Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. júl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Nt/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011565
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123011565.11

Uznesenie

24 4Nt/18/2023

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.
júla 2025 v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. D., F. XXX/XXX,

prechodne bytom G., H. I. J. X, o návrhu prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického liečenia
ústavnou formou, takto

r o z h o d o l :

24 4Nt/18/2023

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 299 ods. 1 Trestného poriadku súd z a m i e t a

návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov na uloženie ochranného liečenia obvinenému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v Liptovskom Mikuláši.

o d ô v o d n e n i e :

23 4Nt/18/2023

ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodalnaOkresnýsúdPrešovdňa21.09.2023návrhnauloženie
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou obvinenému A. B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že trestné
stíhanie obvineného A. B., ktoré sa viedlo pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2písm.b)Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§139ods.1písm.c)Trestnéhozákonaa§127
ods. 5 Trestného zákona bolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Prešov z dôvodu, že obvinený
nebolvčasečinuprenepríčetnosťtrestnezodpovedný.Prizávereonepríčetnostiobvinenéhoprokurátor

vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom znalec z odvetvia Psychiatria po vyšetrení obvineného
u neho zistil prejavy duševnej poruchy – bludovej poruchy a trvalej duševnej poruchy – zmiešanej
poruchy osobnosti, ktorá bola u obvineného prítomná aj v čase spáchania skutku a kedy v dôsledku nej
obvinený nemohol ovládať svoje konanie a tiež rozpoznať jeho protiprávnosť. Preto v zmysle § 73 ods.
1 Trestného zákona navrhol uložiť obvinenému A. B. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Na základe tohto návrhu súd nariadil v zmysle § 299 ods. 1 Trestného poriadku verejné zasadnutie, na
ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obvineného, svedkov, znalcov, prečítaním výpovede svedkyne
z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov a znaleckých posudkov a zistil tento skutkový stav:

Obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že v prípravnom konaní boli porušené jeho práva na obhajobu
odmietaním vykonania ním navrhnutých dôkazov. Celé jeho trestné stíhanie je podľa neho založené na

ničím nepodloženom tvrdení poškodenej G., ktorá nevie, čo robí, má poškodenie mozgu po prekonaní
cievnej mozgovej príhody a aj podľa znaleckého posudku z odboru Psychológie má tendenciu klamaťa vymýšľať si. Podľa obvineného to nie je prvýkrát, čo takto poškodená klamala a prezentovala, že
ju chcel zavraždiť ako aj zavraždiť iných ľudí, pričom tieto jej tvrdenia boli preukázateľne vyvrátené.
Celkovo sa má jednať o 13 takýchto obvinení týkajúcich sa toho, že mal zavraždiť pracovníčku úradu

práce, psychologičku, advokáta a pod. To sa nepotvrdilo a tieto osoby to podľa neho vyvrátili a teda
aj oni by museli trpieť bludmi. Podľa neho pani G. vypovedala pod prísahou nepravdivo a preto na
ňu podal trestné oznámenie, o ktorom sa zatiaľ nerozhodlo. Vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kládol
za vinu, obvinený uviedol, že po pojednávaní v inej trestnej veci na tunajšom súde šiel po chodníku
pred budovou súdu, pretože auto mal zaparkované na parkovisku v nákupnom centre NOVUM. Poprel,

že by sa poškodenej G. vyhrážal, len jej povedal „šak sa v pondelok uvidí“, pretože v pondelok
očakával oslobodzujúci rozsudok. Pred týmto verejným zasadnutím bol na niekoľkohodinovom vyšetrení
u psychologičky v súvislosti s prácou s deťmi, po ktorom dostal osvedčenie a tam psychologička nezistila
nič v jeho neprospech. Ani po jeho prepustení z nemocnice, kde bol hospitalizovaný po prepustení
z väzby, neboli u neho zistené žiadne bludy a ani neschopnosť vnímať realitu. Znalecký posudok D.
K. je podľa obvineného potrebné hodnotiť v kontexte iných znaleckých posudkov z odboru Psychológie

vypracovaných na jeho osobu, kde neboli zistené žiadne bludy. Ani znalkyňa L. a lekárka D. M. u neho
nezistili žiadne duševné ochorenie. D. M. navštevoval asi jeden mesiac, keď trpel posttraumatickou
stresovou poruchou po únose detí jeho bývalou partnerkou. V súčasnej dobe nenavštevuje žiadneho
psychiatra, len psychologickú ambulanciu D. J., u ktorého máva terapie. D. L. ho vyšetrila vo väzbe,
kde nezistila, že by trpel nejakými bludmi. Obžaloba totálne popiera jeho práva, nakoľko obvinenie bolo

založené na výpovedi svedkyne A. B., ktorá ale vypovedala, že nebola ničoho svedkom. Len fakt, že
prešiel okolo pani G., nemôže byť podľa neho dôvodom na jeho trestné stíhanie a na záver, že sa jej mal
vyhrážať. Obžaloba podľa neho neuniesla dôkazné bremeno a preto mu nemôže byť uložené ochranné
liečenie, lebo nebolo dokázané, že je páchateľom činu inak trestného, že je nepríčetný a nebezpečný
pre spoločnosť. Podľa neho je príčetnosť právna kategória a preto aj závery znaleckých posudkov

musia byť podrobené kritickému preskúmaniu a to aj v kontexte toho, že v období, kedy mal byť podľa
znaleckého posudku nepríčetný, bol zaradený do programu profesionálneho rodiča, pomáhal starým
ľuďom s nákupmi a pracoval v projekte Klaun - červený nos. Vtedy bol vyšetrený a nebola zistená jeho
nepríčetnosť. Aj jeho bývalé priateľky s ním majú dobré vzťahy. V čase, keď mu znalecký posudok robila
D.L.,celétovyšetrenietrvalo6hodínvcentreČižekanásledneďalšiehodinyutejtoznalkyne.Diagnóza,

ktorú mu určil znalec D. K. nemôže podľa obvineného vzniknúť a zaniknúť, pričom v iných znaleckých
posudkochonejniejeanináznak.Dvadnipotom,čohovyšetrilD.K.,hovyšetrilaajD.L.sozáverom,že
nesúhlasí so znaleckým posudkom D. K., ktorý ho vyšetroval asi pol hodinu. Bludy sú podľa obvineného
absolútne presvedčenie o tom, čo je pravda a toto presvedčenie si chorá osoba nedá zdôvodniť. On
je však v realite, nemá žiadne bludy, pričom v znaleckom posudku chýba diagnostika bludu, ktorý

mu nezistili ani po mesačnej hospitalizácii v nemocnici. Zároveň v nemocnici u neho nezistili žiadne
patologické agresívne správanie, ktoré by zakladalo záver, že je pre niekoho nebezpečný. Samotné
vyšetrenie D. K. bolo v podmienkach ÚVV Prešov a podľa obvineného trvalo zhruba pol hodinu, kedy
sa ho znalec pýtal nejaké otázky a zjavne nesúhlasil s jeho tvrdením, že je oprávnený pracovať s deťmi.
Znalec tvrdil, že si vymýšľa, keď opísal, ako spolu s poškodenou pomohli jednej žene, ktorú chceli uniesť.

Pýtal sa ho na rodinnú a zdravotnú anamnézu. Po prepustení z hospitalizácie sa dopustil iba priestupku
na úseku cestnej premávky a k poškodenej sa v žiadnom prípade nechce priblížiť. Komunikuje s ňou iba
e-mailom ohľadom starostlivosti o ich spoločné deti a ohľadom trestného konania, ktoré sa voči nemu
vedie za neplatenie výživného. S D. N. uzavrel mimosúdnu dohodu.

Súd na verejnom zasadnutí ako svedkyňu vypočul aj D. K. L., primárku Psychiatrického oddelenia
FNsP J.A. Reimana Prešov z dôvodu, že obvinený A. B. bol v zmysle oznámenia o prepustení na
ich oddelení hospitalizovaný od 01.08.2023 do 31.08.2023. Táto svedkyňa na verejnom zasadnutí
vypovedala, že hospitalizácia obvineného bola na ich oddelení od 01.08.2023 do 31.08.2023, kde bol
prevezený z ÚVV Prešov po ukončení trestného stíhania vzhľadom na závery znaleckého posudku

D. K. č. 98/2023, ktorý im bol dodaný v priebehu hospitalizácie. Od začiatku tejto hospitalizácie
začali s obvineným značné komunikačné problémy, namietal postup orgánov činných v trestnom
konaní aj priebeh hospitalizácie ale aj napriek tomu udelil písomný súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti.Prvýtýždeňsnímbolivedenépsychoterapeutickérozhovory.Proklamovalsvojpocitkrivdy,
nevystupoval agresívne a to až do dňa 06.08.2023, kedy bola v popoludňajších hodinách privolaná

personálom s tým, že obvinený chce odvolať súhlas s hospitalizáciou. Vznikla nepríjemná konfrontačná
situácia ale obvinený nevystupoval fyzicky agresívne s tým, že v tom čase nemali k dispozícii znalecký
posudok. Obvinenému bolo vysvetlené, že bude v prípade odvolania súhlasu podávaný návrh na
Okresný súd Prešov na rozhodnutie o prevzatie a držanie v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Porozhovore s obvineným tento povedal, že si to premyslí a na druhý deň uviedol, že nebude brať súhlas
späť a to aj po porade s právnikom. Od tejto situácie bola ďalšia hospitalizácia až do jej ukončenia z ich
pohľadu nekomplikovaná a obvinený sa nebránil vyšetreniam. Ešte jedna konfrontačná situácia vznikla

súvislosti s užívaním liekov, ktoré mu navrhli a po premyslení si s touto medikáciou súhlasil. Počas
jeho hospitalizácie nejavil obvinený žiadne známky duševného ochorenia, avšak svedkyňa nevylučuje,
že ním trpí ale podľa nej skôr nie. V popredí boli skôr jeho poruchové osobnostné črty, o ktorých sa
zmienil znalec v znaleckom posudku. Hospitalizácia bola ukončená po dohode s obvineným, keďže tento
naliehal na prepustenie z dôvodu pracovných povinností. Správanie obvineného tiež podľa svedkyne

nevykazovalo závažné abnormality, pre ktoré by bola potrebná ďalšia hospitalizácia. So znaleckým
posudkom D. K. sa oboznámila zhruba v prvý týždeň hospitalizácie obvineného, teda v týždni od
07.08.2023. Nie je štandardné, že im prokurátor, ako v tomto prípade, dodá aj znalecký posudok.
Väčšinou si ho žiadajú oni alebo je im dodaný súdom po rozhodnutí o uložení ochranného liečenia.
Mali k dispozícii uznesenie o zastavení trestného stíhania, kde bolo v odôvodnení uvedený záver
s diagnózou obvineného. Svedkyňa tiež vypovedala, že nie je kompetentná vyjadrovať sa k záverom

znaleckého posudku D. K., ktorý rešpektovali. U obvineného potvrdili diagnózu zmiešanej poruchy
osobnosti, ako je aj v znaleckom posudku D. K.. Svedkyňa nechcela spochybňovať závery znalca D. K.,
ale počas mesačnej hospitalizácie sa u obvineného neprejavili prejavy bludovej poruchy, čo podľa nej
ale neznamená, že tá bludová porucha tam nie je. Minimálne sa u obvineného prejavili paranoidné črty
pri poruche osobnosti. Podľa tejto svedkyne neexistujú žiadne diagnostické a terapeutické štandardy,

za akú dobu môže psychiater diagnostikovať bludovú poruchu. Pokiaľ by bol obvinený nebezpečný pre
spoločnosť, nebol by prepustený z hospitalizácie. Jej osobný názor je ten, že hoci obvinený nebol fyzicky
agresívny, bol agresívny skryte, verbálne a to môže byť potencionálne nebezpečné pre spoločnosť,
hoci je potrebné špecifikovať, o aký druh nebezpečného konania by sa jednalo. Počas hospitalizácie
obvinený dokázal, že ak je to v jeho záujme, vie sa správať spoločensky prijateľne. To nehovorí nič

o jeho prípadnej nebezpečnosti. Pokiaľ je s ním komunikované nekonfrontačne, pokiaľ sa nedostane do
situácie, s ktorou by nesúhlasil alebo by mu to ešte viac nespôsobilo pocity krivdy, tak sa vie správať
spoločensky prijateľne ale to nie je podľa svedkyne dosiahnuteľné v bežnom živote, teda, že by sa
nedostával do konfliktov práve skrz jeho paranoidnej črty osobnosti, pre ktorú môže aj indiferentne
podnety vnímať ako ohrozenie vlastnej osoby a ako krivdu. K spoločenskej nebezpečnosti sa podľa

nej vyjadril znalec. Podľa svedkyne je bludová porucha trvalé duševné ochorenie, ktoré sa vyvíja a
nevznikne hneď. Veľmi často nasadá na poruchu osobnosti a neznamená, že ak tam nebola bludová
porucha napríklad pred 3 rokmi, tak nie je prítomná ani teraz. Je to trvalé ochorenie, už nevyliečiteľné
ale je liečiteľné. Okrem paranoidných koncepcii, ktoré počas hospitalizácie u obvineného zistili, ale
ktoré obvinený dokázal počas hospitalizácie kontrolovať, žiadnu bludovú poruchu nezistili. Oni však

obvineného v jeho paranoidných obsahoch neprovokovali. Oni ako zdravotníci ako vyhrážku vnímali
vyjadrenia obvineného, že si bude uplatňovať škodu. Neprávnou vyhrážkou nehrozil ale u niektorých
lekárov vzbudil obavy.

Na verejnom zasadnutí bola tiež vypočutá znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia

detí a dospelých G. M. G., ktorá v celom rozsahu odkázala na ňou vypracované písomné znalecké
posudky č. 17/2023 a č. 18/2023 v prípravnom konaní vo vzťahu k obvinenému A. B. a poškodenej D. G..

V znaleckom posudku č. 17/2023 vo vzťahu k obvinenému A. B. po preštudovaní vyšetrovacieho spisu
a vyšetrení obvineného dospela k záveru, že vnímanie obvineného je bez formálnych a obsahových

porúch, kedy neboli zistené známky poškodenia CNS ani psychotickej alterácie. Intelektová výkonnosť
obvineného je v porovnaní s populačným priemerom v pásme nadpriemeru, čo korešponduje so
vzdelaním a pracovným uplatnením menovaného. Testovanie reality sa javí ako primerané, intaktné
s pomerne vysokou organizačnou aktivitou, ktorá sa nie vždy preukazuje ako efektívna. Myslenie nesie
známky nižšej miery konvenčnosti a konformnosti, čo môže prispievať k čiastočnej problematickej

adjustácii vo väčšinovej populácii pri nadmernom individualizme a sťaženej schopnosti pozrieť sa
na veci z hľadiska iných, resp. prehodnocovať vlastné postoje a názory, ktoré sa javia ako pevné
a rigidne. Pamäťové schopnosti obvineného sú nadpriemerné, dostačujúce k bežnej schopnosti
zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pokiaľ chce. Nižší pamäťový výkon sa v rámci
vyšetrenia preukazoval ako situačne podmienečný. Osobnosť obvineného je priemerne diferencovaná

s pomerne bohatými vnútornými zdrojmi ale súčasne s prejavmi akcentovaných osobnostných čŕt, so
zvýraznenou grandióznou sebahodnotou a obrannou narcistickou glorifikáciou a používaním nezrelých,
problematických ochranných mechanizmov na zdanlivé udržanie si sebahodnoty a sebaúcty pri
aktuálnom ťažkom narcistickom zranení. Tieto mechanizmy vyvolávajú podľa znalkyne s vysokoupravdepodobnosťou u iných ľudí negatívne pocity a postoje voči nemu a podľa toho na obvineného aj
reagujú, čo má spätne dopad na zhoršujúce sa reálie. To opäť podľa znalkyne posilňuje manifestáciu
jeho nepriaznivých osobnostných čŕt v podobe senzitívnosti až podozrievavosti a pocitu krivdy. Afektívne

ho negatívne nabudzuje a determinuje pravdepodobné impulzívne, intenzívne a nestabilné afektívne
reakcie s impulzívnym rozhodovaním následne neprimeraných, maladaptívnym riešením záťažových
situácii s preferenciou uspokojovania svojich dominantných a neodkloniteľných potrieb bez schopnosti
odložiť toto uspokojenie a bez ohľadu, aké reakcie to vyvolá v okolí. Takto znalkyňa popisuje dynamiku
tragického cyklenia obvineného, u ktorého je zo psychologického profilu rozpoznateľné menej priaznivé

rysy v podobe zvýrazneného narcizmu, paranoidity a hysteriodity s afektívnou labilitou. Ich výrazná
manifestácia pod vplyvom zaťažujúcich životných reálií determinuje stále horšiu pozíciu obvineného
pri urovnaní sporov v jeho záujme, čo ho stresuje, ponižuje a zhoršuje opätovne jeho kontrolu.
Obvinený sa podľa znalkyne prezentuje ako sociálny extrovert, emočne stabilný, bez výkyvov nálad,
čo podľa znalkyne vytvára podozrenie na disimuláciu, teda vedomé popieranie akýchkoľvek ťažkostí
a spadá pod obraz súčasných popísaných obranných mechanizmov. Obvinený neguje akékoľvek

psychické obtiaže v zmysle depresivity či úzkosti. Pripúšťa však nepriamu agresivitu a hysterónske
a paranoidné črty. Zvýšené agresívne tendencie vo verbálnej ale aj neverbálnej rovine nie sú
podľa znalkyne preukázané. Charakter činu môže podľa znalkyne korešpondovať s črtami jeho
osobnosti, akými sú emočná labilita a impulzivita s ľahko nadobudnuteľným narcistickým zameraním
a neodkloniteľnosťou od svojich postojov a zámerov. To však podľa znalkyne bolo aktivizované

vkombináciisdlhodobozaťažujúcou,stresujúcousituáciou,kedysúobvinenémuodňatéaspochybnené
rodičovské kompetencie a kedy bol v situácii tesne po súdnom konaní voči jeho osobe, ktoré prežíva
zo strany poškodenej ako poškodzujúce, kriminalizujúce jeho osobu s motívom oddialenia možnosti
prisúdenia mu riadnych rodičovských kompetencií a práv v zmysle starostlivosti o deti. Ak sa skutok stal,
bol podľa znalkyne pravdepodobne determinovaný nielen popísanými osobnostnými črtami obvineného,

ale bol aj reaktívnou reakciou na expratnerku. Ak sa skutok stal, znalkyňa poukazuje na to, že
obvinený v rámci svojej osobnostnej výbavy akoby nebol podľa záverov znaleckého posudku schopný
nahliadnuť, resp. skorigovať svoje vzorce správania účelovo tak, aby expartnerke nedával opakovane
príležitosť k právnym krokom voči jeho osobe. Obvinený je pravdepodobne zaplavený súčasným
problémom, t.č. akoby neodkloniteľný, nezdržanlivý, nástojčivý, čo rezultuje do verbálnych útokov pri

päť rokov trvajúcom spore medzi expartnermi. Hodnovernosť obvineného sa javí ako mierne znížená.
V prospech vierohodnosti svedčí nadpriemerná úroveň percepčno kognitívnych schopností a to, že
nemá zvýšené Lži skóre. V neprospech jeho hodnovernosti podľa znaleckého posudku svedčí, že
v rámci akcentovaných osobnostných čŕt je u obvineného znížená kritickosť k svojej osobe a to
špeciálne v niektorých aspektoch. Vzťah k bývalej partnerke obvineného D. G. je odmietavý, negatívny,

s tendenciou ju otvorene devalvovať. Prognóza k protispoločenskému konaniu u obvineného je podľa
záverov znaleckého posudku sporná a to z dôvodu nedoriešených vzťahov medzi obvineným a jeho
bývaloupartnerkou.Celkovosaaleuobvinenéhonedázpsychologickéhohľadiskakonštatovaťzvýšená
tendencia k protispoločenskému konaniu. Obvinený nevykazuje protisociálne alebo sociopatické črty
a ani zvýšené agresívne tendencie v širšom slova zmysle. Je výkonovo a pracovne akceptovaný,

má vysokoškolské vzdelanie a v minulosti pracoval ako riadiaci pracovník. Má úspešne absolvované
výberové psychologické vyšetrenie ako profesionálny rodič. Okrem spojitosti s D. G. nemal doposiaľ
iné trestné stíhania. Jeho vzťah k bývalej partnerke je dynamický a je menej pravdepodobné, že by
sa prenášal na iné osoby. Obvinený je menej harmonický, akceptovane štruktúrovaný, so znakmi
spadajúcimi pod obraz narcistickej, histeriónskej, paranoidnej a anakastickej osobnosti. Do 40. roku

života bol obvinený primerane adaptovaný bez vážnejších problémov v živote. Nepriaznivé aspekty jeho
osobnosti sa naplno manifestovali až v dobe dlhodobej ťaživej životnej situácie. To podľa znaleckého
posudku dáva možnosť vcelku priaznivej predikcie psychického stavu obvineného za predpokladu
doriešenia jeho súčasných nepriaznivých stresujúcich životných situácií.

Táto znalkyňa v písomnom znaleckom posudku č. 18/2023 vo vzťahu k poškodenej D. G. v jeho
záveroch uviedla, že osobnosť poškodenej bola orientovaná a neboli u nej prítomné známky
organického poškodenia CNS a ani psychotickej alterácie. Intelektová výkonnosť poškodenej je
v porovnaní s populačným priemerom v pásme ľahkého nadpriemeru, s čím korešponduje vzdelanie
a pracovné uplatnenie. Nízka miera rozhľadenosti korešponduje s chudobnou záujmovou sférou

a celkovej jednoduchším, obsahovo menej flexibilným myslením. Testovanie reality je kolísavé, myslenie
nesie známky povrchnosti, chvatnosti, nedostatočného úsilia v zmysle organizovania podnetov, čo
môže iniciovať povrchné usudzovanie s následne oslabeným prispôsobovaním sa, s nižšou úrovňou
kognitívneho fungovania. Uspokojuje sa s povrchným, prvoplánovým vnemom a úsudkom, nevnímaudalosti a nepremýšľa o nich v svojej komplexnosti. Je celkovo málo otvorená prežívaniu s menej
diferencovanou,skôrsimplexnouvýstavbouosobnosti.Pamäťovéschopnostisúpriemerné,dostačujúce
k bežnej schopnosti zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pokiaľ chce. Osobnosť sa javí ako

vnútorne menej diferencovaná s menej predvídateľnými reakciami bez stabilnej preferencie racionality
a emocionality. Celkovo sa emocionalita ukazuje ako plochšia, menej zrelá a labilnejšia. V rámci
sociálnej adaptability sú prítomné prejavy nižšej sociálnej zrelosti s naivnými očakávaniami a so
závislostnými črtami. Pod stresom sa môžu manifestovať prejavy pasívnej agresivity. V popredí je toho
času deficit sebakritiky s obmedzenou schopnosťou sebareflexie a tendencie prezentovať sa výlučne

sociálnežiaduco.Celýmvyšetrenímpoškodenejsapodľaznaleckéhoposudkutiahločiernobielevidenie
a myslenie s prezentovaním seba ako jednoznačnej obete a expartnera ako nebezpečného a duševne
chorého. Táto vysoká miera nekritickosti ako aj jednoznačne polarizované vnímanie a myslenie
znižuje vierohodnosť poškodenej vo všeobecnosti. V rámci sebaprezentácie sa poškodená opisuje ako
sociálny extrovert, navonok povrchne družná, nadväzujúca bežné kontakty. Poškodená je schopná
správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a vonkajšie podnety, ak chce.

Vierohodnosť poškodenej sa v rámci vyšetrenia javí ako znížená a to viacerých dôvodov. Má tendenciu
prezentovať seba samú nekriticky, tendenčne a výlučne sociálne žiaduco. Pri viacerých otázkach
ohľadom života a vzťahu s obvineným vo všeobecnosti boli jej odpovede vágne, nejasné a čiastočne aj
protirečivé. Poškodená verbalizuje, že má z obvineného strach, ale žiadne prejavy v rámci psychického
stavu poškodenej a ani v rámci spôsobu jej života tomu toho času nenasvedčujú, naopak, ona sama

konštatovala, že je teraz sebaistejšia, sebavedomejšia a viac sa v živote usmieva. Pri otázkach, z čoho
usudzuje, že obvinený chce zabiť ich spoločné deti odpovedala, že mala taký pocit a viaceré otázky
prepočula. Je u nej nadmerná polarizácia vnímania a myslenia v prospech seba a v neprospech
expratnera s poukazom na katatýmne skreslené vnímanie, čo ukazuje na snahu minimálne čiastočne
priťažiť obvinenému, čo u poškodenej nemusí úplne prebiehať na vedomej úrovni a čiastočne môže

skresľovať jej výpoveď. Má tendenciu v strese viac používať fantáziu viac rutinne ako je bežné.
Poškodená sama konštatovala, že obvineného milovala do tej miery, že s sním chcela stráviť svoj život,
žiarlila na neho a vo všetkom sa mu snažila vyhovieť. Popisuje závislostný vzťah. Prežívala veľmi úkorne
stratuzáujmuobvinenéhooňu,zmenujehosprávaniavočinejsprevažujúcoukritikoujejosobyasnahou
spolužitie ukončiť, čo vyústilo do toho, že ju obvinený mal zo spoločnej domácnosti údajne vyhodiť.

Toho času už k nemu lásku necíti. Napriek tejto forme verbalizácie je evidentné negatívne, devalvačné
a hostilné nastavenie poškodenej k obvinenému, kedy ho opakovane osočuje tým, že ho označuje
ako duševne chorého a deklaruje, že počas jeho väzby podala na neho ďalšie trestné oznámenie
za neplatenie výživného. Na základe psychologického vyšetrenia sa dá konštatovať, že poškodená
v súčasnosti nevykazuje následky fyzického alebo psychického utrpenia, ktoré by bolo spôsobované

obvineným. V psychickom obraze nie sú prítomné v tomto čase žiadne známky akútneho či chronického
stresu.

Znalkyňa na verejnom zasadnutí k obom znaleckým posudkom, ktoré boli súdom v rámci dokazovania
prečítané uviedla, že na ich záveroch trvá. Okrem toho vypovedala, že poškodená jej neuviedla

informáciu o cievnej mozgovej príhode. Poškodená má tendenciu javiť sa v lepšom svetle. Pri
vyšetrení obvineného aj poškodenej obaja spomínali ako príčinu ich vzájomných nezhôd spor o deti
a rozpad vzťahu. Animozita medzi obvineným a poškodenou je obrovská. Znalkyňa konštatovala, že
ona nehodnotí, či poškodená D. G. hovorila pravdu a vymenovala v znaleckom posudku body, ktoré
poukazujú na to, že tá vierohodnosť sa javí do istej miery ako znížená, oslabená. Poškodená nebola

schopná alebo ochotná pripustiť žiadnu menej žiadúcu vlastnosť alebo prejav a u menovaného sa
odvolávala na to, že ho znalci označili za duševne chorého. Je tam jednoznačná polarizácia v tom, že
poškodená je iba biela a ten druhý je čierny, čo reálne vo vzťahoch neexistuje. Táto polarizácia je cez
negatívneemócieskreslená,pričomtonemusíbyťvedomé.Tosanazývakatatýmnemyslenie,tedaakje
myslenienadmerneovplyvnenéemóciou.Jetoajopačné,akokeďsmedoniekohozamilovaní,nevidíme

jeho negatíva a keď sme voči nemu negatívny, nevidíme jeho pozitívne stránky. Keď niekoho takto podľa
znalkyneklientpopisuje,takjezjavné,žemunevedomkysveľkoupravdepodobnosťoupriťažuje.Včase,
keď poškodenú vyšetrovala, aj keď to vyšetrovanie nebolo zamerané na organické zmeny centrálneho
nervového systému, tak z toho, ako bola poškodená vyšetrená, sa psychologicky nepreukázalo, že by
trpela organickými zmenami, ktoré by zásadnejšie ovplyvňovali jej psychické funkcie, pričom taká miera

skreslenej reality by musela znamenať závažné poškodenie, tzv. organickú poruchu osobnosti, čo sa
nepreukázalo.Súd tiež na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.11.2023 vypočul znalca z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria D. D. K., ktorý v priebehu prípravného konania vypracoval znalecký
posudok č. 98/2023, na ktorého záveroch pri svojej výpovedi odvolal a ktorého obsah teda súd

z tohto dôvodu na verejnom zasadnutí v rámci dokazovania prečítal. V tomto písomnom znaleckom
posudku znalec vychádzal z obsahu súdneho spisu a vyšetrením obvineného A. B. dospel k záveru, že
u obvineného zistil prejavy duševnej poruchy – bludovej poruchy a trvalej duševnej poruchy – zmiešanej
poruchy osobnosti. Bludová porucha sa u obvineného prejavovala v čase spáchania posudzovaného
skutku a mala forenzne významný vplyv na jeho konanie. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti

boli vplyvom zistenej duševnej poruchy v čase spáchania trestného činu vymiznuté. Obvinený A. B. tak
podľa znalca nemohol ovládať svoje konanie a tiež nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť. Navyše bolo
jeho konanie priamo chorobne ovplyvnené prítomnosťou bludných presvedčení o domnelom príkorí.
Závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok znalec u obvineného nezistil. Pobyt obvineného
považuje znalec z psychiatrického hľadiska za nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko bez adekvátnej
psychiatrickej liečby existuje podľa názoru znalca riziko pokračovania analogickej trestnej činnosti.

Preto znalec navrhol obvinenému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Tiež považoval
za potrebné jeho bezodkladné umiestnenie v zdravotníckom zariadení poskytujúcom zdravotnú
starostlivosť v špecializačnom odbore Psychiatria. Obvinený nie je podľa záverov znalca schopný
dostatočne chápať zmysel trestného konania a paradoxne ho využíva ako fórum na prezentovanie
svojich paranoidných presvedčení. Prognóza vývoja osobnosti obvineného bude podľa neho závisieť

od jeho ochoty podobriť sa psychiatrickému liečeniu a miery spolupráce pri ňom. V prípade dobrej
spolupráce pri liečení môže byť podľa znalca priaznivá. Konanie obvineného bolo podľa záverov
znaleckého posudku priamo ovplyvnené prítomnosťou bludných presvedčení o domnelom príkorí.

Znalec D. D. K. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí dňa 02.11.2023 zotrval na záveroch

tohto znaleckého posudku. Ďalej uviedol, že samotné znalecké vyšetrenie bolo realizované v ÚVV
a ÚVTOS Prešov dňa 18.07.2023, prebehlo v na to určenej miestnosti, do ktorej bol obvinený
predvedený príslušníkmi ZVJS. Vyšetrenie začalo o 07.55 hod. a bolo ukončené o 10.10 hod. Pred
týmto vyšetrením prebehla príprava na vyšetrenie vo forme štúdia spisového materiálu a dostupnej
zdravotnej dokumentácie. Duševná porucha - bludová porucha bola podľa znalca stanovená na

základe diagnostických kritérií medzinárodnej klasifikácie chorôb desiatej revízie a podľa štandardného
diagnostického a terapeutického postupu pre bludovú poruchu vydaného MZ SR, ktorej zhodou
okolnosti je jedným z členov autorského kolektívu. Bludová porucha je podľa diagnostických kritérií
charakterizovaná prítomnosťou jedného izolovaného alebo viacerých skĺbených bludných presvedčení,
ktoré na rozdiel od schizofrénie nie sú spojené s ďalšími poruchami vnímania, prípadne špecifickými

poruchami myslenia. Pre prítomnosť bludovej poruchy je potrebné vylúčiť prítomnosť iných ochorení,
ktoré by takéto prejavy mohli spôsobiť. U obvineného znalec zistil prítomnosť bludných presvedčení
o domnele spôsobovanom príkorí zo strany bývalej partnerky, rôznych inštitúcii, prípadne niektorých
odborníkov, ktorí podali posudky alebo lekárske vysvedčenia, s ktorými obvinený nesúhlasil. Vo vzťahu
k záveru znalca o domnelosti príkoria podľa znalca nemožno klinicky hovoriť o jednej konkrétnej situácii.

Tu ide o komplex bludných presvedčení, napríklad že systém sociálnej starostlivosti bráni k dosiahnutiu
starostlivosti o dieťa alebo trestný systém sa snaží o jeho potrestanie. Dôležitou vlastnosťou bludu je,
že takéto presvedčenie nemusí byť nepravdivé v celom svojom obsahu ale dôležitejšie je to, že sa nedá
vyvrátiť logickými argumentami ani skúsenosťou a jeho prežívanie má bludnú chorobnú hĺbku. Následne
má aj chorobný vplyv z hľadiska motivácie bojovať voči takýmto domnelým príkoriam. Podľa neho nie

je úlohou znalca v trestnom konaní posudzovať pravdivosť alebo nepravdivosť výrokov. To, čo je zo
znaleckého vyšetrenia, štúdia spisovej dokumentácie a zdravotnej dokumentácie podľa neho evidentné,
je práve už spomínaná nevyvratnosť presvedčenia o domnelom spôsobovaní príkoria zo všetkých
možných strán a následne chorobne motivovaného konania obvineného. Zdravotná dokumentácia
obsahuje dostupné údaje, ktoré má zdravotnícky pracovník pri jej vedení. Diagnóza bludovej poruchy

paranoidnej vývojovej osobnosti sa objavila ako formulované podozrenie v znaleckom posudku D. G.
č. 82/2021. Rozdiel medzi zdravotnou dokumentáciou a znaleckým posudkom je v tom, že v rámci
znaleckého posudzovania je hodnotené podstatne širšie spektrum dostupných informácii a v prípade
obvineného je v rámci poruchy osobnosti vysoká pravdepodobnosť vedomého alebo nevedomého
uvádzania nepresných alebo neúplných údajov a tiež je zrejmá evidentná snaha o tzv. disimuláciu,

teda zatajenie prejavov bludovej poruchy, pokiaľ tým môže sledovať nejaký cieľ. Tu znalec poukázal
na výpoveď svedkyne D. L., pri ktorej bol prítomný a z ktorej vyplynula možná a pravdepodobná
snaha vyhnúť sa predĺženiu hospitalizácie. Znalec uviedol, že podľa prepúšťacej správy z FNsP Prešov
obvinený užíval antipsichotikum Risperidom, ktoré aj napriek krátkej dobe užívania mohlo potlačiťprejavy bludovej poruchy. Vo vzťahu k spoločenskej nebezpečnosti obvineného znalec uviedol, že
súvisí so vznikom bludovej poruchy. Pokiaľ by išlo iba o poruchu osobnosti, tento stav spôsobuje
problémy človeku relatívne konštantne a to od uzavretia vývoja osobnosti, teda od rannej dospelosti.

Jedným z argumentov, prečo ide o bludovú poruchu, je u obvineného skutočnosť, že približne do roku
2018 nemáme žiadne informácie o jeho významných problémoch v jeho osobnom alebo pracovnom
živote. Od tohto obdobia stúpa ich intenzita, najpozorovateľnejšie je to v kverulačných prejavoch,
ktoré sa stupňujú od jednoduchého napádania rozhodnutí rôznych orgánov až po situáciu, v ktorej ide
o intenzívny tlak, ako napríklad spomenula svedkyňa D. L. počas hospitalizácie v Prešove. Znakom toho,

že takéto konanie graduje, sú aj prebiehajúce dve trestné konania. To, že sa takéto prejavy stupňujú
podľa znalca znamená, že dosiahli iba stupeň verbálneho násilia. Vzhľadom na ich stupňovanie od
roku 2018 a ich chorobný charakter znalec predpokladá, že ak nebude dosiahnutý cieľ odstránenia
príkoria, môžu tieto prejavy prerásť aj do priameho fyzického násilia. Preto považuje jeho pobyt na
slobode za nebezpečný pre spoločnosť. Ako uviedla svedkyňa D. L., pri prepustení z hospitalizácie
sa posudzuje aktuálna nebezpečnosť pre spoločnosť. V rámci znaleckého posudzovania v trestnom

konaní je potrebné posúdiť aj potencionálnu nebezpečnosť, ku ktorej môže prísť napr. nahromadením
podnetov zvonka. Takéto potencionálne nebezpečné konanie vyplýva z charakteru zistenej duševnej
poruchy. V prípade bludovej poruchy ide o poruchu trvalého charakteru, ktorá je liečiteľná a jej prejavy
je možné zmierniť a v ideálnom prípade na určitú dobu aj odstrániť s podmienkou dodržiavania liečby.
Prítomnosť alebo neprítomnosť duševnej poruchy nie je možné stotožniť s tým, či sú prítomné alebo

neprítomné pozorovateľné prejavy. Pri tejto duševnej poruche existuje aj pravdepodobnosť spomínanej
disimulácie, teda správania a konania vedúceho k zatajeniu prejavu tejto duševnej poruchy. Vo vzťahu
k priebehu hospitalizácie obvineného po prepustení z väzby znalec uviedol, že počas hospitalizácie
obvinený v auguste 2023 nevykazoval nekonformné správanie, respektíve sociálne neakceptovateľné
správanie. Takto bol hodnotený jeho stav len počas hospitalizácie a ako uviedla svedkyňa D. L., pokiaľ

existuje subjektívny záujem obvineného o takéto správanie, dokáže fungovať sociálne primerane. Ak
však zoberieme tieto prejavy v kontexte vývoja od roku 2018 doteraz, ide podľa znalca o relatívne
krátke obdobie, počas ktorého bola pochopiteľne silná motivácia k takémuto správaniu. Čo sa týka
posúdenia spoločenskej nebezpečnosti a ukončenia hospitalizácie, v čase ukončenia hospitalizácie
podľa vyjadrenia svedkyne D. L. v zmysle zdravotníckych zákonov stav obvineného nevykazoval

znaky na ďalšiu hospitalizáciu z dôvodu spoločenskej nebezpečnosti v trestnom konaní, pričom tu
ale ide o dlhodobú nebezpečnosť. Spoločenská nebezpečnosť ku dňu 31.08.2023 bola s vysokou
pravdepodobnosťou ovplyvnená niekoľko týždňovým užívaním antipsychotík počas hospitalizácie.
Aktuálna spoločenská nebezpečnosť u obvineného stále je a znalec trvá na záveroch znaleckého
posudku. Podľa neho hrozí pokračovanie analogickej trestnej činnosti ale v prípade kompenzácie stavu

nemusí byť spoločenská nebezpečnosť inej trestnej činnosti. Oproti zdravej populácii, u ľudí, ktorí trpia
bludovou poruchou, existuje podľa neho vyššie riziko páchania trestnej činnosti. Toto riziko sa podľa
znalca ďalej zvyšuje, ak neprebieha liečba. Forma ochranného liečenia nezávisí od typu duševnej
poruchy ale od závažnosti spoločenskej nebezpečnosti a od ochoty spolupráce posudzovaného
spolupracovať pri miernejších formách ochranného liečenia. V prípade obvineného vzhľadom na úplne

neuvedomovanie si duševnej poruchy považuje znalec ambulantnú formu liečenia za nedostatočnú.
U obvineného nejde o solitárny blud typu ale ide o bludný systém, kde nastavenie obvineného voči
bývalej partnerke, inštitúciám, lekárom a pod. je sýtené alebo zafarbené pociťovaním príkoria z ich
strany. Bludný charakter výroku alebo tvrdenia nezávisí od jeho pravdivosti, pretože podľa znalca aj
pravdivývýrokmôžebyťbludnechorobnespracovanýpridanímchorobnejkvalityvnímania tohtovýroku.

Vo vzťahu k rozdielu medzi bludom a prirodzenou obrannou reakciou znalec uviedol, že zásadný rozdiel
je v intenzite v tejto odpovedi, ktorá je v prípade obvineného prestreľovaná a v prípade negatívneho
stanoviska protistrany sa rozširuje okruh tých oblastí, na ktoré reaguje. Jedným z ďalších prejavov
bludovej poruchy je snaha o prezentovanie svojich názorov na akomkoľvek fóre, pričom evidentné
prezentovanie na aktuálnom pojednávaní je súčasťou snahy o prezentovanie bludne poprepájaných

myšlienok. Znalec o vzťahu bludovej poruchy k ovládacím a rozpoznávacím schopnostiam obvineného
v čase údajného skutku uviedol, že pod vplyvom bludného nastavenia obvineného voči poškodenej
ide o chorobnú motiváciu konania. Preto v danej konkrétnej situácii hodnotí ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti obvineného ako úplne vymiznuté. Rozhodujúci vplyv na jeho konanie mala u obvineného
bludová porucha. Nedá sa posúdiť, čo by bolo, keby neexistovala bludová porucha. Ak existujú dve

poruchy, treba posúdiť ich vplyv spoločne.

Pretože súd mal pochybnosti o záveroch znaleckého posudku vypracovaného znalcom D. K.,
ktoré plynuli z výpovede svedkyne D. L., ktorá ako primárka Psychiatrického oddelenia FNsPPrešov u obvineného nezistila žiadnu bludovú poruchu ako aj zjavnej nesprávnosti záveru znalca
o nespôsobilosti obvineného na účasti na úkonoch súdu, čo nezodpovedalo realite (obvinený riadne
chápal zmysel trestného konania a dokázal relevantným spôsobom byť ho účastný s využitím

prostriedkov svojej obrany), súd aj v zmysle záverov znaleckých posudkov D. M. a D. G., ktorí
v minulosti u obvineného takúto poruchu nediagnostikovali, pribral do konania Ústav pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., ktorý v zmysle § 147 ods. 1 Trestného poriadku
vypracovalkontrolnýznaleckýposudokč.08/2024aktoréhoobsahsúdnaverejnomzasadnutíkonanom
dňa 04.11.2024 v rámci dokazovania prečítal, nakoľko znalec D. O. P., ktorého súd na verejnom

zasadnutí ako povereného znalca za tento ústav vypočul, sa na jeho obsah odvolal. Znalecký ústav po
psychologickom a psychiatrickom vyšetrení obvineného A. B. dospel k záveru, že obvinený duševnou
chorobou v úzkom zmysle slova netrpí. Trpí poruchou osobnosti zmiešaného typu, na ktorej báze
prebieha protrahovaná adaptačná porucha vo forme psychopatického sténicko astenického vývoja. Táto
porucha bola prítomná aj v čase pravdepodobného spáchania trestného činu a prejavovala sa emočne
preexponovanými prejavmi v jeho správaní, psychologicky zrozumiteľnými. Obvinený netrpí sexuálnou

deviáciuazosexuologickéhohľadiskasajednáozdravéhojedinca.Obvinenýpodľazáverovznaleckého
ústavu mohol v čase pravdepodobného skutku rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje
konanie ovládať. Obvinený chápe zmysel trestného konania a je spôsobilý plnohodnotnej účasti na
verejnom zasadnutí. Pobyt obvineného na slobode zo psychiatrického alebo sexuologického hľadiska
nie je nebezpečný pre spoločnosť. Znalci ústavu ochranné opatrenie v tomto zmysle nenavrhujú.

Pravdepodobná prognóza jeho ďalšieho vývoja vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je závislá od
ďalšieho priebehu súdneho konania. V tomto smere možno predpokladať pozitívny vývoj, resp. dobrú
prognózu. Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku č. 98/2023 vypracovaného D. D. K. vyplývajú
rozdielnosti podľa záverov tohto posudku zo zložitosti danej problematiky. Expertízy boli vykonané
v rôznych časových obdobiach a fázach trestného konania obvineného. Nejedná sa o záležitosť

v psychiatrickej a psychologickej forenznej praxi ojedinelú.

Znalec D. O. P. na verejnom zasadnutí v termínoch dňa 04.11.2024 a 30.01.2025 vypovedal, že
znalecký posudok vypracovali na základe podkladov, ktoré dostali od zadávateľa, t.j. Okresného
súdu Prešov, teda materiálov, ktorého súčasťou sú aj predchádzajúce znalecké posudky. Následne

dňa 10.5.2024 realizovali psychologické a psychiatrické vyšetrenie obvineného s následnou poradou
znalcov. Mali k dispozícii celý spis ako aj znalecký posudok D. K.. Po psychiatrickej stránke obvineného
vyšetril on a G. D. ho vyšetril po psychologickej stránke. Znalec použil bežnú kritickú metódu, teda
rozhovor s vyšetrovaným, pozorovanie, zisťovanie anamnestických údajov a spracovanie údajov.
Z psychologického hľadiska sú metódy uvedené na str. 8 znaleckého posudku. Vo vzťahu k odlišnosti

záverov oproti posudku D. K. znalec uviedol, že pri diagnostikovaní tejto skupiny porúch sa zisťuje, či
je myslenie zdravé alebo či sa v tomto myslení nachádza blud, teda z odborného hľadiska patologický
syndróm myslenia, a teda, či tá úsudková schopnosť daného jedinca vychádza z reality a či je táto
realitapsychologickyzrozumiteľnáalebozdrojovývstupmysleniajenarušený.Znalecuviedol,ževtomto
zmysle u obvineného nezistili prítomnosť bludovej poruchy. Zdôraznil, že pri formulovaní tohto záveru

vychádzal zo záverov znaleckého skúmania G. D., ktorý ako znalec z odboru Psychológie nezistil
u obvineného žiadne príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy, teda bludu. K tomu, prečo je odlišný
ich záver od záveru D. K. znalec uviedol, že u týchto bludových porúch existujú aj v zahraničí a nielen na
Slovensku medzi znalcami nezrovnalosti a názorové rozdiely a takého rozdielnosti pri tomto type nie sú
vôbec ojedinelé. Poukázal na prípad P. B. z Nórska, kde mnohí znalci, ktorí ho skúmali, nevedeli presne

definovať, či sa jedná o blud alebo nie, resp. nemali v tom zhodu. Zmeny duševného stavu majú svoju
dynamiku, čo znamená, že ak by toho istého človeka vyšetroval, napr. v januári a v októbri, nemusel byť
jeho stav hodnotený rovnako. Podobnú dynamiku majú aj priebehy duševných porúch a ich prejavov.
Akceptuje závery D. K. a ich závery závery tohto znalca nerušia, ale otázka prítomnosti bludu je vecou
názorových rozdielov medzi D. K. a ich názorom. Vie, že obvinený má s expartnerkou spor o dieťa

a teda jeho komplex myslenia je týmto ovplyvnený a je zrozumiteľný. Oni u obvineného nevideli blud,
teda chorobný úsudok, samozrejme rozhodujúce je v tomto prípade aj prostredie, z ktorého obvinený
vzišiel a vývoj obvineného. V tom sa s D. K. rozchádzajú, teda či sa obvinený točí okolo bludného
úsudku, kedy oni zistili, že nie a tak to neposúdili ako bludovú poruchu. Brali do úvahy nepochopenie
jeho vývoja a jeho osobnostné zvláštnosti. Spor medzi nimi a D. K. je o tom, či u obvineného je alebo

nie je prítomná duševná choroba. Záver, či daná osoba trpí bludom je veľmi obtiažná otázka a nie
vždy sa na tom znalci zhodnú. Bludových porúch z hľadiska druhov je veľa, ale podstatné je, či je
tvrdenie zakotvené v realite. Oni zistili, že obvinený je zakotvený v realite ale aj tam je možné, že
sa blud nachádza aj v realite. Pri bludoch sa vyskytuje domnelý nepriateľ, ale z vlastnej skúsenostipsychiatra vie, že mnoho otcov, ktorí majú spor o deti, rozprávajú reálne skúsenosti so sociálnymi úradmi
a súdmi, ktoré sa im skutočne stali a on ako znalec nemôže povedať, že to, čo rozprávajú, je blud.
Ani u obvineného nezistili súhrn bludových myšlienok, teda nemôžu povedať, že obvinený skutočne

nemá takú skúsenosť so štátom, akú sám prezentuje. Znalec pripustil, že obvinený je emočne zaujatý
a jeho myšlienky sú preceňované a intenzívne, ale nemusí to byť blud, teda niečo, čo je nevyvrátiteľné.
Znalec mal k dispozícii výpoveď obvineného, kde to obvinený vidí svojím videním a toto sa v živote
stáva. Znalec neskúma pravdivosť jeho tvrdenia. Z hľadiska subjektívneho pohľadu obvineného je to
v poriadku. Tie jeho vyjadrenia však nepresahujú bežný rámec a je už vecou súdu, aby posúdil, či sú

jeho vyjadrenia pravdivé alebo nie. Bludovú poruchu u obvineného nezistili, pričom ju skúmali ku dňu
spáchania trestného činu. Oni u obvineného zistili duševnú poruchu, čo je širší pojem ako choroba
a tú definovali ako adaptačnú poruchu psychopatického stenicko - astenického vývoja. Tento termín má
nielen svoj historický význam, ale používa sa v popise správania aj dodnes, kedy aj keď dnes sa to
zjednodušuje ako emočne nestabilná osoba a splýva to s viacerými poruchami osobnosti. Na jednej
strane je tento človek veľmi citlivý a zraniteľný v medziľudských vzťahoch, ale nie je tak, že by sa uzavrel

do seba a trpel niekde v kúte, ale toto jeho zranenie a utrpenie sa premieta navonok, teda stenicky -
útočne. Táto porucha nemá z forenzného hľadiska vždy význam, ale môže mať, pretože môže súvisieť
s potenciálnou trestnou činnosťou, kedy tieto osoby môžu konfliktne konať vo vyhrotených životných
situáciách, do ktorých sa môžu dostať. Takto charakterizovali stav obvineného v čase pravdepodobného
skutku. Toto je jeho charakteristika osobnosti, ktorá trvá už dlhší čas a súvisí s povahou človeka. Je to

trvalý stav, platí aj v súčasnosti a najmä sa manifestuje vtedy, ak je človek v ťaživej životnej situácii.
Vo vzťahu k vyjadreniam D. K. v jeho výpovedi na verejnom zasadnutí znalec uviedol, že odlišnosť
názorov na prítomnosť bludovej poruchy sa v psychiatrii stáva a je to vtedy, keď lekári majú rôzne
názory na to, či táto bludová porucha existuje alebo neexistuje, napokon tak, ako aj v iných vedných
odvetviach. Obvinený bol znalcom K. vyšetrený v ústave na výkon väzby, oni obvineného vyšetrili aj po

psychologickej stránke, kedy vyšetrenie realizoval G. D., ktorý u obvineného nezistil prítomnosť žiadnej
bludovej poruchy. Bludová porucha je dlhodobé ochorenie, ktoré sa môže prejavovať aj tým, že sú tam
prítomnéneskutočnéjavy,ktorénemajúzákladvnejakýchreáliách.Obvinenývšakžilpredtýmvreálnom
živote 14 rokov s bývalou priateľkou v Prahe, narodili sa im deti a následne došlo k nesúladu a ku
konfliktom,ktorésavyhrotiliatoaždotejmiery,žesaichpartnerskyvzťahrozpadol.Totoječastásituácia

aj u mnohých iných párov, a najmä, ak z toho vzťahu pochádzajú deti, partneri tieto rozchody prežívajú
veľmi bolestne a môže nastať aj boj rodičov o deti. Pokiaľ vie, matka odišla z Prahy a vrátila sa k rodičom
na východné Slovensko, čo tiež muselo na psychiku obvineného vplývať negatívne ale všetky tieto
skutočnostimajúreálnyzákladasúvislosti.Jepravda,žeobvinenýnatietokonfliktysbývaloupartnerkou
reaguje niekedy emočne preexponovane ale to sú obojstranné emočné výmeny názorov a práve tu je

ťažké odlíšiť, či sa jedná o bludovú chorobu alebo nie. On v tom zmysle nezdieľa názor D. K., hoci ho ako
odborníka rešpektuje a nespochybňuje jeho závery ako také. Bludová porucha sa kedysi nazývala ako
paranoja, dnes sa už tento termíne nepoužíva, lebo bol prekonaný, ale na vznik bludovej poruchy nie sú
u obvineného podľa znalca splnené vekové normy, keďže táto vzniká u starších ľudí. Ak by mal obvinený
psychózu v mladšom veku pripomínajúcu paranoju, boli by už aj viditeľné iné psychopatologické

zmeny predovšetkým schizofrenické zmeny, ktoré sú forenzne ľahšie identifikovateľne, čo u obvineného
nenastalo. Nedošlo u neho k dezingredácii osobnosti, nemá halucinácie a myšlienkové produkcie
u obvineného sú správne naviazané s realitou. Okrem toho bol obvinený hneď po prepustení z väzby
jedenmesiacumiestnenývnemocnici,kedynezistiliunehoprítomnosťbludovejporuchyalekárinevideli
dôvod na jeho ďalšiu hospitalizáciu proti jeho vôli, kde pri ani takejto hospitalizácii sa prejavy takého

typu ochorenia nepreukázali. Ani D. L., u ktorej sa obvinený ambulantne liečil, nezistila žiadne formy
ochorenia a odporučila ho veľmi správne na psychoterapiu. Teda je podľa názoru znalca veľmi ťažké
odlíšiť, či sa jedná alebo nejedná o bludovú poruchu ale oni u obvineného takú poruchu nezistili. Oni
nevedia preukázať, či sú to skutočné príkoria, ktoré sa obvinenému dejú ale fakt je, že bývalá priateľka
na neho útočila a nie je preukázané, že by to nebola pravda. Znalec zdôraznil, že nemôže vedieť, že

či tieto útoky na obvineného sú skutočné alebo domnelé. Obvinený bol v tom čase v procese, že sa
diali veci, s ktorými obvinený nesúhlasil. Nemajú istotu, že by tie javy neboli skutočné. Podľa znalca je
na súde potrebné mať pragmatický prístup pri posudzovaní existencie a neexistencie bludovej poruchy,
pretože to, čo hovoria v znaleckom posudku, je teória, na ktorej sa ani najväčšie kapacity psychiatrie
z minulosti nedohodnú. Treba v súdnom konaní posudzovať to, ako sa človek správa a či je reálne

nebezpečný pre svoje okolie. Tí čo majú bludovú poruchy môžu a nemusia byť nebezpeční, rovnako ako
tí, čo bludovú poruchy nemajú. Na rozdiel od D. K. on u obvineného videl iné skutočnosti, ktoré svedčia
preto,žetátoparanojajeuobvinenéhonepravdepodobná.Znalectiežuviedol,žeakbybolaobvinenému
nariadená ústavná liečba a obvinený by skutočne trpel bludovou poruchou, táto liečba by mala ibadetenčný charakter, pretože osoby s bludovými poruchami nikdy nebudú brať lieky dobrovoľne, nakoľko
si neuvedomujú svoje ochorenie a podanie napr. injekčnej liečby môže byť len formou donútenia násilím.
Bludové poruchy sa ambulantne liečiť z toho dôvodu ani nedajú. Podľa znalca má oveľa väčšiu váhu

psychoterapia a je chvályhodné, že obvinený sa rozhodol podrobiť psychoterapii na dobrovoľnej báze,
pretožesapotrebujeukľudniť,čomusaznalecaninečudujepotom,akékonfliktyprežil.Zpohľaduznalca
by bola vhodná protiúzkostná medikamentózna liečba na celkové upokojenie. V prospech ich názoru,
že u obvineného nie je prítomná bludová porucha svedčí podľa znalca aj to, že obvinený riadne chodí
do práce, pracuje ako účtovník, kde má zadané úlohy, ktoré musí riešiť a na ich riešenie sa sústrediť,

riadne dostáva výplatu a žije v partnerskom vzťahu, čo ak by mal bludovú poruchu, tak by toho nebol
schopný, lebo táto by mu sústredenie neumožňovala. Podľa znalca sa dá bludová porucha disimulovať
iba do istej miery, ale určite nie dlhodobo ale len istý krátky časový úsek, avšak určite nie jeden mesiac
na psychiatrii, kde je v nemocnici v Prešove klinika a kde je primárka natoľko skúsená, aby paranoika
len tak nepustila na slobodu a neodhalila by disimiláciu. Čo sa týka liekov, ktoré uvádza v posudku D.
H. a to kvetiapín a aplrazolam, sú to podľa znalca lieky podobné ako XANAX a Lexaurin, len pod iným

firemným názvom, ale patria do skupiny anxiolitikov, teda liekov proti úzkosti, ktoré sú aj v súčasnej dobe
bežne predpisované v populácii a znalec by sám obvinenému odporučil, aby ich na základe predpisu
užíval. Čo sa týka lieku Risperidom, toto už je podľa znalca antipsychotikum, ale môže začať fungovať
u osôb s bludovou poruchou len pri dlhodobejšej liečbe trvajúcej pol roka alebo niekoľko mesiacov ale
určite po mesačnej liečbe by výsledky boli ťažko viditeľné. Po jeho užití je možné potlačenie bludových

stavov, ale znalec sa so záverom D. K. nestotožňuje, pretože po mesiaci by mohlo dôjsť len k čiastočnej
stabilizácii stavu oslabením emočného náboja ale určite nie k vymazaniu bludu. Kvetiapin je zo skupiny
ako Risperidom, teda antipsychotikum, hoci rozdielnej chemickej štruktúry. Znalec pripustil potlačenie
určitých prejavov ale len do istej miery. Ale aj za toho stavu potlačenia by však podľa znalca primárka
určite obvineného neprepustila a neriskovala by ohrozenie svojej kariéry ale aj spoločnosti, ak by tieto

lieky a ich tlmiace účinky vyprchali. V rámci znaleckého ústavu podľa znalca urobili všetko podľa ich
najlepšieho vedomia a svedomia Činnosť psychiatra vykonáva od r. 1986 a znalca od roku 1996. Myslí,
že na základe disimulácie v rámci znaleckého skúmania neprehliadol bludovú poruchu a to ani v klinickej
praxi v tom, že by naletel na disimuláciu pri bludovej poruche. Vo vzťahu k bludových poruchám existuje
medzinárodná klasifikácia duševných porúch WHO, kedy v súčasnosti platí 10. revízia a pripravuje sa

už 11. revízia, pričom USA má svoju klasifikáciu. Teda vedecké práce citujú tieto dve klasifikácie, kde
sú vymedzené kritéria jednotlivých diagnóz. Bludová porucha je pod číselným kódom F22 a je už širšie
poňatá ako paranoja, ale tiež to nie je presné. Je to dobré pre výskum ale k takýmto diskrepanciám,
ako v tomto konaní, táto klasifikácia nezabráni. Je to pomôcka kvôli výskumu a štatistikám, poisťovniam
i indikačným kritériám liekov. Podľa znalca by skutočnosť, že obvinený bol v čase vyšetrenia D. K. vo

väzbe, kedy predtým nikdy nebola takto obmedzená jeho osobná sloboda, nemala mať vplyv na závery
znaleckého skúmania, pretože D. K. je natoľko skúsený, že s tým musel počítať, pretože bežne vyšetrujú
obvinených vo väzbe.

KrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.8Tos/9/20252zrušilsťažnosťouprokurátoranapadnutéuznesenie

tunajšieho súdu zo dňa 30.01.2025, ktorým súd návrh prokurátora na uloženie ochranného liečenia
obvineného A. B. zamietol a uložil tunajšiemu súd, aby vo veci znova konal a rozhodol. V odôvodnení
tohto uznesenia krajský súd poukázal na potrebu odstraňovania chýb znaleckého posudku znalca D.
K. podľa § 146 Trestného poriadku a vzhľadom na rozdielnosti záverov D. K. a znaleckej organizácie
poukázal na potrebu opätovného vypočutia znalca D. K. za prítomnosti znalca D. P., kedy sa pred

výsluchom znalec D. K. oboznámi s obsahom kontrolného znaleckého posudku znaleckej organizácie
a s výpoveďami znalca D. P. na predchádzajúcich termínoch verejného zasadnutia. Následne sa na
verejnom zasadnutí D. K. opätovne vypočuje k názorovým rozdielom v zisteniach znaleckého ústavu
oproti jeho záverom, pričom je podľa sťažnostného súdu vhodné, aby výsluch znalca D. D. K. bol
realizovaný za prítomnosti znalca D. P., ktorému súdu umožní v reálnom čase reagovať na prednes

a vysvetlenia znalca D. K..

Na základe tohto pokynu sťažnostného súdu, súd na verejnom zasadnutí dňa 18.07.2025 opätovne
vypočul znalca D. D. K., ktorému predtým zaslal zápisnice o výpovediach znalca D. O. P. na
verejnom zasadnutí a umožnil mu oboznámiť sa s obsahom kontrolného znaleckého posudku č. 8/2024

vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. Znalec D. D. K.
za prítomnosti znalca D. O. P. na tomto verejnom zasadnutí vypovedal, že aj napriek preštudovaniu
znaleckému posudku znaleckého ústavu a tiež výpovedi D. P. trvá na záveroch písomne podaného
znaleckého posudku č. 98/2023, ktoré sa týkajú posudzovaného obdobia, teda k stavu aktuálnemuk vypracovaniu znaleckému posudku zo dňa 18.7.2023 a tiež rekonštrukcie duševného stavu v čase
skutku. V plnom rozsahu trvá aj na diagnostickom závere a aj na ostatných odporúčaniach, ktoré
sa týkajú ochranného liečenia. Podľa tohto znalca k odborným rozdielom medzi týmito posudkami

došlo pri posúdení miery alebo kvality paranoidných prejavov, ktoré podľa záverov znaleckého posudku
znaleckého ústavu nedosahujú úroveň forenzne významnej duševnej poruchy. Podľa jeho odborného
názoru, miera prejavov a intenzita týchto prejavov a tiež ich dopad na správanie obvineného je natoľko
závažný, že je nutné ho považovať za prejav vážnej duševnej poruchy. Samotné spôsobovanie príkoria
nie je podľa neho rozhodujúcim faktorom pre posúdenie prítomnosti paranoidity. V rámci chorobných

paranoidných príznakov ide o spracovanie vstupných informácii chorobným spôsobom a chorobnou
reakciu na ne. Čiže nezávisle od vstupných informácii, resp. od ich pravdivosti, reakciu obvineného na
tieto informácie a jeho následné konanie on považuje za chorobný prejav. V tom je rozdiel medzi jeho
posudkom a posudkom ústavu, kedy on považuje túto intenzitu za forenzne významnú. Zároveň si
nemyslí, že v danom prípade ide o principiálnu odbornú nesprávnosť záverov ale ide skôr o pripisovanie
váhy niektorým čiastkovým informáciám, na základe ktorých boli stanovené závery. Konkrétne, znalecký

posudok ústavu sa opieral skôr o psychologické vyšetrenie, resp. o údaje z dostupnej zdravotnej
dokumentácie, pričom v jeho posudku väčšiu dôležitosť pripisoval samotnému posúdeniu klinického
stavu obvineného v čase znaleckého vyšetrenia a tiež na základe dynamiky vývoja jeho správania
v čase jeho skutku, resp. v období jeho skutku až do času, kedy bol znova znalecky vyšetrený.
Znalec ďalej uviedol, že v rámci diagnostických kritérií medzinárodnej klasifikácie chorôb 10. revízie,

neexistujú pre intenzitu bludu bližšie určovacie kritéria. V praxi môže teda nastať situácia, kedy znalec
alebo odborník, ktorý vychádza skôr z formálnych informácii, napr. zo zdravotnej dokumentácie alebo
z výsledkov inštrumentálnych psychologických vyšetrení dospeje k inému názoru, ako znalec, ktorý
vychádza skôr z praktického dopadu prejavov duševnej poruchy na konanie jedinca. Ako ďalej znalec
vysvetlil, každá duševná porucha, nevynímajúc poruchu s bludmi, má svoju prirodzenú dynamiku, teda

v čase môže intenzita jej prejavov kolísať. Navyše môže nastať situácia, kedy liečbou alebo zmenou
okolitých podmienok dôjde aj k významnej zmene intenzity tejto poruchy. Nevie sa však vyjadriť k tomu,
ako to prebiehalo u obvineného po realizácii jeho znaleckého vyšetrenia. Spor s partnerkou znalec
bral do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku ale táto samotná izolovaná informácia nemá vplyv
na závery znaleckého posudku. V tomto prípade bola jednou z kľúčových informácií vývoj správania

aeskalovanieintenzitysprávaniaobvineného,ktoréhoviedlikstanoveniudiagnostickéhozáveru.Pokiaľ
sa jedná o formu ním navrhovaného ochranného liečenia, znalec uviedol, že teraz nemá informáciu
o vývoji zdravotného stavu obvineného, avšak nakoľko stanovená duševná porucha býva dlhodobá
a mala by mať dlhodobý dopad na konanie, je presvedčený o tom, že uloženie ochranného liečenia
ústavnou formou je naďalej potrebné. Dôvodom pre ním uvedený diagnostický záver bola reakcia

obvineného pri témach týkajúcich sa partnerky, ktorá zahŕňala chorobnú disforicky sýtenú chorobnú
bludnú náladu s prechodmi až do rezonancie, teda stupňujúcu sa pri pokračovaní explorácie s búrlivým
doprovodom vystupňovaného vnútorného napätia. Bludový charakter prejavov v konaní obvineného
je podľa znalca zrejmý z dlhodobého hľadiska vývoja, kedy sa nálada obvineného pri danej téme
stupňovala, a teda sú evidentné chorobné charakteristiky, ako sú intenzita nálady a rezonancia, pričom

pri pokračovaní explorácie danej témy dochádza k extrémnemu stupňovaniu týchto nálad. Nálada sa
obvykle neprejavuje alebo len málo sa prejavuje vo verbálnych vyjadreniach. Nálada je pozorovaný
fenomén pri rozhovore o nejakej téme, v tomto prípade pri rozhovore o téme partnerky, resp. spolužitia
dochádzalo opakovane k pozorovaniu týchto fenoménov. Pozorovanie nálady je jednou z 12-tich či 13
- tich psychických funkcii, ktoré prípadné zmeny sa hodnotia pri znaleckej činnosti a pri stanovovaní

diagnózy. Znalec ďalej uviedol, že pri znaleckom psychiatrickom vyšetrení nemožno brať jeden faktor
izolovane a posudzovať stav jednej psychickej funkcie, nakoľko pri fungovaní osobnosti sa uplatňuje
vplyv všetkých. Konkrétne u obvineného boli najvýznamnejšie zmeny pri nálade a afektivite, narušení
úsudku a vo vystupňovaní alebo akcentovaní niektorých čŕt osobnosti. Narušenie úsudku obvineného
je podľa neho zrejmé z dlhodobých zmien správania, ktoré sa prejavovali v čase skutku aj v čase

znaleckého vyšetrenia a spočívali najmä v nekritickom hodnotení konania či partnerky alebo orgánov,
ktoré rozhodovali v konaniach, do ktorých bol zapojený, kde opakovane tieto rozhodnutia neboli vnímané
kriticky a reakcia na ne bola neprimeraná. Obvineného vyšetril iba raz ale dlhodobé zmeny správania
sú podľa neho evidentné z informácií obsiahnutých v spisovom materiály, kedy ide o opakované
napádanie rozhodnutí, či spochybňovanie rôznych orgánov, ktoré vyplývajú napr. z výpovedí, ktoré sú

citované v časti posudku zo spisového materiálu a takisto vyplývajú zo záverov znaleckých posudzovaní
psychiatrami či psychológmi, ktoré sú takisto citované v tejto časti. Z konania posudzovanej osoby je
podľa neho zrejmé, že toto konanie bolo svojou intenzitou masívne a stupňujúce sa a bolo neprimerané
jehorozsahom,intenzitouastupňovanímsa.Tojetenrozdieloprotinechorobnémusprávaniu.Čosatýkasprávania obvineného, išlo o veľmi rozsiahle konanie, ktoré zahŕňalo zmenu pracoviska, presťahovanie
sa, kompletnú zmenu v živote motivovanú dosiahnutím svojho cieľa, čiže išlo o obrovské zmeny
v osobnom živote zahŕňajúce kompletné prebudovanie spôsobu života. Napriek týmto zmenám reakcia

obvineného na ne dosahoval podľa znalca chorobný charakter. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne D. L.,
znalec uviedol, že mu zostáva len predpokladať, že stanovenie diagnózy D. L. vychádzalo z hodnotenia
iných prejavov správania, možno momentálnych prejavov v správaní, pričom jeho znalecký posudok
bol uzavretý na základe hodnotenia obdobia v čase skutku až po vypracovanie znaleckého posudku.
Znaleckým vyšetrením obvineného realizovaným ambulantnou formou v podmienkach ÚVV Prešov

dospel k dostatočným podkladom pre zodpovedanie otázok, ktoré mu boli položené zadávateľom. Tieto
podklady boli pre neho natoľko preukazné a obsahovali toľko informácií, že mu umožňovali formulovať
závery znaleckého posudku. Nepredpokladá, že ústavným pozorovaným obvineného by dospel k iným
záverom. Podotkol, že aj keď sa na diagnóze bludovej poruchy nezhodnú znalci, takúto diagnózu je
možné potvrdiť reakciou na liečbu. Teda predpokladá, že po niekoľko mesačnej kontrolovanej liečbe
antipsychotikami určenými na bludovú poruchu by bolo možné dosiahnuť aspoň čiastočné ovplyvnenie

intenzity jej prejavov. Presťahovanie a ani práca na diaľku nie sú podľa znalca špecifickým prejavom
bludovej poruchy a ani inej poruchy. Tiež samotná skutočnosť, že prebieha nejaké konanie vo vzťahu
k súdom, nie je špecifickým prejavom duševnej poruchy, avšak skutočnosť, že obvinený bol účastníkom
už 14tich konaní, potvrdzuje jeho dojem, že takéto konania pred súdmi boli neprimerané svojou
intenzitou a frekvenciou. Neposudzoval, kto je iniciátorom konaní, ale už len samotná skutočnosť, že

sa osoba stane účastníkom takéhoto počtu konaní vzbudzuje podozrenie na chorobný proces, pretože
ide o hostilné nastavenie voči štátnym orgánom. Výpovede poškodenej boli jedným z podkladov na
vytvorenie si obrazu o konaní obvineného a mali rovnakú váhu, ako výpovede všetkých ostatných
účastníkov.

Znalec D. O. P. k výpovedi znalca D. D. K. na verejnom zasadnutí uviedol, že posudok nevypracoval
ako jednotlivec ale ako člen znaleckého ústavu. Najmä išlo o spoluprácu so psychológom G. D., ktorý
obvineného psychologicky vyšetril, kedy on tiež obvineného osobne psychiatricky vyšetril, takže mal
takú istú príležitosť s ním rozprávať a mal k dispozícii aj spisový materiál. Vychádzali aj z diagnostických
záverov znaleckého posudku znalkyne D. M. z roku 2021. V roku 2023 bolo odborné vyjadrenie D. L.

a potom aj vyjadrenie ambulantnej psychiatričky D. L. z roku 2024. Ak má znalec k dispozícii viacej
nálezov od viacerých renomovaných a skúsených psychiatrov, musí ich zohľadniť. Môže mať iný názor,
ale musí to nejakým spôsobom vysvetliť. Podľa neho D. K. vôbec neuviedol, v čom je ten blud, čoho
definovanie považuje znalec D. P. za základ. On trvá na posudku ústavu a svoju výpoveď doplnil, že
on nevidí rozdiel medzi reakciou obvineného a reakciou iných ľudí, ktorí sú v obdobnej životnej situácii,

kedy tu ide o citlivú vec – spor o deti. Oni zhruba vedia, ako sa vyvíja obvinený, pretože prvý posudok
bol z roku 2021, následne bol posudok D. K. v r. 2023 a následne bol ich posudok z r. 2024. Teda majú
prehľad o jeho vývoji ale nevedia, ako vývoj pokračuje ďalej, či došlo k nejakým zmenám.

D. K. k tejto výpovedi D. P. uviedol, že bludovú poruchu rozobral pri svojej prvotnej výpovedi a poukázal

na riziko hodnotenia stavu obvineného na základe rozhovoru pred pojednávaním a nekritického
preberania informácii zo zdravotnej dokumentácie. D. P. však na to reagoval, že vo svojej 30 ročnej
praxe vždy hodnotil aj zdravotnú dokumentáciu.

Súd na verejnom zasadnutí vypočul aj svedkyňu D. G., ktorá vypovedala, že sa spolu s obvineným

zúčastnili pojednávania na tunajšom súde, ktoré prebehlo dňa 12.04.2023. Pojednávanie bolo odročené,
a keďže to bolo odročené už 3 krát a už mal byť záver, tak podľa nej to vyvolalo v obvinenom
agresivitu. Po skončení pojednávania vyšla z budovy. Vtom zbadala, ako okolo nej neďaleko automatu
na parkovanie pred budovou súdu na Grešovej ulici prechádza obvinený a povedal jej, že jej raz odreže
hlavu. Keď jej to hovoril, videla obvinenému do tváre. Ona sa zľakla a išla za pani prokurátorkou

A. B., ktorá bola neďaleko od nich. Ona ju poslala hneď na políciu a kde podala trestné oznámenie
a vypovedala. K tomu, čo jej povedal, ešte obvinený uviedol vulgarizmy. Povedal to, keď prechádzal
okolonej.NásledneišielsmeromkVeľkejpošteaOCNOVUMaonahoužpotomnesledovala.Vždy,keď
skončilo pojednávanie, obvinený po ňom riešil veci s advokátom a ona zo strachu vždy rýchlo opustila
budovu súdu a tak tomu bolo aj teraz ale pri parkovacom automate sa zastavila a riešila nejaké veci cez

telefón a vtedy okolo nej prechádzal obvinený. Momentálne cíti strach a aj vtedy ho cítila, lebo roky sa jej
vyhrážal. Vždy keď ho stretla, bol agresívny a už v očiach mal takýto pohľad, ktorý roky poznala a takto
sa správal, keď jej ubližoval. Ten strach sa prejavuje tak, že sa začne triasť a znervóznie. Hovorila o tom
so psychologičkami. Ona bola ubytovaná aj v zariadení MY MAMY, kde jej aj poskytovali psychologicképoradenstvo. Bývali tam niečo vyše roka aj s deťmi práve kvôli strachu. Momentálna situácia je taká, že
má obvineného informovať ohľadom detí a keď mu napíše, tak na ňu útočí a má k dispozícii aj emaily,
ktoré jej obvinený poslal po prepustení z väzby. Priamo obvineného nestretla. Nevie, či sa obvinený od

prepustenia z väzby pokúšal dostať do jej blízkosti, ale predtým, aj keď mal zákaz priblíženia, tak počas
stretnutia s deťmi si priviedol priateľku, ktorá hovorila staršej dcére, že ju vídava chodiť na plaváreň.
Momentálne má obvinený monitorovacie zariadenie a po prepustení obvineného z väzby mala policajnú
ochranu. Obvinený jej písal, že nevie, čo svedkyňa sleduje a že chce, aby išla do väzenia. Osobné
vyhrážky z jeho strany neboli lebo sa nestretli. Keď bývali ešte v Prahe, dochádzalo tam k týraniu

a kde jej obvinený povedal, že keby chcela odísť, tak jej naznačil, že ju zabije tým, že jej ukázal nôž.
Druhý krát to bolo asi v roku 2019, keď boli ubytovaní s deťmi v MY MAMY, kedy koncom augusta jej
telefonovala kolízna opatrovníčka, aby nevychádzali z domu s deťmi lebo sa jej obvinený vyhrážal jej
likvidáciou. Takže týždeň zostali v zariadení. Tou pracovníčkou bola L. C.. Obvinený potom spomínal,
že si to vymyslela ale nebola to pravda. Iné vyhrážky fyzickou likvidáciou zo strany obvineného neboli
ale celé roky jej píše emaily a písal aj na úrady, aby sa modlili za jej smrť, že ju nenávidí a že chce,

aby podľahla rakovine a podobne. Vo vzťahu k tomu, či sa obvinený vyhrážal ujmou iným osobám,
tak si svedkyňa myslí, že sa obvinený takto vyhrážal. Jej advokát A. D. sa vzdal jej prípadu, lebo mal
z obvineného strach, ale nevie, akým spôsobom sa mu presne mal obvinený vyhrážať. K D. N. mal
obvinený aj zákaz priblíženia a sledovacie a monitorovacie zariadenie. K tejto doktorke chodil obvinený
podľa svedkyne pred ambulanciu, sledoval ju autom ale nevie, aké vyhrážky tam boli. Okrem toho mal

zastrašovať psychologičku pracujúcu u D. J., sociálnu kurátorku, ďalej D. Q., ktorá vyšetrovala ju a jej
deti a mala z obvineného strach. Po tom, čo jej obvinený uniesol mladšiu dcéru, tak jej pomohol od
obvineného dostať dcéru späť jeden pán a obvinený ju aj vtedy zbil. V tom proces ale obvinený toho pána
zmanipuloval a svedok svedčil v prospech obvineného. To bolo riešené ako priestupok ale nevie, ako to
dopadlo. Vtedy bol obvinený aj 5 dní na psychiatrii. V čase, keď sa riešil únos jej dcéry, obvinený mal zbiť

ju a aj jej brata. Okrem toho fyzicky týral svoje deti. Mladšiu dcéru obvinený bíjaval často lebo žiarlil, že ju
má radšej ako jeho. Prikrýval ju perinou, aby nepočula ako plače a zatváral ju do šatníka. Z obavy nikomu
nič nehovorila a preto to riešené nebolo. Má gliózy na mozgu ale to je podľa svedkyne v dnešnej dobre
normálne a je to sledované neurológom a stabilizované. Neberie žiadne lieky. Obvinený jej povedal,
že ak bude mrzák, dá ju do ústavu. Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku č. 18/2023 znalkyne

G. G., ktorá uviedla že „žiadne prejavy v rámci psychického stavu menovanej ani v spôsobe jej života
nenasvedčujú tomu, že by mala z obvineného reálne strach“ a taktiež konštatuje „suspekciu priťažiť
obvinenému so strany poškodenej“ svedkyňa uviedla, že bolo to 5 rokov potom, ako sa s obvineným
rozišla a pravdepodobne si znalkyňa neprečítala emaily, ktoré jej poslala s tým, že vyšetrenie bolo také
zvláštne. Znalkyňa jej hovorila, že obvineného videla a že chudák trpí vo väzení a že čo sledovala tým

svojim správaním. Ešte jej znalkyňa povedala, že keby rozhodla v jej prospech, bude sa obávať, že by
sa jej obvinený o pol roka vyhrážal. Svedkyňa uviedla, že nemá tendenciu obvinenému škodiť. Obvinený
na ňu aj v minulosti podával trestné oznámenia ale polícia ich zamietla. Nikdy nebola odsúdená. To, čo
spraví obvinený, z toho obviní ju a je to podľa nej pravdepodobne spojené s jeho bludovou poruchou.

Súd tiež prečítal výpoveď svedkyne A. R. B. z prípravného konania zo dňa 25.05.2023, ktorá v tejto
výpovedi uviedla, že svedkom incidentu, ktorý sa mal odohrať medzi obvineným A. B. a poškodenou
D. G. pred budovou Okresného súdu Prešov nebola. Po skončení hlavného pojednávania, na ktorom
boli obaja aktéri prítomní, ostala ešte v budove súdu. Po niekoľkých minútach vychádzala von k svojmu
osobnému motorovému vozidlu, ktoré mala zaparkované pred budovou súdu, a ako kráčala po chodníku

a blížila sa k vozidlu, tak za ňou pribehla D. G. s tým, že držala v ruke svoj mobilný telefón a povedala
jej, že jej práve obvinený povedal, že jej odreže hlavu. V tom čase, keď jej to hovorila, svedkyňa už
obvineného pred súdom nevidela, nebol tam a ani nepočula, ako jej mal obvinený toto hovoriť. Následne,
ako jej D. G. túto skutočnosť oznámila, povedala jej, aby to išla oznámiť na políciu. Na to sa obe rozišli.
Poškodená bola trochu rozrušená a svedkyňa z nej mala pocit, akoby mohla mať strach, ale to je iba

subjektívny pocit svedkyne.

Súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí prečítal obsah dodatočnej ohliadky miesta činu
s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že miesto činu sa nachádza na ulici Grešova 3 pred budovou
Okresného súdu Prešov, kde popri chodníku sú zaparkované vozidlá a približne 50 metrov od vchodu

do budovy súdu sa nachádza automat na parkovacie lístky. Z uvedenej ohliadky miesta činu bola
vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca predmet ohliadky, ktorú súd na verejnom zasadnutí
oboznámil.Zo zápisnice z hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
5T/59/2021 vyplýva, že sa ho okrem prokurátorky zúčastnil obvinený A. B. v procesnom postavení
obžalovaného a D. G. v procesnom postavení poškodenej. Toto hlavné pojednávanie sa konalo dňa

12.04.2023 v čase od 13.15 hod. do 14.50 hod.

Zo správy Psychosociálne centrum s.r.o. zo dňa 13.06.2023 vyplynulo, že obvinený A. B. je klientom ich
psychologickej ambulancie od roku 2019 z dôvodu dlhodobo stresujúcej životnej situácie a nezvládania
plnej záťaže. Komunikácia s ním prebiehala bez problémov, keďže stretnutia boli podporné a zamerané

nazvládanieasmerovanieživotnýchcieľov,nienaexpartnerkuanadeti.Žiadenzamestnanecichcentra
neukončil pracovný pomer v súvislosti s konaním obvineného.

Súd tiež prečítal obsah písomných znaleckých posudkov znalcov z odvetvia Psychiatrie D. M. a D. G.,
ktoré v minulosti vypracovali k osobe obvineného A. B., kedy u obvineného nezistili žiadnu bludovú
poruchu ale konštatovali zmiešanú poruchu osobnosti. U obvineného konštatovali schopnosť chápať

zmysel trestného konania.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2
písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Obvodného oddelenia
Policajného zboru Prešov – Juh, uznesením zo dňa 12.04.2023 pod ČVS: ORP-507/JU-PO-2023
vzniesol podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinenie A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.

c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinený A. B.
dňa 12.04.2023 v čase okolo 15.00 hod. pred budovou Okresného súdu Prešov na Grešovej ulici č. 3
v Prešove sa vyhrážal D. G. zo E. D. po skončení súdneho pojednávania so slovami: „Ja ti odrežem
hlavu, ty p.ča sk.rvená“, pričom potom ďalej pokračoval v ceste smerom dole k zastávke MHD Grešova
v Prešove, čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.

D., K. XXX/XX, dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia obvinenému, u ktorého bolo
zastavené trestné stíhanie pre nepríčetnosť, súd vychádza z hmotno právnej úpravy podmienok
uvedených v ustanovení § 73 ods. 1 Trestného zákona, ktoré musia byť kumulatívne naplnené na to, aby

súd mohol takému návrhu prokurátora vyhovieť. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že nie je pritom
viazaný uznesením o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. (R
24/1992 – I), ale splnenie zákonných dôvod na uloženie ochranného liečenia posudzuje autonómne
na rozhodnutí a právnom posúdení veci orgánmi činnými v trestnom konaní. Táto autonómia vychádza
z rozdielnosti právneho posúdenia podmienok na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 Trestného

poriadku a podmienok na uloženie ochranného liečenia po zastavení trestného stíhania podľa § 73
ods. 1 Trestného zákon, kedy je táto rozdielnosť daná rozdielnosťou procesného a hmotnoprávneho
rozmeru rozhodnutia o páchateľovi činu inak trestného, u ktorého bola zistená nepríčetnosť. Teda aj
zdanlivo rovnaké posudzovanie toho istého páchateľa toho istého skutku o jeho nepríčetnosti môže
viesť k rozdielnym záverom orgánov činných v trestnom konaní pri zastavení trestného stíhania pre

nepríčetnosť a súdu pri rozhodovaní o uložení ochranného liečenia, pretože vychádzajú z iných
zákonných podmienok daných predmetom posudzovania.

Z dikcie ustanovenia § 73 ods. 1 Trestného zákona je zrejmá nutnosť súčasného naplnenia štyroch
podmienok na to, aby súd mohol rozhodnúť o uložení ochranného liečenia. Ak by čo i len jedna z nich

nebola naplnená, súd takéto ochranné liečenie nemôže obvinenému uložiť.

Prvá dvojica podmienok na uloženie ochranného liečenia sa vzťahuje k páchateľovi a k činu
inak trestnému. Je potrebné dokazovaním vykonanom na verejnom zasadnutí v rozsahu na tom
postačujúcom nepochybne zistiť, či osoba, ktorá je obvinená a voči ktorej bolo zastavené trestné stíhanie

pre nepríčetnosť, bola páchateľom a či sa bez akýchkoľvek pochybností dopustila činu, ktorý by inak
vykazoval znaky niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Teda hoci súd v tomto
prípade nerozhoduje o vine, ako je tomu v prípade podania obžaloby na hlavnom pojednávaní, rozsah
dokazovania v tomto prípade musí byť taký, aby súd mohol vo vzťahu k týmto podmienkam urobiťzáver analogický so záverom na hlavnom pojednávaní, teda či obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu
kladie obžalobou za vinu a či tento skutok má znaky niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom
zákone.

Obvinený A. B. spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol poverených príslušníkom za vinu popieral, kedy
síce pripustil, že poškodenú D. G. na chodníku pred budovou Okresného súdu Prešov po hlavnom
pojednávaní v inej trestnej veci stretol ale nepovedal jej nič, čo by bolo možné považovať už za vyhrážku.
Naopak, poškodená D. G. aj vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí podobne ako v prípravnom

konaní tvrdila, že obvinený jej mal vtedy uviesť, že jej odreže hlavu, pričom z tohto jeho vyjadrenia
mala strach, nakoľko to nebolo prvý krát, čo sa mal obvinený vyhrážať smrťou jej alebo jej deťom.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že pri vyjadrení obvineného smerujúcom k poškodenej nebol
nikto iný prítomný, teda nie je dokazovaním zistený žiaden iný svedok alebo iný dôkaz, ktorým by
bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť verziu obvineného, prípadne poškodenej. Ani svedkyňa A. B. sa
k priebehu incidentu ako aj k obsahu verbálneho vyjadrenia obvineného k smerom k poškodenej

nevedela vyjadriť, pretože v čase, keď vychádzala z budovy súdu po hlavnom pojednávaní, sa už
obvinený na mieste činu nenachádzal, pretože z výpovedí obvineného a poškodenej vyplynulo, že
obvinený bezprostredne po vyjadrení kráčal smerom k pošte a k nákupnému centru. Svedkyňa A. B. teda
len počula verziu udalostí od poškodenej, ktorú poslala podať trestné oznámenie, čo poškodená D. G.
hneď aj urobila. Za situácie, kedy sú prítomné dve protichodné vyjadrenia obvineného a poškodenej, je

potrebné pri vyhodnocovaní pravdivosti tvrdenia poškodenej pristupovať z pozície súdu veľmi dôsledne
a zo všetkých trestnoprávnych hľadísk vyhodnocovať skutočnosti svedčiace pre pravdivosť alebo pre
nepravdivosť výpovede poškodenej. V tomto prípade súd musel brať nutne do úvahy vzájomný vzťah
medzi obvineným a poškodenou, ktorá je jeho bývalou partnerkou, kedy sa ako partneri rozišli a
v súčasnej dobe majú spory o deti. Ich vzájomný nepriateľský vzťah vyplýval nielen z ich výpovedí na

verejnom zasadnutí ale je zrejmý aj z obsahu záverov znaleckého posudku znalkyne G. G. a z výpovede
tejto znalkyne. Znalkyňa v znaleckom posudku presne a podrobne definovala nielen úroveň vzťahu
poškodenej k obvinenému, ktorej nastavenie k obvinenému je výrazne negatívne a devalvujúce, kedy
poškodená má snahu obvineného osočovať s tým, že ho považuje za duševne chorého. Vidí len
jeho negatívne stránky a tieto prezentuje v snahe mu uškodiť. V odpovedi na otázku č. 3 znaleckého

posudku č. 18/2023 v šiestich bodoch znalkyňa uviedla dôvody zníženej dôveryhodnosti výpovede
poškodenej, ktoré súd vyššie v odôvodnení prezentoval. Napriek tomu, že tieto dôvody sú definované
len zo psychologického hľadiska, aj súd z hľadiska posúdenia pravdivosti a vierohodnosti výpovede
svedkyne G. musí nutne zohľadniť stav, kedy je evidentný nielen nepriateľský postoj poškodenej
k obvinenému, ktorý vyplýva z ich sporu o deti a vzájomného odcudzenia ale aj evidentná snaha

poškodenej obvinenému nejakým spôsobnom ublížiť, ktorá sa prejavuje podávaním trestných oznámení
na osobu obvineného. Teda za toho stavu nemôže súd bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že
sa skutok, najmä vo vzťahu k obsahu verbálneho prejavu obvineného adresovaného k poškodenej,
ktorý ho trestnoprávne definuje, skutočne stal a že páchateľom tohto činu bol skutočne obvinený.
Snaha poškodenej priťažiť obvinenému je natoľko prítomná v jej správaní, že jej výpoveď nemôže bez

akýchkoľvek iných objektívnych dôkazov zakladať záver o tom, že skutok vykazujúci znaky trestného
činusaskutočnestal,pretožetentozáverniejebezpochybností,lebotievyvolávavzájomnýnepriateľský
pomer obvineného a poškodenej, ktorý je obojstranne výrazne negatívny s tendenciou znevážiť
a poškodiť jeden druhého. Napríklad aj tvrdenie poškodenej na verejnom zasadnutí, že obvinený sa
mal vyhrážať pracovníčke psychologického centra Čížik bolo vyvrátené písomnou správou tohto centra,

že žiaden z ich pracovníkov neukončil pracovný pomer v dôsledku správania sa obvineného.

Súd teda uzatvára, že bez akýchkoľvek pochybností nebolo dokázané, že obvinený je páchateľom činu
inak trestného, čím nie je splnená jedna zo zákonných podmienok na uloženie ochranného liečenia
v zmysle § 73 ods. 1 Trestného zákona. Ochranné liečenie, ako forma ochranného opatrenia, ktoré je

zásahom do slobody jednotlivca, môže byť uložené len v spojitosti s osobou páchateľa trestného činu
alebo činu inak trestného a nemôže byť v rámci trestného konania ukladaná niekomu, kto sa trestného
činu alebo činu inak trestného nedopustil.

Ďalšou podmienkou na uloženie ochranného liečenia v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je

nepríčetnosť páchateľa tak, ako ju z trestnoprávneho hľadiska definuje ustanovenie § 23 Trestného
zákona. Súd len zdôrazňuje, že právny záver o nepríčetnosti môže urobiť len súd, ktorý sa v tomto smere
môže opierať o závery znaleckého skúmania, ale konečné hodnotenie príčetnosti alebo nepríčetnosti
je na rozhodnutí súdu a musí vyplývať z komplexného hodnotenia osoby obvineného a jeho správaniav čase spáchania trestného činu alebo činu inak trestného. K pojmu nepríčetnosť súd uvádza, že z
právnehohľadiskasanepríčetnosťourozumiestav,keďpáchateľpreduševnúporuchuvčasespáchania
činu nemôže rozpoznať, že jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné, alebo nemôže svoje konanie

ovládať. Na vyvodenie záveru, že osoba nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedná postačuje, ak
úplne chýba aspoň jedna z uvedených schopností. Hoci sa skúmanie otázky nepríčetnosti, ako už súd
vyššie uviedol, opiera o znalecké skúmanie týkajúce sa duševného stavu obvineného v čase spáchania
trestného činu, súd musí tento dôkaz hodnotiť komplexne, v kontexte iných dôkazov a skutočností,
pričom je nutné znalecký posudok považovať len za jeden z dôkazov. Súd len zvýrazňuje, že Trestný

poriadok upravujúc druhy a spôsob vykonania dôkazov, neupravuje preferenciu jedného dôkazného
prostriedku pred druhým z hľadiska váhy dôkazu, ale každý dôkaz z hľadiska obsahu a dôležitosti
informácie, ktorú nesie, je posudzovaný súdom individuálne v procese hodnotenie dôkazov, a až
v tomto procese mu súd prisúdi takú váhu, aká mu vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti patrí. Teda
ani pri rozhodovaní o uložení ochranného liečenia súd nemôže toto liečenie uložiť len na základe
znaleckého posudku znalca z odboru Psychiatrie, ktorý konštatoval vymiznutie rozpoznávacích alebo

ovládacích schopností možného páchateľa v čase činu, najmä ak je tento záver v rozpore s inými
dôkazmi alebo ho tieto dôkazy aspoň oslabujú. Teda tak, ako súd nie je nekriticky viazaný výrokom a ani
odôvodnením uznesenia o zastavení trestného stíhania obvineného pre nepríčetnosť založeného na
záveroch znaleckého posudku z odvetvia Psychiatrie, nezbavuje existencia tohto znaleckého posudku
povinnosť súdu tento preskúmať a podobriť kritickému skúmania v kontexte iných dôkazov.

V danej trestnej veci prokurátor pri zastavení trestného stíhania vychádzal z písomného znaleckého
posudku č. 98/2023 znalca D. D. K., ktorý po vyšetrení duševného stavu obvineného, u neho zistil
prejavy duševnej poruchy – bludovej poruchy a trvalej duševnej poruchy – zmiešanej poruchy osobnosti.
Bludová porucha sa u obvineného podľa znalca prejavovala v čase spáchania posudzovaného skutku

a mala forenzne významný vplyv na jeho konanie. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti mali
byť vplyvom zistenej duševnej poruchy – bludovej poruchy v čase spáchania trestného činu vymiznuté.
Znalec na záveroch tohto posudku zotrval aj na výsluchu na verejnom zasadnutí, kde ich závery
prezentoval a podrobne vypovedal o dôvodoch, ktoré ho ako odborníka k týmto záverom viedli. Je
potrebné zdôrazniť, že súd mal, a aj v čase tohto rozhodnutia má o záveroch tohto znalca pochybnosti,

hoci samozrejme, tieto sa nemôžu týkať odborných postupov a diagnostiky, ktoré znalec ako lekár
použil a ktoré súdu neprináleží hodnotiť. Po prvé, je úplne nesprávny záver znalca o nespôsobilosti
obvineného chápať zmysel trestného konania a úkonov, ktorý nezodpovedá realite tak ako ju vníma súd
vo verejnom súdnom procese. Obvinený v rozpore s týmto záverom znalca bol schopný plnohodnotnej
účastinaverejnomzasadnutí,bolschopnýnielenpochopiťjehovýznamaleajklásťotázkyvypočúvaným

a logickým a zrozumiteľným spôsobom argumentovať a tým aj uplatňovať prostriedky procesnej obrany
proti návrhu prokurátora. Napokon aj znalkyňa G. G., ako psychologička v čase, kedy vypracoval
znalecký posudku D. K. u obvineného nezistila zo psychologického hľadiska také skutočnosti, ktoré by
ho mohli z účasti na súdnom konaní diskvalifikovať, kedy zistila, že jeho myslenie je bez formálnych
a obsahových porúch a bez psychotickej alterácie. Intelektová výkonnosť obvineného je nadpriemerná

a hoci sú pamäťové schopnosti podpriemerné, dostačuje to k bežnej schopnosti zapamätať si
a reprodukovať udalosti, pokiaľ obvinený chce. Posudok znalkyne G. G. teda plne zodpovedá zisteniu
súdu o schopnosti obvineného sa plnohodnotne zúčastniť verejného zasadnutia, ktoré je vyjadrením
zásady bezprostrednosti súdneho konania, a naopak o nesprávnosti záverov znalca D. D. K.. Ďalšou
skutočnosťou, ktorá spochybňuje záver znalca D. K. týkajúci sa diagnózy u obvineného v priebehu

súdneho konania, bolo oznámenie o prepustení pacienta FNsP v Prešove zo dňa 22.08.2023, z ktorej
vyplýva, že u obvineného bludová porucha zistená nebola, ako aj výpoveď primárky Psychiatrického
oddelenia FNsP J.A. Reimana v Prešove D. K. L. na verejnom zasadnutí, ktorá popísala správanie
obvineného, kedy napriek mesačnej hospitalizácii na ich oddelení prítomnosť bludovej poruchy nezistila.
Hoci jej prítomnosť u obvineného nevedela vyvrátiť a súd si uvedomuje, že jej úlohou nie je preskúmavať

závery znalca D. K., aj táto skutočnosť viedla súd k názoru o nutnosti prihliadať na závery znalca D.
K. k diagnóze obvineného a následnému zistenie o vymiznutí ovládacích a rozpoznávacích schopnosti
obvineného s kritickým pohľadom. No a napokon je potrebné uviesť tú skutočnosť, že ku skutku z jeho
časovéhohľadiskamalodôjsťbezprostredneposkončeníhlavnéhopojednávaniavtrestnejvecivedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 5T/59/2021, ktoré sa v zmysle zápisnice z hlavného pojednávania konalo

dňa 12.04.2023 v čase od 13.15 hod. do 14.50 hod. a na ktorom boli prítomní ako obžalovaný A. B. tak
aj poškodená D. G.. Z obsahu zápisnice zachytávajúcej priebeh hlavného pojednávania je tiež zrejmé,
že sa ho obvinený riadne zúčastnil a z jej obsahu nevyplýva, že by jeho správanie bolo ovplyvnené
vážnou duševnou poruchou majúcou za následok nepríčetnosť a nespôsobilosť účasti na hlavnompojednávaní. Znalec D. K. nedokázal súdu logicky vysvetliť, ako je možné, že za desať minút po tomto
hlavnompojednávaní,kedysamalprejednávanýskutokstať,sazrazuobvinenýstalnepríčetnýmsúplne
vymiznutými ovládacími a rozpoznávacími schopnosťami (oboma naraz) a neschopnosťou účasti na

úkonoch súdu alebo prečo sa táto bludová porucha takto markantne práve za tento krátky čas rozvinula
do tejto forenzne významnej miery, najmä ak znalec tvrdí, že táto musí mať dlhodobý a prakticky
nevyliečiteľný charakter.

Všetky tieto pochybnosti o správnosti záverov znalca D. K. viedli súd k tomu, že na preskúmanie

jeho záverov pribral do konania Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o.,
ktorý vypracoval písomný znalecký posudok č. 08/2024. Závery znaleckého skúmania duševného
stavu obvineného A. B. týmto ústavom formulované v záveroch posudku len potvrdili pochybnosti,
ktoré mal súd vo vzťahu k záveru znalca D. K., kedy tento ústav u obvineného zistil len poruchu
osobnosti zmiešaného typu (rovnako ako znalec D. K.), ale už duševnú poruchu – bludovú poruchu,
ktorá bola základom pre vyslovenie záveru o vymiznutí ovládacích a rozpoznávacích schopností

obvineného v čase skutku D. K. už nezistil a preto znalecký ústav dospel k uzáveru, že obvinený v čase
pravdepodobného skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto svoje konanie mohol
aj ovládať a tiež to, že je schopný chápať zmysel trestného konania na verejnom zasadnutí. Zároveň
žiadne ochranné liečenie nie je u obvineného podľa tohto posudku potrebné. Znalec D. O. P., ktorý
bol poverený znaleckým ústavom vypovedať k obsahu ich znaleckého posudku, vo svojej podrobnej

výpovedi detailne rozviedol úvahy a postupy, ktoré znalecký ústav viedli k záveru o absencii bludovej
poruchy, pričom vo všeobecnosti možno povedať, že rozdielnosť od záverov znalca D. K. spočíva
v tom, či to, čo tvrdí obvinený je alebo nie je blud. Súd bez toho, aby opätovne podrobne rozoberal
argumentáciu oboch znalcov, ktorá je opísaná vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, musí konštatovať,
že neexistuje jednoznačný rovnaký a teda aj nespochybniteľný záver znalcov o existencii bludovej

poruchy, ktorej prítomnosť by mohla mať za následok právny záver o nepríčetnosti obvineného. Ani
pri konfrontácii odborných výpovedí znalcov na verejnom zasadnutí v zmysle pokynu sťažnostného
súdu neboli v podstatnej miere zistené rozdielnosti odstránené a teda je len vecou rozhodnutia súdu,
ku ktorému z týchto dôkazov sa v kontexte iných dôkazov pri právnom závere o možnej nepríčetnosti
prikloní. Podstatné z pohľadu súdu je, že znalec D. K. nedokázal definovať konkrétny blud prítomný

u obvineného a svoju diagnózu oprel o bludný komplex spočívajúci v tom. že obvinený sa bráni voči
podaniam jeho bývalej družky D. G. adresovaným súdu a iným štátnym orgánom, čo znalec vyhodnotil
ako prejav bludovej poruchy. To, že obvinený na tieto podania D. G. reaguje, je z pohľadu súdu výrazom
jeho ústavou garantovho práva na obhajobu, a ak tento prejav má emočný náboj, uloženie ochranného
liečenia ústavnou formou len z tohto dôvodu by bolo neprijateľným ohrozením tohto ústavného práva

a pripomínalo by praktiky nedemokratického režimu spred roka 1989, ktorý sa takto „zbavoval“ osôb,
ktoré podaniami uplatňovali svoje práva na súdoch alebo iných štátnych orgánoch. Súd sa ako ochranca
týchto práv nemôže a nesmie stotožniť s vyjadrením znalca D. K., že už samotná skutočnosť, že D. G.
podá voči obvinenému viac ako desiatku podaní, ktorými iniciuje konania voči nemu, v ktorých sa on
bráni, má byť ako účastník konania len z toho dôvodu poznačený za osobu trpiacu bludovou poruchou.

Ako uviedol znalec D. P., reakcia obvineného sa ničím nelíši od reakcií iných otcov detí v súdnych
sporoch o deti, s čím sa stotožnil aj súd vychádzajúc zo svojej praxe. Sám znalec D. K. pripustil,
že od roku 2018 obvinený prežíva podstatné zmeny vo svojom živote, ktoré sa týkajú aj jeho sporu
o deti a ktoré mohli viesť k vyostreniu čŕt v jeho správaní, na ktoré poukázala znalkyňa G. G.. Znalec
D. K. nedokázal na verejnom zasadnutí odpovedať, prečo je správanie obvineného neprimerané jeho

rozsahom, stupňovaním a intenzitou oproti nechorobným prejavom iných otcov bojujúcich s bývalými
partnerkami o deti a jeho vyjadrenia boli príliš vágne na to, aby súd na ich základe mohol obmedziť
osobnú slobodu obvineného ústavných liečením, najmä ak sa znalec zjavne mýlil v iných veciach
(spôsobilosti účasti na úkonoch súdu). Znalec D. K. tiež tvrdil, že pobyt obvineného na slobode je
nebezpečný pre spoločnosť a toto ohrozenie je akútne, hoci obvinený po prepustení z väzby na slobodu

v roku 2023 vedie riadny život, kedy nebol nikdy súdne trestaný a ani relevantne priestupkovo postihnutý.
Napriek odstupu času znalec D. K. trvá na ústavnej forme liečenia, ktoré ako uviedol znalec D. P.
nemá zmysel a ktorého potrebu nevidela ani primárka Psychiatrického oddelenia FNsP Prešov a ani
psychiatričku D. L., kedy ani v jednom prípade u obvineného nezistili prejavy bludovej poruchy. Naproti
tomu znalec D. P. logickým spôsobom uviedol vývoj poruchy osobnosti u obvineného a aj dôvody,

prečo u obvineného nezistil bludovú poruchu, rovnako ako aj obe jeho menované kolegyne, kedy súd
zdôrazňuje, že oproti znalcovi D. K. mal znalecký ústav k dispozícii širší komplex zdravotnej a znaleckej
dokumentácie o obvinenom a tento posudok bol vypracovaný komplexnejšie aj z psychologického
hľadiska a teda ho v tomto smere aj súd hodnotí ako dôveryhodnejší. Navyše závery znaleckého ústavuzodpovedajú osobnému kontaktu súdu s obvineným na verejnom zasadnutí a posúdeniu jeho stavu
z laického pohľadu.

Teda v zmysle zásady in dubio pro reo, ktorú je nutné vzťahovať aj na rozhodovanie o príčetnosti alebo
nepríčetnostiobvineného,súddospelkzáveru,žeobvinenýnebolvčasespáchaniaskutkunepríčetným,
pretože netrpí bludovou poruchou ale len zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá nemá za následok
vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného v čase spáchania činu. Súd sa pritom
opiera o závery znaleckého posudku znaleckého ústavu, ktorý v kolektíve znalcov vyšetril duševný stav

obvineného, posúdil jeho osobu zo psychologického, psychiatrického ako aj sexuologického hľadiska,
pričomznalecD.P.poverenýtýmtoústavompodrobnejednotlivézáverynaverejnomzasadnutírozobral,
detailne ich odôvodnil a tieto závery sú v súlade s inými dôkazmi, najmä s výpoveďou svedkyne D. K.
L., ktorá rovnako u obvineného bludovú poruchu nezistila a toho z liečenia prepustila. Úlohou súdu je
urobiť právny záver o príčetnosti alebo nepríčetnosti, na čo mal dostatok dôkazov a tieto v neprospech
návrhu prokurátora aj vyhodnotil.

Pokiaľ sa jedno štvrtú zákonnú podmienku na uloženie ochranného liečenia a tou je nebezpečnosť
páchateľa činu inak trestného pre spoločnosť, tu súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej
nebezpečnosť pobytu páchateľa činu inak trestného na slobode nemožno vždy vyvodzovať iba z
konania, ktoré v danom prípade inak vykazuje znaky trestného činu. Pre záver o pravdepodobnosti

možného opakovania konania inak trestného sa musí zisťovať aj stupeň duševnej poruchy páchateľa,
prípadne jeho doterajšie recidivistické prejavy, ktoré môžu vytvárať stav nebezpečenstva pre spoločnosť
pri ponechaní takéhoto páchateľa na slobode. Samo odporúčanie znalcov - lekárov či je, alebo nie
je vhodné páchateľovi protiprávneho činu uložiť ochranné liečenie, nie je dostatočným podkladom
na rozhodnutie súdu o tejto otázke. Také rozhodnutie môže súd vydať až na základe zhodnotenia

všetkých dôkazov prichádzajúcich do úvahy. Stav nepríčetnosti musí existovať v čase spáchania činu,
ale nebezpečnosť pobytu páchateľa na slobode treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase
rozhodovania súdu o ochrannom liečení. (Najvyšší súd SR - 3Tdo/12/2014, 2Tod 45/2021).

Na základe uvedeného súd konštatoval, že závery znalca D. K. o nebezpečnosti konania obvineného,

ktoré boli základom na podanie návrh na uloženie ochranného liečenia neboli správne a dôkazy
vykonané na verejnom zasadnutí ich v plnej miere vyvrátili. Súd opätovne ako aj v prípade nepríčetnosti
zdôrazňuje, že rozhodnutie o prípadnej nebezpečnosti konania obvineného musí byť založené na
vykonanom dokazovaní a súd nemôže nekriticky prebrať závery znalca, najmä ak (ako v tomto prípade)
odporujú iným dôkazom. Predovšetkým nebezpečnosť obvineného pre spoločnosť nielen v čase činu

ale ani v čase rozhodovania súdu nebola zistená počas jeho hospitalizácie. Tým svedkyňa D. L. aj
odôvodnila prepustenie obvineného z hospitalizácie, pretože v opačnom prípade by žiadala súd o
súhlas s držaním obvineného v ústavnej zdravotnej starostlivosti proti jeho vôli, čo sa ale nestalo.
Nebezpečnosť obvineného pre spoločnosť nezistil ani znalecký ústav, ktorý identifikoval u obvineného
iba zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je trvalého charakteru ale ktorá nie je forenzne významná pri

posudzovaní potencionálnej nebezpečnosti pre spoločnosť. Súd zdôrazňuje, že pre právne relevantný
záver o nebezpečnosti obvineného, ktorý má byť podkladom pre uloženie ochranného liečenia musí
byť nebezpečnosť reálna, teda prítomnosť takých osobnostných čŕt obvineného v spojení s duševnou
chorobou alebo poruchou, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou môže viesť k záveru o páchaní trestných
činov alebo o ohrození spoločnosti. Teda domnelá nebezpečnosť, ku ktorej ani nemusí dôjsť, k tomuto

záveru nepostačuje. Súd opätovne poukazuje na výpoveď znalca D. P., ktorý podrobne rozobral dôvody,
pre ktoré obvinený nepredstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre spoločnosť, a rovnako ako súd už
pri výpovedi svedkyne D. L. uviedol, aj tento znalec poukázal na to, že ak by bol obvinený nebezpečný
pre spoločnosť, nemohol by byť prepustený z minulej ústavnej liečby nadväzujúcej na väzobné stíhanie
v prejednávanej trestnej veci. Navyše znalec D. P. uviedol, že ak by aj obvinený trpel bludovou

poruchou, táto je síce liečiteľná, ale len násilnou formou, nakoľko pacient si neuvedomuje, že touto
poruchou trpí a ochranné liečenie ústavnou formou by malo len detenčný charakter. Súd pri hodnotení
záverov znaleckého ústavu ako správnych, a naopak, záverov znalca D. K. ako nesprávnych, musí
brať aj v zmysle vyššie uvedenej judikatúry do úvahy aj samotnú osobu obvineného, ktorý doposiaľ
nebol súdne trestaný, okrem dopravných priestupkov sa nedopúšťa inej trestnej alebo protiprávnej

činnosti a to ani v priebehu tohto konania, je zamestnaný, žije partnerským životom a podrobuje sa
dobrovoľne psychoterapii. Uvedené neznamená, že by sa v budúcnosti nemohol dopustiť trestného
konania násilného charakteru, čo nemôže byť vylúčené prakticky u nikoho, ale nestane sa tak v dôsledku
duševnej poruchy – bludovej poruchy a toto riziko je len potencionálne a nie je aktuálne reálnenatoľko, aby súd mohol konštatovať nutnosť uloženia ochranného liečenia. Preto táto obava nemôže
byť základom pre vyslovenie záveru, že obvinený bol v čase spáchania prípadného skutku, ktorý
sa mu kládol za vinu, ako aj v čase rozhodovania súdu o uložení ochranného liečenia nebezpečný

pre spoločnosť tak, ako to požaduje ustanovenie § 73 ods. 1 Trestného zákona. To, že obvinený je
v procesnom postavení obžalovaného alebo obvineného v iných trestných veciach, na tomto závere
súdu nič nemení, pretože tieto sa týkajú jeho vzťahu k poškodenej, ktorý je výrazne zlý a preto sa súd
nestotožňuje so závermi znalca D. K., že jeho nebezpečnosť sa bludovou poruchou stupňuje. Tento
záver by bol správny iba vtedy, ak by sa obvinený v dôsledku bludovej poruchy dopúšťal rôznorodej

trestnej činnosti nesúvisiacej s jeho rodinnými a vzťahovými problémami, za ktoré by bol odsúdený.
Trestné stíhania obvineného však vyplývajú, ako už súd uviedol, zo zlého vzťahu s poškodenou, čo
v súdnej praxi nie je neobvyklý jav, najmä ak sa bývalí partneri sporia o deti a trestné oznámenia
a následné trestné konania sú prostriedkom ich vzájomného boja. Navyše obvinený nebol doposiaľ
v týchto trestných veciach právoplatne uznaný za vinného. Preto súd vyslovil, že ani štvrtá podmienka
na uloženie ochranného liečenia, ktorou je nebezpečnosť páchateľa činu inak trestného pre spoločnosť

nebola v tomto prípade splnená.

Súd na vyslovenie vyššie uvedených záverov vykonal všetky potrebné dôkazy, vrátane tých uloženým
mu sťažnostným súdom a z nich vyplýva, že nebola splnená ani jedna z hmotnoprávnych podmienok
na uloženie ochranného liečenia uvedená v § 73 ods. 1 Trestného zákona. Preto súd návrh prokurátora

na uloženie ochranného liečenia zamietol a opätovne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

2 4Nt/18/2023

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.