Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100670
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom
kancelárie Stará Baštová 2, 040 01 Košice, IČO: 35 569 298, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
12.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
12.08.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2024

a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Správnom súde v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa
23.09.2024, sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2024 (ďalej aj ako

„napadnuté rozhodnutie“), zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci Ústrediu
na ďalšie konanie. Žalobca žiadal tiež priznať úplnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

II. Administratívne konanie

2. Žalobca si žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 17.01.2024 uplatnil nárok na starobný dôchodok

od 27.06.2023 a žiadal priznať starobný dôchodok od 14.06.2023. Ústredie listom zo dňa 24.04.2024
žalobcovi oznámilo, že vzhľadom na to, že získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, dobu základnej vojenskej služby od
01.04.1982 do 14.12.1983 a ďalšiu službu od 01.09.1985 do 30.06.1998 a od 01.07.1998 do 31.08.2011,
nie je možné podľa § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“) hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Následne
Ústredie prvostupňovým rozhodnutím žiadosť žalobcu zamietlo. V odôvodnení uviedlo, že dôchodkový

vek žalobca dosiahol 14.06.2023 a k tomuto dňu žalobca získal 3098 dní obdobia všeobecného
dôchodkového poistenia, t. j. 8 rokov a 178 dní, čím žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu 15
rokov obdobia všeobecného dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že zákon č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon č. 328/2002 Z. z.“) nevylučuje, aby obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore alebo

v ozbrojených silách bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom
poistení. Na základe uvedenej skutočnosti, žalobca mal za to, že splnil obe podmienky na priznanie
starobného dôchodku, t. j. bol dôchodkovo poistený dlhšie ako 15 rokov a splnil dôchodkový vek 63
rokov. Okrem uvedeného žalobca uviedol, že Ústredie nezohľadnilo obdobie získané podľa osobitného
systému dôchodkového poistenia, hoci bol prostredníctvom svojho zamestnávateľa až do nadobudnutia

účinnosti Zákona č. 328/2002 Z. z. aktívne zaradený vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Žalobca ďalej namietal, že Ústredie nereflektovalo v prvostupňovom rozhodnutí na Dohovor č. 128
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128). Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhol, aby žalovaný, ako odvolací orgán, prvostupňové rozhodnutie zrušil.

4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol

a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ústredia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný úvodom zhrnul
skutkový stav, odvolacie námietky a zopakoval dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí s tým, že
citovalustanovenia§60ods.2a§255ods.5Zákonaosociálnompoistení.Žalovanýmalzapreukázané,
žepodľarozhodnutiaColnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.29395/2011-1462-2zodňa27.09.2011
bol žalobcovi podľa zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.09.2011 priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok

a pre výšku tohto výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od
01.04.1982 do 14.12.1983 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru colníka od 01.09.1985
do 30.06.1998 a od 01.07.1998 do 31.08.2011 v III. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal dobu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a bol
mu priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení,

sa doba základnej vojenskej služby od 01.04.1982 do 14.12.1983 a doba služobného pomeru colníka
od 01.09.1985 do 30.06.1998 a od 01.07.1998 do 31.08.2011, nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia, a preto nebola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Bez tejto doby služby mal
žalovaný za to, že žalobca bol dôchodkovo poistený 8 rokov a 178 dní a nesplnil tak podmienku
dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Žalovaný

zároveň uviedol, že prislúchajúce ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sú kogentného charakteru
a doterajšia rozhodovacia prax súdov v danom prípade nepredstavuje zovšeobecnený právny názor.
Naopak v súlade so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj ako „Najvyšší súd SR“), pri posudzovaní dôchodkových nárokov sa prihliada aj na dobu profesionálnej
služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne sa určí suma dôchodku v súlade

s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobcu išlo o služobný pomer vo funkcii colník, ktorá
nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórii, a preto
doba vykonávania služobného pomeru colníka pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nebola
zohľadnená.

III. Správna žaloba

5. Žalobca inicioval podaním správnej žaloby v sociálnych veciach podľa § 199 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) zo dňa 23.09.2024 súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby aj

obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
Zákona o sociálnom poistení a že splnil podmienky priznania starobného dôchodku. Žalobca poukázal
na to, že mu nebola zohľadnená doba poistenia v osobitnom systéme, na čo by Sociálna poisťovňa
nemala prihliadať rozdielne v porovnaní so všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia. Poukázal
tiež na viazanosť právom Európskej únie a tiež na Dohovor č. 128, ktorý podľa žalobcu Sociálna

poisťovňa nerešpektovala. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15.08.2012, žalobca namietal, že Ústredie nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
Zákona o sociálnom poistení diskriminuje poistencov osobitného systému, keď nehodnotí niektoré doby
poistenia, mení podmienky vzniku nároku alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia. Žalobca v ďalšom texte správnej žaloby uviedol spisové značky

veľkého množstva rozsudkov krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, v ktorých podľa žalobcu súdy
argumentovali s poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vo vzťahu k nesprávnym právnym
záverom Sociálnej poisťovne v konaniach s obdobným predmetom ako je žalobcov prípad. Na
základe uvedeného, žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, akoaj prvostupňové rozhodnutie Ústredia a vec vrátil Ústrediu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd
priznal žalobcovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

IV. Konanie na správnom súde po podaní správnej žaloby

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.10.2024 uviedol, že žalobca zotrváva na
právnom aj skutkovom posúdení odôvodnenom v napadnutom rozhodnutí. Ku žalobnej námietke
žalobcu, týkajúcej sa nerešpektovania rozhodovacej praxe súdov, žalovaný uviedol, že právny názor

prezentovaný v žalobcom uvedených rozhodnutiach krajských súdov, ako i Najvyššieho súdu SR nebol
zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne
porovnateľných veciach, preto pri rozhodovaní Ústredie, ako aj žalovaný postupoval v medziach
zákona a v súlade so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého pre posúdenie
dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenej do zvýhodnenej I. a II.
kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

Uvedený zovšeobecnený názor však nie je aplikovateľný na právnu situáciu žalobcu, ktorý vykonával
štátnu službu ako colník v III. kategórii, a preto nesplnil podmienku zaradenia do I. a II. kategórie funkcií.
Na základe uvedených skutočností, žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

7. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (replika) zotrval na žalobnej
argumentácii prezentovanej v podanej správnej žalobe.

8. V duplike žalovaný poukázal na nesprávnosť uvedenú v replike žalobcu, v ktorej riaditeľku odvolacích
konaní označil ako odvolací orgán, pričom poukázal na skutočnosť, že podľa § 215 ods. 4 Zákona

o sociálnom poistení vo veciach odvolania podaného voči rozhodnutiam Ústredia je odvolacím orgánom
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.

9. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP správny súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na 31.10.2025 o 10:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný a právny zástupca

žalobcu. Pojednávania v uvedený deň sa zúčastnila zástupkyňa žalovaného, právny zástupca žalobcu,
ako aj žalobca osobne, bez účasti verejnosti. V súlade s § 112 ods. 1 SSP, sudca zhrnul skutkový stav
administratívneho a súdneho konania a vyzval účastníkov konania, aby sa ku správnej žalobe vyjadrili.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že naďalej trvá na správnej žalobcu v celom jej rozsahu, s poukazom
na to, že žalobca splnil obe zákonné podmienky na nárok na starobný dôchodok a opätovne poukázal na

neaplikovanie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 pri rozhodovaní Ústredia, ako aj žalovaného, preto ich
rozhodnutia vychádzajú z neprávneho skutkového a právneho posúdenia a sú v rozpore s judikatúrou
najvyšších súdnych autorít. Zástupkyňa žalovaného tiež zotrvala na doterajšej argumentácií žalovaného
a mala za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a správne. V rámci
konečného návrhu v súlade s § 112 ods. 3 SSP, právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na zrušení

napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia Ústredia a žiada, aby vec
bola vrátená Ústrediu na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada, aby správny súd
priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Zástupkyňa žalovaného navrhla správnu žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať trovy konania.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach
(§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania a vychádzajúc z obsahu súdneho
spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na
základe čoho na pojednávaní dňa 31.10.2025 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ústredia, vec vrátil Ústrediu na ďalšie konanie a žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

V. Relevantná právna úprava

11. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c/, § 199 a nasl.SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom
súdnom konaní.

12. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

13. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

14. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

15. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

16. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„Ústava SR“), občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti
na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

17. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno
zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený

počet odpracovaných rokov.

18. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú

prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

20.Podľa§1ods.3Zákonaosociálnompoistení,tentozákonsanevzťahujenapríslušníkovPolicajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej

stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej
len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento
zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, poistenec podľa tohto zákona je na účely
dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60
ods. 2, 4 a 5.

22. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.23. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský

výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

25. Podľa § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

26. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

VI. Právne závery správneho súdu

27. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia
Ústredia, ako aj celého administratívneho spisu zistil, že žalobca ako poberateľ výsluhového dôchodku
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorá
bola Ústredím zamietnutá a toto rozhodnutie bolo po podanom odvolaní potvrdené žalovaným. Podľa
v § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na priznanie nároku na starobný dôchodok, musia byť

kumulatívne splnené tri zákonné podmienky, t. j. žiadateľ je poistencom, ktorý získal najmenej 15
rokov dôchodkového poistenia a dosiahol dôchodkový vek. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi
sporné, že žalobca je poistencom, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, ani to, že je poberateľom výsluhového
dôchodku. Predmetom sporu bola výlučne otázka rozsahu započítania dôb služby, ktoré boli zhodnotené
preúčelyvýsluhovéhodôchodku,dovšeobecnéhosystémudôchodkovéhopoistenianaúčelyposúdenia

nároku žalobcu na starobný dôchodok.

28. Preskúmaním spisového materiálu správny súd mal za to, že žalovaný ani Ústredie pri rozhodovaní
o žiadosti žalobcu nezohľadnili dobu základnej vojenskej služby od 01.04.1982 do 14.12.1983, ani
dobu služobného pomeru colníka od 01.09.1985 do 30.06.1998 a od 01.07.1998 do 31.08.2011. Pri

posúdení nároku zohľadnili len 3098 dní dôchodkového poistenia, teda 8 rokov a 178 dní získaných
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Svoje rozhodnutia žalovaný a Ústredie odôvodnili najmä
s odkazom na ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, pričom vyhodnotili,
že žalobca nezískal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia na priznanie starobného dôchodku.

29. V tomto súdnom konaní sa správny súd zaoberal rozhodujúcou otázkou, či žalovaný a Ústredie
správne právne vyhodnotili vec tým, že dobu služobného pomeru žalobcu nezaradili medzi obdobia
dôchodkového poistenia. Takýto záver totiž viedol k tomu, že žalobca týmto postupom nesplnil
zákonom stanovenú podmienku minimálnej 15-ročnej doby dôchodkového poistenia, a teda ani zákonné
podmienky na priznanie starobného dôchodku. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné, v

zhodesargumentáciouuvedenoužalobcomvsprávnejžalobekonštatovať,žepredmetnáprávnaotázka
bola opakovane riešená v judikatúre najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Existuje rozsiahla
a ustálená rozhodovacia činnosť, ktorá sa zaoberá právnym posúdením započítania dôb hodnotených
pre účely osobitného systému sociálneho zabezpečenia do všeobecného systému dôchodkového
poistenia, pričom tieto rozhodnutia poskytujú pre správny súd záväzný interpretačný rámec aj pre

prejednávanú vec.

30. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu SR, sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, ktorým bola potvrdená ustálená súdna prax, podľaktorej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje započítanie doby služby do obdobia dôchodkového
poisteniapodľaZákonaosociálnompoistení,atotakpriposudzovanínárokunastarobnýdôchodok,ako
ajpripredčasnomstarobnomdôchodku.Hociustanovenia§60ods.2a§255ods.5Zákonaosociálnom

poistení formálne vylučujú hodnotenie doby služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok, judikatúra najvyšších súdnych autorít tento nesúlad prekonala výkladom konformným s
Ústavou SR a Dohovorom č. 128, podľa ktorého má výsluhový dôchodok od dovŕšenia (resp. priznania)
dôchodkového veku charakter starobnej dávky. Z toho dôvodu je potrebné dobu služby poberateľa
výsluhového dôchodku zahrnúť do obdobia dôchodkového poistenia a následne pri výpočte dôchodku

uplatniť pomerné krátenie teoretickej sumy podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, najviac do výšky výsluhového
dôchodku. Odlišný výklad by viedol k neodôvodnenému zvýhodneniu poistencov žiadajúcich o starobný
dôchodok oproti tým, ktorí žiadajú o predčasný starobný dôchodok, hoci ide o dávky rovnakého
charakteru. S týmito závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil a považuje ich za aplikovateľné
aj pri posudzovaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia.

31. Nad rámec uvedeného, správny súd konštatuje, že právna úprava všeobecného systému sociálneho
poistenia sleduje cieľ zohľadniť všetky doby dôchodkového poistenia poistenca pri posudzovaní nároku
na dávky podmienené vekom alebo nepriaznivým zdravotným stavom, zatiaľ čo osobitný systém
sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov hodnotí výlučne dobu výkonu služby a
neposkytuje komplexnú úpravu starobných, predčasných starobných či pozostalostných dôchodkov.

Poistenci osobitného systému zabezpečenia sú preto vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom
poistení len v rozsahu dôb získaných v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, nie však vo
vzťahu k nároku na dávky všeobecného systému sociálneho poistenia, ktoré musia byť posudzované
s prihliadnutím na celú získanú dobu poistenia bez ohľadu na systém, v ktorom bola nadobudnutá.
Gramatický a izolovaný výklad právnych ustanovení vedúci k nezapočítaniu týchto dôb by viedol

k neodôvodnenej diskriminácii poistencov osobitného systému sociálneho zabezpečenia, čo nebolo
účelom ani pôvodnej, ani súčasnej právnej úpravy, a nie je možné tento výklad akceptovať pri uplatnení
nárokov podľa Zákona o sociálnom poistení. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.
9So/127/2015zodňa26.04.2017,správnysúdzdôrazňuje,žepostuppodľaDohovoruč.128savzťahuje
na všetkých poistencov osobitného systému sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na kategóriu funkcií,

keďže tá má význam len pre určenie dôchodkového veku. Ak poistenec dosiahne dôchodkový vek podľa
§ 65 Zákona o sociálnom poistení a v súčte dôb z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a
všeobecného systému sociálneho poistenia získal viac ako 15 rokov poistenia, Sociálna poisťovňa musí
všetky tieto obdobia hodnotiť pri určení teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

32. Nesprávna aplikácia Zákona o sociálnom poistení vedie k neodôvodnenému zhoršeniu
dôchodkového postavenia poistencov osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorým právna
úprava mala v čase vzniku a trvania poistného vzťahu zabezpečovať komplexne výhodnejšie podmienky
vzhľadomnaosobitnúpovahuichslužby.Absolútnenezohľadneniedôbpoisteniazískanýchvosobitnom

systéme sociálneho zabezpečenia u poistencov, ktorí nadobudli dávky v inom než všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, spôsobuje ich nepriaznivé zaobchádzanie pri uplatňovaní nároku na starobný
dôchodok. Takýto postup vedie k tomu, že pri dosiahnutí dôchodkového veku sú poistenci hodnotení,
akoby boli poistení len počas krátkeho obdobia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, čo
neprimerane znižuje ich osobný mzdový bod aj výslednú sumu dôchodku. V dôsledku toho sú poistenci,

ktorí získali poistenie v oboch systémoch, znevýhodnení oproti situácii, ak by sa im pre vznik nároku
zhodnotila celá doba poistenia a poskytla iba zodpovedajúca zvyšná časť dôchodku z hodnotenia
obdobia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

33. Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok žalovaný a Ústredie

nezohľadnili celú dobu jeho dôchodkového poistenia, konkrétne obdobie získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia podľa Zákona č. 328/2002 Z. z., a tento postup bol v rozpore s doterajšou
judikatúrou, ktorú správny súd považuje za jednoznačne ustálenú, je potrebné konštatovať, že všetky
doby dôchodkového poistenia, získané poistencom do vzniku nároku na starobný dôchodok, musia
byť zohľadnené. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že priznanie

výsluhového dôchodku, podľa osobitného predpisu, by vylučovalo hodnotenie iných dôb dôchodkového
poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok. Na základe toho správny súd dospel k záveru, že
predmetná správna žaloba je dôvodná, keďže prvostupňové rozhodnutie Ústredia, ako aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.34. Na základe uvedeného, došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, ako aj prvostupňového rozhodnutia Ústredia podľa § 191

ods. 3 písm. a) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou Ústredia vzhľadom na viazanosť právnym názorom správneho
súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, opätovne posúdiť žiadosť žalobcu na priznanie nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a postupovať pri tom v intenciách úvah a záverov
správneho súdu uvedených v tomto rozsudku.

35. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť lendo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.