Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100298
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.,
v právnej veci žalobcu: ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594,
právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova
58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100532911/2022 zo dňa 21. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/17/2024 - 82 zo dňa 13. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august až
november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102636051/2021 zo dňa 28.12.2021 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“ ) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 000,- EUR na DPH za zdaňovacie
obdobie november 2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca síce formálne splnil podmienky pre
odpočítanie DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonoDPH“),aleodpočítanímDPHnazákladepredmetnýchfaktúroddodávateľa
SARCO s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO s.r.o.“

alebo„dodávateľ“),zaprezentáciuobchodnéhomenaalogažalobcusažalobcazapojildokonania,ktoré
vykazuje znaky daňového podvodu, a preto žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane nepriznal.
3. K deklarovaným reklamným službám správca dane uviedol, že žalobca si uplatnil v mesiaci november
2016 právo na odpočet dane podľa § 49 zákona o DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa
SARCO s.r.o., predmetom fakturácie ktorej bola prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti v
súvislosti s prezentáciou muzikálu ANGELIKA. Žalobca preukazoval oprávnenosť odpočítania dane
Zmluvou o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 2. augusta 2016 uzatvorenou medzi žalobcom a

SARCO s.r.o., hodnotiacou správou k mediálnej kampani, vrátane CD nosiča, ktorá správa obsahovala
fotodokumentáciu s náhľadom a zoznamom odvysielaných reklamných spotov, prezentáciou loga
daňového subjektu v pozícii HRP na billboardoch a s fotodokumentáciou z inzercie v denníkoch,týždenníkoch a mesačníkoch k podujatiu muzikál ANGELIKA a vyjadrením konateľa žalobcu, pána
Antona Mitašíka.
4. V prípade SARCO s.r.o. správca dane zistil, že konateľom tejto spoločnosti bol v období od

26.04.2016 do 07.02.2019 Roman Graca a od 08.02.2019 bola do funkcie konateľa zapísaná osoba
Nicólas Alejandro Maduro Moros, Kolumbijská republika (podľa zistení správcu dane k zmene konateľa
boli zneužité voľne prístupné údaje z internetu, označená osoba s rovnakými identifikačnými údajmi
je od roku 2013 prezidentom Venezuely). SARCO s.r.o. pri zabezpečovaní zazmluvnených služieb
spolupracovala prevažne s dodávateľmi SILVI PRODUCTION, s.r.o. a Azaria service s.r.o.

5. Dodávateľ sa mal zaoberať reklamnou a marketingovou činnosťou ako aj spoluorganizovaním
spoločenských a kultúrnych podujatí. SARCO s.r.o. nemala zamestnancov, vlastnila len jeden kus
LED obrazovky na budove v Topoľčanoch, nevyužívala žiadne iné priestory okrem adresy uvedenej
v obchodnom registri. Roman Graca sa poznal s konateľkou spoločnosti SILVI PRODUCTION,
s.r.o., pani Nemčovičovou, a s konateľom spoločnosti Azaria service s.r.o., pánom Novotným a
dlhoročne spolupracovali na viacerých projektoch. Organizátorom podujatia bola spoločnosť SILVI

PRODUCTION, s.r.o. Zmluvou o spolupráci a nevýhradnom prevode reklamného priestoru a súvisiacich
právach previedla SILVI PRODUCTION, s.r.o. na SARCO s.r.o. právo využívať a disponovať
reklamným priestorom a súvisiace práva v súvislosti s podujatím, a zároveň dala súhlas k prevodu
reklamnéhopriestorutretímosobám.SARCOs.r.o.malazabezpečovaťzákazníkovasamotnúrealizáciu
zabezpečovala spravidla najmä Azaria service s.r.o. ako subdodávateľ. SARCO s.r.o. tak získala

oprávnenie propagovať svojich reklamných partnerov počas celej kampane, pričom cena sa odvíjala od
dohody. SILVI PRODUCTION, s.r.o. sa zaviazala zabezpečiť na vlastné náklady produkciu muzikálu,
reklamné služby, grafické služby, získala partnerov podujatia a reklamnú a mediálnu kampaň realizovala
so svojimi subdodávateľmi (JK Media s.r.o., KALYPSO agency SK s.r.o., See&Go, s.r.o. a pod.).
Zmluvné strany sa dohodli na spoločnej propagácii reklamných partnerov podujatia v rámci reklamnej

a mediálnej kampane. V priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že by SARCO s.r.o. reálne
zabezpečila nejakú organizačnú činnosť, na ktorú sa zmluvne zaviazala. Podľa zistení správcu dane
SARCO s.r.o. nedisponovala vlastným pracovným know-how, išlo o jednoosobovú spoločnosť s ručením
obmedzeným, bez vlastných prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu spoločnosti, bez
internetovej stránky propagujúcej jej činnosť a informácií o realizovaných projektoch.

6. Azaria service s.r.o., ako najväčší dodávateľ SARCO s.r.o., sa mala zaoberať sprostredkovaním
obchodných, propagačných a reklamných činností pre SARCO s.r.o. Reálne však neposkytovala
žiadne služby, pretože všetka jej činnosť bola vykonávaná v podvodnom reťazci cez subdodávateľov.
Azaria service s.r.o. deklarovala ako dodávateľov spoločnosť LULU TRADE, s.r.o. a Forro-Plast s.r.o.
Správca dane identifikoval reťazec deklarovaných dodávateľov od dodávateľa Azaria service s.r.o.

(LULU TRADE s.r.o. - IZ-INVEST, s.r.o. - RUVIXON s.r.o. - ENILA s.r.o.), ktorí vykazovali vysoké
obraty, ale nespolupracovali so správcom dane a neplnili si svoje daňové povinnosti. Spoločnosti LULU
TRADE, s.r.o. a Forro-Plast s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzali, mali virtuálne sídla, nemali žiadnych
zamestnancov a ani podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti. Do funkcie konateľov boli účelovo
dosadené osoby s cudzou štátnou príslušnosťou. V podaných daňových priznaniach vykazovali tieto

spoločnosti vysoké obraty. Ich jedinou úlohou bolo fakturačne vykryť prípadné daňové povinnosti
spoločnosti Azaria service s.r.o.
7. Daňovou kontrolou nebolo preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION, s.r.o. prenajala
reklamný priestor práve SARCO s.r.o., keď vedela, že neposkytne žiadne reklamné ani grafické služby.
Jediným možným vysvetlením je podľa správcu dane práve to, že SARCO s.r.o. mala byť využitá

na účely nadhodnotenia ceny za reklamné služby, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa
Azaria service s.r.o. a slúžili na navýšenie odpočítania dane a tiež na navýšenie nákladov konečných
odberateľov.
8. Preverením bankových účtov spoločností zapojených do fakturačných reťazcov správca dane zistil, že
zrealizované bezhotovostné platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami

v reťazci (v miliónových čiastkach) mali len formálne deklarovať reálnosť obchodných prípadov, avšak
určené osoby z reťazca (Roman Graca, Ján Novotný, Miloš Lukáček) uskutočňovali hotovostné
výbery týchto finančných prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach. O takto vybratých finančných
prostriedkoch neexistujú žiadne dôkazy o riadnom zaúčtovaní alebo o použití na podnikateľské účely
v súlade so zákonom.

9. Správca dane konštatoval, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikálu
ANGELIKA bola reálne odvysielaná a nadobudnutá spoločnosťou ANMIMA s.r.o., avšak jej obstaranie
bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca.10. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a rozhodnutím č. 100532911/2022 zo dňa 21. marca
2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil rozhodnutie správcu
dane.

11. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul skutkový stav zistený správcom dane tak, že úlohou
SARCO s.r.o. bolo zabezpečenie zákazníkov, pričom realizáciu reklamných činností v súvislosti s
muzikálom ANGELIKA mala vykonať spoločnosť Azaria service s.r.o. Počas dokazovania nebolo
preukázané, že by sa dodávateľ bol podieľal na organizovaní podujatia. Aj samotný žalobca (ako
zákazník) bol zabezpečený pani Nemčovičovou zo spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. (Silvia

Nemčovičová odporučila žalobcovi spoluprácu s dodávateľom). Taktiež neboli preukázané tvrdenia
žalobcu o zabezpečovaní tlače a následnej distribúcii tlačovín. Zo zistení správcu dane vyplýva, že
klienti si zabezpečovali propagačné materiály sami a činnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazal dodávateľ,
zabezpečovala SILVI PRODUCTION, s.r.o. v spolupráci so svojimi subdodávateľmi.
12. Vstupné náklady spoločnosti SARCO s.r.o., týkajúce sa obstarania reklamných činností v súvislosti
s muzikálom ANGELIKA, predstavovali čiastku 60 000,- EUR a DPH 12 000,- EUR. Dodávateľ len

za obdobie august až november 2016 vystavil pre 33 odberateľov, ktorí boli uvádzaní ako reklamní
partneri podujatia, čiastku približne 2 241 600,- EUR a DPH 448 320,- EUR. Dodávateľ tak čiastku, ktorú
zaplatil za reklamné činnosti v súvislosti s predmetným podujatím, navýšil vo faktúrach pre odberateľov
neúmerným spôsobom.
13. Podľa žalovaného konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. p. Nemčovičová nevysvetlila,

z akého dôvodu si vybrala ako svojho obchodného partnera práve spoločnosť SARCO s.r.o., ak všetky
služby zabezpečovala sama či už vo vlastnej réžii alebo subdodávateľsky a spoločnosť SARCO s.r.o.
nebola mediálne známa, pričom sám konateľ uviedol, že reklamné činnosti vykonával prostredníctvom
subdodávateľov.
14. Správca dane tak podľa žalovaného vyhodnotením skutočností zistil, že priamy dodávateľ žalobcu

spoločnosť SARCO s.r.o. mal dodávateľa a následne niekoľkých subdodávateľov, ktorí preukázateľne
reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace s podujatím muzikál ANGELIKA (SILVI
PRODUCTION, s.r.o., JK Media s.r.o., KALYPSO agency SK s.r.o., See&go s.r.o., K - production s.r.o.).
Cena služieb od dodávateľa SILVI PRODUCTION, s.r.o. však bola v porovnaní s následnou fakturáciou
odberateľom od spoločnosti SARCO s.r.o. neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti SARCO

s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol vytvorený fakturačný reťazec
(od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných daňových povinností dodávateľa.
15. Žalovaný zdôraznil, že vnútroštátnym orgánom jasne prináleží právo odmietnuť priznanie práva
na odpočítanie dane, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa v dôsledku svojej neobozretnosti zúčastnil
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu

dane, že SARCO s.r.o. mala byť využitá vo fakturačnej schéme len za účelom navýšenia ceny za
reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili na
navýšenieodpočítaniadaneatiežnanavýšenienákladovkonečnýchodberateľov,t.j.žalobcu.Logickým
odôvodnením na bezdôvodné navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom v SARCO
s.r.o. je umožniť deklarovaným odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane v neoprávnene

ekonomicky neodôvodnenej výške za účelom minimalizácie ich daňovej povinnosti, čo je v rozpore so
všeobecnými zásadami fungovania systému dane z pridanej hodnoty. Ak zdaniteľné plnenie - dodanie
služby prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto reťazci bolo zistené, že odberateľ vstupom do
toho reťazca získal neprimerané daňové zvýhodnenie vo forme odpočítania dane z nadhodnotenej sumy
za reklamné služby, táto skutočnosť je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému dane

z pridanej hodnoty, ako aj so základnými zásadami podnikania a poctivého obchodného styku.
16. Reklamná kampaň bola riadne odvysielaná a nadobudnutá žalobcom, avšak jej obstaranie bolo
poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia,
ktoré žalobca preukazoval, že prijal od dodávateľa SARCO s.r.o., boli priamo spojené s daňovým
podvodom, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť, avšak nevykonal základné úkony smerujúce k

prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení. Žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o
preverení si svojho obchodného partnera. Všetky skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri
vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi, najmä za situácie, keď sa žalobca spoliehal len
na odporúčanie treťou osobou. Preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil
v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 podľa § 49 ods. 1, 2 v

spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

II. Konanie pred správnym súdom17. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal o zrušenie rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie.
18. Žalobca v žalobe poukázal na zmätočnosť rozhodnutia správcu dane, ktorý v niektorých častiach

rozhodnutia uviedol, že žalobca vedel a v iných zas, že mohol vedieť, že cena je nadhodnotená
a namietal nesplnenie požiadaviek Axel Kittel testu. V podanej žalobe žalobca namietal, že počas
vyrubovacieho konania nedošlo k prerokovaniu pripomienok a dôkazov a taktiež namietal nesprávne
posudzovanie miery dôkazného bremena.
19. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 5S/17/2024 - 82

zo dňa 13. júna 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol podľa § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Správny
súd napadnutý rozsudok odôvodnil uplatnením postupu podľa § 140 SSP, keď odkázal na obdobný
predmet konania - reklamnú kampaň v súvislosti s muzikálom Madagaskar [v danom prípade ide o
muzikál ANGELIKA] u toho istého žalobcu, pričom išlo o obdobný skutkový stav [rovnaký dodávateľ,
obdobná schéma]. V konaní vedenom pod sp. zn. BB-72S/40/2022 zo dňa 14.03.2024 išlo o vyrubenie

rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2017. Konania sa týkali tej
istej daňovej kontroly správcu dane, za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august, 2016,
september 2016, október 2016, november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október
2017, január 2018 a október 2018, výsledkom ktorej bol totožný protokol č. 100855533/2021 zo dňa
18.mája 2021.

20. Správny súd poznamenal, že mierne odchýlky v číslach strán rozhodnutí daňových orgánov, na
ktoré sa odkazuje, prípadne v štruktúre subdodávateľského reťazca hlavných aktérov dodávateľského
reťazca žalobcu, nemali za následok potrebu iného hodnotenia skutkového stavu zisteného daňovou
kontrolou vykonanou spoločne pre oba prípady.
21. Správny súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. BB-72S/40/2022 zo dňa 14.03.2024 zdôraznil, že je

viazanýrozsahomadôvodmižaloby.Obsahomžalobnýchbodovanámietokžalobcuboloprezentovanie
vlastných skutkových a právnych záverov, ku ktorým žalobca dospel výlučne na základe svojich
tvrdení, bez jasného súvisu jeho námietok a úvah s predmetnou vecou. Správny súd zdôraznil, že
vyjadreniavšeobecnéhonesúhlasusoskutkovýmiaprávnymizávermižalovanéhonemôžusaméosebe
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne

vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods.
1 písm. e) SSP. Avšak v správnej žalobe absentovali konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo
možné vyvodiť záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.
22. K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane predložil nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých
muzikálov vykonané spoločnosťou Starmedia, s.r.o., ktorým podľa jeho názoru preukázal reálnosť

ceny za dodané služby, správny súd uviedol, že žalobcom označený dôkaz bol hodnotený v súlade s
jeho obsahom a so zásadami logického uvažovania ako dôkaz nepreukazujúci žalobcove tvrdenie o
primeranosti ceny. Predložené nacenenie nebolo založené na overiteľných podkladoch, a preto nemohlo
slúžiť ako dôkaz o obvyklej cene za poskytnuté reklamné služby. Správny súd zároveň poukázal na to,
že správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné služby odvodil z porovnania

hodnoty fakturácie od dodávateľa týchto reklamných služieb (SILVI PRODUCTION, s.r.o.), ktorá bola
niekoľkonásobnenižšianežnáslednáfakturáciapredmetnýchreklamnýchslužiebspoločnosťouSARCO
s.r.o. konečným odberateľom (vrátane žalobcu) za tie isté podujatia.
23. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom,
za nedôvodnú a vysvetlil, že za účelom rozptýlenia dôvodne identifikovaných pochybnosti správcu

dane dochádza k prenášaniu dôkazného bremena. Správca nerozporoval dodanie reklamnej služby,
ktorá bola žalobcovi fakturovaná. V daňovom konaní správca dane zistil skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodného konania. Správca dane riadne
vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom identifikoval obchodný i fakturačný reťazec, označil a vyhodnotil
vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe

ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu, a to prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu (pričom sa
podrobnezaoberalvšetkýmištyrmiotázkami).Správnysúdďalejuviedol,žesprávcadaneboloprávnený
preveriť celý reťazec a tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané neodvedenie dane dodávateľom žalobcu
(SARCO s.r.o.) a že k zníženiu daňovej povinnosti došlo na článkoch reťazca medzi spoločnosťou
SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o., nemá vplyv na závery správcu dane (ani žalovaného) o existencii

daňového podvodu, pretože postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo
identifikované podvodné konanie, (t. j. nemusí to byť práve na stupni reťazca medzi žalobcom a jeho
prvým dodávateľom).24. Správny súd uviedol, že zneužitie práva predstavuje samostatný dôvod pre nepriznanie nároku na
odpočet DPH, v preskúmavanom prípade však rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného
neboli na tomto dôvode založené. Odpočet DPH žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý

z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva, ale z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu. V zmysle ustálenej
judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ v prípade, ak správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho
povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne.
25. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného a uviedol, že správca dane aj žalovaný identifikovali
v súvislosti s obchodným reťazcom, ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo

svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom
mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (i
žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia z celého obchodného a fakturačného reťazca, pričom
samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca
dane vysvetlil, ako obchod žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo
prísť k daňovému zvýhodneniu účastníkov tohto reťazca. Správny súd preto sériu dôkazov a indícií

považoval za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom
náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Podľa
správneho súdu tak správca dane uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok tzv. Axel
Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

26. Námietku sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú a uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje riadne a dostatočné
odôvodnenie, z ktorého jednoznačne vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie.
Správca dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy ovplyvňujúce hodnotenie
dôkazov ako aj právne predpisy, podľa ktorých rozhodovali. V rozhodnutiach zrozumiteľne uviedli

podstatné dôvody ako aj objektívne skutočnosti, na základe ktorých dospeli k záveru o nesplnení
podmienok na odpočet DPH, a to vzhľadom na identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce
daňovému podvodu v súlade s judikatúrou NSS SR i SD EÚ. Správny súd nesúhlasil ani s tvrdením
žalobcu, že svedecké výpovede zabezpečené správcom dane neboli vyhodnotené. Správny súd
uvedené námietky žalobcu považoval za nekonkrétne a všeobecné, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré

svedecké výpovede a z akého dôvodu boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami
logického uvažovania.
27. Správny súd na záver dodal, že záver správcu dane o neúmernom navýšení ceny reklamných
služieb spoločnosťou SARCO s.r.o. v rámci testu nebol svojvoľný, ale vychádzal z objektívnych
skutočností, ktoré tvorili preukázané platby za služby poskytované spoločnosťou SARCO s.r.o. a za

služby poskytované jej dodávateľmi (t. j. rozdiel medzi vstupnými nákladmi dodávateľa a cenami
formálne vyfakturovanými dodávateľom bez pridanej hodnoty).
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
28. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak,

že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby
kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko
správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku postupoval podľa § 140 SSP, pričom doslovne
prevzal z odkazujúceho rozsudku aj skutkový stav, ktorý je však za prejednávané zdaňovacie obdobie

rozdielny.Sťažovateľnamietal,žepredmetomkonaniabolozverejnenielogavrámcireklamnejkampane
muzikálu „Angelika“ a nie muzikálu „Madagaskar“ a „Čas ruží“ ako je uvedené v odkazovacom rozsudku.
Rovnako namietal, že nie sú totožné ani subjekty fakturačného a obchodného reťazca a rovnako ani
percentuálne navýšenie ceny, ktoré malo byť v prejednávanej veci 93 % a nie 90 % ako v odkazovacom
rozsudku.

30. Sťažovateľ namietal neodôvodnenosť rozdelenia reťazca na fakturačný a obchodný. Napriek
rozdeleniu celého reťazca, nie je možné vyvodiť žiadne preukázané skutočnosti pre záver, že správca
dane zistil daňové úniky nielen vo fakturačnom reťazci, ale aj v obchodnom reťazci - SARCO s. r. o. -
SILVI PRODUCTION, s.r.o. - JK Media s.r.o. - K-production s.r.o. - KALYPSO agency SK s.r.o. - See&go
s.r.o.

31. Sťažovateľ namietal, že tvrdenie o neprimeranom navýšení ceny bolo založené výlučne na
komparácii fakturačných tokov jeho dodávateľa, a to najmä porovnaním súhrnu vstupných nákladov
dodávateľa (t. j. ceny za prevod reklamných práv spoločnosťou SILVI PRODUCTION, s.r.o. a fakturácie
mediálnej kampane zabezpečovanej JK MEDIA s.r.o.) so súhrnom cien fakturovaných dodávateľom zadodanie identických služieb 33 odberateľom a súhrnom cien za zverejnenie ich loga na mediálnych
nosičoch v rámci mediálnej kampane ANGELIKA. Sťažovateľ poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci
C-334/20 Amper Metal Kft., z ktorého podľa neho vyplýva, že samotná protihodnota za dodanie

predstavuje výlučne subjektívnu hodnotu, nie objektívnu hodnotou. Podľa sťažovateľa nemôže obstáť
záver, že správca dane zistil, že mu služby boli dodané v oveľa vyššej sume, ako bola reálne zistená
trhová hodnota, pretože v predmetnej veci absentuje základné zistenie trhovej hodnoty, ktorá by
predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky služieb.
32. Sťažovateľ namietal, že je irelevantná cena za nákup práv na reklamný priestor dodávateľom od

organizátorky podujatia, nakoľko táto cena nepredstavuje referenčnú cenu za poskytnutú reklamnú
kampaň. Konštatovanie neprimeraného navýšenia ceny skrz súhrn všetkých odberateľov považoval
sťažovateľ za absurdný, pretože bolo potrebné každé zdaniteľné plnenie dodané SARCO s.r.o.
posudzovať samostatne. Na záver zdôraznil, že SILVI PRODUCTION, s.r.o. právami na zverejnenie
tretích subjektov už nedisponovala, nakoľko ich previedla na SARCO s.r.o., a preto neexistuje
žiadna objektívna skutočnosť pre záver o neprimeranom navýšení ceny dodávateľom vo vzťahu ku

sťažovateľovi.
33. Sťažovateľ namietal, že zistenie chýbajúcej dane na poslednom článku reťazca nepreukazuje
skutkovú podstatu samotného daňového podvodu. Skutočnosť, že u jeho dodávateľa došlo k
optimalizácii daňových povinností vstupmi od subdodávateľa, nie je znakom chýbajúcej dane, nakoľko
daňová optimalizácia je bežnou praxou obchodných spoločností a prípadná jej nezákonnosť musí byť

výsledkom daňovej kontroly. Daňové povinnosti boli z ich strany splnené, a to, či boli plnené v správnej
výške, ide na ťarchu správcu dane.
34. K bodom, v ktorých správny súd zdôvodnil naplnenie prvej otázky testu Axel Kittel s poukazom
na zistený skutkový stav sťažovateľ uviedol, že právne závery vychádzajú z posudzovania iného
obchodného reťazca, ktorý je opísaný pre rok 2017 a súvisí s odlišnými podujatiami, kedy napr. je

uvádzaný subdodávateľ Peritus Trade s. r. o., ktorá spoločnosť nepredstavuje článok obchodného
reťazca pre posudzované zdaňovacie obdobie. Zároveň uviedol, že z judikatúry súdov SR, ale aj
judikatúry SD EÚ, nesporne vyplýva, že ak dodávateľ, resp. subdodávateľ, v rozhodnom čase neplnil
svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. nepodal daňové priznanie a neodviedol do štátneho
rozpočtu DPH, je to len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa. Poukázal zároveň na nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022.
35. Sťažovateľ opakovanie poukázal na nesprávne tvrdenie správneho súdu, že ak správca dane
pristúpil k aplikácii testu Axel Kittel, teda bez konštatovania splnenia zákonných podmienok, má sa za
to, že formálne a materiálne podmienky boli splnené, resp. nie je sporné, že k deklarovanému dodaniu
došlo. Ostáva otvorenou otázkou, či odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemalo byť zamietnuté z

dôvodu nesplnenia niektorej zákonnej podmienky, nakoľko pre úspešné odpočítanie dane sa vyžaduje
ich kumulatívne splnenie.
36. Sťažovateľ namietal rozpornosť rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí kombinovali
tvrdenia o chýbajúcej dani a súčasne tvrdenia o fiktívnosti faktúr, nakoľko spoločnosti mali v obchodných
reťazcoch fungovať bez akejkoľvek pridanej hodnoty.

37.Sťažovateľsprávcovidanepredložiloceneniezverejnenialoganadojednanýchmediálnychnosičoch
v dojednanom rozsahu a čase, ktorý bol spracovaný reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., čím jednak
suploval dôkaznú povinnosť správcu dane a navyše, ktorým mal správcovi dane preukázať reálnu trhovú
cenu, ale správca dane uvedený dôkaz vyhodnotil ako irelevantný, napriek tomu, že sám referenčnú
trhovú hodnotu reklamy neurčil.

38. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé žiadne preukázanie
identickosti dodávky medzi sťažovateľom a spoločnosťou SARCO s.r.o. a dodávky zo strany spoločnosti
SILVI PRODUCTION, s. r. o. pre odberateľa SARCO s. r. o., nakoľko zo strany SILVI PRODUCTION,
s. r. o. pre spoločnosť SARCO s. r. o. nedošlo k poskytnutiu služby vo forme jeho loga na mediálnych
nosičoch. Predmetom dodávky medzi SILVI PRODUCTION, s.r.o. a SARCO s.r.o. bol výlučne prevod

práv k mediálnemu priestoru, na ktorom boli propagované kultúrne podujatia.
39. Sťažovateľ uviedol, že mu nebolo vysvetlené, akým spôsobom mal získať informácie o existencii
podvodného fakturačného reťazca a ohradil sa voči odlišnostiam v klasifikácii jeho vedomosti o daňovom
podvode v napadnutom rozsudku.
40. Na záver sťažovateľ namietol, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou sťažovateľa

týkajúcou sa porušenia § 3 ods. 6 daňového poriadku (vznesenou v duplike), keď v obdobných veciach
nerozhodoval rovnako a posúdil ju podľa § 183 SSP ako neprípustné rozšírenie žalobných bodov. Podľa
sťažovateľa, ktorý v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2018
zo dňa 15. augusta 2015, mal správny súd jeho námietku vecne posúdiť a vysporiadať sa s ňou.41. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odmietol tvrdenia sťažovateľa, že pri identických
skutkových otázkach existujú rôzne rozhodnutia správcu dane. Takýto postup nemá oporu v zákone ani
judikatúre SD EÚ, nakoľko v predmetnom prípade nebolo rozporované poskytnutie zdaniteľného plnenia

a jeho existencia, či účel použitia, ale bolo preukázané podvodné konanie, o ktorom mal mať sťažovateľ
vedomosť. Napadnuté rozhodnutia obsahujú vo svojich odôvodneniach všetky skutkové zistenia, o ktoré
boli opreté rozhodovacie dôvody. Navyše žalovaný dodal, že každý prípad je aj zo strany správcu dane
a žalovaného hodnotený individuálne a teda tieto namietané skutočnosti zo strany sťažovateľa nemôžu
mať vplyv na zákonnosť rozsudku správneho súdu a rozhodnutí žalovaného či správcu dane. Z vyššie

uvedených dôvod navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.
42. Sťažovateľ podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP a zároveň navrhol,
aby kasačný súd inicioval prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Návrh odôvodnil tým, že
závery súdu sú len vo všeobecnej rovine jednak vo vzťahu k samotnému podvodu, ale najmä k
vedomostnej stránke sťažovateľa ohľadom účasti na daňovom podvode. Sťažovateľ tvrdil, že správcovia
dane práve vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

v novom vyrubovacom konaní neuznávajú odpočítanie dane, a to práve s poukazom na podvodné
konanie a vedomostnú stránku daňového subjektu ohľadom účasti na daňovom podvode, čo z pohľadu
spravodlivého vyrubenia dane a základných princípov práva EÚ predpokladá zodpovedanie uvádzaných
predbežných otázok SD EÚ, nakoľko daná otázka judikatúrou SD EÚ nebola riešená. Sťažovateľ navrhol
aj nasledovné znenie prejudiciálnych otázok:

„1/ Ak protihodnota za zdaniteľné plnenie v zmysle judikatúry ES predstavuje subjektívnu hodnotu, je
možné odoprieť nárok žalobcovi výlučne z dôvodu tvrdenia neprimeraného navýšenia ceny, nakoľko
mohol alebo mal vedieť o danej skutočnosti, a to bez toho aby existovali jednoznačné vnútroštátne
pravidlá,ktorébymohlipredstavovaťpredvídateľnúskutočnosťpreúčelyvykonaniaovereniazmluvného

partnera pre segment reklamy, z pohľadu samotnej protihodnoty za dodané zdaniteľné plnenie.
2/ Ak neexistujú jednoznačné vnútroštátne pravidlá pre segment reklamy je možné pre odopretie nároku
prijať záver, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že protihodnota za dodané zdaniteľné plnenie je
neprimeraná, a to v prípade ak správca dane neurčil pre dané zdaniteľné plnenie referenčnú hodnotu,
ktorá by bola objektívnou skutočnosťou pre tento záver.

3/ Ak teda neexistuje preukázanie referenčnej hodnoty z pohľadu protihodnoty za zdaniteľné plnenie
v predmetnej veci, má byť jedinou referenčnou hodnotou protihodnota zdaniteľných plnení dodaných
dodávateľom žalobcu všetkým 33 subjektom, ktorým dodávateľ dodal identické zdaniteľné plnenia
vo forme zverejnenia loga na dojednaných mediálnych nosičoch, a to spôsobom a v rozsahu
podľa uzatvorených zmlúv v rámci mediálnej kampane kultúrnych podujatí, nakoľko ako jediný

dodávateľ výlučne pre danú kampaň disponoval právami na zverejnenia loga tretích subjektov v rámci
organizovanej mediálnej kampane kultúrnych podujatí.
4/ Ak neexistuje referenčná hodnota pre účely konštatovania neprimeraného navýšenia ceny, je možné
zistené skutočnosti v rozsahu:
- že dodávateľ priznal daňovú povinnosť, avšak túto si znížil fakturáciou od svojich dodávateľov, ktorí

neodviedli daň do štátneho rozpočtu, pričom dodávateľ nedisponoval vlastným pracovným know -
how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov určených na
reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť spoločnosti, jej históriu, ciele,
portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením,
konateľ spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie,

mal virtuálne sídlo bez webových stránok považovať za objektívne skutočnosti na podklade ktorých by
bolo možné prijať záver o daňovom podvode na predchádzajúcich článkoch reťazca?“

43. Žalovaný sa s návrhom na prerušenie kasačného konania nestotožnil. Poukázal na to, že
neprimeranosť obstarávacej ceny deklarovaných služieb bola len jedným z dôvodov pre posúdenie

skutočnosti, či sťažovateľ mohol a mal vedieť o účasti na daňovom podvode. V kontexte ostatných
skutočností samotná neprimeranosť obstarávacej ceny nebola rozhodujúcou pre odmietnutie odpočtu
DPH a preto sťažovateľom navrhované prejudiciálne otázky považuje za neopodstatnené, nakoľko
predbežné otázky sťažovateľa boli naformulované s ohľadom výlučne na kritérium neprimerane
navýšenej ceny a teda nemajú dopad na rozhodnutie prejednávanej veci.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
44. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a jeprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
45. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci

pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
46. Kasačný súd sa primárne zaoberal námietkou sťažovateľa, ktorý namietal aplikáciu ustanovenia §

140SSP,t.j.použitie skrátenéhoodôvodneniarozsudku.Možnosťvyužitiaskrátenejformyodôvodnenia
rozsudku prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok: (i) ide o toho istého
žalobcu; (ii) ide o totožný predmet konania a (iii) vec už bola predmetom konania pred správnym súdom.
Kasačný súd preto pri vyhodnocovaní dôvodnosti tejto námietky skúmal, či v práve posudzovanej veci
prichádzalo do úvahy využitie skrátenej formy odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na tento účel mal
kasačný súd preukázané, že (i) konania vedené pred správnym súdom pod sp. zn. 5S/17/2024 a

BB-72S/40/2022 sa týkajú totožných účastníkov konania, (ii) správca dane a žalovaný vydali rozhodnutia
po ukončení totožnej daňovej kontroly, na základe totožného protokolu, totožného vyrubovacieho
konania; (iii) rozhodnutia boli vydané na základe totožného právneho posúdenia, totožného dôvodu
nepriznania nároku na odpočítanie DPH, ktorým bola skutočnosť, že sa sťažovateľ v dôsledku svojej
neobozretnosti zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH s tým, že v oboch prípadoch

vystupoval ako deklarovaný dodávateľ spoločnosť SARCO s.r.o.
47. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 140 SSP kasačný súd poukazuje na to, že v oboch prípadoch
bol vo fakturačnom reťazci identifikovaný totožný priamy dodávateľ ako aj subdodávateľ sťažovateľa,
pričom v oboch prípadoch bol posudzovaný aj obchodný reťazec, v súvislosti s priamym dodávateľom
a subdodávateľom, konkrétne SARCO s. r. o. - SILVI PRODUCTION, s.r.o. V oboch prípadoch tak

nesporne ide o druhovo podobný skutkový a právny stav veci o neštandardných obchodných schémach
a o nedostatočne vynaloženej obvyklej obozretnosti sťažovateľa v obchodnom styku, ktorú skutočnosť
vyzdvihol aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 561/2025 zo dňa 25.
septembra2025(bod21).Pretonaúčelynemožnostiaplikácieustanovenia§140SSPneobstojítvrdenie
sťažovateľa, že predmetom dodania služby v práve posudzovanej veci bolo logo na muzikál „Angelika“

a nie na muzikál „Madagaskar“ a „Čas ruží“ alebo, že percentuálne navýšenie ceny v posudzovanom
prípade predstavuje 93 %, a v obdobiach roku 2017 to bolo 90 %, keďže v obidvoch prípadoch išlo o
rovnaký modus operandi zisteného fakturačného reťazca. Postup správneho súdu podľa § 140 SSP bol
tak v posudzovanom prípade zákonný.
48. Následne bolo kľúčovou právnou otázkou, či daňové orgány v rámci daňového konania dospeli k

správnemu záveru, že sťažovateľ sa podieľal (hoci aj nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako
ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či následne táto skutočnosť mohla byť dôvodom na
odopretie práva na odpočítanie DPH sťažovateľovi.
49. Kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia už bola skutkovo a právne obdobná
vec rovnakého sťažovateľa postavená na prakticky totožnom skutkovom základe zistenom v rámci tej

istej daňovej kontroly, vedená pred kasačným súdom pod sp. zn. 4Sfk/26/2024 zo dňa 11. decembra
2024 (zdaňovacie obdobie apríl 2017), založená v zásade na totožnej argumentácii správneho súdu, pri
uplatnení v zásade totožných námietok sťažovateľa. Je možné poukázať na rozdiel spočívajúci v názve
muzikálu, na ktorom bolo obchodné meno a logo prezentované, ktorý je však bez významu pre celkové
právne posúdenie.

50. Kasačný súd súčasne dodáva, že zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že kasačné sťažnosti
sťažovateľa založené na totožných námietkach (rozdiel spočíval, ako už bolo uvedené vyššie, len v
názve muzikálu) boli zamietnuté. Konkrétne ide o konania vedené pod sp. zn. 4Sfk/32/2024, sp. zn.
3Sfk/39/2024, sp. zn. 3Sfk/47/2024, sp. zn. 2Sfk/32/2024, sp. zn.5Sfk/40/2024, sp. zn. 8Sfk/40/2024.
51. Kasačný súd, preto využijúc postup podľa § 464 ods. 1 SSP, poukazuje na odôvodnenie rozsudku

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/26/2024 zo dňa 11. decembra 2024, s
ktorým sa stotožnil a neidentifikoval dôvody, pre ktoré by sa mal od relevantnej argumentácie odchýliť,
preto uvádza jeho vybrané časti, ktoré sú aplikovateľné i na prejednávanú vec:
„39. Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existencia daňového úniku, resp. „chýbajúcej
dane”, kasačný súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.

Daňový únik spočíval v tom, že deklarovaný dodávateľ reklamných služieb - spoločnosť SARCO s. r. o. -
znižoval svoju daňovú povinnosť vytvorením vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov,
na začiatku ktorého daň nebola odvedená (obdobne bol podobný vzorec vyhodnotený ako daňový
únik napr. aj v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023).Správca dane a žalovaný daňový únik identifikovali na strane viacerých subdodávateľov vo fakturačnom
reťazci a tiež na strane jeho priameho dodávateľa, ktorý si takýmto spôsobom znížil daňovú povinnosť.
Hoci dodávateľ sťažovateľa formálne priznal daňovú povinnosť, túto si znížil cez uplatnené odpočítania

dane z fiktívnych faktúr od tzv. zmiznutých subdodávateľov, ktorí mu nedodali žiadne plnenia a daňovú
povinnosť si nesplnili. Tým došlo k situácii, že daň zo vzájomne prepojiteľných obchodov nebola nikdy do
štátneho rozpočtu odvedená. Podľa názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňové
úniky podvodného charakteru, čo dokladuje charakter predmetných spoločností (bez materiálneho a
personálneho substrátu na výkon podnikateľskej činnosti), nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v

krátkej dobe po uskutočnení zdaniteľných obchodov so sťažovateľom. Kasačný súd sa s týmito závermi
príslušných orgánov stotožňuje a konštatuje v zhode so správnym súdom, že tieto preukázali existenciu
daňového úniku a tiež jeho podvodný charakter.
40. Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania
daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú

bežným obchodným podmienkam. Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich
rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:
- dodávateľ reklamných služieb spoločnosť SARCO s. r. o. daňovú povinnosť z reklamných služieb
na výstupe znižoval vstupom od vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov. Vzájomné
transakcie v zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným obchodným transakciám a daňové

subjekty, ktoré s predmetnými reklamnými službami vzájomne obchodovali, vytvorili štruktúru, ktorá bola
vytvorená len pre daňové účely,
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie
služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.),
- daňový únik vznikol dôsledkom nereálne vysokých cien reklamy uvedených na faktúrach, ktoré vystavil

priamy dodávateľ sťažovateľa SARCO s. r. o., z ktorých sťažovateľ čerpal odpočet DPH.
41. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním
správneho súdu v bode 44 napadnutého rozsudku, že dodávateľsko odberateľské vzťahy v zistenom
podvodnom fakturačnom obchodnom reťazci súviseli s plneniami pre sťažovateľa.

42. Podstata a nosná Časť námietok sťažovateľa smerovala proti záveru správcu dane, žalovaného a
správneho súdu, že sťažovateľ vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t. j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu -
zavineniu daňového subjektu).
43. Pokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietal, že správca dane a správny súd „zmiešavali“ otázku

jej aktívnej, resp. pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný
súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo Či
mohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom, je naozaj rozdiel... Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú
pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa

vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány
a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej viere)
je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, Či sťažovateľka
vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej Účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania
- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových
okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom

podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí
Žalovaného a správcu dane ” (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).
44. V predmetnej veci nebola sťažovateľovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci

vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.
45. Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že:- obchodoval s dodávateľom SARCO s. r. o. bez referencií v oblasti reklamy, ktorý nebol nositeľom
žiadneho know-how - štýlu, rukopisu reklamnej agentúry, dokonca bez vlastnej bez webovej stránky
ktorou by sa prezentoval, t. j. sťažovateľ nevenoval žiadnu pozornosť výberu agentúry a nepreveroval

si možnosti na trhu;
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie
služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.);
- sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom SARCO s. r. o. tak, že
to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r. o. To, že poznal

svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú, mu bolo dostatočnou zárukou dôveryhodnosti, t. j. sťažovateľ
sa mal spoľahnúť na výber svojho obchodného partnera s významným objemom peňažného plnenia za
objednané (a poskytnuté) služby len na odporúčanie treťou osobou;
-sťažovateľsasúhlasomsodporúčanýmvýberomdodávateľaSARCOs.r.o.odreálnehoposkytovateľa
služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. zapojil do preverovaných reťazcov služieb, pričom nebolo
preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION s. r. o. prenajala priestor SARCO s. r. o. (pričom ako

jediným logickým vysvetlením sa javí nadhodnotenie ceny za reklamné plnenia);
- „od začiatku prílišná dôvera obchodných partnerov (SILVI PRODUCTION s. r. o., SARCO s. r. 0. a
ANMIMA,s.r.o.ktorániejeracionálnevysvetliteľná).Odriadnehoobchodníkabysapritomočakávalo,že
ak zamýšľa uskutočniť transakcie v rádovo viac ako stotisícoch eur, overí si aspoň základné informácie
o obchodnom partnerovi a bude sa snažiť minimalizovať riziká zvýšeným dohľadom a kontrolou nad

objednanými službami. [...] Nie je povinnosťou daňového subjektu postupovať pri výbere zmluvného
partnera najefektívnejšie, ako je to možné, ani si vybrať cenovo najvhodnejšiu ponuku. Ak však daňový
subjekt koná pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý nemá ekonomické opodstatnenie a vymyká sa
rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa, možno mu [...] odoprieť uplatnené právo
na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch. ” (str. 38 - 39 prvostupňového rozhodnutia);

- zmluvná cena bola stanovená bez akejkoľvek kalkulácie, výlučne na základe dohody, jej primeranosť
si sťažovateľ mohol preveriť u reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. , ktorá bola
reálnym poskytovateľom reklamných služieb, a ktorá aj sama bola oprávnená poskytovať reklamný
priestor reklamným partnerom podujatia;
- nakupoval služby za neprimerane vysoké ceny.

46. V predmetnej veci správca dane identifikoval viacero vzájomne prepojených a podmienených
okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ mohol a mal vedieť
o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Z týchto ustálených okolností
vyplýva, že orgány finančnej správy a správny súd nevyčítali sťažovateľovi výlučne tú skutočnosť,
že cena reklamných služieb bola neprimerane nadhodnotená (niekoľkonásobne navýšená, a to bez

pridanej hodnoty a cenovej kalkulácie či zisťovania ceny na trhu). Správca dane sa zameral na
zdôraznenie obvyklosti či neprimeranosti celého obchodného vzťahu sťažovateľa s jeho dodávateľom
a subdodávateľom SILVI PRODUCTION s. r. o., ktoré zahŕňalo aj (i) vedomosť o tom, kto je reálnym
vykonávateľom služieb (spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.) na odporúčanie ktorého konateľky
sa sťažovateľ spoľahol pri výbere svojho deklarovaného dodávateľa (SARCO s. r. o.), (ii) možnosť si

overiť cenu priamo u subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o., voči ktorej konateľke mal sťažovateľ
podľa svojho vyjadrenia dôveru, (iii) neodôvodnená kredibilita sťažovateľa vo vzťahu k obchodnému
partnerovi, keď výber dodávateľa SARCO s.r.o. sťažovateľ odôvodňoval výlučne tým, že to, že poznal
svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú (konateľku SILVI PRODUCTION s. r. o.), mu bolo dostatočnou
zárukou dôveryhodnosti, (iv) sťažovateľ len v súvislosti s propagáciou loga na tri mesiace v súvislosti

s muzikálom „ Čas ruží ” zaplatil svojmu dodávateľovi SARCO s. r. o. sumu 150.000 eur, ktorá suma
nie je zanedbateľná ani nízka, pričom uvedený obchodný vzťah sa opakoval aj pri propagovaní jeho
loga na iných podujatiach [v predmetnej veci ide o propagáciu loga sťažovateľa v súvislosti s muzikálom
ANGELIKA, za celkovú sumu 200.000 eur].
47. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetná vec je špecifická v tom, že sťažovateľ neargumentoval tým,

že on svojho subdodávateľa - reálneho poskytovateľa služby nepozná, pretože mal obchodný vzťah
so svojím priamym dodávateľom. Naopak - on argumentoval tým, že poznal svojho subdodávateľa a
práve na základe jeho odporúčania opakovane uzatváral obchody so svojím dodávateľom. Uvedený
spôsob výberu obchodného partnera, ktorý navyše službu len formálne vykázal/vyfakturoval, nevytvoril
žiadnu pridanú hodnotu, dokonca ani nesprostredkoval obchod, keď tento sprostredkovala konateľka

subdodávateľa, sa javí ako účelový, osobitne ak dodávateľ nemal referencie v oblasti reklamy a dokonca
ako reklamná agentúra ani sám nemal žiadnu webstránku.
48. Z Protokolu č. 100855533/2021 zo dňa 18. mája vyplýva, že sťažovateľ si aj v iných zdaňovacích
obdobiach (8-11/2016; 3,4,6,7,10/2017; 1,10/2018) uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúrod spoločnosti SARCO s. r. o. za prezentáciu jeho obchodného mena a loga v súvislosti s prezentáciou
muzikálov Angelika, Madagaskar a Čas ruží a koncertov Karla Gotta a Lucie Bílej - t. j. sťažovateľ
opakovane vstupoval do zmluvného vzťahu s rovnakým dodávateľom SARCO s. r. o.

49. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výber svojho dodávateľa zdôvodňoval tým, že neexistoval iný
subjekt disponujúci právami k mediálnemu priestoru propagujúceho kultúrne podujatia a že jeho
subdodávateľ - spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov
nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o. Z administratívneho spisu aj
preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že na dodávateľa SARCO s. r. o. bol prevedený nevýhradný

reklamnýpriestoražespoločnosťSILVIPRODUCTIONs.r.o.právaminazverejnenietretíchsubjektovv
rozhodnom čase disponovala. Preto aj keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že je irelevantná cena
za nákup práv za reklamný priestor jeho dodávateľom od organizátorky podujatí SILVI PRODUCTION
s. r. o. uvedené nezodpovedá skutočnosti, že aj samotná spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.
disponovala právami na reklamný priestor.
50. V predmetnej veci príslušné orgány v kontexte preukazovania vedomostnej stránky účasti na

daňovompodvodeuplatniliargumentneobvyklejcenyplneniaakojedenzviacerovzájomneprepojených
a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ
mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom - spolu
s poukazom na ďalšie skutočnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného reťazca.
Kasačný súd obdobne aj v iných veciach posudzoval indíciu neprimerane nadhodnotenej ceny vo

fakturačnomreťazcizareklamnéslužbyspoluspoukazomnaďalšieskutočnostiakookolnostisvedčiace
o neštandardnosti a účelovosti obchodného vzťahu.
51. Najvyšší správny súd napr. v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023 za situácie,
keď sťažovateľ mal vedomosť o reálnom dodávateľovi reklamy, pričom v obchodnom reťazci došlo
k umelému navýšeniu ceny reklamných služieb uviedol: , Správca dane a žalovaný [...] spochybnili

reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z
takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných reklamných
kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti [...], ktoré reklamné služby medzi sebou
prefakturovali tak, že sťažovateľovi niekoľkonásobne navýšili sumu. [...] V zmluve o realizácii kampane
[...] sťažovateľ dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň realizovaná a mohol si (mal si)

preveriť ceny v týchto médiách. Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet DPH z navýšenej nereálnej ceny
uvedenej na faktúrach od dodávateľa [...], potom konal nezodpovedne a nelogicky [...] sťažovateľ
mal vedomosť o dodávateľovi reklamy. Vyjadrenie sťažovateľa, že si neoveroval bežné trhové ceny
u iných spoločností, a ani u iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť [...] z dôvodu, že vždy bolo
všetko zrealizované, orgány verejnej správy vyhodnotili tak, že sťažovateľ postupoval neobozretne a

neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo od neho rozumné požadovať, aby sa uistil, Že sa na podvode
nebude podieľať. [...] Krajský súd záver orgánov verejnej správy o splnení subjektívnej stránky daňového
podvodu považoval za splnený. Krajský súd vyhodnotil, Že pri náležitej obozretnosti sťažovateľ „ mal
a mohol zistiť”, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaný, a to za účelom narušenia
systému neutrality DPH. Podľa krajského súdu sťažovateľ hrubým spôsobom porušil zásady náležitej

obozretnosti, keď nemal záujem zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Krajský súd mal
za to, že následky takéhoto neobozretného správania potom musí sťažovateľ znášať sám a musí byť
uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca
poznačeného daňovým podvodom. Kasačný súd sa s uvedeným právnym názorom krajského súdu
stotožňuje a poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti obchodnej transakcie,

pre ktoré mal sťažovateľ mať vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti
sťažovateľa, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil, a to:
· sťažovateľ [...] Netvrdil, že sa snažil o spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu,
viac informácií o predmete jej činnosti, obchodných priestoroch a zamestnancoch, ani že by akokoľvek
skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam, a to všetko

za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode,
· [...]
·ďalšímdôkazomjeajnereálnavysokácenazaposkytnutéslužbyuvedenánafaktúreoddeklarovaného
dodávateľa [...], ktorý podľa vlastných slov na dodaní reklamných služieb nič neurobil a tieto boli dodané
subdodávateľsky,pričompodľavyjadreníkonateľov,ktorírealizovalivysielaniereklamy,bolareálnacena

reklamy známa už na začiatku obdobia.
Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný
dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o., ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom
sťažovateľa, bol pochybný a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Rovnako je kasačný súd tohonázoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode.“
52. Obdobne - v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/104/2022 zo dňa 23.11.2023

kasačný súd uviedol, že „z pohybov na účtoch medzi žalobcom a jeho dodávateľom [...] bolo možné
logicky vyvodiť záver, že sa jednalo o preúčtovanie finančných prostriedkov medzi spoločnosťami, ktoré
boli do reťazca spoločností umelo vložené a je možné ich považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu
úmyslu daňového subjektu o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Zistenia žalovaného, ku
ktorým sa plne priklonil aj správny súd, sú celkom zrejmé a logické, preto nedávajú sťažovateľovým

sťažnostným bodom priestor na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu. Tieto totiž priamo
nasvedčujú tomu, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu dodávateľa ktorý z
poskytnutej, cenovo nadhodnotenej reklamy v skutočnosti neodviedol žiadnu daň na výstupe, nakoľko si
juponížilvstupomodvykonštruovanéhododávateľskéhoreťazca[...]Úlohouumelovytvorenéhoreťazca
bolo reklamu len cenovo nadhodnotiť a formálne vykázať a nie reálne dodať. Na konci tohto reťazca
subjektov stojí kontrolovaný platiteľ ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnil odpočítanie

dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. S ohľadom na vyššie uvedené,
je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového subjektu
[...] a dodávateľa vedel sťažovateľ, kedy v priebehu roka 2014 sa budú konať podujatia [...] (celkovo päť
podujatí). Táto skutočnosť preukazuje vedomosť sťažovateľa o nesúlade s reálnym dodaním služby [...].
53. V predmetnej veci je podstatné to, že sťažovateľ odôvodňoval výber svojho vlastného dodávateľa

referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak priamo získať informáciu o
reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň tiež mohol sťažovateľovi
predmetnú službu poskytnúť. Neštandardne pôsobí teda skutočnosť, že sťažovateľ dôveryhodnosť
svojho dodávateľa odôvodňoval výlučne odporúčaním konateľky subdodávateľa. V prípade, ak (podľa
vlastného vyjadrenia) sťažovateľ uvedenej konateľke dôveroval v takej miere, že výlučne na základe jej

odporúčania pristúpil k uzavretiu odchodu so svojím dodávateľom SARCO s. r. o., pričom aj samotná
konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s konateľom sťažovateľa,
sťažovateľ si napr. mal a mohol overiť cenu priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o.
Preto je správny záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného
reťazca, vrátane neštandardnosti konania sťažovateľa.

54. Zároveň je relevantné aj to, že sťažovateľ neprodukoval žiadne dôkazy či tvrdenia, ktoré by
odôvodňovali uzavretie obchodu v sume 150.000 eur, ktorého predmetom bola propagácia jeho loga ako
reklamného partnera muzikálu počas troch mesiacov. Kasačný súd poukazuje na závery správcu dane
a žalovaného, v zmysle ktorých sťažovateľ v rámci svojich podnikateľských činností nijakým spôsobom
nepreukázal obozretnosť vo vzťahu k tomu, s kým uzatváral svoje obchody, aké podmienky dojednával.

Tiež nepreukázal žiadnu komunikáciu ohľadom dohody o stanovení ceny a jej kalkulácie, resp. akým
spôsobom si zisťoval relevantnosť sumy za poskytnuté reklamné služby.
55. Sťažovateľ síce správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga, ktorý mal byť spracovaný
reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., ale táto písomnosť neobsahovala dátum jej vyhotovenia,
pečiatku a napokon sa ani netýkala muzikálu „Čas ruží“, ale iných tam uvedených muzikálov. Sťažovateľ

nesúhlasil s vyhodnotením uvedeného dôkazu, ale v kasačnej sťažnosti ani správnej žalobe nevzniesol
v tomto ohľade kvalifikovanú námietku.
56. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., v tam uvedenej
veci bola neprimeraná cena dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia
tzv. hmotnoprávnych podmienok, teda uvedený rozsudok sa netýkal účasti daňového subjektu na

daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho Účasti na daňovom podvode (ako
je tomu v súdenej veci), t. j. z uvedeného rozsudku nevyplývajú skutočnosti tvrdené sťažovateľom.
Kasačný súd už vo veci 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 skonštatoval, že „v zmysle rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je
potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s

referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k
zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže
ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi výšku
plnenia, ktorú zaplatil za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych
podmienok odpočtu DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky

reklamy nepremietnu do zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých
účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť sankcionované
odmietnutím odpočtu DPH. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí
dôvodne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom[...], je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane preukáže účasť daňového subjektu na
daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový
subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje

takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).“
57. Vzhľadom na to, že orgány verejnej správy ustálili, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočet
dane u sťažovateľa je daňový podvod, nebol dôvod skúmať podmienky nepriznania práva na odpočet
dane u sťažovateľa z iného dôvodu (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok resp. zneužitie práva) - čo

konštatoval aj správny súd v napadnutom rozsudku, preto námietky sťažovateľa uvedené v bode 20.
tohto rozsudku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.”

52. V súvislosti s ďalšími námietkami sťažovateľa vrátane návrhu na prerušenie konania podľa § 100
ods. 1 písm. c) SSP, kasačný súd aj v tomto smere v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na niektoré
časti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci rovnakých účastníkov konania,

obdobného skutkového a právneho stavu (zdaňovacie obdobie marec 2017) sp. zn. 2Sfk/32/2024 zo
dňa 31. marca 2025:

23. Kasačný súd považuje za dôležité doplniť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že
nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, Že služby žalobcovi boli dodané v oveľa vyššej sume,

ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci podľa sťažovateľa absentuje základné
zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky
služieb žalobcovi. Iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné
prijať záver disproporcie ceny za dodávky služieb pre žalobcu. Podľa sťažovateľa je neprijateľný
záver, že dodávateľ sťažovateľa neprimerane navýšil cenu za zdaniteľné plnenie pre sťažovateľa,

nakoľko tvrdenie neprimeraného navýšenia je odvodené výlučne od porovnania protihodnoty všetkých
zdaniteľných plnení poskytnutých tretím subjektom zverejnených na mediálnych nosičoch.
24. K predmetnej námietke kasačný súd uvádza, že sú mu známe rozhodnutia kasačného súdu, ktoré
dospeli k iným záverom, ako v teraz prejednávanej veci. V rozsudku sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.
mája 2024 (v bode 63 rozsudku) kasačný súd uviedol, že: „Pokiaľ správny súd, správca dane a žalovaný

ako jednu z okolností, ktoré mali vyvolať podozrenia sťažovateľky, uvádzajú nadhodnotenie reálnej
ceny mediálnej kampane, kasačný súd konštatuje, že extrémne a neodôvodnené nadhodnotenie či
podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť
podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa.” V bode 64 zmieneného rozsudku kasačný súd
uvádza: „V tejto súvislosti však kasačný súd na druhej strane konštatuje, v zhode so sťažovateľkou, že

v administratívnom spise absentuje akýkoľvek dôkaz, odborný odhad či znalecký posudok, z ktorého
by bolo možné vyvodiť, aké boli priemerné ceny daných plnení (s ohľadom na rozsah reklamnej
kampane a súvisiace podujatie) v relevantnom čase. Inými slovami, správca dane a žalovaný, na
ktorých bolo dôkazné bremeno preukazovania vedomostnej stránky účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (bod 54 rozsudku), nepreukázali, že by cena reklamného plnenia

bola extrémne a nedôvodne nadhodnotená alebo podhodnotená v porovnaní s trhovými cenami, aby
to mohlo u sťažovateľky vyvolať podozrenia. Kasačný súd sa vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022 stotožnil
so sťažovateľkou v tom, že okolnosti pomenované správcom dane, Žalovaným a správnym súdom
nateraz nepreukazujú (z hľadiska subjektívnej stránky) ani jej nedbanlivostnú účasť na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom. Nemožno z nich teda vyvodiť, že by sťažovateľka zanedbala

primeranú obozretnosť priemerného zodpovedného podnikateľa, resp. že by jej boli známe také
okolnosti sporného obchodu, z ktorých by mohla vyvodiť, že sa svojím plnením zúčastní obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom.
25. Dôvodom zmeny rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022, ktorým kasačný súd zrušil
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie, však

nebola iba absencia dôkazu o nadhodnotení ceny, teda chýbajúce preukázanie „štandardnej (trhovej)
ceny ale aj absencia vedomosti sťažovateľky o cenách v reťazci.
26. V teraz prejednávanom prípade však ide o inú situáciu práve pre personálne prepojenie sťažovateľa
so samotným reálnym poskytovateľom služby SILVI PRODUCTION s. r. o. Ako totiž vyplýva z obsahu
administratívneho spisu sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom

SARCO s. r. o. tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION
s. r. o. Pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s
konateľom sťažovateľa. Preto záver správneho súdu o tom, že okolnosti pomenované správcom dane
a žalovaným preukazovali (z hľadiska subjektívnej stránky) jeho nedbanlivostnú účasť na obchodnomreťazci poznačenom daňovým podvodom sú udržateľné, nakoľko sťažovateľ, ktorý odôvodňoval výber
svojho vlastného dodávateľa referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak
priamo získať informáciu o reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň

tiež mohol sťažovateľovi predmetnú službu poskytnúť. Sťažovateľ si tak mal a mohol overiť cenu
priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o. Preto je aj podľa kasačného súdu správny
záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného reťazca, vrátane
neštandardnosti konania sťažovateľa.
27. Závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.05.2024 by boli aplikovateľné

na prípad sťažovateľa v prípade, ak boli splnené súčasne obe podmienky, a to absencia dôkazu o
nadhodnoteníceny,tedachýbajúcepreukázanie„štandardnej(trhovej)ceny“,akoajabsenciavedomosti
sťažovateľa o cenách v reťazci. V prípade sťažovateľa táto druhá podmienka splnená nebola.
28. Ani prípad týkajúci sa nepreukázania - neodôvodnenia nižšej ceny, cena nebola preukázateľne
neštandardná (nízka odchýlka) vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 zo dňa 30. júla 2024 nie je aplikovateľný
na prípad sťažovateľa, pretože vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 správca dane a žalovaný ako dôvod

neuznania uplatnených práv na odpočítanie dane sa rozhodol zvoliť daňový podvod a účasť
sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pričom podľa kasačného
súdu nebolo preukázané inak, iba v rovine špekulácií, že sťažovateľka vedela, resp. pri dodržaní
primeranej obozretnosti mala a mohla vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd vo veci sp. zn 8Sfk/9/2023 pritom v bode 113

rozsudku upriamil pozornosť na to, že správca dane a žalovaný by svoju pozornosť nemali zamerať
len na cenu dodávaných tovarov, ich pôvod, ale aj napr. na priebehy rokovaní medzi obchodnými
partnermi, rokovanie s osobami oprávnenými konať za obchodných partnerov či neštandardné
obchodné dojednania a podmienky, ktoré by prípadne relevantne mali a mohli vzbudzovať obozretnosť
sťažovateľky.

29. V teraz prejednávanom prípade, však zo strany správnych orgánov nešlo o preukazovanie
vedomostnej stránky účasti sťažovateľa na daňovom podvode iba v rovine špekulácií, ale správne
orgány dostatočne preukázali, že sťažovateľ pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť,
že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
30. Kasačný súd v prejednávanej veci napokon pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti návrhu žalobcu

na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Žalobca svoj
návrh založil v podstate na argumentácii, že pre posúdenie subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode (či daňový subjekt o existencii daňového podvodu vedieť mohol a mal) je potrebné zo strany
daňových orgánov objektívne preukázať, že deklarovaná cena zdaniteľných plnení bola neprimerane
nadhodnotená vo vzťahu k bežným trhovým cenám. Túto argumentáciu odvíjal najmä od rozsudku

Súdneho dvora EU vo veci Amper Metal Kft., C-334/20.
31. Ohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 kasačný súd opätovne
uvádza, že sa netýkal účasti daňového subjektu na daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu
vo vzťahu k jeho účasti na daňovom podvode. Naopak bola v ňom tematizovaná otázka neprimeranosti
ceny, ako dôvodu pre nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia tzv. hmotnoprávnych

podmienok. Z tohto dôvodu jadro žalobcovej argumentácie neobstojí.
32. Dôležitejšie však je, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. Axel Kittel, C-439/04) vedomá
účasť na daňovom podvode musí byť preukázateľná objektívnymi skutočnosťami. Kasačný súd má v
prejednávanej veci za to, že správca dane a žalovaný produkovali dostatočné množstvo dôkazov okrem
samotnej neprimeranosti deklarovanej ceny služieb, tak aby bolo možné uzavrieť, že v prejednávanej

veci žalobca objektívne vedieť mal a mohol o svojej účasti na daňovom podvode.“

53. Kasačný súd dáva do pozornosti, že ústavné sťažnosti sťažovateľa proti rozsudkom Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/26/2024 zo dňa 11. decembra 2024, sp. zn.
4Sfk/32/2024 zo dňa 10. februára 2025 a sp. zn. 2Sfk/32/2024 zo dňa 31. marca 2025 boli spojené

na spoločné konanie a následne odmietnuté ako zjavne neopodstatnené uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 561/2025 zo dňa 25. septembra 2025.
54.Vzhľadomnavyššieuvedenékasačnýsúduzatvára,žeexistenciadaňovéhoúniku bolapreukázaná,
uvedený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania, a napokon posudzované zdaniteľné obchody
sťažovateľa boli s podvodným konaním spojené. Rovnako závery správcu dane a žalovaného, že

sťažovateľ o účasti na daňovom podvode vedieť mohol a mal, boli dostatočne preukázané.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúcizo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.