Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209887
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6616209887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu
ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., D. E. XXXX/XX, XXX
XX, zastúpeného JUDr. Erika Golská, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 7, 984
01 Lučenec, proti žalovanému: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. XXXX/XX, XXX XX I. J.
C. a 2/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K., I. XXX/XX, 987 01, obaja zastúpení JUDr. Danielom
Přibylom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Lučenci, L. C. XX, XXX XX D., o zaplatenie
10.175,18 Eur a 5.996,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného

súdu Lučenec, č.k. 5C/197/2016-359 zo dňa 26.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovaným 1/,2/ v rozsahu
100%, ktoré sú mu žalovaní 1/, 2/ p o v i n n í zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 10.175,18 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok),

žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.996,10 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (druhý výrok) a žalovaným 1/,2/ uložil spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o určení výšky náhrady trov konania (tretí výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že pôvodne rozsudkom č.k. 5C/197/2016-204 zo dňa 10.11.2021, aplikujúc
§451 ods. 1,2, §456 a §458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka žalobu o zaplatenie
sumy 10.175,18 Eur voči žalovanému 1/ a o zaplatenie 5.996,10 Eur voči žalovanému 2/ zamietol

a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/,2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.
1.2 Na odvolanie žalovaných (správne žalobcu – poznámka odvolacieho súdu) Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 11Co/8/2022-266 zo dňa 26.01.2023 rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; krajský súd z obsahu spisu
konštatoval, že žalovaný 1/ bol do 12.09.2017 na základe Zmluvy o výstavbe č. V 402/2000 z 26.10.2001
a žalovaný 2/ od 13.09.2017 na základe kúpnej zmluvy od žalovaného 1/ výlučným vlastníkom stavby,

vedenej v katastrálnom území, obec a okres Lučenec, zapísanej na LV č.XXXX ako polyfunkčný
objekt, súpisné č.XXXX, stojaci na pozemku parcela č.XXXX/X, M.XXXX/X N. M.XXXX/X; pozemky pod
stavbami sú vo vlastníctve žalobcu a sú evidované na katastrálnej mape ako parcela reg. „C“ č.XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, č.1878/3 zastavené plochy a nádvoria o výmere 13m2 a č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 v podiele 1/1, vedené v katastrálnom
území, obec a okres Lučenec, zapísané na LV č.XXXXX. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy číslo vkladu V 770/13 z 19.04.2013-1045/13. Ku dňu nadobudnutia vlastníctva

žalobcu k predmetným pozemkom žalovaný 1/ tieto pozemky už užíval a v súčasnosti ich užíva žalovaný
2/ (prenajíma ich podnikateľským subjektom a fyzickým osobám).
1.2.1 Žalovaní 1/,2/ ako vlastníci predmetnej polyfunkčnej budovy (každý za iné obdobie) nemali
uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu so žalobcom. Na žiadosť žalobcu sa k cene za prenájmy pozemkov
patriace žalobcovi vyjadrilo v jednotlivých obdobiach Mesto Lučenec. Žalobca bezúspešne vykonal

opakované pokusy o uzavretie Zmluvy o nájme nehnuteľnosti so žalovanými 1/,2/, márne požiadal
žalovaného 1/ aj o odkúpenie objektu. Preto sa domáhal svojho nároku súdnou cestou z titulu
bezdôvodného obohatenia zo strany oboch žalovaných, a to od žalovaného 1/ vo výške 7.040,88 Eur za
obdobie od 19.12.2013 do 19.07.2016 (31 mesiacov), vo výške 3.134,30 Eur za obdobie od 19.07.2016
do 12.09.2017 (13 mesiacov a 24 dní) a od žalovaného 2/ vo výške 5.996,10 Eur za obdobie od
13.09.2017 do 13.09.2019.

1.2.2 Súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby v podstate konštatoval vznik
zákonného práva vecného bremena v zmysle zákona č.182/1993 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej aj len „ZVB“) u žalovaných 1/,2/, preto neužívajú pozemky vo vlastníctve žalobcu
bez právneho dôvodu; nárok žalobcu na náhradu za toto vecné bremeno považoval okresný súd za
premlčané už od 01.09.1996, t.j. uplynutím 3 rokov od účinnosti tohto zákona (01.09.1993). Krajský súd

konštatoval, že okresný súd neuviedol, kto a kedy vzniesol námietku premlčania a nevyplýva to ani zo
spisu, čo samo o sebe predstavuje dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie s odkazom na §389
ods. 1 písm. c/ zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), preto rozsiahle
a opakujúce sa v texte odôvodnenia rozsudku úvahy okresného súdu o premlčaní a plynutí premlčacej
doby považoval odvolací súd v tomto kontexte za bezvýznamné.

1.2.3 Za ďalšie vážne právne pochybenie súdu prvej inštancie považoval krajský súd definovanie
vzniku zákonného vecného bremena in rem v dôsledku §23 ods. 5 ZVB; stavba polyfunkčného objektu
stojaceho na pozemku vo vlastníctve žalobcu nie je bytovým domom; z celého obsahu spisu ani
z rozsudku nebolo zistiteľné, ako k záveru, že ide o bytový dom okresný súd dospel, pretože z
ním vykonaného dokazovania - predovšetkým z dôkazov predložených žalovaným 1/ - vyplýva, že

v polyfunkčnom objekte sa nenachádzali ani nenachádzajú žiadne byty, preto táto stavba nespĺňa
zákonné kritériá bytového domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, platného
a účinného v čase vzniku uvedenej stavby (26.10.2001) ani v súčasnosti, o čom svedčí aj LV č.XXXX zo
dňa 01.08.2016, podľa ktorého sa v objekte nachádza len sedem presne špecifikovaných nebytových
priestorov, čo je zrejmé aj zo Zmluvy o výstavbe zo dňa 20.03.1997, uzatvorenej medzi GARDEN, s.r.o.

ako obstarávateľom stavby a žalovaným 1/ ako stavebníkom, v zmysle ktorej žalovaný 1/ nadobudol
do svojho vlastníctva nebytové priestory č. 1,2,3,5,6 a podľa čl. III. predmetnej zmluvy nebytové
priestory pozostávajú z nebytových priestorov č.1 z garáže pre osobné motorové vozidlo a schodiska,
nebytové priestory č.2 z predajne, skladu a sociálneho zariadenia, nebytové priestory č.3 zo vstupnej
halykancelárie,schodiskaasociálnehozariadenia,nebytovépriestoryč.5zdvochkancelárií,schodiska,

chodby a sociálneho zariadenia a nebytové priestory č.6 z haly s kuchynkou, kancelárie ako aj zo Zápisu
o odovzdaní a prevzatí stavby č. 15/98/Ťa s dátumom začatia preberacieho konania dňa 03.02.1998 a
dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 29.04.1998, v ktorom je stručný popis stavby uvedený
tak, že ide o „klasický murovaný objekt štvorpodlažný so sedlovou strechou a keramickou krytinou,
plastové okná, vykurovanie teplovodné z centrálneho zdroja, príprava TÚV v elektrickom ohrievači.

Objekt slúži ako predajňa príjem. tovaru a administratívna budova pre fy. NOVES“.
1.2.4 V prípade polyfunkčného objektu č. 4161 ide o nebytové priestory v zmysle §2 ods.
3 ZVB (zariadenie obchodu na prízemí polyfunkčného objektu, garáž č. 1 na prízemí polyfunkčného
objektu, zariadenie verejnej správy a administratívy č. 3 na prvom poschodí polyfunkčného objektu,
iný nebytový priestor č. 4 na prvom poschodí polyfunkčného objektu, zariadenie verejnej správy

a administratívy č. 5 na druhom poschodí polyfunkčného objektu, zariadenie verejnej správy a
administratívy č. 6 na treťom poschodí polyfunkčného objektu).
1.2.5 Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd neprávne vyložil účel právnej úpravy §23 ods. 5
ZVB a nijako sa nevysporiadal s právnou úpravou §24 ods. 1 ZVB. Tým bol daný aj dôvod na zrušenie
rozsudku v zmysle §389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.

1.2.6 Krajský súd vytkol okresnému súdu aj skutočnosť, že o obdobnom predmete sporu, ale za
predchádzajúce obdobie, rozhodoval už Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 7C/42/2014 - 42 zo dňa
24.09.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/978/2015 - 75
zo dňa 22.03.2017, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie úplne odignoroval. Nemožno opomenúť, žeuvedená vec bola začatá a prejednávaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý súdom ukladal povinnosť zistiť materiálnu pravdu a skutočný stav veci bez povinnej
ingerencie účastníkov konania (strán sporu), ktorí mali povinnosť navrhnúť a predložiť dôkazy do

skončenia dokazovania pred okresným súdom, inak na ne súd v odvolacom konaní neprihliadol.
Od právoplatne skončeného súdneho konania sp.zn. 7C/42/2014 (a 17Co/978/2015), v ktorom bolo
žalobcovi priznané voči žalovanému 1/ právo na vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného
obohatenia z rovnakého právneho titulu užívania tých istých pozemkov žalobcu, zastavaných tým
istým polyfunkčným objektom súp. č. XXXX, len za iné časové obdobie, sa okresný súd v aktuálne

prejednávanejveciodklonillenzdôvodu,žeaktuálnesažalovaní1/,2/brániliinýmspôsobom,vdôsledku
čoho ide v tejto veci o inú skutkovú situáciu.
1.2.7 V tomto kontexte krajský súd poukázal na čl. 2 ods. 2,3 Základných princípov C.s.p. s tým, že
konaniesp.zn.7C/42/2014,vktorombolžalobcaúspešný,prebiehaloužzaúčinnostizákonač.182/1993
Z.z. a na jeho ustanovenia by bol súd povinný ex offo prihliadať; predmet sporu a dôkazná situácia
v súdnom konaní v roku 2014 a v tomto súdnom konaní je totožná; pokiaľ sa okresný súd odklonil

od záverov prv prejednávanej a rozhodnutej veci, ktoré sú takmer totožné (v prejednávanej veci ide
o uplatnenie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie oproti skôr prejednávanej veci), musí svoj
odklon presvedčivo zdôvodniť. Súd prvej inštancie tak nepostupoval.
1.2.8 Odvolacísúdďalejpoukázalnato,žeprisvojomrozhodovanísúdniejeviazanýzápisomvecného
bremena katastrálneho úradu na liste vlastníctva; uvedený zápis má len deklaratórny charakter. Okresný

súd otázku vzniku zákonného vecného bremena má povinnosť vyriešiť ako prejudiciálnu, potrebnú
pre rozhodnutie vo veci samej. Právny názor, aký prezentoval okresný súd v odvolaním napadnutom
rozsudku, nezodpovedá skutkovému stavu, zistenému dokazovaním.
1.2.9 Krajský súd uložil okresnému súdu po vrátení veci nanovo právne posúdiť vec za použitia
zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keďže na použitie za doposiaľ zisteného skutkového

stavu nedopadajú ustanovenia §23 ods. 5 a §24 ods. 1 ZVB, ani §100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s odvolacími námietkami žalobcu a s
vyjadreniami prezentovanými pred odvolacím súdom, riadiac sa záväzným názorom krajského súdu
podľa §391 ods. 2 C.s.p. Opätovne vo veci rozhodne, a to aj o všetkých trovách konania, tzn. aj o trovách
konania pred okresným aj krajským súdom (č.l. 266-284 spisu).

1.3 Súd prvej inštancie po vrátení veci vykonal dokazovanie a konštatoval, že žalobca v rozhodnom
období bol vlastníkom parciel registra „C“ č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2,
č.XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 a č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 4 m2 v podiele 1/1, zapísané na LV č.XXXXX, katastrálne územie,
obec a okres Lučenec, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou č. vkladu 770/13 z 19.04.2013-1045/13. Na

uvedených parcelách sa nachádza polyfunkčný objekt so súpisným č.XXXX, zapísaný na LV č. XXXX,
k.ú. D., obec Lučenec, ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný 1/ a následne žalovaný 2/, ktorý objekt
nadobudol zmluvou o prevode vlastníctva s povolením vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom,
katastrálny odbor č.V-1906/2017 dňa 13.09.2017.
1.4 V roku 2013 až 2017 prenajímalo Mesto Lučenec nehnuteľnosti v lokalite Zlatá ulička za sumu 34,50

Eur/m2 ročne a v roku 2019 za sumu 37,95 Eur/m2 ročne, čo bolo dokazovaním preukázané.
1.5 Okresný súd považoval za preukázané, že žalovaní 1/,2/ užívali predmetné pozemky vo vlastníctve
žalobcu bez právneho dôvodu, keďže polyfunkčný objekt vo vlastníctve žalovaného 1/ a následne
žalovaného 2/ sa nachádza na tomto pozemku žalobcu, nájomné zmluvy so žalobcom nemali
uzatvorené, nájomné neplatili, čím došlo k ich bezdôvodnému obohateniu. Uzavrel preto, že nárok

žalobcu je právne dôvodný čo do základu aj výšky.
1.6 Všeobecne konštatoval, že za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech,
ktorý by mohol teoreticky vlastník veci dosiahnuť, ale iba ten prospech, o ktorý si na jeho úkor obohatený
buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za
bežných okolností stalo. Majetkovým vyjadrením prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám

vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho
dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla právo užívania veci so
zreteľom na jeho rozsah a spôsob zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady
dáva do pomeru s obvyklou hladinou nájomného, ktorú by bol nájomca za normálnych okolností povinný
platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy (pozri Budinská L.: judikatúra bezdôvodné

obohatenie str. 38).
1.7 Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 1/ od 20.12.2013 do 12.09.2017 a žalovaný 2/ od
13.09.2017 do 13.09.2019 užívali predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, t.j. nebola uzavretá
medzi žalobcom a žalovanými 1/,2/ žiadna nájomná zmluva a bez odplaty, v dôsledku čoho došlok bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu tak, že z titulu neplatenia nájomného u oboch
žalovaných nedošlo k tomu, že sa ich majetkový stav zmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.
1.7.1 Okresný súd pri určení primeranej sumy u žalovaného 1/ vychádzal zo sumy 34,50 Eur za m2

na rok, za ktorú preukázateľne obvykle prenajímalo Mesto Lučenec v predmetnej lokalite nehnuteľnosti
a túto sumu považoval za obvyklú odplatu, ktorá súvisí s účelom a spôsobom užívania nehnuteľností
na podnikateľské účely a u žalovaného 2/ za sumu 37,95 Eur za m2 za rok. Preto priznal finančné
plnenie žalobcovi od žalovaného 1/ vo výške 10.175,18 Eur za obdobie od 20.12.2013 do 12.09.2017
(v predošlom konaní č.k. 7C/42/2014 za obdobie od 19.04.2013 do 19.12.2013), a keďže 13.09.2017

nadobudol nehnuteľnosť žalovaný 2/, priznal žalobcovi za 2 roky, t.j. od 13.09.2017 do 13.09.2019
finančné plnenie od žalovaného 2/.
1.7.2 U žalovaného 1/ za obdobie od 20.12.2013 do 12.09.2017 (v konaní
sp.zn.7C/42/2014 obdobie od 19.04.2013 do 19.12.2013 - 8 mesiacov) okresný súd určil počiatok
obdobia nie od 19.12., ale až od 20.12., pretože podľa názoru okresného súdu došlo len k pisárskej
chybe, keďže suma bezdôvodného obohatenia bola správna a vypočítal bezdôvodné obohatenie

vychádzajúc z toho, že v rokoch 2013-2017 cena nájmu pozemkov v lokalite Zlatá ulička - úrad práce
a obchodná zóna - výstavisko predstavovala sumu 34,50 Eur/m2, potom za obdobie od 20.12.2013 do
12.09.2017 bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného 1/ predstavuje sumu 10.175,18 Eur, pričom
nájomné vzhľadom na celkovú výmeru 79 m2 x 34,50 Eur/m2 predstavuje 2.725,50 Eur ročne, 227,125
Eur mesačne a 7,57 Eur denne. V mesiaci december 2013 bezdôvodné obohatenie predstavuje 90,84

Eur od 20.12.2013 - 31.12.2013, t.j. 12 dní x 7,57 Eur a následne za celé roky 2014, 2015, 2016
bezdôvodné obohatenie činí sumu 8.176,50 Eur za tri roky, t.j. 2.725,50 Eur ročne x 3 roky.
1.7.3 V roku 2017 bezdôvodné obohatenie za 8 mesiacov činilo sumu 1.817,-Eur, t.j. 8 mesiacov x
227,125 Eur a zvyšných 12 dní v roku 2017 okresný súd vypočítal vynásobením 7,57 Eur x 12 = 90,84
Eur.

1.7.4Sčítanímjednotlivýchsúmpotombezdôvodnéobohateniežalovaného1/zaobdobieod20.12.2013
do 12.09.2017 t.j. za 2 roky predstavuje sumu 90,84 Eur + 8.176,50 Eur + 1.817,-Eur + 90,84 Eur =
10.175,18 Eur a u žalovaného 2/ vzhľadom na celkovú výmeru 79 m2 x 37,95 Eur/m2 =2.998,05 Eur
ročne predstavuje za obdobie od 13.09.2017 do 13.09.2019, t.j. za 2 roky sumu 5.996,10 Eur.
1.8 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §251, §255 ods. 1, §262 ods. 1,2 C.s.p. s

poukazom na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči obom žalovaným; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn.
6Cdo 222/2016).

2. Proti tomuto rozsudku vo všetkých jeho výrokoch podali odvolanie žalovaní 1/,2/, považujúc ho
za nesprávny s poukazom na §365 ods. 1 C.s.p., pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§365 ods.1 písm.b/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§365 ods.1 písm.e/), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods.1 písm.f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 písm.h/).
2.1 Odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm.b) C.s.p. s poukazom na čl. 37 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd (všetci účastníci konania sú si rovní) a čl. 6 C.s.p. (strany sporu majú v konaní rovné
postavenie) videli žalovaní v tom, že prvostupňový súd počas pojednávania dňa 26.03.2024 pristúpil k

vyhláseniu sudcovskej koncentrácie, čoho následkom bolo, že znemožnil žalovaným 1/,2/ uplatňovať
ich procesné práva, neumožnil im predkladať listiny na podporu ich tvrdení, následkom čoho im bolo
obmedzené právo na spravodlivý súdny proces a na použitie procesných prostriedkov. Aj napriek
vyhlásenej sudcovskej koncentrácii od žalobcu súd prevzal listiny (nájomná zmluva, žiadosť o výšku
nájmu v zmysle zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Lučenec) a fotografie domu,

ktorým konaním súdu došlo k porušeniu princípu rovnosti strán pred súdom a konaniu v rozpore s čl.
6 C.s.p. Nariadené pojednávanie vo veci má slúžiť predovšetkým na uplatnenie procesných práv, a to
možnosť ústne sa vyjadriť k sporným veciam, predkladať posudky a iné listiny slúžiace na podporu
tvrdení. V úvode pojednávania bolo žalovanými 1/,2/ navrhnuté odročenie pojednávania z dôvodu
prebiehajúceho mimosúdneho rokovania, iniciovaného žalobcom za účelom napadnutia zápisu vecného

bremena do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým si uplatňuje náhradu za
užívanie z titulu bezdôvodného obohatenia. O uvedenom návrhu súd žiadnym spôsobom nerozhodol ani
sa nevysporiadal vo svojom písomnom odôvodnení rozhodnutia. Na vyhlásenie koncentrácie konania
nebol daný žiadny relevantný dôvod, keďže aj žalovaným 2/ predkladané listiny boli svojím obsahomjednoduché, pričom niektoré z nich už súdny spis obsahoval a jednalo sa iba z hľadiska času o
aktuálne listiny, iné listiny obsahovali iba číselné údaje vo vzťahu k uplatňovanej výške bezdôvodného
obohatenia (ďalší znalecký posudok na všeobecnú hodnotu pozemku O. P. K., č.61/2017, ako aj odborné

vyjadrenie znalca k výške bežného nájmu, zmluva o budúcej zmluve uzatvorená žalovaným 1/, ktorá
preukazovala úpravu práv k pozemku do budúcna ako aj predajnú cenu za 1 m2 pozemku pod stavbou,
listina – zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorá preukazovala odpočítanie sumy 11.850,-Sk za
pozemok pod stavbou z celkovej ceny o dielo 2.365.000,-Sk - príloha odvolania č. 07, keďže v pôvodnej
zmluve o výstavbe bol pozemok predmetom kúpy, rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor

Lučenec a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorý potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Lučenec (príloha č. 06) a mal za to, že sa jedná o zákonné
vecné bremeno a jeho zápis bol zákonný a v súlade s právnymi predpismi SR, stanovisko ÚRADU
GEODÉZIE KARTOGRAFIE a KATASTRA vo vzťahu k listu vlastníctva ako verejnej listiny).
2.2 Uvedeným došlo k porušeniu čl. 6 Základných princípov C.s.p. Efektívnosť a hospodárnosť v
konaní nemôže byť na úkor kvality objasnenia veci a zistenia skutočného stavu. Dôkaz ako aj dôkazný

prostriedok je jeden zo základných procesných prostriedkov účastníka konania. Bez dôkladného zistenia
skutkového stavu nie je možné očakávať spravodlivé rozhodnutie. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná
v procese, v ktorom sudca interpretuje a aplikuje právo. V prípade reinterpretácie práva a absencie
spravodlivosti nie je možné naplnenie príkazu sudcu rozhodovať v súlade s ekvitou, t.j. nachádzať čo
najspravodlivejšie usporiadanie veci.

2.3 Odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm.e) C.s.p. považovali žalovaní 1/,2/ za daný vzhľadom
na to, že okresný súd s poukazom na §188 ods. 1 C.s.p. má vykonávať dôkazy na pojednávaní –
okresný súd v rámci pojednávania nevykonal dokazovanie k podstate konania. Žalovaný 2/ počas
pojednávania navrhol súdu vykonať analýzu rozporu konania s dobrými mravmi podľa §3 ods. 1
Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku konaniu žalobcu (úmysel a účel kúpy predmetnej nehnuteľnosti

- pozemku pod stavbou) a to z dôvodu, že výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi ako
aj zneužitie práva nepožíva právnu ochranu (čl. 5 C.s.p., rozhodnutie ESĽP č. 4014/12 z 02.07.2019
prípad Jarkovský proti Slovenskej republike). O uvedenom návrhu na vykonanie dôkazu súd prvej
inštancie nerozhodol, nezaujal žiadne stanovisko počas pojednávania ani sa s uvedeným nijako
nevysporiadal v rámci písomného odôvodnenia svojho rozhodnutia; navrhnutá analýza je potrebná a

nevyhnutná na zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade, že sa spor rozhodne odlišne od ustálenej
rozhodovacej praxe vyšších súdov, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. To, že v minulosti existovalo rozhodnutie sp.zn.7C/42/2014, ktoré neobsahovalo analýzu
dobrých mravov, ani zápis vecného bremena k pozemku a je ho možné považovať za prelomené
rozhodnutím vyšších súdov (viď. vyššie ESĽP a ÚS v skutkovo a právne obdobných veciach), nie

je dôkladné a presvedčivé odôvodnenie. Benátska komisia pri stanovovaní kritéria právneho štátu vo
svojom stanovisku poukázala na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí ako stav právnej istoty, kedy
súdne rozhodnutia majú platiť rovnako pre všetkých. Preto nevykonanie dôkazu obzvlášť potrebného na
zistenie a posúdenie rozhodujúcich skutočností, navrhnutého žalovaným 2/ bez riadneho zdôvodnenia
je považované za arbitrárne konanie súdu.

2.4Okresnýsúdžiadnymspôsobomneskúmalpohnútkyžalobcuanijehoúmyselkúpytaktozaťaženého
pozemku a to aj napriek námietkam žalovaného 2/, kedy poukazoval na skutočnosť, že od roku
2020 všeobecné súdy v obdobných skutkovo a právnych veciach rozhodujú v súlade s rozhodnutím
ESĽP (viď vyššie). Žalobca uvedený pozemok nezískal v reštitúcii prípadne dedením, ale dobrovoľným
nadobudnutím, teda kúpou. Žalobca od počiatku bol uzrozumený s faktom, že uvedený pozemok je

zastavaný stavbou, k uvedenému pozemku neexistuje a nikdy neexistovala žiadna nájomná zmluva.
Nikto z vlastníkov ostatných budov v danej časti (jedná sa o radovú stavbu) nikdy nemal uzatvorenú
žiadnu nájomnú zmluvu a nájom pozemku pod stavbami v danej časti nikdy nebol ani len v úmysle medzi
pôvodnými stranami zmluvy. V opačnom prípade by v uvedenej lokalite nikto nevstúpil do nájomného
vzťahu z dôvodu nerentability a takú stavbu by nekúpil, keďže 90% výstavby v danej lokalite (Výstavisko)

tvoria byty a nachádzajú sa presne v totožnej stavbe v danej lokalite a aj priamo v susediacej budove
s budovou vo vlastníctve žalovaného 2/ a jeho právneho predchodcu. Žalovaný 1/ mal k uvedeným
pozemkom podpísaných niekoľko zmlúv a dodatkov s originálnym vlastníkom pozemku, v rámci ktorých
upravil aj povinnosť prevodu vlastníckeho práva k pozemkom pod stavbou za vopred dohodnutú cenu,
a to za cenu 150 Sk/m2. Uvedená povinnosť sa vzťahovala aj na právnych nástupcov. Pozemok pod

stavbou v priebehu 15 rokov zmenil niekoľko krát vlastníka bez akéhokoľvek vedomia vlastníka stavby
(žalovaného 1/) a bez toho, aby mu bol predmetný pozemok ponúknutý k odpredaju. Je potrebné
zdôrazniť, že za celú dobu, kedy dochádzalo aj k zmenám v osobe majiteľa pozemku sa žiadny z
nich nedomáhal akejkoľvek náhrady za užívanie za obdobie viac ako 15 rokov, z čoho je potrebnévyvodiť logický záver, že každý predchádzajúci vlastník pozemku si musel byť vedomý toho, že jeho
práva nie sú stavbou dotknuté (stavba aj pozemok je v súlade so Zmluvou o výstavbe) a museli mať aj
vedomosť o zákonnom vecnom bremene, v opačnom prípade by sa každý, kto bol dotknutý na svojich

právach, domáhal ochrany a v prvom rade peňažného plnenia vo vzťahu k vlastníkovi stavby. Žalobca
sa svojím návrhom domáha nahradenia neexistencie nájomnej zmluvy súdnym rozhodnutím, pričom
on sám spôsobil samotnou kúpou a následne domáhaním sa opakovaného peňažného plnenia stav
právnej neistoty, ktorý mu vyhovuje. Skutočnosť, že právny predchodca terajšieho vlastníka pozemku
si nesplnil povinnosť zo Zmluvy o výstavbe zo dňa 20.03.1997 (Čl. V, V.2. Po dokončení výstavby

budovy a po úplnom zaplatení ceny za výstavbu nebytových priestorov stavebníkom sa obstarávateľ
zaväzuje stavebníkovi odpredať prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch za
vzájomne dohodnutú kúpnu cenu. Čl. X. X3. Zmluvné strany sa dohodli, že záväzky z tejto zmluvy
prechádzajú aj na ich právnych nástupcov) a jej predchádzajúcej Zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa
04.07.1995 v znení jej dodatkov (Čl. VI. 1. Cena pozemku bude za 1 m2 150 Sk. Výmera pozemku bude
určená spracovaním geometrického plánu v termíne do 09.96. Čl. VIII. 1. Zmluvné strany sa dohodli,

že zhotoviteľ odpredá objednávateľovi po ukončení výstavby objektov pozemok, ktorý je vyznačený ako
sekcia č. 79 o výmere podľa spracovanej PD za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 150 Sk/m2), v ktorej
sa vlastník pozemku zaviazal odpredať pozemok vlastníkovi stavby za vopred dohodnutú cenu, nemôže
byť na ťarchu vlastníka stavby, ktorý si splnil všetky povinnosti, jemu vyplývajúce zo zmluvy. V opačnom
prípade okresný súd poukazuje na skutočnosť, že ten kto si neplní povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v

zmluve a povinnosti vyplývajúce zo zákona v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zaslúži väčšiu
právnu ochranu ako ten, kto si splní každú povinnosť a koná v súlade so zásadou pacta sunt servanda,
odktorejjeodvodenésúkromnéprávoakonávsúladesustanovením§3ods.1Občianskehozákonníka.
2.5 Na základe zmlúv (Zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 04.07.1995 v znení jej dodatkov, Zmluvy o
výstavbe zo dňa 20.03.1997) je jednoznačne preukázané, že od počiatku existoval usporiadaný vzťah

medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, čoho následkom je vydanie kolaudačného rozhodnutia
a následne nerušený výkon práva s tým spojený. V prípade, ak by tieto vzťahy neboli jednoznačne
usporiadané a žalovaný 1/ (originálny vlastník stavby) by mal čo i len najmenšiu pochybnosť v súvislosti
s užívaním pozemku pod stavbou resp. o práve k pozemku pod stavbou, nepostupoval by spôsobom,
že podpíše listinu: Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby (tvorí prílohu č. 07), v ktorej súhlasí s odčítaním

ceny pozemku vo výške 11.850,-Sk, ktorá je zanedbateľná v porovnaní k celkovej cene diela 2.365.000,-
Sk, aby v budúcnosti znášal riziko platenia „nájmu“ 2.998,05Eur/ročne. Súd sa nezoberal skutočnosťou,
ktorým momentom vznikol stav, kedy zo strany žalovaných 1/,2/ malo dochádzať k bezdôvodnému
obohateniu: či to bolo momentom kúpy pozemku žalobcom, a to od 19.04.2013 a dovtedy (15 rokov)
to žalovaný 1/ užíval v súlade s právom, prípadne ktoré iné skutočnosti mali vplyv na zmenu právneho

stavu. Žalobca v tomto prípade dobrovoľne nadobudol majetok s plným vedomím jeho stavu, následne si
začal uplatňovať sekundárne zodpovednostné nároky bez akejkoľvek skutočnej snahy o úpravu vzťahov
medzi vlastníctvom a užívaním. Za daných okolností nie je možné vyvodiť iný záver ako ten, že sa
jedná o vopred uváženú špekulatívnu kúpu s následným špekulatívnym uplatnením občianskoprávneho
nároku. Ak by sa jednalo o skutočnú snahu žalobcu usporiadať vzťahy, nekonal by tak, že žalovanému

1/ ponúkne pozemok na odpredaj za sumu 5.000Eur a následne žalovanému 2/ ten istý pozemok za
sumu 15.000Eur. Poukázal na skutočnosť, že znalcom Ing. Annou Cifraničovou posudok č.18/2018
zo dňa 16.03.2018, na strane 6, III. Záver, v časti Rekapitulácia všeobecnej ceny (ďalej ako „príloha
č. 01“) určená všeobecná hodnota pozemku v roku 2018 bola 2.650Eur za 79 m2 a teda 33,50Eur/1
m2 (v časti 2.1.1.1.1 prílohy 01), ďalším znaleckým posudkom, vyhotoveným znalcom Ing. Štefanom

Pastierovičom č.61/2017 zo dňa 26.05.2017 (ďalej, ako „príloha 02“) bola určená všeobecná hodnota
v roku 2017 (posudok vyhotovený na susediacu budovu) 29,13Eur/1 m2 (v časti posudku 5.2.1.1.1,
všeobecná hodnota pozemku). Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca nemal úprimnú snahu
predať pozemok a tým usporiadať vzťahy natrvalo, ale jednalo sa len o simulovaný záujem usporiadať
vzťahy. V opačnom prípade by žalobca žalovanému 2/, ktorý prejavil záujem (ešte pred podanou žalobou

proti žalovanému 2/) o odkúpenie pozemku za rovnakých podmienok, ako bol ponúknutý žalovanému
1/, teda za 5.000Eur (pričom žalovaný 2/ bol ochotný zaplatiť 7.000Eur za pozemok s hodnotou cca
2.500Eur a tým predísť súdnemu sporu) odpredal a nezmenil cenu na sumu 15.000Eur, ktorá je zjavne
nereálna. O tri roky na to (ako prejavil žalovaný 2/ záujem o kúpu pozemku, kedy žalovaný ponúkol
sumu 7.000Eur, teda o 2000Eur viac, ako žiadal žalobca od žalovaného 1/) bola všeobecná hodnota

pozemku určená znalcom na sumu 2.650Eur. O tom, že žalovaný 2/ mal skutočnú snahu a záujem
upraviťvzťahymedzivlastníctvomstavbyapozemkujeskutočnosť,žežalovaný2/zabezpečilnavlastné
náklady znalecké posudky na určenie všeobecnej hodnoty pozemku. A aj napriek takto stanovenej cenemal skutočný záujem o ich kúpu za niekoľko násobne vyššiu cenu oproti hodnote určenej znaleckými
posudkami.
2.6 Okresný súd v priebehu konania nevykonal dokazovanie vo vzťahu k otázke výšky bezdôvodného

obohatenia, iba bez ďalšieho prevzal tzv. cenovú mapu mesta Lučenec, ktorú vydalo mesto Lučenec
na základe žiadosti žalobcu a podľa takto určenej ceny vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia.
Takéto posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia je v rozpore s ustálenou súdnou praxou; uvedené
už bolo mnoho krát vyslovené v prípadoch, kedy sa určovala výška bezdôvodného obohatenia z titulu
užívania pozemku bez právneho dôvodu alebo nájomnej zmluvy. V každom takom prípade je nutné

určovať výšku bezdôvodného obohatenia výlučne na základe znaleckého posudku, na základe ktorého
sa určí hodnota pozemku a z toho sa následne určuje výška náhrady. Výšku bezdôvodného obohatenia
rozporoval žalovaný 1/ aj podaním zo dňa 10.04.2018 a to nezávisle od toho, či tu vzniklo bezdôvodné
obohatenie alebo nie a následne aj priamo na pojednávaní dňa 26.04.2024. Pokiaľ žalobca poukazuje
na skutočnosť, že výška nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia mala byť namietaná skôr a to
bezprostredne po podaní žaloby, tak pokiaľ súd zaujal stanovisko (rozsudok Okresného súdu Lučenec

sp.zn. 5C/1997/2016 zo dňa 10.11.2021), že žalovaní 1/,2/ užívajú pozemok z titulu zákonného vecného
bremena k nemu, tak nebol právny dôvod na ďalšie rozporovanie výšky obvyklého nájmu, keďže sa
nejednalo o právnu úpravu bezdôvodného obohatenia. Namietať výšku nároku možno až momentom
vyriešeniaprejudiciálnejotázkyvznikuzákonnéhovecnéhobremenaapreukazovaťskutočnúoprávnenú
výšku nároku je na tom, kto sa takéhoto nároku domáha. Výpočet obvyklého nájmu nie je možné

vypočítať na základe vyjadrenia mesta Lučenec.
2.7 Žalovaní poukázali na to, že obec je základnou územnou jednotkou Slovenskej republiky ako
samostatný územný a správny celok, ktorý združuje osoby, majúce na jeho území trvalý pobyt a za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami. Ku kompetenciám tohto druhu patrí najmä právo zostavovať vlastný rozpočet, spravovať

svoj majetok na úrovni územnej samosprávy, na základe zákona určovať miestne dane, atď... Mesto
Lučenec je jednotka územnej samosprávy, ktorá vykonáva správu vecí verejných a zabezpečuje
možnosť výkonu samosprávy jej obyvateľmi, pričom je teritoriálne ohraničená. Mesto Lučenec v rámci
svojho fungovania a pri nakladaní s majetkom mesta je viazané odlišnou právnou úpravou, ako subjekty
súkromného práva a to hlavne zákonom č.138/1991 Zb. o majetku obcí, zákonom č.369/1990 Zb. o

obecnom zriadení a Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, pričom schvaľovanie
uvedených zásad spadá výlučne do kompetencie mestského zastupiteľstva s poukazom na ustanovenie
§11 ods. 3 písm. a) zákona č.369/1990 Zb.
2.7.1 To znamená, že pokiaľ by sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo schváliť nové zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom mesta a určilo by cenu nájmu v danej lokalite na 0,05Eur/m2, tak by následne

súd pre stanovenie prospechu, ktorý získal žalovaný z titulu bezdôvodného obohatenia, postupoval
výpočtom 79x0,05 Eur/m2, tak ako to urobil v tomto konaní aj napriek tomu že hodnota nehnuteľnosti
by rádovo presahovala hodnotu napr. 100.000Eur; z uvedeného príkladu je nespochybniteľná absencia
„ratia“ pri takomto uplatňovaní výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia.
2.7.2 Podľa žalovaných z uvedeného vyplýva, že otázka výšky bezdôvodného obohatenia priamo záleží

od poslancov mestského zastupiteľstva, ako schvália zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
mesta. Predmetné zásady Mesta Lučenec nie je možné použiť v tomto konaní na výpočet výšky
bezdôvodného obohatenia a to z jednoduchého dôvodu: predmetom ich úpravy je celkom odlišná
situácia, a to určenie nájomného pri nájme nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta, ktoré sú pre mesto
nadbytočné a nepotrebné a na druhej strane je subjekt, ktorý dobrovoľne za uvedených podmienok

uzavrie nájomnú zmluvu. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že mesto v uvedenej lokalite nevlastní a
nevlastnilo žiadnu obdobnú nehnuteľnosť, a ním určená výška ceny, za ktorú by prenajímalo, je čisto
hypotetická.
2.7.3 Následne poukázali odvolatelia na skutočnosť, že samo Mesto Lučenec v prípade prenájmu
pozemku (LV č. XXXX, k.ú. Q., okres Lučenec, parc. č.XXX/XX,XXX/XX...) pod polyfunkčným objektom

(stavba objektu VILLAGGIO ) o rozlohe 2.082 m2 nepostupovalo podľa svojich vlastných zásad,
čo sa týka výšky sumy prenájmu, ale prenajíma za zásadne odlišnú sumu a to vyššie uvedený
konkrétny polyfunkčný objekt s reštauračnými a obchodnými prevádzkami, umiestnený v blízkosti
budovy žalovaného 2/, kde má Mesto Lučenec uzatvorenú nájomnú zmluva na prenájom pozemkov vo
výške 0,07 Eur/m2, čo činí ročný nájom spolu vo výške 145,74Eur/rok (nájomná zmluva č.1210/2015).

Pokiaľ chce súd postupovať podľa cien nájmu, kde prenajímateľom je Mesto Lučenec, tak potom by mal
vychádzať z reálne uzatvorených zmlúv, ktoré sú svojou povahou totožné s predmetom tohto konania
a nie z „cenovej mapy mesta Lučenec“, ktorá evidentne nezaväzuje ani samotné mesto pri uzatváranínájomných zmlúv na pozemok pod stavbami, ktoré sú určené výlučne na podnikanie (reštaurácia a
obchodné prevádzky) a nie bytový dom, ako je to v tomto prípade.
2.7.1 Ako dôkaz predložili žalovaní časť zápisnice zo dňa 31.08.2020 Mesto Lučenec, objekt

VILLAGGIO, „bytom R. I. E. XX/X, XXX XX D. má na prenájom pozemkov s mestom Lučenec
uzatvorenú nájomnú zmluvu č.1210/2015 v znení jej dodatkov. Účelom prenájmu je ich využitie na
umiestnenie stavby polyfunkčného objektu s reštauračnými a obchodnými prevádzkami. Nájomná
zmluva je uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2045 za cenu nájmu schválenú uznesením MsZ
č.191/2015 zo dňa 15.12.2015 vo výške 0,07 Eur/1m2. Ročný nájom je vo výške 145,74 Eur.“

2.7.2 Odvolatelia zdôraznili, že opakovane v minulosti poukazovali na značnú rozdielnosť vo vzťahu
k výške náhrady aj predložením znaleckého posudku, ako aj odborného výpočtu znalcom vo vzťahu
k výške bezdôvodného obohatenia a teda nájmu, ktorý bol znalcom vypočítaný na sumu 129,64
Eur/rok, eventuálne na 108,63 Eur/rok. Tento dôkaz súd nevykonal ani nevzal do úvahy žiadny z
dôkazných prostriedkov, predložených žalovaným 2/ a s uvedeným sa nijako nevysporiadal. Záver súdu,
ktorým priznal a dospel k výške bezdôvodného obohatenia vo výške 2.998,05 Eur/rok oproti odborného

výpočtu znalcom vo výške 108,63 Eur/rok prípadne 129,64 Eur/rok (príloha č.03., znalec Homola) nie je
relevantne odôvodnený. Pokiaľ by sa postupovalo podľa skutočne uzatvorenej zmluvy, ktorú uzatvorilo
mesto (vyššie uvedená zmluva), ako základ na výpočet obvyklého nájmu, tak cena nájmu by bola 79m2
x 0,07 Eur, spolu 5,53 Eur/rok a nie 2.998,05 Eur/rok, ako to vyčíslil súd.
2.7.3 Ako ďalší príklad na porovnanie s priznanou výškou bezdôvodného obohatenia uviedli žalovaní

uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi Ministerstvom cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky na
prenájom kancelárskych priestorov a garážového stojiska, kde celková cena nájmu za priestory (nielen
za pozemok pod budovou) je v prepočte cca 19,94Eur s DPH za 1 m2, pričom sa jedná o celkovú cenu
nájmu (teda aj služby s tým spojené) v lokalite Bratislava. Súd pri výpočte bezdôvodného obohatenia v
tomto konaní postupoval spôsobom, kedy stanovil výpočet ako celkovú výmeru 79 m2 x 37,95Eur/m2

= 2.998,05Eur ako sumu predstavujúcu obvyklé nájomné.
2.8 Žalovaní zdôraznili, že znalcom bola určená všeobecná hodnota pozemku 2.650Eur a súd priznal
výšku obvyklého nájmu z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 2.998,05Eur/ročne, čo je viac, ako je
hodnota pozemku. Je evidentné, že žalobca ani nemôže mať iný záujem, ako opakovane si uplatňovať
sekundárne zodpovednostné nároky, pokiaľ mu súd priznáva bezdôvodné obohatenie za jeden rok

vo výške presahujúcej všeobecnú hodnotu pozemku, pričom už z plnenia žalovaného 1/ (vo výške
rovnajúcej sa všeobecnej hodnote) v predošlom konaní sp.zn.7C/42/2014 bola žalobcovi uhradená
suma prevyšujúca žalobcom zaplatenú kúpnu cenu za predmetný pozemok, čím mu bola poskytnutá
plná náhrada, a preto nemôže dochádzať zo strany žalovaných 1/,2/ k bezdôvodnému obohateniu.
2.9 Žalovaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/94/2011 zo dňa

29.09.2011, kedy v prípade, že sa vlastník pozemku obmedzuje len na uplatňovanie sekundárnych
zodpovednostných nárokov, vyplývajúcich z existencie takéhoto stavu, ale zároveň sa nedomáha jeho
trvalého odstránenia, je možné uvažovať o výkone práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
2.10 Ohľadom odvolacieho dôvodu v zmysle §365 ods. 1 písmeno f) C.s.p., podľa ktorého súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaní uviedli, že okresný súd vo

svojom rozhodnutí na strane 2 v bode 2 svojho odôvodnenia nesprávne uviedol, že ku dňu nadobudnutia
vlastníctva žalobcu k predmetným pozemkom žalovaný 1/ tieto pozemky užíval a v súčasnosti ich užíva
žalovaný 2/ (prenajíma ich podnikateľským subjektom a fyzickým osobám); uvedené pozemky žalovaní
1/,2/ nikdy neprenajímali. Priestory budovy žalovaný 2/ v značnej výmere využíva výlučne pre seba
resp. ich nevyužíva vôbec a zvyšok priestoru je „prenajatý“ nájomcovi, ktorý je v priamom príbuzenskom

pomere k žalovanému 2/ (matka žalovaného 2/, ktorá je invalidný dôchodca, nájomná zmluva - obsah
súdneho spisu).
2.10.1 Na strane 3 svojho rozhodnutia okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď
uvádza, že v polyfunkčnom objekte Zlatá ulička sa nenachádzali ani nenachádzajú žiadne byty. Nie je
zrejmé, ako dospel k záveru, že objekt sa nachádza v lokalite Zlatá ulička, keďže objekt sa nachádza v

lokalite Výstavisko. Zóna „Zlatá ulička“ je odlišná od zóny „Výstavisko“, jedná sa o dve od seba oddelené
a vzdialené zóny. V uvedenej lokalite (Výstavisko) sa nachádza takmer 90% bytov umiestnených v
presne totožných domoch, keďže sa jedná o radovú výstavbu a nachádza sa tam minimum nebytových
priestorov. Stavba priamo susediaca (so spoločnou stenou) so stavbou vo vlastníctve žalovaného 2/
obsahuje niekoľko bytov, ďalšia stavba vo vlastníctve žalobcu a ktorá je v tesnej blízkosti (v rámci radovej

výstavby) obsahuje opäť niekoľko bytov.
2.10.2 Na strane 5 svojho rozhodnutia okresný súd opäť uvádza lokalitu Zlatá ulička, aj napriek tomu, že
žiadny z účastníkov konania v rámci riadneho pojednávania, ako aj v písomných podaniach neuvádzal
lokalitu Zlatá ulička. Uvedené skutkové zistenia sa nezakladajú na správnom skutkovom základe.2.11 Podľa žalovaných okresný súd nesprávne posúdil predloženú verejnú listinu opatrenú okrúhlou
pečiatkou so štátnym znakom v zmysle §5 ods. 1,2 a §6 zákona č. 63/1993 Z.z. a to list vlastníctva č.
XXXX vydaný správou katastra v mene ÚGKK SR, čoho následkom dospel k nesprávnemu skutkovému

zisteniu. Podľa §205 C.s.p. verejné listiny sú listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Zápis na uvedenom liste
vlastníctva bol napadnutý žalobcom v osobitnom konaní, kedy po preskúmaní zápisu vecného bremena
prvostupňový, ako aj odvolací orgán - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov,

referát katastra nehnuteľnosti - dospel k záveru, že zápis vecného bremena je správny a zákonný. Údaje
na listine, ktorú vydal orgán verejnej moci preto treba posudzovať ako listinu, ktorá potvrdzuje to, čo
sa v nej nachádza. Pričom otázku vzniku zákonného vecného bremena súd ako otázku prejudiciálnu
nevyriešil, iba uvedený zápis na liste vlastníctva nevzal do úvahy pri rozhodovaní aj napriek takému
skutkovému stavu, kedy verejná listina obsahuje zápis vecného bremena. Zápis zákonného vecného
bremena vykonal Okresný úrad, katastrálny odbor prostredníctvom osoby s odbornou spôsobilosťou,

čomu predchádzalo riadne konanie vo veci a až následne bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého
bol vykonaný zápis.
2.12 Odvolací dôvod v zmysle §365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) žalovaní odôvodnili tým, že právne posúdenie súdu je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Okresný súd nesprávne vyložil účel právnej úpravy - §23 ods. 5, obsiahnutý
v zákone č.182/1993 Zb., ako aj definíciu bytového domu (ďalej len „dom“) v zmysle §2 ods. 2. Súd
bez ďalšieho posúdil účel právnej úpravy a citované ustanovenie tak, že ho nie je možné aplikovať
na stavbu zapísanú na LV č. XXXX z dôvodu, že nespĺňa zákonné kritériá. Následne sa nezaoberal
hlbšímvýkladompredmetnéhoustanoveniaajnapriekodklonuodvýkladuúčeluposudzovanéhozákona

NS SR, ktorý svoje stanovisko uverejnil v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 8/2016 pod číslom 73. Najvyšší súd vyložil účel ustanovenia §23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z.z. v bode 10.3. tak, že uvedené ustanovenie sledovalo za cieľ predísť možnosti, že
vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby zostane neupravený (v tom zmysle, že vlastník stavby
nebude mať titul na užívanie pozemku). Zvolená bola koncepcia úpravy ich vzťahu zákonným vecným

bremenom v zmysle §23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. s tým, že finančné vyrovnanie práv a povinností,
vyplývajúcich z obsahu právneho vzťahu, založeného týmto zákonom sa uskutoční (môže sa uskutočniť)
podľa všeobecných zásad vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom a tým subjektom, ktorý výkonom svojich
vlastných práv obmedzil práva vlastníka.
2.13 Žalovaný 2/ opakovane poukazoval na účel uvedeného zákona a následne na potrebu aplikácie

ustanovenia, platného a účinného v čase vzniku stavby a to 26.10.2001. Pri posudzovaní podmienok
resp. zákonných kritérií pre vznik zákonného vecného bremena je nevyhnutné zohľadňovať právnu
úpravu platnú a účinnú ku dňu vzniku stavby. Aplikáciou aktuálnej právnej úpravy (po 01.07.2007)
by došlo k závažnému zásahu do základných princípov materiálneho štátu a do absolútneho zákazu
retroaktívneho pôsobenia normatívnych právnych aktov a k porušeniu ústavného princípu právnej istoty.

Súd v rámci posudzovania vzniku zákonného vecného bremena s poukazom na §23 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z. odvodil vznik vecného bremena od nutnosti existencie bytov v dome. Takýto výklad však
nemá oporu v ustanovení predmetného zákona, platného a účinného v čase vzniku stavby. Zákonodarca
až novelou zákona č. 182/1993 Z.z., účinnou od 01.07.2007 práve presnou špecifikáciou bytového domu
(§2 ods. ods. 2) ako budovy, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má

viac ako tri byty...kládol dôraz na existenciu bytov, pričom pôvodná právna úprava (do 30.06.2007) vo
svojom ustanovení §2 ods. 2 cit. zákona nevymedzovala povinnosť mať akúkoľvek čo i len minimálnu
výmeru podlahovej plochy určenú na bývanie a zároveň nekládla dôraz na vlastnícky režim bytov a
nebytových priestorov, ale na skutočnosť, že bytový dom charakterizuje najmä existencia spoločných
častí a spoločných zariadení, ktoré sú v ideálnom podielovom spoluvlastníctve. V prípade, že samotné

ustanovenie neobsahuje povinnosť mať akúkoľvek minimálnu podlahovú plochu určenú na bývanie, tak
následne z toho nie je možné vyvodiť logický záver, že musí obsahovať podlahovú plochu určenú na
bývanie.
2.13.1 Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.9Co/49/2012, ktorý
pri posudzovaní uvedenej otázky dospel k záveru, že „...pôvodná právna úprava (do 30.06.2007)

nekládla dôraz na vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov, ale na skutočnosť, že bytový
dom charakterizuje najmä existencia spoločných častí a spoločných zariadení, ktoré sú v ideálnom
podielovom spoluvlastníctve...“. „...zmenu definície bytového domu priniesla novelizácia §2 ods. 2 cit.
zákona, vykonaná zákonom č. 268/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2007.2.13.2 V súčasnosti platná definícia bytového domu sa viaže na budovu, ktorá musí kumulatívne spĺňať
niekoľko znakov: 1/ viac ako polovica podlahovej plochy je určená na bývanie, 2/ má viac ako tri byty, 3/
byty a nebytové priestory v budove sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo

spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a 4/ spoločné časti a spoločné zariadenia domu sú v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Okresný úrad katastrálny odbor pri zápise
vecného bremena k pozemku na LV XXXX zjavne vychádzal z totožnej interpretácie citovaného zákona,
zohľadnil platnú a účinnú právnu úpravu ku dňu vzniku stavby, kedy zákon kládol dôraz na existenciu
spoločných častí a zariadení v bytovom dome a nie na existenciu bytov a výmeru podlahovej plochy

určenej na bývanie, pretože to zákon neobsahoval a nevyžadoval. V prípade, ak by zákon (platný a
účinný v čase vzniku stavby, t.j. 26.10.2001) určoval nevyhnutnosť existencie bytov v bytovom dome a
podlahovej plochy určenej na bývanie (§2 ods.2 cit. zákona), tak následná novelizácia zákona, ktorou sa
definoval bytový dom by nemala význam, pretože každou ďalšou novelizáciou sa upravovali podmienky
definície bytového domu. A preto nie je možné dospieť k záveru, že v čase posudzovania mohol byť
bytový dom výlučne len ten dom, ktorý obsahoval byty resp. podlahovú plochu určenú na bývanie, keďže

takúto definíciu cit. zákon obsiahol prvý krát až novelizáciou vykonanou zákonom č. 268/2007 Z.z. s
účinnosťou od 01.07.2007. Žalovaní zdôraznili, že citovaný zákon prechádzal rôznym časovým obdobím
novelizáciou, kedy zákonodarca menil podmienky definície bytového domu, a nie je možné aplikovať
definíciu bytového domu podľa zákona účinného od 01.07.2007 na definíciu bytového domu zákona
platného a účinného do 30.06.2007.

2.13.3 K dnešnému dňu platí opäť nová právna úprava, ktorá na účely tohto zákona (č.182/1993
Z.z.) rozumie bytovým alebo nebytovým domom (§2 ods. 1 písmeno a/) budovu, v ktorej 1. je menej
ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie, 2. sú byty a nebytové priestory vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a 3. sú spoločné časti a spoločné zariadenia súčasne v
podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uvedenou novelizáciou sa

odstránila podmienka existencie viac ako troch bytov prípadne podmienka existencie najmenej štyroch
bytov, zmenila sa aj podmienka existencie podlahovej plochy určenej na bývanie a to na menej ako
polovicu a za dom je považovaná aj budova s nebytovými priestormi.
2.13.4 Definícia pojmu bytového domu (zákon používal aj pojem „dom“), ktorý zákon používal s
účinnosťou do 30.06.2007, bola odlišná od definície bytového domu po novelizácii zákona č.182/1993

Z.z., účinného od 01.07.2007. Z LV č. XXXX je preukázané, že sa jedná o stavbu, ktorá obsahuje
niekoľko nebytových priestorov a zároveň má spoločné časti a spoločné zariadenia domu v podielovom
spoluvlastníctve. Každý nebytový priestor na uvedenom liste vlastníctva v časti Byty a nebytové priestory
v časti pod B má uvedený podiel na spoločných častiach a zariadeniach a to 3616/21597, alebo
2827/21597 atď. Samotný list vlastníctva uvádza, že sa jedná o podiel priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu. Samotný zápis vecného bremena v časti C je uvedený ako Právo
užívania pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech vlastníkov nebytových
priestorov bytového domu súp. č. 4161...Vchod (číslo) Poschodie prízemie Číslo nebytového priestoru.
Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 2827/21597.
Iné údaje LV č. XXXXX-XXXX/XX,XXXX/XX Právo užívania pozemkov registra C-KN parc.č. XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X v prospech vlastníkov nebytových priestorov bytového domu súp.č. XXXX na
pozemkoch registra C-KN parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, Z-1722/2018 - 1213/18.
2.13.5 Predmetnú stavbu je možne kedykoľvek a bez akýchkoľvek náročných technických zásahov
zmeniť na bytovú jednotku, ktorá bude obsahovať výlučne iba byty, jedná sa v prevažnej miere iba o
administratívnu záležitosť, preto bol daný objekt posudzovaný ako dom.

2.14 Pokiaľ žalobca poukázal na zápis vecného bremena k pozemku ako zápis deklaratórny na liste
vlastníctva - a súd si uvedené osvojil - žalovaní poukázali na skutočnosť, že každé zákonné vecné
bremeno sa zapisuje deklaratórnym zápisom, iný spôsob zákon ani nepozná. Uvedený zápis na liste
vlastníctva z titulu verejnej listiny je potrebné aj z hľadiska právnej istoty brať do úvahy až do času, kým
nebude vo veci zápisu meritórne rozhodnuté, v opačnom prípade nie je potreba rešpektovať akýkoľvek

deklaratórny zápis na liste vlastníctva a vo svojej podstate ani údaje v ňom obsiahnuté.
2.15 Žalovaní poukázali na to, že k existencii zákonného vecného bremena k pozemku sa žalobca
nevyjadril ani v konaní pod sp.zn. 7C/42/2014 a ani v tomto konaní (sp.zn. 5C/197/2016) aj napriek
tomu, že v čase podania žaloby proti žalovanému 2/ žalobca už musel mať vedomosť o existencii
zápisu vecného bremena na liste vlastníctva (sám doložil list vlastníctva s týmto zápisom spolu so

žalobou - návrhom); tento zápis nespochybnil počas celého konania na prvom stupni, ale až v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie v konaní sp.zn. 5C/197/2016. Podľa žalovaných vznik vecného
bremena k pozemku v zmysle §23 ods. 5 cit. zákona nemožno vyložiť tak, že sa vzťahuje výlučne iba na
stavby, postavené pred rokom 1993, pretože ak by sa uvedené ustanovenie malo vzťahovať výlučne naúpravuvzťahov,vzniknutýchpredrokom1993,takétoustanoveniebyzákonmuselexplicitneobsahovať.
Pôsobnosť zákona sa vzťahuje na úpravu všetkých pomerov v čase jeho účinnosti a platnosti.
2.16 Odvolatelia namietli, že okresný súd nesprávne resp. vôbec neposúdil konanie žalobcu v zmysle

ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa úplne odklonil od rozhodovacej praxe ústavného
súdu, ako aj ESĽP pri posudzovaní vzniku nároku z bezdôvodného obohatenia v skutkovo a právne
obdobných prípadoch. Uvedené posúdenie je nevyhnutné pre priznanie uplatneného nároku a jeho
výšky.
2.16.1 Pokiaľ okresný súd odkazuje na konanie sp.zn.7C/42/2014, ktoré predchádzalo tomuto konaniu

a uvádza, že súd bol povinný ex offo prihliadať na zákon č.182/1993 Z.z., a ustanovenia ohľadom
výkladu pojmu bytový dom, ako aj na vznik zákonného vecného bremena k pozemku, a následne aj
na §24 ods. 1 cit. zákona, uvedené tvrdenie je v tejto časti nepreskúmateľné z dôvodu, že rozhodnutie,
ktoré bolo súdom vydané v konaní sp.zn. 7C/42/2014 v časti odôvodenia neuvádza, ako a či vôbec
súd na dané ustanovenie prihliadal. Aj odkaz súdu na povinnosť zistiť materiálnu pravdu a skutočný
stav veci bez povinnej ingerencie účastníkov konania v konaní sp.zn. 7C/42/2014 je nepreskúmateľné,

pretože nemožno určiť, do akej miery sa súd zaoberal zistením materiálnej pravdy a skutočného stavu,
keďže v rámci svojho odôvodnenia čerpal v prevažnej miere iba z tvrdení prednesených žalobcom na
pojednávaní a ním predložených listín.
2.16.2 Žalovaný 1/ nesúhlasil s takto zistenou materiálnou pravdou a stavom. V tom čase sa aktívne
nebránil a nevystupoval pred súdom (o čo aj žiadal) z už uvedených zdravotných dôvodov, keďže sa liečil

z onkologického ochorenia. Nie je možné teda určiť, či uvedené konanie tvorí spravodlivý a dostatočne
zistený základ pre všetky ďalšie rozhodnutia, týkajúce sa rovnakej v budúcnosti prejednávanej veci. Ak
súd v uvedenom konaní nedostatočne, prípadne nesprávne zistil materiálnu pravdu a skutočný stav veci,
tak potom bez ohľadu na nové dôkazy, nové tvrdenia, aktívne konanie pred súdom, na nové rozhodnutia
súdov v obdobných skutkovo a právnych veciach by každé ďalšie konanie nieslo vadu z pôvodného

konania a muselo by byť aj napriek novým skutočnostiam rozhodnuté rovnako a teda s vadou. V konaní,
v ktorom súd objektívne zistí materiálnu pravdu bez toho, aby účastník konania vystupoval priamo pred
súdom, kde by bola uplatnená zásada priamosti a ústnosti, tak v takomto konaní nie je možné očakávať,
že materiálna pravda a skutkový stav by bol objektívne a náležite zistený.
2.17 Okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu bezdôvodného obohatenia s poukazom

na §451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaní 1/,2/ užívali pozemok v súlade so
zapísaným vecným bremenom na LV XXXX a tým nedochádzalo k ich obohateniu.
2.17.1 Okresný súd nesprávne právne posúdil aj výšku nároku z bezdôvodného obohatenia, kedy pri
určovaní vychádzal výlučne z „cenovej mapy mesta Lučenec“, pričom Mesto Lučenec v danej lokalite
nevlastní a nikdy v minulosti nevlastnilo žiadnu obdobnú nehnuteľnosť, teda nemôže takú nehnuteľnosť

prenajímať a preto ani nemôže určiť obvyklý nájom. Súd na základe toho vychádzal len z hypotetického
nájmu mesta Lučenec.
2.17.2 Žalovaní mali za to, že neužívali pozemky pod stavbou bez právneho titulu s poukazom na
zápis na verejnej listine a na uzatvorené zmluvy, súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou,
podstatnou pre rozhodnutie vo veci, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a

materiálnej pravdy, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
čoho následkom nesprávne posúdil žalobcom uplatnenú výšku nároku, vykonaným dokazovaním
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu
uskutočňovať jej patriace procesné práva a nevysporiadal sa s návrhmi žalovaných 1/,2/.
2.18 Navrhli preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil s poukazom na §388 C.s.p. tak,

že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovaným 1/,2/ náhradu trov konania, eventuálne aby
rozsudok okresného súdu zrušil s poukazom na §389 C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Žalovaní 1/,2/ vo svojom odvolaní
značne subjektívne a skresľujúco poukazujú na postup prvostupňového súdu v predmetnom konaní.
3.1 Nesúhlasil s tvrdením žalovaných 1/,2/, že prvostupňový súd počas pojednávania zo dňa 26.03.2024
pristúpil k vyhláseniu sudcovskej koncentrácie konania a tým im znemožnil predkladať listiny na podporu

ich tvrdení: žalovaní 1/,2/ na predmetnom pojednávaní predložili súdu listinné dôkazy a to výpis z LV č.
XXXXX, výpis z LV č. XXXX a stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo
dňa 23.08.2010. S odkazom na §153 ods. 1,2 C.s.p. a čl. 8 C.s.p. poukázal na to, že žalovaní nespornevšetkytietolistinnédôkazypredložiliužskôr(výpisyzlistuvlastníctva),alebosajednaloolistinnédôkazy
skoršieho dáta, ktoré žalovaní mohli súdu predložiť už skôr.
3.2 Aj listinné dôkazy, predložené žalovanými ako prílohy odvolania zo dňa 24.05.2024 sú bez výnimky

skoršieho dáta, ktoré v súlade s princípom hospodárnosti konania mali žalovaní predložiť súdu v
priebehu dokazovania, nie až po jeho ukončení; na takto predložené listinné dôkazy súd nemôže
prihliadnuť.
3.3 Žalobca sa nestotožnil ani s vyjadrením žalovaných o pochybení súdu pri prednesení návrhu
žalovaných na odročenie pojednávania. Na strane žalovaných neboli splnené zákonné dôvody na

odročenie pojednávania podľa §183 a nasl. C.s.p., absentovali dôležité dôvody, pre ktoré by súd
mohol pojednávanie odročiť; neodročenie pojednávania nezakladá dôvod pre podanie odvolania, ako
to žalovaní 1/,2/ nesprávne uvádzajú.
3.4 Ani argumentáciu žalovaných o nepožívaní právnej ochrany v zmysle čl. 5 C.s.p. pri výkone práva
v rozpore s dobrými mravmi a zneužití práva nepovažoval žalobca za dôvodnú. V ustanovení čl. 5
Civilného sporového poriadku je síce uvedené, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu,

avšak v tomto ustanovení absentuje zmienka o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi.
3.4.1 V danej súvislosti žalobca ale poukázal na nutnosť pozastaviť sa nad konaním žalovaného 2/
ako nad konaním rozporným s dobrými mravmi, ktorý v priebehu súdneho konania, vystupujúc ako
koncipient právneho zástupcu žalovaného 1/, bol ním poverený na prednesenie návrhu na vyriešenie
sporu ponukou na odpredaj polyfunkčného objektu adresovanou žalobcovi, ktorú ponuku však žalobcovi

nepredniesol a sám od žalovaného 1/ F. G. odkúpil polyfunkčný objekt, ktorým konaním zadal príčinu
pretrvávania tohto sporového konania.
3.5 Žalobca má za to, že uvedený spor je potrebné posúdiť na základe striktnej aplikácie právnych
predpisov tak, ako to urobil prvostupňový súd. Stotožnil sa s právnym posúdením súdu, v zmysle
ktorého je nesporné, že žalovaní 1/,2/ užívali pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza

polyfunkčný objekt, bez právneho dôvodu, t.j. žalobcom uplatnený nárok voči žalovaným 1/,2/ je v celom
rozsahu dôvodný čo do výšky aj právneho dôvodu. Prvostupňový súd správne špecifikoval majetkový
prospech ako peňažnú sumu zodpovedajúcu peňažným sumám obvykle vynakladaným v danom mieste
a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa právo užívania veci so
zreteľom na jeho rozsah a spôsob zakladá.

3.6 Navrhol krajskému súdu v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť rozsudok okresného súdu a priznať
mu voči žalovaným 1/,2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaní 1/,2/ v replike k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojom odvolaní, na námietke voči postupu
okresného súdu ohľadom sudcovskej koncentrácie, kedy súd síce prevzal listiny, ale zároveň na ne

neprihliadol, čím došlo k obmedzeniu procesných práv žalovaných; následné predkladanie listín, iných
návrhov a vyjadrení stratilo zmysel. Uvedené dôkazy, listiny a tvrdenia nebolo možné predložiť skôr a
nebolnatodanýanižiadnyrelevantnýdôvod,pretožežalovaný2/odzačiatkukonaniatvrdil,žepozemok
užíva v súlade s právom, čo bolo preukázané predloženým listom vlastníctva a údajom zapísaným v
časti C uvedeného LV, ako zo strany žalobcu (predložením LV), tak aj zo strany žalovaného (predložením

LV). S uvedeným zápisom na LV v časti C sa súd stotožnil, preto nebol dôvod na ďalšie predkladanie
dôkazov. Pokiaľ je na liste vlastníctva zapísané vecné právo, teda právny dôvod na užívanie, tak
nemožno namietať výšku uplatneného obohatenia, konanie žalobcu a iné, preto súd nemal dôvod sa
následne uvedeným zaoberať (rozsudok zo dňa 10.11.2021, sp.zn. 5C/197/2016). Žalobca uvedený
zápis namietal až po prvostupňovom rozhodnutí súdu v rámci ním podaného odvolania a zmeny v zápise

sa domáhal až niekoľko rokov po vykonanom zápise; uvedený zápis na liste vlastníctva (právo užívania)
bol dôležitý pre rozhodnutie vo veci, uvedený zápis je zákonný a správny.
4.1 Žalovaní nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že žalovaný 2/ zadal príčinu na pretrvávanie sporu; pokiaľ
by došlo zo strany advokáta k porušeniu predpisov v zmysle zákona o advokácii, tak by si následne
klient neobjednal právne služby u toho istého advokáta. Žalovaný 1/ nikdy nemal vo vzťahu k žalobcovi

žiadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, ktoré by mohol porušiť a akýmkoľvek spôsobom zadať príčinu
na vznik a pretrvávanie tohto sporu. V období pred podanou žalobou sám žalobca odmietol odpredať
pozemok s tým, že „počká“ na rozhodnutie súdu, sám žalobca je príčinou vzniku a pretrvávania tohto
sporového konania, kedy úmysel kúpy predmetného pozemku (ktorý bol jednoznačne preukázaný) bol
výlučne za účelom peňažného obohatenia.

4.2 Žalovaní 1/,2/ sa od žalobcu nikdy nedomáhali žiadneho nároku, okrem nároku vyplývajúceho z
uzatvorenej Zmluvy o výstavbe čl.V, bod V.2, na základe čoho žalovaný 1/ uvedenú nehnuteľnosť užíval
nerušene 15 rokov. Vzhľadom na to, že žalobca vo vyjadrení opakovane prezentuje svoj subjektívny
názor na vznik a pretrvávanie sporu, pričom neuviedol vo vyjadrení žiadny nový relevantný dôvod, kuktorému by bolo potrebné sa samostatne vyjadriť prípadne by menil skutkový alebo právny stav, a
naďalej odmieta odpredať pozemok pod stavbou, žalovaní 1/,2/ v celom rozsahu zotrvali na obsahu
podaného odvolania.

5. Žalobca v duplike uviedol, že žalovaní 1/,2/ vo svojom vyjadrení rovnako ako v podanom odvolaní
zavádzajú súd nepravdivými a skresľujúcimi informáciami. Ohradil sa voči vymyslenému tvrdeniu
žalovaných, že odmietol odpredať pozemok s tým, že „počká“ na rozhodnutie súdu a s označením, že
on sám je príčinou vzniku a pretrvávania tohto sporového konania.

5.1 Žalovanému 1/ bezprostredne po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom pod stavbou jeho
polyfunkčného objektu žalobca ponúkol na odkúpenie predmetné pozemky za sumu za 5.000Eur, čo
predstavovalo cca 51Eur/m2 pozemku. Uvedená suma bola približne o polovicu nižšia ako cena, za
ktorú v danom čase odpredávalo pozemky Mesto Lučenec, t.j. pre žalovaného 1/ to mohol byť výhodný
obchod. Vtedy sa žiadny súdny spor medzi žalobcom a žalovanými neviedol, preto je bezpredmetné
vyjadrenie žalovaných o údajnom tvrdení žalobcu o vyčkaní na záver súdneho konania.

5.2 Rovnako ako v ostatnom písomnom vyjadrení aj vo svojom odvolaní žalovaní postavili svoju
argumentáciu na skreslených a nepravdivých informáciách, využívajúc neznalosť miestnych pomerov
zo strany odvolacieho súdu. Do pozornosti odvolacieho súdu dal predovšetkým vyjadrenie žalovaných
na strane 7 - 8 odvolania zo dňa 24.05.2024, že „Je potrebné poukázať na skutočnosť, že znalcom Ing.
Anna Cifraničová, posudok č. 18/2018, zo dňa 16.03.2018, na strane 6, III. Záver, v časti Rekapitulácia

všeobecnej ceny (ďalej ako „príloha č. 01“) určená všeobecná hodnota pozemku v roku 2018 bola
2.650EUR za 79m2 a teda 33,50EUR/1m2 (v časti 2.1.1.1.1 prílohy 01) ďalším znaleckým posudkom
vyhotovený znalcom Ing. Štefan Pastierovič, č. 61/2017 zo dňa 26.05.2017 (ďalej, ako „príloha 02“) bola
určená všeobecná hodnota v roku 2017 (posudok vyhotovený na susediacu budovu) 29,13EUR/1m2 (v
časti posudku 5.2.1.1.1, všeobecná hodnota pozemku). Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca

nemal úprimnú snahu predať pozemok a tým usporiadať vzťahy natrvalo, ale jednalo sa len o simulovaný
záujem usporiadať vzťahy“. Mesto Lučenec v období roku 2014 kupovalo pozemky od obchodnej
spoločnosti Kobra spol. s r.o., ktoré sa nachádzajú pred polyfunkčným objektom v súčasnosti vo
vlastníctve žalovaného 2/, t.j. pozemok parc. č.1856/198, parc. č.1856/212 a parc. č.1877/5 za kúpnu
cenu 152.500Eur, čo v prepočte na 1m2 vychádza 106,50Eur/m2. Táto informácia je verejne prístupná

na stránke Mesta Lučenec - odkúpenie do majetku Mesta Lučenec v lokalite Námestie artézskych
prameňov - nehnuteľnosť, pozemky konkrétne:
- parc. CKN č.1856/198, o výmere 948m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č.XXXXX,
Okres: D., Obec: Lučenec, Katastrálne územie: D.,
- parc. CKN č.XXXX/XXX, o výmere 90m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č.XXXXX,

Okres: D., Obec: Lučenec, Katastrálne územie: D.,
- parc. CKN č.1877/5, o výmere 400m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č.XXXXX, Okres:
D., Obec: Lučenec, Katastrálne územie: D., za kúpnu cenu 152.500Eur za všetky odkupované citované
pozemky, za podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve, ktorej znenie je citované v dôvodovej správe k
tomutouzneseniu,odvlastníkaKOBRA,spol.sr.o.,zapísanejvObchodnomregistrivedenomOkresným

súdom Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 3108/S, sídlo: E. S. XX, XXX XX D., zastúpená E.
T., konateľom, IČO: 31 639 674.
5.3 Podľa žalobcu je nepravdivé aj vyjadrenie žalovaných na strane 10 odvolania:
„Pre úplnosť je potrebné doplniť, že mesto v uvedenej lokalite nevlastní a nevlastnilo žiadnu obdobnú
nehnuteľnosť, a ním určená výška ceny, za ktorú by prenajímalo, je čisto hypotetická. Mesto Lučenec

vlastnilo na Výstavisku v Lučenci športovú halu, od roku 2014, následne ju odpredalo SPOOL a.s.
Žalobca poukázal na to, že Športová hala Aréna je stavba susediaca s polyfunkčným objektom vo
vlastníctve žalovaného 2/.
5.4 K informácii v odvolaní na strane 10„...konkrétny polyfunkčný objekt s reštauračnými a obchodnými
prevádzkami umiestnený v blízkosti budovy žalovaného v rade 2/, kde má Mesto Lučenec uzatvorenú

nájomnú zmluvu na prenájom pozemkov vo výške 0,07EUR za 1m2, čo činí ročný nájom spolu vo výške
145,74EUR/rok (nájomná zmluva č. 1210/2015)“ žalobca uviedol, že je nepravdivá, pretože žalovaní
úmyselne neuviedli, že popísali prenájom pozemkov v Meste Lučenec, k.ú. Q., ktorá mestská časť je
od Výstaviska vzdialená niekoľko kilometrov. Kým v prípade Výstaviska sa jedná o centrum mesta,
mestská časť Opatová je považovaná za okrajovú časť mesta Lučenec. Žalobca zdôraznil, že mesto

má vypracovanú cenovú mapu, podľa ktorej určuje ceny za prenájom pozemkov, ktorá cenová mapa je
verejne prístupná na webovej stránke Mesta Lučenec a podľa nej je neporovnateľný rozdiel v cene za
prenájom pozemku na Výstavisku a cene za prenájom pozemku v okrajových častiach mesta.5.5 Žalobca k odvolaniu na strane 6 „V opačnom prípade by v uvedenej lokalite nikto nevstúpil do
nájomného vzťahu z dôvodu nerentability a takú stavbu by nekúpil, keďže 90% výstavby v danej
lokalite (Výstavisko) tvoria byty a nachádzajú sa presne v totožnej stavbe v danej lokalite a aj priamo v

susediacej budove s budovou vo vlastníctve žalovaného 2/ a jeho právneho predchodcu. Žalovaný 1/
malkuvedenýmpozemkompodpísanýchniekoľkozmlúvadodatkovsoriginálnymvlastníkompozemku,
v rámci ktorých upravil aj povinnosť prevodu vlastníckeho práva k pozemkom pod stavbou za vopred
dohodnutú cenu, a to za cenu 150Sk/m2. Uvedená povinnosť sa vzťahovala aj na právnych nástupcov.
Pozemok pod stavbou v priebehu 15 rokov zmenil niekoľkokrát vlastníka bez akéhokoľvek vedomia

vlastníka stavby (žalovaného 1/) a bez toho, aby mu bol predmetný pozemok ponúknutý k odpredaju.“
uviedol, že ide o vymyslené tvrdenie o tom, že 90% výstavby v lokalite Výstavisko Lučenec tvoria
byty, ktoré žalovaní úmyselne nepoužili v prvostupňovom súdnom konaní, keďže takýto výmysel je
jednoznačný osobám znalým miestnych pomerov, t.j. aj prvostupňovému súdu. Susedná stavba vo
vzťahu k polyfunkčnému objektu vo vlastníctve žalovaného 2/ je VšZP a ďalšou je Športová hala Aréna,
z druhej strany sa nachádza Poisťovňa AXA a ďalšiu budovu má vo vlastníctve žalobca a to je Archív

Mesta, tiež nebytová budova. Do roku 2020 bola ďalšia vedľajšia budova SBER BANK. Následne
sa nachádza budova bývalej Prima Banky Slovensko. Oproti polyfunkčného objektu vo vlastníctve
žalovaného 2/ je bývalé SPP, Slovak Telekom, Union poisťovňa, Poštová Banka, Cestovná kancelária
Wekeend, Gruy geodetická a realitná agentúra, J. Studio nábytku, Gladiator Gym fitness, FUN pizza,
Kaderníctvo Jolka. Žalovaní zavádzajú súd tvrdením, že na Výstavisku sa nachádza 90% bytov.

5.6 Žalobca za nepravdivé označil aj tvrdenie žalovaných, že pozemok pod stavbou zmenil v priebehu
15 rokov niekoľkokrát vlastníka; došlo len ku dvom prevodom vlastníckeho práva k pozemku. Pôvodným
vlastníkom bol Gard Invest, ktorý previedol vlastnícke právo k pozemku na Creditax s.r.o., od ktorej
spoločnosti pozemok odkúpil žalobca. Ani od jedného vlastníka nemal žalovaný 1/ záujem odkúpiť
pozemok pod stavbou polyfunkčného objektu, čo aj v kúpnej cene z výstavby je deklarované, že odmietol

odkúpenie pozemku za zľavu 11.850 Sk, kde to na strane 7 priznáva a prikladal aj zápis o odovzdaní
stavby.
5.7 Žalobca zotrval na tom, že odvolanie žalovaných je nedôvodné a navrhol odvolaciemu súdu podľa
§387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny a priznať mu voči žalovaným
1/,2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; pretože rozsahom a
dôvodmi odvolania je viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.
7. V zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ bol (do 12.09.2017) na základe Zmluvy o výstavbe
č. V402/2000 z 26.10.2001 a žalovaný 2/ (od 13.09.2017) je na základe kúpnej zmluvy od žalovaného
1/ výlučným vlastníkom stavby – polyfunkčného objektu, vedeného v katastrálnom území D., obec
Lučenec, okres Lučenec, zapísaného na LV č.XXXX ako polyfunkčný objekt, súpisné č.XXXX, stojaci na

pozemku parcela č.XXXX/X, polyfunkčný objekt súpisné č.XXXX, stojaci na pozemku parcela č.XXXX/X
a polyfunkčný objekt súpisné č.XXXX, stojaci na pozemku parcela č.XXXX/X. Pozemky sú vo vlastníctve
žalobcu a sú evidované na katastrálnej mape ako parcely registra „C“ č.XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 62 m2, č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 a č.XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 v podiele 1/1, vedené v katastrálnom území D., obec

Lučenec, okres Lučenec, zapísané na LV č.XXXXX. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na
základe kúpnej zmluvy č.vkladu V 770/13 z 19.04.2013-1045/13. Ku dňu nadobudnutia vlastníctva
žalobcu k predmetným pozemkom žalovaný 1/ tieto pozemky už užíval a v súčasnosti ich užíva žalovaný
2/. Žalovaní 1/,2/ ako vlastníci predmetnej polyfunkčnej budovy nemajú uzavretú platnú nájomnú zmluvu
so žalobcom. Na žiadosť žalobcu sa k cene za prenájmy pozemkov, patriacich žalobcovi, vyjadrilo

v jednotlivých obdobiach Mesto Lučenec. Žalobca bezúspešne vykonal opakované pokusy o uzavretie
zmluvy o nájme nehnuteľností so žalovaným 1/ aj žalovaným 2/, márne požiadal žalovaného 1/ aj
o odkúpenie objektu. Preto sa domáhal svojho nároku súdnou cestou z titulu bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovaných 1/,2/. Uplatnil si bezdôvodné obohatenie od žalovaného 1/ vo výške 7.040,88 Eurza obdobie od 19.12.2013 do 19.07.2016 (31 mesiacov), vo výške 3.134,30 Eur za obdobie 19.07.2016
do 12.09.2017 (13 mesiacov aj 24 dní) a od žalovaného 2/ vo výške 5.996,10 Eur za obdobie od
13.09.2017 do 13.09.2019.

8.1 Zo spisu (listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 01.08.2016) je zistiteľné, že v objekte sa nachádza sedem
nebytových priestorov, špecifikovaných ako priestor č.1 – 2 na prízemí, priestor č.2 – 1 na prízemí,
priestor č.12 – 4 na 1. poschodí, priestor č.12 – 4 na 1. poschodí, priestor č.3 – 3 na 1. poschodí, priestor
č.3 – 5 na 2. poschodí a priestor č.3 – 6 na 3. poschodí, táto skutočnosť vyplýva aj zo Zmluvy o výstavbe,
uzatvorenej dňa 20.03.1997 medzi GARDEN spol. s r.o. ako obstarávateľom stavby a žalovaným 1/ ako

stavebníkom,vzmyslektorejžalovaný1/nadobudoldosvojhovlastníctvanebytovépriestoryč.1,2,3,5,6,
a podľa čl. III predmetnej zmluvy nebytové priestory pozostávajú z nebytových priestorov č.1 z garáže
pre osobné motorové vozidlo a schodiska, nebytové priestory č.2 z predajne, skladu a sociálneho
zariadenia, nebytové priestory č.3 zo vstupnej haly, kancelárie, schodiska a sociálneho zariadenia,
nebytové priestory č.5 z dvoch kancelárií, schodiska, chodby a sociálneho zariadenia a nebytové
priestory č.6 z haly s kuchynkou, kancelárie a schodiska, ako aj zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí

stavby, číslo 15/98/Ťa s dátumom začatia preberacieho konania 03.02.1998 a dátumom ukončenia
preberacieho konania 29.04.1998, v ktorom je stručný popis stavby uvedený tak, že ide o „klasický
murovaný objekt štvorpodlažný so sedlovou strechou a keramickou krytinou, plastové okná, vykurovanie
teplovodné z centrálneho zdroja, príprava TÚV v el. ohrievači. Objekt slúži ako predajňa priem. tovaru
a administratívna budova pre fy. NOVES.“ V tomto polyfunkčnom objekte sa teda nenachádzali ani

nenachádzajú žiadne byty.
8.2 V prípade polyfunkčného objektu súpisné č.4161 ide tiež o nebytové priestory - zariadenie
obchodu na prízemí polyfunkčného objektu, garáž č.1 na prízemí polyfunkčného objektu, zariadenie
verejnej správy a administratívy č.3 na 1.p. polyfunkčného objektu, iný nebytový priestor č.4 na 1.p.
polyfunkčného objektu, zariadenie verejnej správy a administratívy č.5 na 2.p. polyfunkčného objektu,

zariadenie verejnej správy a administratívy č.6 na 3.p. polyfunkčného objektu.
8.3 Polyfunkčný objekt súpisné č.XXXX je rovnako stavbou s nebytovými priestormi, nenachádza sa v
ňom ani jeden byt.

9. Žalovaní 1/,2/ vo svojom odvolaní namietali v prvom rade odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm.

b/ C.s.p. s poukazom na článok 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a článok 6 C.s.p.; ich
námietku v tomto smere považoval odvolací súd za nedôvodnú. Pokiaľ okresný súd na pojednávaní dňa
26.03.2024 uplatnil sudcovskú koncentráciu, postupoval tak v súlade s §153 C.s.p., podľa ktorého sú
strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas; prostriedky
procesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťuž

skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania s tým, že na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä
ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Civilný
sporový poriadok v §153 ods. 3 však uvádza, že ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku explicitne neuviedol, na ktoré listinné dôkazy v rámci
vyhodnotenia dokazovania ne/prihliadol, avšak zo zápisnice o pojednávaní i zo zvukového záznamu
z pojednávania zo dňa 26.03.2024 vyplýva (a žalovaní to aj tvrdia v odvolaní), že okresný súd prevzal
od žalobcu listiny (nájomnú zmluvu, žiadosť o výšku nájmu v zmysle zásad hospodárenia a nakladania s
majetkom Mesta Lučenec a fotografie domu), ktorým konaním súdu prvej inštancie došlo podľa názoru

žalovaných k porušeniu princípu rovnosti strán pred súdom a konaniu v rozpore s článkom 6 C.s.p.; zo
zápisnice o pojednávaní však vyplýva aj, že na otázku okresného súdu žalovaní žiadne listinné doklady
už nepredkladali; z obsahu spisu vyplýva, že všetky listinné dôkazy, predložené žalovanými sú staršieho
dáta a boli do spisu založené ešte pred pojednávaním, konaným dňa 26.03.2024; súd prvej inštancie
neporušil rovnosť zbraní, nimi namietaný odvolací dôvod neobstojí.

9.1 Žalovaní tiež namietli, že dňa 26.03.2024 na pojednávaní navrhli odročenie pojednávania z dôvodu
prebiehajúceho mimosúdneho rokovania a o tomto návrhu okresný súd žiadnym spôsobom nerozhodol
a ani sa s týmto nevysporiadal vo svojom písomnom odôvodnení rozhodnutia. Ustanovenie §183
C.s.p. upravuje možnosť súdu odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov a bezodkladne, čo

znamená, že ak súd rozhoduje o odročení už prebiehajúceho pojednávania, oznámi to prítomným
stranám, ich zástupcom a iným predvolaným osobám ihneď a spravidla uvedie deň a hodinu, kedy sa
bude konať nové pojednávanie a neprítomným osobám doručí nové predvolanie; ak súd rozhoduje o
odročení pojednávania ešte pred pojednávaním, upovedomí o odročení tých, ktorí boli na pojednávaniepredvolaní, a taktiež uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie; na upovedomenie je
potrebné využiť čo najrýchlejšiu cestu (telefonicky, elektronickou poštou, listinnou formou); ak súd
nemieni vyhovieť návrhu strany na odročenie pojednávania (ak stranou uvedený dôvod na odročenie

pojednávania nie je dôležitý), bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla, a
to telefonicky alebo elektrickou poštou, krátkou textovou správou (SMS). Civilný sporový poriadok
nevyžaduje pre odročenie osobitnú formu rozhodnutia: oznámenie upovedomenia strane by malo byť
poznačené v súdnom spise, prípadne ak súd využil elektronickú poštu, tak kópia správy má byť
zažurnalizovaná v súdnom spise. Uvedená odvolacia námietka žalovaných nie je dôvodná.

9.2Žalovaníďalejnamietaliodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.e/C.s.p.amalizato,žeokresnýsúd
nevykonal dokazovanie k podstate sporu, keď nevykonal analýzu rozporu konania žalobcu s dobrými
mravmi podľa §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi ako aj zneužitie práva nepožíva právnu ochranu; mali za to, že žalobca nadobudol pozemok
pod stavbami kúpou a preto od počiatku musel byť uzrozumený s faktom, že k uvedenému pozemku

neexistuje a nikdy neexistovala žiadna nájomná zmluva a žiadny predchádzajúci majiteľ pozemku sa
nikdy nedomáhal akejkoľvek náhrady za užívanie za obdobie viac ako 15 rokov, z čoho je potrebné
vyvodiť logický záver, že každý predchádzajúci vlastník pozemku si musel byť vedomý toho, že jeho
práva nie sú stavbou dotknuté a museli mať aj vedomosť o zákonnom vecnom bremene; žalobca sa
teda svojím návrhom domáha nahradiť neexistenciu nájomnej zmluvy súdnym rozhodnutím, pričom

sám žalobca spôsobil kúpou a následne domáhaním sa opakovaného peňažného plnenia stav právnej
neistoty, ktorý mu vyhovuje.
9.2.1 Žalobca v reakcii na uvedenú odvolaciu námietku poukázal naopak na konanie žalovaného 2/,
konajúceho v rozpore s dobrými mravmi, keď v priebehu súdneho sporu, vystupujúc ako koncipient
právneho zástupcu žalovaného 1/ bol poverený žalovaným 1/ na vyriešenie sporu ponukou na odpredaj

polyfunkčného objektu adresovanou žalobcovi, ktorú ponuku však žalobcovi nepredniesol a sám od
žalovaného 1/ odkúpil polyfunkčný objekt, ktorým konaním zadal príčinu pretrvávania tohto sporu.
9.2.2 Krajský súd pri posudzovaní vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že z obsahu spisu
možno vyvodiť, že žalovaný 1/ disponoval právnymi prostriedkami na naplnenie povinnosti zo Zmluvy
o výstavbe, pokiaľ mal za to, že Zmluva o výstavbe zo dňa 20.03.1997 a jej predchádzajúca Zmluva o

budúcejzmluvezodňa04.07.1995vzneníjejdodatkovmohlibyťpodkladompreprípadnénadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku pod stavbou žalovaným 1/. Nekonanie žalovaného 1/, resp. jeho pasívny
postoj v tomto smere nemožno vyhodnocovať v neprospech žalobcu, ktorý je oprávneným vlastníkom
pozemkov pod stavbami. Odvolacia námietka je nedôvodná.

9.3 Tvrdenie žalovaného 1/ v odvolaní, že žalobca zo špekulatívnych dôvodov kúpil pozemok a následne
špekulatívne uplatňoval svoj občianskoprávny nárok okrem iného aj z dôvodov, že ponúkol žalovanému
1/ a aj žalovanému 2/ pozemok pod stavbami za rôzne sumy, po oboznámení sa s celým obsahom
spisu krajským súdom nenašlo odozvu vo vykonanom dokazovaní a to ani v rovine tvrdení strán
sporu. Naopak, krajský súd zo spisu zistil, že pôvodným vlastníkom pozemku pod nehnuteľnosťami

bola spoločnosť Gard Invest, ktorá previedla vlastnícke právo k pozemku na Creditax s.r.o., od ktorej
spoločnosti pozemok odkúpil žalobca a ani od jedného z týchto dvoch vlastníkov a ani od žalobcu
nemal žalovaný 1/ záujem odkúpiť pozemok pod stavbou polyfunkčného objektu, čo aj v kúpnej cene z
výstavby je deklarované, že odmietol odkúpenie pozemku za zľavu 11.850 Sk, ako to vyplýva zo Zápisu
o odovzdaní stavby (č.l. 7 spisu). Odvolací súd má však za to, že pokiaľ strany sporu komunikovali

o odpredaji, či už pozemku vlastníkom stavieb, ale aj naopak, nateraz bez výsledku, neznamená to, že
nemôžu v uvedených rokovaniach v budúcnosti pokračovať a zamedziť tak ďalším sporom v budúcnosti.

9.4 V ďalšom odvolatelia namietali výšku bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že okresný súd
prevzal tzv. cenovú mapu Mesta Lučenec, vydanú na základe žiadosti žalobcu a podľa takto určenej

ceny vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia. Žalovaní mali za to, že takéto posúdenie výšky
bezdôvodnéhoobohateniajevrozporesustálenousúdnoupraxou,keďževýškunáhradybezdôvodného
obohatenia možno určovať len na základe znaleckého posudku o určení všeobecnej hodnoty pozemku.
9.4.1 S takýmto názorom odvolateľov krajský súd nesúhlasí. Prvostupňový súd správne špecifikoval,
že žalovaní užívali pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza polyfunkčný objekt, bez

právneho dôvodu a správne špecifikoval majetkový prospech ako peňažnú sumu, zodpovedajúcu
peňažným sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na
druh právneho dôvodu, ktorým sa právo užívania veci so zreteľom na jeho rozsah a spôsob zakladá.Odvolací súd mal z výpisov z katastra nehnuteľností nesporne preukázané, že polyfunkčné budovy vo
vlastníctve žalovaných stoja na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
9.4.2 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil, že zo strany žalovaných došlo

k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaní získali plnením bez právneho dôvodu prospech užívaním
nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez toho, aby bola medzi nimi uzatvorená platná
zmluva o nájme nehnuteľností. Žalovaní užívali pozemky bez odplaty žalobcovi, obohatili sa preto na
jeho úkor. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri stanovení výšky žalobcom uplatneného
nárokuzaobmedzenievlastníckehoprávavychádzalzcenovejmapymesta,pretožežalovanýmitvrdený

postup, že bezdôvodné obohatenie má vychádzať z určenia všeobecnej/trhovej ceny nehnuteľnosti,
resp. v tomto kontexte odkaz na cenu nájmu nehnuteľností v Bratislave či v okrajovej časti mesta
Lučenec (Opatová) neobstojí. Napriek tomu, že žalovaní mali možnosť spor vyriešiť mimosúdne, túto
možnosť nevyužili, a tým sa čiastka, o ktorú sa bezdôvodne obohatili, zvyšovala. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, týkajúceho sa nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ako aj s výškou tohto nároku. Dlžné nájomné bolo vypočítané na základe oficiálneho

prehlásenia Mesta Lučenec, vychádzajúceho z priemernej výšky nájomného, vypočítaného k dátumu
vzniku bezdôvodného obohatenia. Cenová mapa nehnuteľností poskytuje objektívne informácie o
cene nehnuteľností v danej lokalite podľa cien predaných/prenajatých nehnuteľností. Zdrojom takýchto
informácii sú špecializované realitné weby, finančné inštitúcie a podobne; platí, že čím je vzorka
nehnuteľností väčšia, tým je mapa presnejšia; cenové mapy sú všeobecne dostupné na odborných

portáloch s nehnuteľnosťami, bankových portáloch a pod. V prejednávanej veci túto informáciu poskytlo
okresnému súdu Mesto Lučenec, potvrdenie je založené v spise (aj na č.l. 8) alebo aj na všeobecne
dostupnom webe inštitútu finančnej politiky (www.institutfinancnejpolitiky.sk), ktorý je analytickým
útvarom Ministerstva financií SR. Aj táto odvolacia námietka žalovaných nebola dôvodná.

9.5 Žalovaní v odvolaní ďalej uviedli, že výpočet obvyklého nájmu nie je možné vypočítať na základe
vyjadrenia Mesta Lučenec a v tomto zmysle zadefinovali obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí ako aj zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení s odkazom na Zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom mesta. Predmetom Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta je
určenie nájomného pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta, ktoré sú pre mesto nadbytočné a

nepotrebné a na druhej strane je subjekt, ktorý dobrovoľne za uvedených podmienok uzavrie nájomnú
zmluvu; tu odvolatelia zdôraznili, že mesto v uvedenej časti nevlastní a nevlastnilo žiadnu obdobnú
nehnuteľnosť a určovaná výška ceny, za ktorú by prenajímalo, je čisto hypotetická.
9.5.1 Krajský súd s uvedenými odvolacími námietkami nesúhlasí. Z obsahu spisu vyplýva, že mesto
Lučenec vlastnilo v polyfunkčnej budove (na Výstavisku) v Lučenci športovú halu, ktorú odpredalo

spoločnosti SPOOL, a.s. a športová hala Aréna je stavba susediaca s polyfunkčným objektom vo
vlastníctve žalovaného 2/.
9.5.2 Námietky žalovaných v odvolaní ohľadom porovnania s priznanou výškou bezdôvodného
obohatenia s poukazom na uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi Ministerstvom cestovného ruchu a
športu Slovenskej republiky na prenájom kancelárskych priestorov a garážového stojiska v Bratislave

ako aj na nájomnú zmluvu zo dňa 31.08.2020 v Lučenci k objektu VILLAGGIO sú v tomto kontexte
bezpredmetné.
9.5.3 Krajský súd na záver tejto časti odôvodnenia poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 28Cdo/2746/2013, podľa ktorého v prípade pozemku zastavaného stavbou vo
vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho

užívanie korešponduje povinnosť vlastníka stavby poskytnúť za užívanie pozemku jeho vlastníkovi
náhradu. Ak neplní vlastník stavby túto povinnosť, obohacuje sa tým na úkor vlastníka pozemku,
pretože sa nezmenšuje jeho majetok, hoci by sa tak v prípade plnenia uvedenej povinnosti nepochybne
dialo (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn.33Odo/1405/2005 z 25.10.2006; sp.zn.33Odo/1051/2005
z 31.10.2006, sp.zn.32Odo/823/2003 3 z 15.01.2004). Pri určení výšky náhrady za takto získané

bezdôvodné obohatenie (spravidla korešpondujúce obvyklej hladine nájomného) by sa však malo vždy
prihliadať aj na to, že ide o pozemok zastavaný stavbou iného vlastníka (k tomu primerane porovnaj
napríkladrozsudkyNajvyššiehosúduČRsp.zn.28Cdo4930/2009z12.05.2010,sp.zn.28Cdo/900/2012
z 12.03.2013). Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha
vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje (pozri rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp.zn.33Odo/1405/2005 z 25.10.2006).

9.6 Ani ďalšia odvolacia námietka žalovaných nie je dôvodná. Podľa žalovaných žalobcovi plnili na
základepredošléhosúdnehokonania,vedenéhopodsp.zn.7C/42/2014sumu,ktoráprevyšuježalobcomzaplatenú kúpnu cenu za predmetný pozemok, čím mu podľa žalovaných bola poskytnutá plná náhrada,
a preto nemôže zo strany žalovaných dochádzať ku bezdôvodnému obohateniu. V tomto kontexte
žalovaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.2Cdo/94/2011 z 29.09.2011, podľa ktorého

v prípade, že sa vlastník pozemku obmedzuje len na uplatňovanie sekundárnych zodpovednostných
nárokov, vyplývajúcich z existencie takéhoto stavu, ale zároveň sa nedomáha jeho trvalého odstránenia,
je možné uvažovať o výkone práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
9.6.1 Krajskému súdu je uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu známe. Najvyšší súd tu odmietol
dovolanie žalobcu do potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, teda v merite nepreskúmaval

predmet sporu, v ktorom okresný súd pôvodným rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako nároku na zaplatenie
ceny obvyklého nájomného za užívanie pozemkov žalobcu sumu 870.800Sk spolu s úrokom z
omeškania vo výške 6% od 01.07.2005 do zaplatenia ako aj trovy konania. Tento rozsudok uznesením
z 30.09.2008 sp.zn. 5Co/176/2008 Krajský súd v Žiline zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd následne zamietol žalobu a vyslovil, že vlastník pozemku

uplatňuje len zodpovednostné (sekundárne) nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní veci bez
toho, aby sa zároveň (primárne) domáhal odstránenia protiprávneho stavu, a teda sa jedná spravidla
o výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Nie je úlohou súdu vyvodzovať následky porušenia
práva bez toho, aby zároveň jeho rozhodnutím došlo k odstráneniu protiprávneho stavu a k nastoleniu
stavu právnej istoty a tým napomáhať udržiavať protiprávne stav. V prípadoch existencie neoprávnenej

stavby na cudzom pozemku je nevyhnutné, aby vlastník pozemku vyvodil z týchto skutkových okolností
primárne svoje právo spôsobom vymedzeným v §135c Občianskeho zákonníka.
9.6.2 Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu na prejednávanú vec nedopadá, pretože v prejednávanom
spore nejde o neoprávnenú stavbu a existenciu protiprávneho stavu, ktorý by nebolo možné odstrániť
napr. aj dohodou účastníkov a najvyšší súd nezaujal zásadné stanovisko k meritu veci.

9.6.3 Vo vzťahu k námietke odvolateľov, že konaním sp.zn.7C/42/2014 nemôže byť v aktuálne
prejednávanej veci súd viazaný krajský súd opätovne pripomína (rovnako ako v zrušujúcom uznesení),
že v oboch sporoch bola prejednávaná vec s rovnakým predmetom sporu – bezdôvodné obohatenie
medzi totožnými stranami sporu, vzniknuté za iné obdobie – a len samotná skutočnosť, že žalovaný 1/
sa nedostatočne skutkovo a právne nebránil v pôvodne prejednávanej veci v dôsledku svojej ťaživej

životnej situácie vzhľadom na svoje onkologické ochorenie a teda v aktuálne prejednávanej veci ide o
iné skutkové okolnosti, nezakladá povinnosť súdu rozhodnúť odlišne, navyše ak právne posúdenie veci
je totožné.

9.7 V ďalšej časti odvolania žalovaní namietajú naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle §365 ods. 1

písm. f) C.s.p.; nesúhlasia, že v polyfunkčnom objekte sa nenachádzajú žiadne byty, namietajú, že
predmetom sporu je lokalita Výstavisko a nie zóna Zlatá ulička a nesúhlasia s tým, že by prenajímali
predmetné priestory.
9.7.1 Odvolací súd z obsahu spisu (LV č.XXXX zo dňa 01.08.2016) zistil, že v predmetnom objekte sa
nenachádzajú žiadne byty, ale len sedem nebytových priestorov, špecifikovaných ako priestor č.1 – 2

na prízemí, priestor č.2 – 1 na prízemí, priestor č.12 – 4 na 1.poschodí, priestor č.12 – 4 na 1.poschodí,
priestor č.3 – 3 na 1.poschodí, priestor č.3 – 5 na 2.poschodí a priestor č.3 – 6 na 3.poschodí, ktorá
skutočnosť vyplýva aj zo Zmluvy o výstavbe, uzatvorenej dňa 20.03.1997 medzi GARDEN spol. s r.o.
ako obstarávateľom stavby a žalovaným 1/ ako stavebníkom, v zmysle ktorej žalovaný 1/ nadobudol do
svojho vlastníctva nebytové priestory č.1,2,3,5,6, a podľa čl. III predmetnej zmluvy nebytové priestory

pozostávajú z nebytových priestorov č.1 z garáže pre osobné motorové vozidlo a schodiska, nebytové
priestory č.2 z predajne, skladu a sociálneho zariadenia, nebytové priestory č.3 zo vstupnej haly,
kancelárie, schodiska a sociálneho zariadenia, nebytové priestory č.5 z dvoch kancelárií, schodiska,
chodby a sociálneho zariadenia a nebytové priestory č.6 z haly s kuchynkou, kancelárie a schodiska,
ako aj zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, číslo 15/98/Ťa s dátumom začatia preberacieho konania

03.02.1998 a dátumom ukončenia preberacieho konania 29.04.1998, v ktorom je stručný popis stavby
uvedený tak, že ide o „klasický murovaný objekt štvorpodlažný so sedlovou strechou a keramickou
krytinou, plastové okná, vykurovanie teplovodné z centrálneho zdroja, príprava TÚV v el. ohrievači.
Objekt slúži ako predajňa priem. tovaru a administratívna budova pre fy. NOVES.“
9.7.2 Vprípadepolyfunkčnéhoobjektusúpisnéč.XXXXideonebytovépriestory-zariadenieobchoduna

prízemípolyfunkčnéhoobjektu,garážč.1naprízemípolyfunkčnéhoobjektu,zariadenieverejnejsprávya
administratívyč.3na1.p.polyfunkčnéhoobjektu,inýnebytovýpriestorč.4na1.p.polyfunkčnéhoobjektu,
zariadenie verejnej správy a administratívy č.5 na 2.p. polyfunkčného objektu, zariadenie verejnej správya administratívy č.6 na 3.p. polyfunkčného objektu. Polyfunkčný objekt súpisné č.XXXX je stavbou s
nebytovými priestormi.
9.7.3 To, že v polyfunkčných objektoch sa nenachádzajú žiadne byty potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaných

v odvolaní, kde uvádzajú, že predmetnú stavbu je možné kedykoľvek a bez akýchkoľvek náročných
technických zásahov zmeniť na bytové jednotky a že sa jedná iba o administratívnu záležitosť.
9.7.4 Krajský súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že žalovaní predmetné nebytové priestory
neprenajímajú: v spise (č.l. 180) je založená nájomná zmluva, uzavretá na dobu neurčitú za mesačné
nájomné 320,-Eur/ročne 3.840 Eur, podľa ktorej sa prenajíma nebytový priestor o rozlohe 53,57 m2

v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Lučenci na ulici Artézskych prameňov č.10, postavenej v rámci
výstavby „Obchodnej zóny a Výstaviska-polyfunkčné objekty-sekcia č.79“ s dohodnutou dobou nájmu
od 01.05.2018 na dobu neurčitú. Hoci žalovaný 2/, ktorý je prenajímateľom predmetných nebytových
priestorov tvrdí, že ide v osobe nájomníčky o jeho matku, z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že
prenajímateľ (správne nájomca-poznámka odvolacieho súdu) bude užívať predmet nájmu za účelom
zriadenia a prevádzkovania masérskych služieb a že priestory sú vhodné pre podnikateľské aktivity

nájomcu s tým, že nájomca je oprávnený v predmete nájmu umiestniť vhodné označenie svojho
obchodného mena (pozri č.l. 180 -181 pv spisu).

9.8 Na predmetné odvolacie námietky nadväzujú aj ďalšie odvolacie námietky: v zmysle §365 ods. 1
písm. h/ C.s.p. žalovaní majú za to, že okresný súd nesprávne vyložil účel právnej úpravy, a to §23

ods.5 a §2 ods.2 zákona č.182/1993 Z.z. Tu poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu, uverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2016 pod číslom 73, kde
najvyšší súd vyložil účel ustanovenia §23 ods. 5 cit. zákona. Žalovaní mali za to, že je potrebné aplikovať
ustanovenia platné a účinné v čase vzniku stavby, t.j. k 26.10.2001, pretože aplikáciou aktuálnej právnej
úpravy,t.j.po01.07.2007bydošlokzávažnémuzásahudozákladnýchprincípovmateriálnehoštátuado

absolútneho zákazu retroaktívneho pôsobenia normatívnych právnych aktov a k porušeniu ústavného
princípu právnej istoty.
9.8.1 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 49/2014 zo dňa 14.04.2016, na
ktorý žalovaní odkazujú, bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej
republiky 8/2016 pod číslom 73 s právnou vetou právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho

práva podľa §23 ods. 5 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov vzniklo ex lege jednorázovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku
dňu účinnosti tohto zákona (01. septembra 1993). Z predmetného ustanovenia nevyplýva ďalšiemu
vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych
práv; podľa názoru krajského súdu toto rozhodnutie na uvedený predmet sporu nedopadá.

9.8.2 Ako už naznačil krajský súd v zrušujúcom uznesení, zákon č.182/1993 Z.z. sa prioritne zameriava
na úpravu nadobúdania vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome a na
reguláciu práv a povinností ich vlastníkov (§1 ods. 1). Predmet a rozsah právnej úpravy zákona č.
182/1993 Z.z. vymedzovalo i ustanovenie §24 v rozhodnom čase tak, že zákon sa vzťahuje primerane aj
na budovy nemajúce charakter bytového domu. Pri výklade tohto ustanovenia treba vychádzať jednak

z použitého pojmu primerane, ktorého obsah možno vymedziť tak, že sa toto ustanovenie vzťahuje len
na niektoré časti právnej úpravy a zohľadniť i definíciu pojmov, uvedených v §2 zákona č. 182/1993
Z.z., vrátane pojmu bytový dom. Bytovým domom je budova, v ktorom byty a nebytové priestory sú za
podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov
a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve

vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
9.8.3 Stavba polyfunkčného objektu v predmetnom spore podľa názoru krajského súdu nespĺňa zákonné
kritériá bytového domu v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, platného a
účinného v čase vzniku uvedenej stavby (2001) a ani v súčasnosti. K takejto stavbe potom nemohlo
vzniknúť k pozemku zákonné právo vecného bremena, ak vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom

pozemku, keďže toto právo vzniká iba vlastníkovi bytového domu; v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie a ani odvolacieho súdu žalovaní nepreukázali svoje tvrdenia o tom, že by stavba, ktorá sa
nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu, plnila charakter bytového domu, na ktorú by sa v zmysle
§24 zákona č.182/1993 Z.z. primerane vzťahovali ustanovenia §23ods.5, upravujúce vznik vecného
bremena k pozemku.

9.8.4 Pre úplnosť krajský súd poznamenáva, že pojmovým znakom bytu podľa platného práva je, že ide
o miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie
a môžu tomuto účelu slúžiť ako samostatné bytov v jednotky (§2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Tohto
vymedzenia bytu sa drží aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pojmovým znakombytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle Občianskeho zákonníka je účelové určenie
miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu.
Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov ako byty. Rozhodujúcim pre vymedzenie súboru miestností ako bytu je
teda právny stav založený právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby a nie stav faktický,
t.j. spôsob užívania miestností alebo súboru miestností. Ak nie sú miestnosť alebo súbor miestností
objektívne určené kolaudačným rozhodnutím na trvalé bývanie ako samostatné bytové jednotky, určenie
ich účelu užívania nemôže byť zmenené rozhodnutím vlastníka a to ani so súhlasom nájomníkov.

Posúdenie, či sa v určitom objekte nachádzajú bytové alebo prípadne nebytové priestory je právnym
posúdením, ktoré môže urobiť sám súd aj s prihliadnutím na prípadné stanovisko stavebného úradu.
9.8.5 Vzhľadom na tvrdenia žalovaných krajský súd uvádza, že v prejednávanej veci je potrebné
vychádzať výlučne z legálnej definície bytového domu podľa ustanovení zákona č.182/1993 Z.z., ktoré
vymedzujú rozsah aplikácie inštitútu vlastníctva bytov v občianskom práve. V rozsahu platnej definície
bytového domu je nutné posudzovať aj niektoré otázky spojené s predmetom a rozsahom právnej

úpravy zákona. Podľa ustanovenia §24 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z. sa ustanovenia tohto zákona
vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. V dôsledku prijatia nového znenia
ustanovenia §24 ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z. sa od 01.10.2014 posudzuje rozsah aplikácie tohto
zákona aj na nebytové domy v závislosti od počtu bytov v dome, ako aj od pomeru podlahovej plochy,
určenej na bývanie k celkovej podlahovej ploche bytov a nebytových priestorov – avšak znenie tohto

novelizovaného ustanovenia podľa názoru krajského súdu na prejednávanú vec nedopadá.
9.8.6 Žalovaní v odvolaní tvrdili, že ohľadom zmeny charakteru nebytových priestorov na bytové
priestory ide len o jednoduchý administratívny úkon, avšak tu nemožno opomenúť, že odvolací súd je
viazaný skutkovým stavom, zisteným súdom prvej inštancie, preto na tieto tvrdenia neprihliadal.

10. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne relevantné
skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým im uložil povinnosť plniť žalobcovi.
10.1 Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných ohľadom zápisu vecného bremena v liste vlastníctva
ako verejnej listine, ktorá je záväzná (hoci krajský súd má za to, že vyjadrovať sa aktuálne k vecnému

bremenu je bezpredmetné, keďže okresný súd dôsledne rešpektoval záväzný právny názor odvolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení a po zrušení jeho prvého rozhodnutia sa v prejednávanej veci už k
tomuto nevyjadroval), krajský súd len opakuje, že práva zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu
sa do katastra nehnuteľností zapisujú podľa §34 katastrálneho zákona len opatrením - záznamom,
teda neuskutočňujú tzv. vkladové konanie a nevydáva sa rozhodnutie o povolení vkladu, ktorý má

deklaratórne účinky a evidenčný význam (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.8Sžo/408/2009 alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS/62/00) tak,
že katastrálne orgány, t.j. katastrálne odbory príslušných okresných úradov preskúmajú záznamovú
listinu alebo návrh na vykonanie záznamu a ak dospejú k záveru, že sú splnené podmienky na záznam,
v zmysle §36 a §36a katastrálneho zákona vykonajú vpis, ktorý ale nemá právotvorné (konštitutívne)

účinky.

11. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že skutkový stav, zistený súdom prvej inštancie ho
viedol k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil, vec po skutkovej aj právnej stránke správne

vyhodnotil. V danom prípade bolo preukázané, že na obmedzenom pozemku vo vlastníctve žalobcu
sú postavené nebytové budovy, patriace pôvodne žalovanému 1/, aktuálne žalovanému 2/, čo žalobcu
podstatným spôsobom obmedzuje v užívaní jeho vlastníckeho práva; súd prvej inštancie sa s nárokom
žalobcu po skutkovej i právnej stránke správne a dostatočne vysporiadal.
11.1 Odvolatelia uviedli, že okresný súd sa nevysporiadal, príp. nedostatočne vysporiadal s ich

podstatnými tvrdeniami a argumentmi, poukazovali v konaní ako aj v odvolaní na viaceré rozhodnutia
(sp.zn. 2 Cdo 94/2011, sp.zn.9Co/49/2012, sp.zn. 3Cdo/49/2014 z 14.04.2016, publikované v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR č. 8/2016, č. 73), v zmysle ktorých by mal súd žalobu žalobcu zamietnuť. Tento
záver vychádzal z argumentácie žalovaných, podopretý uvedenými rozhodnutiami, v zmysle ktorých v
prípade, že si žalobca uplatňuje výlučne zodpovednostné (sekundárne) nároky voči žalovanému, ktorý

mu „bráni“ v užívaní veci bez toho, aby sa zároveň primárne
domáhal odstránenia protiprávneho stavu, jedná sa o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,
ktorý nepožíva právnu ochranu a že úplne absentuje v rozsudku odôvodnenie, týkajúce sa posúdenia
primeranosti náhrady za obmedzenie vlastníckehopráva, keď súd iba uvádza, že za primeranú náhradu považoval náhradu určenú ako nájomné,
vychádzajúce z peňažnej čiastky vynakladanej v danom mieste a čase na
užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu.

11.2 Odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie by sa mal zaoberať oprávnenosťou nároku
žalobcu a spôsobom uplatňovania práva, či vôbec požíva právnu ochranu, ani ich námietka, že
napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nie je dôvodná. Za dôvodnú nemožno považovať
argumentáciu žalovaných, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s ich argumentáciou
a nimi predloženými dokladmi na pojednávaní dňa 26.03.2024, v zmysle ktorých by mal súd žalobu

žalobcu zamietnuť. Rozhodnutie okresného súdu obsahuje odôvodnenie, ktoré dostatočne zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu
a žalovanými predkladané listinné doklady, s ktorými sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporadúval,
neboli pre danú vec právne významné.
11.3 Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalovaných, že ak si žalobca uplatňuje výlučne
zodpovednostné (sekundárne) nároky voči nim pre bránenie v užívaní veci bez toho, aby sa zároveň

primárne domáhal odstránenia protiprávneho stavu, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Prostriedkom obmedzenia vlastníka je obligačné právo aj nárok
za bezdôvodné obohatenie. Nárok žalobcu takto žalobou uplatnený je legitímny, hodný ochrany, ktorá
mu má byť súdom poskytnutá. Judikatúrou je konštantne prijímané, že bezdôvodné obohatenie vzniká
predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale môže

spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, t.j. majetková sféra
obohateného sa nezmenšila, hoci by sa zmenšiť mala. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie
cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy alebo bez iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec. Súd prvej inštancie pri nároku žalobcu teda správne vychádzal z ustálenej judikatúry, že
výšku bezdôvodného obohatenia, spočívajúcu v užívaní veci bez právneho dôvodu, je možné určiť

peňažnou čiastkou, vynakladanou v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností,
spravidla formou nájmu; žalobca sa tak môže dovolávať vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
svojho pozemku do sumy zodpovedajúcej čiastke vynakladanej obvykle v danom mieste a čase za
užívanie obdobných vecí, spravidla formou nájmu.
11.4 Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri stanovení výšky žalobcom uplatneného nároku

za obmedzenie vlastníckeho práva vychádzal z cenovej mapy mesta, pretože žalovaným tvrdený
postup, že bezdôvodné obohatenie má vychádzať z určenia všeobecnej/trhovej ceny nehnuteľnosti,
resp. v tomto kontexte odkaz na cenu nájmu nehnuteľností v Bratislave či v okrajovej časti mesta
Lučenec neobstojí. Rozporovanie rozsahu plnenia (výšky), na ktoré boli žalovaní konajúcim súdom
zaviazaní, neviedlo odvolací súd k inému záveru, než ku akému dospel okresný súd. Okresný súd

správne vychádzal z vykonaného dokazovania ohľadom výšky nároku a pre výpočet správne použil
cenovú mapu mesta Lučenec. Tvrdenie žalovaných, že okresný súd mal vychádzať zo znaleckého
posudku o určení všeobecnej trhovej ceny nehnuteľností, vychádza z nesprávneho názoru, pretože pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia, aké je predmetom sporu v prejednávanej veci, je základom pre
výpočet výška nájmu u obdobných nehnuteľností, ako to urobil správne súd prvej inštancie. Odvolanie

žalovaných ani v tomto smere nie je dôvodné, keďže odkazuje na nájom nehnuteľností v okrajových
častiach mesta Lučenec (Opatová), ako na to poukázal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných
žalobca.

12. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením §387 ods. 1,2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie,

v celom rozsahu potvrdil, stotožňujúc sa aj s jeho odôvodnením.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s §255 ods. 2 C.s.p. a §262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a v záujme vykonateľnosti tohto výroku uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť

zaplatiť žalobcovi trovy tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec
alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v
sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou
založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 13, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie , Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025