Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010503
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424010503.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Andreja Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí dňa 19. novembra
2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresnej prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad

Hronom zo dňa 20.05.2025, sp. zn. 6T/66/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a okresnej prokurátorky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v znení účinnom od
06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák, na tom skutkovom základe, že

od zimy roku 2021 do dňa 21.03.2023 v byte č. XXX/X v obci A. C., D. E. F. G., najmä pod vplyvom
alkoholu vulgárne nadával a kričal po synovi - mal. H. B., nar. XXXX a nevlastnom synovi - mal. I. B.,
nar. XXXX, nadával im do degešov, potkanov, mal. H. povedal, že by bolo najlepšie keby skapal, občas
mu vulgárnym spôsobom povedal, že ho zabije, takmer každý deň im hovoril, že budú v base žrávať
semeno, od roku 2022 pravidelne, skoro každý deň a to aj bezdôvodne a opakovane fyzicky napádal

mal. H. a udieral ho ako dospelého chlapa tak, že mu dal buď facku alebo ho udrel päsťou do oblasti
hlavy a tváre, udieral ho do rúk pri tom, ako sa maloletý bránil, po čom mal väčšinou monokle a modriny
na rukách, mal. I. udrel raz do týždňa tak, že mu dal občas facku alebo ho udrel po zadku, po čom mal
odtlačky na zadku alebo modriny zozadu na ušiach, pričom s fyzickými útokmi na maloleté deti väčšinou
prestal až po tom ako do toho zasiahla družka A. J., v roku 2022 zhruba každý štvrtý deň budil mal. H.
za to, že chrápal, ťahal ho za vlasy, mykal mu hlavou a udrel ho tiež kvôli tomu raz päsťou do hlavy a

minimálne jedenkrát mu povedal, že je zdochliak, po čom maloletý nevedel hodinu zaspať, v lete roku
2022 udrel mal. H. B. päsťou do ľavého oka, následkom čoho mal odreninu pod ľavým okom, takéto
správanie obžalovaného voči mal. H. a mal. I. B. sa stupňovalo tak, že im stále nadával do potkanov
a slovne ich ponižoval, mal. H. ponižoval tak, že mu hovoril, že nič nevie a nič nedokáže, taktiež mu
vulgárne nadával, dňa 07.03.2023 presne nezisteným spôsobom napadol mal. H., v dôsledku čoho mal
tento červené fľaky nad pravým uchom a taktiež na pravej ruke, po čom s ním išla A. J. na ošetrenie

kvôli pretrvávajúcim bolestiam hlavy, dňa 21.03.2023 vulgárne nadával mal. H. B., ktorý si sadol ku stolu,
stále na neho kričal a keď sa mal. H. B. zľakol a postavil sa od stola, tak ho udrel päsťou do hlavy, v
dôsledkučohomal.H.B.odhodilokbalkónovýmdverámazároveňsatentorozplakalatakýmtokonaním
u maloletých detí - syna - mal. H. B. a nevlastného syna - mal. I. znižoval ich dôstojnosť, vyvolával u
nich strach, nervozitu a neistotu.

Za to mu bol podľa 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 6 Tr. zák., uložený
trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému H. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. C. XXX/XX, D. E. F. G., škodu vo výške 18.256,- eur.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do

zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2025 po jeho vyhlásení odvolania obžalovaný A. B. do
všetkých jeho výrokov a aj prokurátorka okresnej prokuratúry do výroku o vine a treste v neprospech
obžalovaného.

Obžalovaný následne takto podané odvolanie aj písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
podaním zo dňa 26.08.2025, ktoré bolo doručené okresnému súdu 01.09.2025. V jeho dôvodoch

primárne zopakoval výroky napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom následne zvýraznil, že
napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za nezákonný.
Argumentoval tým, že od začiatku konania uvádzal, že pochádza z jednoduchých pomerov, kde ho
vychovávala sama matka, ktorá za účelom výchovy používala veľmi prísne fyzické tresty. Iné výchovné
prostriedky nepoznal a celý čas žil v tom, že deti vychováva správne. Zároveň vôbec nemal vedomosť

o tom, ako postupovať pri výchove detí s ADHD. Mal za to, že ak bude pracovať, dosahovať legálne
príjmy, zabezpečovať materiálne rodinu a podieľať sa na výchove detí, bude to správne. Nepoprel, že
použil jemu dostupné výchovné prostriedky, nepoprel, že sa mohol vyjadrovať ku výsledkom v škole
a v správaní, avšak len v snahe výchovne pôsobiť a dosiahnuť, aby sa jeho maloleté deti správali
adekvátne.

Odôvodnenie rozsudku okresného súdu považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne. Taktiež poukázal
na to, že okresný súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyhovel jeho návrhom na
doplnenie dokazovania, ktoré by podľa jeho názoru preukázali opak tvrdení ako ich uvádza okresný súd
v napadnutom rozsudku.
Poukázal na výpovede svedkov, ktorí bývali v tom istom bytovom dome, svedka K. J. a svedkyňu F.

J., ktorí uviedli, že nič nepočuli, čo by nasvedčovalo konaniu, z ktorého bol uznaný vinným. Podľa
jeho názoru je vysoko nepravdepodobné, až vylúčené, aby svedkovia nepočuli nič, čo by potvrdilo čo
i parciálne skutky uvádzané v obžalobe vzhľadom na trvanie skutku od roku 2021 do roku 2023, údajne
pravidelné, opakujúce sa slovné vyjadrenia, fyzické trestanie, pri ktorom sa dá viac ako racionálne
predpokladať, že sa toto deje so sprievodnými hlasnými prejavmi.

Ďalej uviedol, že rovnako je pochybné, že by matka, otec a brat poškodenej a obzvlášť stará matka
poškodenej (teda prastará mama maloletých poškodených) mali účelovo zakrývať trestnú činnosť
páchanú ním na ich príbuznej. Rovnako mu nie je zrejmé, prečo súd považoval výpovede maloletých
poškodených za vierohodné, keďže konanie nimi uvádzané, nebolo preukázané výpoveďami napr. ani
susedov, či ich rodinných príbuzných. Pritom klamstvo prinajmenšom maloletého H. je preukázané už

tým, že mal tvrdiť, že obžalovaný ho udieral päsťou do hlavy a tváre, čo ale vzhľadom na jeho fyzickú
prevahu a silu je nemožné. Ak by dal ranu dieťaťu päsťou, tak dieťa zabije.
Na druhej strane, obžalovaný nespochybnil fakt, že je veľký, silný, má silný hlasový prejav, nie je
sympatický a na prvý pohľad milý človek. Všetky tieto skutočnosti môžu mať vplyv na to, že maloletý H.
mal pred ním rešpekt, bál sa (ako každé dieťa) obvyklých výchovných opatrení za výchovné nedostatky,

či nedostatky v škole. Avšak rozsah ako sa mu kladie za vinu, podľa jeho názoru bez pochybností
preukázaný nebol.
Záverom uviedol, že z dokazovania nevyplynuli žiadne preskúmateľné dôkazy o tom, že sa mal dopúšťať
konania jemu kladeného za vinu a to počas časového úseku, ktorý je možné kvalifikovať za spáchanie
trestného činu po dlhší čas. V samotnom znaleckom posudku, resp. v odôvodnení napadnutého

rozsudku nie je preskúmateľné, na akom základe mal súd za preukázané, že som sa mal dopúšťať
konania s intenzitou potrebnou pre naplnenie všetkých znakov trestného činu ako je to v odôvodnení
napadnutého rozsudku popísané.
Z vyššie uvedených dôvodov, keďže napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za protizákonný
a nepreskúmateľný, navrhol krajskému súdu aby rozsudok zrušil a rozhodol tak, že ho spod obžaloby

oslobodí v zmysle ustanovenia § 285 písm. c) Tr. por.
Obžalovaný následne prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným krajskému súdu
dňa 20.10.2025 doplnil dôvody svojho odvolania, kde úvodom zdôraznil, že zotrváva na všetkých
svojich vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v predošlom odôvodnení odvolania a naďalej popierasvoju vinu a rozporuje závery znaleckého dokazovania. Uviedol, že bol okresným súdom odsúdený na
dlhoročný trest odňatia slobody a v prípade jeho odsúdenia, nebude mať kto zabezpečovať jeho rodine
prostriedky na základné životné potreby ako je bývanie, strava, oblečenie, nakoľko on je jediný živiteľ

a zárobkovo činný v rodine. Záverom navrhol krajskému súdu, aby dal vypracovať kontrolný znalecký
posudok na maloletého syna H. za účelom preverenia správnosti záverov zistených v konaní súdu
prvého stupňa, resp. aby vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Dňa 10.11.2025 obdržal krajský súd od obžalovaného podanie označené ako žiadosť o doplnenie
dôkazov, súčasťou ktorého bola obálka, v ktorej bol USB kľúč kde boli uložené štyri fotografie.

Obžalovaný v rámci tohto písomného podania požiadal krajský súd o doplnenie dokazovania v rámci
odvolacieho konania oboznámením týchto fotografií, ktoré tri fotografie podľa jeho názoru majú jednak
preukazovať to, že poškodená A. J. už pri jej výpovedi v prípravnom konaní nehovorila pravdu a zároveň
štvrtá fotografia i to, že maloletému H. aj po vynesení odsudzujúceho rozsudku okresným súdom naďalej
posiela finančné prostriedky na jeho účet a teda, že sa riadne stará o svoju rodinu. Taktiež požiadal súd
o pribratie znalca do konania s cieľom vyhotoviť kontraposudok na duševný stav maloletého H..

Prokurátorka okresnej prokuratúry bližšie odôvodnila podané odvolanie písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 31.07.2025.

Úvodom odôvodnenia zdôraznila, že s rozhodnutím okresného súdu týkajúceho sa viny (neuznanie

spáchania činu na viacerých osobách podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr.
zák.) a s uloženým trestom sa nestotožňuje. Súd túto okolnosť neuznal, a to v súvislosti s poškodenou
A. J., ktorá na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, a tak bola oboznámená jej výpoveď z
prípravného konania. Na jednom z pojednávaní poškodená dokonca cez obžalovaného odkázala, že
by predsa len chcela vypovedať. Po poučení zákonnou sudkyňou o následkoch krivého obvinenia,

krivej výpovede a krivej prísahy však napriek svojej prezentovanej žiadosti vypovedať, opäť vypovedať
odmietla. Prokurátorka je toho názoru, že poškodená prejavila ochotu vypovedať len z dôvodu, aby
pomohla obžalovanému, a to na základe jeho ovplyvňovania. Na hlavnom pojednávaní opakovane
poukazovala na to, že napriek uloženým obmedzeniam a povinnostiam, ktorými súd obžalovanému
nahradil väzbu, a to o. i. zákaz návštev určených miest – obce A. C., zákaz styku s určenými osobami, a

to s poškodenou, ako aj mal. deťmi, obžalovaný tieto obmedzenia absolútne nerešpektoval a opakovane
sa zdržiaval nielenže v obci A. C., ale aj v domácnosti poškodených, čo bolo verifikované jednak
operatívnymi pracovníkmi OKP Žiar nad Hronom, ale aj výpoveďou napr. svedkyne L. J., ako aj
svedka M. M. J.. Poškodená uviedla, že obžalovaný ju nebil, len ju slovne ponižoval, že bez neho
je nič, keď nebude s ním, nebude mať nič. Preto vždy, keď ho videla alebo keď prišiel, zľakla sa

ho a zobrala ho naspäť. Aj keď znaleckým skúmaním u poškodenej nebol zistený syndróm týranej
osoby (ani posttraumatická stresová porucha), tento nie je z hľadiska právnej kvalifikácie relevantný,
nakoľko základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 Trestného zákona nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok. Zo zabezpečených dôkazov
vyplýva, že správanie obžalovaného voči poškodenej a poškodeným maloletým deťom sa vyznačovalo

trvácnosťou, intenzitou a hrubosťou. Je zrejmé, že obžalovaný svojim konaním vyvolal protiprávny
stav, ktorý následne opakovaním takého konania udržiaval. Nielen maloleté deti, ale aj poškodená
opakovane žili v atmosfére hrozby z ďalších, či už slovných alebo fyzických atakov obžalovaného,
nepredvídateľnosti jeho správania a ďalšieho vyhrotenia situácie, čím bola narušená kvalita ich života.
Domáce násilie sa nedeje verejne a pred svedkami, zväčša je latentné, deje sa za zavretými dverami

domácnosti.Poškodenáuviedla,ženaverejnostisaobžalovanýprezentovalakofungujúcarodina,doma
však maloleté deti terorizoval. V neposlednom rade domáce násilie však môže mať aj formu násilia
ekonomického – obmedzovanie prístupu ohrozenej osoby k finančným prostriedkom, neposkytovanie
prostriedkov na spoločnú domácnosť a pod. (uznesenie NS ČR sp. zn. 7Tdo 1139/2015). Z výsluchov
všetkých poškodených, ako aj niektorých svedkov vyplynulo, že poškodení boli a sú finančne závislí

od obžalovaného. Ekonomickú závislosť poškodenej od obžalovaného potvrdila aj znalkyňa z odvetvia
psychiatrie M. N. J. J..

Ďalej uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu týkajúceho sa viny (neuznanie spáchania činu v zmysle
ustanovenia § 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.) sa taktiež nestotožňuje. Obaja maloletí sa poškodenej A. J.

sťažovali, že v čase jej neprítomnosti doma, keď zostali doma iba s obžalovaným, sa cez deň nemohli ísť
ani napiť, museli byť celý deň v izbe a obžalovaný im neurobil ani jedlo. Nielen chrápanie maloletého H.
bolo dôvodom jeho budenia obžalovaným. Maloletý H. sa v noci budil aj zo strachu pred obžalovaným.Dokonca maloletý I. sa kvôli obžalovanému v noci aj opakovane pocikával. Uvedené sa stávalo najmä
v roku 2022, kedy to bolo tak každý štvrtý deň (uviedol vo výsluchu maloletý H.).

K uloženému trestu prokurátorka okresnej prokuratúry uviedla, že trestný čin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona je už v základnej skutkovej podstate zločinom,
úmyselným zločinom. Jedná sa o trestný čin, ktorý obžalovaný páchal na osobách – blízkych osobách,
ktoré mal chrániť a nie im ubližovať. Závažnosť trestného činu je o to horšia, že maloletý poškodený
H. má následky na duševnom zdraví, a to v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Taktiež u

maloletéhoI.zpríznakovCANsyndrómubolokonštatovanétzv.psychickéasporadickyajfyzickétýranie
aktívnej povahy – opakované a dlhodobejšie trvajúce nadávky, ponižovanie, vyhrážanie sa.

Zo znaleckého posudku č. 04/2024 vypracovaného znalkyňou M. O. P. z odboru psychológie vyplýva,
že motivácia činu obžalovaného nebola patologická. Pohnútka pramenila z abnormne štruktúrovanej,
egocentrickej, emočne nestabilnej, neprispôsobivej osobnosti obžalovaného s nízkou frustračnou

toleranciou, s vystupňovanými rysmi agresivity a disociality, ktorá je zásadová, nepripúšťajúca
námietky, nezohľadňujúca vonkajšie okolnosti, či pohľad druhých, presadzujúca si svoje záujmy,
potreby a ciele. Vzhľadom k nepriaznivej, abnormnej osobnostnej štruktúre obžalovaného s málo
ovplyvniteľnými, stenickými – odolnými črtami emočnej nestability, agresivity a disociality, v pomere
s bohatou kriminogenézou a opakovaným ťažkostiam v sociálnom fungovaní, prognóza obžalovaného

vo vzťahu k protispoločenskému konaniu s najväčšou pravdepodobnosťou bude aj naďalej prebiehať
nepriaznivým smerom. Prognóza resocializácie obžalovaného je závislá od jeho zaradenia sa
do bezpečného pracovného a sociálneho prostredia a predchádzania situáciám, ktoré opakovane
znamenajú nezvládané, odbrzdenejšie reakcie vďaka jeho nízkej frustračnej tolerancii. Znalkyňa sa
domnieva, že sú viac závislé na ochote a poznaní jeho okolia v zmysle vytvárania nekonfliktných

podmienok obžalovanému a jeho „neprovokovania“, pretože obžalovaný neznesie protirečenie, či
odpor zo strany partnerky, detí a pod. Menej závislé sú na obžalovanom, ktorý sa do nepriaznivých
životných situácií opakovane dostáva bez schopnosti sebaovládania a pozitívneho využitia svojej
korektívnej skúsenosti na zvýšenie svojej rozumovej kontroly. Vzhľadom k uvedenému znalkyňa
nepovažuje prognózu resocializácie u obžalovaného za veľmi optimistickú. U obžalovaného sú prítomné

sklony k riešeniu psychicky záťažových situácií ako verbálnym, tak fyzickým násilím. Je povrchný,
s kontrolujúcimi a manipulujúcimi postojmi, ľudí vníma ako prostriedky k napĺňaniu svojich potrieb a
cieľov,mámálovnútornejkapacitypremedziľudskévzťahy.Menejsocializovanésprávanie–impulzivita,
agovanie, nezdržanlivosť, nie sú pod dostatočnou racionálnou kontrolou a pohotovosť k otvorenému
agresívnemu a antisociálnemu správaniu sa, je aj za bežných okolností u neho vyššia. Agresivita sa javí

ako pomerne určujúca črta jeho osobnosti. Obhajoba sa podľa môjho názoru pri výsluchu N. M. J. snažila
preukázať, že šlo v podstate len o neštandardný spôsob výchovy. O. i. sa obhajca znalkyne dotazoval,
že či súhlasí s tvrdením, že rodič bez náležitých skúseností, správnych návykov, kopírujúci stereotypy
výchovymôženesprávnymspôsobompôsobiťnadeti,obzvlášťsdiagnózouADHD,pričommuznalkyňa
odpovedala, že aj podpriemerne inteligentný rodič by mal vedieť zvládnuť výchovu dieťaťa. Ten rodič –

teda dospelý jedinec musí prispôsobiť výchovu dieťaťa práve jeho diagnóze. Znalkyňa tiež uviedla, že
keby výchova obžalovaného bola primeraná, tak tie poruchy by u mal. detí neboli také výrazné, také
intenzívne. Uviedla, že je veľa rodičov, ktorí majú deti s ADHD a nie sú trestne stíhaní. Znalkyňa však
potvrdila, že nezvládanie mal. dieťaťa súvisí s osobnostnou patológiou obžalovaného, nehovoriac o tom,
že obžalovaný je nekritický voči alkoholu, ako aj jeho samotnému správaniu. Znalkyňa tiež uviedla, že

keby výchovné metódy obžalovaného boli primerané, následky by rozhodne také neboli. U mal. I. tie
následky neboli preto také, lebo voči nemu smerovalo menej útokov a tiež aj preto, že vnútorné zdroje
u mal. I. sú na inej úrovni ako u mal. H..

Záverom svojho odôvodnenia uviedla, že práve s poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti je

uloženie trestu na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, ods. 6 Trestného
zákona 9 rokov a 8 mesiacov v zmysle Trestného zákona účinného od 06.08.2024 príliš miernym
trestom pre osobu obžalovaného. Je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia za násilnú trenú činnosť
nemali na obžalovaného prevýchovný vplyv, keďže tento v takejto trestnej činnosti pokračuje aj naďalej,
reprezentujúc svoj názor, že výchovné metódy použité voči maloletým deťom považoval za primerané,

nakoľko aj jeho v detstve bili a podľa jeho názoru je lepšie, keď rodič, resp. dospelá osoba dieťa bije,
lebo veď to – podľa slovo obžalovaného znamená, že sa rodič o dieťa zaujíma, lebo veď keby ho nebil,
tak by sa vlastne o dieťa nezaujímal.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil
a v zmysle ňou podaného odvolania vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom nevyjadrila. Ani
obžalovaný sa nevyjadril k odvolaniu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 01.10.2025.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, poškodenej a opatrovníka
maloletých poškodených, sa obhajca pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania
a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň navrhol odvolanie okresnej prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania

a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým tento odvolatelia podali odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto
výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré
neboliodvolanímobžalovanéhoaokresnejprokurátorkyvytýkanéprihliadol,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaného a okresnej
prokurátorky neboli podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom
v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto smere nie je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami
obžalovaného v tom kontexte, že napadnutý rozsudok považuje za neurčitý, nepreskúmateľný

a nezákonný. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia §
168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody.

Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a vo veci vykonal skutočne veľmi rozsiahle dokazovanie. Na hlavnom
pojednávaní vykonal výsluchy obžalovaného, svedkov K. J., F. J., H. B. Q., A. J., A. J., R. B., H.
B., M. M. J., M. S. O., C. B., C. B., L. J., za splnenia procesných podmienok § 263 Tr. por. prehral

zvukový a obrazový záznam o výpovedi svedkyne – poškodenej A. J., zvukový a obrazový záznam
o výpovedi svedka – poškodeného maloletého H. B., zvukový a obrazový záznam o výpovedi svedka
– poškodeného I. B., prčítal výpoveď svedkyne A. F. z prípravného konania, za splnenia procesných
podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. vykonal výsluch znalkyne M. N. J. J. J. ňou vypracovaný znaleckým
posudkom a doplnkom k nim, znalkyne M. O. P. J. ňou vypracovaný znaleckým posudkom, a následne

podľa § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy zo spisu, a to najmä lekárske správy na
maloletého H. B. a maloletéheo I. B. od M. L. B., praktickej lekárke pre deti a dorast, prepúšťaciu
správu Psychiatrickej kliniky JLFUK a UNM v Martine z hospitalizácie maloletého poškodeného H. B.,
zápisnicu o vydaní veci, správy MŠ a ZŠ A. C., výpisy z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na
obžalovaného, správy o povesti na obžalovaného, správy z Centrálnej evidencie správnych deliktov

a priestupkov MS SR na obžalovaného, aktuálneho odpisu z registra trestov obžalovaného, ako aj
ostatného obsahu spisového materiálu. Okresný súd taktiež vykonal dokazovanie postupom podľa 270
ods. 2 Tr. por. oboznámením obrazovo – zvukového záznamu dobrovoľne vydaného dňa 24.03.2023
poškodenou A. J. z jej mobilného telefónu zo dňa 21.03.2023 na CD nosiči jeho prehratím na technickom
zariadení a tiež oboznámením fotodokumentácie zranení maloletého poškodeného H. B.. Následne

okresnýsúdvzáverečnejfázesúdnehokonanianávrhobhajobyodoplneniedokazovanievypracovaním
znaleckého posudku za účelom vyhodnotenia mechanizmu vzniku zranení maloletého H. B., pokiaľ išlo
o tvrdenia poškodeného, že mu obžalovaný mal zlomiť nos, že ho mal biť päsťami s tým, aby závermitohto znaleckého posudku sa potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia poškodeného podľa § 272 ods. 3 Tr. por.,
ako nedôvodný odmietol, pretože rozsah vykonaného dokazovania považoval za dostatočný.

Okresný súd pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom skutkové zistenia i právne posúdenie konania
obžalovaného podrobne, dostatočne a presvedčivo popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného i okresnej prokurátorky, považuje krajský súd za

nevyhnutné zvýrazniť to, že tieto nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému
meritórnemu rozhodnutiu vo výrokoch o vine alebo o treste, nakoľko sa s ich podstatnou časťou náležite
vysporiadal už okresný súd, ktorý na stranách 28 až 38 napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozpísal
všetky základné znaky vzťahujúce sa na prejednávaný trestný čin a podstatu protiprávnosti konania
obžalovaného. Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného i okresnej prokurátorky krajský súd
uzatvára, že tieto boli dostatočne zodpovedané už v napadnutom rozsudku, na ktorého odôvodnenie

krajský súd poukazuje a bolo by nadbytočné opakovane na ne odpovedať.
Po komplexnom zhodnotení relevantných skutočností a okolností mal krajský súd za to, že súhrn
vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali
sa, berúc do úvahy ich rozsah, hodnotu a celkovú dôkaznú silu, nielenže vyvracia jeho obhajobu,
ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený okresným

súdom, ktorý ho v napadnutom rozsudku náležite právne kvalifikoval, pričom obžalovaný naplnil aj
subjektívnu, aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu a je zaň trestne zodpovedný. Výchovné
praktiky obžalovaného spôsobovali maloletým poškodeným nielen fyzické, ale aj psychické utrpenie do
takej miery, že naplnili skutkovú podstatu vyššie uvedeného trestného činu. Naproti tomu u poškodenej
A. J. vykonaným dokazovaním takýto následok protiprávneho konania obžalovaného preukázaný nebol.

U poškodenej nebola zistená duševná porucha, ani choroba v užšom zmysle slova, t. j. psychóza,
taktiež nebola u nej zistená ani depresívna porucha, či posttraumatická stresová reakcia alebo iná
neurotická porucha, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s posudzovaným skutkom. Naopak,
vzťah poškodenej k obžalovanému bol a aj je prevažne pozitívny. Poškodená patologické správanie
obžalovaného a situácie vnímala „ako normu“, citlivejšie reagovala len na správanie obžalovaného voči

maloletým poškodeným deťom. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že poškodená
si vedela povedať svoj názor v kritických momentoch a aj vedela od obžalovaného s maloletými
poškodenými deťmi odísť. V tomto zmysle okresný súd potom správne upravil skutkovú vetu výroku
o vine a v tejto súvislosti aj právnu kvalifikáciu skutku, keď uzavrel že celková intenzita a závažnosť
konania obžalovaného, nebola taká, aby skutok bolo možné voči poškodenej A. J. právne kvalifikovať

ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a teda potom neposúdil
posudzovaný trestný čin ako spáchaný na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zák., nakoľko
viacerými osobami podľa Trestného zákona sa rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12 Tr. zák.).
Taktiež súd nemal bez pochybností za preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené znaky
skutkovej podstaty zločinu týrania uvedené v § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák., spočívajúce v bezdôvodným

odopieranímstravy,oddychuaspánku,nakoľkotakátookolnosťsamaosebenevyplynulaanizvýpovedí
samotných maloletých poškodených a ani ich matky - A. J..
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)

a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa
odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci G. v. Fínsko zo
dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky
založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne
odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.

Uzatvárajúc vyššie uvedené, odvolací súd nezvolil postup podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
v spojení s ust. § 322 ods. 1 Tr. por., ako sa toho domáhali odvolatelia, nakoľko nezistil žiadne podstatné
chyby konania, či porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby a taktiež ani porušenie
ustanovení Trestného zákona.

Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil.
Prokurátorka okresnej prokuratúry v odôvodnení ňou podaného odvolania zastávala názor, že trest
odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, ktorý obžalovanému vymeral okresný súd je prílišmiernym trestom pre obžalovaného s poukazom na spáchaný trestný čin a aj jeho osobu. Krajský súd
sa však stotožnil aj s týmto výrokom okresného súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie na stranách
číslo 39 a číslo 40 napadnutého rozsudku. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol

povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť, správne u obžalovaného posúdil poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, keď nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 Tr. zák., avšak zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák, , t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Okresný súd správne
poukázal na tú skutočnosť, že vyššie popísaná priťažujúca okolnosť sa nevzťahuje na odsúdenia
Okresným súdom Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/172/1998 a Krajským súdom v Trenčíne

v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/25/2000 – opätovné spáchanie zločinu a ani na odsúdenia, ktoré mu
boli zahladené.

Trestný zákon v sankcii ust. § 207 ods. 3 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 umožňuje páchateľovi uloženie
trestu odňatia slobody v sadzbe od 7 do 15 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný opätovne
spáchal zločin, okresný súd v zmysle § 38 ods. 3, ods. 6 Tr. zák. zvyšoval pri výmere trestu dolnú

hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 – inu, čiže v končenom dôsledku prichádzalo do
úvahy uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v sadzbe od 9 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je nutné, aby súd vychádzal zo základných zásad ukladania
trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu, ktorým podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle uvedeného má trest plniť

funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a
jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmysel existencie a prípadnej
aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo

páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany
práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne a to nie len na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti, pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom

spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Krajský súd považoval uloženie okresným súdom vymeraného trestu odňatia slobody na spodnej hranici
zvýšenej trestnej sadzby, teda vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov po zohľadnení všetkých kritérií majúcich

význam pre uloženie druhu a výmery trestu, najmä po vyhodnotení spôsobu spáchania činu a jeho
následku, zavinenia obžalovaného, jeho pohnútky ako i osoby obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu
života nielen za zákonné, ale aj za primerané. Zároveň nezistil také pomery obžalovaného alebo
okolnosti prípadu, ktoré by eventuálne odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák.

Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných
10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Záverom krajský súd uvádza, že uloženie takto vymeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody
zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie. Takýto trest
zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Okresný súd správne a zákonne rozhodol o aj o nároku na náhradu škody, keď obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť poškodenému H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D. E. F. G., škodu vo
výške 18.256,- eur. Nárok na náhradu škody bol uplatnený v súlade s ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadkua spočíval v odškodnení ujmy na zdraví, vychádzajúc z ust. 444 Občianskeho zákonníka a zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení.
V zmysle záverov doplnku k znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria M. N. J. J. P. 23/2024 (odpoveď č. 1 ZP na str. 2 ZP na č.l. 329-330 spisu), položka 255, vážne
duševné poruchy vzniknuté spôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií je v rozsahu od 260 bodov do 1300 bodov, pričom v tomto konkrétnom
prípade znalkyňa odporučila priznať poškodenému 700 bodov v súvislosti s prežívanou protrahovanou
psychotraumou a jej dôsledkami, čo v peňažnom vyjadrení v zmysle platných právnych predpisov

zodpovedá sume 18.256,- Eur.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o vine, treste, náhrade škody, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania

obžalovaného a okresnej prokurátorky v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.