Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207039
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125207039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2025 domáhal primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 700 eur, pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15 Csp 85/2024 o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti 3 zmluvných podmienok bol úspešný v postavení
spotrebiteľa vo všetkých uplatňovaných nárokoch. Dôvodil, že ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu

za porušenie spotrebiteľských práv, proti čomu sa musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané
zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby
sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Výšku primeraného finančného
zadosťučinenia vyčíslil ako sumu 700 eur, ktorá predstavuje (400 eur vo vzťahu k bezdôvodnému
obohateniu a 3 x 100 eur za každú z 3 neprijateľných zmluvných podmienok). Žiadal priznať aj náhradu
trov konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor, že žalobca sa domáha duplicitného nároku
uplatňovaného v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 9Csp 46/2023, keďže ide o totožnú
úverovú zmluvu, teda sa jedná o duplicitné uplatňovanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Konštatoval, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenia
sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že

spotrebiteľské právo je založené na myšlienke ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke
preukázania porušenia práva. Spotrebiteľ nemusí dokazovať akúsi intenzitu, nakoľko to zo zákona
nevyplýva. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia jeprimeranosť. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Dôvodil, že nejde o duplicitné uplatňovanie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko v tomto konaní je uplatnený nárok úplne iného
rozsahu, dôvodov a charakteru porušenia spotrebiteľských noriem. Navrhol žalobe vyhovieť.

4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním z 24.10.2025 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
to bol žalobca, kto žiadal o poskytnutie úveru, pričom nebol preukázaný úmysel sa bezdôvodne obohatiť.
Rozsahprimeranéhozadosťučineniajepostačujúcivrozmedzí50-100eur,kčomusmerujeajjudikatúra.
Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu celého spisu, pričom zistil tento skutkový
stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 15 Csp 85/2024-89 zo dňa 3.6.2025 v právnej veci žalobcu
A. A., nar. XX.X.XXXX proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s. súd uložil žalovanému povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 806,84 eur s prísl., určil tri neprijateľné zmluvné podmienky a
zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.7.2025.

10. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.18. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo

osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

22. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
viacnásobnému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov.

Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa
vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú
praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku.

23. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci

s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila.

24.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené

ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

25. Súd prvej inštancie ďalej dôvodí, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak (hoci aj
minoritne) funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa
dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za

to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

26. Je potrebné tiež akcentovať, že nemožno „ukracovať“ v tomto konaní žalobcu (v kontraktačnom
procese dlžníka) od možnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Napokon bol to
v tomto konaní žalovaný (v kontraktačnom procese veriteľ), kto porušil spotrebiteľského práva, preto
musí znášať aj riziko žalobného efektu, všetko vo svetle toho faktu, že je to žalobca, kto je pri iniciácii
sporu tzv. dominus litis. Úspešnosť žalobcu v spore o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

nebola sporná, teda došlo k naplneniu hypotézy právnej normy viazanej na inštitút primeraného
zadosťučinenia.27. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval tri neprijateľné
zmluvné podmienky, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý mohol/musel riešiť podanou žalobou,
priznal žalobcovi oproti žalovanému finančné zadosťučinenie.

28. Súd považoval, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 200 eur, a to s ohľadom na
intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré môže aj nemusí byť v rovnakej
numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila. Súd prvej inštancie mal za to, že priznaná suma 200
eur predstavuje aj pri rozčlenení na jednotlivé nároky postačujúcu sankčnú sumu v úhrne za bezdôvodné

obohatenie a tiež za každú z troch neprijateľných zmluvných podmienok, reflektujúc zásadu primeranosti
a spravodlivosti. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti II.
tohto rozsudku.

29. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia v sume 200 eur súd považuje
za primeranú a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným

následkom sa v iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel
stanovených právnymi predpismi SR.

30. Súd prvej inštancie akcentuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej

strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

31. Napokon sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou, aké konkrétne práva žalobcu boli porušené. Je
potrebné zdôrazniť, že práva žalobcu boli bezpochyby porušené, keďže o tom svedčí úspech v spore
v základnom konaní, vo veci vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľných zmluvných

podmienok. Už toto základné konanie vytvára právny rámec pre uplatnenie si nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, keďže vychádza priamo zo znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Je preto možné vyvodiť, že samotné úspešné uplatnenie porušenia práva vytvára
rámcový právny základ pre uplatnenie si práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výška
je už na posúdení súdu.

32. Záverom súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému namietanej res iudicata ešte zdôrazňuje, že
v konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp. zn. 9 Csp 46/2023 bol totožný žalobca (A. A., nar. B. XX,
XXX XX C.) úspešný vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu kvôli tomu, že bol pôvodne
úspešný voči aktuálnemu žalovanému ako žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. 30Up/1380/2022 o zaplatenie 633,85 eur.

33. Na druhej strane v tomto konaní vedenom aktuálne pod sp. zn. 16 Csp 105/2025 sa žalobca domáhal
primeraného finančného zadosťučinenia kvôli úspechu v konaní 15Csp 85/2024 čo do bezdôvodného
obohatenia vo výške 806,84 eur s prísl. a troch neprijateľných zmluvných podmienok, teda sa nejedná

o totožný nárok, ale o úspech žalobcu na odlišnom nárokovom základe, teda v žiadnom prípade nejde
o res iudicata.

34. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa

bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška
záležala na posúdení súdu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.