Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200648
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200648.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: ARETROP s.r.o., so
sídlom Štúrova 41, 949 01 Nitra (pôvodne Ecopaint, s.r.o., so sídlom Kukuričná 1, 831 03 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto), IČO: 47 067 888, právne zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka,
s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 101289634/2021 zo dňa 21. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

101289634/2021 zo dňa 21. júla 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
100482606/2021 zo dňa 24. marca 2021 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania – zdaňovacie obdobie máj 2017

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č.
101706958/2017 zo dňa 07. augusta 2017 začal dňa 18. augusta 2017 u žalobcu daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
máj 2017. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 101410185/2018 zo dňa 23. júla 2018
(ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole č. 101411956/2018 zo dňa 23. júla 2018 dňa 13. augusta
2018. K zisteniam uvedeným v Protokole sa žalobca písomne vyjadril dňa 04. septembra 2018 a dňa

15. novembra 2018 s ním bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102260402/2018 vo veci
prerokovania pripomienok.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102406939/2018 zo dňa 29. novembra 2018, ktorým bol žalobcovi
určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017
vo výške 115 466,00 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. 100884381/2019 zo dňa 15. apríla 2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil.

3. Správca dane dňa 10. júna 2019 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia
vo vyrubovacom konaní, o čom žalovaný rozhodol dňa 25. júna 2019 a lehotu na vydanie rozhodnutiapredĺžil o 180 dní, o čom bol žalobca upovedomený Upovedomením č. 101571138/2019
zo dňa 27. júna 2019.

4. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100183181/2020 zo dňa 16. januára 2020, voči ktorému
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101575543/2020
zo dňa 13. októbra 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil.

5. Správca dane dňa 24. novembra 2020 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie

rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, o čom žalovaný rozhodol dňa 02. decembra 2020 a lehotu
na vydanie rozhodnutia predĺžil o 90 dní, o čom bol žalobca upovedomený Upovedomením č.
101990614/2020 zo dňa 16. decembra 2020.

6. Správca dane určil termín ústneho pojednávania na deň 05. marca 2021, o čom bol žalobca
upovedomený Oznámením č.100234057/2021 zo dňa 10. februára 2021, písomnosť ktorá bola

žalobcovi doručená dňa 01. marca 2021. Dňa 04. marca 2021 bola správcovi dane formou e-mailu
doručená od zamestnanca spoločnosti HELSKE s.r.o. žiadosť o zmenu termínu ústneho pojednávania,
avšak správca dane z dôvodu nedodržania elektronickej formy podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) žiadosti nevyhovel.

7. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100482606/2021 zo dňa 24. marca 2021 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods.
5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 115 466,00 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

8. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 10. mája 2021, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101289634/2021 zo dňa 21. júla 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

9. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v
zdaňovacom období máj 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nasledovných faktúr:
- faktúra č. 1OF170013 zo dňa 02. júna 2017, základ dane 105 330,00 eur, DPH: 21 066,00 eur
s predmetom dodania architektonického návrhu – Helske Senior Center, Essen od dodávateľa OSA
atelier s. r. o., so sídlom Kuzmányho 5100/3, 058 01 Poprad, IČO: 44 171 773 (ďalej aj „OSA atelier

s. r. o.“),
- faktúra č. 170100016 zo dňa 31. mája 2017, základ dane 472 000,00 eur, DPH: 94 400,00 eur
spredmetomdodaniaštúdievlokaliteRegensburg+aglomerácieoddodávateľaHelske,s.r.o.,sosídlom
Ferka Urbánka 20/A, 052 01 Spišská Nová Ves (aktuálne Antolská 3715/2, 851 05 Bratislava - mestská
časť Petržalka), IČO: 47 211 253 (ďalej aj „Helske, s.r.o.“).

10. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Predmetom analýzy vypracovanej dodávateľom Helske, s.r.o. bolo podrobné vypracovanie podkladov
za účelom uceleného pohľadu o lokalite Regensburg a aglomerácie, podklady boli získané z verejne
dostupných zdrojov, dôvodom vypracovania bol projekt HELSKE CARE SENIOR REZORTY a analýza

bola určená spoločnosti BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o.
- Spoločnosť BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. v máji 2017 so žalobcom neobchodovala.
- Podľa výpovede konateľa žalobcu a zároveň dodávateľskej spoločnosti Helske, s.r.o. pána A. B.
na ústnom pojednávaní dňa 13. decembra 2017 dodané práce, ktoré boli fakturované faktúrou č.
170100016 zo dňa 31. mája 2017 tvorili základ na kúpu pozemkov v Nemecku spoločnosťou HELSKE

GmbH.
- Z predloženej Zmluvy o združení a spolupráci zo dňa 20. februára 2015 vyplynuli nasledovné
skutočnosti: účastník č. 1 spoločnosť MYROCK, s.r.o. (konateľ A. C.) mala za úlohu zabezpečovať
marketing a predaj služieb v projekte, vyhodnotenie konkurencie, účastník č. 2 spoločnosť BUSINESS
PARTNER ACADEMY, s.r.o. (konateľ Matej Rusňák) bola koordinátorom projektu, účastník č. 3

spoločnosť Helske, s.r.o. (konateľ Matej Rusňák) bola poverená vypracovaním prvotnej analýzy lokalít
týkajúcej sa obyvateľstva, jeho vývoja, demografických a geografických plánov a iných relevantných
informácií vzťahujúcich sa na predmetnú lokalitu a vypracovaním výstupnej analýzy (po spracovaní
marketingovejštúdiespoločnosťouMYROCK,s.r.o,)spočívajúcejvzosumarizovanívšetkýchpodkladov.-Vzhľadomnavšeobecnosťprávnejúpravyzmluvyozdruženív§829až841zákona č.40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka správca dane považoval za žiaduce detailne upraviť zmluvné podmienky,
nakoľko chýba oblasť financovania združenia, osobnej účasti a vnesenia vecí účastníkmi združenia,

riešenie daňových a účtovných záležitostí.
- Analýza dodaná žalobcovi mala byť v zmysle Zmluvy o združení a spolupráci zo dňa 20. februára
2015 dodaná spoločnosti BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. - žalobcovi nebola dodaná
výstupná analýza, ako to žalobca uviedol vo svojom vyjadrení (Zápisnica z miestneho zisťovania č.
102266511/2017 zo dňa 30. októbra 2017), nakoľko neobsahovala marketingovú štúdiu, ale len súhrn

informácií k danej lokalite, ktoré majú slúžiť ako podklad architektovi, ak by sa našiel vhodný pozemok.
- Podľa predloženej Situačnej správy, výstupné analýzy sú následne základom pre vytvorenie tzv.
„Hmotových štúdií - architektonických konceptov“ pre jednotlivé lokality, hmotovú štúdiu môže spracovať
len kvalifikovaný architekt. Výstupné analýzy v spojení s hmotovými štúdiami sa ako výsledok realizácie
prvých troch fáz projektu HELSKE CARE SENIOR REZORTY mali dodať spoločnosti Helske GmbH,
ktorá mala rozhodnúť, či v danej posudzovanej lokalite zakúpi pozemky a uskutoční právne a faktické

kroky smerujúce k výstavbe rezortov.
- Spoločnosti Helske, s.r.o., BUSINESS PARTNER ACADEMY, s.r.o. a žalobca sa na základe zmluvy
uzavretej dňa 25. decembra 2016 označenej ako Generálna dohoda dohodli, že dodanie hmotovej
štúdie zabezpečí žalobca (sám alebo prostredníctvom odborne spôsobilej tretej osoby), následne ich
ponúkne na odkúpenie výhradne spoločnosti Helske, s.r.o. alebo ňou určenému subjektu, ktorá ich dodá

sesterskej spoločnosti HELSKE GmbH.
- Žalobca na základe Generálnej dohody požiadal dodávateľa OSA atelier s. r. o., aby na základe
analýzy a marketingovej štúdie lokality Regensburg + aglomerácie bola vypracovaná hmotová štúdia
(architektonický) návrh - Helske Senior Center, Essen, objednávka bola zadaná ústne, predmetom bolo
riešenie objektov pre seniorov v meste Essen (Nemecko) na nešpecifikovanom pozemku, časť dodanej

služby bola realizovaná v subdodávke od spoločnosti ECOWA, a.s. (Dožiadanie č. 102217087/2017
zo dňa 19. októbra 2017, Odpoveď na dožiadanie č. 102373268/2017, Zápisnica o miestnom zisťovaní
č. 102281863/2017 zo dňa 02. novembra 2017).
- Správca dane dospel k záveru, že faktúra č. 170005 zo dňa 14. júna 2017 vystavená spoločnosťou
ECOWA, a.s. za technickú pomoc pri príprave návrhu architektonickej štúdie Helske Senior Center

Essen pre dodávateľa OSA atelier s. r. o. nemohla byť reálnym podkladom pre vyhotovenie faktúry č.
1OF1700 13 zo dňa 02. júna 2017 z nasledovných dôvodov:
o na faktúre od spoločnosti ECOWA, a.s. je vyšší dátum dodania služby - 14. júna 2017, pričom priamy
dodávateľ žalobcu OSA atelier s. r. o. fakturoval dodanie architektonického návrhu žalobcovi dňa 02.
júna 2017 s dátumom dodania dňa 31. mája 2017,

o predmetom plnenia dodaného žalobcovi neboli plnenia, na dodanie ktorých sa zaviazala spoločnosť
ECOWA, a.s. v zmysle Zmluvy o poskytovaní odborného poradenstva zo dňa 06. apríla 2017,
k odbornému poradenstvu poskytnutému spoločnosťou ECOWA, a.s. nebol vypracovaný žiaden
písomný materiál, jednalo sa len o ústne poradenstvo,
o prevzatie plnenia dodaného spoločnosťou ECOWA, a.s. bolo konateľom dodávateľa OSA atelier s.

r. o. potvrdené v Protokole o odovzdaní a prevzatí predmetu rámcovej zmluvy zo dňa 14. júna 2017,
pričom štúdia vypracovaná dodávateľom OSA atelier s. r. o. bola žalobcovi dodaná dňa 31. mája 2017,
ako vyplýva z preverovanej faktúry.
- Dodávateľ OSA atelier s. r. o. zanikol dňa 01. februára 2018 v dôsledku rozdelenia, pričom jej právnym
nástupcom sa stali spoločnosti ATELIÉR B.R.A.T, s.r.o. a OSA & partner, s.r.o.

- Žalobca vo vyrubovacom konaní nepredložil žiaden dôkaz reálne deklarujúci použitie štúdie v lokalite
Regensburg + aglomerácie nadobudnutej od dodávateľa Helske, s.r.o. a použitie architektonického
návrhu v lokalite Essen nadobudnutej od dodávateľa OSA atelier s. r. o., správca dane preto zo spisu
z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2017 zistil, že žalobca vystavil faktúru č.
170100002 zo dňa 30. júna 2017 v celkovej sume 368 560,80 eur s označením dodávky „Fakturujeme

Vám analýzu a hmotovú štúdiu v lokalite Essen“ a faktúru č. 170100003 zo dňa 30. júna 2017
v celkovej sume 186 774,00 eur s označením dodávky „Fakturujeme Vám analýzu a hmotovú štúdiu
v lokalite Bad Abbach“, spolu v hodnote fakturovanej sumy 555 334,80 eur. Z uvedených faktúr nebolo
preukázané, o dodanie akej analýzy sa jednalo, výstupná analýza nemohla byť dodaná, nakoľko túto
dodal žalobcovi dodávateľ Helske, s.r.o. na základe dodávateľskej faktúry č. 170100016 zo dňa 31.

mája 2017 a žalobca nebol účastníkom Zmluvy o združení, preto sa nemohol podieľať na vypracovaní
analýzy ani výstupnej analýzy lokality Essen. Následne bolo zistené, že dodávateľ Helske, s.r.o.
vystavil spoločnosti HELSKE GmbH faktúru č. 170100028 zo dňa 27. decembra 2017 v celkovej sume
353 204,00 eur s označením dodávky „Fakturujeme Vám analýzu a hmotovú štúdiu v lokalite Essen“afaktúruč.170100031zodňa27.decembra2017vcelkovejsume178991,00eursoznačenímdodávky
„Fakturujeme Vám analýzu a hmotovú štúdiu v lokalite Bad Abbach“, dodávky dodané dňa 27. decembra
2017, spolu v hodnote fakturovanej sumy 532 195,00 eur.

- Z dôvodu, že podklady tvoriace prílohy predloženej analýzy fakturovanej faktúrou č.
170100016 zo dňa 31. mája 2017 pochádzali z verejne dostupných zdrojov na sociálnych sieťach
správca dane konštatoval, že tieto nevykazujú znaky duševnej tvorivej činnosti a preto tieto aktivity
nespĺňajú obsah pojmu poskytovanie iných hospodársky využiteľných informácií (know-how).
- Analýza dodaná žalobcovi na základe faktúry č. 170100016 nebola použitá pre vyhotovenie hmotovej

štúdie - architektonického návrhu z dôvodu, že podľa Situačnej správy architektonický návrh mal byť
vypracovaný až na základe výstupnej analýzy, dodaná analýza však neobsahovala marketingové štúdie,
preto nemohla byť výstupnou analýzou.
- Z vyjadrenia Ing. arch. A. D., konateľa dodávateľa OSA atelier s. r. o. vyplynulo, že k vypracovaniu
architektonického návrhu Helske Senior Center Essen žalobca nepredložil žiadnu analýzu ani výstupnú
analýzu, na základe ktorej by mal byť vypracovaný návrh pre seniorské centrum (Zápisnica o miestnom

zisťovaní č. 102281863/2017). E. A. D. poskytol správcovi dane architektonickú
štúdiu v rozsahu 10 listov, ktorej obsah je popísaný v Protokole.
- Žalobca predložil tri kúpne zmluvy na pozemky v lokalitách Essen, Bad Abbach a Ennepetal zo dňa
06. júla 2017 a dňa 27. júla 2017 a príslušné listy vlastníctva, podľa ktorých spoločnosť HELSKE GmbH
pozemky nadobudla v júli resp. októbri 2017.

- Ani ďalšie doklady predložené žalobcom nepreukázali súvislosť s projektom Helske Care
Senior Resorty, nakoľko niektoré dokumenty majú dátumy nižšie ako dátumy fakturácie analýz
a hmotových štúdií, resp. reálne nepreukázali spojitosť so zdaniteľnými obchodmi - nebolo možné určiť,
že deklarované pozemky boli skutočne zakúpené na základe fakturovaných služieb - architektonický
návrh – Helske Senior Center, Essen a štúdia v lokalite Regensburg od dodávateľov OSA atelier s. r.

o. a Helske, s.r.o. (nakoľko žalobca dodal služby spoločnosti Helske, s.r.o. v júni 2017 a táto ich dodala
spoločnosti HELSKE GmbH v decembri 2017).
- Žalobca a dodávateľ Helske, s.r.o. boli personálne prepojené osoby prostredníctvom osoby konateľa
A. B..

11. Daňové orgány vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatovali, že žalobca
nepreukázal, že architektonický návrh (pre oblasť mesta Essen v spolkovej krajine Severné
Porýnie - Vestfálsko) od dodávateľa OSA atelier s. r. o. a štúdiu v lokalite Regensburg (v spolkovej krajine
Bavorsko) od dodávateľa Helske, s.r.o. použil na uskutočnenie zdaniteľných obchodov ako platiteľ,
splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písmena a zákona o DPH

preto nebolo preukázané.

II.
Konanie pred správnym súdom

12. Správnou žalobou zo dňa 20. septembra 2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako v tom
čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu dňa 30. septembra 2021 sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101289634/2021 zo dňa 21. júla 2021, ako aj
prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100482606/2021 zo dňa 24. marca 2021 a
vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

13. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné:
-Správcadaneporušilprávožalobcuoboznámiťhosvýsledkamidokazovaniaapriebehuvyrubovacieho
konania (s poukazom na § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, podľa ktorého má daňový subjekt
právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim), nakoľko ústne pojednávanie dňa 05.
marca 2021 bolo vykonané napriek žiadosti žalobcu o odročenie z dôvodu, že žiadosť o odročenie bola
správcovi dane zaslaná v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a zároveň správca dane
oznámenie o nevyhovení žiadosti vypracoval až štyri dni po ústnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu
podľa názoru žalobcu vyrubovacie konanie nebolo ukončené v súlade s daňovým poriadkom.

- Správca dane vo vyrubovacom konaní po vydaní zrušujúceho rozhodnutia žalovaným nedoplnil
dokazovanie ani nevykonal vypočutie svedkov v súlade s návrhom žalobcu (odpoveď žalobcu zo dňa
05. februára 2021), preto záver o nereálnosti dodania služby urobil na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu.- Záver správcu dane o tom, že predmetom dodania nebola analýza nie je namieste, nakoľko dodanie
analýzy bol obchodnoprávny vzťah, kde obe zmluvné strany deklarovali, že nimi uskutočnený obchod
prebehol, predmet dodania nemal vady, objednávateľ zaplatil dohodnutú cenu a zrealizované plnenie

žiadnym spôsobom nerozporoval. Daňové orgány nie sú pritom oprávnené hodnotiť úroveň, resp. kvalitu
predloženýchanalýz,tátoskutočnosťjepredmetomobchodnýchvzťahovmedzizúčastnenýmidaňovými
subjektmi. Žalovaný dospel k záveru bez toho, aby preukázal, že k reálnemu dodaniu služby nedošlo,
naopak posudzovaním odbornej úrovne predložených dokladov (analýzy, výstupnej analýzy) podľa
názoru žalobcu daňové orgány potvrdili uskutočnenie zdaniteľného plnenia.

- Žalobca poukázal na to, že vychádzajúc z európskej legislatívy neuznať právo na odpočítanie dane
môže správca dane len vtedy, ak má na základe objektívnych okolností preukázané, že platiteľ, ktorému
bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie dane vedel alebo musel
vedieť, že sa obstaraním takéhoto tovaru alebo služieb zúčastní na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt v reťazci dodávok tohto tovaru
na vstupe alebo výstupe (Kittel Recolta Recycling bod 56 až 61, Mahagében a Dávid bod 45).

- Ak správca dane dospel k záveru, že žalobcom predložené doklady neboli dostatočné na preukázanie
dodania služby, mal tieto požadované dôkazy špecifikovať, pričom Výzva č. 101196041/2018 zo dňa
19. júna 2018 a Výzva č. 102032824/2020 zo dňa 31. decembra 2020 na doplnenie dokazovania a
predloženie dokladov boli len vo všeobecnej rovine.
- Ak správca dane právo na odpočítanie dane spochybnil a nepriznal nadmerný odpočet uplatnený

žalobcom, mal toto svoje tvrdenie preukázať, čo však nespravil a žalovaný tento jeho postup len potvrdil.
Žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dôkaz opaku a dôkaznú núdzu znáša správca dane,
dôkazné bremeno daňového subjektu nie je možné vykladať extenzívne, na ťarchu daňového subjektu
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28. novembra 2018).
- Na jednej strane správca dane konštatoval, že žalobca neobdržal predmet dodania - analýzu, na druhej

strane tvrdil, že analýzu, ktorú nedostal a nebola mu dodaná, predal ďalej - takéto konštatovanie je
nelogické, vzájomne si odporujúce.
- Z predloženej analýzy a Situačnej správy vyplýva, že analýza dodaná žalobcovi sa týkala viacerých
miest (Essen, Bad Abbach a Ennepetal), a žalobca ďalej predal len časť týkajúcu sa miest Essen
a Bad Abbach, nepoprel preto zmysel podnikania, t.j. dosiahnutie zisku a cena fakturovaná pri predaji

spoločnosti Helske, s.r.o. zahŕňala maržu vo výške 8 % v zmysle Generálnej dohody. Žalobca preto
preukázal, že obstaranú analýzu použil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ v súlade s § 49 ods. 2
zákona o DPH.
- Rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné z dôvodu, že síce vymenoval v konaní vykonané
dôkazy, avšak tieto nevyhodnotil ani neuviedol, ktoré z týchto dôkazov považoval za tie, ktoré

odôvodňovali vydanie prvostupňového rozhodnutia.
- Daňové orgány neprihliadli na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu.

14. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24. januára 2022, v ktorom zopakoval zistenia a závery
uvedené v napadnutom rozhodnutí. V ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. III. ÚS 401/09 - 17 zo dňa 16. decembra 2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),

pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,

či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane.

16. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania vo veci.

17. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. októbra 2025. Právny zástupca žalobcu zotrval
nasvojichtvrdeniach,žalovanýsvojuneprítomnosťnapojednávaníospravedlnilasúhlasilsprejednaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

18. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

20. Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva
prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným
elektronickým podpisom20) osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne
ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu.20aa) Podanie, ktoré má

predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,20ab) možno podať len
prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 cez určené dátové rozhranie a
v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle
finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou,
chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané

kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na
tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane
písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického
doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej

identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení
smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).
Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).
20aa) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
20ab) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21. Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo
podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej

forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami
alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.

22. Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami
podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má

a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v
obchodnom registri, alebo fyzickou osobou-podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,
b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje

pri správe daní.

23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.25. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

26. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

28.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

29. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

34. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

35. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej

forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

36. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a

Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 6S/83/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-6S/83/2021.

37. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods.
1 SSP) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom
na § 191 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane,
správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

38. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č.:
101289634/2021 zo dňa 21. júla 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu
Košice č. 100482606/2021 zo dňa 24. marca 2021. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2017 vo výške 115 466,00 eur.

39. Úvodom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica
2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky,
aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za

tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:

a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

40. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna

právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),

c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a)
zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH).

41. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že nie je sporná materiálna existencia plnenia, tieto
boli založené na totožnom závere, že žalobca žiadnym z predložených dôkazov nepreukázal, akým
spôsobom použil architektonický návrh a štúdiu fakturované spoločnosťami OSA atelier s. r. o. a Helske,s.r.o. na účely svojho podnikania ako platiteľ dane, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených
podmienok pre odpočítanie dane (materiálna/hmotnoprávna podmienka).

42. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že daňové orgány môžu rozhodnúť o nepriznaní práva na odpočet
DPH len v prípade preukázania podvodného konania, správny súd s poukazom na vyššie uvedené
uvádza, že úlohou správcu dane v daňovom konaní je buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru/
služby, postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru/služby, použitia prijatého plnenia vrámci

ekonomickej činnosti daňového subjektu) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom
zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami, a
zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH), aby preukázal daňovému subjektu spáchanie daňového podvodu, či jeho
vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (napr. rozsudok Súdneho dvora
EÚ v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03) alebo zneužitie práva.

Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil danú námietku ako nedôvodnú.

43. Podstata ďalších žalobných námietok prevažne spočívala v tvrdení žalobcu, že správca dane
nekonal v súčinnosti so žalobcom, ani nevzniesol kvalifikované pochybnosti vo vzťahu k žalobcom
tvrdeným skutočnostiam preukazujúcim vznik práva na odpočítanie DPH, keď v žalobe poukazoval

napríklad na odňatie práva vyjadriť sa k zisteniam správcu dane zisteným v rámci daňovej kontroly (str.
6 žaloby), resp. na všeobecné znenie Výzvy č. 101196041/2018 zo dňa 19. júna 2018
(nedostatok, ktorý správca dane neodstránil ani na základe vyjadrenia žalobcu), nevedomosť správcu
dane, aké dôkazy má požadovať, či neunesenie dôkazného bremena žalovaným (str. 8 a 10 žaloby).

44. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH „má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť
tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový
subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi
dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť)“ (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, obdobne

žalovaným uvádzaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 401/09 - 17 zo dňa 16.
decembra2009).PovinnosťtvrdiťtedaspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPHzasplnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.

To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno,pokiaľzmysluplnealogickynespochybnípredloženétvrdeniaadôkazy.„Akvšaksprávcadane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane
splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo

navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). V prípade, že správca dane unesie svoje dôkazné bremeno,

tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu,
pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je
tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a
deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.

45. „Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností)
môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný
daňový subjekt. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne
zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho

pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu
spíše zápisnicu. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do
momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo,
k prenosu dôkazného bremena nedochádza.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022).

46. Vychádzajúc z administratívneho spisu daňových orgánov mal správny súd za preukázané,
že jediným úkonom správcu dane voči žalobcovi pred vydaním Protokolu bolo zaslanie Výzvy č.
101196041/2018 zo dňa 19. júna 2018, v ktorej správca dane len všeobecne konštatoval, že vznikli
pochybnosti o deklarovaných obchodoch, ktoré súvisia s inžinierskou činnosťou, resp. koordinačnou
činnosťou zúčastnených partnerov na projekte pre seniorov v Nemecku, bez konkrétnej špecifikácie

zistených pochybností. Uvedený nedostatok výzvy spočívajúci v absencii uvedenia konkrétnych
skutočností vyvolávajúcich u správcu dane pochybnosti v žalobcom predložených dokladoch správca
dane neodstránil ani po tom, ako bol na to vyzvaný a upozornený žalobcom vo Vyjadrení k výzve
správcu dane zo dňa 18. júla 2018 a následne dňa 23. júla 2018 vydal Protokol. Na základe uvedených
skutočností správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky tak, ako to vyžaduje § 46
ods. 5 daňového poriadku na prenos dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt, nakoľko

správca dane dostatočne kvalifikovaným spôsobom (čo do obsahu Výzvy č.
101196041/2018 zo dňa 19. júna 2018) neoboznámil žalobcu s pochybnosťami o úplnosti, správnosti a
pravdivosti predložených dôkazov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tak možno konštatovať,
žezásadaúzkejsúčinnostivzmysle§3ods.2daňovéhoporiadkuasňousúvisiacepovinnostiupravené
v § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a 46 ods. 5 daňového poriadku správcom dane splnené v tu

súdenej veci v rámci daňovej kontroly vykonávanej správcom dane splnené neboli, nakoľko so žalobcom
nebolo konané v rámci daňovej kontroly, neboli kvalifikovane oznámené zistené pochybnosti, ani mu
nebola daná možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, resp. k spôsobu ich zistenia.

47. Správny súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa neuznania ospravedlnenia

na ústne pojednávanie dňa 05. marca 2021, ktoré bolo doručené správcovi dane e-mailom dňa 04.
marca 2021. Správny súd mal za preukázané, že uvedené podanie nespĺňalo podmienky elektronickej
komunikácie s daňovými orgánmi vyplývajúce z § 14 v spojení s § 13 ods. 5 daňového poriadku.
Správnysúdsatiežnestotožnilsargumentácioužalobcu,žesprávcadanebolpovinnývyzvaťžalobcuna
odstránenie vád podania, nakoľko vadu nedostatočnej formy podania upravuje priamo daňový poriadok

v § 13 ods. 6, v zmysle ktorého podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané
spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme,
a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo
telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. Z uvedeného dôvodu posúdil správny súd predmetnú
žalobnú námietku ako nedôvodnú.

48. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových
orgánov v predmetnej veci, nakoľko podľa jeho názoru je v plnom rozsahu zrejmé, na základe
akých právnych ustanovení, dôkazov a akých úvah pri ich hodnotení dospeli daňové orgány ku
konkrétnym skutkovým zisteniam a ako tieto právne hodnotili. Je tiež potrebné dodať, že subjektívny

nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného vyjadrený v jeho ďalších žalobných námietkach, nezakladá
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správcu dane.

49. Záverom správny súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších
vnútroštátnych a európskych súdnych autorít platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty

strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994,
séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko zo dňa 9. decembra 1994, séria A, č. 303 – B,
Georgiadisv.Gréckozodňa29.mája1997,Higginsv.Francúzskozodňa19.februára1998;rozhodnutia

ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a
pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie
(Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa
12.10.2022, ods. 39/. Ďalšie dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval samostatnú pozornosť

v odôvodnení rozsudku vyššie, nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto
sa ich posúdeniu osobitne nevenoval.50. Zhrnutím celého záveru správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť,
že postupom daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej (§ 191

ods. 1 písm. g) SSP), z dôvodu ktorého obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto
správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods.
3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho
viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách vyššie
uvedených úvah správneho súdu.

51.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

52. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444

ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že

a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej

sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).