Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125202182.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B/826 58 Bratislava - Ružinov, v zast.:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 729, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie
2.041,37 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.041,37 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.041,37 EUR od 21.03.2023 do zaplatenia, nákladmi spojenými
so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 462,72 EUR, a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.03.2025 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 2.041,37 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.041,37
EUR od 21.03.2023 do zaplatenia, nákladmi spojenými so zabezpečením úradného prekladu listinných
dôkazov vo výške 462,72 EUR a náhradou trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 28.10.2022 zavinil ako vodič v E. predmetným
vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. F. s EČV: E., ktorého držiteľom
bol v tom čase poškodený G. H. (ďalej len „poškodený“). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá
odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Srbská
kancelária poisťovateľov motorových vozidiel. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1
Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako

to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2
písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému poistné plnenie: dňa 15.02.2023 vo výške 2 341,19 EUR, z ktorého suma vo výške
299,82 EUR predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok v tomto konaní
neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za
vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Žalobca splnil svoju

povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil
svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči
žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobcazároveň poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ku svojej žalobe priložil výpis z účtu žalobcu, že žalobca
poškodenému škodu uhradil, výzvu na úhradu poistného plnenia, interné dokumenty týkajúce sa
evidencie škody spôsobenej žalovaným.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný
rozkaz, sp. zn.: 22C/26/2025-52 zo dňa 25. júna 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do
vlastných rúk, Okresný súd Trnava na základe uznesenia sp. zn.: 22C/26/2025-61 zo dňa 26. augusta
2025 platobný rozkaz zrušil a vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne
vyjadril.

5. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená
postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne
k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.

6. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku: „odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“

7. Podľa § 273 Civilného sporového poriadku: „súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o

žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak uznesením uložil
žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a
a) v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho
dôvodu nesplnil,

b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.“

8. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku: „na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.

a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný
b) a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“

9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 341/2024 zo dňa 27. júna 2024 vyplýva,
že: „požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa § 274
Civilného sporového poriadku, ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia
nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe

ústavného súdu (III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021). K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd
pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je
zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne
súdne konanie preťahuje.“

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Obdo/54/2022 zo dňa 20.
decembra 2022, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod R 2/2023 platí, že: „formálne naplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie
nepostačuje. Súd by mali skúmať aj materiálu podmienku, ktorou je neprítomnosť procesnej aktivity
jednej z procesných strán. Súdy by mali zohľadniť aj prípadnú procesnú aktivitu a vydať kontumačný

rozsudok len v prípade, ak je nezáujem strany zrejmý.“

11. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 121/2021 zo dňa 27. júna
2021 vyplýva, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu,pričom tento inštitút je v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou, prostredníctvom ktorej
sa vynucuje osobitná, určite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti na
pojednávaní. Z konštrukcie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie

je nevyhnutná a žalobca môže svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký
postup súdu, že žalobca nebude poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v
prípade jeho nedostavenia sa na pojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie
pojednávania, súd vykoná pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. Rozsudok pre
zmeškanie žalobcu je nový a i preto určite nie neproblematický inštitút civilného procesu, ktorý

vyžaduje iné ako paušálne používanie pri každom nariadenom pojednávaní. Osobná účasť žalobcu
nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze.
Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného
ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí
zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení
je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre

zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu
strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky
posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie
sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne
vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“

12. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 354/2021 zo dňa 27. júna 2021,
bodu 12 a 13. vyplýva, že: „rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v
prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej
strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej

práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s
ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho
vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd
mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu
rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že

materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán.
Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní
dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd
by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto
formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany,

že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.“

13. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 2656/2012 zo dňa 07. mája 2012 vyplýva,
že: „pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu
žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku, by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú

aktivitu žalovaného. K vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento
inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane
žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom
procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.“

14. V intenciách zákonných ustanovení § 273 Civilného sporového poriadku v spojení s aktuálnou
vyššie citovanou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike súd dospel
kprávnemuzáveru,žesúsplnenépodmienkynavydanierozsudkuprezmeškaniepodľa§273 Civilného
sporového poriadku.

15. Je tomu tak preto, pretože žalovaný bol na základe uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn:
22C/26/2025-61 zo dňa 26. augusta 2025 poučený o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie v zmysle
§ 273 Civilného sporového poriadku v prípade, ak sa k žalobe žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrí.
Predmetné uznesenie sa považuje žalovanému za preukázateľne doručené dňa 19.09.2025, napriek
tomu, že sa žalovaný o tomto uznesení nedozvedel z dôvodu, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Napriek tomu žalovaný ostal pasívny, k žalobe žalobcu sa nevyjadril, skutkové tvrdenia v žalobe žalobcu
nepoprel a neviedol žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok žalobcu
v tomto konaní.16. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že:
„kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu

toho, čo za neho plnila, vrátane nákladov vynaložených na vybavenie škodovej udalosti a nákladov
spojených s uplatňovaním si tohto práva. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho,
čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e).“

17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky."

18. Žalobcom uplatnený nárok v civilnom sporovom konaní vyplýva z § 24 ods. 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení v súbehu s § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že žalovaný nesplnil svoju

zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikol
žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 o povinnom zmluvnom
poistení, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 o povinnom zmluvnom
poistení, na náhradu toho, čo za neho plnil.
19.Súdsúčasnepreskúmalzákonnosťuplatnenýchúrokovzomeškaniaadospelkprávnemuzáveru,že

žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou
svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška ročne bola žalobcom správne určená v súlade
s § 3 Nariadenia vlády.

20. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

21. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku
v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

22. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobe
žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu
trov konania.

23. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

24. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

27. Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,

z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie okrem prípadu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Súd poučuje žalovaného v zmysle § 277 Civilného sporového poriadku, že ak z ospravedlniteľných
dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) Civilného sporového poriadku,
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok
pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť

konať.Akžalovanýzospravedlniteľnéhodôvoduzmeškalpojednávanievoveci,naktorombolvyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.