Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123230765
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6123230765.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX, zast. JUD. Michal Feciľak, advokát so sídlom Jesenná 8, 080 05
Prešov, proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XXXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr.
Lucia Šafranová Verešpejová, advokátka so sídlom Hlavná 133, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2372,84
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 52,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy 52,51 eur od 10.9.2022 do 2.2.2023 a vo výške 7,50 % ročne zo sumy 52,51 eur od
3.2.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III.Žalobkynisavočižalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniavrozsahu86,86%zprisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s
§ 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

istiny vo výške 2372,84 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H., zapísaných na LV č. XXXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu v 1/2, a to okrem iných aj: - parc. KN-C č. 2172/29 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 193
m2; - parc. KN-C č. 2179/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2; - parc. KN-C č. 2172/25
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2; - parc. KN-C č. 2179/7 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 44 m2 a - parc. KN-C č. 2179/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 (ďalej
tiež len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalovaný je výlučným vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa v kat.

úz. H. zapísaných na LV č. XXXX, a to stavby maštale so súpisným číslom 11616 nachádzajúcej sa
okrem iných aj na pozemku žalobcu parc. KN-C č. 2179/7 a stavby maštale (hospodárskej budovy) so
súpisným číslom 15001 nachádzajúcej sa okrem iných aj na pozemku žalobcu parc. KN-C č. 2179/5.
Žalovaný užívaj parcelu v jeho vlastníctve v tomto rozsahu: časť parc. KN-C č. 2172/29 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 193 m2, v rozsahu 18 m2 tým, že táto časť pozemku susedí so stavbou
žalovaného so súpisným číslom 15001 (z východnej časti) a žalovaný užíva túto časť pozemku na
prístup k svojej stavbe a aj ako skladovaciu a parkovaciu plochu. Jedna sa o časť pozemku vyznačenú

v prílohe – „Plocha B“ o veľkosti 18 m2; parc. KN-C č. 2179/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
128 m2 na ktorej je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného so súpisným číslom 15001, zapísaná
na LV č. XXXX, kat. úz. H.; parc. KN-C č. 2172/25 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2
tým, že tento pozemok žalovaný užíva v celku na prístup k stavbe a aj ako parkovaciu a skladovaciuplochu; parc. KN-C č. 2179/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 na ktorej je postavená
stavba vo vlastníctve žalovaného so súpisným číslom 11616, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. H.; časť
parc. KN-C č. 2172/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2, v rozsahu 22 m2 tým, že

táto časť pozemku susedí so stavbou žalovaného so súpisným číslom 11611 (západná časť stavby) a
žalovaný užíva túto časť pozemku na prístup k svojej stavbe a aj ako skladovaciu a parkovaciu plochu.
Jedná sa o časť pozemku vyznačenú v prílohe - „Plocha A“ o veľkosti 22 m2. Spolu teda žalovaný
užíva pozemky žalobcu v celkovej výmere 274 m2, pričom na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá
výmera 137 m2. Keďže žalovaný užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu - bez toho, aby mali

so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu (alebo inú zmluvu), na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje.
Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady za obmedzenie svojho vlastníckeho práva žalovanými v
celkovej výmere 137 m2 za obdobie od 03.02.2021 do 02.02.2023 (vrátane). Znalecký ústav Technickej
univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta súkromným znaleckým posudkom č. 19 z 11.09.2017 (ďalej tiež
„znalecký posudok TUKE č. 19“ stanovil VŠH parcely KN-C č. 2172/29 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 193 m2, parcely KN-C č. 2179/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2, parcely

KN-C č. 2172/25 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2, parcely KN-C č. 2179/7 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 44 m2, a parcely KN-C č. 2179/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
140 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. H. v roku 2017 vo výške 8,66 eur/m2 pozemku/rok. Žalobca mal
za to, že z takto stanovej VŠH nájmu za rok 2017 je možné vychádzať aj v rozhodnom období od
03.02.2021 do 02.02.2023, a to najmä s prihliadnutím na notoricky známu skutočnosť, že hodnota nájmu

nehnuteľností má v zásade stúpajúcu tendenciu. Jeho nárok za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve za
užívanie pozemkov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 1/2 o výmere 137 m2, tak v zmysle záverov
znaleckého posudku TUKE č. 19 za žalované obdobie od 03.02.2021 do 02.02.2023 predstavuje sumu
vo výške 2372,84 eur (8,66 eur/m2 x 137 m2 pozemku x 2 roky). Na základe zaslanej výzvy žalovaný
navrhol vychádzať pri stanovení VŠH nájmu v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.

18 Co 10/2020 zo dňa 21.10.2020, v ktorom vychádzal súd pri stanovení VŠH nájmu zo sumy 0,10
Eura za 1 m2/rok. Výška nájmu za roky 2020, 2021 a 2022 činí podľa žalovaného sumu 41,10 EUR,
ktorú mu poukázal poštovou poukážkou. Poukázaná suma je však podľa jeho názoru neadekvátna.
Okrem istiny vo výške 2372,84 eur [čo za 2 žalované roky (730 dní kalendárnych dní) predstavuje
sumu 3,2505 eur/denne] si voči žalovanému uplatnil aj úrok z omeškania nasledovne vo výške 5,50%

ročne zo sumy 1.768,25 eur odo dňa 10.09.2022 do zaplatenia, ktorý žalobca požaduje s poukazom
na predžalobnú výzvu zo dňa 15.08.2022, ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.09.2022, v ktorej
ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vypočítanej ku dňu 31.07.2022. Nárok žalobcu uplatňovaný v
predmetnom návrhu od 03.02.2021 ku dňu 31.07.2022 (v zmysle výzvy) predstavuje sumu 1.768,25
eur (544 dní x 3,2505 eur/denne) a úrok z omeškania vo výške 7,50% ročne zo sumy 604,59 eur odo

dňa 03.02.2023 do zaplatenia, nárok žalobcu uplatňovaný v predmetnom návrhu od 01.08.2022 do
02.02.2023 predstavuje sumu 604,59 EUR (186 dní x 3,2505 eur/denne).

2. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 9.3.2023 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 15Up/250/2023,
proti ktorému žalovaný podal včas odpor.

3. V podanom odpore namietal, že užíva len parcely C KN č. 2179/5 a 2197/7, na ktorých sú situované
jeho stavby a čiastočne parcelu C KN č. 2172/25. Je pravdou, že časť pozemku susedí s jeho budovou,
ale vyznačenú časť (Plocha B) vôbec nevyužíva a neslúži ako prístup k jeho budove. Dvere do budovy
a prístup má len zo susednej parcely E 906/1, ktorá je vo vlastníctve manželov D., ktorú má riadne

prenajatú. Žalobcom predložené fotografie sú úplne zavádzajúce. Uviedol, že užíva len parcelu C KN č.
2179/5 (na ktorej má situovanú budovu s.č. 15001) o výmere 128 m2, parcelu C KN č. XXXX/X (na ktorej
má situovanú budovu s.č. 11616) o výmere 44 m2, a parcelu C KN č. 2172/25 o výmere 62 m2, čo spolu
predstavuje výmeru 234 m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu vo veľkosti 1 tak pripadá výmera 117 m2.

Na znalecký posudok TUKE č. 19 nemožno podľa jeho názoru prihliadať a takto nebolo na neho
prihliadané už vo viacerých konaniach vedených pred tunajším súdom, napr.: pod sp. zn. 29C/79/2009
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 18Co/13/2016-786 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS/687/2017; sp. zn. 9C/7/2012, ako aj pred Krajským súdom v Prešove
pod sp. zn. 22Co/1/2020 to z nasledujúcich dôvodov: pri určovaní výšky nájmu mala byť zohľadňovaná

právna úprava zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008, keďže sporné pozemky sú
zastavané stavbami na poľnohospodárske účely (aj v prejednávanej veci sú stavby žalovaného
poľnohospodárskymi stavbami postavenými do 24.6.1991 – maštaľami, a tak sa na ne vzťahuje režim
citovaného zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008), tento znalecký posudok porovnávaneporovnateľné, keď vychádza zo zmlúv uzavretých na stavby v priemyselnej časti mesta, ktoré sa
týkajú prenájmu spevnených parkovacích plôch, nebytových priestorov a pod. a nie neupraveného a
neprístupného pozemku, znalecký posudok je nepresvedčivý, ďalej žalobcu ako zadávateľ predmetného

posudku vo svojej objednávke zo dňa 13.6.2017 požadoval vypracovanie posudku nasledovne: ,,žiadam
Vás o určenie VŠH nájmu pozemku pred poškodením – pred stavebnou úpravou pozemkov, tzn. akú
peňažnú čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom porovnateľných – nezastavaných pozemkov
v k.ú. H.“. V tomto spore žalobca od neho požaduje bezdôvodné obohatenie za užívanie žalobcovho
pozemku pod jeho budovami. Je preto nemožné porovnávať nájomné pod budovou (s čím sa znalec v

posudku vôbec nezaoberal, keďže mu to vylučovala objednávka) s nájmom nezastavaného pozemku.
Dodal, že na posudzovaných pozemkoch sú umiestnené stavby vybudované v rokoch 1961 až 1966, na
ktoré je nevyhnutné brať zreteľ. Na jednej strane tieto stavby svojim charakterom determinujú využitie
pozemku a na druhej strane obmedzujú vlastníka pozemku vo výbere nájomcu. Vlastník pozemku nemá
možnosť si vybrať iného záujemcu (a zvyšovať tak aj cenu nájmu), môže uzatvoriť nájomnú zmluvu
len s vlastníkom stavby. V ďalšom uviedol, že Znalecký ústav porovnával priemyselné pozemky a

objekty, hoci predmetom oceňovania mali byť len nezastavané pozemky a nie nebytové priestory. Vo
väčšine posudzovaných zmlúv sa pozemok prenajímal ako súčasť nájmu objektu. Poukázal na špecifiká
porovnávaných nájomných resp. podnájomných zmlúv, z ktorých je zrejmé, že porovnávacia metóda
nebola vhodná na určenie všeobecnej ceny nájmu. Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 14/2005
(príloha č. 12 ZP) - z bodu 2.1 zmluvy vyplýva, že predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce sa v

objekte prenajímateľa a nie pozemky. Dodatok č. 2 (príloha č. 13 ZP) - predmetom nájmu boli nebytové
priestory – kancelárie, ku ktorým boli poskytované služby (el. energia, dodávka tepla, upratovanie
spoločných priestorov, vrátnik), nájom parkovacej a skladovacej plochy. Zmluva o nájme nebytových
priestorov Ing. Kaňuk – JUMART, s.r.o. (príloha č. 14) - predmetom nájmu boli nebytové priestory
(sklad), prístrešok a miesto na parkovanie a uskladnenie. Z čl. IX vyplýva, že parkovacie miesta mali byť

zaznačené v geometrickom pláne a nájomca bol povinný ich vyznačiť. Zmluva o podnájme NOSTROMo,
s.r.o. – MZ-STAV Prešov, s.r.o. (príloha č. 15) a NOSTROMo, s.r.o. – INGSTAV GV s.r.o. (príloha č.
19) - predmetom nájmu v obidvoch prípadoch sú nebytové priestory (výrobný priestor, kancelárie a
skladovacie priestory) a vonkajší priestor užívaný ako dvor. Z čl. IV. vyplýva, že v cene podnájmu je
zahrnutý výkon strážnej služby, včítane nočnej hliadky objektov, vývoz odpadu, odpratávanie snehu

v zimnom období, vodné a stočné. Zmluvy o nájme pozemkov súvisiacich s výstavbou a užívaním
pozemných komunikácií (prílohy č. 16 a 17 ZP) - v obidvoch prípadoch sa zmluvy uzatvárali len na 2
mesiace a v obidvoch prípadoch sa predmet nájmu predával nájomcovi, pričom náhrada sa vyplácala až
po povolení vkladu z kúpnej zmluvy (viď čl. 5). Uviedol tiež, že nie je pravdivý údaj uvedený v znaleckom
posudku TUKE č. 19, podľa ktorého ide o pozemky vzdialené 200 m od pozemku posudzovaného,

pretože táto vzdialenosť je viac ako 1,5 km. Zároveň nie je pravdivý údaj o tom, že najbližšia zastávka
MHD sa nachádza vo vzdialenosti 200 m, keďže táto zastávka sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 1
km. V znaleckom posudku TUKE č. 19 je zároveň uvedené, že na hospodárskom dvore sa nachádza
voda, elektrina a kanalizácia. Areál štátneho majetku je bez inžinierskych sietí, resp. staré existujúce
rozvody sú nefunkčné a neupotrebiteľné. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením znaleckého ústavu, že ide o

pozemkysvýraznýmzáujmomokúpu.Tototvrdenieniejezostranyznaleckéhoústavuničímpodložené,
pretože ponuky realitných kancelárií tvoriace súčasť posudku, ktoré ponúkajú pozemky v k. ú. H. za
cenu 49 eur/m2 sa týkajú územia Tichej doliny. Ide o oblasť Prešova určenú na individuálnu výstavbu
rodinných domov s novovybudovanými inžinierskymi sieťami a prístupovými komunikáciami. Sporné
pozemkypredstavujúareálbývaléhoštátnehomajetku,rokybolanaňomrealizovanápoľnohospodárska

výroba, a tak pozemok vykazuje viaceré ,,environmentálne“ vady (zvýšený výskyt močoviny a pod.).
Navyše je bez inžinierskych sietí a bez riadneho prístupu. Žalobca má prístup na svoje pozemky len cez
pozemky tretích osôb, pričom nemá zriadené právo prechodu vo svoj prospech, nemá uzatvorenú ani
nájomnúzmluvusvlastníkmidotknutýchpozemkov.ZhlavnejcestyII.triedySolivar–ZlatáBaňažalobca
potrebuje prejsť najprv cez areál súkromného Družstva AGROPLUS PREŠOV (predmetné družstvo v

blízkej budúcnosti plánuje vybudovať rampu s čipom len pre oprávnené osoby) a neskôr cez parcely vo
vlastníctve tretích osôb, t.j. parcelu E KN 907 (spoluvlastníci: manželia H., A. H., I. J. – správa SPF), E
KN č. 906 (vlastník K. B.), E KN č. 905/1 (vlastníci manželia Marcinoví). Za účelom svojho prístupu má s
predmetným družstvom uzatvorenú dohodu a s manželmi D. zmluvu o prenájme č. 1/04/2022. Žalobca
ho vyzval k náhrade za užívanie pozemkov podaním zo dňa 15.8.2022 a on uhradil obvyklé nájomné

vo výške 0,10 eur za 1m2/rok.

4. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie
v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). K podanému odporu sa vyjadril v tom smere, že
námietky žalovaných týkajúce sa (ne)užívania časti parc. KN-E č. 2 906 zo západnej a východnej strany
budovy kravína neobstoja, nakoľko sú nepravdivé. V konaní predložil ortofoto snímky a fotografie, z

ktorých je zrejmé, že na pozemku žalobcu v časti „plochy A“ (západná strana kravína) sa za oplotením
(predeľujúcim pozemok žalobcu) nachádza rôzny materiál, ktorého časť je o. i. prikrytá plachtou
tyrkysovej farby. Žalovaní tvrdia, že „plochu A“ nepotrebujú na prístup k budove kravína a materiál
uskladnený v tejto časti im nepatrí. Uskladnenie tohto materiálu na pozemku žalobcu však nemožno
poprieť. Z fotografie, ktorá zachytáva pozemky nachádzajúce sa južne od jeho pozemku, resp. južne od

kravínažalovaných,plynie,žesatamnachádzajúrôznepracovnémechanizmy,čikoparôznehoodpadu.
Na túto časť pozemkov však neexistuje iný prístup, než cez predmetný pozemok žalobcu parc. KN-E
3 č. 906, preto zo strany žalovaných nie je dôvodné tvrdiť, že pozemok žalobcu nevyužívajú. Z ďalšej
fotografie, ktorá zachytáva časť „plochy B“ je zrejmé, že žalovaní majú zriadený vybetónovaný vstup
do budovy kravína (prvé dvere na ľavej budove) nachádzajúci sa na jeho pozemku. Ak teda žalovaní
nevyužívajú jeho pozemok v časti „plochy B“, nemajú dôvod v tejto časti mať zriadený vstup do svojej

budovy. Mal za to, že laické námietky žalovaných založené na ich subjektívnej nespokojnosti so závermi
znaleckého posudku TUKE č. 19 nemôžu samé o sebe spochybniť jeho hodnovernosť. Čo sa týka
kúpnych zmlúv, ktoré žalovaní predložili v rámci podaného odporu, žalobca poukázal na skutočnosť, že
v nich dosiahnuté kúpne ceny ani zďaleka nedosahujú skutočné trhové ceny nehnuteľností - pozemkov
v meste Prešov, nakoľko sa jedná o stavebné pozemky, na ktoré sa minimálne od roku 2015 vzťahuje

regulatív RL A.4, a teda funkčne predstavujú polyfunkčnú plochu občianskej vybavenosti / výroby.
Takéto pozemky sa v meste Prešov pohybujú v cenovom rozpätí od cca 90 do cca 120 eur/m2 .
Mal za to, že v prejednávanej právnej veci je aplikácia zák. č. 504/2003 Z. z. vylúčená, pretože v
predmetnom areáli (v ktorom sa pozemok žalobcu nachádza) sa nevykonáva žiadna poľnohospodárska
(ani iná s ňou súvisiaca) činnosť, pričom podľa platného a účinného územného plánu mesta Prešov

je areál z hľadiska jeho funkčnosti polyfunkčnou plochou občianskej vybavenosti a výroby. Predmetný
pozemok žalobcu nie je reálne využívaný ako poľnohospodárska pôda alebo na poľnohospodárske
účely, či na poľnohospodársku činnosť (a ani na žiadnu činnosť súvisiacu s poľnohospodárstvom), o
čom okrem iného svedčia aj skutočnosti, že predmetný pozemok (a aj celý areál družstva Agroplus
Prešov, v ktorom sa predmetné pozemky žalobcu nachádzajú) bol v rozhodnom období (a v súčasnosti

stále sú) súčasťou plochy, ktorá je platným a záväzným územným plánom mesta Prešov určená ako
polyfunkčné plochy občianskej vybavenosti a výroby, ďalej predmetný pozemok žalobcu sa nachádza
v intraviláne mesta Prešov a ako taký nemá ani stanovenú tzv. hodnotu BPEJ (bonitovaná pôdno-
ekologická jednotka), ktorá slúži pre výpočet ceny pôdy v zmysle vyhlášky bývalého MP SR č. 38/2005
Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a napokon regulatív

územného plánu RL A.4 uvádza, že poľnohospodárska živočíšna výroba je na predmetnom pozemku
neprípustná. Tvrdenie žalovaných o poľnohospodárskej pôde je preto výslovne nesprávne, a pokiaľ je
ichnehnuteľnosťdoposiaľstáleevidovanáakokravín,natentoúčeljunemožnovyužívať(avskutočnosti
ani takto užívaná nie je); a teda s poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že aplikácia zák.
č. 504/2003 Z. z. na prejednávanú právnu vec (predmetný pozemok) sa explicitne prieči účelu a zmyslu

tohto zákona. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 81/2017.

5. V duplike žalovaní uviedli, že časť parc. EKN 906 zo západnej a východnej strany kravína nepotrebujú
naužívanieanijunevyužívajú,niesúvlastníkomoplotenia,animateriáluuloženéhozaním, anikameňa.
Oplotenie a materiál za ním, ale aj kamene boli tam uložené v čase, keď kúpili budovu. Oplotenie nebolo

predmetom kúpy a nie je ich vlastníctvom, ani tam uložený materiál a kamene. Za uskladnenie materiálu,
ktorý im nepatrí, nemôžu niesť zodpovednosť. Užívajú prístupovú komunikáciu, ktorá je vybudovaná
okolo budovy súp. č. 11612. Pozemok medzi budovami súp. č. 11612 a s.č. 11614, označený ako plocha
B, nevyužívajú. Pokiaľ ide o vybetónovaný vstup do budovy na foto DSCN0517 v časti plochy „B“, tento
prístup nie je nimi využívaný na vstup do budovy a oni majú vstup do budovy v jej prednej časti. Popreli

skutkové tvrdenia, že nimi predložené zmluvy nedosahujú skutočné trhové ceny. Skutočnou trhovou
cenou je cena dosiahnutá dohodou medzi účastníkmi právneho vzťahu a nemôžu byť podhodnotené.
Poukázali na to, že regulatív RL A.4 – plocha občianskej vybavenosti / výroby platí až od schválenia
VZN č. 5/2023, schválený 27.2.2023. Nesúhlasili s tvrdením, že ich námietky nemôžu spochybniť závery
znaleckého posudku TU KE č. 19. Mali za to, že predmetný pozemok je poľnohospodárskym pozemkom

podľa 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z. , pretože je zastavaný stavbou kravína. Vyhl. 38/2005
Z.z. nie je možné aplikovať v tejto veci, pretože táto upravuje hodnotu pozemkov pre účely pozemkových
úprav. Podľa zák. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je určené, čo tvorípoľnohospodársku pôdu (§2 písm. b) a čo je bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (§2, písm. c).
Zo žiadneho ust. cit. zákonom nevyplýva, že BPEJ sú určené iba pozemky v extraviláne.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, obhliadkou na mieste samom, fotografiami,
znaleckým posudkom TUKE č. 19/2017, znaleckým posudkom Ing. Evy Orgovánovej č. 52/2014,
znalecký posudkom Ing. Pavla Jurka č. 101/2024, doplnením znaleckého posudku č. 101/2024 A.
E. I., výsluchom súdnych znalcov, grafickou identifikáciou parciel a ďalšími listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Z výsluchu žalovaného plynie, že žalobkyňa na pozemkoch nikdy nebola, dostavila sa tam až vtedy,
keď so susedmi dali všetko svojpomocne do poriadku. Pozemky označené na grafickej identifikácii ako
plocha B sú nepoužiteľné, sú tam žumpy. Pri rekonštrukcii budovy pôvodný otvor zanechala umiestnil
tam dvere, ktoré sa však nevyužívajú (čl. 12). Do areál chodí hocikto a vyvážať tam smetie cez
deň, nakoľko v noci brána zavretá. Autá na fotografiách nesúvisia s jeho podnikateľskou činnosťou,

nevie uviesť, čie sú do auta. Pozemok nie je oplotený, teda môže tam prísť hocikto. Predtým, ako sa
začal venovať poľnohospodárskej činnosti, podniká v oblasti faktoring a predaj tovaru. Autá, ktoré sú
zaparkované, ktoré vidno na fotografiách čl. 15, 16 tam už nie sú pričom si nepamätal, ako dlho boli
tieto autá na nehnuteľnosti zaparkované, možno 3 týždne, mesiace. Spolu s vlastníctvom nehnuteľnosti
nadobudol aj vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nenachádzajú. Nehnuteľnosť kúpil v roku

2018 a boli v nej dvere z áut a on túto nehnuteľnosť upratuje, vynáša ich pred budovu. Žalovaný na
predloženie katastrálnej mape naznačil, akým spôsobom dochádza k svojej nehnuteľnosti (čl. 250).

8. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu v 1/2, kat. úz. H., a to parc. KN-C č. 2172/29 – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 193 m2; - parc. KN-C č. 2179/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2; - parc. KN-C
č. 2172/25 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2; - parc. KN-C č. 2179/7 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 44 m2 a - parc. KN-C č. 2179/24 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2.

9. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa v kat. úz. H. zapísaných na LV č. XXXX,

a to stavby maštale so súpisným číslom 11616 nachádzajúcej sa okrem iných aj na pozemku žalobcu
parc. KN-C č. 2179/7 a stavby maštale (hospodárskej budovy) so súpisným číslom 15001 nachádzajúcej
sa okrem iných aj na pozemku žalobcu parc. KN-C č. 2179/5.

10. Zo znaleckého posudku č. 19 Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta vyhotoveným E.

A. A. L., M. plynie hodnota nájmu za parc. KN-C č. 2172/29 , KN-C č. 2179/5, KN-C č. 2172/25, KN-C
č. 2179/7 na rok 2017 vo výške 8,66 eur.

11. Z predložených fotografií plynie, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne parkujú motorové
vozidlá (čl. 13-16).

12. Výzvou zo dňa 15.08.2022 bol žalovaný vyzvaný na úhradu žalobkyni sumu vo výške 3061,94 eur
titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností v zmysle záverov znaleckého
posudku TUKE č. 19. Výzvu si prevzal dňa 02.09.2022.

13. Dňa 09.09.2022 žalovaný odpovedal na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v tom smere,
že výška nájomného za užívanie 137 m2 činí 13,70 eur ročne, čo spolu za roky 22 021 a 2022 činí 41,10
eur vychádzajúc z priemerného nájmu poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. H..

14. Výzvou zo dňa 11.01.2023 bol žalovaný opätovne vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 3020,84 eur. Zásielku si prevzal dňa 19.01.2023.

15.Výzvouzodňa14.01.2020 žalobkyňavyzvalaA.I.L.navydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške
1209,65 eur v zmysle záverov znaleckého posudku TUKE č. 19. Táto suma bola žalobkyni uhradená
poštovou poukážkou dňa 27.01.2022.

16. Z územnoplánovacej informácie mesta Prešov z 16.5.2023 vyplýva, že podľa platného územného
plánu mesta Prešov sa pozemok E KN par. č. 906 a pozemky C KN parc. č. 2172/31, 2176/4, 2172/29,
2179/5, 2179/13, 2172/25, 2179/7, 2172/24 kat. úz. H. nachádzajú na polyfunkčné ploche, pre ktorú platíregulatív RL A.4 Polyfunkčné plochy občianska vybavenosť/výroby a zároveň v chránenom ložiskovom
území Solivar, pre ktoré platí regulatív RL 11.11 Chránené ložiskové územie (CHLÚ) Solivar.

17. Žalovanému bola faktúrovaná Družstvom AGROPLUS Prešov suma vo výške 107,09 eur za mesiac
06/2023, a to za refundáciu nákladov elektrickej energie, distribučné straty 4%, za užívanie, správ
trafostanice, za služby spojené s evidenciou vstupov motorových vozidiel a osôb.

18. Z LV č. XXXX kat. úz. H. plynie, že vlastníčkou ornej pôdy KN-E parc. č. 904 o výmere 2019 je D.

C.. Z potvrdenia podpísaného D. C. plynie, že táto prevzala dňa 15.10.2018 od žalovaného za rok 2017
- 6 mesiacov čiastku výšky 15 eur a za rok 2018 čiastku vo výške 30 eur a za rok 2019 čiastku vo výške
55 eur, a to za nájom pozemku KN-E č. 907, hospodársky dvor Solivar.
Z vyjadrenia Družstva AGROPLUS Prešov zo dňa 26.4.2023 adresovaného žalovanému vyplýva, že
k stavbám v jeho vlastníctve je prístup možný iba cez areál Družstva AGROPLUS Prešov. Pripojenie
na verejné siete nasledovné: elektrická energia - je možnosť iba cez trafostanicu vlastníctve družstva,

vodovodná prípojka iba cez prípojku vo vlastníctve družstva, napojenie na verejnú kanalizáciu nie je
zabezpečené, plynová prípojka nie je zabezpečená.

19. Z protokolu o skúške č. 9158/2023 Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, veterinárny
a potravinový ústav v Dolnom Kubíne, skúšobné laboratórium Dolný Kubín plynie, že dodaná vzorka

pitnej vody zo studne z miesta odberu: Areál Agrodružstva Plus Prešov nie je v súlade s požiadavkami
vyhlášky č. 91 ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 13. marca 2023, ktorou sa ustanovujú
ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej
vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažment rizík domových rozvodových
systémov.

20. Mesto Prešov vyrubilo žalovanému daň z nehnuteľností za rok 2023 vo výške 248,18 eur ako za
stavby na poľnohospodársku produkciu.

21. Zo živnostenského registra že žalovaný má počínajúc 16.09.2022 rozšírený predmet podnikania

okrem iného aj o poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, poskytovanie služieb
súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá.

22. Zo zmluvy o prenájme č. 2/1/2022 uzavretej medzi žalovaným ako nájomcom a I. D. a N. D. ako
prenajímateľmi, predmetom, ktorej je orná pôda a parcely E číslo 905/1, zapísaná na LV číslo XXXX k.ú.

H., od 1.1.2022 na neurčitú dobu plynie cena nájmu vo výške 0,10 eur/m2, teda 34,70 eur ročne.

23. Do konania boli predložené aj vyjadrenia súdnych znalcov A. C. D. a A. N. K., ktorý uviedli,
že vyhotoviť znalecký posudok nemôžu, nakoľko cena nájmu za poľnohospodársku pôdu je určená
zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy.

24. Na fotografiách na čl. 259 až 278 sú odfotené objekty, ktoré boli porovnávacím podkladom pre
vyhotovenie znaleckého posudku TUKE č. 19.

25. Na fotografia na čl. 283 až 288, 293 je zaznamenaná časť pozemkov tvoriacich predmet žaloby.

26. Z faktúry č. 2022001 plynie, že žalovaný fakturoval oranie pozemku s dátumom dodania 31.10.2022
sumu vo výške 100 eur, ďalšími faktúrami faktúroval oranie pozemku dňa 15.11.2023 vo výške 300
eur, dňa 17.11.2023 vo výške 150 eur , kosenie pozemku s dátumom dodania 30. novembra 2020 vo
výške 50 eur, tiež 22.05.2023 vo výške 100 eur, dňa 02. augusta 2023 vo výške 200 eur. z ďalších

predložených pokladničných dokladov plynie, že v roku 2023 žalovaný si fakturoval činnosti ako kosenie
trávy, výrez drevín, mulčovanie.

27. Súčasťou zápisnice o obhliadke na mieste samom sú fotografie na čl. 314 až 335, z ktorých
plynú možností vstupov do budovy, vizualizácia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne,

existencia žúmp, existencia tekutiny nachádzajúca sa pod budovou, interiér stavieb a v jednej z nich sa
nachádzajúce poľnohospodárske stroje.
28. Vlastníctvo týchto poľnohospodárskych strojov Zetor 7245 a Zetor 7745 žalovaného plynie,
z predložených kúpnych zmlúv.29. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX A. O. P., predmetom, ktorého je stanovenie všeobecnej hodnoty
všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti LV č. XXXX parc. č. 2172/24, 2172/25, 2172/29, 2179/5,

2179/7 kat. úz. H., plynie, že hodnota nájmu za m2 za obdobie od 03.02.2021 - 31.12.2021 činí
sumu 0,70 eur/rok, za rok 2022 činí sumu vo výške 1,027 eur/ za rok 2021 činí sumu 0,859 eur/
rok, za rok 2022 činí sumu 1,027 eur/rok a za rok 2023 činí sumu 0,110 eur/rok. Hodnotu koeficientu
stanovila vo výške 0,4. Redukujúci mi faktormi, ktoré vplývajú na zníženie hodnoty ohodnocovaného
pozemku so nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, tvar pozemku - jeho šírka len a 5 m, žiadna

možnosť investičného zámeru z dôvodu výmery a tvaru pozemku a možná kontaminácia pozemku z
predchádzajúceho chovu hospodárskych zvierat čo však pri miestnej vizuálnej obhliadke nebolo možné
zistiť na celom ohodnocovanom pozemku okrem pozemku na parcele číslo 2179/5, kde sa pod budovou
nachádza zrejme močovina a kaly z predchádzajúceho chovu zvierat v pôvodnej maštali – viditeľné cez
časť odkrytej obvodovej steny tejto stavby (viď fotografie v prílohe).

30. Zo Zborníka prednášok zo seminára k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z. Žilinskej univerzity v Žiline,
Ústav súdneho inžinierstva z novembra 2010 vyplýva, že pokiaľ ide o faktor porovnávania stanovený
percentuálnou zrážkou, táto vyjadruje hodnotu, o ktorú má posudzovaný pozemok lepšie alebo horšie
charakteristiky oproti porovnateľnému pozemku. Odporúčaná hodnota intervalu percentuálnej zrážky je
0 % až 30%. v prípade percentuálnej zrážky väčšej ako 30% sa odporúča nájsť vhodnejší porovnateľný

pozemok.

31. Zo znaleckého posudku č. 101/2024 A. E. I., predmetom, ktorého je stanovenie všeobecnej hodnoty
pozemkov a nájmov za obdobie rokov 2021-2024, a to pozemkov parc. č. 2172/24, 2172/25, 2172/29,
2172/31, 2176/4, 2179/5, 2179/7 plynú závery, že všeobecná hodnota nájmu za m2 za rok 2021 činí

sumu 3,023 eur/rok, za rok 2022 činí sumu 3,582 eur/rok, za rok 2023 činí sumu 4,309 eur/rok a za
rok 2024 činí sumu 4,915 eur/rok . Súdny znalec v rámci koeficientu povyšujúcich faktorov zohľadnil, že
ide pozemky s výrazným zvýšeným záujmom o kúpu. Pokiaľ ide o koeficient redukujúcich faktorov, tieto
zmysle záverov znaleckého posudku sa nevyskytujú.

32. Z doplnku znaleckého posudku č. 101/2024 A. E. I., predmetom, ktorého je stanovenie všeobecnej
hodnoty pozemkov a nájmov za obdobie rokov 2021-2024, a to pozemkov parc. č. 2172/24, 2172/25,
2172/29, 2172/31, 2176/4, 2179/5, 2179/7 plynú závery, že všeobecná hodnota nájmu za m2 za rok
2021 činí sumu 3,023 eur/rok, za rok 2022 činí sumu 3,582 eur/rok, za rok 2023 činí sumu 4,309 eur/
rok a za rok 2024 činí sumu 4,915 eur/rok .

33. Zo znaleckého posudku ZNALCI s.r.o. č. 66/2017, a to zo strany 8, plynie, že súhlasia s hodnotou
koeficientu redukujúcich faktorov 0,90 so zdôvodnením problematický prístup, menší záujem o kúpu.

34. Zo stránky bazos.sk plynie, že sú v ponuke investičné pozemky nachádzajúce sa v časti Solivar

na predaj vo výške 65-69 eur/m2.

35. Z výsluchu súdnej znalkyne A. O. P. plynie, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Ide
o úzky, dlhý pás, čiastočne zastavaný stavbou, teda nejedná sa o voľný pozemok na zástavbu a voľný
priechodný. Je fakt, že sa v danom areáli nachádzajú apartmány, avšak sa nachádzajú na vysporiadanie

pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o prístup, je priechodný len pár metrov s tým,
že je potrebné prejsť v ďalšom po nehnuteľnosti vo vlastníctve iných subjektov. Čo sa týka kontaminácie,
vzorka kontaminácie nebola dodaná ani jej, avšak už voľným okom bolo zrejmé, že voda pod budovou
nie je spodnou vodou. Bol tam kal, zápach, povrch bol mastný. Pozerala sa jej studňu, kde vizuálne
zhodnotila, že nie je využiteľná, nejedná sa o prameň. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je to, čo dáte

na voľný trh, preto má za to, že cena má byť tak, ako ju určila. Nenašla porovnateľné pozemky, prešla si
databázu, čo tvorí 25 rokov. Nenašla takú nehnuteľnosť, na ktorej by bol neexistujúci prístup z vlastného
pozemku, navyše by bol kontaminovaný pri najväčšej miere objektivity. Volila návratnosť 30 rokov ako
strednú cestu. Všetky pozemky v areáli, tieto si prezrela aj v katastri a sú tam vlastnícke stavy spred
desiatich, dvadsiatich rokov s tým, že sú tam aj nadobúdacie tituly kúpna zmluva, dedičské rozhodnutie.

Aj uvedené zohľadnila, keďže tam tých 20 rokov nebol žiaden pohyb, a to ani prevod vlastníckeho
podielu. Vo vzťahu ku koeficientu intenzity využitia pozemku uviedla, že je to podštandard. Ak by na
nehnuteľnosti neboli stavby, prístup na nehnuteľnosť by tam bol vo vzťahu k tým 5m, avšak pokiaľ ide o
investičný zámer, ťažko by bol realizovať, nakoľko ťažké stroje by sa tam nedostali taká neho ako zmyslestavebného zákona. Pokiaľ ide o pozemky na Sekčove, ktoré sú rovnako v 5 až 10 metrovom úzkom
páse, nemá všetky informácie, ale vie o tom, že je tam investičný zámer, tak sa tu posudzuje ako celok.
V predmetnej veci je situácia iná, vlastnícke práva neboli 10,15,20 rokov menené, vlastníci sa nevedia

dohodnúť, neexistuje investičný zámer. V danom areáli rozdiel nielen vo vlastníctve pozemkov, ale aj vo
vlastníctve budov. Pokiaľ ide o vhodnosť parkovania, parkovanie by malo byť verejne prístupné tak pre
vjazd ako aj výjazd, na daných fotografiách to vníma, že odparkované auto je užívateľa stavby.

36. Z výsluchu A. E. I. plynie, že Vychádzal z toho, že ide o polyfunkčnú lokalitu podľa aktuálneho

územného plánu, slúži na občiansku vybavenosť. V danom areáli sa realizuje výroba, preto sa
nemôžeme baviť o poľnohospodárskej výrobe v tejto lokalite. Rozprával sa v danom areáli s ľuďmi, nikto
nerealizuje poľnohospodársku výrobu, každý robí obchod, biznis. Povyšujúcich faktor - zvýšený záujem
o kúpu aplikoval, nakoľko porovnal susediace nehnuteľnosti na druhej strane, na realitných portáloch
zistil, že majú polyfunkčné využitie a predávali sa za 69 eur/m2. Má za to, že v budúcnosti je táto lokalita
lukratívna. Apartmány vo vedľajšej budove sa predávali za 1750 eur za 1 m2 podlahovej plochy bytu.

Bral areál ako celok, všetky pozemky sú stavané tak, že sa musí prechádzať cez susedné, a teda
cudzie pozemky. K rozdielnostiam povyšujúcich faktorov uviedol, že zohľadnil infláciu. K vode a pod
budovou uviedol, že to nie je spodná voda, je to dažďová voda, keďže na nehnuteľnosti nie sú urobené
klampiarske práce, zvody. Tvar pozemku je úzky a dlhý, avšak on areál berie ako celok, postačuje jeden
geometrickýplánabudúcevyužitiepodohodevlastníkovbyboloiné.Zotrvalnatom,čovypracoval,snáď

by vzal do úvahy skutočnosť, že nezohľadnil tvar pozemku a v danom prípade by to snáď mohol upraviť
koeficientom 0,9. Nesprávne uvedená hodnota dani z príjmu by zmenila hodnotu pozemku minimálne,
išlo by o niekoľko desatín bodov, mohlo by to byť okolo 0,2 eur na 1 m2. V roku 2024 došlo k označeniu
plomby na liste vlastníctva, čo svedčí o tom, že bude realizovaný predaj apartmánového bytu v danej
lokalite.

37. Obvyklá výška nájomného za rok 2021 na základe § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov pre kat. úz. H. činí sumu 32,66 eur/ha a za rok 2022 činí sumu 35,03
eur/ha.

38. Rozsudkom č.k.18C 40/2023-440 z 30.12.2024 tunajší súd rozhodol cit:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 148,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 148,35 eur od 10.9.2022 do 2.2.2023 a vo výške 7,50 % ročne zo sumy 148,35 eur od
3.2.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

39. Na podklade podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Prešove ako odvolací súd
uznesením č.k. 13Co 13/2025-486 zo dňa 14.7.2025 cit:
„Zrušuje rozsudok vo výroku II. okrem zamietnutia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie časti parcely KN-C č. 2172/29 vo výmere 18 m2 v k. ú. H., označenej v žalobe ako „plocha B“ a
výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

40. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol nasledovné závery v bodoch 20, 22 a 23 odôvodnenia
cit:

„20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie na základe dôkazov navrhnutých stranami sporu

savysporiadaťsotázkou,čipredmetnáplocha„A“bolavyužívanážalovaným,pričomjenutnévychádzať
z charakteru tejto plochy z toho, či nijakým spôsobom žalovaný mal výlučne zabezpečený prístup k tejto
ploche, či je táto plocha v rámci oploteného areálu, kto kontroluje prístup a až po vyhodnotení týchto
skutočnostíjetrebapristúpiťkzodpovedaniuotázky,čižalobkyňauniesladôkaznébremenopreukázania
skutočnosti užívania predmetnej plochy „A“ za žalované obdobie žalovaným. Otázka povrchovej úpravy

tejto komunikácie v tomto prípade nepochybne nemá právnu relevanciu.

22. Predmetný zákon definuje pozemok na poľnohospodárske účely aj ako iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely. Pri posúdení či sa jedná o takýto pozemok je nutné vychádzať z účelua cieľa predmetného zákona, ktorým ako vyplýva z dôvodovej správy je ochrana poľnohospodárskej
prvovýroby a poľnohospodárskej produkcie na území Slovenskej republiky. Nepochybne pri napĺňaní
tohto cieľa dochádza ku konfliktu medzi právom vlastníka pozemku dožadovať sa trhového nájomného

za užívanie jeho pozemku a záujmom štátu chrániť poľnohospodársku prvovýrobu. Pri posudzovaní
tohto konfliktu je nutné vychádzať z konkrétnych a individuálnych okolností každého prípadu. V
prejednávanej veci nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný až v priebehu konania získal oprávnenie
na poľnohospodársku činnosť. Zároveň, že vlastní 2 kusy poľnohospodárskej techniky, s ktorými vykonal
orbu, za čo vyfakturoval sumy maximálne do výšky 300 €, a to za orbu, ale aj kosenie trávy, výrez

drevín a mulčovanie. Takéto aktivity jednoznačne nemožno považovať za poľnohospodársku činnosť v
záujmezachovaniapoľnohospodárskejprvovýrobynaSlovensku.Pretodošloknesprávnemuprávnemu
posúdeniu aplikácie zákona č. 504/2003 Z. z. zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil
s odvolacou námietkou, že pokiaľ by bola prijatá táto koncepcia, týmto spôsobom by bolo možné,
aby každý podnikateľský subjekt si rozšíril predmet podnikania aj na poľnohospodárstvo a zakúpením
jedného kusa techniky, ktoré by musel niekde skladovať, sa dožadoval ochrany, ktorá prislúcha len

poľnohospodárskym prvovýrobcom.

23. Odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie, aby sa následne venoval okolnostiam, ktoré sa
týkajú priznania primeraného bezdôvodného obohatenia vychádzajúc z dôkazov predložených v spise
stranami sporu.“

41. Po zrušení veci odvolací súdom v uznesení uvedenej časti žalovaný uznal aj užívanie plochy A.

42. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 451 ods. 1 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je
taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,2)
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci
na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,

alebo
c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie
sú dotknuté.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z., obvyklou výškou nájomného za

užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“)
sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý
každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne
územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako
priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. , na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm.
b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo
o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej
dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty

za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Je nesporným, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, na ktorých sú postavené
stavby (pôvodne maštale) vo vlastníctve žalovaného.

44. Po zrušení veci odvolacím súdom ostala predmetom konania náhrada za užívanie nehnuteľnosti
vo spoluvlastníctve žalobkyne zastavanú stavbami vo vlastníctve žalovaného a plochy A. Keďže
žalovaný nerozporoval užívania týchto plôch vo vlastníctve žalobkyne, súd vychádzal z nespornosti

skutkových tvrdení a konštatuje, že aktívna legitimácia žalobkyne po zrušení veci odvolacím súdom
je v plnom rozsahu daná, t.j. za pozemok zastavený stavbami parc. č. 2179/7, 2179/5, pozemok
parc. č. 2172/25 (prístupová cesta) a napokon parc. č. 2171/24 v nerozporovanom rozsahu. V tomto
smere súd pripomína, že žaloba o náhradu za užívanie plochy B (parc. č. 2172/29) je právoplatne
zamietnutá. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že na ňu pripadajúcu vlastnícky podiel (1/2-ica) pripadá 137 m2,

zohľadniac právoplatné zamietnutie žalobu v rozsahu plochy B pripadajúcej výmera podielu žalobkyne
9 m2 (vychádzajúc z celkovej výmery 18 m2), ostalo predmetom konania náhrada za užívanie výmere
128 m2.

45. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady, súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu

konštatuje, že aplikácia osobitného zákona č. 504/2003 Z,z nie je daná, nakoľko aktivity žalovaného
nemožno považovať za poľnohospodársku činnosť v záujme zachovania poľnohospodárskej prvovýroby
na Slovensku.

46. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho

práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné
obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká
tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého
úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia.
O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým,

že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo
k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo
pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo

u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je
tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí
vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav
obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané.

47. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou
vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba

aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 Občianskeho zákonníka). Pri posudzovaní veci
je treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť
obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona, čo nie je prípad v súdenej veci.

48. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, je rovnajúce sa výške obvyklého

nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok, t.j. za obdobie od 3.2.2021 do 2.2.2023.

49. Na účely zistenia nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok boli do konania
predložené viaceré znalecké posudky a doplnok k jednému z nich.50.Pravidláhodnoteniadôkazovsúupravenévčlánku15ZákladnýchprincípovCSP,akoajv§191CSP.
Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. voľné hodnotenie dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu. Pri
hodnotení znaleckého posudku platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenieznaleckéhonálezuajehosúladsostatnýmivykonanýmidôkazmi.Zjudikátupublikovaného
pod R 45/1984 vyplýva, že ak má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi

závermi o tej istej otázke, musí zhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.

51. I keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými
prostriedkami, zostáva jeden z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy i znalecký posudok súd musí
podrobiť hodnoteniu. Znalecký posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou

slovného vyjadrenia, záveru a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je
posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný výzvam, aj keď sám nemal odborné vedomosti. Ak
sa uvedené zásady nedodržia, prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu
(sudcu), ale ide iba o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu slovenskej republiky 1Mobdo V 11/2008).

52. V zmysle prílohy č. 3 prílohy vyhl. č. 492/2004 Z.z. (písm. G) plynie, že všeobecnú hodnotu ročného
nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom podľa vzťahu

7CA5E6E7.tmp

file_0.wmf

kde:
VŠHPOZMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
kN – koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N
vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),

n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od
ekonomických, polohových a fyzických faktorov.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako
pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.

53. Z Prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. tiež plynie cit.:

Povyšujúce faktory
kZ
– nevyskytujú sa

1,00
– pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad
nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.),
–obchodnépozemkyvmiestachsosilnýmturistickýmruchom,aktonebolozohľadnenévkoeficientekS,
– pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej

hodnote,
– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku
a pod.)
1,01 - 3,00

Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v
predchádzajúcich koeficientoch.file_1.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_3.wmf

Redukujúce faktory

kR
– nevyskytujú sa
1,00
–aksavnajbližšomčasepodľaplatnéhoúzemnéhoplánupredpokladánižšístupeňvyužitiaakodoteraz,
– spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín,
z poľnohospodárskej výroby a pod.,

– rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,
– ekologické zaťaženie pozemku,
– ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace
priemyselné zariadenia,
– pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu,

hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,
– ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera,
– stavba pod povrchom pozemku,
– závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.),
– vplyv časového vývoja minulých období,

– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup
z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a pod.)
0,20 - 0,99

Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v
predchádzajúcich koeficientoch.
Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich faktorov stanoví s ohľadom
na predpokladanú hodnotu závady.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi

vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže
spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).

54. Súd neprihliadal na závery znaleckého posudku TUKE č. 19/2017 predloženého žalobkyňou ako
prílohu k žalobe, nakoľko sa stotožňuje so závermi súdov v konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp. zn. 9C 7/2012 a v tomto smere poukazuje na odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.
20Co 83/2018 z 29.9.2019 cit.: „15. Odvolací súd vzhľadom na to, že Technická univerzita v Košiciach
znaleckým posudkom č. 19 zo dňa 11.09.2017 i keď s použitím spravodlivej metódy - porovnávacia
metóda, ale s použitím cien nájmu za nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v tzv. „top“ cenovej zóne oproti
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Použitím cien nájmu neporovnateľných nehnuteľností

sa posudok Technickej univerzity stal nepresvedčivým, pretože porovnával cenu nájmu predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá svojim umiestnením a využitím je neporovnateľná s cenami nehnuteľností,
ktoré použil pre výpočet nájmu. 16. Technická univerzita pri vyhotovovaní znaleckého posudku
vychádzala konkrétne z cien za nájom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na ulici Petrovianskej, Jesennej
nachádzajúcich sa pri diaľničnom privádzači smerom na Košice, pričom predmetná nehnuteľnosť sa

nachádza v opačnej časti katastrálneho územia H., a ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci
samej vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom Znalci, s.r.o., postupoval správne pretože iný
znalecký posudok na stanovenie ceny nájmu porovnateľnou metódou mu predložený od strán sporu do
skončenia dokazovania vo veci nebol.“

55. Žalobkyňa sa tiež dôvodne bránil proti znaleckému posudku vypracovaným súdnou znalkyňou A.
O. P. č. XX/XXXX, že jeho závery nekorešpondujú s jej zisteným skutkovým stavom. Súdna znalkyňa
totiž pri posúdení koeficientu redukujúcich faktorov v rozpätí od 0,2 – 1,0 stanovila hodnotu koeficientu
vo výške 0,4 a konštatovala cit.: „Hodnotu koeficientu stanovila vo výške 0,4. Redukujúci mi faktormi,ktoré vplývajú na zníženie hodnoty ohodnocovaného pozemku so nezabezpečený prístup z verejnej
komunikácie, tvar pozemku - jeho šírka len a 5 m, žiadna možnosť investičného zámeru z dôvodu
výmery a tvaru pozemku a možná kontaminácia pozemku z predchádzajúceho chovu hospodárskych

zvierat (čo však pri miestnej vizuálnej obhliadke nebolo možné zistiť na celom ohodnocovanom pozemku
okrem pozemku na parcele číslo 2179/5, kde sa pod budovou nachádza zrejme močovina a kaly
z predchádzajúceho chovu zvierat v pôvodnej maštali – viditeľné cez časť odkrytej obvodovej steny
tejto stavby (viď fotografie v prílohe).“ Súd uvádza, že z pravdepodobnosti (možnosti) kontaminácie
pôdy nemôže vychádzať. Táto otázka musí byť v konaní preukázaná, čo sa v súdenej veci nestalo.

Napokom znalkyňa aj pri svojom výsluchu uviedla, že výsledky o kontaminácii vody jej neboli
predložené,vychádzalalenzvizuálnejobhliadky.Vtomtosmeresúdpoukazuje,ževizuálnouobhliadkou
nemožno zistiť kontamináciu pôdy, čo napokon plynie aj z písomného znaleckého posudku cit.: „možná
kontaminácia pozemku z predchádzajúceho chovu hospodárskych zvierat“.

56. S poukazom na uvedené súd musí nevyhnutne konštatovať dôvodnosť námietok žalobcu proti

znaleckému posudku v tomto smere, ktorého nepodložené závery týkajúce sa možnej kontaminácie
skresľujú výsledky znaleckého skúmania, preto z týchto záverov súd nemohol vychádzať.

57. V zmysle § 15 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je sadzba dane z príjmov právnickej
osoby za roky 2021 – 2023 vo výške 19%.

58. Súdny znalec Ing. Pavel Jurko v posudku pri výpočte hodnoty nájmu vychádzal zo sadzby dane
z príjmu vo výške 20%, čo je v rozpore s právnou úpravou. Uvedená skutočnosť bola následne opravená
predloženým doplnkom k znaleckému posudku až v odvolacom konaní napriek zákonnému zákazu v §
366 CSP. Z dôvodu, že došlo k zrušeniu veci odvolacím súdom, súd uvedený doplnok k znaleckému

posudku oboznámil na pojednávaní a dal stranám možnosť sa k nemu vyjadriť.

59. Na pojednávaní dňa 6.9.2025 žalobkyňa navrhla, aby súd v podstate odročil pojednávanie a umožnil
jej predložil druhý doplnok k znaleckému posudku A. E. I., ktorým by sa odstránila druhá výhrada, ktorú
mal súd voči znaleckému posudku A. E. I. v prvom rozsudku.

60. Žalovaný s uvedeným návrhom žalobkyne nesúhlasil a žiadal, aby súd aplikoval sudcovskú
koncentráciu konania.

61. Súd sa dopytol žalobkyne, nech uvedie dôvod, prečo nebolo možné návrh na doplnenie dokazovania

predložiť skôr. Táto prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že nemá na to dôvod, nebol na
to čas, riešili sa iné veci.

62. V tomto smere súd musí poukázať na osobitosť danej veci. Niet pochybností o tom, že znalecký
posudok Ing. Pavla Jurka bol súdu doručený dňa 17.6.2024. Na podklade výsluchu oboch znalcov

realizovaného na pojednávaní dňa 2.12.2024 samotný súdny znalec Ing. Pavel Jurko spochybnil svoje
závery v znaleckom posudku a zmenil svoje odborné závery v smere, že by z dôvodu, že pozemok vo
vlastníctve žalobcu má nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, zohľadnil ponižujúci faktor 0,9.

63. Od uvedeného okamihu žalobkyňa si musela byť vedomá, že závery znaleckého posudku ňou

predložené boli spochybnené, no žiadne dôkazy v tomto smere nenavrhovala.

64. Ako už súd uviedol, doplnok k znaleckému posudku, ktorým súdny znalec Ing. Pavel Jurko opravil
jedno svoje pochybenie vytknuté zo strany súdu prvej inštancie v prvotnom rozsudku, bol zo strany
žalobkyne predložený až v odvolacom konaní. Napriek skutočnosti, že súdny znalec Ing. Pavel Jurko

spochybnil svoje závery priamo pred súdom na pojednávaní dňa 2.12.2024, vypracoval doplnok dňa
17.1.2025 bez reflektovania svojich záverov o existencii ponižujúceho faktora 0,9 , ale upravil iba výšku
dane z príjmu a doplnok k znaleckému posudku opatril vyhlásením podľa § 209 ods. 2 CSP.

65. Následne bolo žalobkyni zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu doručené dňa 13.8.2025.

66. Termín nariadeného pojednávania na 6.10.2025 po zrušení veci odvolacím súdom bol žalobkyni
doručený dňa 7.9.2025.67. Žalobkyňa žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v súvislosti so zrušeným rozsudkom súdu
v priebehu takmer dvoch mesiacov nemala a ani samotná si nenechala vypracovať ďalší, druhý
doplnok k znaleckému posudku, aj keď bolo už 2.12.2024 nepochybné, že sú dané závery A. E. I.

v smere existencie ponižujúceho faktora z dôvodu neexistencie zabezpečeného prístupu na pozemok
vo vlastníctve žalobkyne plynúce priamo z jeho výsluchu.

68. Ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť
uloženú v § 153 ods. 1. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na
jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon
neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky).

69. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené
predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na

základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť
účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti) (porov. (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s 623 - 628.).

70. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s námietkou žalovaného, že súd by na daný návrh na doplnenie
dokazovania doplnkom k znaleckému posudku Ing. Pavla Jurka nemal prihliadať, nakoľko neodôvodňuje
to ani právna zložitosť sporu ani subjektívne kritérium na strane žalobkyne, nakoľko argumentu „nebol na
to čas, riešili sa iné veci“ súd nemôže priznať relevanciu, keďže najmenej od 2.12.2024 mala žalobkyňa
vedomosť o nedostatku znaleckého posudku Ing. Pavla Jurka, ktorý spochybnil vlastné znalecké závery

priamo pred súdom.

71. Niet pochybností o tom, že predloženie ďalšieho, druhého doplnku k znaleckému posudku A. E. I.
by si vyžiadavalo nariadenie ďalšieho pojednávania, preto na tento návrh na doplnenie dokazovania
súd neprihliadal.

72. V súdenej veci boli zo strany strán sporu predložené znalecké posudky, ktoré vykazujú vyššie
uvedené nedostatky, ktoré strany sporu dôvodne namietali, preto z nich súd nemohol vychádzať.

73. Súd preto musel vychádzať z nespornej hodnoty nájmu, pretože výsledky vykonaného dokazovania

nedávali súdu inú možnosť.

74. Súd vychádzal zo záveru, že predloženými znaleckými posudkami nebola preukázaná všeobecná
hodnoty nájmu. Žalobca vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 8,66 eur/m2/ rok (znalecký
posudok TUKE č. 19) a žalovaný zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 0,770 eur/m2/rok 2021, 1,027

eur/m2/rok 2022. Vychádzajúc z nespornej hodnoty súd musel konštatovať, že vychádzal z všeobecnej
hodnoty nájmu vo výške 0,700 eur/m2/rok 2021, vo výške 1,027 eur/m2/rok 2022 a vo výške 1,210 eur/
m2/rokakojedinejnespornejhodnotyvzmysle,žetakútohodnotunájmuzatenktorýrokpodľazhodných
tvrdení strán sporu určite nájom dosahoval. Ako už bolo vyššie uvedené vykonaným dokazovaním
nebola preukázaná vyššia hodnota vzhľadom na nemožnosť prihliadania súdu na závery znaleckých

posudkovnapriekvýsluchuakonfrontáciesúdnychznalcov,atoanipopredloženídoplnkukznaleckému
posudku, ktorý súdny znalec Ing. Pavel Jurko vypracoval vedomý si nepravdivého znaleckého posudku
podľa § 209 ods. 2 CSP, no nezohľadnil vlastnú výpoveď pred súdom, že by predsa len mohol zohľadniť
neexistenciu zabezpečeného prístupu ponižujúcim faktorom. Jednoducho povedané, súdny znalec Ing.
Pavel Jurko samotný svoje závery spochybnil a uznal pochybenie a zvážil aplikovanie ponižujúceho

faktora, no napriek tomu vypracoval dodatok k znaleckému posudku bez zreteľa na uvedené, teda sám
svoje závery v doplnku v tomto smere neupravil, pričom vyhlásil, že si je vedomý podania nepravdivého
znaleckého posudku.

75. Nebolo možné na základe znaleckého posudku Ing. Pavla Jurka si určiť hodnotu nájmu reflektujúc na

existenciuponižujúcehofaktora0,9tak,akotoodsúdusamotnéhožiadalažalobkyňa.Idetotižoodbornú
otázku, na ktorú odpovede si súd nemôže sám ustaľovať a naviac prečo práve by mal byť aplikovaný
ponižujúci faktor 0,9 musí byť zo strany súdneho znalca znalecký záver ustálený a preskúmateľný, čo
nateraz súd nemá rovnako splnené argumentujúc výpoveďou súdneho znalca, ktorý síce zotrval natom, čo vypracoval, snáď by však vzal do úvahy skutočnosť, že nezohľadnil tvar pozemku a v danom
prípade by to snáď mohol upraviť koeficientom 0,9. Tú súd opäť pripomína, že súdny znalec vyhotovoval
doplnok a hodnotu pozemku nemenil. Súdny znalec vedomý si trestnoprávnych následkov nepravdivého

znaleckého posudku nemôže vypracovať znalecký posudok ani jeho doplnok v zmysle požiadaviek
objednávateľa,tedaniejeani zrejmé,čibyponižujúcifaktorbolvkonečnomdôsledkuzostranysúdneho
znalca Ing. Pavla Jurka 0,9, nakoľko pri svojej výpovedi uvedené skonštatoval ako možnosť arg. snáď
by mohol.

76. Majúc na zreteli tieto východiská súd konštatuje, že za obdobie od 3.2.2021 do 2.2.2023 patrí
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 0,700 eur/m2/rok 2021, 1,027 eur/m2/rok 2022 a 1,210 eur/
m2/rok 2023. Náhrada za užívanie patrí žalobkyne za uvedené rozhodné obdobie vo výmere 128 m2.
Pri určení hodnoty nájmu za rok 2023 súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Orgovánovej ako
najnižšej nespornej hodnoty nájmu a vychádzal z jej záverov, a to nájom za rok 2023 činil 343,04 eur za
mernú jednotku pozemku vo výške 283,50 m2, t.j. 343,04 eur/283,50m2.

77. Za rok 2021 (3.2.2021 – 31.12.2021) patrí žalobkyni náhrada za 128 m2 vychádzajúc z výšky
nájomného 0,700 eur/m2 vo výške 81,50 eur.

78. Za rok 2022 (1.1.2022 – 31.12.2022) patrí žalobkyni náhrada za 128 m2 vychádzajúc z výšky

nájomného 1,027 eur/m2 vo výške 131,46 eur.

79. Za rok 2023 (1.1.2023 – 2.2.2023) patrí žalobkyni náhrada za 128 m2 vychádzajúc z výšky
nájomného 1,210 eur/m2 vo výške 14 eur.

80. Žalobkyňa by mala s poukazom na vyššie uvedené nárok na náhradu za užívanie vo výške 226,96
eur (81,50 eur + 131,46 eur + 14).

81. Bolo však nevyhnutné zohľadniť platbu žalovaného v prospech žalobkyne. Žalovaný argumentoval,
žejepotrebnéodčítaťsumuvovýške41,10eur,čopodľanázorusúduniejemožné.Jetomutakzdôvod,

že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené suma mala byť poskytnutá náhrada za roky 2020,
2021 a 2022, a to suma vo výške 13,70 eur za každý jeden rok. Účel a predmet platby bol stanovený
priamo žalovaným.

82. Predmetom konania je však obdobie od 3.2.2021 do 2.2.2023, preto súd musel túto skutočnosť

zohľadniť. Na rok 2021 (za obdobie od 3.2.2021 do 31.12.2021) činí suma vo výške 12,46 eur a za rok
2022 celá započítaná suma vo výške 13,70 eur, spolu vo výške 26,10 eur.

83. Poukazujúc na uvedené žalobkyni patrí náhrada vo výške 200,86 eur (226,96 eur – 26,10 eur).

84. Súd musel zohľadniť právoplatne priznané plnenie v rozsahu 148,35 eur, ktorým bola náhrada za
užívanie žalobkyni voči žalovanému priznaná prvotným rozsudkom č.k.18C 40/2023-440 z 30.12.2024.

85. Dôvodne sa žalobkyňa domáhala súdnej ochrany v rozsahu 52,51 eur (200,86 eur – 148,35 eur),
ktorú jej súd priznal a uložil žalovanému ju uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

86. Žalobkyni bolo tiež dôvodné priznať aj úrok z omeškania zo sumy 52,51 eur v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vo výške 5,50 % ročne odo dňa 10.9.2022 do 2.2.2023
a 7,50% ročne odo dňa 3.2.2023 do zaplatenia.
87. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

88. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k
tomu pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej
úpravy, nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale
len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípade, keď mala strana sporuvo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný
neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť však aj na
konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku.

V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

89. Požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP preto v časti trov konania

si podľa názoru súdu vyžaduje, aby súd v takomto type sporov naďalej (i po 30.06.2016) prihliadal na
skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezávisela od žalobcu, ale od úvahy súdu.

90. Pre absenciu výslovnej právnej úpravy je uvedený postup možný v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP, keď
neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený.

91. V súdenej veci však súd musel zohľadniť, že žalobkyňa bola čo do základu nároku čiastočne
úspešná. Domáhala sa náhrady za užívanie v rozsahu 137 m2 a úspešnou bolo vo výmere 128 m2, preto
jej patrí pomerná náhrada trov konania. Úspech žalobkyne bol v rozsahu 93,43% a neúspech v rozsahu
6,57%, preto pomerný úspech činí 86,86% (93,43% - 6,57%).

92. Žalovaný sa nedôvodne domáhal aplikácie ust. § 257 CSP, nakoľko súd v predmetnej veci dôvody
hodné osobitného zreteľa nevzhliadol a v obdobných typoch sporov dôvody hodného osobitného zreteľa
nevzhliadli súdy ani v iných prípadoch (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co
2/2025 z 6.5.2025). Naviac odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil aj vo vzťahu k trovám konania
právny názor, ktorým bol súd viazaný a ktorému zodpovedá výrok o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.