Uznesenie – Majetok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/241/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011654
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011654.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného:
A. B., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2025 sp. zn. 2PP/40/2025
- 70, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.11.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 12.08.2025, sp.
zn. 2PP/40/2025 - 70 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa § 66 ods. 1,
ods. 3 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX v C., hlásený trvalý

pobyt mesto D., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 24. júna 2025
na podmienečné prepustenie z výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody vykonávaných na
základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Nt/42/2020 z 29. júla 2020 v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 27T/44/2018 - 375 z 21.
augusta 2019 podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 2 (dva) roky, rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 6T/79/2017 z 20. marca 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. 6T/79/2017 zo 17. októbra 2019 podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 3 (tri) roky a
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. 0T/16/2020 - 46 z 20. januára 2020 podľa § 348 ods.
1 Trestného zákona vo výmere 6 (šesť) mesiacov“.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 70 až 71 spisu.

Proti napadnutému uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdený
(viď č. l. 68 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť odsúdeného“), bez bližšieho vymedzenia dôvodov podľa § 189
ods. 1 písm. a) až písm. c) Trestného poriadku, ktorú svoju sťažnosť následne odsúdený neodôvodnil
(s poukazom na § 189 ods. 3 Trestného poriadku nebolo však povinnosťou odsúdeného svoju sťažnosť
odôvodniť).

Prokurátor sa ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 68
spisu).
Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku súd
môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody;

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody;
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, pričom preskúmal (i) správnosť výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ako
i (ii) konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade nie sú dané podmienky
na postup súdu podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), písm. b),
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody [i keď výroková časť napadnutého uznesenia neobsahuje výslovný odkaz na písm. a),

písm. b) odseku 1, a tiež odkaz na odsek 2 § 66 Trestného zákona, nejde o taký formálny nedostatok,
ktorý by bol spôsobilý docieliť iné rozhodnutie sťažnostného súdu, než to zhmotnené do výrokovej
časti tohto uznesenia sťažnostného súdu, to najmä za situácie, keď súd prvého stupňa svoje skutkové/
právne závery ohľadne nevykonanej potrebnej a zákonom vyžadovanej pomernej časti výkonu trestov
odňatia slobody odsúdeným riadne v odôvodnení napadnutého uznesenia zdôvodnil, k čomu viď prvý

a druhý odsek na strane 4 napadnutého uznesenia]. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto smere žiadne sťažnostné námietky odsúdený
nemal, žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný súd vlastným prieskumom nezistil.
Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého
uznesenia procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru súdu cesta súdu prvého stupňa

k napadnutému uzneseniu bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na
konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom

stanovenej doby výkonu trestu (resp. súčtu pomerných častí viacerých trestov), a jednak po splnení
dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú (i) plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone
trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t. j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že u odsúdeného nebola

splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že
v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného zákona v čase vyhlásenia napadnutého
uznesenia odsúdený nevykonal potrebnú časť z výmery uložených a vykonávaných trestov. Danému
záveru nie je teda čo vytknúť, sťažnostný súd týmto v danej otázke plne odkazuje na odôvodnenie
napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom

uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní
s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto
opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom odôvodnenie uznesenia
prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu
tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 336/2016; ústavný

súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní
vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden
celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 447/2016).

Za takto súdom prvého stupňa správne zisteného stavu veci nebolo dôvodné zo strany súdu prvého

stupňa (ako ten správne uzavrel) zaoberať sa skúmaním naplnenia tzv. prvej materiálnej podmienky
(t. j. polepšenie odsúdeného), či tzv. druhej materiálnej podmienky (t. j. prognóza vedenia riadneho
života odsúdeným na slobode) zakotvenej v § 66 ods. 1 Trestného zákona. Na danom závere nič
nemení skutočnosť, že medzičasom (t. j. v čase medzi vyhlásením napadnutého uznesenia a týmto
uznesením sťažnostného súdu) odsúdený plynutím času výkonu trestu odňatia slobody naplnil vyššie
uvádzanú formálnu podmienku zakotvenú v § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného zákona,

nakoľko skutkové/právne závery súdu prvého stupňa pretavené do napadnutého uznesenia boli v čase
vyhlásenia napadnutého uznesenia správne, sťažnostný súd tu jednoducho nevie konštatovať opak (ani
na účely tohto sťažnostného konania).

Nič nebráni odsúdenému iniciovať za splnenia zákonných podmienok v aktuálnom čase po naplnení

vyššie uvedenej tzv. formálnej podmienky súdny prieskum naplnenia zvyšných dvoch, a to materiálnych
podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona cez ďalšiu jeho žiadosť o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Ostatne, ako plynie z obsahu spisu, medzičasom taký
prieskumodsúdenýajiniciovalpodanímnasúdprvéhostupňazodňa30.09.2025,medzičasomprebehlo
a aj právoplatne skončilo (dňa 18.11.2025) konanie vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

8PP/58/2025 (viď č. l. 82 až 85 spisu; žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody bola zamietnutá).

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná,
(b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.