Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200347
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ANMIMA, s. r. o., so sídlom Dolné Rudiny
15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT
& PARTNERS, s.r.o., Puškinova 58, Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532026/2022 zo dňa 21. marca 2022, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-73S/38/2022 - 431 zo dňa

13. júna 2024, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200347, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia apríl
2015, jún 2015, júl 2015, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016, marec 2017,

apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018 (ďalej ako „daňová kontrola“).
Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 100855533/2021 zo dňa 18.05.2021
(ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
doručený žalobcovi dňa 25.05.2021. Daňová kontrola bola ukončená dňa 25.05.2021.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 102635381/2021 zo dňa 28.12.2021 (ďalej ako „rozhodnutie správcu dane“) vyrubil
žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2016 rozdiel dane v sume 10 000 eur na DPH. Žalovaný

v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100532026/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
3. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „orgány finančnej správy“ alebo aj ako „daňové orgány“)
neuznali žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti SARCO s.r.o., Karpatské
námestie 10S, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 156 306 (ďalej aj ako „dodávateľ“)
za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou muzikálu ANGELIKA.
Dôvodom neuznania odpočítania dane bolo, že žalobca síce formálne splnil zákonné podmienky pre

odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“), ale odpočítaním dane z predmetnej faktúry sa zapojil
do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu.4. Vyhodnotením všetkých skutočností správca dane zistil, že dodávateľ žalobcu mal dodávateľa a
následne niekoľkých subdodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné
služby súvisiace s podujatím muzikál ANGELIKA (SILVI PRODUCTION, s.r.o., JK Media, s.r.o.,

KALYPSO agency SK, s.r.o., See&go s.r.o., K - production s.r.o.). Cena služieb od dodávateľa SILVI
PRODUCTION, s.r.o. za prijaté reklamné plnenia spoločnosti SARCO s.r.o. bola však v porovnaní s
následnou fakturáciou odberateľom spoločnosti SARCO s.r.o. neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že
spoločnosti SARCO s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol vytvorený
umelý fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných daňových

povinností spoločnosti SARCO s.r.o.
5. Ako vyplýva z rozhodnutí daňových orgánov, u spoločnosti SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o.
a tiež ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca došlo k podvodnému konaniu, keďže
tieto si účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto
zapojené spoločnosti zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli
nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, pričom po založení vykazovali prudký nárast a po krátkom

čase činnosť utlmili. Reálny výkon ekonomickej činnosti zapojených spoločností nebol preukázaný a
vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení. Zo zistení tiež vyplýva,
že prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre SARCO s.r.o. s
cieľom neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním tak bolo preukázané, že obstaranie
reklamnej kampane žalobcom, ktorá bola síce reálne odvysielaná, bolo poznačené podvodným konaním

spoločností zapojených do fakturačného reťazca.
6. Daňové orgány tak s poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ ustálili, že zdaniteľné
plnenie prijaté žalobcom bolo priamo spojené s daňovým podvodom o ktorom žalobca mohol mať
vedomosť, avšak nevykonal úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom ich poskytnutia.
Žalobca nepreukázal, že si svojho obchodného partnera preveril, pričom všetky skutočnosti poukazujú

na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi, najmä za situácie,
keď sa žalobca spoliehal len na odporúčanie treťou osobou.
II. Konanie na správnom súde
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na

ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).
8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-73S/38/2022 - 431
zo dňa 13. júna 2024 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

9. Správny súd vzhľadom na obdobný zistený skutkový stav podľa § 140 SSP v napadnutom rozsudku
poukázal na odôvodnenie rozsudku č. k. BB-72S/40/2022 - 226 zo 14.03.2024, ktoré prevzal a je ho
možné zhrnúť nasledovne:
· žalobcom označený dôkaz (nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov vykonané
spoločnosťou Starmedia) bol hodnotený v súlade s jeho obsahom a so zásadami logického uvažovania

ako dôkaz nepreukazujúci žalobcove tvrdenie o primeranosti ceny, resp. tvrdenie o obvyklej cene
poskytnutého plnenia (dodanie reklamných služieb). Navyše z tohto dôkazu nie je zrejmé, kedy bolo
predmetné nacenenie vyhotovené (t. j. či bolo vyhotovené pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí
reklamných služieb s dodávateľom SARCO, po dodaní služieb alebo v priebehu daňovej kontroly, a
teda kedy ho mal žalobca k dispozícii), listina nie je podpísaná a opatrená pečiatkou subjektu, ktorý

predmetnú listinu vyhotovil, označený subjekt Starmedia nie je nezávislým orgánom a listina obsahuje
neoveriteľné údaje;
· správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné služby (vyhodnotené ako jednu
zo skutočností, ktorou správca dane preukazoval splnenie druhej podmienky Axel Kittel testu) odvodil
z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych podujatí (o. i. muzikál Madagaskar, Čas ruží)

od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI PRODUCTION), ktorá bola neporovnateľne
(niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia predmetných reklamných služieb spoločnosťou
SARCO pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu) za uvedené podujatia;
· dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 daňového poriadku, ako aj z ustálenej
judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie formálnych a

hmotnoprávnychpodmienokodpočtudane.Vpreskúmavanomprípadežalobcapredložilsprávcovidane
listinné dôkazy a produkoval tvrdenia o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, správca dane tvrdenia
žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností a v súlade s § 46 ods. 5daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil. Žalobca pochybnosti správcu dane
neodstránil;
· dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má síce správca dane, na preukázanie

skutočnosti, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby zistil, či prijatie zdaniteľného plnenia
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode má žalobca a správca dane tieto prijaté opatrenia
musí následne vyhodnotiť (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51,
sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33). Preto námietka žalobcu, že správca dane, resp.
žalovaný uvádzali rozporné tvrdenia vo vzťahu k dôkaznému bremenu na preukazovanie oprávnenosti

uplatneného odpočtu DPH, nie je dôvodná;
· zneužitie práva predstavuje samostatný dôvod pre nepriznanie nároku na odpočet DPH, v
preskúmavanom prípade však rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného neboli na tomto
dôvode založené (odpočet DPH žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý z dôvodu, že došlo
k zneužitiu práva, ale z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu). V zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSSSRiSDEÚvprípade,aksprávcadaneidentifikujedaňovýpodvod,niejejehopovinnosťouzisťovať

aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne;
· v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na
DPHnaúčelyrozhodnutiaoodmietnutíprávanaodpočítaniedane,správcadaneaplikovaltzv.AxelKittel
test, ktorým preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť.
Postup správcu dane a žalovaného bol v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou

NS SR a NSS SR. Sériu dôkazov a indícií správny súd považoval za dostatočnú pre prijatie záveru, že
daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom
cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia;
· ohľadom námietky, že nemožno prihliadať na okolnosti po uskutočnení daňového obchodu, sa správny
súd stotožnil len čiastočne a to v kontexte skúmania subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci

skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak nie v rámci skúmania objektívneho testu v rámci
celého reťazca vyžadujúceho preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty;
· správca dane aj žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom, ktorého súčasťou bol
žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol
spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť).

Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia z celého obchodného
a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom samotný opis realizácie
obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane vysvetlil ako obchod
žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k daňovému zvýhodneniu
účastníkov tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol dôkazné bremeno a

preukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také
opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil;
· správny súd neprihliadal na argumentáciu žalobcu na pojednávaní uplatnenou nad rámec žalobných
bodov uplatnených v žalobe, že správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku, keď v
obdobných veciach nerozhodoval rovnako. Žalobca v zmysle § 183 SSP môže rozšíriť správnu žalobu

alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP).
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.
f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) .
Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej
ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil

tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie.
11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko
správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku postupoval podľa § 140 SSP, pričom doslovne
prevzal z odkazujúceho rozsudku aj skutkový stav, ktorý je však za prejednávané zdaňovacie obdobie
rozdielny. Namietal, že predmetom konania bolo zverejnenie loga v rámci reklamnej kampane muzikálu

„Angelika”aniemuzikálu„Madagaskar”a„Časruží”akojeuvedenévodkazovacomrozsudku.Rovnako
namietal, že nie sú totožné ani subjekty fakturačného reťazca a rovnako ani percentuálne navýšenie
ceny, ktoré malo byť v prejednávanej veci 93 % a nie 90 % ako v odkazovacom rozsudku. Sťažovateľ
ďalej namietal, že nie je možné vyvodiť žiadne preukázané skutočnosti pre záver, že správca dane zistildaňovéúnikynielenvofakturačnomreťazci,aleajobchodnomreťazci-SARCOs.r.o.-SILVIProduction
s.r.o. - JK Media s.r.o. - K-production s.r.o. - KALYPSO agency SK s.r.o. - See&go s.r.o. Rovnako
sťažovateľ namietal tvrdenia o neprimeranom navýšení ceny, ktoré boli zistené z fakturačných tokov

jeho dodávateľa, a to najmä porovnaním súhrnu cien za dodanie identických služieb 33 spoločnostiam
na mediálnych nosičoch v rámci mediálnych kampaní v roku 2016 bez identifikácie ich pozícií v rámci
mediálnej kampane muzikálu „Angelika” a súhrnu cien za dodanie identických služieb za obdobie apríl
až december 2016, pričom nie je zrejmý počet odberateľov a ich pozícia v rámci reklamnej kampane, od
ktorých sa odvíja cena za zverejnenie. Ďalej sťažovateľ citoval rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20 Amper

Metal Kft., z ktorého podľa neho vyplýva, že samotná protihodnota za dodanie predstavuje výlučne
subjektívnu hodnotu, nie je objektívnu hodnotou.
12. Podľa sťažovateľa nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, že mu služby boli dodané v oveľa
vyššej sume, ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci však absentuje základné
zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky
služieb. Tvrdil, že iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné

prijať záver disproporcie ceny za dodávky reklamných služieb. Skutočnosť, že u dodávateľa sťažovateľa
došlo k optimalizácii daňových povinností vstupmi od subdodávateľa, nie je podľa sťažovateľa znakom
chýbajúcej dane, nakoľko daňová optimalizácia je bežnou praxou obchodných spoločností a prípadná
jej nezákonnosť musí byť výsledkom daňovej kontroly. Uviedol, že za „ chýbajúcu daň” nie je
možné považovať akékoľvek jej neuhradenie, resp. akékoľvek jej dorubenie bez toho, aby dôvod

nesplnenia daňových povinností v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku bol daný do spojitosti s takými
objektívnymi skutočnosťami, ktoré nesporne odôvodnia, že porušenie daňovej neutrality bolo v danej
veci následkom cielenej snahy neoprávneného daňového zvýhodnenia.
13. K bodom v ktorých správny súd zdôvodnil naplnenie prvej otázky testu Axell Kitel s poukazom
na zistený skutkový stav sťažovateľ uviedol, že právne závery vychádzajú z posudzovania iného

obchodného reťazca, ktorý je opísaný pre rok 2017 a súvisí s odlišnými podujatiami, kedy napr. je
uvádzaný subdodávateľ Peritus Trade s. r. o., ktorá spoločnosť nepredstavuje článok obchodného
reťazca pre posudzované zdaňovacie obdobie. Zároveň uviedol, že z judikatúry súdov SR, ale aj
judikatúry ESD, nesporne vyplýva, že ak dodávateľ, resp. subdodávatelia, v rozhodnom čase neplnili
svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. nepodali daňové priznania a neodviedol do štátneho

rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa. Poukázal zároveň na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022. Sťažovateľ ďalej považoval za nesprávne tvrdenie
správneho súdu, že správca dane mohol pristúpiť k aplikácii tzv. Axel Kittel testu bez konštatovania
splneniazákonnýchpodmienok.Zdôraznil,ževprípadenedodržaniadanéhozákonnéhopostupuostáva
otvorenou otázkou, či odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemalo byť zamietnuté z dôvodu nesplnenia

niektorej zákonnej podmienky, nakoľko pre úspešné odpočítanie dane sa vyžaduje ich kumulatívne
splnenie. Sťažovateľ tiež uviedol, že v žalobe poukazoval na to, že závery prijaté správcom dane
zakladajú dve rôzne skutkové podstaty, a to nielen daňový podvod, ale aj zneužitie práva, kedy tvrdenie,
že faktúry je možné považovať za falošné (fiktívne), predstavuje simulovaný právny úkon. Tieto dve
tvrdenia podľa sťažovateľa nemôžu popri sebe obstáť, nakoľko každé vyžaduje iný rozsah dôkaznej

povinnosti.
14. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v jeho prípade k záveru o neprimeranom navýšení ceny dodávateľom
SARCO s. r. o. za dodané plnenia v rozhodnom časovom období, došlo výlučne k porovnávaniu:
- ceny za nákupu práv na reklamný priestor dodávateľom sťažovateľa od organizátorky podujatí SILVI
PRODUCTIONs.r.o.-uvedenéporovnaniepovažujesťažovateľzairelevantné,nakoľkocenazaprevod

práv na reklamný priestor nemôže predstavovať referenčnú cenu stanovenú konkrétnym médiom za
zverejnenie identickej reklamy - a to za podmienky existencie dispozície práva na reklamný priestor. K
uvedenému dodal, že spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov
nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o.
- ceny vo vzťahu k zabezpečeniu spotov k muzikálu „Angelika” (JK MEDIA) - sú podľa sťažovateľa taktiež

irelevantné, pričom zo zistení jasne vyplynulo, že o fakturáciu týkajúcu sa spotov muzikálu a nie spotov
týkajúcich sa odvysielania reklamných partnerov vo forme loga, ktoré spoty majú samostatný vysielací
čas, teda po spote muzikálu, tzn. majú samostatný vysielací priestor, pričom absentujú, okrem iného, aj
zistenia vo vzťahu k zverejneniu loga sťažovateľa v tlačovinách, na billboardoch.
- súhrnnej ceny za všetky dodávky, ktoré realizoval dodávateľ sťažovateľa vo vzťahu k tretím subjektom

v počte 33 - uvedený súhrn pre porovnanie a konštatovanie neprimeraného navýšenia je absurdný,
nakoľko aj tu by bolo minimálne potrebné skúmať každé zdaniteľné plnenie dodané spoločnosťou
SARCO s. r. o. tretím subjektom samostatne.15. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé žiadne preukázanie
identickosti dodávky medzi sťažovateľom a spoločnosťou SARCO a dodávky zo strany spoločnosti
SILVI PRODUCTION s. r. o. pre odberateľa SARCO s. r. o., nakoľko zo strany SILVI PRODUCTION

s. r. o. pre spoločnosť SARCO s. r. o. nedošlo k poskytnutiu služby vo forme jeho loga na mediálnych
nosičoch. Predmetom dodávky medzi SILVI PRODUCTION s.r.o. a SARCO s.r.o. bol výlučne prevod
práv k mediálnemu priestoru na ktorom boli propagované kultúrne podujatia.
16. Sťažovateľ sa ďalej ohradil voči odlišnostiam v klasifikácii jeho vedomosti o daňovom podvode
v napadnutom rozsudku. Uviedol, že pri opise úkonov správcu dane a záverov z nich vyplývajúcich,

je konštatovaná jeho vedomosť, t. j. jeho zapojenie do podvodného konania „objednaním reklamných
služieb u spoločnosti SARCO sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto
spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné
služby, čo umožnilo kontrolovanému platiteľovi (žalobca) odpočítať si vyššiu sumu dane.“, avšak
pri samotnej aplikácii tzv. Axel Kittel testu už správny súd poukazoval na nedbalostnú spoluúčasť
sťažovateľa, ktorá znamená, že sťažovateľ dané vedieť mohol alebo mal vedieť a neprijal vhodné

opatrenia pre zbavenie sa zodpovednosti.
17. Následne sťažovateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorú
podľa neho možno aplikovať na prejednávanú vec a zároveň opakovane namietol nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu. Záverom sťažovateľ namietol bod 22 a bod 21 napadnutého
rozsudku, v ktorom sa súd mal nesprávne vysporiadať s námietkou sťažovateľa ohľadne porušenia § 3

ods. 6 Daňového poriadku (na pojednávaní pred správnym súdom) a posúdiť ju v zmysle § 183 SSP ako
neprípustné rozšírenie žalobných bodov. Podľa sťažovateľa, ktorý poukázal napríklad aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2018 zo dňa 15. augusta 2015, sa mal správny súd s námietkami
sťažovateľa v tomto smere vysporiadať.
18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 09. septembra 2024 uviedol, že sa stotožňuje

s názorom správneho súdu nakoľko sa sťažovateľ ako daňový subjekt prijatím faktúr od dodávateľa
SARCO s.r.o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom na všetky
zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa postupoval v
rozpore s mnohopočetnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora týkajúcou sa podvodného konania
a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. Zotrval na tom, že správca dane a
žalovaný vo svojich rozhodnutiach analyzovali deklarované obchodné transakcie, pričom dôsledne
opísali priebeh obchodu, v prípade ktorého bol vytvorený obchodný reťazec spoločností a to vrátane
priameho dodávateľa spoločnosti SARCO s.r.o. a sťažovateľa. Správca dane a žalovaný a následne
aj správny súd sa dôkladne venovali tzv. vedomostnej zložke daňového subjektu pri jeho účasti na

daňovom podvode a pri aplikácii princípu „mal a mohol vedieť“ vykonali test, či sťažovateľ ako zdaniteľná
osoba vôbec vykonala primeranú kontrolu a pristupovala k transakcii s náležitou starostlivosťou, aby
sa uistila, že transakcia nie je súčasťou podvodnej schémy. Správca dane, žalovaný a správny súd v
rozsudku jasne popísali komplikované, resp. špecificky previazané obchodné vzťahy medzi jednotlivými
článkami obchodného reťazca ktoré slúžili ako indícia, ktorá spochybňuje čistotu obchodných vzťahov

a s tým spojené plnenie ich povinností, vrátane tých daňových. Zároveň uviedol, že aj správny súd v
napadnutom rozsudku všetky otázky tzv. Axel Kittel testu zodpovedal kladne a preukázal, že sťažovateľ
sa zúčastnil podvodného konania, na základe čoho mu bolo právo na odpočítanie dane zamietnuté.
19. Žalovaný ďalej uviedol, že neprimerané navýšenie ceny nie je jediným dôvodom a skutočnosťou
o tvrdenom podvodnom konaní. Zdôraznil, že sťažovateľ nevykonal základné úkony smerujúce k

prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení a v prípade dodávateľa SARCO s.r.o.
sa spoľahol len na odporúčanie treťou osobou. Sťažovateľ podľa žalovaného objektívne nevykonal
žiadne opatrenia na ochranu zdaniteľného plnenia, a to napriek platbám vo vysokých sumách
a nepreukázal, žiadny dôkaz o prijatí opatrení. Všetky tieto skutočnosti tak jasne poukazujú na
nedostatočnú obozretnosť sťažovateľa pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi najmä

za situácie, keď sa mal sťažovateľ spoliehať len na odporúčanie treťou osobou. Záverom dodal, že
za neopodstatnenú považuje aj záverečnú časť sťažnosti, nakoľko v tomto prípade neobstoja ani
tvrdenia sťažovateľa, že pri identických skutkových otázkach existujú rôzne rozhodnutia správcu dane
a takýto postup nemá oporu v zákone ani judikatúre SD EÚ, nakoľko v predmetnom prípade nebolo
rozporované poskytnutie zdaniteľného plnenia a jeho existencia, či účel použitia, ale bolo preukázané

podvodné konanie, o ktorom mal mať sťažovateľ vedomosť, pričom napadnuté rozhodnutia obsahujú
vo svojich odôvodneniach všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Navyše
žalovaný dodal, že došlo k posunu v prípade hodnotenia odpočítania dane pri reklamných službách,
pričom každý prípad je aj zo strany správcu dane a žalovaného hodnotený individuálne a teda tietonamietané skutočnosti zo strany sťažovateľa nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozsudku správneho
súdu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol kasačnú sťažnosť
zamietnuť.

20. Žalobca podal návrh na prerušenie konania podľa §100 ods. 1 písm. c) SSP a zároveň navrhol, aby
kasačný súd inicioval prejudiciálne konania pred Súdnym dvorom EÚ. Návrh odôvodnil tým, že závery
súdu sú len vo všeobecnej rovine jednak vo vzťahu k samotnému podvodu, ale najmä k vedomostnej
stránke žalobcu ohľadom účasti na daňovom podvode. Žalobca tvrdil, že správcovia dane práve
vzhľadom na rozhodovaciu činnosť NSS SR, v novom vyrubovacom konaní neuznávajú odpočítanie

dane, a to práve s poukazom na podvodné konanie a vedomostnú stránku daňového subjektu ohľadom
účasti na daňovom podvode, čo z pohľadu spravodlivého vyrubenia dane a základných princípov práva
EÚ predpokladá zodpovedanie uvádzaných predbežných otázok ES, nakoľko daná otázka judikatúrou
ES nebola riešená. Žalobca navrhol aj nasledovné znenie prejudiciálnych otázok:
„1/ Ak protihodnota za zdaniteľné plnenie v zmysle judikatúry ES predstavuje subjektívnu hodnotu, je
možné odoprieť nárok žalobcovi výlučne z dôvodu tvrdenia neprimeraného navýšenia ceny, nakoľko

mohol alebo mal vedieť o danej skutočnosti, a to bez toho aby existovali jednoznačné vnútroštátne
pravidlá,ktorébymohlipredstavovaťpredvídateľnúskutočnosťpreúčelyvykonaniaovereniazmluvného
partnera pre segment reklamy, z pohľadu samotnej protihodnoty za dodané zdaniteľné plnenie.
2/ Ak neexistujú jednoznačné vnútroštátne pravidlá pre segment reklamy je možné pre odopretie nároku
prijať záver, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že protihodnota za dodané zdaniteľné plnenie je

neprimeraná, a to v prípade ak správca dane neurčil pre dané zdaniteľné plnenie referenčnú hodnotu,
ktorá by bola objektívnou skutočnosťou pre tento záver.
3/ Ak teda neexistuje preukázanie referenčnej hodnoty z pohľadu protihodnoty za zdaniteľné plnenie
v predmetnej veci, má byť jedinou referenčnou hodnotou protihodnota zdaniteľných plnení dodaných
dodávateľom žalobcu všetkým 42 subjektom, ktorým dodávateľ dodal identické zdaniteľné plnenia

vo forme zverejnenia loga na dojednaných mediálnych nosičoch, a to spôsobom a v rozsahu
podľa uzatvorených zmlúv v rámci mediálnej kampane kultúrnych podujatí, nakoľko ako jediný
dodávateľ výlučne pre danú kampaň disponoval právami na zverejnenia loga tretích subjektov v rámci
organizovanej mediálnej kampane kultúrnych podujatí.
4/ Ak neexistuje referenčná hodnota pre účely konštatovania neprimeraného navýšenia ceny, je možné

zistené skutočnosti v rozsahu:
- že dodávateľ priznal daňovú povinnosť, avšak túto si znížil fakturáciou od svojich dodávateľov, ktorí
neodviedli daň do Štátneho rozpočtu, pričom dodávateľ nedisponoval vlastným pracovným know -
how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov určených na
reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej Činnosť spoločnosti, jej históriu, ciele,

portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením,
konateľ spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie,
mal virtuálne sídlo bez webových stránok považovať za objektívne skutočnosti na podklade ktorých by
bolo možné prijať záver o daňovom podvode na predchádzajúcich článkoch reťazca? ”
21. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na prerušenie konania zo dňa 05.08.2025 uviedol, že nesúhlasí

s návrhom sťažovateľa na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom EÚ. Žalovaný trvá na svojich záveroch, pričom tieto stručne aj s dôvodmi neuznania odpočítania
dane zopakoval. Poukázal tiež na to, že závery žalovaného potvrdil už aj Najvyšší správny súd v
rozsudkoch sp. zn. 4Sfk/26/2024, sp. zn. 4Sfk/32/2024, sp. zn. 2Sfk/32/2024, sp. zn. 3Sfk/47/2024 a
sp. zn. 5Sfk/40/2024, pričom v nich poukázal na svoje závery prijaté s ohľadom na judikatúru SD EÚ

vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane v prípade reklamných služieb z dôvodu účasti na podvodnom
konaní, ktorých skutkový stav bol podobný ako u sťažovateľa. Žalovaný má preto za to, že sťažovateľom
tvrdené dôvody na prerušenie konania a predbežné otázky sú s ohľadom na zistené skutočnosti a prijaté
závery neopodstatnené.

IV. Konanie na kasačnom súde
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou
v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle
§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že

kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.23. Žalobcom vznesené námietky v konaní o jeho kasačnej sťažnosti už boli predmetom právneho
posúdenia kasačného súdu v obdobnej veci toho istého žalobcu sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11.12.2024,
ktorá je postavená na prakticky totožnom skutkovom základe zistenom v rámci tej istej daňovej kontroly.

Správca dane a žalovaný odmietli odpočet DPH z dôvodu, že žalobca sa zúčastnil na podvodnom
reťazci obchodných spoločností, pričom žalobca bol nedostatočne obozretný a prinajmenšom mohol a
mal vedieť, že deklarované zdaniteľné plnenia sú poznačené daňovým podvodom. Schéma obchodného
reťazca bola v oboch prípadoch rovnaká (spoločnosti SARCO s.r.o. ako dodávateľ, SILVI PRODUCTION
s.r.o. ako subdodávateľ a Azaria service s.r.o. ako ďalší subdodávateľ), predmetom fakturácie bola

prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou muzikálu. Možné je
poukázať na jediný rozdiel spočívajúci v názve muzikálu, na ktorom bolo obchodné meno a logo
prezentované,ktorýjevšakbezvýznamuprecelkovéprávneposúdenie.Obsahnapadnutýchrozsudkov
správneho súdu a kasačných sťažností je tiež prakticky rovnaký.

24. Vzhľadom na uvedené v predošlom bode sa kasačný súd stotožňuje s právnym posúdením

už vyneseným vo svojom skoršom rozsudku sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11.12.2024. Právne posúdenie
podstatných kasačných námietok (smerujúcich k existencii daňového podvodu a účasti žalobcu na
daňovom podvode) je možné zhrnúť tak, že správca dane a žalovaný v prejednávanej veci vykonali
tzv. Axel Kittel test, v zmysle kritérií preukazovania účasti na daňovom podvode tak, ako vyplývajú z
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04. Podľa kasačného súdu existencia

daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“ bola preukázaná, uvedený daňový únik bol dôsledkom
podvodného konania, a napokon posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s podvodným konaním
spojené. Dostatočne preukázateľné sú aj závery správcu dane a žalovaného, že žalobca o účasti na
daňovom podvode vedieť mohol a mal.

25. Kasačný súd súčasne dodáva, že zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že kasačné sťažnosti
sťažovateľa založené na totožných námietkach (rozdiel spočíval, ako už bolo uvedené vyššie len v
názve muzikálu) boli zamietnuté. Konkrétne ide o konania vedené pod sp. zn. 4Sfk/32/2024, sp. zn.
3Sfk/39/2024, sp. zn. 3Sfk/47/2024, sp. zn. 2Sfk/32/2024, sp. zn. 5Sfk/40/2024.

26. Ohľadom právneho posúdenia jednotlivých sťažnostných námietok kasačný súd odkazuje podľa
§ 464 ods. 1 SSP na právne posúdenie (vynímajúc teoretické východiská posudzovania účasti na
daňovom podvode) vynesené v skoršom rozsudku sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11.12.2024 s ktorým sa
stotožnil a neidentifikoval dôvody, pre ktoré by sa mal od relevantnej argumentácie odchýliť. Zohľadniac
uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku a v príslušnom rozsahu

ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného
rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia
tohto rozsudku.

27. „Pokiaľ ide o?prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existencia daňového úniku, resp. „chýbajúcej

dane“, kasačný súd je toho názoru, že v?prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.
Daňový únik spočíval v?tom, že deklarovaný dodávateľ reklamných služieb - spoločnosť SARCO s. r. o.
- znižoval svoju daňovú povinnosť vytvorením vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov,
na začiatku ktorého daň nebola odvedená (obdobne bol podobný vzorec vyhodnotený ako daňový únik
napr. aj v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023). Správca

dane a žalovaný daňový únik identifikovali na strane viacerých subdodávateľov vo fakturačnom reťazci
a tiež na strane jeho priameho dodávateľa, ktorý si takýmto spôsobom znížil daňovú povinnosť. Hoci
dodávateľ sťažovateľa formálne priznal daňovú povinnosť, túto si znížil cez uplatnené odpočítania
dane z fiktívnych faktúr od tzv. zmiznutých subdodávateľov, ktorí mu nedodali žiadne plnenia a daňovú
povinnosť si nesplnili. Tým došlo k situácii, že daň zo vzájomne prepojiteľných obchodov nebola nikdy do

štátneho rozpočtu odvedená. Podľa názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňové
úniky podvodného charakteru, čo dokladuje charakter predmetných spoločností (bez materiálneho a
personálneho substrátu na výkon podnikateľskej činnosti), nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v
krátkej dobe po uskutočnení zdaniteľných obchodov so sťažovateľom. Kasačný súd sa s týmito závermi
príslušných orgánov stotožňuje a konštatuje v zhode so správnym súdom, že tieto preukázali existenciu

daňového úniku a tiež jeho podvodný charakter.

28. Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získaniadaňového zvýhodnenia v?rozpore s?účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam. Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich
rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:

- dodávateľ reklamných služieb spoločnosť SARCO s. r. o. daňovú povinnosť z?reklamných služieb
na výstupe znižoval vstupom od?vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov. Vzájomné
transakcie v?zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným obchodným transakciám a?daňové
subjekty,ktorés?predmetnýmireklamnýmislužbamivzájomneobchodovali,vytvorilištruktúru,ktorábola
vytvorená len pre daňové účely,

- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie
služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.),
-daňovýúnikvznikoldôsledkomnereálnevysokýchcienreklamyuvedenýchna?faktúrach,ktorévystavil
priamy dodávateľ sťažovateľa SARCO s. r. o., z?ktorých sťažovateľ čerpal odpočet DPH.
29. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním

správneho súdu v bode [46] napadnutého rozsudku, že dodávateľsko - odberateľské vzťahy v zistenom
podvodnom fakturačnom obchodnom reťazci súviseli s plneniami pre sťažovateľa.
30. Podstata a nosná časť námietok sťažovateľa smerovala proti záveru správcu dane, žalovaného a
správneho súdu, že sťažovateľ vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t. j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu -

zavineniu daňového subjektu).
31. Pokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietal, že správca dane a správny súd „zmiešavali“ otázku [jeho]
aktívnej, resp. pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný súd
už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľ vedel alebo či mohol (mal)
vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je

naozaj rozdiel... Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové
konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť
sťažovateľa alebo jeho potenciál (mohl/mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako
platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľa v dobrej viere) je rovnakým

dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či sťažovateľ vedel alebo
mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom tak z
vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania - uznanie
alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových
orgánov) medzi tým, či sťažovateľ vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci

poznačenomdaňovýmpodvodom,vprípaderiadnehopreukázaniaskutkovýchokolnostípreukazujúcich
aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom
konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu
dane“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa
21. novembra 2023, bod 52).

32. V predmetnej veci nebola sťažovateľovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci
vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.
33. Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že:

- obchodoval s dodávateľom SARCO s. r. o. bez referencií v oblasti reklamy, ktorý nebol nositeľom
žiadneho know-how - štýlu, rukopisu reklamnej agentúry, dokonca bez vlastnej bez webovej stránky
ktorou by sa prezentoval, t. j. sťažovateľ nevenoval žiadnu pozornosť výberu agentúry a nepreveroval
si možnosti na trhu;
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie

služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.);
- sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom SARCO s. r. o. tak, že to
bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. To, že poznal
svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú, mu bolo dostatočnou zárukou dôveryhodnosti, t. j. sťažovateľ
sa mal spoľahnúť na výber svojho obchodného partnera s významným objemom peňažného plnenia za

objednané (a poskytnuté) služby len na odporúčanie treťou osobou;
-sťažovateľsasúhlasomsodporúčanýmvýberomdodávateľaSARCOs.r.o.odreálnehoposkytovateľa
služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. zapojil do preverovaných reťazcov služieb, pričom nebolopreukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION s. r. o. prenajala priestor SARCO s. r. o. (pričom ako
jediným logickým vysvetlením sa javí nadhodnotenie ceny za reklamné plnenia);
- „od začiatku prílišná dôvera obchodných partnerov (SILVI PRODUCTION s. r. o., SARCO s. r.

o. a ANMIMA, s.r.o.“, ktorá nie je racionálne vysvetliteľná). Od riadneho obchodníka by sa pritom
očakávalo, že ak zamýšľa uskutočniť transakcie v rádovo viac ako stotisícoch eur, overí si aspoň
základné informácie o obchodnom partnerovi a bude sa snažiť minimalizovať riziká zvýšeným dohľadom
a kontrolou nad objednanými službami. [...] Nie je povinnosťou daňového subjektu postupovať pri výbere
zmluvného partnera najefektívnejšie, ako je to možné, ani si vybrať cenovo najvhodnejšiu ponuku. Ak

však daňový subjekt koná pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý nemá ekonomické opodstatnenie
a vymyká sa rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa, možno mu [...] odoprieť
uplatnenéprávonaodpočítaniedanepritakýchtoobchodoch.“(str.38-39prvostupňovéhorozhodnutia);
- zmluvná cena bola stanovená bez akejkoľvek kalkulácie, výlučne na základe dohody, jej primeranosť
si sťažovateľ mohol preveriť u reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. , ktorá bola
reálnym poskytovateľom reklamných služieb, a ktorá aj sama bola oprávnená poskytovať reklamný

priestor reklamným partnerom podujatia;
- nakupoval služby za neprimerane vysoké ceny.
34. V predmetnej veci správca dane identifikoval viacero vzájomne prepojených a podmienených
okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ mohol a mal vedieť
o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Z týchto ustálených okolností

vyplýva, že orgány finančnej správy a správny súd nevyčítali sťažovateľovi výlučne tú skutočnosť,
že cena reklamných služieb bola neprimerane nadhodnotená (niekoľkonásobne navýšená, a to bez
pridanej hodnoty a cenovej kalkulácie či zisťovania ceny na trhu). Správca dane sa zameral na
zdôraznenie obvyklosti či neprimeranosti celého obchodného vzťahu sťažovateľa s jeho dodávateľom
a subdodávateľom SILVI PRODUCTION s. r. o., ktoré zahŕňalo aj (i) vedomosť o tom, kto je reálnym

vykonávateľom služieb (spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.) na odporúčanie ktorého konateľky
sa sťažovateľ spoľahol pri výbere svojho deklarovaného dodávateľa (SARCO s. r. o.), (ii) možnosť si
overiť cenu priamo u subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o., voči ktorej konateľke mal sťažovateľ
podľa svojho vyjadrenia dôveru, (iii) neodôvodnená kredibilita sťažovateľa vo vzťahu k obchodnému
partnerovi, keď výber dodávateľa SARCO s.r.o. sťažovateľ odôvodňoval výlučne tým, že to, že poznal

svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú (konateľku SILVI PRODUCTION s. r. o.), mu bolo dostatočnou
zárukou dôveryhodnosti, (iv) sťažovateľ len v súvislosti s propagáciou loga na tri mesiace v súvislosti
s muzikálom „Čas ruží“ zaplatil svojmu dodávateľovi SARCO s. r. o. sumu 150.000 eur, ktorá suma nie
je zanedbateľná ani nízka, pričom uvedený obchodný vzťah sa opakoval aj pri propagovaní jeho loga
na iných podujatiach.

35. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetná vec je špecifická v tom, že sťažovateľ neargumentoval tým,
že on svojho subdodávateľa - reálneho poskytovateľa služby nepozná, pretože mal obchodný vzťah
so svojím priamym dodávateľom. Naopak - on argumentoval tým, že poznal svojho subdodávateľa a
práve na základe jeho odporúčania opakovane uzatváral obchody so svojím dodávateľom. Uvedený
spôsob výberu obchodného partnera, ktorý navyše službu len formálne vykázal/vyfakturoval, nevytvoril

žiadnu pridanú hodnotu, dokonca ani nesprostredkoval obchod, keď tento sprostredkovala konateľka
subdodávateľa, sa javí ako účelový, osobitne ak dodávateľ nemal referencie v oblasti reklamy a dokonca
ako reklamná agentúra ani sám nemal žiadnu webstránku.
36. Z Protokolu č. 100855533/2021 zo dňa 18. mája vyplýva, že sťažovateľ si aj v iných zdaňovacích
obdobiach (8-11/2016; 3,4,6,7,10/2017; 1,10/2018) uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr

od spoločnosti SARCO s. r. o. za prezentáciu jeho obchodného mena a loga v súvislosti s prezentáciou
muzikálov Angelika, Madagaskar a Čas ruží a koncertov Karla Gotta a Lucie Bílej - t.j. sťažovateľ
opakovane vstupoval do zmluvného vzťahu s rovnakým dodávateľom SARCO s. r. o.
37. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výber svojho dodávateľa zdôvodňoval tým, že neexistoval iný
subjekt disponujúci právami k mediálnemu priestoru propagujúceho kultúrne podujatia a že jeho

subdodávateľ - spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov
nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o. Z administratívneho spisu aj
preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že na dodávateľa SARCO s. r. o. bol prevedený nevýhradný
reklamnýpriestoražespoločnosťSILVIPRODUCTIONs.r.o.právaminazverejnenietretíchsubjektovv
rozhodnom čase disponovala. Preto aj keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že je irelevantná cena

za nákup práv za reklamný priestor jeho dodávateľom od organizátorky podujatí SILVI PRODUCTION
s. r. o. - uvedené nezodpovedá skutočnosti, že aj samotná spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.
disponovala právami na reklamný priestor.38. V predmetnej veci príslušné orgány v kontexte preukazovania vedomostnej stránky účasti na
daňovompodvodeuplatniliargumentneobvyklejcenyplneniaakojedenzviacerovzájomneprepojených
a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ

mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom - spolu
s poukazom na ďalšie skutočnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného reťazca.
Kasačný súd obdobne aj v iných veciach posudzoval indíciu neprimerane nadhodnotenej ceny vo
fakturačnomreťazcizareklamnéslužbyspoluspoukazomnaďalšieskutočnostiakookolnostisvedčiace
o neštandardnosti a účelovosti obchodného vzťahu.

39. Najvyšší správny súd napr. v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023 za situácie,
keď sťažovateľ mal vedomosť o reálnom dodávateľovi reklamy, pričom v obchodnom reťazci došlo
k umelému navýšeniu ceny reklamných služieb uviedol: „Správca dane a žalovaný [...] spochybnili
reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom
daň z?takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných
reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti [...], ktoré reklamné služby

medzi sebou prefakturovali tak, že sťažovateľovi niekoľkonásobne navýšili sumu. [...] V?zmluve o?
realizácii kampane [...] sťažovateľ dojednal, v?ktorých médiách bude reklamná kampaň realizovaná
a?mohol si (mal si) preveriť ceny v?týchto médiách. Ak tak neurobil a?uplatnil si odpočet DPH z?
navýšenej nereálnej ceny uvedenej na faktúrach od?dodávateľa [...], potom konal nezodpovedne
a?nelogicky [...] sťažovateľ mal vedomosť o?dodávateľovi reklamy. Vyjadrenie sťažovateľa, že si

neoveroval bežné trhové ceny u?iných spoločností, a?ani u?iných zdrojov a?obrátil sa na spoločnosť
[...] z?dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, orgány verejnej správy vyhodnotili tak, že sťažovateľ
postupoval neobozretne a?neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo od neho rozumné požadovať, aby sa
uistil, že sa na podvode nebude podieľať. [...] Krajský súd záver orgánov verejnej správy o?splnení
subjektívnej stránky daňového podvodu považoval za splnený. Krajský súd vyhodnotil, že pri náležitej

obozretnosti sťažovateľ „mal a?mohol zistiť“, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaný,
a to za účelom narušenia systému neutrality DPH. Podľa krajského súdu sťažovateľ hrubým spôsobom
porušil zásady náležitej obozretnosti, keď nemal záujem zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné
služby. Krajský súd mal za to, že následky takéhoto neobozretného správania potom musí sťažovateľ
znášať sám a?musí byť uzrozumený s?tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala

vedomosť o?zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým podvodom. Kasačný súd sa s?uvedeným
právnym názorom krajského súdu stotožňuje a?poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčovali
podozrivosti obchodnej transakcie, pre ktoré mal sťažovateľ mať vedomosť o?daňovom podvode, ako
aj nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil, a?to:
• sťažovateľ [...] netvrdil, že sa snažil o?spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu,

viac informácií o?predmete jej činnosti, obchodných priestoroch a?zamestnancoch, ani že by akokoľvek
skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a?zodpovedajúca trhovým podmienkam, a?to všetko
za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode,
• [...]
• ďalším dôkazom je aj nereálna vysoká cena za poskytnuté služby uvedená na faktúre od?

deklarovaného dodávateľa [...], ktorý podľa vlastných slov na?dodaní reklamných služieb nič neurobil a?
tieto boli dodané subdodávateľsky, pričom podľa vyjadrení konateľov, ktorí realizovali vysielanie reklamy,
bola reálna cena reklamy známa už na začiatku obdobia.
40. Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že
deklarovaný dodávateľ, ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom sťažovateľa, bol pochybný a?

žezdaniteľnýobchodsajavilako?podozrivý.Rovnakojekasačnýsúdtohonázoru,žesťažovateľneprijal
dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode.
41. Obdobne - v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/104/2022 zo dňa 23.11.2023
kasačný súd uviedol, že „z pohybov na účtoch medzi žalobcom a jeho dodávateľom [...] bolo možné
logicky vyvodiť záver, že sa jednalo o preúčtovanie finančných prostriedkov medzi spoločnosťami, ktoré

boli do reťazca spoločností umelo vložené a je možné ich považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu
úmyslu daňového subjektu o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Zistenia žalovaného, ku
ktorým sa plne priklonil aj správny súd, sú celkom zrejmé a logické, preto nedávajú sťažovateľovým
sťažnostným bodom priestor na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu. Tieto totiž priamo
nasvedčujú tomu, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu dodávateľa [...], ktorý z

poskytnutej, cenovo nadhodnotenej reklamy v skutočnosti neodviedol žiadnu daň na výstupe, nakoľko
si ju ponížil vstupom od vykonštruovaného dodávateľského reťazca [...] Úlohou umelo vytvoreného
reťazca bolo reklamu len cenovo nadhodnotiť a formálne vykázať a nie reálne dodať. Na konci tohto
reťazca subjektov stojí kontrolovaný platiteľ [...], ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnilodpočítanie dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. S ohľadom na vyššie
uvedené, je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového
subjektu [...] a dodávateľa [...] vedel sťažovateľ, kedy v priebehu roka 2014 sa budú konať podujatia

[...] (celkovo päť podujatí). Táto skutočnosť preukazuje vedomosť sťažovateľa o nesúlade s reálnym
dodaním služby [...].
42. V predmetnej veci je podstatné to, že sťažovateľ odôvodňoval výber svojho vlastného dodávateľa
referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak priamo získať informáciu o
reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň tiež mohol sťažovateľovi

predmetnú službu poskytnúť. Neštandardne pôsobí teda skutočnosť, že sťažovateľ dôveryhodnosť
svojho dodávateľa odôvodňoval výlučne odporúčaním konateľky subdodávateľa. V prípade, ak (podľa
vlastného vyjadrenia) sťažovateľ uvedenej konateľke dôveroval v takej miere, že výlučne na základe jej
odporúčania pristúpil k uzavretiu odchodu so svojím dodávateľom SARCO s. r. o., pričom aj samotná
konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s konateľom sťažovateľa,
sťažovateľ si napr. mal a mohol overiť cenu priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o.

Preto je správny záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného
reťazca, vrátane neštandardnosti konania sťažovateľa.
43. Zároveň je relevantné aj to, že sťažovateľ neprodukoval žiadne dôkazy či tvrdenia, ktoré by
odôvodňovali uzavretie obchodu v sume 150.000 eur, ktorého predmetom bola propagácia jeho loga ako
reklamného partnera muzikálu počas troch mesiacov. Kasačný súd poukazuje na závery správcu dane

a žalovaného, v zmysle ktorých sťažovateľ v rámci svojich podnikateľských činností nijakým spôsobom
nepreukázal obozretnosť vo vzťahu k tomu, s kým uzatváral svoje obchody, aké podmienky dojednával.
Tiež nepreukázal žiadnu komunikáciu ohľadom dohody o stanovení ceny a jej kalkulácie, resp. akým
spôsobom si zisťoval relevantnosť sumy za poskytnuté reklamné služby.
44. Sťažovateľ síce správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga, ktorý mal byť spracovaný

reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., ale táto písomnosť neobsahovala dátum jej vyhotovenia,
pečiatku [...]. Sťažovateľ nesúhlasil s vyhodnotením uvedeného dôkazu, ale v kasačnej sťažnosti ani
správnej žalobe nevzniesol v tomto ohľade kvalifikovanú námietku.
45. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., v tam uvedenej
veci bola neprimeraná cena dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia

tzv. hmotnoprávnych podmienok, teda uvedený rozsudok sa netýkal účasti daňového subjektu na
daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho účasti na daňovom podvode (ako
je tomu v súdenej veci), t. j. z uvedeného rozsudku nevyplývajú skutočnosti tvrdené sťažovateľom.
Kasačný súd už vo veci 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 skonštatoval, že „v zmysle rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je

potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s
referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k
zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže
ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi výšku
plnenia, ktorú zaplatil za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych

podmienok odpočtu DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky
reklamy nepremietnu do zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých
účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť sankcionované
odmietnutím odpočtu DPH. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí
dôvodne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom

[...], je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane preukáže účasť daňového subjektu na
daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový
subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

46. Vzhľadom na to, že orgány verejnej správy ustálili, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočet
dane u sťažovateľa je daňový podvod, nebol dôvod skúmať podmienky nepriznania práva na odpočet
dane u sťažovateľa z iného dôvodu (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok resp. zneužitie práva) -
čo konštatoval aj správny súd v napadnutom rozsudku, preto námietky sťažovateľa [...]kasačný súd
vyhodnotil ako nedôvodné.

47. V súvislosti s ďalšími námietkami sťažovateľa vrátane návrhu na prerušenie konania podľa § 100
ods. 1 písm. c) SSP, kasačný súd aj v tomto smere v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na niektoré
časti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci rovnakých účastníkov konania,
obdobného skutkového a právneho stavu sp. zn. 2Sfk/32/2024 zo dňa 31. marca 2025:48. „Kasačný súd považuje za dôležité doplniť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že
nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, že služby žalobcovi boli dodané v oveľa vyššej sume,
ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci podľa sťažovateľa absentuje základné

zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky
služieb žalobcovi. Iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné
prijať záver disproporcie ceny za dodávky služieb pre žalobcu. Podľa sťažovateľa je neprijateľný
záver, že dodávateľ sťažovateľa neprimerane navýšil cenu za zdaniteľné plnenie pre sťažovateľa,
nakoľko tvrdenie neprimeraného navýšenia je odvodené výlučne od porovnania protihodnoty všetkých

zdaniteľných plnení poskytnutých tretím subjektom zverejnených na mediálnych nosičoch.
49. K predmetnej námietke kasačný súd uvádza, že sú mu známe rozhodnutia kasačného súdu, ktoré
dospeli k iným záverom, ako v teraz prejednávanej veci. V rozsudku sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa
30.05.2024(vbode63rozsudku)kasačnýsúduviedol,že:„Pokiaľsprávnysúd,správcadaneažalovaný
ako jednu z okolností, ktoré mali vyvolať podozrenia sťažovateľky, uvádzajú nadhodnotenie reálnej
ceny mediálnej kampane, kasačný súd konštatuje, že extrémne a neodôvodnené nadhodnotenie či

podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť
podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa.“ V bode 64 zmieneného rozsudku kasačný súd
uvádza: „V tejto súvislosti však kasačný súd na druhej strane konštatuje, v zhode so sťažovateľkou, že
v administratívnom spise absentuje akýkoľvek dôkaz, odborný odhad či znalecký posudok, z ktorého
by bolo možné vyvodiť, aké boli priemerné ceny daných plnení (s ohľadom na rozsah reklamnej

kampane a súvisiace podujatie) v relevantnom čase. Inými slovami, správca dane a žalovaný, na
ktorých bolo dôkazné bremeno preukazovania vedomostnej stránky účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (bod 54 rozsudku), nepreukázali, že by cena reklamného plnenia
bola extrémne a nedôvodne nadhodnotená alebo podhodnotená v porovnaní s trhovými cenami, aby
to mohlo u sťažovateľky vyvolať podozrenia.“ Kasačný súd sa vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022 stotožnil

so sťažovateľkou v tom, že okolnosti pomenované správcom dane, žalovaným a správnym súdom
nateraz nepreukazujú (z hľadiska subjektívnej stránky) ani jej nedbanlivostnú účasť na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom. Nemožno z nich teda vyvodiť, že by sťažovateľka zanedbala
primeranú obozretnosť priemerného zodpovedného podnikateľa, resp. že by jej boli známe také
okolnosti sporného obchodu, z ktorých by mohla vyvodiť, že sa svojím plnením zúčastní obchodného

reťazca poznačeného daňovým podvodom.
50. Dôvodom zmeny rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022, ktorým kasačný súd zrušil
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie, však
nebola iba absencia dôkazu o nadhodnotení ceny, teda chýbajúce preukázanie „štandardnej (trhovej)
ceny“, ale aj absencia vedomosti sťažovateľky o cenách v reťazci.

51. V teraz prejednávanom prípade však ide o inú situáciu práve pre personálne prepojenie sťažovateľa
so samotným reálnym poskytovateľom služby SILVI PRODUCTION s. r. o. Ako totiž vyplýva z obsahu
administratívneho spisu sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom
SARCO s. r. o. tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION
s. r. o. Pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s

konateľom sťažovateľa. Preto záver správneho súdu o tom, že okolnosti pomenované správcom dane
a žalovaným preukazovali (z hľadiska subjektívnej stránky) jeho nedbanlivostnú účasť na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom sú udržateľné, nakoľko sťažovateľ, ktorý odôvodňoval výber
svojho vlastného dodávateľa referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak
priamo získať informáciu o reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň

tiež mohol sťažovateľovi predmetnú službu poskytnúť. Sťažovateľ si tak mal a mohol overiť cenu
priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o. Preto je aj podľa kasačného súdu správny
záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného reťazca, vrátane
neštandardnosti konania sťažovateľa.
52. Závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.05.2024 by boli aplikovateľné

na prípad sťažovateľa v prípade, ak boli splnené súčasne obe podmienky, a to absencia dôkazu o
nadhodnoteníceny,tedachýbajúcepreukázanie„štandardnej(trhovej)ceny“,akoajabsenciavedomosti
sťažovateľa o cenách v reťazci. V prípade sťažovateľa táto druhá podmienka splnená nebola.
53. Ani prípad týkajúci sa nepreukázania - neodôvodnenia nižšej ceny, cena nebola preukázateľne
neštandardná (nízka odchýlka) vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 zo dňa 30. júla 2024 nie je aplikovateľný

na prípad sťažovateľa, pretože vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 správca dane a žalovaný ako dôvod
neuznania uplatnených práv na odpočítanie dane sa rozhodol zvoliť daňový podvod a účasť
sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pričom podľa kasačného
súdu nebolo preukázané inak, iba v rovine špekulácií, že sťažovateľka vedela, resp. pri dodržaníprimeranej obozretnosti mala a mohla vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 pritom v bode 113
rozsudku upriamil pozornosť na to, že správca dane a žalovaný by svoju pozornosť nemali zamerať

len na cenu dodávaných tovarov, ich pôvod, ale aj napr. na priebehy rokovaní medzi obchodnými
partnermi, rokovanie s osobami oprávnenými konať za obchodných partnerov či neštandardné
obchodné dojednania a podmienky, ktoré by prípadne relevantne mali a mohli vzbudzovať obozretnosť
sťažovateľky.
54. V teraz prejednávanom prípade, však zo strany správnych orgánov nešlo o preukazovanie

vedomostnej stránky účasti sťažovateľa na daňovom podvode iba v rovine špekulácií, ale správne
orgány dostatočne preukázali, že sťažovateľ pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť,
že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
55. Kasačný súd v prejednávanej veci napokon pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti návrhu žalobcu
na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Žalobca svoj
návrh založil v podstate na argumentácii, že pre posúdenie subjektívnej stránky účasti na daňovom

podvode (či daňový subjekt o existencii daňového podvodu vedieť mohol a mal) je potrebné zo strany
daňových orgánov objektívne preukázať, že deklarovaná cena zdaniteľných plnení bola neprimerane
nadhodnotená vo vzťahu k bežným trhovým cenám. Túto argumentáciu odvíjal najmä od rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal Kft., C-334/20.
56. Ohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 kasačný súd opätovne

uvádza, že sa netýkal účasti daňového subjektu na daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu
vo vzťahu k jeho účasti na daňovom podvode. Naopak bola v ňom tematizovaná otázka neprimeranosti
ceny, ako dôvodu pre nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia tzv. hmotnoprávnych
podmienok. Z tohto dôvodu jadro žalobcovej argumentácie neobstojí.
57. Dôležitejšie však je, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. Axel Kittel, C - 439/04)

vedomá účasť na daňovom podvode musí byť preukázateľná objektívnymi skutočnosťami. Kasačný
súd má v prejednávanej veci za to, že správca dane a žalovaný produkovali dostatočné množstvo
dôkazov okrem samotnej neprimeranosti deklarovanej ceny služieb, tak aby bolo možné uzavrieť, že
v prejednávanej veci žalobca objektívne vedieť mal a mohol o svojej účasti na daňovom podvode. K
jednotlivým skutočnostiam kasačný súd poukazuje opäť na bod 45 svojho skoršieho rozsudku sp. zn.

4Sfk/26/2024 z 11.12.2024 už citovaného vyššie. Kasačný súd zamietol návrh na prerušenie konania,
keďže prejudiciálne otázky, ktoré žalobca navrhoval predložiť Súdnemu dvoru EÚ, z obsahovej stránky
neboli spôsobilé zásadným spôsobom ovplyvniť zákonnosť záverov správcu dane a žalovaného, ako
celku, o odmietnutí odpočtu DPH žalobcovi.“
58. Kasačný súd ďalej v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na niektoré časti rozsudku Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky vo veci rovnakých účastníkov konania, obdobného skutkového a
právneho stavu sp. zn. 3Sfk/47/2024 zo dňa 29. mája 2025:
59. „Kasačný súd na záver zdôrazňuje, že pre posúdenie totožnosti predmetu konania je rozhodujúce,
či vychádza z rovnako vyhodnoteného právneho problému a nie zo skutkového stavu. Preto je
irelevantné tvrdenie sťažovateľa, že v uvedených obdobiach bol pri rovnakých dodávateľoch predmetom

dodania služby logo na muzikály „Angelika” a nie na muzikály „Madagaskar” a „Čas ruží” a rovnako je
irelevantné, či percentuálne navýšenie ceny predstavuje 90 % ako to bolo v zdaňovacích obdobiach
v roku 2017 alebo 93 % ako to je to v posudzovanom prípade. Kasačný súd zhodne so správnym
súdom konštatuje, že v posudzovaných konaniach pred správnym súdom bol predmetom prieskumu
rozhodnutie žalovaného vychádzajúce z rovnakého právneho posúdenia, konkrétne, či zo strany

sťažovateľa došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH, či sťažovateľove deklarované zdaniteľné
plnenia boli spojené s podvodným konaním a či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom,
keď neuznali jeho právo na odpočítanie DPH za predmetné zdaňovacie obdobia z faktúr, vystavených
deklarovanými dodávateľmi a vyrubili mu rozdiel na DPH za uvedené zdaňovacie obdobia.
60. V tejto súvislosti je však tiež potrebné uviesť, že uvedené právne posúdenie bolo založené

na obdobnom skutkovom základe, keď z vykonaného rozsiahleho dokazovania vyplynulo, že v
kontrolovaných obdobiach roku 2016 a 2017 zdaniteľné plnenia, ktoré sťažovateľ preukazoval, že prijal
od priameho dodávateľa SARCO s. r. o. boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol
mať sťažovateľ vedomosť, keď nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom
poskytnutia zdaniteľných plnení, t. j. napr. cena plnenia, jej kalkuláciu, bližšie informácie o plneniach či

informácie o dodávateľovi. Tieto závery boli obsiahnuté nie len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ale korešpondujú aj so závermi v jeho rozhodnutí, ktoré bolo predmetom prieskumu pred
správnym súdom v konaní sp. zn. BB- 72S/40/2022 zo dňa 14. marca 2024 za zdaňovacie obdobie
marec 2017.61. Kasačný súd k uvedenej námietke tiež konštatuje, že nie len odvolacie námietky sťažovateľa voči
rozhodnutiam správcu dane v uvedených konaniach boli totožné, no aj žalobné dôvody sťažovateľa
obsiahnuté v žalobách v uvedených veciach korešpondujú so žalobnými dôvodmi, uvedenými v

správnej žalobe v prejednávanej veci. Aplikáciu § 140 SSP v uvedenej veci správnym súdom tak
možno považovať za správnu a súladnú s právom účastníka na spravodlivé súdne konanie. Odkaz na
rozhodnutie v konaní sp. zn. BB- 72S/40/2022 zo dňa 14. marca 2024 tak poskytuje dostatočný podklad
pre presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné rozhodnutie vychádzajúce z logických a relevantných
právnych záverov, ktoré dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

prejednávanou vecou.“
62. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako
nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
63. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi
námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,

riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
64. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.

a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v
súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.
65. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.