Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9S/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101083
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101083.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s. r.
o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom Ulica Piešťanská 8188/3, 917 01 Trnava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 04502/2025-21.1.2., 09954/2024-21.1.2. zo dňa 26.

mája 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 23. júla 2025
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 23.07.2025 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti opatrenia žalovaného č. 04502/2025-21.1.2., 09954/2024-21.1.2. zo dňa 26. mája 2025

– odpovede vo veci preskúmania oneskoreného odvolania voči rozhodnutiu stavebného úradu obce
A. č. Výst.VOD-305/2023/Pk-274 zo dňa 23.09.2024, ako aj územného rozhodnutia obce A. č.
Výst.VOD-305/2023/Pk-274zodňa23.09.2024,ichzrušeniaavráteniaveciobciA.akoprvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie. Obec A., ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „stavebný zákon“), posúdila v územnom konaní podľa § 37 stavebného zákona návrh na

rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorý dňa 06.10.2023 podala spoločnosť REKU-Slovakia, spol. s r. o.,
IČO: 31 449 387, a na základe tohto posúdenia stavebný úrad vydal podľa § 39 a § 39a stavebného
zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona,
rozhodnutie č. Výst.VOD-305/2023/Pk-274 zo dňa 23.09.2024 o umiestnení stavby „Spevnená plocha
na skladovanie hotových výrobkov - Dažďová kanalizácia a Lapač ropných látok, Vsakovacie studne“
na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území A. v obci A..

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac tým, že
okamžitý výkon a právne následky, najmä prvostupňového územného rozhodnutia stavebného úradu,
hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
poriadkom. Dôvodnosť návrhu žalobca odôvodňoval princípmi prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré

podľa názoru žalobcu je nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Potrebu
aplikácie odkladného účinku odôvodňoval aj právom na zabezpečenie materiálnej ochrany životného
prostredia argumentujúc tým, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia
rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v súdnych konaniach vo
veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Navyše, bez priznania
odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti čo chrániť. Žalobca v ďalšej časti návrhu

uviedol, že žiada súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na § 19 zákona
č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) a ako aj s prihliadnutímna zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí v zmysle záväzného
výkladu Zmluvy o fungovaní EÚ, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k), čl. 11, čl. 168 ods. 1 a čl. 169 ods.
1, rozsudkom Pezinská skládka, na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje

environmentálnemu záujmu verejnosti, argumentujúc tým, že nepriznaním odkladného účinku hrozí
nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny
vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Následne žalobca argumentoval tým, že
zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému
prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Z uvedeného normatívu vyplýva, že v dôsledku zásady

predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej
podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom a táto
žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného vyplýva, že dôvodnosť priznania
odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa
§ 178 ods. 3 SSP, čo je aj tento prípad. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca
argumentoval aj odkazom na žalobné body týkajúce sa žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou

napadnutých správnych aktov.

3.Žalovanýsakžalobevovecisamejvyjadrilpísomnepodanímzodňa10.11.2025.Predložilsprávnemu
súdu administratívny spis a vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu.
Vovzťahuknávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobežalovanýuviedol,žesúlade

s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy len vo výnimočných situáciách, keďže má mimoriadny charakter a prelamuje právne účinky
právoplatného správneho aktu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa
30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však podľa názoru žalovaného analogicky v plnej miere

aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Žalovaný mal za to, že žalobca svoj návrh odôvodnil len všeobecnou argumentáciou
bez akéhokoľvek vecného alebo právneho prepojenia s prebiehajúcim súdnym konaním. Podľa názoru
žalovaného žalobca uplatnil iba všeobecné a abstraktné tvrdenia, z ktorých nemožno identifikovať
žiadnu konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo výkonom napadnutých rozhodnutí dôjsť. Následne

argumentoval tým, že konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané
dispozičnou zásadou, bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia
podmienok vymedzených v § 185 písm. a) SSP je v plnom rozsahu na strane žalobcu, ktorý však v
tomto konaní uvedené bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno neuniesol, pretože neuviedol žiadne
konkrétne skutkové tvrdenia a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej

hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného
následku v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí, ergo dosiaľ nepreukázal
naplnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby správny
súd mohol správnej žalobe priznať odkladný účinok. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby
správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byťpodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je
predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby

vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto
dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby
závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).

Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je
na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného
následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd
vyhodnotiť.Prisvojomrozhodovaníotakomtonávrhumusísprávnysúdbraťnazreteľvýnimočnosťtohto

inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a
musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy,
ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 písm. a) SSP skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že
v preskúmavanej veci podmienky pre jeho priznanie neboli naplnené.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je naplnenie

niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej
ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom
prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov
musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie

uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon
(SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania
(§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už podľa písm. a/ alebo b/ § 185 SSP). Pri

dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Navyše je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie
odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych
pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Správny súd
po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením

žalovaného k žalobe, návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a administratívnym
spisom žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej ujmy na
životnom prostredí, ktorú bližšie nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca neuviedol,aká závažná ujma na životnom prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v čom táto závažná
ujma spočíva, aké dopady bude mať na životné prostredie a nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce
žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Návrh žalobcu je v rovine všeobecných

tvrdení bez konkretizácie a odôvodnenia hrozby, o ktorej tvrdí, že existuje.

13. Poukázanie na § 13 zákona o životnom prostredí samo osebe, bez uvedenia rozhodujúcich
okolností o hrozbe nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia,
a to najmä uvedením druhu hroziacej škody, jej rozsahu, závažnosti pre životné prostredie a ďalších

možných následkov, nie je dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotný § 13
zákona o životnom prostredí predpokladá rovnako ako § 185 písm. a) SSP hrozbu nenávratného alebo
závažného poškodenia životného prostredia. Nie každá hrozba poškodenia životného prostredia je teda
dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. Závažnosť hrozby poškodenia životného
prostredia je náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde povinnosťou
tvrdenia, ako aj povinnosťou osvedčiť túto hrozbu, je zaťažený žalobca, ktorý priznanie odkladného

účinku správnej žalobe navrhuje. Pokiaľ žalobca v návrhu neuviedol, aká škoda či ujma na životnom
prostredí hrozí, resp. ju dostatočným spôsobom nevymedzil a nešpecifikoval, správny súd nemôže
posúdiť dôvodnosť takto všeobecne formulovaného návrhu. Pri ďalšom dôvode, ktorý žalobca v návrhu
uviedol ako dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to potrebu včasnosti súdneho
zásahu podľa čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, správny súd uvádza, že žalobca tiež nešpecifikoval

a nevymedzil, aká závažná ujma či škoda na životnom prostredí podľa tvrdení žalobcu hrozí. Strohé
tvrdenie o potrebe včasnosti súdneho zásahu bez bližšej konkretizácie nepostačuje. Článok 9 ods. 4
Aarhuského dohovoru sa týka práva verejnosti na prístup k spravodlivosti a povinnosti strán Aarhuského
dohovoru prijať postupy, ktoré zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných
právnych opatrení a povinnosti vydávať/zaznamenávať rozhodnutia písomne s tým, že budú verejné

prístupné, tak, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu
napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia. Podľa názoru správneho súdu vo vzťahu k možnosti podať návrh na
priznanie odkladného účinku a dosiahnuť tak odklad vykonateľnosti napadnutých správnych aktov neboli
práva žalobcu na prístup k spravodlivosti podľa čl. 9 Aarhuského dohovoru nijakým spôsobom popreté.

14. Tvrdenie žalobcu, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy
v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, správny súd vyhodnocuje ako
neopodstatnené, pretože táto skutočnosť zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva. Podanie správnej
žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo

osobitný predpis. Dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku osvedčuje žalobca navrhujúci
jeho priznanie, s tým, že správny súd môže (závisí od úvahy správneho súdu) po splnení zákonom
stanovených podmienok uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok.

15. Argumentácia žalobcu o nezákonnosti žalobou napadnutých správnych aktov je pre rozhodovanie

onávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobyprávneirelevantná.Správnysúdvtomtoštádiu
konania nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných správnych aktov napadnutých
žalobou,aleprioritneposudzujelensplneniepodmienokvyplývajúcichzustanovenia§185písm.a)SSP.

16. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej

žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by
mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, správny
súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí
závažná ujma na životnom prostredí podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou
správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného

účinku správnej žaloby, pričom samotný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe totiž bez
ďalšieho neosvedčuje jeho priznanie zo strany správneho súdu. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu
závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len
všeobecnými tvrdeniami.

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil.18. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre

maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

19. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439
ods. 2 písm. e/ SSP).