Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124406009
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124406009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej

a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej
v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO 47 234 679,
so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., IČO 55 962 165, so sídlom
034 92 Stankovany 549, o zaplatenie 7.051,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 3Csp/118/2024-114 zo dňa 4. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému
domáhal zaplatenia 7.051,79 eur s prísl. na tom základe, že žalovaný ako dlžník, uzatvoril so žalobcom

ako veriteľom, dňa 21.12.2021 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 7.000,- eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 19,90% a
RPMN 21,82%. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v mesačných splátkach minimálne vo výške
2,09% z výšky úverového rámca, t.j. minimálne v splátkach vo výške 146,30 eur mesačne. Žalovaný si
svoju povinnosť neplnil riadne a včas a preto ho žalobca dňa 22.07.2024 vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy 438,90 eur s upozornením, že ak dlžnú sumu nezaplatí v lehote 15 dní, žalobca bude požadovať
jednorazové vrátenie celého úveru. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, a preto žalobca dňa 22.08.2024

vyzval žalovaného na splatenie celého úveru čerpaného na základe uzavretej zmluvy v celkovej sume
7.772,46 eur najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil a preto si
žalobca uplatnil svoj nárok na súde.

1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, aká suma bola zo strany
žalovaného ku dňu podania návrhu uhradená a akým spôsobom žalobca započítal jednotlivé splátky,
koľko išlo na istinu, zmluvný úrok a poplatky spojené s omeškaním. Žalobca tiež neuviedol, akým

spôsobom bola overená bonita klienta. Podľa žalovaného zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch účinného
v čase podpisu zmluvy a preto je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje zároveň
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Naviac žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnejsplatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák., preto nie je oprávnený požadovať jednorazové
splatenie dlhu.

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) , § 9 ods. 1, prvá veta
zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,9, § 53 ods. 9, § 37 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ako „Obč. zák.“), § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

1.5. V danom prípade súd prvej inštancie prioritne skúmal, či boli splnené podmienky pre zosplatnenie
celého zvyšku dlhu. Zaoberal sa tým, či žalobca postupoval v súlade s § 7 a nasl. Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. (ďalej len ZoSÚ) a či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1 ZoSÚ a z toho dôvodu v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V ďalšom uzavrel, že výzva na zaplatenie nedoplatku
nebola určitá a nebolo špecifikované, pre ktorú splátku mienil žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov
spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko
trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte

poslednú možnosť k splneniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. Nepochybne spotrebiteľ musí byť informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí
uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Obč. zák. Výzvu veriteľa podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. a žiadosť
veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je potrebné považovať za právne
úkony a tieto pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 Obč. zák. určitosť a zrozumiteľnosť. Výzva

podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou
konkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadnýmzaplatenímomeškanejsplátky
mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom rade je označenie rozhodujúcej
splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu § 54a Obč. zák. Žalobca výzvou z 22.7.2024 oznámil žalovanému,
že pohľadávka je po lehote splatnosti vo výške 48,90 eur (správne malo byť 438,90 eur) a zároveň

ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, pričom výzva nespĺňala zákonné požiadavky tak, ako to má na
mysli § 53 ods. 9 Obč. zák. Preto je takáto výzva neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobca dostatočným
spôsobom nepreukázal využitie práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru a nemohlo tak dôjsť
ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Takýto právny úkon súd prvej inštancie posúdil ako
neurčitý právny úkon a v zmysle § 37 Obč. zák. pre jeho neurčitosť, teda ide o neplatný právny úkon.

Pre úplnosť súd prvej inštancie konštatoval, že dojednanie v Hlave 7. o predčasnom zosplatnení úveru
je pre nedodržanie písomnej formy s poukazom na § 9 ods. 1 ZoSÚ a § 40 ods. 1 Obč. zák. neplatné
a žalobca nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k
platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca nebol oprávnený požadovať od žalovaného
jednorazové splatenie úveru, a preto súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol.

1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a pretože mal žalovaný
vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,
žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

2.2. V odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že výzva žalobcu podľa § 53 ods. 9 a § 565 Obč.
zák. nespĺňajú náležitosti kvalifikovanej výzvy, nakoľko ani jeden z nich neobsahuje špecifikáciu splátky,

s ktorou bol žalovaný v omeškaní so splácaním úveru.

2.3. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie vyjadril žalobca silný nesúhlas argumentujúc, že list zo
dňa 22.7.2024 označený ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj list zo dňa 22.8.2024 označený
ako Výzva k splateniu celého úveru, obsahujú všetky náležitosti predpísané zákonom, z ktorého dôvodu

nemôže ísť o neplatný právny úkon. Žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akého právneho ustanovenia
alebo jeho výkladu súd požaduje od žalobcu, aby vo výzve podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák.
uvádzal nad rámec zákona dodatočnú náležitosť, a to konkrétne nezaplatenú splátku, pre ktorú má
veriteľ v úmysle vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Takáto obsahová náležitosť nevyplýva zožiadneho zákonného ustanovenia a preto ju nie je možné spravodlivo od žalobcu vyžadovať. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 8.5.2023,
Krajského súdu v Nitre spisová značka 12CoCsp/25/2021 a Krajského súdu v Trenčíne spisová značka

19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.9.2022. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť týchto
úkonov, pričom podľa rozhodnutí Ústavného súdu mal vykladať predmetné právne úkony v prospech
ich platnosti.

2.4. V ďalšom namietal záver súdu prvej inštancie o nedostatočnom skúmaní schopnosti žalovaného

splácať úver s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ tvrdiac, že
dodržal všetky zákonné ustanovenia a naplnil v tomto smere účel zákona. V konaní predložil a preukázal
všetky svoje kroky súvisiace nielen s preverovaním, ale aj s následným posudzovaním schopnosti
žalovaného splácať predmetný úver. Súdu prvej inštancie bol predložený dôkaz - informácie o skúmaní
bonity z interného systému, ktoré preukázali schopnosť dlžníka splácať úver tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 7 ods. 1 uvedeného zákona. S ohľadom na znenie ustanovenia § 11 ods. 2 tohto zákona

preto možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že žalobca sa v danom prípade nedopustil
hrubého porušenia povinnosti tak ako to vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, keďže skúmal
schopnosťžalobcusplácaťúvernielentým,žezisťovaljehopríjem,jehorodinnýstav,majetkovépomery,
vykoná lustráciu v externých registroch, ale nad rámec povinností vyžadoval od žalobcu ako klienta aj
výpisy z bankových účtov. Zároveň podotkol, že nielen veriteľ je v zmysle zákonných ustanovení povinný

skúmať bonitu klienta, ale taktiež klient je povinný poskytnúť veriteľovi všetky relevantné informácie
tak ako mu to ukladá ustanovenie § 7 ods. 2 z uvedeného zákona. Na základe uvedeného žalobca
zastával názor, že pri skúmaní bonity žalovaného ako klienta postupoval s najvyššou možnou mierou
odbornej starostlivosti, preto v zmysle citovanej zákonnej úpravy splnil všetky podmienky, ktoré mu
zákon ukladal. Žalobca predložil súdu dôkladnú analýzu preverovania bonity klienta tak z informácií ním

poskytnutých ako aj údajov z registra, preto zastával názor, že jeho konanie nemôže byť hodnotené ako
hrubé porušenie povinností podľa ustanovenia § 7 ods. 1 uvedeného zákona.

2.5. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o absencii písomnej dohody o možnosti predčasného
zosplatnenia úveru z dôvodu, že úverové podmienky žalobcu nie sú fyzicky spojené so samotnou

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nie sú na jednej strane podpísané žalovaným na rozdiel od samotnej
úverovej zmluvy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava spisová značka 2CoCsp10/2023
zdôrazňujúc, že pri práve podľa § 565 Obč. zák., zákon hovorí len o tom, že uvedené má byť medzi
stranami dohodnuté, pričom bližšie formálne požiadavky na spôsob tejto dohody neupravuje. Takáto
obsahová požiadavka zmluvy nakoniec nevyplýva ani zo zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto

súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 PL. ÚS 11/2016 - 60 publikovaného
v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod číslom 1 /2018 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky spisová značka 23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010.

3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3.2. Namietal, že žalobca nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nárokoch na stravu, bývanie
a celkovo živobytie, z ktorých dôkazov by si mohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma
ostane žalovanému po odpočítaní nákladov na živobytie. Žalobca teda nepostupoval s odbornou

starostlivosťou, z ktorého dôvodu nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.

3.3. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie tom smere, že výzva s upozornením na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. (výzva na zaplatenie

dlžnej sumy zo dňa 22.7.2024) neobsahovala výslovne presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre
ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a preto je v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Obč.
zák. pre neurčitosť neplatným právnym úkonom. Neboli teda splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na to, že táto otázka bola vyriešená kolégium
Najvyššieho súdu SR, ktorý uverejnil v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky číslo 3/2025 judikát pod bodom 34 ako Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 13. februára 2025 sp. zn. 6 Cdo/155/2022. Z uvedeného dôvodu považoval rozsudok
súdu prvej inštancie za správny a nárok žalobcu za nedôvodný.4. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísanénáležitosti(§363CSP)ažeodvolateľvodvolanípoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 365 ods. 1 písm. f) a h) ) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP).

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 379 CSP , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,

aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák. ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák. v znení účinnom do 31.10.2024 ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu oodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na

iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie
odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

19. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred

odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

20.1. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h).

20.2. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20.3. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá

veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II.
ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

22. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súdv odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia

s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je
zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

23. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 7.051,79 eur, úroku v sume 654,67
eur,úrokuzomeškaniavovýške9,25%ročnezoumy6.999,71eurod7.9.2024dozaplatenia,žalobcom
uplatnený na základe medzi stranami sporu uzatvorenej úverovej zmluvy číslo 7112102265 zo dňa
21.12.2021. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záverom, že žalobca nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a z toho dôvodu v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ nebol oprávnený

vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, že právny úkon zosplatnenia
je neplatný pre rozpor s ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. a § 37 Obč. zák., keďže Výzva
na zaplatenie zo dňa 22.7.2024 neobsahuje uvedenie splátky, pre nezaplatenie ktorej splátky môže byť
vyhlásená predčasná splatnosť úveru a že nebola dodržaná písomná forma dohody o predčasnom
zosplatnení úveru. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania

posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec
správne právne posúdil.
24. Jedným z dôvodov pre zamietnutie žaloby bolo konštatovanie súdu prvej inštancie, že právny úkon
zosplatnenia úveru je neplatný pre nedodržanie ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák., keďže vo

výzve veriteľa obsahujúcej upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva
žiadať o jednorazové zaplatenie celej pohľadávky, absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú
jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

25. V danom prípade je nepochybné, že súd prvej inštancie správne identifikoval spor ako spotrebiteľský

s odkazom na ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. a ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.7.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
438,90 eur pod následkom zosplatnenia úveru, pričom neuviedol, pre zaplatenie ktorej splátky môže byť
vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.8.2024 žalobca
oznámil žalovanému, že banka dňa 22.8.2024 rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval

ho uhradiť celý dlh vo výške 7.772,46 eur s príslušenstvom do 15 dní.

26. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prejednávanej veci a v tomto smere poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára 2024,

sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023
z 25. septembra 2024), v zmysle ktorej platí, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák., pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve pred zosplatnením (sp. zn.
5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024), resp. v samotnom

zosplatnení (sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára 2024), presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

27. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa zosplatniť dlh a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie

so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov
vôle veriteľa dlžníkovi. Ak Občiansky zákonník hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Obč.
zák. najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možnéposúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľom. Preto z upozornenia na možnosť zosplatnenia musí byť zrejmé, pre omeškanie
ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver predčasne zosplatnený. Tento údaj musí byť jednoznačne

konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť obsahom predmetného
upozornenia na možnosť zosplatnenia, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok,
ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie
§ 53 ods. 9 Obč. zák. možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby
od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne

identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre
ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal
disponovať aj dlžník. Ak právny úkon neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol
peňažný dlh zosplatniť, je neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu
zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa. Ak má ísť
o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Obč. zák., nestačí spotrebiteľa

iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky
omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
upozorňuje spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť
mimoriadne zosplatnenie úveru. Uvedenie tejto skutočnosti je dôležité aj z toho dôvodu, že uplatnenie
práva na vyhlásenie splatnosti splátok v prípade neplnenia splátkového kalendára je ponechané len

na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú splátku samostatne, alebo môže (a zároveň
nemusí) v dôsledku porušovania povinností dlžníka pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu
a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo. To, či veriteľ k takému právnemu úkonu pristúpi, je
len na jeho slobodnom uvážení. Aj z toho dôvodu považoval odvolací súd za nevyhnutné, aby bol dlžník
informovaný o konkrétnej splátke, pre ktorú veriteľ využil oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie

úveru. Z upozornenia veriteľa musí tiež v ďalšom jasne vyplývať, zaplatením ktorej konkrétnej splátky
vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru.

28. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022
zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34 vyplýva, že bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.
9 Obč. zák. v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.). V odôvodnení
tohto rozhodnutia ďalej Najvyšší súd SR uvádza, že vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a

k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s
výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru bolo, či žiadosť o jednorazové
splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť
k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9
Obč. zák. spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou
a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej Obč. zák. o možnosti
použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu
má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15

dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek

slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Obč. zák.).

29. Odvolací súd, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v predmetnej
otázke konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že ani vo výzve pred zosplatnením a

v konečnom dôsledku ani v oznámení o predčasnej splatnosti úveru nie je špecifikovaná konkrétna
splátka, pre ktorú veriteľ jednorazovo a predčasne zosplatnil celý úver. Odvolací súd zdôrazňuje, že
takáto identifikácia splátky je potrebná aj z dôvodu určenia prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i
pre potrebu vedomosti dlžníka (spotrebiteľa) o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru(Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo/149/2021 z 6. septembra 2023). Identifikácia splátky je tak podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený

celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený (Najvyšší súd SR sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. júna 2024).

30. Z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu nie je potom možné považovať Vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.8.2024 podľa ustanovenia § 565 Obč. zák. za platné a účinné.
Odvolací súd uzatvára, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák., malo za následok neplatnosť úkonu
zosplatnenia úveru v zmysle ustanovenia § 565 Obč. zák., z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne
žalobu zamietol.

31. Keďže odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k rovnakému záveru o neplatnosti
právneho úkonu - zosplatnenia úveru v súdenej veci z vyššie uvedených dôvodov, bolo pre výsledok
sporu nadbytočným zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami uvádzanými v odvolaní žalobcu.

32. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o

náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

33. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného
skutkového stavu. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti,

s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
Nakoľko žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako
vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov
a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za

dodržania zásad podľa § 251 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným
advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l

z.č.327/2005Z.z.konanieonárokunaposkytnutieprávnejpomocisazačínapodanímpísomnejžiadosti
v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená
na internetovej stránke Centra právnej pomoci D.. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená
dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce,
že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí

obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).