Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Martina Valentová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/178/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203052
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5722203052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Valentovej

a členov senátu JUDr. Petra Brňáka a JUDr. Andrey Dudášovej v spore žalobcu W. A., T. T., W.
XXX/X, právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Martin, Škultétyho 472/10,
IČO: 36868108, proti žalovanému Mgr. C. C., D. XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom
Mejstríkom, Martin, E. B. Lukáča 2, o nahradenie prejavu vôle a uloženie povinnosti uzavrieť darovaciu
zmluvu, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11C/85/2022, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2023 č. k. 6Co/37/2023-115, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 07. marca 2023 č. k.
11C/85/2022-72 rozhodol, že žalobu zamieta (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)
1.1. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť uzavrieť ako darcovi so žalobcom ako
obdarovaným darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bude bezodplatný prevod vlastníckeho práva -

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo veľkosti podielu 3, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území J., obec J., okres T. T., a sú evidované na Okresnom úrade Turčianske Teplice, katastrálny odbor,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu
ako: parcela č. XXX o výmere 100 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, parcela č. XXX o výmere
3202 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast a parcela č. XXX o výmere 3902 m2, druh pozemku:
trvalý trávny porast, parcela č. XXX o výmere 2481 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (ďalej
aj „sporné nehnuteľnosti“) a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, žalobca tento dar s

vďakou prijíma do svojho výlučného vlastníctva. Darovacia zmluva mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť
predmetného rozhodnutia.
1.2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie označených
nehnuteľností v podiele 1 a žalovanému patrí spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach o
veľkosti 3. Žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach na základe
darovacej zmluvy, ktorú uzavrel ako obdarovaný s darcom S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX.
Vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom

dňa 11. 05. 2022. Pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach z darcu na
žalovaného žalobca nebol darcom kontaktovaný, t. j. darca mu ho neponúkol na základe zákonného
predkupného práva. Darca ako povinný z predkupného práva tak evidentne porušil právo žalobcu
ako oprávneného z predkupného práva, keďže mu neponúkol sporné nehnuteľnosti do daru. Zároveňžalobca nemá vedomosť o tom, že by sa malo jednať o prevod medzi blízkymi osobami. Listom zo dňa
05. 09. 2022 preto žalobca vyzval žalovaného, aby mu ponúkol do daru nehnuteľnosti za rovnakých
podmienok, za akých bola uzatvorená vyššie uvedená darovacia zmluva. V danej súvislosti žalobca

poukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“alebo„dovolací
súd“)sp.zn.1Cdo/102/2015,vzmyslektoréhopredkupnéprávopodielovéhospoluvlastníkasauplatňuje
aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Brne sp. zn. 14Co/369/1994, z ktorého vyplýva, že ak bolo porušené zákonné predkupné
právo podielového spoluvlastníka, môže sa žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu

povinnosťuzavrieťsožalobcomzmluvuoprevodepodieluzarovnakýchpodmienok,zaktorýchžalovaný
nadobudol spoluvlastnícky podiel.
1.3. Medzi stranami sporu zostala sporná skutočnosť, či v danom prípade došlo, alebo nedošlo k
porušeniu predkupného práva žalobcu, a to s ohľadom na ich rozdielne tvrdenia. Žalobca tvrdil, že
v posudzovanom prípade sa nejednalo o darovanie blízkej osobe. Naopak žalovaný tvrdil, že sa
jednalo o darovanie blízkej osobe v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). V

tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že uvedenou spornou skutočnosťou sa v tomto spore
nezaoberal a ani nepristúpil k vykonaniu navrhovaných dôkazov ohľadne toho, či vzťah medzi darcom
a žalovaným bol/nebol blízky, nakoľko svoje rozhodnutie v merite veci založil na tej skutočnosti, že už
zo samotného znenia žalobného návrhu je zrejmé, že tento nenachádza oporu v zákone. Súd prvej
inštancie sa totiž stotožnil s názorom, prezentovaným v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn.

9Co/57/2012 zo dňa 26. 03. 2013 „že hoci je zrejmé z judikatúry najvyššieho súdu, že predkupné právo
podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou,
nemožno z tohto automaticky vyvodiť, že spoluvlastníci sa môžu domáhať prevodu takejto nehnuteľnosti
(spoluvlastníckeho podielu) od nadobúdateľa na oprávnených rovnakou formou darovacej zmluvy.
Takýto výklad by bol v príkrom rozpore s formuláciou ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj

s celkovou konštrukciou a charakterom predkupného práva. Pokiaľ máme hovoriť o možnosti reparácie
nerešpektovania predkupného práva, môžeme vychádzať len zo zákonnej dikcie, ktorá buď umožňuje
zachovanie predkupného práva, alebo ponúknutie veci na predaj nadobúdateľom oprávnenému (keďže
toto je základným charakterom predkupného práva - kúpa veci).“
1.4. Je tak zrejmé, že ani za situácie, ak by súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy na

zodpovedanie otázky, či sa jednalo, resp. nejednalo o prevod blízkej osobe, nemohol by žalobe
žalobcu vyhovieť. Aj v prípade, ak by bezodplatným prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu k
dotknutým nehnuteľnostiam darca porušil predkupné právo žalobcu, žalobca sa nemôže žalobou
domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného darovať mu tieto nehnuteľnosti za rovnakých podmienok,
ako ich on nadobudol na základe spomínanej darovacej zmluvy. Ak by súd prvej inštancie v takýchto

prípadoch žalobe vyhovel, bolo by to v rozpore s podstatou darovania, nakoľko výsledkom uplatnenia
takéhoto práva spoluvlastníkom by bolo darovanie veci darcom niekomu, koho darca obdarovať nechcel,
a teda fakticky by sa jednalo o nútený bezplatný prevod vlastníckeho práva. Opomenutý spoluvlastník sa
preto v takomto prípade podľa súdu prvej inštancie môže domáhať len vyslovenia relatívnej neplatnosti
darovacej zmluvy, samozrejme za situácie, že nevyužije možnosť ponechať si predkupné právo voči

novému nadobúdateľovi, prípadne môže nového nadobúdateľa vyzvať, aby mu prevedený podiel
ponúkol na predaj za trhovú cenu a ak tento na jeho výzvu nebude reagovať, môže podať žalobu na súd
s cieľom nahradiť vôľu nového nadobúdateľa (spoluvlastníka) uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Vzhľadom
na vyššie uvedenú súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2.KrajskýsúdvŽiline(ďalejlen„odvolacísúd“)naodvolaniežalobcurozsudkomzodňa29.júna2023,č.
k. 6Co/37/2023-115 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky,
ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie,
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
prečo žalobu žalobcu zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných

dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenal, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu
ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky
daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštanciesvoje rozhodnutie dostatočne a zákonným spôsobom odôvodnil. Neobstojí preto námietka žalobcu
o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci totiž
vyplýva, že súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v

potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zároveň zodpovedajúcim spôsobom v
zmysle ust. § 220 až § 222 CSP, aj správne a presvedčivo odôvodnil.
2.2. V posudzovanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálny odbor dňa 11. 05. 2022, ktorá
bola uzavretá medzi darcom S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. a žalovaným

ako obdarovaným, darca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností označených v žalobe s výškou
spoluvlastníckeho podielu 3 previedol tento svoj podiel na obdarovaného (žalovaného). Žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe predmetnej zmluvy dňa 11. 05. 2022.
V čase prevodu spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach z darcu na obdarovaného
(žalovaného) bol žalobca podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Pred uzavretím
označenej darovacej zmluvy však žalobca nebol darcom S. D. kontaktovaný, a teda darca mu na základe

zákonného predkupného práva neponúkol sporné nehnuteľnosti v príslušnom spoluvlastníckom podiele
na predaj. Zároveň žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by sa v danom prípade jednalo o prevod
medzi blízkymi osobami. Dňa 05. 09. 2022 preto žalobca listom vyzval žalovaného, aby mu ponúkol do
daru nehnuteľnosť za rovnakých podmienok, za akých žalovaný uzatvoril darovaciu zmluvu s darcom
S. D..

2.3. Žalovaný sa v spore bránil tým, že v danom prípade sa jedná o uzavretie darovacej zmluvy
medzi osobami blízkymi tak, ako to má na mysli ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Potvrdil, že
žalobca mu zaslal list, v ktorom ho vyzval na uzatvorenie darovacej zmluvy dňa 05. 09. 2019. Žalobca
však nevyčkal ani na doručenie zamietavej odpovede žalovaného a dňa 06. 09. 2022 podal žalobu
v tejto veci na súd. Vo všeobecnosti odvolací súd uviedol, že súdna prax je jednotná na tom, že

k porušeniu predkupného práva dochádza už samotným prevodom, ktorý reprezentuje záväzkovo-
právny vzťah povinného spoluvlastníka a tretej osoby, a to bez ohľadu na to, kedy nastanú vecno-
právne účinky spojené s vkladom do katastra. Záväzok povinného spoluvlastníka je spravodlivý a
v súlade s účelom inštitútu predkupného práva, ktorým je uprednostniť doterajších spoluvlastníkov
pred tretími osobami, ktoré by vstúpili do nového spoluvlastníckeho vzťahu. Zákonodarca týmto

inštitútom mal úmysel minimalizovať počet sporov vyplývajúcich zo spoluvlastníckych vzťahov. Zákon
teda obmedzuje povinného spoluvlastníka v jeho práve nakladať so spoluvlastníckym podielom (ius
dispodendi) univerzálne vo všetkých formách scudzenia (predaj, darovanie, zámena). Na účely ust. §
140 Občianskeho zákonníka treba za prevod považovať aj prevod bezodplatný (pozri napr. rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/102/2015). Ak by totiž predkupné právo nemalo platiť v prípade

bezodplatného prevodu, muselo by tomu zodpovedať aj znenie ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré
by obsahovalo namiesto slovného spojenia „podiel prevádza“ spojenie „podiel odplatne prevádza“.
2.4. Pre rozhodovanie tohto sporu bolo však rozhodujúce zodpovedanie otázky, či v prípade uzavretia
darovacejzmluvy,ktoroupovinnýpodielovýspoluvlastníkakodarcapreviedolsvojspoluvlastníckypodiel
na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (obdarovaného), má opomenutý spoluvlastník s poukazom

na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonník právo domáhať sa od obdarovaného, aby mu vec, (ktorú
on nadobudol darovacou zmluvou) tiež daroval.
2.5. Odvolateľ teda vo svojom opravnom prostriedku pomerne účelovo opomenul text ust. § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka a samotný charakter predkupného práva. Spôsob reparácie porušenia
predkupného práva spoluvlastníka v takomto prípade spočíva v možnosti jej realizácie tak, že buď

opomenutému spoluvlastníkovi zostane predkupné právo zachované, alebo mu bude vec ponúknutá
na predaj osobou, ktorá vec nadobudla. Zákonodarca pritom v texte ust. § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka zvolil formuláciu zodpovedajúcu inštitútu kúpnej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorou sa jedna strana
(predávajúci) zaväzuje odovzdať druhej strane predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa zaväzuje
predmet odovzdať a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Naproti tomu darovacia zmluva sa prejavuje v tom,

že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je
ďalej charakteristická zásada liberality: poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá
by povinnému vyplývala zo zákona alebo z uzavretej zmluvy. Darovaním sa sleduje bezodplatné
rozmnoženie majetku obdarovaného na úkor majetku darcu. V tom spočíva základná funkcia darovacej
zmluvy ako scudzovacej zmluvy (§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Medzi pojmové znaky darovacej

zmluvypatrípredmetdarovania,bezodplatnosťadobrovoľnosť.AjkeďObčianskyzákonníkvustanovení
§ 140 obmedzil povinného spoluvlastníka v jeho práve nakladať so spoluvlastníckym podielom vo
všetkých formách scudzenia, vrátane darovania, nemožno z toho automaticky vyvodiť záver, že v
prípade porušenia predkupného práva má opomenutý spoluvlastník nárok, aby s ním nadobúdateľuzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti
daruje. Ak sa teda v posudzovanom prípade žalobca domáha voči žalovanému nahradenia prejavu
vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu a podmienkou bezodplatnosti darovacej zmluvy je, že obdarovaný

nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu, (inak povedané, pri darovaní poskytne darca
obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, aby za to dostal primeraný majetkový ekvivalent),
už z podstaty obidvoch inštitútov upravených ust. § 628 ods. 1 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je
zrejmé, že žalobca nemôže byť v tomto spore úspešný. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno automaticky vyvodiť,

že by sa žalobca ako opomenutý spoluvlastník mal právo domáhať od tretej osoby (nadobúdateľa)
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti jeho prevodu formou darovacej zmluvy, hoci ju táto
nadobudla od povinného spoluvlastníka darovacou zmluvou.
2.6. Podľa odvolacieho súdu nárok žalobcu nemožno vyvodiť ani z judikatúry, na ktorú sa v priebehu
konania odvolával a ktorú v konečnom dôsledku súdy obidvoch inštancií pri svojom rozhodovaní aj
rešpektovali, zohľadniac individuálne okolnosti prejednávaného prípadu. Odvolací súd teda vyhodnotil

odvolacie námietky žalobcu v merite veci ako nedôvodné a pri súčasnom nezistení nedostatkov v
postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a totožne potvrdil aj výrok II. o trovách konania.
2.7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.

3. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Žalobca si uplatnil aj nárok na

náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.1. Dovolateľ vymedzil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnejotázky,ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešená.Rozhodujúcuprávnu
otázku vymedzuje nasledovne: „Možno od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu požadovať, aby

opomenutémupodielovémuspoluvlastníkovipreviedoltentopodielbezodplatne,t.j.nazákladerovnakej
zmluvy, akou podiel nadobudol on sám - teda na základe darovacej zmluvy a to s poukazom na to,
že obsahom scudzovacej zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ
podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka?“ Dovolateľ uviedol, že uvedenú právnu otázku
považuje za podstatnú pri riešení daného prípadu a nesúhlasí s právnym názorom, ktorý k tejto otázke

zaujal odvolací súd. Dovolateľ poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, s tým, že táto podľa
jeho názoru nebola odvolacím súdom vzatá do úvahy a uviedol, že sporné aplikačné problémy spojené s
predkupným právom spoluvlastníkov sú prenechané súdnej judikatúre. Žalobca poukázal na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 445/2016-10 a rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/403/2017. Dovolateľ uviedol, že preukázal podstatu veci, ktorou

sú podľa jeho názoru rovnaké podmienky v obsahu danej zmluvy ako podmienky, za ktorých nadobudol
žalovaný spoluvlastnícky podiel od pôvodného podielového spoluvlastníka, t. j. darovacou zmluvou.
Strohé konštatovanie, že od darcu nemožno spravodlivo požadovať, aby opomenutému vlastníkovi
ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne, tak podľa žalobcu nemá oporu v zákone, keďže
samotnú vôľu darcu nahrádza súdne rozhodnutie, ktoré ukladá samotné vyhlásenie vôle darcu. Na

dodržanie litery zákona je nevyhnutné, aby bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel výlučne bezodplatne, a
tedanazákladedarovacejzmluvyobsahujúcejrovnaképodmienky,zaakýchpodielnadobudolžalovaný.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že právo žiadať darovanie od tretej osoby, na ktorú
bol prevod spoluvlastníckeho podielu takýmto spôsobom vykonaný, nevyplýva zo žiadneho zákonného

ustanovenia. Opomenutý vlastník má možnosť podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať
sa, aby mu vec nadobúdateľ ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované. Podľa
žalovaného už zo znenia „ponúkol na predaj“ vyplýva, že sa dovolateľ nemôže domáhať darovania a nie
je ani zrejmé, prečo by z tohto mala vyvstať neriešená právna otázka. Žalobca podľa neho požadoval
plnenie v zmysle § 603 ods. 3 OZ a nie podľa § 140 OZ. Podľa žalovaného neexistuje žiadny dôvod na

uplatnenie relatívnej neplatnosti, keďže sa jednalo o prevod medzi blízkymi osobami.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana zastúpená v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) v zákonnejlehote(§427ods.1CSP),skúmal,čisúsplnenéajďalšiepodmienkydovolaciehokonaniaapredpoklady
prípustnosti dovolania, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie
žalobcu je potrebné zamietnuť (§ 448 CSP).

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

8. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

9. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa

odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím na
individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy
by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.

10. Kľúčovou otázkou pre posudzovanie tohto sporu bolo, či v prípade nerešpektovania predkupného

práva darovaním spoluvlastníckeho podielu má opomenutý spoluvlastník možnosť domáhať sa
následného darovania žalobou o nahradenie prejavu vôle. Konajúce súdy dospeli k záveru, že z
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno automaticky vyvodiť, že by sa žalobca
ako opomenutý spoluvlastník mal právo domáhať od tretej osoby (nadobúdateľa) spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti jeho prevodu formou darovacej zmluvy, hoci ju táto nadobudla od povinného

spoluvlastníka darovacou zmluvou. Dovolateľ zastáva právny názor, že je možné požadovať,
aby nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu previedol tento podiel na opomenutého podielového
spoluvlastníka bezodplatne, a to formou zmluvy rovnakého druhu, akou podiel nadobudol - teda
prostredníctvom darovacej zmluvy - pričom vychádza z požiadavky zachovania totožného obsahu
scudzovacej zmluvy, aký mal právny úkon pôvodného prevodu spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného

potom vyplýva kľúčová právna otázka „Či je možné, aby si spoluvlastník, ktorý bol pri výkone
predkupného práva opomenutý z dôvodu darovania spoluvlastníckeho podielu inej osobe, uplatnil svoje
právo žalobou na nahradenie prejavu vôle žalovaného formou darovacej zmluvy?“

11. Pokiaľ dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou právnou otázkou dospel k záveru o prípustnosti

dovolania, ktorú v posudzovanom prípade je možné vyvodiť z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP,
tak v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj ústavný súd zastáva názor, podľa ktorého pojem ,,otázka
vyriešená“, ktorý používa ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP, treba správne vykladať ako ,,vyriešená
ustálene“(kuvedenémuporovnajnálezsp.zn.I.ÚS115/2020zo06.októbra2020,ktorýbolpublikovaný
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2020).

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného
práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.14. Toto ustanovenie upravuje zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov. Jeho podstatou
je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho najprv

ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zákonné predkupné
právo obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s jeho podielom, s ktorým inak môže, a to
aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať. Zákonné predkupné právo podielových
spoluvlastníkov podľa § 140 OZ má vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa
neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho

podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého nadobúdateľa. Podstata vecnoprávneho
charakteru predkupného práva sa prejavuje aj v tom, že ak podielový spoluvlastník ako povinný z
predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby svoj podiel predtým ponúkol na
predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nebude to mať za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale
oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa

domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ.
Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného podielového spoluvlastníka povinnosť
ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový
spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník
domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím. V aplikačnej praxi

sa vynorila otázka, či predkupné právo podielových spoluvlastníkov (s prihliadnutím na použitie
slova „predkupné“ pri označení tohto práva) vzniká aj v prípade darovania (rozumej bezodplatného
prevodu) spoluvlastníckeho podielu, pričom k jednoznačnému riešeniu neprispela ani rozhodovacia
prax slovenských a českých súdov, ktorá, a to ani pri identickej právnej úprave (až do prijatia nového
českého občanského zákoníka) nie je jednotná a možno v nej badať kvalitatívne odlišný prístup k

tejto otázke. Slovenské súdy vykladajú § 140 tak, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa
uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Podľa nášho názoru sa
možno stotožniť s výkladom, podľa ktorého je potrebné predkupné právo uplatňovať aj pri bezodplatnom
prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Za jeden z účelov zákonného
predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva možno považovať aj záujem podielových

spoluvlastníkov na zachovaní určitej (známej) spoluvlastníckej štruktúry, čo môže byť významné pre
nerušené užívanie spoločnej veci, patriacej viacerým spoluvlastníkom či bezproblémovú existenciu
spoluvlastníckeho vzťahu ako takého. Taký výklad zákona, ktorý by umožňoval uzatvorením darovacej
zmluvyzbaviťoprávnenéhospoluvlastníkamožnostizabrániťvznikuneželanejspoluvlastníckejštruktúry
vykúpením spoluvlastníckeho podielu, nemožno podľa nášho názoru akceptovať, hoci i tento výklad

môže vytvárať ďalšie aplikačné problémy. V prípade porušenia povinnosti zo strany povinného
spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník právo
a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ,
b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 za
rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil podiel od povinnej osoby alebo

c) si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi podielu.
Pokiaľ sa oprávnený spoluvlastník nedovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ ,
z predkupného práva oprávnený spoluvlastník má podľa § 603 ods. 3 OZ právo domáhať sa od
nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu. Na základe
výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému

spoluvlastníkovi podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za akých mu mal podiel ponúknuť povinný
spoluvlastník. Ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník na súde
domáhať, aby bol prejav vôle nadobúdateľa nahradený rozhodnutím súdu. - Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky zákonník I, § 1-450. 2. vydanie,
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 1082 - 1084 s.

15. Najvyšší súd k problematike aplikácie § 140 OZ aj na bezodplatné prevody zaujal jednoznačné
stanovisko vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa 25. októbra 2005, ktoré je vyjadrené v
právnej vete tohto rozhodnutia nasledovne: „Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje
aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy“. V odôvodnení citovaného

rozhodnutia je uvedené, že je potrebné poukázať na to, že zákonodarca v uvedenom zákonnom
ustanovení (§ 140) zakotvil, že ide o prevod spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby zo zákonného
predkupného práva vylúčil napr. darovaciu zmluvu, vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a pod.
Preto len takýto výklad pojmu prevodu spoluvlastníckeho podielu je v súlade so zámerom zákonodarcuobmedziť zmluvnú voľnosť spoluvlastníkov, ktorá vyplýva už zo samotného obsahu podielového
spoluvlastníctva tak, ako je vymedzené v ustanovení § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za prevod
podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka sa považuje aj bezodplatný prevod spoluvlastníckeho

podielu darovaním.

16. Ústavný súd sa k dotknutému výkladu vyjadril aj v uznesení č. II. ÚS 186/2012-11 zo dňa 21. júna
2012. Poukázal aj na judikatúru českých súdov, ktorá dáva ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka
do súvislosti s ustanovením § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto predá

vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.
Česká judikatúra dospela k názoru k názoru, že hoci sa v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka
zakotvuje zákonné predkupné právo v súvislosti s prevodom (nie predajom, resp. zámenou)
spoluvlastníckeho podielu, napriek tomu treba vzhľadom na ustanovenie § 602 ods.1 Občianskeho
zákonníka vychádzať z toho, že i ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa pri správnom
výklade vzťahuje len na prípady predaja, resp. zámeny spoluvlastníckeho podielu, nie teda aj na prípady

darovania. Ústavný súd v citovanom rozhodnutí konštatoval, že oba prezentované výklady sa javia
ako legitímne a ústavne konformné, aj keď obe vzbudzujú určité pochybnosti, ktoré videl v tom, že
českými súdmi zastávaný výklad dáva široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva
podľa § 140 Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných zmlúv a zároveň, že predkupné
právo podľa § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia

veci, než predajom; ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka umožňuje zriadenie zmluvného
predkupného práva aj pre prípad darovania. Výkladové problémy ale môže vyvolať slovenská judikatúra
v súvislosti s realizáciou zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka v
prípade, keď spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne.

17. Podľa § 603 OZ predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj (ods.
1). Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho.
Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.
Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči
jeho právnemu nástupcovi (ods. 2). Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od

nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované
(ods. 3).

18.Vrozhodnutínajvyššiehosúdusp.zn.4Cdo/334/2009z30.novembra2010sakonštatuje:„Vprípade
porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať

sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník
z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri
zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby
mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej

osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým
sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že
si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že
súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené.
Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani

iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené“.

19. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
19.1. Bezodplatnosť darovania je výslovne uvedená ako pojmový znak právnej úpravy darovacej zmluvy

v § 628 ods. 1 OZ. Bezodplatnosť darovania spočíva v prenechaní majetkovej hodnoty darcom
obdarovanému bez protiplnenia obdarovaného. Subjektívny prvok darovania predstavuje vôľa darcu
obdarovať alebo (v niektorých právnych poriadkoch) dohoda strán, že transakcia je bezodplatná. Tento
element v súlade s autonómiou vôle strán, ktorá sa skúma podľa príslušných pravidiel výkladu prejavu
ich vôle, dopĺňa podstatný objektívny znak bezodplatnosti. Objektívna bezodplatnosť prevodu a vôľa

darcu obdarovať spoločne tvoria pojmové znaky darovania v slovenskej právnej úprave. - Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková,J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky zákonník II, §
451-880. 2. vydanie, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 2331 s. 2332 s.20. Uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 573/2023 zo dňa 07. novembra 2023 sa zaoberá
otázkou porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka pri darovaní spoluvlastníckeho
podielu a posudzuje, či sa môže oprávnený spoluvlastník domáhať nariadenia neodkladného opatrenia

na ochranu svojho nároku. Žalobca sa na Okresnom súde Žilina domáhal nahradenia prejavu vôle
žalovaného, aby mohla byť uzavretá darovacia zmluva týkajúca sa spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti. Tvrdil, že jeho predkupné právo ako podielového spoluvlastníka bolo porušené, pretože
darca podiel daroval tretej osobe, bez toho, aby ho predtým ponúkol žalobcovi. Súčasne žiadal o vydanie
neodkladného opatrenie, aby žalovaný nemohol so spoluvlastníckym podielom ďalej nakladať. Okresný

súdzamietolnávrhnaneodkladnéopatrenieprenedostatokosvedčeniapotrebybezodkladnéhozásahu.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10Co/85/2023 z 31. júla 2023 rozhodnutie okresného súdu
potvrdil, pričom uviedol, že nárok žalobcu uplatňovaný vo veci samej je neopodstatnený, čo vylučuje
dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov strán formou neodkladného opatrenia. Podstata hmotnoprávneho
nároku spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, tak spočíva v možnosti domáhať sa
predaja podielu, ale nie jeho darovania. Žalobca pred ústavným súdom argumentoval, že krajský súd

arbitrárne prejudikoval vec samú bez vykonania dokazovania, odkazoval na judikatúru najvyššieho súdu
a ústavného súdu, podľa ktorej sa predkupné právo uplatňuje aj pri darovaní a domáhal sa možnosti
nadobudnúť podiel rovnakým spôsobom ako tretia osoba, t. j. formou darovania.
20.1. Ústavný súd v bode 13. odôvodnenia uvádza, že „...zákon počíta s možnosťou reparácie
stavu, keď došlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka tým spôsobom, že oprávnený sa

môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo predkupné právo mu zostane
zachované. Právny názor krajského súdu o tom, že v prípade nerešpektovania predkupného práva
(darovaním alebo predajom spoluvlastníckeho podielu) je možné domáhať sa predaja podielu, ale nie
jeho darovania, je ústavne udržateľný a má oporu v zákonnej dikcii § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktorá buď umožňuje zachovanie predkupného práva alebo ponúknutie veci nadobúdateľom na predaj

oprávnenému, keďže základným charakterom predkupného práva je kúpa veci“.
20.2. Ústavný súd tiež v bode 14. odôvodnenia konštatuje „...uvedený právny názor krajského
súdu nie je rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu, v zmysle ktorej predkupné právo podielového
spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou. Z predmetnej
judikatúry najvyššieho súdu nemožno automaticky dôvodiť, že spoluvlastník sa môže domáhať prevodu

spoluvlastníckeho podielu od nadobúdateľa rovnakou formou darovacej zmluvy. Je vecou slobodnej
vôle darcu rozhodnúť sa, komu chce vec darovať (previesť ju bezodplatne). Skutočnosť, že darca má
citový vzťah či iné dôvody, pre ktoré sa rozhodne vec darovať určitej osobe, nemôže automaticky
znamenať, že je povinný ju bezodplatne previesť, teda darovať, akejkoľvek inej osobe, teda v danom
prípade spoluvlastníkovi. Obdarovaný sa bezdôvodne neobohatí pri predaji spoluvlastníckeho podielu

osobe disponujúcej predkupným právom (ako sa domnieva sťažovateľ), pretože darovaním (ktoré nie je
neplatným právnym úkonom) nadobudol určitú majetkovú hodnotu v podobe spoluvlastníckeho podielu
a následným predajom vynúteným od neho na báze predkupného práva dostane finančný ekvivalent
predmetnej hodnoty (rovnako ako keby pôvodný spoluvlastník najprv odpredal spoluvlastnícky podiel
osobe disponujúcej predkupným právom a následne by financie v hodnote kúpnej ceny daroval dotknutej

osobe)“.

21. Dovolací súd v predmetnej veci konštatuje existenciu inherentného napätia medzi dvoma
zásadnými aspektmi vlastníckeho práva v rámci podielového spoluvlastníctva, a to medzi právom
každého jednotlivého spoluvlastníka samostatne disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom

a korešpondujúcim právom ostatných spoluvlastníkov uplatniť si zákonom garantované predkupné
právo. V tejto súvislosti dovolací súd akcentuje, že hoci je vlastnícke právo koncipované ako
absolútne právo s účinkami voči všetkým subjektom (erga omnes), výkon tohto práva je limitovaný
kogentnými ustanoveniami právneho poriadku. Vlastník je povinný vykonávať svoje právo v súlade
s jeho spoločenským účelom a pri rešpektovaní práv a oprávnených záujmov iných subjektov,

pričom výkon tohto práva nesmie byť v rozpore s princípmi dobrých mravov (čl. 2 ods. 3 a čl.
20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 OZ). Podielové spoluvlastníctvo ako osobitná
forma pluralitného vlastníckeho vzťahu je vo svojej podstate limitované kolektívnym charakterom,
ktorý predpokladá určitý stupeň kooperácie medzi spoluvlastníkmi. Táto povaha sa právne prejavuje
najmä požiadavkou rozhodovania o spoločných veciach väčšinou hlasov počítaných podľa veľkosti

podielov (§ 139 ods. 2 OZ). Okrem toho je dispozičné oprávnenie jednotlivého spoluvlastníka s
jeho podielom osobitne obmedzené ustanovením § 140 OZ, podľa ktorého je povinný pred jeho
prevodom tretej osobe prednostne ponúknuť tento podiel ostatným spoluvlastníkom. Uvedená právna
úprava sleduje ochranu spoluvlastníckych vzťahov a predchádzanie ich destabilizácii v dôsledku vstupuneželaného nadobúdateľa, čím sa zachováva kontinuita a integrita existujúcich majetkových väzieb
medzi spoluvlastníkmi.

22. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

23. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

24. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

25. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré

spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení
(rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť
akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07 , IV. ÚS 75/08
, I. ÚS 57/07 , I. ÚS 82/07 , IV. ÚS 182/07 ).
26. Judikatúra najvyššieho súdu konštatuje, že zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka

podľa § 140 Občianskeho zákonníka je aplikovateľné aj v prípadoch prevodu spoluvlastníckeho podielu
uskutočneného formou darovania. Z tohto judikatórneho záveru však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že
oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa od nadobúdateľa prevodu podielu rovnako bezodplatne.
Dovolací súd prihliadol na rozdielnu povahu kúpnej a darovacej zmluvy, predovšetkým na odplatný
charakter kúpnej zmluvy v kontraste s bezodplatnosťou darovania. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že

vlastníka nemožno nútiť uzavrieť kúpnu zmluvu, ak sa rozhodol svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne
previesť darovacou zmluvou. Súčasne však konštatuje, že motív darovania nemusí byť výlučne
založený na príbuzenských či osobitne blízkych vzťahoch. V prípade, ak má spoluvlastník v úmysle
previesť svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne, napríklad formou darovania, čím by zaň neobdržal
žiadnu protihodnotu, sú ostatní oprávnení spoluvlastníci oprávnení uplatniť svoje predkupné právo a

vykúpiť tento podiel. Kľúčový problém je ako určiť v tejto situácii výkupnú cenu. Pokiaľ ide o možnú
aplikáciu § 606 OZ „Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie
je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene
a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne“, tak z citovaného textu
je zrejmé, že vyrovnať odhadnú cenu možno iba za podmienky ponúknutej vedľa ceny, takže toto

ustanovenie nemožno vztiahnuť na iný prípad než na „podmienky ponúknuté popri cene“, čo nie je daný
prípad. Dovolací súd pri svojich úvahách vychádzal z ceny obvyklej, ktorou sa potom rozumie cena
stanovená na základe objektívnych kritérií: čas, miesto, okolnosti prípadu (obdobne primeraná náhrada
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva - Cpj 30/97, všeobecná cena členského podielu v bytovom
družstve - 5Cdo/29/2000, 1Cdo/228/2017, majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu

- 4Cdo/104/2008 a iné). Vždy ide o cenu, ktorú by za danú vec zaplatil nezávislý kupujúci v bežných
trhových podmienkach.

27. V nadväznosti na § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka dovolací súd konštatuje, že v prípade
prevodu spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou môže obídený spoluvlastník uplatniť nasledovné

právne prostriedky ochrany svojho predkupného práva: požadovať zachovanie predkupného práva voči
nadobúdateľovi daru, alebo domáhať sa nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa na uzavretie kúpnej
zmluvy za cenu obvyklú v čase prevodu, a nie za podmienok darovania. Tento výklad rešpektuje ústavné
limity a zároveň zabraňuje obchádzaniu predkupného práva.

28. Výklad požadovaný dovolateľom by bol v priamom rozpore nielen s gramatickým znením § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale aj s účelom a systematikou samotného inštitútu predkupného
práva. Zákonná koncepcia predkupného práva je postavená na zásade prednostného odkúpenia veci za
rovnakých podmienok, za akých by bola prevedená na tretiu osobu, typicky za dohodnutú kúpnu cenu.
Predkupné právo preto nemôže byť interpretované ako nárok na nadobudnutie veci bezodplatne, ale

výlučne ako právo na prednostné nadobudnutie za obvyklú protihodnotu.

29. V prípadoch, keď dôjde k porušeniu predkupného práva tým, že podiel je prevedený na tretiu
osobu bez jeho ponúknutia oprávnenému spoluvlastníkovi, je potrebné nápravu realizovať v medziachzákonom predvídaných mechanizmov. Tými je taktiež možnosť uplatniť žalobu na nahradenie prejavu
vôle na základe porušenia predkupného práva, avšak vždy pri rešpektovaní princípu ekvivalentnosti
protiplnenia. Oprávnený spoluvlastník preto nie je oprávnený požadovať prevod podielu bezodplatne,

ani vtedy, ak pôvodný prevod nadobúdateľovi prebehol vo forme darovania. Možno konštatovať, že hoci
sa predkupné právo uplatní aj pri darovacej zmluve, jeho realizácia vždy predpokladá, že oprávnený
spoluvlastník poskytne nadobúdateľovi protihodnotu - teda cenu, ktorá by bola dohodnutá, ak by išlo
o odplatný prevod. Ak by tomu tak nebolo, došlo by k popretiu základnej právnej povahy predkupného
práva a k narušeniu rovnováhy medzi vlastníckym právom

nadobúdateľa a právom predkupným.

30. V neposlednom rade dovolací súd poukazuje, že súčasná česká právna úprava v zákone č. 89/2012
Sb. Občanský zákonník v ustanovení § 1124 ods. 4 stanovuje: „Předkupní právo mají spoluvlastníci i
v případě, že některý ze spoluvlastníků převádí podíl bezúplatně; tehdy mají spoluvlastníci právo podíl
vykoupit za obvyklou cenu. To platí i v jiných případech zákonného předkupního práva.“

30.1. Občanský zákoník III. Věcná práva (§ 976-1474), 1. vydání, 2013, s. 473 - 477: M. Králík uvedené
ustanovenie komentuje: „Základ úpravy obsažený v odstavci 2 je zásadním a záměrným odklonem od
dosavadního přístupu soudní praxe potud, že předkupní právo vzniká oprávněným osobám i tehdy,
pokud některý ze spoluvlastníků převádí podíl bezúplatně. Judikatura se v poměrech ObčZ 1964
přiklonila k té části závěrů vyslovených v odborné literatuře, která dovozovala vznik předkupního

práva toliko ve vztahu k převodům úplatným (k vývoji této otázky, argumentaci, odlišným přístupům
odborné literatury a přehledu judikatury srov. Králík, 2011, s. 198). Jednoznačná formulace zákona
pak pro poměry nové právní úpravy zakládá bez jakýchkoli pochybností předkupní právo jak pro
případy úplatných, tak i bezúplatných převodů. Otázku způsobu realizace předkupního práva z hlediska
vyrovnání ekonomické hodnoty při bezúplatném převodu (a tudíž nemožnosti vycházet z ceny nabídnuté

„koupěchtivým“) řeší zákonná úprava parametrem obvyklé ceny (§ 492). V praktické rovině to znamená,
že i když má spoluvlastník v úmyslu např. spoluvlastnický podíl darovat, a neobdržet tak za něj žádnou
protihodnotu, mají ostatní oprávnění spoluvlastníci oprávnění tento podíl vykoupit za obvyklou cenu“.

31. Dovolateľ vytýkal konajúcim súdom nevysporiadanie sa s uznesením ústavného súdu sp. zn. III.

ÚS 445/2016 o odmietnutí sťažnosti. Rozhodnutie sa týka sporu vedeného na Okresnom súde Dolný
Kubín pod sp. zn. 5 C 43/2014, v ktorom sa ako žalobca domáhal nahradenia vôle žalovaného, ktorý
nadobudol podiel na spoločných nehnuteľnostiach kúpou od bývalej spoluvlastníčky. Dovolateľ tvrdil, že
táto mu ako podielovému spoluvlastníkovi neponúkla svoj podiel na predaj, čím porušila jeho predkupné
právo podľa zákona o pozemkových spoločenstvách a Občianskeho zákonníka. Žalobou preto žiadal,

aby súd nahradil vôľu žalovaného a umožnil mu odkúpiť tento podiel. Okresný súd žalobu zamietol, na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 6Co/869/2014 z 29. apríla 2015 rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil. Podstatou odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu bola
interpretácia § 603 ods. 3 OZ a § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a ich aplikácia na
zistený skutkový stav. Okrem už citovanej časti odôvodnenia dovolateľom: „Obsahom rozsudku, ktorý

nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového
spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na
oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku - návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods.
1 Občianskeho zákonníka ). Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie
oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť

rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového
spoluvlastníka. Tento dôsledok vyplýva jednoznačne zo sankčnej povahy ustanovení § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka “. Ústavný súd konštatoval „súd v konaní o žalobe o nahradenie prejavu
vôle podľa § 161 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka rozhoduje o tom, aby žalovaný ponúkol sťažovateľovi na predaj dotknuté nehnuteľnosti,

musí prihliadať aj na podstatné náležitosti zmluvy, k uzatvoreniu ktorej tento prejav vôle smeruje. Z
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že v sťažovateľovej veci existovalo viacero dôvodov,
pre ktoré nebolo možné jeho žalobe vyhovieť, pričom ktorýkoľvek z nich by bol aj samostatne dôvodom
na zamietnutie jeho žaloby“. Z uvedeného vyplýva, že označené uznesenie ústavného súdu na skutkové
a právne okolnosti prejednávanej veci nedopadá.

32. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/403/2017 zo dňa 19. novembra 2019, na
ktoré poukazuje dovolateľ, došlo k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie. Súd prvej
inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal výroku, ktorým mal súd nahradiť prejav vôle žalovanéhoku kúpnej zmluve, zamietol. Odvolací súd konštatoval, že neobstojí žiadna z úvah súdu prvej inštancie,
na základe ktorých nárok uplatnený žalobou nebol považovaný za uplatnený správne, či už v súlade
s procesnými, alebo hmotnými právnymi predpismi. Zo žiadneho z rozhodnutí uvedených súdom prvej

inštancie nevyplýva, že by v prípade, ak pôvodný vlastník spoluvlastníckeho podielu na veci vôbec
neponúkol oprávnenému spoluvlastníkovi svoj spoluvlastnícky podiel na predaj (čím poruší § 140 OZ
), následne predal vec tretej osobe, sa oprávnený spoluvlastník nemohol svojho nároku podľa § 603
ods. 3 domáhať žalobou o nahradenie prejavu vôle podľa § 229 CSP (resp. podľa vtedy účinného §
161 ods. 3 OSP ). Právny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v odôvodnení rozsudku v tejto veci

možno považovať za ojedinelý, nemajúci oporu v doterajšej súdnej praxi či už vyšších, alebo nižších
súdnych autorít.
32.1. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že ani v tomto rozhodnutí sa súdy nezaoberali takými
skutkovými a právnymi otázkami, ktoré by boli pre danú vec rozhodujúce.

33. Dovolací súd je s poukazom na okolnosti danej veci názoru, že ak došlo k darovaniu v rozpore s

predkupným právom, opomenutý spoluvlastník sa môže domáhať ochrany svojho práva aj žalobou na
nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom by išlo o odplatný prevod za obvyklú cenu.
Opomenutý spoluvlastník sa nemôže domáhať nahradenia prejavu vôle na uzavretie darovacej zmluvy,
pretože darovanie je osobitný právny úkon založený na dobrovoľnosti a bezodplatnosti, ktorý nemožno
v takomto prípade súdnou cestou nahradiť. Podstatou predkupného práva je právo na kúpu veci.

34. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí
vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd na zistený skutkový stav správne aplikoval
relevantný právny predpis. Žalobcom uplatnený hmotnoprávny nárok je v rozpore s § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka, preto nižšie súdy postupovali správne, keď žalobu zamietli. Z dôvodov vyššie

uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene smeruje proti takému
rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto
jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

35. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 453

ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), preto mu dovolací súd proti žalobcovi priznal
v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.