Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/219/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210770
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123210770.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Silverside

Financial services, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
51 179 172, zast. VIVID LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Ružová dolina 6, 821 08
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 807 915, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, XXX XX D. E. B., zast. JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01
Stropkov, IČO: 53 450 345, o zaplatenie 4.325,71 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty a vzájomná
žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.351,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3.351,91 EUR od X.XX.XXXX do zaplatenia; to všetko v mesačných splátkach
vo výške 200 EUR, splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku až do zaplatenia, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zoo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj
ako „Zmluva“), je bezúročný a bez poplatkov.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, v článku IX. Upozornenie na následky
nesplácania, odsek 1., v znení: „Ak sa Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných splátok
alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných Pravidelných splátok
zaplateniezmluvnejpokutyvovýške12%p.a.zdlžnejsumyodprvéhodňaomeškania.“jeneprijateľnou

zmluvou podmienkou.

V. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalobcovi
v rozsahu 6 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

VI. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti vzájomnej určovacej žaloby voči

žalobcovivrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135 (ďalej aj
ako „Správca“), ako správca úpadcu SILVERSIDE, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 82109 Bratislava, IČO: 50 052 560 (ďalej aj ako „Úpadca“ alebo aj ako „Veriteľ“) sa žalobou doručenou
dňa XX.XX.XXXX domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.325,71 EUR spolu s príslušenstvom,
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 835,92 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník a Úpadca ako veriteľ uzatvorili dňa XX.X.XXXX
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva”), na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 EUR (ďalej aj ako „Úver“), ktorý žalovaný k dňu podania
žaloby nesplatil.

1.2. Uznesením Okresného súdu F. G. č. k. XXX/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX publikovaným v
Obchodnom vestníku SR č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Uznesenie o vyhlásení
konkurzu“) bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu. Nakoľko bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu
zverejnené v Obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX, účinok zosplatnenia Úveru nastal dňa XX.X.XXXX
ex lege v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o konkurze“).

1.3. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému pohľadávky v tejto štruktúre: (-) istina vo výške
4.325,71 EUR (dlžná istina z Úveru); (-) zmluvné úroky vo výške 1.947,57 EUR (zmluvné úroky vo výške
19,51 % p. a.); (-) zmluvná pokuta vo výške 835,92 EUR (zmluvná pokuta vo výške 10 % p. a. zo súm

omeškaných splátok Úveru); (-) zmluvná pokuta vo výške 10 % p. a. zo sumy 1.834,07 EUR (suma
zosplatneny´ch splátok Úveru) od X.XX.XXXX do dňa podania žaloby; (-) úroky z omeškania vo výške
5 % p .a. zo sumy 1.834,07 EUR (suma zosplatneny´ch splátok Úveru) od X.XX.XXXX do dňa podania
žaloby; (-) úroky z omeškania vo výške 5 % p. a. zo súm omeškaných splátok Úveru; (-) náklady za
vystavenie upomienok.

2.NazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňaXX.X.XXXXuzavretejmedziÚpadcomvzastúpení
Správcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení“) bola
pohľadávka uplatnená v tomto konaní voči žalovanému spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou
spojenými postúpená žalobcovi ako postupníkovi.

2.1. Nakoľko k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní došlo po podaní žaloby, tak súd
procesným postupom podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pripustil zmenu právneho predchodcu žalobcu (Úpadca
v zastúpení Správcom), na miesto ktorého vstúpil žalobca.

3. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia schopnosti
žalovaného spláca spotrebiteľský úver a (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu) pred
uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

3.1. Žalobca v reakcií na výzvu súdu uviedol, že v žiadosti o poskytnutie Úveru žalovaný poskytol
žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným uvedené príjmy
žalobca overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výpis z účtu, (-) výplatné pásky a (-)
pracovnázmluvažalovaného.Žalobcasizároveňvykonalajvlastnéšetrenie,prostredníctvominformácií
z príslušných databáz, a to dopytom nasledujúcich registrov: (-) register – CRIF - nebank, (-) register –

CRIF - bank, (-) register úverov s.r.o., (-) register insolvencií.

3.2. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplynul záver, že pravidelné mesačné príjmy
žalovaného predstavujú sumu vo výške 1.511,44 EUR (zamestnanie – pracovná zmluva - 801,32 EUR
a vedľajší zdroj príjmu - 710,12 EUR), a zároveň pravidelné mesačné výdavky žalovaného predstavujú

sumu vo výške 205,07 EUR spolu so splátkami 3 úverov v súhrnnej výške 626,00 EUR. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný v čase posudzovania žiadosti pravidelne disponoval voľnými zdrojmi vo výške
419,10 EUR mesačne.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa X.X.XXXX (vyjadrenie k žalobe), pričom žiadal

žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si týmto podaním voči žalobcovi prostredníctvom vzájomnej
žaloby uplatnil svoje nároky.4.1. Vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal voči žalobcovi nárokov vzniknutých titulom Zmluvy, a to
nárokov (-) na určenie, že úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a (-) určenie neprijateľnosti mím
identifikovaných zmluvných podmienok.

4.2. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť Úveru odôvodnil tým, že Zmluva neobsahuje zákonom požadované
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchprávnychpredpisov(ďalejajako„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“),atouvedenievšetkých

predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

4.3. Žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí Úveru (§ 7 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch), a preto má žalobca za to, že Úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov aj z tohto zákonného dôvodu.

4.4. Žalobca napokon identifikoval zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve, v článku IX. Upozornenie na
následky nesplácania, odsek 1. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka“) ako neprijateľnú.

5. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP - zároveň aj vyjadrenie k vzájomnej žalobe) uviedol, že žaloba
je dôvodná. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami iba snaží oddialiť povinnosť plnenia. Viaceré z argumentov

žalovaného sú irelevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci, a to najmä argument tykajúci sa možnosti
uplatnenia určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru vzájomnou žalobou.

5.1. Žalobca ďalej uviedol argumentáciu k predpokladom použitých pre výpočet RPMN. Podľa žalobcu
je v Zmluve uvedená priemerná RPMN a RPMN vypočítaná v čase uzatvárania Zmluvy, ako aj úroková

sadzba Úveru, odplata a tiež úroková sadzba pre prípad omeškania spotrebiteľa

5.2. K tvrdeniu žalovaného o neskúmaní jeho schopnosti splácať Úver s odbornou starostlivosťou
a následku v podobe považovania Úveru za bezúročný a bez poplatkov, žalobca odkázal na jeho
odpoveď na výzvu súdu v zmysle bodu \* MERGEFORMAT 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

5.3. Zákon o spotrebiteľských úveroch ako ani CSP neuvádza, že je možné domáhať sa určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru prostredníctvom vzájomnej žaloby, tak ako to urobil žalovaný.
Žalobca má za to, že žalovanému nič nebráni podať žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
Úveru v samostatnom konaní, kde by uvedené uplatňoval v postavení žalobcu a nezneužíval predmetnú

žalobu o zaplatenie na vyslovenie jemu vyhovujúcemu nároku skrz vzájomnú žalobu, na ktorú ani nie
sú splnené zákonné predpoklady. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby konajúci súd vzájomnú
žalobu odmietol, pretože nie sú splnené zákonné podmienky na jej uplatnenie.

6. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP - zároveň aj replika vo vzťahu k vzájomnej žalobe) uviedol, že

žalobca predložil výpis z registra, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal viacero úverov a bol preúverovany
´ so splátkami v súčte 626 EUR. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že príjem mal byť 1.511,44
EUR mesačne, avšak nie je zrejmé, ako k tomuto údaju dospel. Z predložených výplatných pások však
uvedené nevyplýva, keďže za mesiac XX/XXXX bol príjem žalovaného zo zamestnania X.XXX,XX €,
v mesiaci XX/XXXX XXX,XX € a v mesiaci XX/XXXX XXX,XX €. Aritmetickým priemerom získame

sumu 801,32 EUR. Dodávateľ sa však nijako nezaoberal reálnymi mesačnými výdavkami žalovaného.
Výdavky dodávateľ zisťoval iba povrchne, bez žiadosti o súčinnosť žalovaného, čo uvádza sám žalobca
tým, že vychádzal iba zo sumy životného minima. Sumárne pri porovnaní príjmu 801,32 € a výdavkov
minimálne v rovine životného minima, je mesačná splátka z úveru 205,07 EUR a splátkami 626
EUR je ďalšia splátka v sume 131,11 EUR neprimeraná. Možno preto dôjsť k záveru, že dodávateľ

v kontraktačnom procese porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, čím hrubo
porušila svoju zákonnú povinnosť.

6.1. Žalovaný ďalej uviedol argumentáciu k predpokladom použitých pre výpočet RPMN a k namietanej
neprijateľnosti zmluvného dojednania ohľadom zmluvnej pokuty.

7. Žalobca v podaní doručenom dňa XX.X.XXXX (duplika vo vzťahu k vzájomnej žalobe) uviedol, že
žalovaný správne dospel k aritmetickému priemeru mesačného príjmu žalovaného vo výške 801,32
EUR. K rovnakej sume totiž dospel aj žalobca. Bez povšimnutia žalovaného však ostalo, že v žiadostiuviedol aj ostatný pravidelný príjem vo výške 710,12 EUR. Z uvedených informácií tak žalobca ustálil, že
žalovaný disponuje voľnými finančnými zdrojmi minimálne vo výške 419,10 EUR/mesačne. Vzhľadom
na uvedené, ako aj vzhľadom na všetky žalovaným poskytnuté informácie a čestné vyhlásenia žalobca

vyhodnotil, že Úver je možné na základe žiadosti poskytnúť.

7.1. Tvrdenie žalovaného, že Zmluva musí obsahovať nadpis „Predpoklady použité na výpočet RPMN“
a k tomuto nadpisu musia byť priradené konkrétne názvy jednotlivých predpokladov použitých na
výpočet RPMN, vyjadrené ich pomenovaním, napr. výšky úveru, s číselným vyjadrením výšky úveru,

je nesprávne a zároveň zavádzajúce. V danom prípade je možné podľa žalobcu ustáliť, že Zmluva
obsahuje všetky potrebné predpoklady použité pre výpočet RPMN.

8. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa X.XX.XXXX (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

8.1. Žalobca na Pojednávaní uviedol, že žalovaný titulom Zmluvy a Úveru uhradil celkovo sumu vo výške
1.648,09 EUR. Vo vzťahu k vedľajšiemu príjmu (akceptovaný príjem vo výške 710,12 EUR pri zisťovaní
bonity) uviedol, že to boli cestovné náhrady, nakoľko žalovaný pracoval na Slovensku na pracovnú
zmluvu v E..

9. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazným
prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

9.1. Zo Zmluvy mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného
(Úpadcom) bola uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver vo výške 5.000

EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 131,11 EUR, v počte splátok 60, s celkovou
čiastkou na zaplatenie v sume 7.866,60 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň XX.X.XXXX.
Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,51 % a RPMN bola vo výške 21,06 %.

9.2. V zmysle stranami výslovne uvedených skutkových tvrdení považoval súd tieto skutočností za

nesporné: (-) Žalobca zaplatil žalovanému titulom Úveru sumu v celkovej výške 1.648,09 EUR.

9.3. Uznesením o vyhlásení konkurzu bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz.

9.4. Z upomienok vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm.

9.5. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného spláca Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom,
že žalovaný poskytol žalobcovi informácie prostredníctvom žiadosti v rozsahu jeho osobných údajov,
príjmov a výdavkov. Žalovaným uvedené príjmy žalobca overil z dokumentov poskytnutých žalovaným,
a to (-) výpis z účtu, (-) výplatné pásky a (-) pracovná zmluva žalovaného. Žalobca si zároveň vykonal aj

vlastnéšetrenie,prostredníctvominformáciízpríslušnýchdatabáz,atodopytomnasledujúcichregistrov:
(-) register – CRIF - nebank, (-) register – CRIF - bank, (-) register úverov s.r.o., (-) register insolvencií.

9.6. Titulom Zmluvy o postúpení došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto
konaní(pohľadávkavočižalovanémuztitulunezaplatenejčastiÚveruaostatnýchnárokovvyplývajúcich

zo Zmluvy).

10. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 52 Občianskeho zákonníka, (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 544 až

545a Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 46 ods. 1 Zákona
o konkurze, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády
87/1995“), (-) § 3 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a (-) 53 ods. 1 a 3 zákona
č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“).11. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

12. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby mal súd za preukázanú zo Zmluvy o postúpení.

13. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu (resp. Úpadcu) a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah
spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na

úpravu takýchto vzťahov.

14. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť
podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať Úver.

15. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného spláca Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom,
že žalovaný poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov.
Žalovaným uvedené príjmy žalobca overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výpis z účtu,
(-) výplatné pásky a (-) pracovná zmluva žalovaného. Žalobca si zároveň vykonal aj vlastné šetrenie,
prostredníctvom informácií z príslušných databáz.

16. Žalobca uviedol že pravidelné mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu vo výške 1.511,44
EUR (zamestnanie – pracovná zmluva - 801,32 EUR a vedľajší zdroj príjmu - 710,12 EUR), a zároveň
pravidelné mesačné výdavky žalovaného predstavujú sumu vo výške 205,07 EUR spolu so splátkami 3
úverov v súhrnnej výške 626,00 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v čase posudzovania žiadosti

pravidelne disponoval voľnými zdrojmi vo výške 419,10 EUR mesačne.

17. Žalobca síce uviedol, že do príjmov žalobcu zahrnul aj vedľajší zdroj príjmu vo výške 710,12
EUR, avšak túto skutočnosť súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, resp. si ju ani žiadnym
spôsobom neoveril. Zároveň uviedol, že táto suma pozostáva z cestovných náhrad. Cestovné náhrady

podľa súdu pritom nemožno zahnúť do príjmu žalovaného, keďže sa poskytujú zamestnancovi, ktorý bol
vyslaný na pracovnú cestu, a kompenzujú mu výdavky, ako je napríklad stravné, doprava a ubytovanie.
Na základe tohto je tak nesprávny záver žalobcu, že žalovaný v čase posudzovania žiadosti pravidelne
disponoval voľnými zdrojmi vo výške 419,10 EUR. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností by už
žalovaný nebol schopný splácať dohodnutú splátku Úveru vo výške 131,11 EUR, keďže by nedisponoval

dostatočnými zdrojmi na jej splácanie.

18. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný
pred uzatvorením Zmluvy posúdi s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného spláca Úver, pričom
bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalovaného a

aj účel Úveru.

19. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s
§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta
povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré

možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom
zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky

riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa

takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavujeveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,
a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,

domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

20. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, Rozsudok Krajského

súdu v Prešove č. k. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/
XX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery:
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať
povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v

rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí

odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých

pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou

starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o

výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.

21. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by ho zaujímala
bonitažalovanéhoačižalovanýdokážeplniťzáväzkyzúverovéhovzťahu.Žalobcasavčastivedľajšieho
príjmu vo výške 710,12 EUR obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré mu však žalobca ani žiadnym
spôsobomnepreukázal.Zároveňcestovnénáhradynemožnozahnúťdopríjmužalovaného.Žalovanýuž

ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných zdrojov. Preukázaný príjem vo výške 801,32
EUR pritom nepostačuje na to, aby bol žalovaný schopný splácať dohodnutú splátku Úveru, keďže by
nedisponoval dostatočnými zdrojmi na jej splácanie.

22. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne

zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a
odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohtoustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ
využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity
žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

23.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostíjezrejmé,ževyššieuvedenýmspôsobomzodpovedajúcim
odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného žalobca nepostupoval.

24. Bolo pritom základnou povinnosťou žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného získa informácie od neho

priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždi, vyhodnotiť ich dostatočnosť
a rozhodnú, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii,
pričom porušenie tejto povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu

základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods.
2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a

poplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 5.000 EUR.

26. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu v celkovej výške 1.648,09 EUR, a tak jeho dlh predstavuje
sumu v celkovej výške 3.351,91 EUR. V nadväznosti na takto uvedené súd považoval nárok uplatnený
žalobou za sčasti dôvodný a opodstatnený, pričom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 3.351,91 EUR a v prevyšujúcej časti uplatneného žalobného návrhu potom žalobu zamietol.

27. O príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania súd rozhodol v súlade s § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 (výška úrokov z omeškania o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) a sčasti v zmysle žalobného návrhu, keďže žalovaný bol
v omeškaní s úhradou nižšie špecifikovaných dlžných súm, a tak mu vzniklo oprávnenie požadovať aj
úrok z omeškania z týchto súm.

27.1. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z prisúdenej dlžnej časti istiny Úveru, a to odo dňa

nasledujúceho po splatnosti Úveru (deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku (XX.X.XXXX).

28. Napokon v nadväznosti na žiadosť žalovaného o prípadne splnenie si uloženej povinnosti plniť v
splátkach vo výške 200 EUR súd rozhodol tak, že tejto žiadosti vyhovel a určil, že žalovaný je oprávnený

splniť si uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške 200 EUR, splatných vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobca sa k návrhu na
priznané plnenie v splátkach vyjadril tým spôsobom, že to ponecháva na zvážení súdu. Súd tak teda
rozhodol aj v nadväznosti na absenciu výslovného nesúhlasu žalobcu s plnením v splátkach. Sumu

mesačnej splátky priznaného plnenia vo výške 200 EUR pritom súd považoval vzhľadom na všetky
okolností za primeranú a spravodlivú.

29. V zmysle ustálenej rozhodovacie praxe najvyšších súdnych autorít platí, že „všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (G.. H. XXX/XX)“. Rovnako aj
„povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať

sa s každým argumentom. Obdobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (G. XXX/XX, Rozsudok NS SR
XXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX)“.

30. Odkazujúc na vyššie citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ako aj z dôvodu
hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti súdneho konania, a s poukazom na to, že súd už ustálil
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru, tak sa už ďalej v odôvodnení nezaoberal ostatnými
námietkami žalovaného vzťahujúcimi sa k dôvodom, ktoré by rovnako mali spôsobovať bezúročnosť
a bezpoplatkovosť Úveru (náležitosti Zmluvy vo vzťahu k predpokladom použitých k výpočtu RPMN).

31. K námietkam žalobcu vo vzťahu k prípustnosti vzájomnej žaloby, a na to nadväzujúcim žalovaným
uplatneným nárokom, ako aj k prípustnosti žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
otázke preukazovania naliehavého právneho záujmu a pod., súd poukazuje na tieto závery:

31.1. V záujme hospodárnosti konania umožňuje Civilný sporový poriadok, aby si žalovaný svoj

prípadný nárok voči žalobcovi efektívne uplatnil vzájomnou žalobou. Napriek tomu, že žalobca sa po
začatí sporového konania nachádza v pozícii pána sporu (dominus litis), dispozičný princíp oprávňuje
žalovaného vzájomnou žalobou dosiahnuť to, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj jeho
nárok a o obidvoch nárokoch bude rozhodnuté spoločne. Vzájomná žaloba nie je podmienená súhlasom
žalobcuamôžebyťpodanáajprotijehovôli.Vosvojejpodstatejevzájomnážalobaštandardnoužalobou

v zmysle § 131 CSP a nasl., s tým rozdielom, že bola podaná v už začatom spore. Právo žalobcu a
vzájomnou žalobou uplatnené právo žalovaného nemusia byť rovnakého druhu. Ohľadom vzájomnej
žaloby sa pôvodný žalobca považuje za žalovaného a pôvodný žalovaný za žalobcu. Obidve konania sú
vedené súčasne a v podstate samostatne, s individuálnymi procesnými závermi, pričom nie sú navzájom
podmienené. Pôvodný žalobca je ako žalovaný zo vzájomnej žaloby povinný vyjadriť sa k uplatnenému

nároku pôvodne žalovaného a realizovať štandardné procesné úkony osoby, proti ktorej smeruje žaloba
(I., J., K., C., F., L., J., C., F., L., B., J. a kol. M. C. A.. X. N.. A.: M. D. F., XXXX).

31.2. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich

neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide
o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1,
ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. Z. (Uznesenia Najvyššieho
súdu SR č. k. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXXX XXXX).

31.3. Pokiaľ ide o otázku, či je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v prípade individuálnych spotrebiteľských sporoch treba uviesť, že žalovaná tu
vychádza z nesprávnej premisy, keď tvrdí, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. (s účinnosťou od X. X. XXXX § 137 písm. c)

C. s. p.). Základným atribútom určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia je, že predmetom
žaloby musí byť určenie (ne)existencie práva (má sa na mysli vlastníckeho práva, práva nájmu a
pod.), čo v tejto žalobe absentuje. Uvedená žaloba vychádza z predpokladu, že dodávateľ porušuje
svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je teda založená na
protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Výsledkom prijatým na základe takejto žaloby, sa

priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v
spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Rozdiel v porovnaní s určovacou žalobou je ďalej v tom, že žalobu
o neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Úplne odlišný
v porovnaní s určovacou žalobou je aj účel, ktorému má uvedená žaloba slúžiť (jej cieľom je zabrániť
používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade

žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s
cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,
ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem (Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX

XXXX).

32. V zmysle odôvodnenia uvedeného vyššie (časť skúmanie bonity a nárok žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy) dospel súd k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak z tam uvedených
dôvodov potom súd vzájomnej žalobe v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru v celom
rozsahu vyhovel.

33. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietanej neprijateľností Zmluvnej podmienky.

33.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

33.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Spotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha

určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

33.3. V zmysle Smernice rady XX/XX/XXX z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

33.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

33.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná.

33.6. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu
neprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade
nevidí dôvod sa od nich odchýli, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich

neprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia.

34. Zmluvná podmienka.

34.1. Súd považuje dohodu o uplatnenej zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Predmetná zmluvná podmienka už bola pritom všeobecnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú (napr.
Rozsudok Okresného súdu N. E. B. č. k. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) a vzhľadom na odôvodnenie
uvedených rozhodnutí súd nevidí dôvod sa od tohto záveru odkloniť.34.2. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že súčasťou formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bol čl. IX. Upozornenie na následky nesplácania, kde bola zakotvená zmluvná pokuta vo výške

12 % z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Vykonaní zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu
preukázať, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá bola individuálne dojednaná, čo žalobca nepreukázal.
Zmluvná pokuta bola súčasťou úverových podmienok vopred pripravená na tlačive žalobcu, ktorú
žalovaný žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Popri úrokoch z omeškania ide o duplicitnú sankciu
pre žalovaného, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 857/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok z úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
V danom prípade bol sankciou úrok z omeškania vo výške 5 % + zmluvná pokuta 12 %, spolu činila
sankcia 17 %. Podľa citovaného vládneho nariadenia sankcia nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania, teda 3 krát 5 % to je 15 %. V danom prípade dohodnutá zmluvná pokuta prekračovala
maximálnu výšku sankcie o 2 % body (Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX

zo dňa XX. XXXXXXX XXXX).

35. Vo vzťahu k námietkam žalobcu súd poukazuje na vyššie uvedené, ako aj na odôvodnenie
jednotlivých rozhodnutí.

36. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalovaného je
v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný a určil dotknutú Zmluvnú podmienku za
neprijateľnú.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2

CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore.

37.1. Úspech žalovaného v časti určovacieho žalobného návrhu (vzájomná žaloba) o určenie 1 x NZP
a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru predstavoval 100 % (vyhovené v celom rozsahu),
a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti vzájomnej určovacej

žaloby v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

37.2. Úspech žalobcu v časti žaloby na peňažné plnenie predstavoval 47 % (pomer prisúdenej sumy
a kapitalizovanej žalovanej sumy) a jeho neúspech 53 %, a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú

súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

37.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napádamôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.