Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Odi/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200208
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2122200208.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava- Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava,
IČO: 50 361 368 proti žalovanej: I., trvale bytom Dr. X. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného: JUDr. Václav
Sosna, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zrušil oddlženie dlžníka - žalovanej. V žalobe uviedol, že je veriteľom žalovanej na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca
pohľadávka bola na základe Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 uzavretá medzi
spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako
postupníkom.postúpenánažalobcu.Žalovanánemalaprioddlženípoctivýzámer,keďpripodanínávrhu
naplnila zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 167g ods. 2 písm. e) ZKR (úmyselne sa

priviedla do platobnej neschopnosti), § 167g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný),
§ 167g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovaného
po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich
možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne
neschopná. V čase pred vyhlásením konkurzu platil pohľadávku žalobcu splátkami v celkovej výške
v priemere 298,00 €. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy a teda je zrejmé, že
žalovaný je zamestnanou osobou v produktívnom veku. Žalovaná disponovala a disponuje finančnými

prostriedkami, z ktorých by mohla hoci len sčasti uhrádzať pohľadávku žalobcu ako i ďalších jeho
veriteľov. Žalobca ďalej v tomto kontexte poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa 06.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2019, v ktorom sa
súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom nepoctivého
zámeru dlžníka a v celom rozsahu vyhovel žalobe o zrušenie oddlženia. Ďalej žalobca poukázal na
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8Odi/1/2018-133 zo dňa 18. 10. 2018,
právoplatné dňa 13.12.2018, ktorým súd v obdobnej veci rozhodol tak, že oddlženie žalovaného zrušil.

Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 3CoKR/23/2020 z 4.12.2020,
ktorým Krajský súd Bratislava potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 36Odi/2/2019-85 zo
27.11.2019 o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer. Žalobca poukázal aj na Dôvodovú správu k zákonu
č. 377/2016 Z. z., zmysle ktorej je významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženieplatobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku
konania samotným súdom („ex ante" kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka podľa § 167a
ods. 1 písm. c) ZKR), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého

veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri „ex ante" kontrole nemá reálnu možnosť skúmať platobnú schopnosť
(má k dispozícii len tvrdenia dlžníka a veriteľ v tom čase nemá o návrhu na oddlženie žiadnu vedomosť.
Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka,
ktorí ale nedisponujú k tomu patriacimi procesnými oprávneniami. Žalobca aj napriek týmto „procesným
komplikáciám" nadobudol informácie, ktoré preukazujú nepoctivý zámer žalovanej. Za súčasného stavu,

keď žalobca predkladá dôvodne pochybností o platobnej neschopnosti žalovanej, je potom na mieste,
aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok platobnej neschopnosti a teda aj poctivého zámeru
žalovanej, aby tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalovaná bola žalobcom a jeho právnym
predchodcom niekoľkokrát kontaktovaná či už písomnou alebo telefonickou formou. Žalovanému bola
ponúknutá možnosť uhradiť svoj záväzok formou bezúročného splátkového kalendára. Žalobca má
dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej

osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný
záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť
nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Nestačí, ak dlžník nie je ochotný
svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaná disponovala a disponuje
finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov

(či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo
dobrovoľnými úhradami) by bol schopný splatiť všetky svoje záväzky. Žalovaná je zárobkovo činnou
osobou v produktívnom veku. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaná rozhodla riešiť svoju situáciu formou
oddlženia v konkurze. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovanej. Žalobca má
za to, že žalovaná sa len snažila využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia

málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaná nie je. Ak by mala žalovaná so stabilným
príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej
by riadne splácala svoje záväzky veriteľom, prípadne by využila inštitút splátkového kalendára (§ 168
a nasl. ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri
tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Poukázal na to,

že žalovaná má a mala pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového
kalendára. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná
snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovanej
takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods.
2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody

nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom
aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Podľa
žalobcu žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností.
Žalovaná po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek
tomu, že sa u žalovanej nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaná je naďalej zamestnaná a jej životné

náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu
a rovnako zo životopisu žalovanej, ktoré predložila k návrhu. Žalovaná by pokračovaním v plnení
svojich záväzkov dokázala splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia
poškodila všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj
napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. S poukazom na citované zákonné

ustanovenie je preukázaný nepoctivý zámer žalovanej, keď táto po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach
svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohla hoci len sčasti
uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalovaná tak naplnila skutkovú podstatu nepoctivého zámeru,
keď neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné

ustanovenie.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, pričom uviedla, že v procese oddlžovania konala dobrej viere
a v súlade so zákonom. Žalovaná v procese oddlžovania nikdy nemala žiadny nepoctivý zámer,
pravdivo opísala všetky rozhodné okolnosti a poskytovala správcovi všetku potrebnú súčinnosť. V

pomeroch a v správaní žalovanej nikdy nenastal stav, ktorý by mal viesť k zrušeniu oddlženia. Žaloba
je neopodstatnená a nedôvodná. Žalovaná s obsahom žaloby nesúhlasí. Žaloba neobsahuje relevantný
popis skutočného skutkového stavu ani náležité právne argumenty. Žalovaná popiera tvrdenia žalobcu
uvedené v podanej žalobe. Žalovaná konštatuje, že žalobca v žalobe uvádza nepravdivé alebo neúplnéa zavádzajúce údaje. Žalobca sa svojím vyjadrením snaží o účelovú dezinterpretáciu skutočného
skutkového a právneho stavu. Žalovaná upozorňuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe neuvádza
pravdivý opis skutkového stavu. Žalobca skutočný skutkový stav veci dezinterpretuje a súčasne žalobca

v žalobe neuvádza niektoré podstatné skutkové okolnosti rozhodujúce pre náležité posúdenie veci.
Žalovaná dáva do pozornosti, že žalobca už v prvej vete žaloby zavádza, keď deklaruje, že žalobu
podáva ako prihlásený veriteľ v konkurze vedenom na majetok žalovanej. Ale v skutočnosti žalobca
v konkurze nikdy žiadnu pohľadávku neprihlásil. Žalobca v podanej žalobe neuvádza žiadny vecný
dôvod, prečo žalobu podáva. V texte žaloby takmer úplne absentujú konkrétne preskúmateľné skutkové

tvrdenia žalobcu. Žalobca len stroho a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu deklaruje, že žalovaná
údajne nebola platobne neschopná, pretože údajne mala dostatočný príjem. Aký konkrétny príjem a
aké konkrétne nevyhnutné výdavky a dlhy žalovaná v skutočnosti mala, však žalobca v žalobe vôbec
neuvádza. Jediným skutkovým tvrdením žalobcu v celej žalobe je údaj o tom, že na žalobcu bola
v roku 2018 postúpená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru a že žalobca v minulosti inkasoval
zrážky zo mzdy žalovanej. A len z toho si žalobca (nesprávne) vyvodzuje záver o údajnej platobnej

schopnosti žalovanej. Osobné a majetkové pomery žalovanej opodstatňovali povolenie oddlženia.
Žalovaná preukázateľne bola platobne neschopná. Žalovaná bola rozvedená samoživiteľka s maloletým
dieťaťom. Bývalý manžel žalovanej zobral počas trvania manželstva viaceré úvery, ktoré po rozvode
nesplácal a veritelia dlhy vymáhali od žalovanej, ktorá sa v dôsledku nepriaznivých osobných a
majetkových pomerov stala platobne neschopnou. Žalovaná teda spĺňala všetky zákonné náležitosti

pre povolenie oddlženia. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu správcovského spisu 36Odk/385/2019 S
1607. Z uvedeného vyplýva, že skutkové predpoklady, z ktorých žalobca v podanej žalobe vychádza, sú
nesprávneaničímnepodložené.Žalovanávsúvislostispreukazovanímskutkovéhostavuupozorňujena
skutočnosť,žedôkaznébremenovkonaniachozrušenieoddlženiapreúdajnýnepoctivýzámerzaťažuje
v prvom rade žalobcu. Tento právny záver vyplýva okrem iného aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4Obdo/7/2022 z 28.02.2022. Žalovaná konštatuje, že žalobca vychádza z nesprávneho právneho
posudzovania inštitútu oddlženia v slovenskom práve. Žalobca okrem toho v žalobe ani náležite právne
nevymedzil právny dôvod, na základe ktorého žalobu podáva. Žalobca v žalobe cituje viaceré rôzne
zákonnédôvodyzrušeniaoddlženia,avšakneuvádza,akýztýchtoviacerýchdôvodovbysamalvdanom
prípade aplikovať. Žalobca okrem toho v súvislosti s uplatneným návrhom na zrušenie oddlženia uvádza

v rôznych častiach žaloby právnu argumentáciu, ktorá je vzhľadom na skutkové okolnosti oddlženia
žalovanej nesprávna a nemožno ju aplikovať na posudzovanie prípadu žalovanej. Rovnako tak aj
žalobcom uvádzané citácie zo súdnych rozhodnutí sa týkajú vecí, ktoré sú oproti diametrálne skutkovo
aj právne odlišné a preto je ich použitie v prípade žalovanej vylúčené. Žalobca v žalobe vychádza z
viacerých nesprávnych skutkových a právnych predpokladov a opiera sa o právne názory, ktoré sú v

danom prípade nepoužiteľné. Žalobca v žalobe opakovane poukazuje na okolnosť, že žalovaná bola
zamestnanou osobou v produktívnom veku a že mala príjem postačujúci na aspoň čiastočné úhrady
pohľadávok veriteľov. Žalobca touto okolnosťou odôvodňuje svoj záver o údajnej platobnej schopnosti
žalovanej. Táto argumentácia je nesprávna, pretože pracovný pomer nevylučuje možnosť platobnej
neschopnosti. Tento právny záver vyplýva okrem iného aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 43CoKR/17/2021 z 22.9.2021. Žalobca tiež v podanej žalobe celkom opomenul, že
posudzovanie platobnej neschopnosti je presne vymedzené vo vyhláške č. 643/2005 Z. z. a preto nie
je správne aplikovať právne závery zahraničných súdov, ktoré vychádzali z inej právnej úpravy. Tento
právny záver vyplýva okrem iného aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022 z
28.02.2022: „11. Odvolací súd neprihliadol na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 29Odo/236/2003 zo dňa 06. 09. 2005, na ktoré odkazoval žalobca, a to s odôvodnením, že
toto rozhodnutie vychádza z inej právnej úpravy a nezohľadňuje vyhlášku č. 643/2005 Z.z. účinnú až
od 01.01. 2006 na území Slovenskej republiky, definujúcu druh a výšku finančného majetku za účelom
určenia platobnej neschopnosti dlžníka.“ Žalobca v žalobe nesprávne interpretuje ustanovenie § 166g
ods. 1 ZoKR, keď z dikcie tohto ustanovenia vyvodzuje, že žalovaná údajne nemala poctivý zámer,

keď podala návrh na oddlženie. Záver o nesprávnosti takejto interpretácie zákona vyplýva okrem iného
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022 z 28.02.2022: K námietke žalobcu o
absencii poctivého zámeru žalovaného pri podávaní návrhu na oddlženie tvrdiac, že v rozpore s §
166g ods. 1 ZoKR nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach možností, súd prvej inštancie
uviedol, že toto ustanovenie poukazuje na správanie dlžníka po podaní návrhu a s odkazom na toto

ustanovenie preto nemožno posudzovať správanie dlžníka pred podaním návrhu. Podľa okresného
súdu o nepoctivom zámere žalovaného nesvedčí ani samotná skutočnosť, že návrh na vyhlásenie
konkurzupodalbezprostrednepotom,akomuzačalibyťvykonávanézrážkyzomzdy.Žalovanýpodaním
návrhu na oddlženie len využil zákonnú možnosť a ZoKR takéto konanie ako nepoctivý zámer dlžníkanedefinuje.“ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žalovaná navrhuje, aby Okresný súd
Trnava žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobca v replike poznamenal, že žalovaná na svoju procesnú obranu len uviedla, že bola platobne
neschopná, keďže bola samoživiteľkou, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Na
druhej strane žalobca súdu preukázal, že žalovaný v čase pred podaním a v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok uskutočňoval v prospech žalobcu nemalé splátky titulom
pohľadávky žalobcu voči žalovanému, na základe ktorej skutočnosti žalovaný v čase podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok disponoval príjmom postačujúcim na čiastočnú úhradu jeho
dlhov. V tomto kontexte žalobca podotkol, že ak dlžník v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
disponuje príjmom postačujúcim na čiastočnú úhradu dlhov, takýto dlžník nemá využiť inštitút oddlženia,
ale konkurz formou splátkového kalendára, kedy prejaví úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a nezneužije
inštitút oddlženia ako zbavenie sa všetkých svojich dlhov, ktoré mohol čiastočne aj v malých splátkach
splácať a tým by preukázal, že má poctivý zámer. Žalobca zastáva názor, že v prípade, ak dlžník v

čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu disponuje príjmom postačujúcim na čiastočnú úhradu
jeho záväzkov nie je platobne neschopný, nakoľko svoje záväzky vie splácať aj keď nie je v úplnej
výške, ale ide o tú snahu riešiť dlhy a aj tieto čiastočne uhrádzať, len vtedy možno hovoriť o poctivom
zámere. Avšak ak dlžník, ktorý disponuje príjmom postačujúcim na čiastočnú úhradu svojich záväzkov
a využije oddlženie, teda celkové zbavenie sa svojich dlhov, namiesto splátkového kalendára, nemožno

hovoriť o poctivom zámere, ale zneužití inštitútu oddlženia. V neposlednom rade žalobca podotkol,
že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať čisto z formálneho hľadiska, teda z hľadiska
naplnenia formálnych znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácií, nakoľko splnenie týchto zákonných znakov môže sám dlžník svojím možným
podvodným konaním jednoducho spôsobiť, resp. navodiť tým, že prestane splácať svoje dlhy, aby bola

naplnená doba omeškania stanovená zákonom. K námietke žalovaného ohľadom toho, že žalobca
si svoju pohľadávku neprihlásil do konkurzného konania, žalobca uvádza, že napriek tomu disponuje
aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko zákon o konkurze a reštrukturalizácií stanovuje, že žalobu o
zrušenieoddlženiaprenepoctivýzámermôžepodaťdotknutýveriteľažalobcanepochybnejedotknutým
veriteľom, nakoľko disponuje hmotnoprávnym postavením veriteľa žalovaného a zároveň odborný

výklad k pojmu dotknutý veriteľ nehovorí, že dotknutým veriteľom je len ten veriteľ, ktorý si prihlásil
svoju pohľadávku voči úpadcovi do konkurzného konania, ale predmetný pojem je potrebné vykladať
extenzívne, že dotknutým veriteľom je každý veriteľ disponujúci hmotnoprávnym postavením veriteľa.
Žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu disponoval príjmom postačujúcim na čiastočnú
úhradu jeho dlhov, napriek tomu využil oddlženie a neprejavil žiadnu snahu o vyriešenie jeho dlhov a

nepreukázal svoj poctivý zámer.

4. Žalovaný v duplike vo vzťahu k replike žalobcu poukázal na to, že tento neuviedol žiadne
relevantné skutkové tvrdenia ani žiadne relevantné právne argumenty, ktoré by mohli opodstatňovať
podanú žalobu. Vyjadrenie žalobcu z 3.10.2022 je založené na úvahách a tvrdeniach, ktoré sú v

podstatnom rozsahu nepravdivé, zavádzajúce alebo neopodstatnené. Iba sa opakujú úvahy a ničím
nepodložené špekulácie, ktoré žalobca už uviedol v podanej žalobe. Neuvádza sa žiadna nová
relevantná skutočnosť ani žiadny nový právny argument. Žalobca vo svojom vyjadrení z 3.10.2022
nepoprel žiadne skutkové tvrdenie žalovanej uvedené v jej vyjadrení k žalobe zo dňa 26.8.2022. Žalobca
len pokračoval v dezinterpretácii skutočného skutkového stavu, keď opätovne zdôraznil, žalovaná

bola zamestnaná, pričom však žalobca zamlčal, že tento príjem nepostačoval na úhradu splatných
záväzkov žalobkyne. Žalobca v svojom vyjadrení z 3.10.2022 nepoprel skutkové tvrdenie, že žalovaná
spĺňala zákonné podmienky pre povolenie oddlženia, keďže v čase podania návrhu mala viac ako
jedného veriteľa a keďže v čase podania návrhu mala viac ako jeden peňažný záväzok po lehote
splatnosti dlhšej ako 30 dní. Žalovaná konštatuje, že žalobca vo svojom vyjadrení z 3.10.2022 neuviedol

žiadne nové tvrdenia a žalobca iba opakuje svoje nesprávne úvahy v otázke posúdenia platobnej
neschopnosti fyzickej osoby a k otázke dôkazného bremena ohľadom preukazovania poctivého zámeru
dlžníka. Žalovaná trvá na tom, že platobná neschopnosť žalovanej bola náležite preukázala už v
priebehu konania o oddlžení. Žalovaná uviedla jednoznačné tvrdenia o tom, že nemala žiaden majetok,
takže preukazovanie prípadného opaku tohto tvrdenia v zmysle negatívnej dôkaznej teórie zaťažuje

žalobcu. Žalovaná tiež uviedla jednoznačné tvrdenie o tom, že mala viac ako jedného veriteľa a toto
tvrdenie preukázala s odkazom na obsah konkurzného spisu, z ktorého táto skutočnosť jednoznačne
vyplýva. Žalovaná trvá na svojom tvrdení, že bola platobne neschopná a na preukázanie tohto svojho
skutkového tvrdenia žalovaná uvádza, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mala nižšieuvedené záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti: 14.725,55 eur s príslušenstvom voči Prima
banka Slovensko, a.s., 19.004,47 eur s príslušenstvom voči BENCONT COLLECTION, a.s., 5.000,-
eur s príslušenstvom voči BENCONT COLLECTION, a.s. Celková suma vyššie uvedených záväzkov

žalovanej prevyšovala (vrátane príslušenstva) sumu 50.000,- eur a vzhľadom na to, že jediným
príjmom žalovanej bola jej mzda robotníčky a žalovaná nemala žiaden majetok, nebola schopná
uvedené záväzky v lehote splatnosti splácať. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že uvedení veritelia
svoje pohľadávky zosplatnili a vymáhali podaním žalôb voči žalovanej na Okresnom súde Skalica
(sp.zn. 2Csp/242/2017, sp.zn. 3Csp/30/2017 a sp.zn. 9Csp/124/2018). Žalobca vo svojom vyjadrení z

3.10.2022 namieta, že žalovaná neuviedla nič na preukázanie svojho poctivého zámeru a že nevysvetlila
na základe akých objektívnych skutočností sa dostala do nepriaznivej majetkovej situácie. Žalovaná
s uvedeným tvrdením žalobcu nesúhlasí. Žalovaná všetky podstatné objektívne skutočnosti uviedla
vo svojom životopise, ktorý bol prílohou k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Táto listina je súčasťou
obsahu konkurzného spisu, na ktorý žalovaná poukázala už vo svojom vyjadrení z 26.8.2022. Žalovaná
z opatrnosti opätovne vyhlasuje, že pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu konala dobromyseľne,

mala poctivý zámer a konala v súlade so zákonom. Žalovaná pre úplnosť uvádza, že do nepriaznivej
majetkovej situácie sa dostala najmä v dôsledku záväzkov, ktoré dojednával v čase trvania manželstva
jej bývalý manžel I. Ten spoločné dlhy po rozvode nesplácal a žalovaná nemala žiadne prostriedky na
to, aby tieto dlhy splatila sama. Vo vzťahu k posudzovanej platobnej neschopnosti žalovaná uviedla,
že čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola platobné neschopná, pretože nemala a nemá

žiadenfinančnýmajetok,ktorýbypokrývaljejzáväzkypolehotesplatnosti,ktorébolidotknutéoddlžením
žalovanej. Žalovaná opätovne zdôrazňuje, že posudzovanie platobnej neschopnosti dlžníka upravuje
ustanovenie § 1 ods. 1 vyhlášky 643/2005 Z.z., podľa ktorého platí, že „Na účely určenia platobnej
neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden
peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie

sú kryté jeho finančným majetkom“. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná aj na právny záver vyplývajúci
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022 z 28.02.2022: „Tvrdenie o čiastočných
úhradách pohľadávky v rámci exekúcie ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti žalovaného
v čase podania návrhu na oddlženie, naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný
nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na krytie pohľadávky žalobcu po

jej zosplatnení.“ Žalobca vo svojom vyjadrení opakovane poukazuje na okolnosť, že žalovaná bola
zamestnanou osobou v produktívnom veku a že mala príjem postačujúci na aspoň čiastočné úhrady
pohľadávok veriteľov. Žalobca touto okolnosťou odôvodňuje svoj záver o údajnej platobnej schopnosti
žalovanej. Táto argumentácia žalobcu je nesprávna, pretože existencia pracovného pomeru žalovanej
nevylučuje možnosť existencie jej platobnej neschopnosti. Tento právny záver vyplýva okrem iného aj z

rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/17/2021 z 22.9.2021:Samotná existencia
pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej
schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a existencie finančného majetku žalovaného.“
Žalobca sa v svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyjadril k argumentácii žalovanej ku skutočnosti,
že posudzovanie platobnej neschopnosti je presne vymedzené vo vyhláške č. 643/2005 Z. z. a preto

nie je správne aplikovať právne závery zahraničných súdov, ktoré vychádzali z inej právnej úpravy.
Tento právny záver vyplýva okrem iného aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022
z 28.02.2022: „11. Odvolací súd neprihliadol na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 29Odo/236/2003 zo dňa 06. 09. 2005, na ktoré odkazoval žalobca, a to s odôvodnením, že
toto rozhodnutie vychádza z inej právnej úpravy a nezohľadňuje vyhlášku č. 643/2005 Z.z. účinnú

až od 01.01. 2006 na území Slovenskej republiky, definujúcu druh a výšku finančného majetku za
účelom určenia platobnej neschopnosti dlžníka.“ Žalobca vo svojom vyjadrení opätovne nesprávne
interpretuje ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR, keď z dikcie tohto ustanovenia vyvodzuje, že žalovaná
údajne nemala poctivý zámer, keď podala návrh na oddlženie. Žalované preto opätovne poukazuje
na nesprávnosti takejto interpretácie zákona. Nesprávnosť argumentácie žalobcu vyplýva okrem iného

aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022 z 28.02.2022: „K námietke žalobcu o
absencii poctivého zámeru žalovaného pri podávaní návrhu na oddlženie tvrdiac, že v rozpore s §
166g ods. 1 ZoKR nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach možností, súd prvej inštancie
uviedol, že toto ustanovenie poukazuje na správanie dlžníka po podaní návrhu a s odkazom na toto
ustanovenie preto nemožno posudzovať správanie dlžníka pred podaním návrhu. Podľa okresného

súdu o nepoctivom zámere žalovaného nesvedčí ani samotná skutočnosť, že návrh na vyhlásenie
konkurzupodalbezprostrednepotom,akomuzačalibyťvykonávanézrážkyzomzdy.Žalovanýpodaním
návrhu na oddlženie len využil zákonnú možnosť a ZoKR takéto konanie ako nepoctivý zámer dlžníka
nedefinuje.“ Žalobca svoju argumentáciu uvedenú v jeho žalobe a vo vyjadrení z 3.10.2022 opiera ibao svoje úvahy a domnienky, na rozdiel od žalovanej, ktoré svoju argumentáciu opiera o rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority.
Žalovaná teda konštatuje, že argumentácia žalobcu je nesprávna a neopodstatnená. Žalovaná ďalej

konštatuje, že dôkazné bremeno v otázke preukazovania nepoctivého zámeru žalovanej je práve
na žalobcovi a žalobca je povinný na preukázanie svojich tvrdení o nepoctivom zámere žalovanej
označiť a predložiť dôkazy. Žalovaná v tejto súvislosti opätovne upozorňuje na skutočnosť, že dôkazné
bremeno v konaniach o zrušenie oddlženia pre údajný nepoctivý zámer zaťažuje v prvom rade žalobcu,
pričom tento právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022 z

28.02.2022: „... žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce nepoctivý zámer žalovaného, hoci dôkazné
bremeno v tomto smere je práve na žalobcovi.“ Žalovaná zdôrazňuje, že v danom prípade žalobca
nepredložil spolu so svojou žalobou a ani spolu so svojim vyjadrením žiadne dôkazy, z ktorých by
vyplývalakýkoľvekzákonnýdôvodnazrušenieoddlženia.Žalobcaneuviedolžiadnerelevantnéskutkové
tvrdenia, ktoré by preukazovali nepoctivý zámer žalovanej a nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by
tvrdenie žalobcu o údajnom nepoctivom zámere preukazovali. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutočnosti je nepochybné, že žalobca svoju argumentáciu uvedenú v jeho žalobe a vo vyjadrení z
3.10.2022 opiera iba o svoje nesprávne úvahy a o ničím nepodložené domnienky. Naproti tomu žalovaná
svoju argumentáciu opiera o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority.
Žalované preto konštatuje, že argumentácia žalobcu je nesprávna a neopodstatnená.

5. Žalobca ďalej v konaní opäť poukázal na závery rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
36Odi/4/2022 zo dňa 23.11.2022. Dodal, že aj ten dlžník, ktorý disponuje finančnými prostriedkami,
aby mohol aj naďalej uhrádzať svoje dlhy sa môže rozhodnúť, že navodí stav platobnej neschopnosti
a využije, či zneužije inštitút oddlženia, ktorý inštitút s ohľadom na aktuálnu nesprávnu právnu úpravu
môže využiť aj ten dlžník, ktorý nie je platobne neschopný tým, že formálne splní zákonné podmienky

stanovené v ust. § 3 ods. 2 ZKR. Žalovaná disponovala nemalým príjmom, bola riadne zamestnaná a
teda žalovaná mohla aj naďalej čiastočne uhrádzať svoje dlhy a prejaviť úprimnú snahu vo vzťahu k jej
veriteľom. Žalovaná však neprejavila žiadnu snahu o vyriešenie jej dlhov, neoslovila svojich veriteľov,
nesnažila sa vyriešiť svoju situáciu, neprevzala zodpovednosť, namiesto toho svoje záväzky prestala
uhrádzať napriek tomu, že bolo v jej možnostiach a majetkových pomeroch ich naďalej uhrádzať.

Zároveň žalovaná po oddlžení pohľadávku žalobcu prestala splácať úplne, napriek tomu, že sa jej
majetkové pomery žiadnym spôsobom nezmenili. žalovaný disponoval nemalým príjmom, bol riadne
zamestnaný a teda žalovaný mohol aj naďalej čiastočne uhrádzať svoje dlhy a prejaviť úprimnú snahu vo
vzťahukjehoveriteľom.Žalovanávšakneprejavilažiadnusnahuovyriešeniejejdlhov,neoslovilasvojich
veriteľov, nesnažila sa vyriešiť svoju situáciu, neprevzala zodpovednosť, namiesto toho svoje záväzky

prestala uhrádzať napriek tomu, že bolo v jeho možnostiach a majetkových pomeroch ich naďalej
uhrádzať. Zároveň žalovaná po oddlžení pohľadávku žalobcu prestala splácať úplne, napriek tomu, že
sa jeho majetkové pomery žiadnym spôsobom nezmenili. Žalobca zastáva názor, že každý jeden dlžník
pri bratí druhého a ďalšieho úveru si vie a dokáže zvážiť, či bude v jeho finančných schopnostiach platiť
splátky na tieto úvery a ak napriek tomu, že vopred dlžník vie, že nebude v jeho schopnostiach uhrádzať

svoje záväzky a napriek tomu si vezme ďalší úver, či pôžičku, takýto dlžník nemá poctivý zámer, nakoľko
vopred vie, že finančné prostriedky minie a peniaze nikdy nevráti a potom využije oddlženie. Tak tomu
bolo aj v danom prípade, keď žalovaná sa sama priviedla do stavu platobnej neschopnosti, keď si bral
úver za úverom a pritom vedel, že nebude v jeho schopnostiach úvery splácať a takémuto konaniu
nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Na druhej strane dlžník, ktorý je zamestnaný a je možné, aby

pri mesačnej splátke napríklad vo výške 200 - 300 Eur alebo aj v nižšej - cca 100 Eur, ktorá by sa
rozrátala medzi všetkých jeho veriteľov bol predpoklad po 10 rokoch uspokojiť polovicu dlhov ak nie
všetky v celom rozsahu, takýto dlžník by nemal využiť oddlženie, ale mal by naďalej takto čiastočne
uspokojovať svoje záväzky, čím by naplnil skutkovú podstatu poctivého zámeru a svoju úprimnú snahu
riešiť svoje dlhy. Žalovaný uviedol, že v čase podania návrhu mal tri pohľadávky vo výške cca 24 000

Eur, ak by žalovaný mesačne uhrádzal sumu vo výške 200 Eur medzi všetkých svojich veriteľov, teda by
čiastočne uspokojoval svoje záväzky, čo bolo v jeho možnostiach, keď v prospech žalobcu uskutočňoval
aj vyššie splátky, tak by za 10 rokov uspokojil v celosti svoje záväzky, na základe čoho plynie záver o
platobnej schopnosti žalovaného. Žalobca zastáva názor, že žalovaná nepreukázala svoj poctivý zámer
a nepriaznivú životnú a majetkovú situáciu, ktorá by odôvodňovala dôvodnosť podaného návrhu na

vyhlásenie konkurzu. Na druhej strane žalobca poukázal na platby vykonané žalovanou v prospech
žalobcu, na základe ktorej skutočnosti jednoznačne vyplýva, že žalovaná mal finančné prostriedky na
čiastočnú úhradu jeho dlhov, napriek tomu si zvolil „jednoduchšiu“ cestu a zbavil sa oddlžením všetkých
svojich dlhov.6. Žalovaná v konaní ďalej uviedla,, že na jej prípad nemožno aplikovať žalobcom prezentované
závery z iného prípadu. Žalovaná osobitne zdôrazňuje, že v jej prípade boli splnené všetky formálne

zákonné podmienky pre povolenie oddlženia, keďže v čase podania návrhu mala viac ako jedného
veriteľa a keďže v čase podania návrhu mala viac ako jeden peňažný záväzok po lehote splatnosti.
Žalovaná osobitne zdôrazňuje, že jej situácia bola v súlade so zmyslom zákonnej úpravy a s účelom,
ktorý zákonodarca prijatím tejto zákonnej úpravy sledoval. Žalovaná bola v čase podania návrhu
úplne nemajetná, bola rozvedená a sama vychovávala maloleté dieťa. Okrem toho mala a má vážne

zdravotné problémy. Žalovaná prišla v dražbe o byt a napriek tomu výťažok z dražby nepostačoval
ani na pokrytie pohľadávok, ktoré voči nej uplatňovala Prima banka Slovensko, a.s. ako záložný
veriteľ. Žalovaná si požičala na krytie svojich základných existenčných potrieb od Poštovej banky, a.s.,
pričom túto pohľadávku voči nej následne vymáhala spoločnosť BENCONT COLLECTOTION, a.s. V
tejto súvislosti sa zistilo, že spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. nezákonne uplatňuje zrážky
zo mzdy a zneužíva neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaná bola v čase

podania návrhu na oddlženie v dlhovej pasci a ani pri najlepšej vôli nebolo v jej možnostiach svoje
splatiť. Žalovaná upozornila na skutočnosť, že žalobca (BENCONT COLLECTION, a.s.) opakovane
a sústavne porušuje práva spotrebiteľov uplatňovaním nezákonných nárokov zo spotrebiteľských
zmlúv. Žalobca nerešpektuje ani účel a zmysle platnej úpravy o oddlžení a bez právneho dôvodu sa
domáha plnenia starých (často veľmi problematických) pohľadávok aj voči osobám, ktoré v dobrej

viere absolvovali proces oddlženia. Žalobca (BENCONT COLLECTION, a.s.) zneužíva nevedomosť
a strach obyčajných ľudí, a snaží sa podávaním neoprávnených žalôb vytvárať nátlak na svojich
dlžníkov. Žalovaná v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že takýto postup žalobcu je neakceptovateľný
a nemal by požívať právnu ochranu. Žalovaná preto poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov SR,
ktoré tieto účelové návrhy žalobcu zamietli (napr. rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.

4Odi/3/2018, sp.zn. 4Odi/1/2018, 4Odi/3/2018, rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.zn. 9Odi/3/2020,
sp. zn. 7Odi/1/2018, 3Odi/2/2019). Žalovaná osobitne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 41CoKR/18/2021, ktoré obsahuje jednoznačné právne závery, ktoré v plnom
rozsahu vyvracajú argumentáciu žalobcu. Žalovaná taktiež zdôrazňuje, že žalobca sa v žiadnom
svojom podaní vôbec nevyjadril k právnym záverom zjednocujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 4Obdo/7/2022 z 28.02.2022, napriek tomu že žalovaná na tieto právne závery výslovne
poukazovala. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom existencie pracovného pomeru žalovaná
osobitne upozorňuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/17/2021 z
22.9.2021:„Samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že
tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a existencie

finančného majetku žalovaného.“ V súvislosti s dokazovaním žalovaná poukazuje na to, že dôkazné
bremeno v konaniach o zrušenie oddlženia pre údajný nepoctivý zámer zaťažuje v prvom rade žalobcu,
pričom tento právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2022 z
28.02.2022: „... žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce nepoctivý zámer žalovaného, hoci dôkazné
bremeno v tomto smere je práve na žalobcovi.“ Žalovaná opätovne zdôrazňuje, že pri podaní návrhu na

vyhláseniekonkurzukonaladobromyseľne,malapoctivýzámerakonalavsúladesozákonom.Žalovaná
pre úplnosť uvádza, že do nepriaznivej majetkovej situácie sa dostala vplyvom objektívnych skutočností,
ktoréopísalavsvojichpredchádzajúcichpodaniachaktorésúuvedenéajvpodaniach,ktorépredkladala
Centruprávnejpomoci.Žalovanáokremtohouvádza,žemedzičasomsajejmajetkovépomerynezlepšili
a práve naopak podstatne sa zhoršil jej zdravotný stav, a to natoľko, že bola uznaná invalidnou. Žalovaná

preto v súčasnej dobe nemá žiadnu možnosť, ako by mohla splniť požiadavky žalobcu.

7. Pojednávania konaného na Okresnom súde Trnava dňa 08.06.2023 sa zúčastnil len právny
zástupca žalovanej, pričom uviedol, že žalovaná so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú,
navrhuje, aby ju súd zamietol.

8. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že vykonaného dopytu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok bol riadne zamestnaný s nemalým
mesačným príjmom, z ktorého mohol naďalej čiastočne uspokojiť pohľadávku nielen žalobcu ale i
ostatných svojich veriteľov. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že ust. § 166g ods. 1

ZKR stanovuje skutkovú podstatu poctivého zámeru, v zmysle ktorej má dlžník prejaviť úprimnú
snahu o vyriešenie svojich dlhov, ktorú úprimnú snahu žalovaný neprejavil, neoslovil žalobcu za
účelom dohodnutia si splátkového kalendáru alebo nejakej inej dohody o splátkach, napriek tomu, že
finančná situácia žalovaného to dovoľovala. Je prvoradou úlohou a povinnosťou dlžníka hradiť svojedlhy a záväzky a dodržať základnú zásadu pacta sund servanda a nie zneužiť inštitút oddlženia,
ktorý je adresovaný tým dlžníkom, ktorí sa objektívne ocitli v takej objektívnej situácii, ktorá im
nedovoľuje splácať svoje záväzky ani čiastočne a to či už strata zamestnania, zdravotné problémy

a iné objektívne dôvody. V záverečnej reči žalobca uviedol, že vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalovaná bola pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok riadne zamestnaná s
pravidelným nemalým príjmom, z ktorého mohla ja naďalej čiastočne uspokojovať pohľadávku nielen
žalobcu, ale i iných jej veriteľov. Prvoradou povinnosťou každého dlžníka totiž je, aby si plnil svoje
základnézáväzkovépovinnostianevyužíval,resp.nezneužívalprávneprostriedkyurčenéinýmosobám,

ktoré sa objektívne dostali do nepriaznivej životnej situácie. Žalovaná obdŕžala po oddlžení nemalú
čiastku titulom odstupného, z ktorej mohla svojím veriteľom poskytnúť určitú sumu na uspokojenie
ich pohľadávok, teda aj žalobcovi, ale žalovaná z tejto sumy neposkytla žiadnemu veriteľovi žiadnu
sumu, čím žalovaná vyvrátila skutkovú podstatu nepoctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1
ZKR, teda neprejavila žiadnu snahu o vyriešenie jej dlhov. Ak dlžník disponuje pravidelným príjmom,
z ktorého môže čiastočne v malých mesačných splátkach splácať pohľadávky jeho veriteľov, takýto

dlžník nemá využiť inštitút oddlženia, ale má prejaviť úprimnú snahu o vyriešenie jeho dlhov a osloviť
veriteľov za účelom dohodnutia si nový spôsob splácania, prípadne inú pre dlžníka vyhovujúcu formu
postupného splácania. Žalobca taktiež uvádza, že na platobnú neschopnosť nie je možné nazerať
len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti
v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto znakov si môže dlžník sám svojím možným

účelovým konaním spôsobiť tým, že prestane splácať svoje záväzky, aby naplnil zákonom požadovanú
lehotu omeškania po dobe splatnosti, prípadne aj vedenie exekučného konania. Žalovaný neuviedol a
nepreukázalžiadnerelevantnédôkazypreukazujúcedôvodnosťpodanianávrhunavyhláseniekonkurzu
na jeho majetok a neuviedol a nepreukázal ani svoju nepriaznivú majetkovú či životnú situáciu v čase
podania návrhu. Skutočnosť, že žalovaný má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa neznamená, že je

v nepriaznivej majetkovej situácii. Žalobca podotýka, že žalovaný ako vyplýva z lustrácie zo sociálnej
poisťovne, nadobudol v 05/2020 sumu vo výške 6 820 Eur, ktorú nadobudol po oddlžení a napriek tomu
z uvedenej sumy neposkytol žalobcovi, či iným jeho veriteľom žiadnu sumu titulom uspokojenia ich
pohľadávok. Predmetná okolnosť rozhodne vyvracia skutkovú podstatu poctivého zámeru v zmysle ust.
§ 166g ods. 1 ZKR.

8. Žalovaná v konaní ďalej uviedla, že z listín predložených Sociálnou poisťovňou vyplýva,
že už c roku 2019 mala vážne zdravotné problémy a tieto listiny preukazujú, že bola od novembra
2019 poberateľom nemocenskej dávky z dôvodu jej práceneschopnosti. V tom čase bola rozvedená
samoživiteľka a starala sa o maloleté dieťa, bývala v podnájme a nemala žiaden významnejší majetok.

Pracovná neschopnosť a z toho vyplývajúce zníženie príjmov (potvrdené aj z listín predložených
Sociálnou poisťovňou) ešte viac zhoršilo majetkové pomery žalovanej a prehĺbilo jej platobnú
neschopnosť. Z obsahu konkurzného spisu vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný v
decembri 2019, teda po tom ako sa stala práceneschopnou a v čase jej akútnej hmotnej núdze. Žalovaná
nemala v čase podania návrhu ani v čase vyhlásenia návrhu dostatočný majetok ani príjem na splatenie

svojich dlhov. Žalovaná už vo svojich skorších podaniach označila a preukázala objektívne dôvody
(práceneschopnosť a následná invalidita, strata zamestnania), pre ktoré nebola schopná splácať ani len
čiastočnesvojezáväzky.TvrdeniažalovanejsúpreukázanéajlistinamizoSociálnejpoisťovne.Zobsahu
správ Sociálnej poisťovne nepriamo vyplývajú tieto skutočnosti: žalovaná mala a naďalej má vážne
zdravotné problémy, pričom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (12.12.2019) bol zdravotný

stav žalovanej natoľko nepriaznivý, že bola žalovaná v pracovne neschopnosti, aj v čase vyhlásenia
konkurzu (9.1.2020) bol zdravotný stav žalovanej natoľko nepriaznivý, že bola žalovaná v pracovnej
neschopnosti, žalovaná je invalidná a v súčasnosti je poberateľkou invalidného dôchodku (podľa správy
Sociálnej poisťovne z 20.9.2023 je jeho výška 358,20 eur mesačne), v čase od novembra 2019 do
januára 2020 bola žalovaná v dlhodobej pracovne neschopnosti a v tom čase teda nemala žiadne

„nemalé mesačné príjmy“, výška priemernej mzdy žalovanej v danom čase nevybočovala z obvyklej
priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve v SR (a jej skutočné celkové príjmy boli vzhľadom na
jej zdravotné problémy nižšie). Samotná skutočnosť, že bola žalovaná v novembri 2019 v pracovnom
pomere, nebola medzi stranami sporná. Avšak existencia pracovného pomeru ani existencia príjmu z
takého pracovného pomeru sama o sebe nevylučuje povolenie oddlženia a sama o sebe v žiadnom

prípade bez ďalšieho neindikuje nepoctivý zámer. V tejto súvislosti žalovaná opätovne poukazuje na
ustálenú judikatúru, keď Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp.zn. 4Obdo/37/2022 zo 14.6.2023 a sp.zn.
5Obdo/18/2022 z 31.1.2023 vo vzťahu k posudzovaniu platobnej neschopnosti dlžníka v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu zhodne uvádza, že „samotná existencia pracovnoprávneho vzťahua príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na
výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného majetku žalovaného“. Žalobca v
svojom podaní z 9.10.2023 opakuje svoje tvrdenie o údajne nepoctivom zámere žalovanej aj v súvislosti

so skutočnosťou, že niekoľko mesiacov po povolení oddlženia bolo žalovanej jej zamestnávateľom
vyplatené odstupné. Žalobca v nadväznosti na to poukazuje na údajné porušenie ustanovenia § 166g
ods. 1 ZKR a vytýka žalovanej, že odstupné alebo jeho časť neponúkla veriteľom a z toho žalobca
vyvodzuje, že žalovaná po oddlžení údajne neprejavila žiadnu snahu o vyriešenie jej dlhov. K tomu
žalovaná konštatuje, že takáto úvaha žalobcu je nesprávna a ničím neopodstatnená. Žalovaná preto s

uvedeným tvrdením žalobcu zásadne nesúhlasí. Žalobca v súvislosti s odstupným v svojom podaní z
9.10.2023 účelovo dezinterpretuje skutočnosť, keď kladie výplatu odstupného na roveň dedeniu, daru,
výhre zo stávky alebo hry Odstupné je však celkom iným druhom príjmu. Odstupné je osobitný inštitút
zákonnej ochrany zamestnanca, pričom účelom odstupného je kompenzácia za stratu zamestnania bez
zavinenia zamestnanca. Takto určil účel odstupného vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší správny súd
Českej republiky sp. zn. 6 Ads 90/2013 zo dňa 26. marca 2014. Odstupné žalovaná obdržalo z dôvodu,

že s ňou jej zamestnávateľ skončil pracovný pomer. A tým, že žalovaná prišla o zamestnanie, sa jej
osobné a majetkové pomery zhoršili. Za týchto okolností (a za stavu, že sa jedná o nemajetnú rozvedenú
samoživiteľku, ktorá sa sama stará o školopovinné dieťa) nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať,
aby vyplatené odstupné ponúkla veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Žalovaná preto
upozorňuje na skutočnosť, že neponúknutie odstupného veriteľom po oddlžení nemožno posudzovať

ako prejav nepoctivého zámeru. Z ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR totiž žiadna taká povinnosť v
prípade odstupného nevyplýva. A z vyššie uvedeného účelového určenia odstupné vyplýva, že príjem
prepusteného zamestnanca z odstupného nemožno v žiadnom prípade zamieňať s príjmom z dedenia,
daru alebo výhry zo stávky alebo hry.

9. Na pojednávaní konanom dňa 28.03.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že suma, ktorú
žalovaná obdržala v máji 2020 je suma odstupného, kedy prišla o zamestnanie u svojho zamestnávateľa
Schaeffler Skalica a teda je nepochybná, že situácia žalovanej sa zhoršila, pretože prišla o zamestnanie
a jej neakceptovateľné tvrdenie žalobcu, že toto plnenie, ktoré malo kompenzovať žalovanej stratu
príjmu, malo byť ponúknuté žalobcovi.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 2/2018 zo dňa 25.10.2018, výrokom posudku Sociálnej poisťovne zo dňa 18.4.2023,
listom Sociálnej poisťovne zo dňa 23.06.2023, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni za obdobie
od júna 2019 do júna 2020, s obsahom spisu tunajšieho súdu 36OdK/385/2019 ako i s obsahom celého

spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav.

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36OdK/385/2019 súd zistil, že tunajší súd
uznesením č.k. 36OdK/385/2019-12 zo dňa 09.01.2020 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: I. a
ustanovil správcu JUDr. Lukáša Vidličku. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 9 zo dňa

15.01.2020, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 16.01.2020. Ďalej z pripojeného spisu z podania
žalovanej onačeného ako „Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb" (z
12.11.2019) súd zistil, že žalovaná pri opise aktuálnej životnej (najmä finančnej) situácie uviedla, že jej
mesačný príjem je približne 700 eur, mesačné výdavky sú približne 300 eur + 300 eur pôžičky. Do zlej
finančnej situácie ju priviedol manžel, ktorý si požičiaval peniaze a z nej urobil spoludlžníčku. Sama sa

stará o maloletého syna aj domácnosť, úhrada výživy maloletého aj životných nákladov je na žalovanej.
Situáciu zhoršuje aj jej nepriaznivý zdravotný stav, keď po absolvovaní operácie v roku 2017 a 2019 je
v čase podania návrhu znovu PN. S manželom sa rozviedla, po rozvode prišli o byt, zostali jej dlhy.
V zozname veriteľov žalovaná uviedla 4 veriteľov, medzi nimi aj žalobcu, ďalej jednu fyzickú osobe,
Poštovú banku, a.s. a Prima banku Slovensko, a.s. Správca preskúmaním pomerov dlžníka nezistil

žiadnymajetok adospelkzáveru,žekonkurznápodstatanepokryjenákladykonkurzu.Správcazverejnil
Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu v Obchodnom
vestníku č 47/2020 dňa 09.03.2020. Do konkurzu si prihlásil pohľadávku (v celkovej výške 29.383,20
eur) jediný veriteľ a to Prima banku Slovensko, a.s.

12. Z informácie Sociálnej poisťovne o príjme žalovanej za obdobie od od júna
2019 do júna 2020 vyplýva, že žalovaná nebola v uvedenom období poberateľkou dávok v
nezamestnanosti, nenachádzala sa v evidencii poberateľov dôchodku. Nemocenské dávky od Sociálnej
poisťovne, pobočky Senica, poberala v období od 16.11.2019 do 31.01.2020 a od 30.04.2020 do31.07.2020 (11/2019 vo výške 345,60 eur, 12/2019 vo výške 714,10 eur, 01/2020 vo výške 714,10 eur ,
04/2020 vo výške 22,60 eur, 05/2020 vo výške 699,00 eur, 6/2020 vo výške 676,50 eur, 07/2020 vo
výške 699,00 eur).

13. Z výroku sociálnej poisťovne zo dňa 18.04.2023, že žalovaná je invalidná pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni za obdobie od júna 2019 do júna 2020
vyplýva, že žalovaná bola zamestnaná v období od 18.06.202 - 31.05.2020. V máji 2020 bol jej
vymeriavací základ 6.820,70 eur. V čase spracovania žiadosti (september 2023, marec 2024) je
žalovaná poberateľkou invalidného vo výške 358,20 eur.

15. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a

reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR") veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

16. Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení
oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby
sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové
dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

17. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho
správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach
svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť,
vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie

nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa
do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

18. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa

spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť
svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po

rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca
dieťaťa,k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v
čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

19. Podľa ustanovenia § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti
ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku

alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho
v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

20. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o
návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení
splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je
schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,
ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden
peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník
nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) predpokladá sa, že je platobne
neschopný.

22. Účelom právnej úpravy oddlženia fyzických osôb je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý
predstavuje významný ekonomicko - sociálny problém. Základným predpokladom možnosti uchádzať sa
o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú.
Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych výpočtoch prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho

nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý
(aktívna vecná legitimácia). Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna vecná
legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby.

23. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 03.04.2020, sp. zn.

36OdK/385/2019-12 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 9 zo dňa 15.01.2020 vyhlásil konkurz na
majetok žalovanej, ustanovil správcu JUDr. Lukáša Vidličku a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v
konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Sporným v konaní bola poctivosť zámeru žalovanej
pripodanínávrhunaoddlženie.Vkonanísaukázaloakonesporné,žežalovanápredpodanímnávrhuna

oddlženie (12.12.2019) bola práceneschopná. Uviedla to aj v návrhu na oddlženie. V priebehu súdneho
vyplynulo, že je momentálne na invalidnom dôchodku, poberá sumu 358,20 eur mesačne. Ako pravdivé
sa ukázali tvrdenia žalovanej o jej nepriaznivom zdravotnom stave ako v čase podania návrhu, tak pred
jeho podaním ako aj v súčasnosti, čo malo a má podstatný vplyv na jej schopnosti a možnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. V konaní sa ukázalo ako nesporné, že žalovaná bola v čase podania návrhu po

rozvode, pričom splácala dlhy bývalého manžela a len sama sa starala o výživu maloletého dieťaťa a
sama znášala aj všetky životné náklady. Je výdavky v čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu boli
vo výške 300 eur a 300 eur vynakladala na splácanie splátok.

24. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer z dôvodov, že v

čase podania návrhu nebola platobne neschopná, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa a že zo
správania žalovanej po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v rámci svojich možností a schopností.

25. Súd dospel k záveru, že žalovaná bola v čase podania návrhu platobné neschopná, tak ako

to vyhlásila v Návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že nemala dostatočný
príjem na úhradu svojich záväzkov. Žalovaná vo svojom životopise v konaní o oddlžení uviedla
informácie o svojich majetkových a finančných pomeroch, na základe ktorých neboli a ani v tomto
konaní súd nezistil pochybnosti o jej platobnej neschopnosti. Žalovaná sa nachádzala a aj momentálnenachádza v dlhodobo v nepriaznivej finančnej situácii, mala a má zdravotné problémy, po oddlžení
bola prácenseschopná a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 385,20 eur. Významným
predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, pričom ide o

domnienku vyvrátiteľnú, ktorá môže byť vyvrátená na začiatku konania samotným súdom alebo v
rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa, tak ako tomu je
aj v danom konaní. Vzhľadom k tomu, že žalobca vo svojej žalobe vniesol pochybnosti o platobnej
neschopnosti žalovanej, je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok na
vyhlásenie konkurzu. Žalobca, ktorý je nositeľom dôkazného bremena, však v tejto súvislosti neuniesol

bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, formuloval len všeobecné, nekonkrétne tvrdenia. Platobnú
neschopnosť fyzickej osoby definuje § 3 ods. 2 ZKR ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť
180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a
trvalým.Žalovanávkonanítvrdilaapreukázala,že spĺňalazákonnépodmienkyprepovolenieoddlženia,
keďže v čase podania návrhu mala viac ako jedného veriteľa a zároveň v čase podania návrhu mala viac
ako jeden peňažný záväzok po lehote splatnosti dlhšej ako 30 dní. Žalovaná trvá na tom, že jej platobná

neschopnosť bola náležite preukázaná už v priebehu konania o oddlžení. Žalovaná uviedla jednoznačné
tvrdenia o tom, že nemala žiaden majetok, takže preukazovanie prípadného opaku tohto tvrdenia v
zmysle negatívnej dôkaznej teórie zaťažovalo žalobcu. Žalovaná tiež uviedla jednoznačné tvrdenie o
tom, že mala viac ako jedného veriteľa a toto tvrdenie preukázala s odkazom na obsah konkurzného
spisu, z ktorého táto skutočnosť jednoznačne vyplýva. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

mala nižšie uvedené záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti: 14.725,55 eur s príslušenstvom
voči Prima banka Slovensko, a.s., 19.004,47 eur s príslušenstvom voči BENCONT COLLECTION, a.s.,
5.000,- eur s príslušenstvom voči BENCONT COLLECTION, a.s. Celková suma vyššie uvedených
záväzkov žalovanej prevyšovala (vrátane príslušenstva) sumu 50.000,- eur a vzhľadom na to, že
jediným príjmom žalovanej bola jej mzda robotníčky a žalovaná nemala žiaden majetok, nebola schopná

uvedené záväzky v lehote splatnosti splácať. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že uvedení veritelia
svoje pohľadávky zosplatnili a vymáhali podaním žalôb voči žalovanej na Okresnom súde Skalica
(sp.zn. 2Csp/242/2017, sp.zn. 3Csp/30/2017 a sp.zn. 9Csp/124/2018). Žalobca žiadne z týchto tvrdení
žalovanej účinne nerozporoval.

26. Súd konštatuje, že žalovaná v čase podania návrhu nebola osobou so stabilným príjmom,
lebo hoci bola zamestnaná, kvôli zdravotným problémom bola práceneschopná čo malo významný vplyv
na jej príjem. Tento príjem (napr. jún 2019 - 1179,84 eur, november 2019 - 231,05 eur), tento však podľa
názoru súdu nepostačoval na uhrádzanie základných životných potrieb, nákladov na bývanie, výživu
maloletého a zároveň uhrádzanie jej záväzkov. Tak ako uviedol žalobca, významným predpokladom na

možnosťuchádzaťsaooddlženiejeplatobnáneschopnosťdlžníka,pričomideodomnienkuvyvrátiteľnú,
ktorá môže byť vyvrátená na začiatku konania samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého
zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa, tak ako tomu je aj v danom konaní. Vo vzťahu k
argumentom žalobcu, v zmysle ktorých žalovaná mala mať pri oddlžení nepoctivý zámer, súd konštatuje,
že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalovaná v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu nemala možnosť disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na čo i len
čiastočné plnenie svojho záväzku voči žalobcovi. Súd má za to, že v prípade žalovanej bola platobná
neschopnosť stavom objektívnym a trvalým Je preto pochopiteľné, že sa žalovaná rozhodla riešiť svoju

situáciu formou oddlženia v konkurze. Súd má zo, že žalovaná uviedla a preukázala také skutočnosti,
ktoré jej objektívne znemožňovali uspokojenie záväzku žalobcu.

28. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná neuviedla dôležitú informáciu, aj keď vedela alebo s
prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR),

pričom však neuviedol, o akú informáciu išlo. V tejto časti žalobného návrhu teda neuniesol bremeno
tvrdenia.Vovzťahuktvrdeniužalobcu,žežalovanámalasnahupoškodiťsvojhoveriteľavzmysle§166g
ods. 2 písm. f) ZKR súd uvádza, že žalobca opäť nekonkretizoval a neopísal takúto snahu žalovanej
vo vzťahu k žalobcovi.

29. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že platobná neschopnosť bola u žalovanej stavom
dlhodobým a trvalým. Pri vyššie opísaných podmienkach života a finančnej situácie žalovanej, jej
príjmoch, výdavkoch a záväzkoch, počte veriteľov a výške ich splatných pohľadávok vo výške viac
približne 50.000 eur nebolo možné z príjmu žalovanej splácať pohľadávky všetkých jej veriteľov a aniizolovane žalobcu ako veriteľa. Navyše, žalovaná v konaní tvrdila, že pohľadávka žalobcu voči nej bola
právoplatným rozhodnutím súdu označená ako premlčaná, čo žalobca nerozporoval. Pohľadávku si ani
neprihlásil do konkurzu.

30. Z listín predložených Sociálnou poisťovňou vyplýva, že žalovaná už v roku 2019 mala
vážne zdravotné problémy a tieto listiny preukazujú, že bola od novembra 2019 poberateľom
nemocenskej dávky z dôvodu jej práceneschopnosti. V tom čase bola rozvedená samoživiteľka a starala
sa o maloleté dieťa, bývala v podnájme a nemala žiaden významnejší majetok. Pracovná neschopnosť

a z toho vyplývajúce zníženie príjmov (potvrdené aj z listín predložených Sociálnou poisťovňou) ešte
viac zhoršilo majetkové pomery žalovanej a prehĺbilo jej platobnú neschopnosť. Z obsahu konkurzného
spisu vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný v decembri 2019, teda po tom ako sa stala
práceneschopnou a v čase jej akútnej hmotnej núdze. Žalovaná nemala v čase podania návrhu ani
v čase vyhlásenia návrhu dostatočný majetok ani príjem na splatenie svojich dlhov. Žalovaná už vo
svojich skorších podaniach označila a preukázala objektívne dôvody (práceneschopnosť a následný

invalidita, strata zamestnania), pre ktoré nebola schopná splácať ani len čiastočne svoje záväzky.
Tvrdenia žalovanej sú preukázané listinami zo Sociánej poisťovne.

31. Napokon žalobca uviedol, že žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, keď ani po vyhlásení konkurzu neprejavila úprimnú snahu

riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností napriek tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to
(žalovaná je naďalej zamestnaná a jej životné náklady sa nijako nezmenili), aby mohol aspoň sčasti
uspokojovať svojich veriteľov. Toto tvrdenie žalobcu nemožno vyhodnotiť ako súladné zo skutkovým
stavom, keď žalovaná nie lenže nie je zamestnaná, ale je aj poberateľkou invalidného dôchodku vo
výške ani nie 400 eur mesačne. Nie je teda zrejmé, o akom príjme a zamestnaní žalobca vo svojom

podaní hovorí. Opäť ide len o žalobcove ničím nepodložené, všeobecné tvrdenia ktoré sú navyše v tomto
prípade v hrubom rozpore s realitou. Pokiaľ žalobca uvádza, že životné náklady žalovanej sa nijako
nezmenili, súd poukazuje na to, že jednak je poberateľkou dôchodku vo výške 358,20 a eur a jednak
je všeobecne známe, že v priebehu rokov došlo k nárastu cien potravín ako aj energií, čo predstavuje
výrazný nepomer medzi aktuálnym mesačným príjmom žalovanej a predpokladanými nákladmi na život.

32. Pokiaľ žalobca upozornil na odstupné, ktoré bolo žalovanej vyplatené v máji 2020, súd sa
stotožnil s argumentáciou žalovanej a v plnej miere na ňu odkazuje. Pokiaľ žalobca kladie výplatu
odstupného na roveň dedeniu, daru, výhre zo stávky alebo hry, je potrebné zdôrazniť, že odstupné
je celkom iným druhom príjmu. Odstupné je osobitný inštitút zákonnej ochrany zamestnanca, pričom

účelom odstupného je kompenzácia za stratu zamestnania bez zavinenia zamestnanca. Za týchto
okolností (a za stavu, že sa jedná o nemajetnú rozvedenú samoživiteľku, ktorá sa sama stará o
školopovinné dieťa) nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby vyplatené odstupné ponúkla
veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Neponúknutie odstupného veriteľom po oddlžení
nemožnoposudzovaťakoprejavnepoctivéhozámeru.Zustanovenia§166gods.1ZKRtotižžiadnataká

povinnosť v prípade odstupného nevyplýva. A z vyššie uvedeného účelového a pojmového vymedzenia
odstupného vyplýva, že príjem prepusteného zamestnanca z odstupného nemožno v žiadnom prípade
zamieňať s príjmom z dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry.

33. K tvrdeniam žalobcu, že ak by mala žalovaná poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj

dlh v medziach svojich možností využila by inštitút splátkového kalendára súd uvádza, že zo skutočnosti,
žesažalovanádomáhalaoddlženiakonkurznomnemožnousudzovaťnepoctivýzámeržalovanej,keďže
zákon platobne neschopným dlžníkom umožňuje oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom
za splnenia stanovených podmienok a preto voľba jedného z uvedených spôsobov nemôže byť
vyhodnotená ako nepoctivý zámer.

34. Súd zhrnúc vyššie uvedené konštatuje, že žalovaná má dlhodobo závažné zdravotné problémy,
ktoré v roku 2022 vyústili až do jej trvalej invalidity, pričom žalovaná mala vážne zdravotné problémy
už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalovaná bola v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu v pracovnej neschopnosti z dôvodu vážnych zdravotných problémov, žalovaná bola v čase

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu rozvedená samoživiteľka a sama sa starala o školopovinné
dieťa,žalovanávčasepodanianávrhunavyhláseniekonkurzunedisponovalažiadnymmajetkomväčšej
hodnoty. Keďže žalovaná je poberateľom invalidného dôchodku a má vážne zdravotné problémy, je pri
posudzovaní jej prípadu vhodné postupovať miernejšie v zmysle § 166g ods. 4 ZKR, preto nie je namieste odkazovanie žalobcu na obsah rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 36Odi/1/2019, ktoré
vychádza z úplne odlišných skutkových okolností.

35. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, poukazujúc na argumentáciu žalovanej, s ktorou sa
v plnej miere stotožnil, že dôkazné bremeno v konaniach o zrušenie oddlženia pre údajný nepoctivý
zámer zaťažuje v prvom rade žalobcu (tento právny záver vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obdo/7/2022 z 28.02.2022 a sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.1.2023), žalobca v konkurze žalovanej
nikdy žiadnu pohľadávku neprihlásil a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu správcovského spisu

36Odk/385/2019 S 1607, osobné a majetkové pomery žalovanej opodstatňovali povolenie oddlženia,
čo vyplýva aj z obsahu správcovského spisu 36Odk/385/2019 S 1607, žalovaná spĺňala zákonnú
podmienku platobnej neschopnosti, platobná neschopnosť žalovanej vznikla po rozvode žalovanej v
dôsledku nepriaznivých osobných a majetkových pomerov žalovanej a v dôsledku toho, že bývalý
manžel žalovanej sa nepodieľal na úhrade spoločných dlhov, žalovaná bola rozvedená samoživiteľka
s maloletým dieťaťom, ktorá sa po rozvode ocitla v dlhovej pasci (bývalý manžel žalovanej totiž zobral

počas trvania manželstva v roku 2013 viaceré úvery, ktoré po rozvode nesplácal a veritelia dlhy
vymáhali od žalovanej ako spoludlžníčky), žalovaná nemala žiadny majetok a celková výška dlhov a ich
stále narastajúceho príslušenstva vylučovala ich reálne uspokojenie v rozumnom časovom horizonte z
príjmov a majetku žalovanej, žalovaná správne upozornila na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoKR/17/2021 z 22.9.2021:že „samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu

žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku
pohľadávky žalobcu a existencie finančného majetku žalovaného.“

37. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za
konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v

jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

38. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu

nepriaznivé rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp zn. 4 Cdo
13/2009)

39. Súd nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko skutkový stav mal súd za dostatočne
preukázaný z už predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a

nehospodárne. Žalobca uvádzal v žalobe všeobecné, nekonkrétne tvrdenia vo vzťahu k žalovanej. Súd
konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci.

40. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„Civilnýsporovýporiadok")súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trovkonania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a žalovanej ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).