proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra
ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď,
trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

14. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného
súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.

15. Dovolací súd vzhľadom na namietané konštatuje, že sa odvolací súd dostatočným a zrozumiteľným
spôsobom vysporiadal s predmetnými námietkami a za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP

nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľky, ale
len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad.

16. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08,
IV. ÚS 350/09). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v spojení s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle §
393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkýchpre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnení oboch rozhodnutí sú zrejmé právne
úvahy odvolacieho aj okresného súdu, ktoré viedli k prijatiu konečného záveru. Súd prvej inštancie spolu
s odvolacím súdom uviedli, čo je predmetom konania, aké skutočnosti tvrdili sporové strany, z ktorých

vykonaných dôkazov vychádzali, ako ich vyhodnotili, jasne a zrozumiteľne vysvetlili, ktoré skutočnosti
vzalizapreukázané,tedazakéhoskutkovéhostavuvecivychádzali,ktoréustanoveniazákonaaplikovali
a ako vec právne posúdili, a zároveň sa vysporiadali s podstatnými vyjadreniami a námietkami strán
konania.

17. V reakcii na dovolacie argumenty žalobkyne dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania
podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil
podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie
je tento prípad. Žalobkyňa preto neopodstatnene namietala, že jej odvolací súd nedostatočným a
nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za

potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky
odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný
význam, ktoré zostali sporné alebo, na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z
hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).
17.1. Skutočnosť, že dovolateľka sa s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnila, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že
súdneodôvodnilsvojerozhodnutiepodľapredstávdovolateľa.Žalobkyňapretoneopodstatnenenamieta
existenciu tejto vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.

18. Žiada sa doplniť, že pokiaľ dovolateľka v súvislosti s prípustnosťou dovolania vyvodzovanou z
ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, dovolací
súd poukazuje na právny názor veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý
vyjadril v uznesení z 19. apríla 2016 sp. zn. 1VCdo/2/2017, „nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon
od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia

niektorej právnej otázky súdom) na možnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať
jej patriace procesné oprávnenia. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) CSP.

19. Dovolací súd nezistiac porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f)

CSP dovolanie podľa § 448 CSP zamietol.

20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá Civilného sporového poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.